Videokanál poslanca

74.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Som rád, že na záver zazneli v rozprave aj zmienky o dôležitej súčasti tohto návrhu zákona, a to je uľahčenie prístupu osôb so sluchovým postihnutím a osôb so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby.
Ten návrh zásadne uľahčuje ten prístup, pretože veľmi jasne definuje, čo sú to titulky pre sluchovo postihnutých, a vieme, že to súčasné percento buď "vďaka" retransmiterom nedostalo k sluchovo postihnutým, alebo sa dostala taká podoba titulkov, ktorá teda nezohľadňuje tento hendikep. A nie je tu možné argumentovať Českou republikou, ktorá má vyššie percento, ale práve nemá definíciu týchto titulkov, tak ako ju teraz zavádzame my, to znamená, že často sa do toho percenta zarátavajú veci, ktoré ale teda nie sú tým uľahčením a tou službou pre sluchovo postihnutých. Takže si myslím a chcem len na to na záver upriamiť pozornosť, že tento zákon nie je len o percente slovenskej hudby, ale aj o uľahčení prístupu osôb so sluchovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam.
Samozrejme, najviac sa diskutovalo o slovenskej hudbe a o tom, že zákon určuje percento, a v tej diskusii boli vystúpenia... (reakcia z pléna), ani neprevažovali tie emotívne, by som povedal, boli to vystúpenia vecné a faktické a boli viac na strane podporovateľov tohto návrhu a určite tu chcem vypichnúť pána poslanca Viskupiča, ktorý od začiatku bol podporovateľom, a chcem mu priznať aj podiel, spravodlivý podiel na tejto norme, pretože je pravdou, že ako poslanec tiež s podobným návrhom prišiel, a teda aj jeho postoje zohrávali určitú úlohu v tom, že aj v tejto poslaneckej snemovni je tu väčšina, ktorá tento návrh podporuje.
Bolo tu aj vystúpenie kabaretné, a ktoré sa neoddá viac komentovať, a bolo tu aj také vystúpenie vášnivé, ktoré si iste vyslúži vysielací čas v súkromných rádiách, pani poslankyne Pfundtner, len malo v sebe aj taký trošku prvok schizofrénie, chcem ju na to upozorniť, ak teda na jednej strane pani poslankyňa Pfundtner, podčiarkujem, právnička, tvrdila, že ten návrh, najmä teda v tom, že určuje percento tej slovenskej hudby zo zákona a ohrozuje hospodársku súťaž a je protiústavný, tak nechápem, ako sama tým pádom môže navrhovať tie percentá, a to je jedno, že ona ich navrhuje vo výške 15 %. Je to taká schizofrénia, treba si to doma nejako upratať, ale myslím si, že účel jej vystúpenia budeme počuť v éteri súkromných rádií.
Chcem na záver dostať tú vec ako keby trochu na zem alebo k podstate. Kde inde, dámy a páni, má byť hraná slovenská hudba, ak nie v slovenských rádiách? A pýtam sa, je slovenská hudba hraná najmä v súkromných slovenských rádiách? Na úrovni v priemere 10 %. Ja si myslím, že 10 % slovenskej hudby je neprijateľne málo, a zaznelo to aj tu v rozprave. Tvrdenie, že my vlastne nemáme viac slovenskej kvalitnej hudby, a takéto tvrdenie považujem za urážajúce. Ľudia chcú počúvať slovenskú hudbu a súkromné rádiá nechtiac priniesli dôkaz, keď rádio Europa 2 v ťažení proti tomuto zákonu pustilo celodenné vysielanie slovenskej hudby, stretlo sa to s nadšenými reakciami poslucháčov tohto rádia a žiadali rádio Europa 2, aby v tom pokračovalo aj naďalej. Myslím si, že poslucháči na Slovensku majú právo počúvať slovenskú hudbu na frekvenciách, ktoré patria Slovenskej republike a nepatria súkromným rádiám. A to, dámy a páni, že rádiá budú hrať 25 % slovenskej hudby, znamená a na to sa často zabúda, že budú hrať 75 % zahraničnej hudby. To hovorím preto, aby bolo jasné všetkým tým, ktorí hovoria o ceste do pekla alebo o niečom strašnom, že tu máme stále obrovský blok alebo možný, to môžeme, samozrejme, zmenšiť, 75 % zahraničnej hudby. Je to naozaj tak veľmi málo tej zahraničnej hudby? A je tých 25 % tak veľmi veľa v slovenských rádiách? Naozaj? Ja si myslím, že nie.
Ja si myslím, že ak schválite to percento slovenskej hudby a v istom nábehu dokonca, pretože v 2016 je to 20 % a potom v roku 2017 25 %, tak to bude dobrá správa pre slovenských poslucháčov a takisto dobrá správa pre slovenských autorov.
Ďakujem vám vopred za podporu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Cieľom predkladaného návrhu zákona sú legislatívne zmeny v nasledujúcich troch oblastiach: podpora hranosti slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave a rozšírenie obmedzení týkajúcich sa mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k cigaretám a tabakovým výrobkom aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety.
K prvej oblasti. Návrh zákona podporuje vysielanie slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, a to so zámerom zlepšenia prístupu poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe. Podporí slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Na dosiahnutie stanoveného cieľa sa navrhuje zákonom určiť minimálny percentuálny podiel, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť slovenským hudobným dielam. Obdobný systém podporuje štandardným systémom, ktorý je obsiahnutý v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych.
Navrhuje sa, aby bol vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % času vysielania venovaného vysielaniu hudobných diel a verejnoprávny vysielateľ najmenej 30 % v roku 2016 a od roku 2017 najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, pričom tento podiel bude musieť dosiahnuť v každej svojej rozhlasovej programovej službe osobitne. Z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel budú nové diela tvoriť najmenej jednu pätinu, čím by sa mala zabezpečiť aj zvýšená podpora novej slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je často aj tvorbou mladých umelcov. Zároveň sa navrhuje, aby sa do stanoveného podielu slovenských hudobných diel započítavali iba diela odvysielané v čase od 6.00 hod. rannej do 24.00 hod. Účelom tohto opatrenia je zabrániť vysielateľom, aby slovenské hudobné diela zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom vysielacom čase. Na vysielateľa, u ktorého by bolo plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku konkrétnej rozhlasovej programovej službe z dôvodu jej zamerania úplne vylúčené, sa na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu táto povinnosť vzťahovať nebude.
Druhá oblasť. Návrh zákona v záujme uľahčenia prístupu osobám so sluchovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným audiovizuálnym dielam zavádza nový pojem titulky pre osoby so sluchovým postihnutím. Podobné požiadavky, ktoré budú musieť titulky pre osoby so sluchovým postihnutím spĺňať, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo kultúry. Nakoľko v súčasnosti dochádza v praxi k situácii, kedy vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami určenými pre osoby s poruchami sluchu alebo hlasovým komentovaním pre nepočujúcich, no pri prenose vysielania prevádzkovateľa retransmisií sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez uvedených titulkov alebo hlasového komentovania, navrhuje sa zavedenie explicitnej povinnosti pre prevádzkovateľov retransmisie poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu.
Uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave sa má zabezpečiť aj prostredníctvom povinného zabezpečovania úpravy takých diel titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Povinnosť zabezpečiť tieto formy prístupu bude mať distribútor audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave.
Napokon tretia oblasť. Návrhom zákona sa zároveň do slovenského právneho poriadku transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014, tentoraz posúvame sa v čase o mesiac, a ktorá sa týka výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a ktoré sa týkajú mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k elektronickým cigaretám a plniacim fľaštičkám pre elektronické cigarety.
Ďakujem.

Ďakujem. Po prvé. Evidencia a granty nijako nesúvisia a aj talentovaný cukrár, ak príde s nápadom na dobrú knihu, môže mu fond udeliť štipendium na napísanie tej knihy. A potom, ak ten cukrár bude písať tie knihy, bude mať veľa autorských honorárov, môže možno spadnúť aj do kategórie, že autorské honoráre budú iným spôsobom možno následne zdaňované alebo bude z takejto činnosti autorskej mať trošku iný prístup, ako keď bude zdaňovať svoje cukrárske výrobky, a zároveň komisia je práve aj preto, aby posúdila, keď sa nejaký cukrár netalentovaný bude snažiť presvedčiť, že on je umelec, lebo vyrába pekné torty, tak tá komisia povie, tak ale toto neni profesionálny umelec.
A, samozrejme, tie kritériá, tá komisia tiež pracuje s nejakými kritériami, ktoré tam zákon definuje, no tak na to, na to aj tie komisie. Môžeme sa na každý problém dívať z dvoch strán. Z tej, ako hovoril pán poslanec, že teda dívajme sa na tie možné najhoršie následky, ale možno aj z tej pozitívnej, že jednoducho je tu snaha pomôcť tejto časti umeleckej obce, ktorá po takomto niečom aj volá, a prax ukáže, a jak sme začali, keď pani poslankyňa vystúpila ešte pred prestávkou, a toto otvára možnosť na ďalšie aktivity a tie ukážu zmyslel potom dajme tomu aj takej evidencie alebo toho, že sme do právneho systému alebo že chceme do právneho systému zaviesť definíciu profesionálneho umelca.

8.
Ďakujem pekne. Zámerne idem do rozpravy, aby ste mali možnosť reagovať, a potom už asi teda nevystúpim v záverečnom vystúpení, lebo toto, toto je to posledné, s čím ste vystúpili, je ako keby to podstatné, nejaká oponentúra tohto návrhu zákona. Musíme si ujasniť a dúfam, že to je v nepochopení, ale teda chcem vás presvedčiť o tom, že tento návrh zákona v tejto veci je ako vedený dobrým úmyslom. Tá evidencia profesionálnych umelcov nie je žiadna povinná vec. To je prvá vec. To znamená, to nie je, to je dobrovoľná vec.
A prečo vlastne ona vzniká? Ako keby vy ste napadli to, čo je nejakým dôsledkom niečoho. A roky rokúce určití ľudia, ktorí sa živia špecifickou činnosťou, ako je umenie, sú vo veľmi dôležitých veciach, ako sú napríklad daňová povinnosť, odvodová povinnosť, nie braní ako partneri a nedokážu si prebojovať ako keby istý špecifický prístup k ich činnosti, lebo sú zahŕňaní do kategórie živnostníkov alebo samostatne zárobkových činných osôb. To je jeden z dôvodov a bol to veľký, naozaj veľká požiadavka aj umeleckej obce definovať, nájsť definíciu a zaviesť ju do právneho poriadku, kto je to profesionálny umelec. Toto je predpoklad na to, aby sa potom jednak táto skupina ľudí mohla hlásiť o svoje nejaké špecifické práva, či už teda práva, alebo nejaké sociálne možnosti, a aby aj bola takto braná. Nájsť tú správnu definíciu bolo veľmi ťažké, a preto aj chcem rovno povedať, príďte s nejakým návrhom. Ja som tuná naozaj otvorený.
Ale viete, riešili to ľudia či samotní umelci aj na ministerstve a v zásade je to definované aj potom tie podmienky tej evidencie veľmi široko. V podstate buď spĺňate nejaké teda predpoklady nejakého vzdelania, lebo my máme aj vzdelanie v oblasti umenia, či už stredoškolské, alebo vysokoškolské, ale, samozrejme, profesionálni umelci mnohí nepotrebujú žiadne vzdelanie, a preto je tam potom aj tá možnosť ako keby dostať sa do tej evidencie na základe nejakých výsledkov, preukázania tých výsledkov. A tie sú zase veľmi široko definované a vôbec tam nie je ani nejako veľmi kladený dôraz na to, že kto je profesionálny umelec európskeho významu alebo lokálneho významu, jednoducho ide o ľudí, ktorí sa živia umením. A môže to byť niekedy, nech sa niekto neurazí, aj pokleslé umenie alebo vysoké umenie. Toto ako keby nemá táto evidencia rozlišovať, ani zákon. Ale toto tu, s čím prichádzame, je predpoklad na to, aby následne mohli si povedzme vydobyť takú vec prakticky, veď si určite spomínate aj v tomto období, aj predtým sa napríklad riešili tie paušálne napríklad náhrady pri daňovej povinnosti. A znižoval sa ten paušál. A umelci kričali aj oprávnene, že oni sú trošku v inom postavení ako živnostník, ktorý môže si robiť odpisy, pretože pracuje s nejakým materiálom, neviem s čím. Ale umelec, čo ja viem, hudobný skladateľ, s čím pracuje? Čo si tak ako môže dať, aký odpis? No. Alebo, alebo herec, ktorý je na voľnej nohe, čo si môže dať ako aký odpis? Čo? Že keď má hlasivky, tak že pije nejaký teplý čaj alebo čo? Čiže toto je praktický krok k tomu, aby potom teda aj príslušné štátne orgány, ale zase v nejakej snahe aj tých umelcov začali si ako keby aj tú legislatívu šiť sebe na telo a na telo tejto činnosti. To som vám chcel povedať, je to vedené týmto dobrým úmyslom.
A vrátim sa k tej evidencii. Je to dobrovoľné. Tu nikto nikoho nenúti. Nemusí tam sa nikto ako hlásiť, aby bol niekde evidovaný, že je profesionálny umelec. Ale kto, samozrejme, evidovaný bude, a ak to bude pomerne veľká skupina, tak si môžu potom určité veci nárokovať. Ak prídete s nejakým zaujímavým návrhom, či už sa bude týkať aj tých kritérií, lebo zase musíme nejaké kritériá dať. To ako asi sa nemôže úplne niekto prihlásiť, ja neviem, kto na ulici hrá s gitarou a zbiera euro do čapice, že je umelec. To tak nemusí byť, hej. Takže ja si nemyslím, alebo dúfam, že to je len zle pochopené, že toto má slúžiť, ja neviem, k tomu, aby sa nedostali do evidencie veľkí umelci, významní, aby tuná niekto ako politicky začal kádrovať, že kto je alebo nie je umelec. Toto je úplne teda ako scestné uvažovanie a slúži to na to, aby sme mohli naplniť náš cieľ zlepšiť sociálne a právne postavenie profesionálnych umelcov, špeciálne tých, ktorí sú na voľnej nohe a živia sa len teda umením. A to naozaj nie je typická podnikateľská činnosť. Nie je preto, lebo naozaj, a možnože niektorí umelci majú primárne na mysli, že zisk, ale v zásade to umenie vzniká trochu asi inak, ako len s tou myšlienkou na zisk, a ani tam nie je možné pri tejto činnosti dosahovať to, čo pri iných živnostiach, to, že nejaká pravidelnosť, či už pri tvorbe pravidelnosť, keď sa bavíme možno v kategóriách nejakej inšpirácie alebo aj možného, možného, že ten trh nedáva tie možnosti, aby veľmi pravidelne niekto žil z umeleckej činnosti.
Takže vieme, o čom hovoríme, ja sám som bol tiež pár rokov na voľnej nohe, nie je to ľahký život, byť na voľnej nohe, no, tak. A myslím si, že by mali tie zákony daňové a sociálne zohľadňovať tieto špecifiká.
Ďakujem.

194.
Ďakujem, pán podpredseda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
195.
Pardon, mi odpustite, pán minister, len ešte mám, mám milú povinnosť, privítať u nás na balkóne poslucháčov a zrejme aj učiteľov Gymnázia Viliama Paulinyho - Tótha z Martina.
Takže srdečne vitajte, mladí naši ľudia! (Potlesk.)
Ešte raz, prepáčte, nech sa páči, pán minister.

Maďarič, Marek, minister kultúry SR
196.
Tak nielenže sú členovia kultúrneho výboru, ale sú tu aj zástupcovia slovenskej kultúrnej mekky, mesta Martin, mladí ľudia, tiež ich vítam.
A návrh zákona, ktorý teraz predkladám, v prvej časti upravuje účely, na ktoré môže ministerstvo kultúry v budúcom roku poskytovať dotáciu zo štátneho rozpočtu, a bude to na ochranu a obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva, čiže Obnovme si svoj dom, bude to kultúrna aktivita osôb so zdravotným postihnutím alebo proste jednoducho kultúra pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva a budú to tzv. kultúrne poukazy. Súvisí to s tým, že zvyšná časť dotácií prechádza pod zriadený Fond na podporu umenia.
V ďalšej časti sa jedná o novelizáciu Fondu na podporu umenia, a to v tom zmysle, ide o novelizáciu, ktorá vyplýva zo záväzku, ktorý vláda prijala vo svojom programovom vyhlásení, kde sa zaviazala zlepšiť právne a sociálne postavenie umelcov v slobodnom povolaní zreálnením daňového a odvodového zaťaženia umeleckých pracovníkov vzhľadom na špecifickosť ich činnosti.
Z uvedeného záväzku vlády a v nadväznosti na záväzky, ktoré Slovenská republika prevzala ratifikáciou Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, vyplýva potreba legislatívneho riešenia statusu umelcov. Keďže novozriadený fond je inštitúciou na podporu umenia, navrhujeme, aby ich niektoré podporné aktivity voči umelcom prevzal tento fond.
Pre vašu informáciu, odhaduje sa, že na Slovensku 5- až 6-tisíc umelcov vykonáva profesionálnu umeleckú činnosť v slobodnom povolaní. Spravidla takúto činnosť vykonávajú individuálne vo vlastnom mene a na svoju zodpovednosť, avšak pojem profesionálny slobodný umelec nie je v právnom poriadku vymedzený a túto skupinu umelcov nesprávne považujeme alebo najmä finančné správy, Sociálna poisťovňa ich považuje za živnostníkov. Z toho potom aj pramení neochota akýchkoľvek osobitných riešení v oblasti daňového a odvodového zaťaženia umelcov. Umelecká činnosť však nemôže byť živosťou, pretože nespĺňa dva základné alebo hlavné zákonné znaky živnosti, a to, že nie je vykonávaná pravidelne a jej prioritným cieľom nie je dosiahnutie zisku, ale vznik alebo predvedenie umeleckého diela.
Legislatívne riešenie štatútu umelca bolo vypracované v spolupráci so Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu a návrh zákona bol prerokovaný v dočasnej pracovnej skupine pre štatút umelca Rady vlády pre kultúru. V návrhu sa vymedzuje pojem profesionálny umelec v slobodnom povolaní a upravujú sa podmienky evidencie profesionálnych umelcov. Evidencia nie je povinná a nie je podmienkou vykonávania umeleckej činnosti, avšak zápisom v evidencii profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní, získava umelec status profesionálneho umelca, čo môže byť v budúcnosti podmienkou pre udelenie rôznych bonusov pre umelcov.
Navrhuje sa, aby evidenciu slobodných umelcov viedol novozriadený Fond na podporu umenia, po zápise do evidencie rozhodne riaditeľ fondu na základe odporučenia odbornej komisie zloženej z externých odborníkov z príslušného žánru umeleckej činnosti, ktorá preskúma podmienky zápisu do evidencie. Týchto odborníkov nominujú profesionálne umelecké združenia. Jednoducho, chýbalo nám právne uchopenie tejto činnosti tak, aby následne potom mohli byť voči umelcom v slobodnom povolaní aplikované primeranejšie zákony alebo primeranejšie odvodové zaťaženie, alebo platby do Sociálnej poisťovne a tak ďalej. Myslím si, že je to veľmi správne, a kultúrna obec to veľmi víta aj participovala na tejto, tejto definícii alebo na takomto, na takomto pojme, ktorým sa stane súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
No a napokon tretia časť návrhu zákona, v nej sa novelizuje zákon o neziskových organizáciách. Touto novelou sa vytvára legislatívny priestor na možnosť poskytnúť neziskovej organizácii finančnú podporu z rozpočtu jej zakladateľa na prevádzkovú činnosť vo forme príspevku zakladateľa podľa doterajšej právnej úpravy zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nemožno zo štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu a rozpočtu obce poskytnúť príspevok na úhradu výdavkov na správu neziskových organizácií.
Nebudem tajiť, poviem to otvorene, zdedil som, ministerstvo kultúry jednoducho dostalo do vienka vo forme neziskovej organizácie múzeum Danubiana a nemalo žiadnu možnosť alebo nemá v tejto chvíli žiadnu možnosť prispievať na jej prevádzku. Myslím si, že aj v budúcnosti môžu aj iné a kultúrne inštitúcie, ktoré budú neziskovými organizáciami štátnej alebo verejnej správy, využiť tento moment, že môže zriaďovateľ, resp. spoluvlastník neziskovej organizácie alebo zakladajúci člen neziskovej organizácie, ak je to štát alebo obec, alebo mesto aj prispievať na prevádzku tejto inštitúcie. Bez toho by bola v podstate existencia Danubiany, múzeum moderného umenia, ohrozená a na základe tejto zmeny bude môcť ministerstvo kultúry aj v budúcom roku rozpočtovať nejaké prostriedky na prevádzku, na krytie, na čiastočné krytie prevádzkových nákladov Danubiany.
Ďakujem, toľko k tomuto predloženému návrhu zákona.

192.
Ďakujem za slovo. Dovoľte teda pár poznámok alebo reakciu na tieto vystúpenia.
V prvom rade by som chcel povedať, že v tomto návrhu zákona hovoríme o kultúrnych predmetoch alebo teda o možnom návrate kultúrnych predmetov, tak predmetov, ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva, čiže buď sa jedná o národné kultúrne pamiatky, alebo zbierkové predmety, preto to hovorím, lebo, samozrejme, aj ja si uvedomujem, že pohyb kultúrnych predmetov iného charakteru, ja si myslím, že je v zásade možno aj vítaný, aj keď my pomerne máme prísnu tú legislatívu a v zásade by každý mal ako, hoci sa presťahuje do Rakúska alebo do Maďarska, a chce si tam zobrať svoje obrazy, tak ako mal by požiadať o ten vývoz, ale nerobím si ilúzie, že to tak nerobia, a asi si myslím, že je dobré, keď ten kultúrny tovar určitý aj putuje po Európe a môže spôsobovať aj nejakú konkurencieschopnosť slovenskej kultúry.
Čiže ešte raz, toto sa týka národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov a chcem teda povedať, že dokonca ani tá mnou odvolaná komisia nikdy nepovolila vývoz akejkoľvek národnej kultúrnej pamiatky alebo zbierkového predmetu. A ak teda tu bol zmieňovaný, zmieňovaná busta Berniniho, však návrh, samotný návrh zákona k tomu určite vyzýva, by som povedal, by som sa aj čudoval, keby sa to tu nezmienilo, ale tak si dovolím aj povedať, že aj teraz najnovšie sa vyjadril opäť riaditeľ Lichtensteinského múzea vo Viedni, že považuje za veľkú chybu rozhodne, že múzeum Getty kúpilo túto bustu, lebo teda on nie je presvedčený o tom, že je to originál, a myslím, že to je stále otvorená otázka, nič to nemení na tom, že komisia, úradníci na ministerstve urobili chybu, za to aj boli príslušne sankcionovaní, a preto to aj hovorím, pretože, a odpovedám tým aj na otázku pána poslanca Viskupiča, toto je transpozícia európskej smernice a je to nejaký režim možného návratu nezákonne vyvezených predmetov v rámci Európskej únie, nie v rámci tretích strán, preto aj ak sa dopracujeme k tomu, že budeme žiadať o návrat busty od alebo podľa Berniniho, tak, samozrejme, je to veľmi zložitá otázka preskúmania, v akých záväzkoch napríklad sú Spojené štáty americké v rámci rôznych kultúrnych dohovorov a tak ďalej a tak ďalej.
A prečo smernica a transpozícia až teraz? Tak je to máj 2014, tento návrh zákona bol predložený do vlády v auguste, nejako sa na ňom pracovalo, to znamená, ja si myslím, že tá ako keby transpozícia bola urobená rok po smernici, čo nepovažujem za nejaké veľké meškanie. Jednoducho toto považujem za taký, áno, sú aj názory, nakoniec zazneli od pani Vášáryovej, že je to rýchla transpozícia, ale na to konto chcem teda povedať - a tým aj skončím - niečo, teda keďže aj vy ste tu uvažovali, aj nejako voľne o veciach, myslím si, že sa začíname dostávať do doby, kedy už asi tak celkom slepo tým smerniciam Európskej únie dôverovať nebudeme alebo všetkému tomu, čo z tej Európskej únie prichádza.
Ďakujem.

178.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu.
Zmeny ustanovení návrhu zákona sa týkajú najmä rozšírenia pôsobnosti návrhu zákona na všetky kultúrne predmety označené ako národné kultúrne dedičstvo, predĺženie lehôt na vykonanie obhliadky vyhľadaného nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu, ako aj na uplatnenie nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu. Určuje sa nepremlčateľnosť nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu. Týka sa zlepšenia procesov administratívnej spolupráce, používania informačného systému o vnútornom trhu na výmenu informácie o kultúrnych predmetoch a priznania primeraného odškodnenia vlastníkovi.
Ďalej z dôvodu vylúčenia duplicitnej úpravy návratného konania v právnom poriadku Slovenskej republiky sa navrhuje novelizácia zákona o ochrane pamiatkového fondu, pričom sa vypúšťa ustanovenie § 26 o návratnom konaní. Toto konanie sa komplexne upravuje v predkladanom návrhu zákona.
Z dôvodu aplikačných problémov v oblasti výkonu reštaurátorskej činnosti sa precizujú ustanovenia aj v tejto oblasti, preto sa vstupuje aj do priamo súvisiacich právnych predpisov, ktorými sú zákon o komore reštaurátorov, zákon o ochrane pamiatkového fondu a zákon o múzeách a galériách. Navrhovanými zmenami sa precizuje okruh osôb oprávnených vykonávať reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, reštaurovanie zbierkových predmetov v oblasti výtvarného umenia, čím sa odstraňujú aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkonom reštaurátorských prác a upravujú sa aj kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác.
Ďakujem.

Tak máme za sebou takmer dvesto paragrafov naozaj jedného z kľúčových zákonov v oblasti kultúry, ale nielen kultúry, pretože ten zákon je prierezový.
Súhlasím s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu boli prednesené.
Chcem poďakovať najviac tým, ktorí ten zákon písali a koordinovali jeho prípravu, teda sekcii médií, audiovízie a autorského práva ministerstva kultúry, ale, samozrejme, aj všetkým tým, ktorí v priebehu tých rokov od toho samotného legislatívneho zámeru z roku 2013 až po v podstate dnešný deň alebo teda ešte možno po včerajší deň k tomu prispievali, spolupracovali. A aj preto na rozdiel od Českej republiky, kde bola podobná ambícia zhodená zo stola lobistickými skupinami, si myslím, samozrejme, uvidíme to ešte na hlasovaní, že sme boli úspešní.
A nadviažem tak trochu na to, čo sme hovorili pri prvom zákone, ktorý som ja dnes predkladal, ktorý bol novelou zákona o vysielaní a retransmisii. Ja si myslím, že nový minister kultúry alebo nová ministerka kultúry si v tom ďalšom období musí dať ambíciu vypracovania nového zákona o vysielaní a retransmisii, tak ako sme si my dali ambíciu vypracovať nový autorský zákon. Je to takisto zrelé. Dva také zákony, si myslím, by sa celkom zvládnuť nedali, lebo ten je možno ešte obtiažnejší, ale myslím si, že takú ambíciu ministerstvo kultúry v tom ďalšom období by malo mať. Ďakujem za spoluprácu ešte raz.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, hlavnými cieľmi predkladaného nového Autorského zákona sú modernizácia, flexibilita a právna istota. Nový Autorský zákon sa sústreďuje na zabezpečenie efektívnejšieho výkonu práv autorov a zároveň zabezpečuje vyváženie ich záujmov a záujmov používateľov.
Cieľom tohto návrhu je tiež zlepšenie vymožiteľnosti práv a zabezpečenie primeranej kontroly nad organizáciami kolektívnej správy.
Predkladaný návrh vychádza aj z potreby prispôsobiť súčasnú právnu úpravu zmenám súvisiacim s vývojom informačnej spoločnosti.
Je nevyhnutné prijať právny predpis, ktorý zohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorý zároveň zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv a na druhej strane nastaví vhodné podmienky prístupu používateľov k chránenému obsahu. Takýto predpis má byť základom pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu, ako aj pre rozvoj kreatívneho priemyslu a internetovej ekonomiky a pre širokú podporu tvorivosti.
Návrhom zákona sa transponuje nová smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.
Nakoľko ide o komplexný návrh nového zákona, predkladaný návrh transponuje, prirodzene, aj všetky ostatné právne akty Európskej únie z oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vrátane relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Intenzívne práce na návrhu nového Autorského zákona prebiehali od januára 2014, keď sa konalo prvé zasadnutie dočasnej pracovnej skupiny k rekodifikácii Autorského práva v Slovenskej republike, Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru, ktorá mala vyše 30 členov, odborníkov z oblasti kultúry, umenia, informačných technológií, z podnikateľského prostredia či z akademického prostredia. V roku 2014 zasadala každý mesiac a v roku 2015 dokonca dva mesiace prebiehali jej celodenné zasadnutia trikrát do týždňa, kde sa podrobne preberalo každé ustanovenie návrhu zákona. Týmto postupom bola dosiahnutá široká spoločenská zhoda na tak dôležitom právnom predpise pre oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, akým je Autorský zákon. Pracovala v úzkej súčinnosti aj s dočasnou pracovnou skupinou k ochrane autorských práv v hmotnom a nehmotnom kultúrnom dedičstve Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru. Ďakujem.

No v zásade je mi to ľúto, o chvíľu budeme hovoriť o Autorskom zákone, kde, pokiaľ viem, predloží pani poslankyňa Vášáryová pozmeňujúci návrh, pričom ja s ním vyslovím súhlas, pretože ona prišla, stretli sa s ľuďmi na ministerstve, rokovala, dospelo sa k nejakej zhode. A ja neviem, pán poslanec Huba, akú máte predstavu, lebo vy len 8 minút ste čítali ten váš návrh, a teraz čo očakávate. Urobili ste to preto, aby ste sa len predviedli? Prečo ste neprišli ja neviem za ľuďmi na ministerstve. Možno že by sme sa nedohodli ja neviem. Ale čo očakávate teraz? Ako sa ja mám k tomu postaviť? Veď ja ja dávam špeciálne ako príklad pani Vášáryovú a nemôžete povedať, že sme nejakí, ale sme takí oponenti skôr. Tak ťažko mi v tejto chvíli zareagovať, bude hlasovanie o chvíľu. Je mi to ľúto. A myslím si, že možnože je to aj dobrý návrh, ale nedá sa to takto robiť. Nič vám nebránilo prísť, osloviť buď mňa priamo, alebo ľudí, ktorí tento zákon pripravovali. To je všetko.