Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, vzhľadom k tomu, že netrpím, nepotrebujem to, zbytočne rétorickým exhibicionizmom, tak vás budem zdržovať minimum a budem hovoriť vecne, pretože tých rétorických cvičení už tu bolo dosť a dosť sa to ťažko počúva, niekedy.
Prečo som vystúpil? Ja som myslel, že ani nie. Ale keď som stopäťdesiatykrát počul pojem schránková firma, tak mi už išlo bok vyduť. Takže stručne a vecne, prosím vás.
Rozumiete vôbec tomu, čo je schránková firma? Ak dovolíte, pár slov z hľadiska takej suchopárnej, ale to má ťah na bránu, právnej úpravy a momentálnych právnych mantinelov toho, čo sa tu kritizuje. O to viac, že pán poslanec Zajac tiež povedal, že jedny z tých troch dôvodov, ktoré vám vadia na tom tendri, je schránkovosť. Tak, ak dovolíte, pár slov.
Je to už pomaly zľudovený pojem, ale má hlboký právny základ a svoju stručnú históriu, nebojte sa, len pár minút. Náš Obchodný zákonník, je tu pani doc. Žitňanská, môže ma kontrolovať, tak schránková firma, to je vlastne pojem sídla. Sídlo. Obchodný zákonník vôbec dbá aj na acquis communautaire, na európske právo takzvané, má niekoľko nosných pojmov, to je podnikateľ, podnikanie, ale aj sídlo svojím spôsobom. A tento čarovný pojem je upravený v jednom paragrafíku 2 odsek 3, 4, 5 Obchodného zákonníka, kde je hovorené, čo je to adresa; sídlo, adresa. Adresa podľa Obchodného zákonníka, ale vrátim sa ďalej k tomu, o čom sa tu už dvanásť hodín mele. Adresa podľa Obchodného zákonníka právnickej osoby podnikateľa je sídlom, pardon, je adresa zapísaná v Obchodnom registri u podnikateľa právnickej osoby. U podnikateľa fyzickej osoby - živnostník, súkromne hospodáriaci roľník a tak ďalej, je sídlom miesto podnikania.
Kolegovia z opozície, však každý máme svoj názor, vy uznávate, do značnej miery aj ja, konkurenčné prostredie musí byť liberálny pohľad na ekonomiku. Liberálny pohľad na ekonomiku a právny štát v liberálnom prostredí konkurenčnom znamená niekoľko zásadných právnych princípov, ktoré akoby ste, ja mám pomaly z vás radosť, vy ste pomaly centralisticko-direktívny model riadenia štátu. Právny štát v liberálnom prostredí znamená čo? To, čo máme v ústave: čo nie je zakázané, je dovolené. A v obchodnom súkromnom práve princíp zmluvnej slobody a zmluvnej voľnosti.
Ale vrátim sa k tomu, čo som začal. Vývoj sídla v Obchodnom zákonníku a právnej úpravy:
Do roku 2001 platil v Obchodnom zákonníku aj v európskom práve tzv. princíp fiktívneho sídla. To znamená, nazvem to tým úvodným pojmom, schránkovej firmy, schránkového sídla. Mohli ste mať garáž, mohli ste mať chatu, nemusela byť žiadna sklenená, hliníková budova na základe architekta svetového do roku 2001.
Potom prišla veľká novela Obchodného zákonníka pod číslom 500/2001 Z. z., kde sa išlo na trend tzv. reálneho sídla podnikateľa. To znamená, podnikateľ mal mať sídlo, kde sídlili orgány spoločnosti, jej konateľ alebo predstavenstvo akciovej spoločnosti, alebo odkiaľ bol riadený ten podnikateľský subjekt.
Potom naraz, predstavte si, prišla novela 432/2004 Z. z. - nie, Lucia, však?, tak je, mám pravdu zase -, ktorá sa vrátila, predstavte si, znova k fiktívnemu sídlu podnikateľa. A viete prečo? Nie preto, že to bol nejaký mocenský zámer alebo názor našich veľkých právnikov alebo podnikateľov, ale preto, že to Európsky súdny dvor rozhodoval, ak sa nemýlim, to boli tri kauzy: Daily Mail, Centros a Wikileaks Zering, alebo nejak tak sa volala tá firma, je to v roku 2002, kde išlo v podstate o to, detaily vynechám, tam išlo v podstate o slobodu usadzovania sa v Európskej únii. Sloboda usadzovania je základný princíp podnikateľskej slobody v konkurenčnom prostredí, pán kolega. A sloboda usadzovania znamená, že ja môžem mať aj, s prepáčením za tu výraz zľudovený, schránkovú firmu, ak má atribúty a znaky adresy: popisné (evidenčné) číslo.
Ja nevravím, že to je imidž, že to je kredibilita, ktorá je bombová, keď sedím voľakde na drevenej chalúpke pod lipou. Iste, lepšia je firma, ktorá má tam 30 poschodí na 105. poschodí mrakodrapu a tak ďalej atď., ale to nie je podmienka kredibility a dôveryhodnosti firmy. Áno, má to svoj imidžový charakter, ale nie je to o tom.
To znamená, na základe trendu Európskeho súdneho dvora sme sa vrátili tou novelou 432/2004 Z. z. k fiktívnemu registrovému sídlu firmy znova, odkiaľ nemusí byť reálne riadená firma, nemusia tam byť orgány firmy, ja nehovorím, že je to dobré, ale je to tak.
Pán Fronc tu nie je, my sme si tak občas podebatovali a latinsky "fiat iustitia, pereat mundus" - "nech je spravodlivosť, aj keď padne svet". Taká je právna úprava, tak čo tárate, pardon za výraz.
Taká je právna úprava s tým, že keď už hovorím aj o tom, kto je za firmou. Prosím vás pekne. Načo máme kapitálové obchodné spoločnosti? Ja nevravím, že to je dobré. Ja tiež budem hlasovať za limitovanie alebo som za to politicky, že limitovať a trošku pritlačiť krk schránkovým firmám. Ale nemám problém s tou, so sídlofréniou, právne si myslím, že to nie je dobré. Je liberálne konkurenčné prostredie, schránková firma nie je nadávka, to nie je pejoratívum. To je proste možnosť, ktorú právny predpis pripúšťa náš i európske právo. Tak o tom hovoríme.
Kto je za firmou? No nech je tam aj svätý Dindy! Na to je právny prostriedok a iné právne odvetvia a právne možnosti, ktoré či sa využívajú, to je druhá vec, aby sa prišlo na to, že niekto porušil právo alebo nie.
Pán poslanec Matovič, nie je tu, ma tiež poučil ako právnika. Myslím, na to reagoval pán poslanec Susko. Porušujeme, pripravujeme, alebo prijímame zákony, ktoré nám umožňujú kradnúť. Tak, pardon, ja viem, že mám teraz trošku klapky právnické, ale ako bolo povedané pánom kolegom, myslím, Suskom, no tak pardon, právo má aj obsah morálky, vtedy je dobré. Musí mať primeraný obsah morálky, väčší-menší. Ak ja dodržujem právo, tak aký som ja protiprávny subjekt alebo zlodej?!
Okrem toho sme zas v liberálnom prostredí, určitá miera šikovnosti možno, nech sa páči. Ale keď je, platí princíp, starý filozofický, pán poslanec Hlina, vy ste dobrý rétor, tiež tribún, "presumptio boni viri", to už vymysleli starí Gréci, platí prezumpcia slušnosti a čestnosti občana. Možno trošku romanticky, ale tak sa to ľuďom páčilo, tak to vymysleli. Z toho vychádza princíp prezumpcie neviny. Pokiaľ niečo nie je jednoznačne preukázané, tak nebudem tu snovať konšpiračné teórie a hrať sa na sudcu aj kata.
Takže, vážení kolegovia, ústava naša zrušila monopol vlastníctva, zrušila monopol politický, čo je dobré. Má tam princíp, ktorý som v úvode spomínal, princíp, čo nie je zakázané, je dovolené. V obchodnom práve, v občianskom práve, teda v súkromnom práve, platí prvý nosný princíp zmluvnej slobody: hľadám si partnera, akého chcem, hľadám si partnera, za akých podmienok chcem.
Cena. Fetiš ceny. Prosím vás, či je to užšia súťaž, či je to verejná súťaž, iste, či s európskymi peniazmi, či našimi treba nakladať rozumne, racionálne. To nikto nemôže namietať. Ale my sme si zvykli, najmä keď sa to politicky hodí: cena, cena, cena. Podliezť cenu nie je problém alebo ju nadhodnotiť. Ale cena nie je ani jediný, ani zďaleka jediný atribút! Tá kredibilita firmy vôbec sa nemusí odvíjať od toho, že je to cena, aj keď to je prioritné. Len my sme chorí na to, že cena, lebo musíme všade šetriť. Takže trošku taký nadhľad.
A zase, keď debatujeme o nejakých pojmoch, ja sa málokedy ozvem, ale potom, keď už mi je tak, že musím sa, tak sa ozvem, pretože s každým pojmom treba narábať trošku aj vecne, odborne a potom politikárčiť. Politika je umenie, ale vy politikárčite.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
