Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda, ja len chcem oznámiť, že nie intímnym, ale verejne, že sa nezúčastním tajného hlasovania nielen pri voľbách za kandidátov na Ústavný súd, myslím si, že je to potrebné a vhodné a normálne, ani ostatných tajných volieb, ktoré dnes budú prebiehať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja verím, že budú stačiť dve minúty. Po prvé. Veľmi heslovite. Ja som aj na výbore povedal, že ja som hodne pokorný pred budúcnosťou, pretože nikdy neviete, čo vám prinesie. Aj mimo vás. To znamená, tá pokora znamená toľko, že viete plusovať niekoho, že isto bude, ak by tam bol, rozhodovať tak alebo onak. Ja myslím, že hrať sa na Sibylu v tomto prípade je dosť scestné, pretože my sa tu na seba pozeráme z pätnástich metrov niekoľko rokov. V podstate, čo vy o mne viete, prosím vás? Alebo aj, pán poslanec, z hľadiska profesionálnej dráhy, z hľadiska komunikácie s okolím, štýlu riadenia a vôbec chovania sa k ľuďom.
Špecializácia, viete, parlamentná pôda je iná, je to politický súboj hodnotou, je to v poriadku, ale ja to nepokladám vôbec za žiadnu chorú schizofréniu, keď človek by bol všeobecným alebo ústavným sudcom, že v parlamente, samozrejme, ak je na kandidátke, v nejakej politickej, v strane, tak sa, samozrejme, chová v štýle jej programu, jej hodnotového rebríčka a vôbec nepokladám za choré, keby bol mimo parlamentu a bol by trebárs v pozícii ústavného sudcu alebo v inej podobnej funkcii, že nemá problém si uvedomiť, kde je, aký post zastáva, a že jeho šéfom je právny predpis alebo ústava, ja to nepokladám za nejaké chorobné otočenie kabáta. Viete, potom právna prax je tiež špecializácia, ústava je všade, viete sám. A nemôžte nevnímať ústavu za 43 rokov právnej praxe. Ja som v práve robil vtedy, keď ešte vy ste neboli na svete, a viem veľmi dobre, že sa jej vyhnúť nemôžte.
Viete, že je len relatívna samostatnosť právnych odvetví a ústava ako najvyšší zákon štátu premosťuje všetky. Takže nemyslím si, že špecializácia na ústavné právo je jediný, jediný plus. Áno, je to, je to bonus istý. Ale vôbec neznamená, že človek, ktorý je pol storočia v práve alebo podobných pár desať rokov, nemá na to, aby si osvojoval rýchlo po takomto období aj ústavu, nález Ústavného súdu a ústavné zákony.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Je pokročilý čas, ja vás nemienim zbytočne dlho zdržovať, ale pár slov mi po tom, čo som počul, naozaj nedá.
Bolo to hodne bezbrehé. Ja nechcem politizovať. Je tu parlament, je to politická scéna, je pred voľbami, tak tomu všetkému rozumiem. Ale tá zmeska toho, čo tu bolo povedané, ja som zas príjemne šokovaný, koľko je tu odborníkov na školstvo, na školy, na nuansy, o ktorých dokonca celkom ani ja neviem, ale prosím.
Nechcem sa za každú cenu podobať, lebo zas budem asi atakovaný tomu, čo povedal pred chvíľou podpredseda vlády pán Kaliňák, ale zobral mi z úst to, čo som povedal. Mnohí, ktorí to kritizovali z opozície, sa podľa môjho názoru nešuchli o vedúce miesta alebo vedúcu pozíciu. Ja mám 43 rokov praxe a 30 rokov som vo vedúcich funkciách, nie jednoduchých. Vždy som vyznával štýl sociálno-preventívneho riadenia, riešiť konflikty dopredu. Oberá vás to síce hodne o čas, o energiu, ale je to podľa môjho názoru vhodnejší štýl riadenia ako nejaký direktívno-sankčný.
Chcem tým povedať len jedno, že ale platí v právnickej osobe, kde je jediný zodpovedný vedúci, kde je štatutárny orgán, ktorá nie je akciovka, kde je predstavenstvo, ale kde je minister, ktorý je šéf rezortu, platí odjakživa princíp, pán poslanec, isto jediný zodpovedný vedúci. Vy sa vyznáte tiež ako podnikateľ. Jediný zodpovedný vedúci, kde je vyváženosť zodpovednosti a právomoci. Ak to tak nie je, tak to, samozrejme, kríva a nemôže to dlhodobo uspieť.
Je úplne pochopiteľné, a súhlasím s tým, že ak minister, ktorý je legálne na funkcii ministra a je štatutárnym orgánom, má právo na svoju personálnu politiku. Má právo si vybrať svojich spolupracovníkov, tak to je, tak to musí byť a tak to aj bude, dúfam. Ak sa pomýli, je to jeho zodpovednosť aj právomoc, jeho interná zodpovednosť a právomoc, takže skutočne odvolávať niekoho za to, že možno personálne podľa jeho názoru si nevybral ľudí, ktorých si predstavujete vy, tak je absurdné.
Okrem toho sa domnievam, že tie dôvody na odvolanie, vyslovenie nedôvery boli tri: štýl riadenia, IUVENTA a vyvodenie zodpovednosti na MPC.
Prosím vás, všetko pokrýva štýl riadenia, k tomu sa už vracať nechcem, má na to minister právo, čo robí, s tým, že vyvodenie zodpovednosti, tak ako povedala pani kolegyňa, nemám námietky. Platí prezumpcia neviny nielen v trestnom práve, aj v pracovnom práve. Ak zatiaľ, neviem, bola vyvodená zodpovednosť pre pána Kováča, ja osobne toho pána vôbec nepoznám a pevne verím, že ak sa preukáže, či pracovnoprávne, alebo možno aj trestnoprávne, že je úplne mimo obliga, že sa tak stane.
Okrem toho ja si osobne vážim fakt, že minister nemal problém pri informačnom systéme priznať si určitú chybu a ospravedlniť sa. To je tiež zriedkavá vec. A som presvedčený, že ak sa náhodou v priebehu aj vyšetrovania ukáže, že zodpovednosť je iná, tak isto sa môžu riešiť veci aj inak.
To znamená, hovoriť za cenu vyslovenia nedôvery do internej vyvodenia zodpovednosti, ktoré je právomocou ministra a generálnej riaditeľky, je na pôde parlamentu podľa mňa absurdum.
Prosím vás pekne, IUVENTA. Je zákon taký maličký o správe majetku štátu z roku 1993. Je právomoc a plná zodpovednosť, ale právomoc, hlavne v tomto prípade, štatutárneho orgánu vysloviť prebytočnosť alebo neupotrebiteľnosť národného majetku. Tie veci tu o tom, že sa nebudú mať deti kde kúpať. Ja viem, že tak bude, že sa budú mať kde kúpať. Ale robiť zase permanentne sedem hodín fetiš okolo majetku, aj keď isto zaujímavého, a okolo pána Kováča, pri všetkej úcte je to človek, ja tomu rozumiem, aby ste ma zle nepochopili, je to trošku trápne. Pretože sa zneužíva majetok, aj keď atraktívny, a pozícia človeka, kde to ešte asi nie je ukončené, na to, aby sme tu sedem hodín debatovali o niečom.
Prosím vás, boli aj iné fetiše, boli strategické podniky. Kde sú? Keby sa neboli hlúpo sprivatizovali, tak dneska je Slovenská republika na tom ešte lepšie, ako je. Nie je to len IUVENTA. (Potlesk.)
Takže ja som presvedčený o tom, že, viete, hovoriť dopredu, že s IUVENTOU sa niečo hrozné udeje. Ukáže čas, pán poslanec, ukáže čas. A právna i politická zodpovednosť bude vyvoditeľná i v budúcnosti. Takže dnes maľovať všetko načierno a byť presvedčený o tom ako Sibyla, že všetko bude len zlé a ktovie ako to dopadne, nehnevajte sa, ja zodpovednosť právnu, morálnu ani politickú do budúcna nepoznám. Môže byť spätne vyvodená morálna, politická alebo právna, keď sú na to dôkazy.
Okrem toho zodpovednosť je čarodejník veľký a, viete, kolektívna vina je strašná vec. Je individuálna zodpovednosť. Keď sa preukáže, či pánovi Kováčovi, alebo možno generálnej riaditeľke, tak vina bude vyvodená. Ale čo mal minister prísť MPC a zrušiť ho ako v šaríi, moslimský právny poriadok, a zrušiť celý subjekt len preto, že niečo sa tam udialo? Bola vyvodená, bude vyvodená individuálna zodpovednosť. Je to jeho právomoc. A ja pevne verím, že sa nepomýli. Keď sa pomýli, ja verím, že tento typ človeka nemá problém uznať si prípadnú chybu.
Takže podľa mňa tých osem hodín, áno, je to na niečo dobré, sme na politickej pôde, diskutujme.
A na záver si ešte dovolím, hoci ja to nemám vo zvyku.
Pán poslanec, ja si vyprosím tie vaše prívlastky banditi a banditizmus. Ja sa bandita necítim. My sme spolu do školy nechodili! A to hovorím za seba aj za poslancov SMER-u, klub. To si môžme vybaviť individuálne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja chcem ešte vystúpiť v závere, neľakajte sa ako spravodajca, ale na rozdiel od mojich kolegov, ktorí vedia hovoriť dvadsať minút, a nepovedia nič, ja sa budem snažiť byť stručný a niečo povedať.
Vnímam to, čo ste povedali ako žena, že som za slušnosť, ale to skôr povedzte pánovi - jak sa volá tuto? - Hraškovi alebo niekým iným.
Čo sa týka prezumpcie viny alebo neviny. Áno, platí prezumpcia neviny našťastie, ale platí u pána Kováča, iste, ale platí u generálnej riaditeľky takisto, platí u obidvoch a platí u všetkých.
Čo sa týka slova podvod, pokiaľ som si prečítal to podanie kolegov z opozície, tak ste to použili vy, nikto to, pokiaľ som to počúval tu pozorne, nepovedal tak, že je to podvod. Nechcem tu hovoriť frázy, je prezumpcia neviny, sú na to iné orgány, nehrajme sa tu na Holmesov Sherlockov, ja som udivený, aké detailné informácie máte.
Ďakujem.

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jurajovi Draxlerovi, poverenému riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Jurajovi Draxlerovi, poverenému riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
To je návrh uznesenia, s tým, že, ak dovolíte, ešte to stanovisko ústavnoprávneho výboru. Je tu výpis zo zápisnice zo 116. schôdze Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky konanej dnes.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jurajovi Draxlerovi, poverenému riadením Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky, a na návrh poslanca Borisa Suska hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe. Z celkového počtu 12 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 8 poslancov, za návrh uznesenia bol 1 poslanec a 7 poslancov hlasovalo proti návrhu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal teda uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov a podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetko z mojej strany. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1801 z 15. októbra 2015 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jurajovi Draxlerovi, poverenému vedením, resp. riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s termínom prerokovania do určeného termínu konania schôdze. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a zároveň mu určil pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali jednotlivé výbory v určenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o návrhu nerokovali, pretože neboli uznášaniaschopné. Gestorský výbor v správe o výsledku prerokovania uvedeného návrhu nezohľadnil stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko v čase rokovania mu nebolo ešte známe. Už je nám známe, takže vás oboznámim s ním dodatočne po prezentovaní návrhu uznesenia. Gestorský výbor v správe o výsledku prerokovania uvedeného návrhu nezohľadnil stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré opakujem, oboznámim dodatočne.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky rokovali o návrhu skupiny poslancov dňa 21. októbra 2015 a neprijali k nemu platné uznesenie, pretože podľa čl. 88 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nezískal návrh potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov týchto výborov, a to: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Zahraničný výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor uznesením č. 200 z 21. októbra 2015 schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jurajovi Draxlerovi, poverenému riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a zároveň ma poveril podať správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a dodatočne oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky aj so stanoviskom ústavnoprávneho výboru.
Ak dovolíte, pán predseda, ešte by som predniesol návrh uznesenia.

Ďakujem za slovo. Vzhľadom na nutnosť dodržať sedemdňovú lehotu, zvolávam dnes mimoriadne zasadnutie nášho výboru na 19.00 hodinu večer v jeho zasadačke.

Ďakujem pekne za slovo. Mne nedá len pár viet povedať na margo toho, že nebol som tu od začiatku, ani som bestseller Gorila nečítal, priznám sa. Poznám zaujímavejšie četby.
Ale keď zas počúvam, koľko je tu medzi nami špičkových trestných právnikov, tak som v podstate rád, že sa rodí takáto právnická elita.
Ja som bol na prokuratúre len tri roky síce, ale dodnes mám rešpekt pred mnoho tisíc stranovými spismi trestnoprávnymi a nedovolil by som si naozaj v rozbehnutom trestnom konaní hovoriť, viac-menej v úvodzovkách, "fundovane" do takejto kauzy. Ona sa dá bez primeranej znalosti len spolitizovať, čo sa, samozrejme, deje.
Ja nechcem uvádzať negatívny príklad, lebo je to hanba, ale, viete, kriminalita bola, je a bude. To neznamená, že sa máme s tým zmieriť. Čím je nižšia, tým lepšie. O tom sa všetci zhodneme. Zoberte si posledný trápny príklad, negatívny, pánov z FIFA. Osemdesiatnici, ktorí nevedia ani, kde majú majetky, a dajú sa skorumpovať. No hanba a trapas. Proste, kým je človek človekom, ideál nebude nikto. My akoby sme hľadali ideál. Hľadajme optimum. To sa dá. Ideál nenájdeme nikdy.
Prosím vás, ďalšia poznámka. To nie je fráza. Máme tri moci nezávislé v každom demokratickom štáte: zákonodarná, výkonná a justičná. Nie súdnu, justičnú v širšom ponímaní, aj prokuratúra tam patrí. Nehovorme do vecí týmto spôsobom, ktorá je neukončená. Nikdy nie je každý spokojný ani v civilnom, ani v trestnom konaní. Vždy niekto viac doplatí, niekto menej. A ten, kto doplatí, samozrejme, je nespokojný. Takže nechajme robiť tých, čo to robiť majú, a nerozprávajme do roboty politikárskym spôsobom.
Okrem toho všade sú tam v podstate domnienky, prezumpcie, malo to byť tak, ako by malo, malo to byť inak. Bez detailnej znalosti relevantných právnych skutočností vyslovovať tu súdy, a to by malo byť inak, ako si myslíme my, je podľa mňa politikárčenie.
To je všetko.

Ďakujem pekne za slovo. Tak mne to dobre robí, to, čo počúvam, ale to sú fakty, to je história, to nie je chvála, to je tak jednoducho.
Ale to chcem len povedať, pán kolega Kadúc, a vôbec všeobecne. Viete, fiat iustitia pereat mundus - nech je spravodlivosť, keď padne svet, hovorili starí Rimania. A opakujem, čo som povedal v rozprave, ja som nečítal zatiaľ ten rozsudok krajského súdu, ktorý im povedal, že tie zmluvy sú absolútne neplatné. Rád si to prečítam zo záujmu, neviem, neviem. Ale bez ohľadu na to, či som ho čítal, alebo nie, opakujem, podľa mňa to bolo, všetky tie kroky, nie contra legem, praeter legem a sa domnievam, že ten rozsudok je – domnievam zatiaľ –, že je správny.
To znamená, je tu už právne relevantný akt krajského súdu a ja sa domnievam a som presvedčený, že už na krajskom súde sú ľudia, ktorí naozaj majú na to pouvoir, a sú primeraní odborníci, aby povedali to, čo povedali, a aby vedeli, že si za tým stoja. To znamená, bez ohľadu na to, aby som ho čítal, som presvedčený o tom, že tie zmluvy boli špekulatívne a že obchádzali zákon.
Ja si to ešte spätne pozriem, lebo ma to veľmi zaujíma. Som o tom presvedčený.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Nechcel som vystupovať, ale už keď vystúpil pán kolega Kadúc, znie to ako právnik, tak reku už mi nedá povedať pár slov. Neviem, či som ho učil, ale celkom sa vydaril a mohol sa lepšie. Možno som si myslel, že povie nejaké právne argumenty, ale budiž.
Tu sa zase rozprávajú, každý je informovaný, každý o tom všetko vie, pritom o tom vie každý v podstate dosť málo na to, aby informoval alebo hovoril odborne, vecne. Tu je už milión poslancov, politikov, právnikov. Ja som nadšený tým, ale dovoľte mi pár právnych poznámok. Budem mať klapky trošku, keď som to počúval.
Mal som tú česť mať informácie o privatizácii - a nepôjdem od veci, nebojte sa - ako na margo SPP. Je keď som tu hovoril o privatizácii SPP, tak som okrem iného povedal, že keby to mal prvák právnik tú zmluvu v rukách a ju odsúhlasí, akceptuje, tak ho, omlúvam sa za ten výraz, to ja nemám rád, lebo ja nikoho nevyrážam zo skúšky, ja ho len pošlem preč, tak ho pošlem preč a nikdy nebude študovať Právnickú fakultu, prváka.
Privatizácia SPP. Tu sa hovorí o miliardách, 65, 35 %. Prosím vás pekne, právo je stredný rod, to je to právo, nie je to ženský, ani mužský, je to to právo, ale je to čarodejnica veľká. Dá sa s ním obrovsky narábať. Elegantne alebo sprosto, alebo primitívne. Tu sa s ním narábalo primitívne. Ja nemám tieto výrazy rád, ale ako právnik trošku sa vyznám, dovoľte mi trochu neskromnosti, primitívne. Nie sú pre mňa zaujímavé čísla. Už to, že boli špekulatívne pohyby vlastného imania, predtým 12 mld., potom sa to navýšilo umele, už to mi stačí ako právnikovi, že tam bol nejaký nekalý úmysel, ktorý formálnoprávne sa dá zvládnuť. Ale je minimálne, keď už nie contra legem, tak, kolega tu nie je, praeter legem, že, pán Hlina, obchádzame zákon. Nie je proti. Obchádzame elegantne akože, ale hlúpo.
Keď spomeniem zmluvu SPP, teraz aj privatizačnú zmluvu alebo akcionársku zmluvu o privatizácii a potom reprivatizácii Gabčíkova. Prosím vás pekne, keď predávam, nepoviem zlatú, nemám rád expresívne výrazne, striebornú sliepku, tak mám špičkovú vyjednávaciu pozíciu. Nie je len zmluvné právo, je predzmluvné štádium. A keď mám špičkovú vyjednávaciu pozíciu, tak vyjednám dobré podmienky, nie nekorektné, výhodné pre toho, kto predáva striebornú sliepku. Keď ja viem, že v zmluve sú také nezmysly, ako je odškodné, pán kolega, odškodné v prípade, keď legálne odstúpim od zmluvy. Pokiaľ viem, to bola zmluva na dobu určitú, ale aj v zmluve na dobu určitú môžem dojednať skončenie výpoveďou, keď sa dohodne. Odškodné, keď legálne, legitímne a podľa zmluvy povedzme skončím zmluvu, a odškodné za čo, keď neporuším ani všeobecne záväzný právny predpis ani zmluvné podmienky?
Prenájom technológie? Však technológia je súčasť veci právne, som teraz trápny, nemôžem oddeliť technológiu od toho, súčasťou čoho je. Minimálne si dovolím tvrdiť a nepoznám ten rozsudok krajského súdu, nepoznám ho, nečítal som ho, ktorý vyhlásil túto zmluvu za absolútne neplatnú. Ale bez toho, aby som ju čítal, tak si dovolím tvrdiť, že je správny, pretože je vo väzbe na § 37, 39 Občianskeho zákonníka, keď niečo urobím praeter legem, obchádzam zákon, a to vo väzbe na medzištátnu zmluvu slovensko-maďarskú, Obchodný zákonník, kde je princíp okrem iného poctivého obchodného styku, formálnoprávnej rovnosti podnikateľských subjektov, dám partnerovi, ktorému predávam zlatú sliepku, podmienky, ktoré sú v sporových, v sporových konfliktných situáciách absolútne výhodné preňho? A som v defenzíve! Prečo? Odškodné, keď legálne skončí zmluvu? Prenájom technológie? Špekulatívne pohyby vlastného, hodnoty vlastného alebo základného imania? Prečo? Neviem. Nepoznám detaily tej zmluvy, ale zas sa obrátim na zmluvu SPP a dovolím si tvrdiť, že je veľmi rovnaká alebo podobná. V prípade sporu rozhodnutie nie všeobecného súdu, ale arbitrov podľa Common Law, podľa obyčajového práva? Anglickí arbitri? Prečo? Keď sídlo je tu a my predávame, tak budem riešiť podľa obyčajového práva spor, keď som tu pánom na svojom smetisku?
Takže ja si dovolím tvrdiť, že odstúpenie od zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka je absolútne dôvodné, výpoveď nebola možná. Štát podľa mňa, si dovolím tvrdiť, ja nerád prejudikujem, nemám v tomto rád nejaké ramená, ale keď som kde-tu niečo predpovedal, prepáčte mi neskromnosť, vždy som mal pravdu. Dovolím si tvrdiť, že aj v tomto prípade štát uspeje. Dovolím si tvrdiť. To znamená, minimálne došlo k porušeniu medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, minimálne základný princíp Obchodného zákonníka a možno aj aktuálnych predpisov o verejnom obstarávaní. Takže také, čo bude, keď bude 580 mil. škoda, uvidíme, čo bude, potom, ak bude, ja si dovolím tvrdiť, že nebude.
A záverom toľko, že, opakujem, právo neraz slúži alebo je zneužívané na to, aby sa obchádzali sociálno-ekonomické problémy, a prijmeme právny predpis a bude fraj, že problém sa vyrieši. Ale aj právo sa dá obísť elegantne. A toto nemalo ani eleganciu obsahu, ani formy, si dovolím tvrdiť. A to, tie čísla, cifry, mňa ako právnika to zaujíma, ale nezaujíma. Právne mať to v rukách, tak si dovolím, že to rozbijem na cucky, tú zmluvu.
Takže držím palce Slovenskej republike, a to, čo bolo povedané, nepokladám za frázu, že ide o nejakú degradáciu národnoštátneho záujmu. Myslím, že áno. Strategické podniky, nechcem odbiehať, majú byť v rukách štátu. To nie je o forme vlastníctva. Keď je niekto neschopný, tak môže byť súkromný manažér a môže byť konateľ a člen predstavenstva, keď je to blbec, tak to skončí aj tak zle. Keď je to schopný manažér, tak vo vlastníctve štátu to funguje takisto. To nie je o forme vlastníctva, to je o ľuďoch. Takže myslím, že v tomto prípade sa konalo správne a dobre a je škoda, že sa musí ísť na právne formy a právne dôsledky. Len hovorme trošku odborne, vecne. Každý o tom rozpráva, podľa mňa málokto o tom niečo vie.
Ďakujem. (Potlesk.)