Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Paška, vážené pani podpredsedníčky a podpredsedovia, vážený pán premiér, vážené dámy a páni, členovia vlády, milé kolegyne a kolegovia tu v Národnej rade Slovenskej republiky, považujem za mimoriadnu česť vystúpiť tu pred vami v Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada suverénnej nezávislej krajiny je vyjadrením toho, čo národ cíti a ako zastupujú národ zástupcovia národa. A ja som veľmi rád, že ako predseda multinárodného zhromaždenia poslancov a zástupcov ľudí z Európy môžem prehovoriť tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to symbol našej úzkej spolupráce, ktorú potrebujeme v tejto, dúfajme, zjednotenej Európe a určite aj vašej podpory ako poslankýň a poslancov pre nás poslancov Európskeho parlamentu, ktorí máme tú povinnosť budovať nadnárodnú demokraciu, tu v domovine Petra Sagana, ktorého šprinty som s nadšením sledoval na pretekoch v Tour de France, ktoré ma vždy nadchýnali. Moji francúzski priatelia boli tiež nadšení jeho výkonmi. Tu v tejto krajine sa teším z toho, že môžem mať príhovor tu v parlamente, Národnej rade Slovenskej republiky, ktorej predchodkyňa bola založená v roku 1848 práve v septembri. V Európe máme dlhú úctyhodnú tradíciu parlamentnej demokracie. A táto Národná rada je súčasťou tejto tradície.
V období, ktoré teraz žijeme, je rýchle konanie vždy potrebné. A to poteší práve pána premiéra, že je to vždy obdobím exekutívy, keď musí exekutíva veľmi rýchlo rozhodovať. A o to viac sú parlamenty na ťahu, lebo práve parlamenty ako na národnej, tak aj na nadnárodnej úrovni bojujú o svoju legitimitu, aby bol vypočutý aj ich hlas, lebo pod tlakom udalostí a krízového manažmentu sa dostávajú ako národné parlamenty, tak aj Európsky parlament stále viac na okraj diania, a to vy, takisto ako my v Európskom parlamente. Sú ľudia v Bruseli, ktorí nám rozprávajú, že parlamenty sú neutešeným rušivým faktorom. Všetko vraj trvá príliš dlho, kým sa parlamentná demokracia rozhýbe. A pri hľadaní správneho rozhodovania sa veľmi často vyžadujú práve rýchle rozhodnutia. A to spôsobuje parlament, že sú tam časové prieťahy. A to mi robí veľké starosti, dámy a páni. A preto som veľmi rád, že môžem práve tu pred vami prehovoriť, lebo v Európe nastali dosť pohnuté časy, počnúc finančnou krízou, ktorá sa začala na amerických trhoch s nehnuteľnosťami a ktorá následne vystupňovala dlžoby štátov a dokonca vohnala niektoré národné hospodárstva do recesie. Tak tým v týchto veľmi turbulentných časoch hrozí Európe, že sa ocitá v sociálnej kríze, kde chudoba a nezamestnanosť rastú, a spoločnosť, ktorej dôvera v politické inštitúcie klesá. V Bruseli sa ženieme z jedného krízového samitu na druhý, od jedného záchranného mechanizmu k druhému. A len zriedka sa zastavíme, aby sme si spomenuli, prečo to vlastne robíme. Možno dnes a zajtra máme práve ten čas sa pozastaviť na chvíľu a zamyslieť sa.
Vážené dámy a páni, európska integrácia nám poskytla najdlhšie obdobie mieru a blahobytu v dejinách nášho kontinentu, Európska únia definitívne ukončila umelé rozdelenie nášho kontinentu železnou oponou.
A na tomto mieste by som chcel povedať niečo, vážené dámy a páni, čo pre mňa osobne znamená veľmi veľa, lebo pri príprave na moju dnešnú cestu sem do Bratislavy som si prečítal, čo všetko museli Slováci prekonať na svojej ceste do integrácie. V tejto krajine je veľmi veľa občanov, ktorí zažili komunistické Česko-Slovensko, ktorí potom po roku 1989 a roku 1990 sa stali slobodnými občanmi v rámci Česko-slovenskej republiky a ktorí veľmi oduševnene bojovali za slobodu a nakoniec pokojným spôsobom rozdelili krajinu na dve nezávislé republiky a stali sa občanmi nezávislej Slovenskej republiky. A toto suverénne Slovensko sa stalo neskôr členom Európskej únie a členom eurozóny s transferom suverenity, ktorú muselo odovzdať. A pritom ju len nedávno získalo. Mám pochopenie pre ľudí v tejto krajine, ale aj v iných krajinách, ktorí sa cítia byť pod obrovským tlakom týchto rýchlo za sebou nasledujúcich udalostí a myslia si, že v ich živote sa stali fundamentálne zmeny behom veľmi krátkej doby. A myslím si, že práve by sme mali brať ohľad aj na citový život a citové vnímanie týchto ľudí z nášho pohľadu, z pohľadu európskych inštitúcií v Bruseli a Štrasburgu. A myslím si, že to v neposlednom rade je aj úloha politikov, aby sa vcítili do kože občanov, a je to úloha ako moja, tak aj kolegýň a kolegov z Európskeho parlamentu, ktorí sú aj tu v pléne, ktorí sú mojimi priateľmi. A našou povinnosťou je načúvať, pozorne počúvať, aké obavy majú občania, a pokúsiť sa tieto obavy zapracovať a zohľadniť pri našej politike, a nie len odbiť každého, kto kritizuje Európsku úniu, a nazvať ho hneď euroskeptikom. Práve naopak, občania majú právo sa pýtať. A my im musíme odpovedať. Odpoveď je taká, že Európska únia je odpoveďou na konfliktnú minulosť nášho kontinentu. Ale odpoveďou je aj skutočnosť, aspoň v mojich očiach, že najlepším nástrojom je práve Európska únia v tejto globalizovanej spoločnosti a v globalizovanom svete, lebo Európska únia pomáha práve vďaka tolerancii chápať slabších. A my v Európe keď chceme prežiť, musíme žiť a naučiť sa žiť spolu a konať spolu.
Európska únia je založená aj na hodnote tolerancie, že nesmieme uprednostňovať vlastné záujmy pred záujmami našich susedov. Vo vašej domovine, v tejto krajine je 85 % HDP práve pôvodom z exportu. A nemusím vám teda vysvetľovať, čo to znamená, že pre takúto krajinu, v ktorej pochádza 85 % HDP z exportu, aké dôležité výhody prináša práve spoločná mena. Takisto vám nemusím vysvetľovať, že práve spoločná mena prináša výhody. A takisto vám nemusím objasňovať, aké fatálne dôsledky by mala recesia v iných krajinách práve pre vlastné hospodárstvo, ktoré je závislé od exportu, a napokon aké nevypočítateľné reťazové reakcie by mohlo mať vystúpenie jednej z členských krajín z Európskej únie. Dovolím si položiť otázku: Ktorý investor by išiel do krajiny a investoval tam, kde mu povedia, že o tej mene, v ktorej budeš investovať, nevieme, či ešte na druhý deň bude vôbec fungovať? Žiadny investor nepôjde do takej krajiny. A preto to pozitívne hlásenie sa k spoločnej mene považujem za hlásenie sa k európskemu spoločenstvu. A to platí predovšetkým pre všetky krajiny, ktoré sa prihlásili k spoločnej mene a rozhodli sa ju používať. Sme osudovo prepojenou spoločnosťou. Ale sme aj solidárnou spoločnosťou.
A dovoľte mi preto vám, poslankyniam a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, povedať niečo ďalšie, že ľudia tejto krajiny sa ukázali ako skutočne veľkí Európania. Slovenský národ priniesol obrovské obety a vynaložil obrovské úsilie, aby pomohol iným ľuďom, ktorí sa nachádzajú v núdzi v iných krajinách. A viem, aké obete museli Slovenky a Slováci priniesť. A viem, koľko odriekania vás stretlo na ceste vstupu do eurozóny v roku 2009. A viem, že vy napriek tomu, že vaša krajina tiež trpí dôsledkami hospodárskej krízy, pomáhate práve iným krajinám, ktoré sú v núdzi, a ste ukážkou solidarity. Za to by som vám chcel prejaviť moju veľkú úctu. Za to si zaslúžite vy a ľudia v tejto krajine najvyššiu úctu. (Potlesk.)
Je mi jasné, vážené dámy a páni, že vy poznáte moje politické názory a moju politickú príslušnosť. Je mi takisto jasné, že v tejto krajine žijú ľudia, ktorí majú nižšie dôchodky a veľmi nízke dôchodky, menšie sociálne istoty ako ľudia v takých krajinách, s ktorými práve Slovensko prejavilo solidaritu. A viem, aké je ťažké práve vysvetľovať to týmto ľuďom a odpovedať im preto na otázky. A preto prejavujem opätovne úctu slovenskému národu.
Slovensko má preto, vážené dámy, páni, nárok, a tento nárok by som chcel podčiarknuť, na príjem solidarity z iných krajín, lebo krajina, ktorá je takto solidárna, má rovnako nárok aj prijímať solidaritu z druhej strany. A preto chcem veľmi jasne povedať, že finančné prostriedky, ktoré vynakladá Európska únia, ktoré dala k dispozícii Slovensku doposiaľ a ktoré bude v budúcnosti poskytovať Slovenskej republike, musia byť garantované. A ja s mojimi kolegyňami a kolegami v Európskom parlamente budem dávať pozor na to, aby solidarita nebola jednosmerkou. Nemôžeme očakávať na jednej strane solidaritu v eurozóne od Slovenskej republiky a na druhej strane žiadnu solidaritu poskytovať. Postarám sa o to, aby to bolo takto. Keďže žijeme s solidárnej spoločnosti v Európe a pomáhame si navzájom a spoločne sa vydávame na cestu riešenia problémov a pretože všetci sedíme na jednej lodi v Európe, aby sme odolali práve tej búrke, v ktorej sa nachádza svetová ekonomika, preto si želám, aby sme veľmi úzko spolupracovali, vy, poslankyne a poslanci na národnej úrovni, ale aj my, poslanci na úrovni Európskeho parlamentu, lebo v tejto spoločnosti a vzájomne prepojenom svete sa nemôžeme stiahnuť do ulity naoko bezpečných národných štátov. Oveľa viac, si myslím, keby sme ostali osamotení v tej víchrici rozbúrených finančných trhov, sa takáto krajina veľmi skoro môže potopiť. Táto solidarita nie je akýmsi milodarom, ale solidarita vo vlastnom záujme pre stabilitu celku. V Európe platí také pravidlo, vážené dámy, páni, buď všetci spolu prehráme, alebo všetci spolu vyhráme. A tá myšlienka, že strata jedného môže byť zisk ďalšieho, to je nesprávna predstava.
Spoločná mena so spoločným hospodárskym priestorom je ziskom pre všetkých a výhrou pre všetkých, alebo môže byť prehrou všetkých. V praxi v európskej politike voláme túto metódu metódou spoločenstva. Práve metóda spoločenstva nie je ničím iným ako riešenie konfliktov pomocou dialógu a konsenzu. Namiesto uplatňovania práva silnejšieho dávame do popredia solidaritu a demokraciu, aby sme vyrovnali záujmové skupiny, resp. záujmy veľkých a malých na východ a na západ, sever a juh, aby sme tieto záujmy postupne vyrovnávali a blaho spoločenstva postavili nad partikulárne záujmy, práve táto metóda spoločenstva je tým, že veľkí a silní pomáhajú slabým stať sa silnými. A práve v tejto diverzite Európskej únie je veľmi potrebné prijímať kompromisy. A neznamená to, že v Európskej rade hláv štátov a vlád práve zástupcovia veľkých krajín budú hovoriť tým malým, čo majú robiť. Preto táto metóda spoločenstva je metódou vzájomného rešpektu a úcty. Metóda spoločenstva znamená aj, že silní pomáhajú slabým stať sa silnejšími.
Aby sme toto mohli dokázať, potrebuje Európska únia rozumný rozpočet . V niektorých členských krajinách tejto Európskej únie rastie odpor voči takému rozpočtu. V niektorých hlavných mestách sa hovorí veľmi hlasno o tom, že sa má tento rozpočet krátiť, pod mottom, že keď sa má šetriť všade, tak sa má šetriť naozaj všade. To je síce na prvý pohľad veľmi populárne, ale je to nezodpovedné, lebo rozpočet Európskej únie nie sú peniaze pre Brusel, to sú peniaze pre ľudí v Európe. Rozpočet Európskej únie je práve najlepší stimul rozvoja rastu v Európskej únii a stimul na podporu tvorby pracovných miest. Dovoľte, aby som citoval Donalda Tuska, poľského premiéra: „Bez kohézie, bez kohéznej politiky v mojej krajine v Poľsku by sme sa dostali do recesie. A vďaka tomu, že sme sa nedostali do recesie, máme teraz stabilný hospodársky rast.“ Lotyšský premiér Dombrovskis hovoril o tom, keď musel prijímať radikálne opatrenia, úsporné opatrenia, že bez práve kohéznych prostriedkov z Kohézneho fondu by nevedel rozhýbať krajinu. A tu na Slovensku sa má práve pomocou štrukturálnych fondov vytvoriť viac ako 14 000 pracovných miest v oblasti prepravy a predovšetkým aj v malých a stredných podnikoch a na úrovni obcí. A práve mladí ľudia majú pomocou týchto projektov, ktoré pripravujeme, dostať perspektívu do budúcnosti a pracovné miesta.
A, milé kolegyne a kolegovia, tieto projekty nebudú môcť vzniknúť, keď sa európsky rozpočet zoškrtá tak, ako si to niektorí kolegovia predstavujú. A preto bojuje Európsky parlament práve pri vyjednávaní so šéfmi vlád o čo najlepšiu pozíciu. A môžem povedať, že práve budeme bok po boku bojovať aj s predstaviteľmi vlády za čo najlepšie rozdelenie prostriedkov, lebo práve dobrý rozpočet, rozumný rozpočet Európskej únie je najlepším stimulom pre rast, lebo na Slovensku je 35-percentná nezamestnanosť mladých. To je niečo, čo je neakceptovateľné. A práve preto, že hrozí takáto vysoká nezamestnanosť mladých, tak si myslím, že je potrebné, aby sme zbytočne nerozhnevali občanov a neprinášali frustráciu medzi mladých ľudí, z pozície našich inštitúcií podporiť takých ľudí, ktorí nemajú perspektívu, ktorí sú v bezvýchodiskovej situácii, lebo demokratický systém, v ktorom niekoľko privilegovaných zhrabne zisky a ostatní sa na to poskladajú taký nie je veľmi populárny.
Na ceste sem som si prečítal v hospodárskej časti nemeckých novín, že vo švajčiarskych bankách sú 2 000-miliardové rezervy eur, z toho 800 mld. sú čierne peniaze. Taký systém, v ktorom vzniká dojem, že anonymné agentúry v New Yorku sú mocnejšie ako demokraticky zvolené inštitúcie v Európe, stráca dôveru. Vy, zástupcovia ľudu tu, a my, zástupcovia ľudu v Štrasburgu, sme práve vyzvaní k tomu, aby sme si túto dôveru vydobyli naspäť.
A aby som sa vyjadril úplne jasne. Áno, musíme splácať dlhy. Vaša krajina je pritom príkladom. A myslím si, že fiškálny pakt je správny. Aj som zaň loboval. A myslím si, že otázka práve zadlženosti je aj otázkou spravodlivosti voči nasledujúcim generáciám. Ja som bol a narodil som sa v krajine v povojnovom čase, kde existovalo také príslovie, kde sa hovorilo, že našim deťom sa má vodiť lepšie ako nám. A mne, vážené dámy a páni, sa vodí oveľa lepšie a žije sa mi lepšie ako mojim rodičom. Ale patrím takisto ku generácii rodičov, ktorí nevedia, či aj našim deťom sa bude vodiť tak dobre ako nám dnes. A viem aj, že našim deťom sa bude dobre dariť len vtedy, keď my nezanecháme obrovské dlžoby práve týmto deťom a keď zase ich deti aj ich ďalšie deti budú musieť splácať tieto dlhy. Konsolidácia štátnych rozpočtov je otázka generácií a spravodlivosti voči generáciám, ale my potrebujeme aj zmenu kurzu, čo sa týka príjmov krajín, lebo nemôže byť skutočnosť taká, že malí ľudia budú platiť straty veľkých bánk a tí, ktorí v podstate spôsobili túto krízu, nebudú môcť chcieť platiť dane. To znamená, že keď nevieme na národnej úrovni zdaniť niektoré subjekty, musíme ich zdaniť na nadnárodnej úrovni. A myslím si, že to je tiež dôležitá stránka rozpočtov a to všetko vytvára obrovský tlak, lebo veľké banky a veľkí investori, veľkí vkladatelia hovoria, že dobre, keď to je tak, tak pôjdeme na iné kontinenty a odídeme z Európy. Preto hovorím, že potrebujeme Európsku úniu ako silnú medzinárodne operujúcu krajinu alebo zoskupenie krajín, ktoré bude vedieť súperiť s ostatnými kontinentmi. A na to potrebujeme silné demokratické inštitúcie. Tá veta, že potrebujeme na trh konformnú demokraciu. Tak demokracia, ktorá sa má prispôsobiť trhu, je zlá. My potrebujeme demokratické pravidlá pre trhy. Tak je to správne. A preto musíme ako na národnej, tak aj na nadnárodnej úrovni ako poslankyne a poslanci usilovať sa o to, aby sa skutočne tie účty nevynášali tak, resp. nezostavovali tak, aby malí ľudia platili účty veľkých.
Potrebujeme viac demokracie, vážené dámy a páni, a potrebujeme demokratickú spoluprácu medzi vami a nami. Zoberte si príklad z Európskeho semestra. A pozrime sa, čo to konkrétne znamená. V Európskom semestri je uvedené, že vlastne návrh vášho štátneho rozpočtu pošle minister financií najskôr do Bruselu a tam ho euroúradníci na úrovni euroúradníkov najskôr preskúmajú na základe kritérií, ktoré sme my dokonca ani nestanovovali ako poslanci Európskeho parlamentu. To predsa nemôže takto fungovať. To nemôže byť tak, že výsostné právo národných parlamentov a parlamentov vôbec sa bude relativizovať a že sa nejakí úradníci pozrú na tieto kritériá toho národného rozpočtu, o ktorých sme nerozhodovali. Preto vás vyzývam, kolegyne a kolegovia tu v Národnej rade Slovenskej republiky, aby ste spolu s nami, poslancami Európskeho parlamentu, vytvorili parlamentný rámec, ktorý bude kombinovaný zo zástupcov národných parlamentov a Európskeho parlamentu, aby títo posudzovali európsky semester.
Európsky semester, vážené dámy a páni, je v skutočnosti dobrá vec. Má dozerať na to, aby sa dodržiavala rozpočtová disciplína, má takisto dbať na to, aby sa vyrovnávali makroekonomické rozdiely a dodržiavala stratégia Európa 2020. Je to zmysluplná vec. Je to krok, ktorý nás približuje k európskej hospodárskej vláde, teda spoločnej fiškálnej a konjunkturálnej politike, ktorú pri našej spoločnej mene súrne potrebujeme.
A dovoľte, aby som práve v prítomnosti môjho priateľa Roberta Fica spomenul, že Spojené štáty americké majú jednu menu, jeden hospodársky priestor, jednu centrálnu banku, jednu vládu, Európska únia má jeden hospodársky priestor, jednu menu, jednu centrálnu banku a 17 vlád. A to natrvalo nebude funkčné, predovšetkým preto, že týchto 17 vlád má svoj princíp jednotnosti. A preto potrebujeme vytvorenie nadnárodnej demokracie, ale aj európskej hospodárskej vlády. Ale len debatovať o tejto možnosti nám nepomôže pri riešení krátkodobých problémov.
A riešenie tých aktuálnych problémov, vážené dámy a páni, spočíva v tom, že sa pokúsime práve tie veľmi náročné rozdiely v rámci Európskej únie vyrovnávať, a preto sa vraciam k tomu, čím som začal. A to je slovo solidarita. Solidarita medzi sebou znamená pre mňa, že vy ste solidárni s Európou a Európa musí byť solidárna s vami. Vy ste priniesli obete pre vstup do eurozóny, a preto má Slovensko nárok na to, aby sa pomohlo mladým ľuďom v tejto krajine, aby sme podporili investorov, aby tu investovali v tejto krajine a aby sme spoločne v Európe pracovali na tom, aby predovšetkým mladí ľudia mali budúcnosť na tomto kontinente.
Tým, že vaša vláda patrí k tým vládam, ktoré veľmi silno práve v Bruseli sa zasadzujú o metódu spoločenstva, viem, že práve vaša vláda je vládou malej krajiny, ale veľmi sebavedomej krajiny, ktorá veľmi dobre zastupuje a veľmi sebavedomo zastupuje záujmy tejto krajiny bez toho, aby bola národne egoistická. A viem, že táto vláda si ctí metódu spoločenstva a férovosť medzi malými a veľkými krajinami. A viem, že táto vláda je partnerom Európskej únie a nevidí partnerov ako rivalov, ale chápe ich ako všetkých partnerov v rámci Európskej únie. A ja si želám, aby nevystupovala takto len vaša vláda, ale aj vy, poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste nás nevideli ako rivalov, ale ako partnerov, ako partnerov v boji za ohrozenú demokraciu, partnerov v boji proti sociálnym nespravodlivostiam a partnerov v boji za to, že Európa je aj naďalej najbohatším kontinentom sveta. Ale bohatstvo na tomto kontinente je nespravodlivo rozdelené. A za spravodlivejšie rozdelenie môžeme bojovať len tak, že budeme sa zasadzovať práve za férové rozdelenie.
Úloha kompetencií a profitu medzi slabšími a silnými, veľkými a malými, to je, vážené dámy a páni, budúcnosť Európy, že pochopíme tak ako vy, tak aj my, že v tom vzájomne závislom svete 21. storočia sú práve veľké výzvy celosvetového obchodu a celosvetovej meny, klimatických zmien, ale otázky migrácie, otázky bezpečnosti, že v týchto celosvetových vzťahoch práve tak veľká krajina ako moja domovská krajina, teda Spolková republika Nemecko, je stále ešte malou krajinou. A tí ľudia, ktorí predpovedajú rozvoj a vývoj počtu obyvateľstva, tvrdia, že bude mať svet 8 mld. obyvateľov a Spolková republika Nemecko 76 mil. obyvateľov. A teda jedna z najväčších krajín Európskej únie bude mať úbytok obyvateľstva. Takže máme len jedinú šancu, že sa spojíme do silnej Únie, ktorá sa bude zasadzovať o suverenitu jednotlivých národov a úctu medzi nimi, ale bude mať aj nástroje na čelenie celosvetovej kríze a krízam. To je vaša a naša spoločná úloha. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)