Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
24.10.2012 o 14:35 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, dovoľte teda, aby som vystúpil v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Nechcem sa opakovať vzhľadom aj na to, že veľmi veľa ľudí je prihlásených aj do rozpravy a pravdepodobne ešte aj bude do tej ústnej časti. Viem, že bude veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov predkladaných, takže aby som možno aj skrátil čas, tak nebudem sa snažiť to nejakým umelým spôsobom naťahovať.
Hneď na začiatok chcem povedať, že to, že dnes riešime novelu Zákonníka práce, považujem za taký typický príklad škodlivosti vplyvu čierno-bieleho videnia politiky politickými stranami na Slovensku. My si vyslovene z takejto normy, ktorá by mala byť podľa môjho názoru, a myslím si, že hovorím aj za ostatných ľudí u nás na klube, ktorá by mala byť stabilná, dlhodobá a z ktorej by si politické strany nemali robiť trhací kalendár. Tak my si, alebo politické strany, na jednej strane ľavica, potom pravica a každý, keď ťahá tú pílku, tak si vlastne z toho Zákonníka práce trhací kalendár robí. A takýmto spôsobom v podstate iba dokazujeme to, že to čierno-biele videnie a vždy vlastne snaha poprieť to, čo urobili predchodcovia, vyslovene ubližuje ľuďom aj firmám na Slovensku.
Podľa môjho názoru Zákonník práce je jednoznačne kódex, ktorý by mal určovať vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ktorý by sa v žiadnom prípade nemal meniť, kedy si vládna moc zmyslí. A to je nielen iba vtedy, keď preberie niekto do rúk vládu, ale potom ešte aj ixkrát počas volebného obdobia.
Preto si, alebo aj z tohto miesta by som chcel poprosiť pána ministra, dnes vládnu stranu SMER, aby ste sa naozaj skúsili zamyslieť nad tým, či tak, ako sa prijala nejaká dohoda pri zákone o dlhovej brzde, tak, tak či by sme sa takisto nemohli postaviť aj k Zákonníku práce a nájsť nejaký rozumný kompromis medzi pravicovým a ľavicovým videním, medzi v podstate tými dvomi protipólmi, ktoré tu vždy sa zbytočne iba odzrkadľujú na zbytočných novelách Zákonníka práce. Čiže ešte raz by som chcel poprosiť, či naozaj by sa nenašla ochota sadnúť si za stôl a prijať kompromisné znenie Zákonníka práce a ústavne ho ukotviť tak, aby sme zo Zákonníka práce, z dôležitej normy, ktorá má upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nerobili trhací kalendár.
Na druhej strane dopredu sa obávam, že takáto vôľa tu nebude, aj keby som si to veľmi prial, lebo mi to tak pripadá, že to sú také typické agendy ľavice aj pravice, že keď sa schyľuje k voľbám, tak jedni sľubujú, že zmenia ten škaredý Zákonník práce, ktorý prijala buď ľavica, alebo pravica. A je to vlastne kľúčová agenda vždy volebnej kampane a takýmto spôsobom by vlastne nemali pomaly politické strany, pravica a ľavica, pred voľbami o čom pomaly hovoriť a nemali by čo ľuďom sľubovať. Takže ale pevne verím, že dokážeme, alebo tieto dva protipóly politického spektra na Slovensku, že dokážu prekročiť svoj vlastný tieň a dokážu si sadnúť za jeden stôl a dokážu prijať ústavnú zmenu tohto zákona.
Mrzí ma taktiež, že ešte predtým, ako vlastne akýkoľvek pozmeňujúci návrh zaznie v druhom čítaní, či zo strany SMER alebo vrcholových predstaviteľov strany SMER zaznievajú avíza, že žiaden pozmeňujúci návrh opozície nebude predložený, a že, podporený, a že vlastne bude podporené iba to, alebo teda, že z dôvodu takého, že neboli prerokované na tripartite. A to fakt sa chcem opýtať, že či sme tak hlboko klesli, ako Národná rada, že to, čo urobí Národná rada, o tom rozhoduje tripartita. Si myslím, že keď si prečítame, každý z nás, ústavu, tak Národná rada je zákonodarný orgán, ktorý by sa mal sám a z vlastnej vôle rozhodovať, či niečo schváli, alebo neschváli, či niečo podporí, alebo nepodporí. A takýmto spôsobom nadraďovať nejaký orgán, aj keď dôležitý, tripartitu, nad rozhodovanie a svedomie poslanca nie je namieste a je to nenáležité a doslova dehonestujúce úlohu každého jedného poslanca v Národnej rade.
Čiže chcel by som taktiež vyzvať k tomu, aby sme takýmto spôsobom nepristupovali k predkladaniu pozmeňujúcich návrhov, či už z dielne poslancov strany SMER, ale taktiež z dielne opozičných klubov.
Chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Potom v ústnej rozprave predložím aj iné, ale teda aj ostatní naši poslanci ich predložia mnoho. Ale teda chcel by som jeden jediný, ktorý vnímam ako taký kompromisný medzi tým pravo-ľavým videním sveta a medzi, možno aj by som povedal takým, ani nie v tomto prípade pravo-ľavým, ale takým konzervatívno-liberálnym videním sveta. A sami viete, že teda tie diskusie veľakrát, a KDH má na tom dvadsaťročnú agendu, že dvadsať rokov hovorí o tom, ako treba zakázať počas nedieľ, aby ľudia nemohli, alebo teda, aby matky nemohli pracovať v obchodoch, a, čuduj sa svete, desať rokov KDH bolo priamo pri moci a ani raz to nepresadilo a vtedy to za agendu nemalo. A pán Brocka, ktorý práve odchádza, keď sa pred rokom a pol podpísal pani Tomanovej pod pozmeňovák, alebo spoločne ho predkladali, tak potom akosi zbabelo cúvol vtedy, keď sa hlasovalo o zákaze práce v nedeľu. A takýmto... A keď možno aj pán Brocka necúvol, tak klub KDH veľmi rýchlo od tohto spoločného návrhu s pani Tomanovou vtedy cúvol a vlastne nič nepodporil. Toto mi pripadá zbabelé. Vykrikovať z opozičnej lavice, ako treba zakázať ženám byť v práci v nedeľu, ale vtedy, keď mám v rukách moc, nič pre to vlastne naozaj neurobiť a nepostaviť sa možno v tomto prípade liberálom čelom, tak je naozaj, sorry, ale zbabelé.
Preto sme sa snažili prísť, alebo nájsť také riešenie, ktoré by zohľadňovalo aj záujmy liberálnej časti spoločnosti, aj záujmy konzervatívnej časti spoločnosti a aj záujmy štátneho rozpočtu alebo súčasnej vlády, ktorej my sme nechceli zbytočne hádzať polená pod nohy v tom, že budeme robiť niečo, čo by vlastne ohrozilo plnenie štátneho rozpočtu.
Preto popri návrhoch, ktoré tu zaznievali asi mesiac pred, alebo teda v období medzi prvým a druhým čítaním, kedy KDH hovorilo o tom teda, ako treba zakázať, aby teda obchody neboli otvorené počas nedieľ, a kedy liberáli na to hovorili, že v žiadnom prípade nie, že všetci sme si slobodní, nech slobodne tieto matky robia, čo podľa mňa so slobodou nemá nič spoločné, ale okej. A potom návrhom, ktorý vychádzal z dielne strany SMER alebo skorej asi ojedinelej poslankyne Tomanovej, ktorá navrhovala, aby obchody boli zatvorené počas štátnych sviatkov tak, ako dnes už sú tuším počas tri a pol či štyri a pol štátneho sviatku zatvorené, tak sme sa snažili prísť s riešením, ktoré podľa nás by bolo pre ekonomiku najmenej škodlivé, a bol by to rozumný kompromis medzi tým liberálnym a kresťanským alebo konzervatívnym videním sveta alebo videnia Slovenska alebo života na Slovensku. Osobne môžem sám za seba povedať, v žiadnom prípade sa nestotožňujem s čisto s takým tým liberalistickým vnímaním, že však vlastne tie ženy, ktoré tam robia, tak ony tam vlastne rady robia a ony sú slobodné, nech sa slobodne rozhodnú, že či pracovať v nedeľu budú, alebo nebudú, lebo pri situácii, keď štyristotisíc nezamestnaných stojí v rade a čaká na to pracovné miesto, tak chcel by som vidieť tú zamestnankyňu v obchode, ktorá by sa slobodne rozhodovala, či v tú nedeľu robiť bude, alebo nebude robiť. To nemá so slobodou absolútne nič spoločné.
A preto predkladám návrh zákona, ktorý by v podstate neumožnil predaj alebo otvorené obchodné prevádzky, avšak iba počas rannej nedeľnej smeny. To znamená, od 6. hodiny rannej do 14. hodiny poobede. Z dvoch dôvodov. Možno tak ľudsky, keď poviem, tak z takého prozaického, že keď si zoberieme liberála, tak liberál, keď sa o tej desiatej hodine ráno zobudí, tak, kým sa preberie, už je nedeľný obed, vychutná si nedeľný obed, pozrie si možno Na telo a tam pani Žitňanskú a pekne o dvoch v pohode môže ísť aj s celou rodinou za nákupmi. Na druhej strane, keď sa ten konzervatívec alebo kresťan v nedeľu zobudí, ten, ktorý do kostola chodí, tak ide na 10.00 hod. na omšu, alebo na pol desiatu, pani Hufková hovorí, a potom pekne spolu rodina poobeduje. A poobede, keď chce, aj ten konzervatívec prípadne môže ísť za nákupmi, ale povedzme si, že sa mu to bridí, tak nepôjde. Ale tak možno tá matka z tejto rodiny bude prinútená ísť do toho obchodu, sadnúť si za tú pokladňu a vykonávať tú slobodnú vôľu podľa názoru našich liberálov. Čiže bol by to taký rozumný kompromis, že ani ten liberál by sa necítil nijako dotknutý, že by bolo ohrozené jeho právo slobodne nakupovať, kedy sa mu zmyslí, a tak isto ten konzervatívec by mohol buď s celou rodinou ísť napríklad do toho kostola, ale hlavne, o čo mi najviac ide, aby tá rodina sa aspoň raz v týždni mala šancu celá stretnúť. A to by sa, pevne verím, že to je aj liberálne, aj konzervatívne videnie sveta, že aj ten liberál, aj konzervatívec túži po tom, aby tá rodina sa aspoň kedy-tedy spolu stretla. Možno liberál už so štvrtou manželkou v poradí a konzervatívec s tou prvou, ale tak či tak by sa chceli stretnúť za tým jedným nedeľným obedom spoločne.
Druhá vec je, prečo tento návrh je podľa môjho názoru lepší, tak je to, že ublíži menej ekonomike v súčasnom stave, v ktorom sa nachádzame. Lebo ak by sme išli cestou, že zakážeme predaj počas sviatkov, ale tak isto aj počas celých nedieľ, môžu nastať také zvláštne motivácie, s ktorými sme asi nepočítali, alebo ktoré by vlastne mohli ohroziť trošičku možno plnenie aj štátneho rozpočtu. A to je to, že by ľudia vzhľadom na to, že väčšina okolitých krajín by aj v nedeľu, aj počas tých sviatkov mali otvorené obchody, tak mnoho ľudí práve z toho pohraničia by si povedali: no tak, čo budeme robiť, nemáme do čoho pichnúť, tak ideme za nákupmi. Niektorí možno do Maďarska, na Ukrajinu, do Poľska, do Čiech a počas niektorých sviatkov aj do Rakúska, keďže Rakúšania v nedeľu obchody zatvorené majú.
Veľakrát v tejto sále zaznievalo to, že prečo sa nepoučiť z toho, ako to funguje v zahraničí, v tom vyspelom svete, ako to funguje vo vyspelej západnej Európe možno, alebo v tých dlhodobých demokraciách, a prečo tu vymýšľame koleso, keď už niekde to dlhodobo funguje. A tu naozaj by som chcel dať príkladom ten stav, ktorý platí napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku, kedy si aj v takýchto rozvinutých demokraciách povedali, že bezbrehé tlačenie ľudí, aby museli sedem dní 24 hodín byť v podstate k dispozícii a nemohli si dopredu naplánovať dva, tri štyri týždne, že kedy vlastne s tou rodinou môžu ísť na výlet alebo sadnúť si k tomu nedeľnému obedu, asi nemá nič spoločné s demokraciou. Jednoducho to je bezbrehý liberalizmus, ktorému si myslím, že by sme nemali otvárať dvere. A dnes sme mu, bohužiaľ, vystavení. A ničomu to nepomáha.
Argument, keď obchodné reťazce prichádzajú s argumentom, že keď vlastne by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali otvorenie obchodov, že vlastne v tom prípade prídu o určitú časť tržieb, a teraz dávajte pozor, o ktorú, lebo nazývajú, že majú vlastne 80 % tržieb takých, ktoré ľudia vlastne potrebujú, a 20 % tzv. spontánnych nákupov, ktoré sa už nebudú druhýkrát opakovať, inak povedané, nákupu zbytočností. Vieme sami a myslím si, že mnohým z nás sa to stalo, že jednoducho niekedy ste prišli do obchodu a bolo tam niečo v akcii a sami sebe ste si povedali, že: No, nekúp to! Kúpili ste to a potom vám to rok, dva, tri alebo celý život zbytočne zavadzalo v nejakej poličke, kým ste to nevyhodili. A obchodné reťazce klesli až tak hlboko, že hovoria, že v prípade, ak zatvoríme prevádzky na akúkoľvek hodinu v roku, tak v tom prípade majú ohrozených týchto 20 % spontánnych nákupov, de facto zbytočných vecí. Naozaj sme tak hlboko klesli, že nám bude vadiť to, že si ľudia nekúpia zbytočnú vec?! Lebo tých 80 % vecí, ktoré naozaj ľudia k životu potrebujú, si bez problémov po prijatí prípadného takéhoto pozmeňujúceho návrhu sú schopní nakúpiť v sobotu večer alebo v tú nedeľu po tej 14. hodine poobede.
Takže naozaj si nemyslím, že len z chleba je živý človek. A dať ľuďom možnosť aspoň určitú časť týždňa vypnúť a povedať si, že v tomto čase ľudia, ktorí zbytočne nemusia byť v práci, tak nie sú, tak by bolo hodné dôležitosti a možno tejto sály. A bolo by to naozaj také gesto, že nielen pozerať stále na to, že čo prípadne, koľko, kde, ako z toho zarobíme, ako vytiahneme z ľudí nejaké peniaze a budeme mať o pár korún v rozpočte viac. A jednoducho tak, ako som hovoril aj pri predošlom, alebo teda pri tom, pri výzve na ústavnú zmenu Zákonníka práce, alebo pri ústavnom zakotvení by sme dokázali, že dokážeme prerásť svoj tieň a spravíme zmenu, ktorá vyslovene pomôže ľuďom. Lebo takáto zmena nikomu v skutočnosti na Slovensku neublíži.
A preto, aby som teda si bol aj istý, aby som nenavrhoval nejakú hlúposť, tak dal som si aj prepočítať dopady tohto opatrenia Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, ktoré konštatovalo, že nie je to žiadny zásadný dopad na ekonomiku Slovenskej republiky alebo na príjmy štátneho rozpočtu. A aj pri tých vyčíslených dopadoch na prípadné HDP, ktoré vyčíslili tuším vo výške 0,04 % HDP, čo je naozaj zanedbateľné, tak vyčísľovali túto výšku pri maximálnom využití potenciálu ekonomiky. Maximálne využitie potenciálu ekonomiky znamená, nulová nezamestnanosť, od ktorej sme veľmi, veľmi ďaleko. Takže nebola by to zmena, ktorá by ekonomike alebo štátu ublížila. Bola by to zmena, ktorá by pomohla rodinám mať aspoň chvíľku nejaký priestor v týždni, nejakú kotvu, kedy si budú vedieť povedať, že keď inokedy v týždni sa nevieme stretnúť, tak v tomto čase v týždni sa určite dokážeme navzájom stretnúť. Ukázali by sme, že naozaj nám aj v skutočnosti záleží na ľuďoch, že naozaj nám v skutočnosti záleží na dobre rodiny. A nerobili by sme iba niečo, čo nám pomôže vždy iba plusovými číslami do štátnej kasy.
Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej rady Igora Matoviča a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 186).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 94 ods. 5 znie:
"a) v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a ods. 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú,
b) v nedeľu od 6. hodiny do 14. hodiny nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak deň uvedený v písm. a) pripadne na nedeľu.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom predkladateľov je upraviť podmienky maloobchodného predaja v nedeľu. Tieto podmienky reagujú na sociálne potreby zamestnancov, ako aj na potrebu zabezpečenia zásobovania spoločnosti materiálnymi statkami predávanými formou maloobchodného predaja. Dosiahnutý kompromis umožňuje zamestnancom v maloobchodnom predaji stráviť časť dňa s rodinou a blízkymi regeneráciou síl a psychohygienou. Návrh zároveň nepôsobí invazívne do zámerov spoločnosti uskutočňovať maloobchodný predaj, keďže nezakazuje predaj v nedeľu, iba ustanovuje časové pásmo od 6. hodiny do 14. hodiny, kedy predaj nie je možný. Prihliadnuc k otváracím hodinám obchodných centier a supermarketov sa nedá hovoriť o obmedzení schopnosti predávať, vzhľadom na to, že zákazníci obchodov majú možnosť uskutočniť svoje zámery v oblasti obchodu a predaja počas šestnástich hodín v rámci nedele, keď je aj maloobchodný predaj povolený.
Prijatím pozmeňujúceho návrhu sa dosiahne želateľný stav ochrany práv zamestnancov v maloobchode, ako aj zachovanie schopnosti obchodov predávať v nedeľu. V prípade ak by niektorý z dní uvedených v novooznačenom písm. a) pripadol na nedeľu, neuplatní sa režim obmedzení formulovaných v písm. b) pre nedeľu, ale počas takého dňa bude platiť režim zavedený pre tento konkrétny deň v písm. a). Napríklad ak 24. december pripadne na nedeľu, maloobchodný predaj bude zakázaný už po 12. hodine a nielen od 6. hodiny do 14. hodiny, čo je režim platný pre nedeľu.
Ešte raz by som chcel poprosiť všetkých poslancov Národnej rady, opozičných aj koaličných, alebo strany SMER, aby ste zvážili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Chceli sme predložiť pozmeňujúci návrh taký, ktorý by mohol byť rozumným kompromisom v tejto veci a ktorý by zbytočne iba neprovokoval liberálov, aby tu teda nedemonštrovalo nám pár tisíc ľudí na uliciach, keď by sa pozbierali po Slovensku, a za otvorené obchody aj počas nedieľ, ale zároveň aj konzervatívcom, ktorí by možno tie nedele chceli mať trošku viacej pre seba, ale zároveň aj ľuďom bez vyznania, ktorí sa necítia ani konzervatívcami, ani liberálmi, ale ktorí si uvedomujú dôležitosť rodiny a podpory rodiny pre zdravý vývoj spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 24.10.2012 14:35 - 14:54 hod.
Igor MatovičHneď na začiatok chcem povedať, že to, že dnes riešime novelu Zákonníka práce, považujem za taký typický príklad škodlivosti vplyvu čierno-bieleho videnia politiky politickými stranami na Slovensku. My si vyslovene z takejto normy, ktorá by mala byť podľa môjho názoru, a myslím si, že hovorím aj za ostatných ľudí u nás na klube, ktorá by mala byť stabilná, dlhodobá a z ktorej by si politické strany nemali robiť trhací kalendár. Tak my si, alebo politické strany, na jednej strane ľavica, potom pravica a každý, keď ťahá tú pílku, tak si vlastne z toho Zákonníka práce trhací kalendár robí. A takýmto spôsobom v podstate iba dokazujeme to, že to čierno-biele videnie a vždy vlastne snaha poprieť to, čo urobili predchodcovia, vyslovene ubližuje ľuďom aj firmám na Slovensku.
Podľa môjho názoru Zákonník práce je jednoznačne kódex, ktorý by mal určovať vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ktorý by sa v žiadnom prípade nemal meniť, kedy si vládna moc zmyslí. A to je nielen iba vtedy, keď preberie niekto do rúk vládu, ale potom ešte aj ixkrát počas volebného obdobia.
Preto si, alebo aj z tohto miesta by som chcel poprosiť pána ministra, dnes vládnu stranu SMER, aby ste sa naozaj skúsili zamyslieť nad tým, či tak, ako sa prijala nejaká dohoda pri zákone o dlhovej brzde, tak, tak či by sme sa takisto nemohli postaviť aj k Zákonníku práce a nájsť nejaký rozumný kompromis medzi pravicovým a ľavicovým videním, medzi v podstate tými dvomi protipólmi, ktoré tu vždy sa zbytočne iba odzrkadľujú na zbytočných novelách Zákonníka práce. Čiže ešte raz by som chcel poprosiť, či naozaj by sa nenašla ochota sadnúť si za stôl a prijať kompromisné znenie Zákonníka práce a ústavne ho ukotviť tak, aby sme zo Zákonníka práce, z dôležitej normy, ktorá má upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nerobili trhací kalendár.
Na druhej strane dopredu sa obávam, že takáto vôľa tu nebude, aj keby som si to veľmi prial, lebo mi to tak pripadá, že to sú také typické agendy ľavice aj pravice, že keď sa schyľuje k voľbám, tak jedni sľubujú, že zmenia ten škaredý Zákonník práce, ktorý prijala buď ľavica, alebo pravica. A je to vlastne kľúčová agenda vždy volebnej kampane a takýmto spôsobom by vlastne nemali pomaly politické strany, pravica a ľavica, pred voľbami o čom pomaly hovoriť a nemali by čo ľuďom sľubovať. Takže ale pevne verím, že dokážeme, alebo tieto dva protipóly politického spektra na Slovensku, že dokážu prekročiť svoj vlastný tieň a dokážu si sadnúť za jeden stôl a dokážu prijať ústavnú zmenu tohto zákona.
Mrzí ma taktiež, že ešte predtým, ako vlastne akýkoľvek pozmeňujúci návrh zaznie v druhom čítaní, či zo strany SMER alebo vrcholových predstaviteľov strany SMER zaznievajú avíza, že žiaden pozmeňujúci návrh opozície nebude predložený, a že, podporený, a že vlastne bude podporené iba to, alebo teda, že z dôvodu takého, že neboli prerokované na tripartite. A to fakt sa chcem opýtať, že či sme tak hlboko klesli, ako Národná rada, že to, čo urobí Národná rada, o tom rozhoduje tripartita. Si myslím, že keď si prečítame, každý z nás, ústavu, tak Národná rada je zákonodarný orgán, ktorý by sa mal sám a z vlastnej vôle rozhodovať, či niečo schváli, alebo neschváli, či niečo podporí, alebo nepodporí. A takýmto spôsobom nadraďovať nejaký orgán, aj keď dôležitý, tripartitu, nad rozhodovanie a svedomie poslanca nie je namieste a je to nenáležité a doslova dehonestujúce úlohu každého jedného poslanca v Národnej rade.
Čiže chcel by som taktiež vyzvať k tomu, aby sme takýmto spôsobom nepristupovali k predkladaniu pozmeňujúcich návrhov, či už z dielne poslancov strany SMER, ale taktiež z dielne opozičných klubov.
Chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Potom v ústnej rozprave predložím aj iné, ale teda aj ostatní naši poslanci ich predložia mnoho. Ale teda chcel by som jeden jediný, ktorý vnímam ako taký kompromisný medzi tým pravo-ľavým videním sveta a medzi, možno aj by som povedal takým, ani nie v tomto prípade pravo-ľavým, ale takým konzervatívno-liberálnym videním sveta. A sami viete, že teda tie diskusie veľakrát, a KDH má na tom dvadsaťročnú agendu, že dvadsať rokov hovorí o tom, ako treba zakázať počas nedieľ, aby ľudia nemohli, alebo teda, aby matky nemohli pracovať v obchodoch, a, čuduj sa svete, desať rokov KDH bolo priamo pri moci a ani raz to nepresadilo a vtedy to za agendu nemalo. A pán Brocka, ktorý práve odchádza, keď sa pred rokom a pol podpísal pani Tomanovej pod pozmeňovák, alebo spoločne ho predkladali, tak potom akosi zbabelo cúvol vtedy, keď sa hlasovalo o zákaze práce v nedeľu. A takýmto... A keď možno aj pán Brocka necúvol, tak klub KDH veľmi rýchlo od tohto spoločného návrhu s pani Tomanovou vtedy cúvol a vlastne nič nepodporil. Toto mi pripadá zbabelé. Vykrikovať z opozičnej lavice, ako treba zakázať ženám byť v práci v nedeľu, ale vtedy, keď mám v rukách moc, nič pre to vlastne naozaj neurobiť a nepostaviť sa možno v tomto prípade liberálom čelom, tak je naozaj, sorry, ale zbabelé.
Preto sme sa snažili prísť, alebo nájsť také riešenie, ktoré by zohľadňovalo aj záujmy liberálnej časti spoločnosti, aj záujmy konzervatívnej časti spoločnosti a aj záujmy štátneho rozpočtu alebo súčasnej vlády, ktorej my sme nechceli zbytočne hádzať polená pod nohy v tom, že budeme robiť niečo, čo by vlastne ohrozilo plnenie štátneho rozpočtu.
Preto popri návrhoch, ktoré tu zaznievali asi mesiac pred, alebo teda v období medzi prvým a druhým čítaním, kedy KDH hovorilo o tom teda, ako treba zakázať, aby teda obchody neboli otvorené počas nedieľ, a kedy liberáli na to hovorili, že v žiadnom prípade nie, že všetci sme si slobodní, nech slobodne tieto matky robia, čo podľa mňa so slobodou nemá nič spoločné, ale okej. A potom návrhom, ktorý vychádzal z dielne strany SMER alebo skorej asi ojedinelej poslankyne Tomanovej, ktorá navrhovala, aby obchody boli zatvorené počas štátnych sviatkov tak, ako dnes už sú tuším počas tri a pol či štyri a pol štátneho sviatku zatvorené, tak sme sa snažili prísť s riešením, ktoré podľa nás by bolo pre ekonomiku najmenej škodlivé, a bol by to rozumný kompromis medzi tým liberálnym a kresťanským alebo konzervatívnym videním sveta alebo videnia Slovenska alebo života na Slovensku. Osobne môžem sám za seba povedať, v žiadnom prípade sa nestotožňujem s čisto s takým tým liberalistickým vnímaním, že však vlastne tie ženy, ktoré tam robia, tak ony tam vlastne rady robia a ony sú slobodné, nech sa slobodne rozhodnú, že či pracovať v nedeľu budú, alebo nebudú, lebo pri situácii, keď štyristotisíc nezamestnaných stojí v rade a čaká na to pracovné miesto, tak chcel by som vidieť tú zamestnankyňu v obchode, ktorá by sa slobodne rozhodovala, či v tú nedeľu robiť bude, alebo nebude robiť. To nemá so slobodou absolútne nič spoločné.
A preto predkladám návrh zákona, ktorý by v podstate neumožnil predaj alebo otvorené obchodné prevádzky, avšak iba počas rannej nedeľnej smeny. To znamená, od 6. hodiny rannej do 14. hodiny poobede. Z dvoch dôvodov. Možno tak ľudsky, keď poviem, tak z takého prozaického, že keď si zoberieme liberála, tak liberál, keď sa o tej desiatej hodine ráno zobudí, tak, kým sa preberie, už je nedeľný obed, vychutná si nedeľný obed, pozrie si možno Na telo a tam pani Žitňanskú a pekne o dvoch v pohode môže ísť aj s celou rodinou za nákupmi. Na druhej strane, keď sa ten konzervatívec alebo kresťan v nedeľu zobudí, ten, ktorý do kostola chodí, tak ide na 10.00 hod. na omšu, alebo na pol desiatu, pani Hufková hovorí, a potom pekne spolu rodina poobeduje. A poobede, keď chce, aj ten konzervatívec prípadne môže ísť za nákupmi, ale povedzme si, že sa mu to bridí, tak nepôjde. Ale tak možno tá matka z tejto rodiny bude prinútená ísť do toho obchodu, sadnúť si za tú pokladňu a vykonávať tú slobodnú vôľu podľa názoru našich liberálov. Čiže bol by to taký rozumný kompromis, že ani ten liberál by sa necítil nijako dotknutý, že by bolo ohrozené jeho právo slobodne nakupovať, kedy sa mu zmyslí, a tak isto ten konzervatívec by mohol buď s celou rodinou ísť napríklad do toho kostola, ale hlavne, o čo mi najviac ide, aby tá rodina sa aspoň raz v týždni mala šancu celá stretnúť. A to by sa, pevne verím, že to je aj liberálne, aj konzervatívne videnie sveta, že aj ten liberál, aj konzervatívec túži po tom, aby tá rodina sa aspoň kedy-tedy spolu stretla. Možno liberál už so štvrtou manželkou v poradí a konzervatívec s tou prvou, ale tak či tak by sa chceli stretnúť za tým jedným nedeľným obedom spoločne.
Druhá vec je, prečo tento návrh je podľa môjho názoru lepší, tak je to, že ublíži menej ekonomike v súčasnom stave, v ktorom sa nachádzame. Lebo ak by sme išli cestou, že zakážeme predaj počas sviatkov, ale tak isto aj počas celých nedieľ, môžu nastať také zvláštne motivácie, s ktorými sme asi nepočítali, alebo ktoré by vlastne mohli ohroziť trošičku možno plnenie aj štátneho rozpočtu. A to je to, že by ľudia vzhľadom na to, že väčšina okolitých krajín by aj v nedeľu, aj počas tých sviatkov mali otvorené obchody, tak mnoho ľudí práve z toho pohraničia by si povedali: no tak, čo budeme robiť, nemáme do čoho pichnúť, tak ideme za nákupmi. Niektorí možno do Maďarska, na Ukrajinu, do Poľska, do Čiech a počas niektorých sviatkov aj do Rakúska, keďže Rakúšania v nedeľu obchody zatvorené majú.
Veľakrát v tejto sále zaznievalo to, že prečo sa nepoučiť z toho, ako to funguje v zahraničí, v tom vyspelom svete, ako to funguje vo vyspelej západnej Európe možno, alebo v tých dlhodobých demokraciách, a prečo tu vymýšľame koleso, keď už niekde to dlhodobo funguje. A tu naozaj by som chcel dať príkladom ten stav, ktorý platí napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku, kedy si aj v takýchto rozvinutých demokraciách povedali, že bezbrehé tlačenie ľudí, aby museli sedem dní 24 hodín byť v podstate k dispozícii a nemohli si dopredu naplánovať dva, tri štyri týždne, že kedy vlastne s tou rodinou môžu ísť na výlet alebo sadnúť si k tomu nedeľnému obedu, asi nemá nič spoločné s demokraciou. Jednoducho to je bezbrehý liberalizmus, ktorému si myslím, že by sme nemali otvárať dvere. A dnes sme mu, bohužiaľ, vystavení. A ničomu to nepomáha.
Argument, keď obchodné reťazce prichádzajú s argumentom, že keď vlastne by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali otvorenie obchodov, že vlastne v tom prípade prídu o určitú časť tržieb, a teraz dávajte pozor, o ktorú, lebo nazývajú, že majú vlastne 80 % tržieb takých, ktoré ľudia vlastne potrebujú, a 20 % tzv. spontánnych nákupov, ktoré sa už nebudú druhýkrát opakovať, inak povedané, nákupu zbytočností. Vieme sami a myslím si, že mnohým z nás sa to stalo, že jednoducho niekedy ste prišli do obchodu a bolo tam niečo v akcii a sami sebe ste si povedali, že: No, nekúp to! Kúpili ste to a potom vám to rok, dva, tri alebo celý život zbytočne zavadzalo v nejakej poličke, kým ste to nevyhodili. A obchodné reťazce klesli až tak hlboko, že hovoria, že v prípade, ak zatvoríme prevádzky na akúkoľvek hodinu v roku, tak v tom prípade majú ohrozených týchto 20 % spontánnych nákupov, de facto zbytočných vecí. Naozaj sme tak hlboko klesli, že nám bude vadiť to, že si ľudia nekúpia zbytočnú vec?! Lebo tých 80 % vecí, ktoré naozaj ľudia k životu potrebujú, si bez problémov po prijatí prípadného takéhoto pozmeňujúceho návrhu sú schopní nakúpiť v sobotu večer alebo v tú nedeľu po tej 14. hodine poobede.
Takže naozaj si nemyslím, že len z chleba je živý človek. A dať ľuďom možnosť aspoň určitú časť týždňa vypnúť a povedať si, že v tomto čase ľudia, ktorí zbytočne nemusia byť v práci, tak nie sú, tak by bolo hodné dôležitosti a možno tejto sály. A bolo by to naozaj také gesto, že nielen pozerať stále na to, že čo prípadne, koľko, kde, ako z toho zarobíme, ako vytiahneme z ľudí nejaké peniaze a budeme mať o pár korún v rozpočte viac. A jednoducho tak, ako som hovoril aj pri predošlom, alebo teda pri tom, pri výzve na ústavnú zmenu Zákonníka práce, alebo pri ústavnom zakotvení by sme dokázali, že dokážeme prerásť svoj tieň a spravíme zmenu, ktorá vyslovene pomôže ľuďom. Lebo takáto zmena nikomu v skutočnosti na Slovensku neublíži.
A preto, aby som teda si bol aj istý, aby som nenavrhoval nejakú hlúposť, tak dal som si aj prepočítať dopady tohto opatrenia Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, ktoré konštatovalo, že nie je to žiadny zásadný dopad na ekonomiku Slovenskej republiky alebo na príjmy štátneho rozpočtu. A aj pri tých vyčíslených dopadoch na prípadné HDP, ktoré vyčíslili tuším vo výške 0,04 % HDP, čo je naozaj zanedbateľné, tak vyčísľovali túto výšku pri maximálnom využití potenciálu ekonomiky. Maximálne využitie potenciálu ekonomiky znamená, nulová nezamestnanosť, od ktorej sme veľmi, veľmi ďaleko. Takže nebola by to zmena, ktorá by ekonomike alebo štátu ublížila. Bola by to zmena, ktorá by pomohla rodinám mať aspoň chvíľku nejaký priestor v týždni, nejakú kotvu, kedy si budú vedieť povedať, že keď inokedy v týždni sa nevieme stretnúť, tak v tomto čase v týždni sa určite dokážeme navzájom stretnúť. Ukázali by sme, že naozaj nám aj v skutočnosti záleží na ľuďoch, že naozaj nám v skutočnosti záleží na dobre rodiny. A nerobili by sme iba niečo, čo nám pomôže vždy iba plusovými číslami do štátnej kasy.
Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej rady Igora Matoviča a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 186).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 94 ods. 5 znie:
"a) v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a ods. 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú,
b) v nedeľu od 6. hodiny do 14. hodiny nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak deň uvedený v písm. a) pripadne na nedeľu.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom predkladateľov je upraviť podmienky maloobchodného predaja v nedeľu. Tieto podmienky reagujú na sociálne potreby zamestnancov, ako aj na potrebu zabezpečenia zásobovania spoločnosti materiálnymi statkami predávanými formou maloobchodného predaja. Dosiahnutý kompromis umožňuje zamestnancom v maloobchodnom predaji stráviť časť dňa s rodinou a blízkymi regeneráciou síl a psychohygienou. Návrh zároveň nepôsobí invazívne do zámerov spoločnosti uskutočňovať maloobchodný predaj, keďže nezakazuje predaj v nedeľu, iba ustanovuje časové pásmo od 6. hodiny do 14. hodiny, kedy predaj nie je možný. Prihliadnuc k otváracím hodinám obchodných centier a supermarketov sa nedá hovoriť o obmedzení schopnosti predávať, vzhľadom na to, že zákazníci obchodov majú možnosť uskutočniť svoje zámery v oblasti obchodu a predaja počas šestnástich hodín v rámci nedele, keď je aj maloobchodný predaj povolený.
Prijatím pozmeňujúceho návrhu sa dosiahne želateľný stav ochrany práv zamestnancov v maloobchode, ako aj zachovanie schopnosti obchodov predávať v nedeľu. V prípade ak by niektorý z dní uvedených v novooznačenom písm. a) pripadol na nedeľu, neuplatní sa režim obmedzení formulovaných v písm. b) pre nedeľu, ale počas takého dňa bude platiť režim zavedený pre tento konkrétny deň v písm. a). Napríklad ak 24. december pripadne na nedeľu, maloobchodný predaj bude zakázaný už po 12. hodine a nielen od 6. hodiny do 14. hodiny, čo je režim platný pre nedeľu.
Ešte raz by som chcel poprosiť všetkých poslancov Národnej rady, opozičných aj koaličných, alebo strany SMER, aby ste zvážili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Chceli sme predložiť pozmeňujúci návrh taký, ktorý by mohol byť rozumným kompromisom v tejto veci a ktorý by zbytočne iba neprovokoval liberálov, aby tu teda nedemonštrovalo nám pár tisíc ľudí na uliciach, keď by sa pozbierali po Slovensku, a za otvorené obchody aj počas nedieľ, ale zároveň aj konzervatívcom, ktorí by možno tie nedele chceli mať trošku viacej pre seba, ale zároveň aj ľuďom bez vyznania, ktorí sa necítia ani konzervatívcami, ani liberálmi, ale ktorí si uvedomujú dôležitosť rodiny a podpory rodiny pre zdravý vývoj spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave 24.10.2012 14:05 - 14:11 hod.
Igor MatovičKaždopádne úpravy, čo sa týka striedavej starostlivosti, bezproblémové. Myslím si, že správne je tak isto zaradenie vlastne, aby...
Každopádne úpravy, čo sa týka striedavej starostlivosti, bezproblémové. Myslím si, že správne je tak isto zaradenie vlastne, aby aj príjem z dohody, 75 % príjmu z dohody bol zarátaný vlastne do príjmu, vlastne pri posudzovaní nároku na hmotnú núdzu. Správna zmena. A potom, aby sa odstránili vlastne, alebo aby sme neprihliadali na jednorázové alebo náhodilé príjmy pri teda posudzovaní hmotnej núdze. Tak isto správna zmena, lebo zbytočne to zaťažovalo pracovníkov, ktorí tú hmotnú núdzu posudzovali. Jednoducho dobrá, dobrá, dobrá, dobrá zmena.
Ale čo vidím teda problém, taktiež upravenie podmienok pri výkone aktivačných prác. Ale teda čo vidím problém, už teda tretíkrát hovorím, tak je upravenie podmienok, že kedy môže vlastne aktivačný príspevok poberať študent vlastne strednej školy alebo tá neplnoletá osoba. Že ten súčasný stav bol taký, že po skončení povinnej školskej prechádzky, dochádzky, pre niekoho možno prechádzky, tak, tak vlastne automaticky mohol, mohlo to dieťa vlastne, alebo ten, ten študent mohol zo školy odísť a vlastne v krátkej dobe sa mohol dostať k aktivačnému príspevku za vykonávanie aktivačných prác alebo teda menších obecných služieb. Čiže inak povedané, štát ešte aj dnes vlastne stále motivuje študentov, aby radšej neštudovali, lebo je to pre nich finančne výhodnejšie. Čiže radšej, aby zo školy odišli, vlastne prihlásili sa na úrad práce a takýmto spôsobom sa dostali k aktivačnému príspevku. Tým, že vlastne ste určili, alebo teda novela hovorí o tom, že posunieme hranicu, kedy bude môcť človek poberať aktivačný príspevok, tak človek v hmotnej núdzi poberať aktivačný príspevok nad 18 rokov, tak tomuto ako keby sme zabránili. Lenže je tam taký problémik, ktorý priznám sa, že sám neviem, ako vyriešiť úplne, ale treba sa podľa mňa medzi prvým a druhým čítaním ním zaoberať, a to je to, že umožňujeme vlastne čerpať aktivačný príspevok, ak neplnoletá osoba sa naďalej vzdeláva. A môže nastať vlastne taká paradoxná situácia, že týmto, touto novelou chceme zabrániť, aby decko alebo žiak zo školy neodchádzal na úrad práce a tým pádom, aby neuprednostnil aktivačný príspevok pred vzdelávaním, a povedali sme, že dobre, až keď dosiahne 18 rokov.
Ale zároveň hovoríme, že keď sa nedospelé dieťa bude naďalej vzdelávať, tak aktivačný príspevok vlastne môže dostať. Čo teda môže znamenať to, že vlastne vytvoríme takú zvláštnu motiváciu, že žiak strednej školy bude mať vedľa seba v lavici spolužiaka, o ktorom bude vidieť, že obidvaja sme vlastne v jednej lavici, ale ty máš aktivačný príspevok a ja nie. A ty si ho získal tým, že odišiel si zo školy, prihlásil si sa na úrad práce a potom sa začal externe vzdelávať na tej istej škole. Čiže vlastne vytvoríme motiváciu, alebo cestičku, aby sa tieto neplnoleté vlastne deti najprv zo školy odhlásili, prihlásili sa na úrad práce a potom hromadne sa prihlásili vlastne na externé vzdelávanie a takýmto spôsobom splnia podmienku, že budú môcť čerpať aktivačný príspevok. A toto, chcem na toto upozorniť, že tuto je problém. Že aby sa nám náhodou nestalo, že dnes nám podľa myslím si, že dôvodovej správy, nejakých 630 detí odišlo vlastne po skončení školskej dochádzky na úrady práce a vlastne uprednostnili peniaze, 63 eur, pred ďalším vzdelávaním. A aby sa nám vlastne nestalo, že do budúcna v podstate všetkým deťom, ktoré budú z hmotne odkázaných rodín, alebo z rodín v hmotnej núdzi, aby všetky tie deti vlastne neskončili školu a následne sa prihlasovali na inú formu štúdia, za účelom, aby získali tento aktivačný príspevok.
Možno, neviem, od pásu riešenie, že povedať, že keď, že sa to nebude vzťahovať, že táto možnosť príspevku za ďalšie vzdelávanie nebude pre deti, ktoré vlastne odídu už zo školy po platnosti tohto zákona, napríklad. Ale to už si myslím, že ministerstvo určite medzi prvým a druhým čítaním dokáže túto dieru nejakým spôsobom zalepiť.
Taktiež samozrejme vítam zmeny, čo sa týka príspevku pri bývaní, kde veľakrát prichádzalo tak isto k zvláštnej motivácii, kedy mohlo byť v podstate x príspevkov vyplácaných za prenájom de facto tej istej nehnuteľnosti. To sú všetko pozitívne zmeny, ktoré, ktoré systém upracú, a myslím si, že sú aj plne v súlade s tou rómskou reformou, ktorú chystá ministerstvo práce v spolupráci so splnomocnencom vlády pre rómske komunity.
Takže nezostáva mi nič iné, iba podporiť, ale teda poprosím pána ministra, aby teda na túto zmenu, túto zmenu konkrétne pri aktivačnom príspevku pre študentov stredných škôl sme nejako odstránili prípadnú tú chybu v zákone, ktorá by sa mohla takýmto spôsobom vyskytnúť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 16:43 - 16:45 hod.
Igor MatovičTakže jednoducho preto možno Delphi v Senici zbalí švestky a sedemsto ľudí zostane na ulici, ale moje vystúpenie bolo o tom, že chcem na vás apelovať, aby si naozaj veľmi opatrne zvažovali, lebo ak hovoríte o tom, že Slovensko je naviazané na zahraničie, že je otvorená ekonomika, je naviazaná na zahraničný dopyt, a ten zahraničný dopyt je chorý, tak to v podstate aj Slovensko je de facto, prenesene, choré.
Čiže Európa má chrípku, Slovensko má chrípku. Leží na posteli. Je to svojím spôsobom chorá nejaká ekonomika, čiastočne, do určitej miery, a vy tomuto pacientovi, ktorý leží na lôžku v nemocnici, idete ubrať kyslík. To je presne o tom istom, obrazne povedané.
Čiže vy pacientovi, ktorý je chorý a ktorého problémy treba liečiť, tak ste si povedali, že najlepšie riešenie tých jeho problémov je, že prestanete mu vetrať v miestnosti a viacej bacilov tam bude mať. A jednoducho bude chorý ešte viac. O tom to bude. Takto dopadne výber daní na Slovensku.
Ekonomike, ktorá je utlmená, ktorá je v kríze, ktorá trpí stagnujúcou, dlhodobou stagnujúcou nezamestnanosťou, ktorá je otvorená voči zahraničným trhom, ktorá konkuruje okolitým krajinám napríklad teda v atraktivite podnikateľského prostredia, túto ekonomiku idete vlastne dobrovoľne zneatraktívniť. A dôsledky toho bude znášať celé Slovensko.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 16:30 - 16:31 hod.
Igor MatovičLebo ono sa to možno niekomu zdá, že však zmeníme jedno čísielko, alebo pár čísielok v zákone, a nič sa nestane, ale to je o dôvere v prvom rade, lebo platenie daní...
Lebo ono sa to možno niekomu zdá, že však zmeníme jedno čísielko, alebo pár čísielok v zákone, a nič sa nestane, ale to je o dôvere v prvom rade, lebo platenie daní v systéme, ktorý je deravý, alebo v systéme, ktorý pripomína také deravé sito, je v prvom rade postavené o dôvere. A keď sa príliš s tou dôverou zahrávate, tak potom tí ľudia, alebo tie firmy, ktoré dane platiť majú, tak si povedia, že radšej nie.
Čiže tou vašou úlohou ako ministra financií, lebo tak ju vnímam, je nájsť a obhájiť čo najrozumnejší kompromis, alebo také ekvilibrium rozumné, dokedy je to ešte rozumné pritlačiť niekoho do kúta a vypýtať si od neho tie dane. A zároveň je to spojené s tým, čo tu už viackrát zaznelo, že nikto rád neplatí dane, ak vidí, že vlastne tie jeho dane sa akýmkoľvek spôsobom strácajú pri tom prerozdeľovaní.
Čiže máte právo, samozrejme, realizovať možno ten svoj socialistický sen, ale nemáte žiadne právo ubližovať Slovensku, a menenie sadzieb daní je jednoznačne niečo, čo môže zo strednodobého a dlhodobého hľadiska jednoznačne Slovensku ublížiť.
Vy keď nezmeníte sadzby dane, tak ešte bude určitá zotrvačnosť pri výbere daní, kedy podnikatelia postupne budú optimalizovať svoje správanie a optimalizovať svoje daňové základy, ale ak to jednoducho preženiete, tak vo veľmi krátkej dobe zistíte, že zrazu v rozpočte máte menej peňazí, ako ste mali na začiatku pred tou zmenou sadzieb daní. No a to bude tá najhoršia situácia, kedy odrazu budeme mať sadzby dane vyššie, a výber daní nižší.
Potom podľa vašej teórie treba znova zvýšiť dane. Znova chvíľku budeme mať vyšší výber daní. A potom behom zase pár rokov budeme mať znova nižší výber daní. A takto postupne môžeme zvýšiť dane až na stodvadsať percent, a na konci zistíme, že vlastne nám nikto dane neplatí. A tým iba tak trošičku odstrašujem pred tým, čo by ste možno do budúcna akým spôsobom tento problém chceli riešiť.
Čo mám najväčší problém ale s týmto zákonom, je to, že sľúbili ste úplne niečo iné pred voľbami, a sľúbili ste, že keď sa dostanete k moci, tak zdaníte vyššou sadzbou dane, hovorili ste konkrétne o dvadsiatich piatich percentách, extrémne bohaté firmy, ktoré ste definovali ako firmy, ktoré majú viac ako 30 mil. eur ročný zisk.
Dnes navrhujete pre všetky firmy dvadsaťtripercentnú sadzbu dane, čiže pre tie extrémne bohaté ešte nižšiu ako ste hovorili pred voľbami, čiže nedodržiavate sľub. A pre tie chudobné firmy vlastne navrhujete o štyri percentá vyššiu, ako je súčasných devätnásť, čiže o viac ako dvadsať percent zdvihnete v podstate sadzbu dane pre tieto chudobné firmy.
Inak povedané, sľúbili ste, a na tom ste získali hlasy, že zdaníte viacej bohatých a extrémne bohatých, v tomto prípade hovorím o firmách, ale v skutočnosti idete zdaniť všetkých rovnako, či chudobný, či bohatý, či firma v Medzilaborciach s dvomi zamestnancami, ktorá ledva prežíva a ledva má možno tisíc eur ročne zisk. A takisto firmu, ktorá má milióny eur zisk.
To, že to je slepá ulička, ktorou ste sa vydali, je, si myslím krásne zrejmé spred ôsmich rokov, počas druhej Dzurindovej vlády, kedy niekto nabral odvahu a urobil experiment, nad ktorým bol veľký otáznik, ale tí odvážni to videli optimisticky a tí menej odvážni pesimisticky. A nakoniec vyhrali tí optimisti, kedy sme videli, že vlastne napriek tomu, že sa dramaticky znížila sadzba dane a zaviedli sme na Slovensku rovnú daň, alebo rovnú sadzbu dane, tak napriek tomu sme odrazu vybrali do rozpočtu výrazne viac ako roky predtým.
To bol jednoznačný dôkaz toho, že na Slovensku jednoducho tá hranica rozumnej sadzby dane bola v tom čase vysoko zbytočne, alebo pred rokom 2004 bola vysoko nastavená a motivovala firmy a ľudí k nadmernej optimalizácii, ktorá nakoniec mala za dôsledok to, že sme vybrali daní menej.
To, že dnes vy zase sa vydávate cestou zvyšovania daní za situácie, kedy ľudia stále trpia pocitom, a veľakrát oprávneným, že peniaze sa nehospodárne míňajú, môže presne skončiť tak, ako som hovoril o tom sitku na začiatok. Síce budete si, zoberiete väčšie sito, ale diery zostanú. A tým pádom vám iba tade viacej vody pretečie a nakoniec viac nevyberiete.
V situácii, kedy Švédi znižujú daň, Švédi, kde je nulová korupcia, alebo krajina, kde je povesť nulovej korupcie, ale asi pravdepodobne nielen povesť, znižujú sadzbu dane pre právnické osoby z dvadsaťšesť na dvadsaťdva percent, je, si myslím, naozaj minimálne na veľmi veľký otáznik, keď štát ako Slovenská republika, ktorá je v rebríčkoch korupcie veľmi vysoko v porovnaní so Švédskom, zvyšuje vlastne svoju sadzbu dane na viac ako švédskych dvadsaťdva percent a budeme mať našich dvadsaťtri percent.
Hovorím to aj preto, lebo myslím si, že SMER môže byť dobrý v marketingu, SMER môže byť dobrý v rečiach, SMER môže byť dobrý vo vytváraní ilúzií svojho sociálneho cítenia, ale SMER ukázal, že nie je dobrý v ekonomických odhadoch.
Keď začínala kríza v roku 2008, Robert Fico sa bez najmenších problémov postavil pred kamery a ľudí na Slovensku upokojoval, nebojte sa, Slovenska sa žiadna kríza nedotkne. Vieme, ako sa dotkla, a vieme, ako hlboko Slovensko počas krízy prepadlo, takže toto boli tie vaše, vaše odhady ekonomickej reality, a obávam sa, že ľudia s tými istými schopnosťami dnes odhadujú, že ako budú mať plný mešec, alebo plnší mešec, keď zdvihnú sadzbu dane z devätnásť na dvadsaťtri percent. Stále hovorím o dani z príjmov právnických osôb a považujem túto zmenu v celom zákone za kľúčovú.
Nehovorím o zmenách, ktoré, si myslím, že sú rozumné, ako obmedzenie daňového bonusu len na aktívny príjem, alebo zavedenie osobitnej sadzby dane pre verejných činiteľov, alebo pre poslancov Národnej rady napríklad. Myslím si, že toto je krok správnym smerom a v podstate aj v duchu vašich predvolebných sľubov, ale zaviesť rovnakú daň pre chudobnú aj bohatú firmu, pre najchudobnejšiu aj tú najbohatšiu na Slovensku určite nie je v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi a nie je v súlade s vaším akože sociálnym cítením.
Pán minister Kažimír sa vyjadril hneď na druhý deň po výsledku volieb, alebo zverejnení výsledku volieb, že rovná daň zomrela, ja dnes naozaj si pripadám ako na kare za rovnou daňou na Slovensku. A nechcem za ňou plakať preto, lebo som podnikal, a aj moja manželka má firmu, ale viem, ako zásadne zavedenie rovnej dane na Slovensku ekonomike pomohlo.
Obávam sa, že týmto spôsobom, alebo cestou, ktorou sme sa vydali, naozaj za pár rokov zistíte, že vyberáte menej daní, ale je možno pravda, že vás to už trápiť nebude, a bude to trápiť tých, ktorí prídu po vás a ktorí tento bordel budú musieť upratať.
Ešte raz vás prosím, pán minister, skúste prehodnotiť, či je zmena sadzby dane pre právnické osoby tá najsprávnejšia cesta, že či takýmto spôsobom zbytočne neznížime atraktivitu Slovenska pre prípadné zahraničné investície, alebo pre podnikanie.
A to v tejto súvislosti si dovolím pripomenúť včerajšie správy, v hlavných správach, kedy sa hovorilo o tom že sedemsto ľudí v závode Delphi v Senici stratí prácu, keď pred chvíľkou som pozeral správy, že dvestodvadsaťsedem ľudí v Nitre, neviem konkrétne, z ktorej firmy, takisto stratí prácu.
A obávam sa, že tieto prepúšťania vyslovene súvisia už aj s avizovanými zmenami, a obávam sa, že keď tieto avizované zmeny sa premietnu aj do reálnych písmeniek v zákone na papieri, tak toto bude slovenská budúcnosť, že Slovensko budú zahraniční investori obchádzať a sadzba dane na Slovensku bude jednoducho pre nich príliš málo atraktívna.
Čiže máte v rukách veľmi veľkú zodpovednosť a prajem veľmi veľa zdravého rozumu a Ducha Svätého, aby ste tu sadzbu nastavili čo najpresnejšie a tak, aby naozaj to Slovensku neublížilo. Spolieham sa na to, že do druhého čítania ešte niečo rozumnejšie vymyslíte.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2012 13:10 - 13:12 hod.
Igor MatovičA čo sa týka toho, čo ste povedali, že 19 % sa ukázalo, že nie je dostatočných na pokrytie základných funkcií štátu, no, viete, ja som nespochybňoval, že keď chceme konsolidovať, musíme niečo urobiť, či teda šetriť, alebo zvýšiť dane, tak to je už na vás, aký mix ste zvolili, zvolili ste si cestu zvyšovania daní. Ja som iba hovoril o tom, že si myslím, že nebude zo psa slanina, že vy hovoríte, že takýmto spôsobom vyberieme viac, ale ja si myslím, že zo strednodobého hľadiska vyberieme menej, lebo ľudia postupne sa budú optimalizovať, ale budú optimalizovať daňové základy, budeme menej atraktívni pre vznik nových pracovných miest alebo nových podnikov, a tým pádom vlastne nanič nám to nebude, len budeme mať vyššiu sadzbu dane, čo je podľa mňa na škodu.
A, viete, to je asi tak, že musí sa prispôsobiť tomu, čo som hovoril, tomu pocitu, ako ten človek vníma ten štát, ako ten štát k nemu pristupuje, aká je tá miera korupcie. V Dánsku, keď zvýšite daň z 50 na 60 %, verím, že vyberiete viac daní. Keď v Somálsku zvýšite z jedného percenta na dve percenta, som presvedčený, že vyberiete menej daní, a takisto som presvedčený, že na Slovensku, keď zvýšite z 19 na 23 %, vyberiete menej daní.
Vystúpenie v rozprave 19.10.2012 12:45 - 12:58 hod.
Igor MatovičJa viem, povedali ste a viacejkrát hovorili ste, že rovná daň je zlá, ale prečo ste potom hovorili, že viac zdaníte iba extrémne bohaté firmy? Ja používam vaše slová. To, čo máte napísané vo vašom predvolebnom programe, že viac zdaníte firmy, ktoré zarábajú ako 30 mil. eur.
Samozrejme, v tom návrhu, ktorý predkladáte, nie že samozrejme, možno pre mňa samozrejme, sú aj podľa mňa pochopiteľné a správne veci, ako možno obmedzenie daňového bonusu len na aktívny príjem, je určite pochopiteľné dovoliť naďalej podvádzať niekomu tým, že si navzájom prenajíma nehnuteľnosť, dostať sa k daňovému bonusu by bolo hlúpe a bol by to hlúpy štát a hlúpa vláda, ak by takéto niečo naďalej dovolila, takže, samozrejme, vítam. Zavedenie osobitnej sadzby dane 5 % pre verejných činiteľov alebo pre poslancov de facto vítam, samozrejme, myslím si, že to je fér a je to viac-menej v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi, že viacej zdaníte tých bohatých.
A fakt sa pýtam, ako ste došli na to, že treba rovnako zdaniť firmu v Medzilaborciach s dvomi zamestnancami, ktorá ledva prežíva, ledva si vygeneruje nejakých tisíc eur do roka zisk, že treba ju rovnako zdaniť jako bohatú firmu, ktorá zarobí 100 mil. eur? Akú to má logiku? A ešte raz hovorím, prečo nerobíte veci v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi, prečo zrazu idete po krku aj tým malým firmám a malým firmám idete doslova podrezať zbytočne krk?
Preto aj toto rozhodnutie považujem, tak ako tie predošlé, som hovoril, niektoré za rozumné, doslova toto rozhodnutie vaše považujem za hlúpe, ale z viacerých dôvodov. Jeden je ten, že nie je v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi. A druhý je ten, že vidieť to možno príliš jednoducho. A aj keď jasné, ľudia sa môžu nechať učičíkať vašimi sľubmi, že takýmto spôsobom sa vyberie viacej do rozpočtu a takto vlastne ochránite ľudí pred zlou DPH-čkou, zvýšenou, a podobne.
Ale, viete, boli zase vaši predstavitelia vašej strany, ktorí hovorili svojho času pred štyrmi rokmi, že kríza sa Slovenska v žiadnom prípade nedotkne. Nedotkla sa kríza Slovenska? Dnes si vieme, myslím si, že aj každý, aj posledný bezdomovec na ulici pozná toto slovo a pozná ho preto, lebo sa výrazne dotkla Slovenska. Čiže vtedy ste nedokázali, vládli ste a nedokázali ste odhadnúť dopady aj vašich krokov alebo nejakú tú ekonomickú realitu, ktorá nastane v blízkej budúcnosti. A tuná sa takisto obávam, že, pán minister, nebude zo psa slanina ani z vlka baranina. Vy si myslíte, že takto vyberiete viac, ale čochvíľa uvidíte, že nevyberiete viac. Možno prvý rok, druhý rok, kedy ešte tá určitá zotrvačnosť bude, ale ľudia sa veľmi rýchlo budú prispôsobovať a nabehnú na optimalizačné procesy a urobia čokoľvek, len aby tomu zlému štátu neplatili.
Viete, ono možno sa chcete podobať, aj som tu z tej diskusie vybadal, že však tie rozumné naše vzory západnej demokracie majú výrazne vyššie dane, aj to Švédsko, ktoré teraz znižuje daň z 26 % na 22, dobre, nebudem skrz to jedno percento vám hovoriť, že to je nejaký problém, viac-menej budeme mať rovnakú daň ako Švédi, my o trošičku väčšiu. Ale zabúdate na ten jeden podstatný rozdiel, v tom Švédsku je nulová korupcia. A v štáte, v ktorom je nulová korupcia, aj zamestnanec, aj firmy s radosťou de facto platia tie zlé dane. Lebo vedia, že dane, ktoré zaplatia štátu, sa po prerozdelení v plnej miere vrátia ľuďom. A v tomto minimálne nie sme zajedno so Švédskom, a preto tie predpoklady, ktoré máte, že sa môžme podobať alebo vydať sa na cestu napodobňovania týchto krajín, by mali byť ruka v ruke s odbúravaním alebo nie s minimalizovaním, ale dosiahnutím toho stavu, ako majú v týchto severských krajinách, kde je nulová korupcia. Lebo kým ľudia nezistia, že štátu sa oplatí platiť dane a dane sa nebudú rozkrádať cez verejné obstarávania a pokútne nejaké výberové konania alebo priame zadávanie nejakých zákazok a obchádzanie zákona, tak dovtedy ľudia nebudú prirodzene chceť platiť štátu dane. A aj tuná takisto ako pri tom výbere alebo pri výbere daní, takisto aj tu platí určitá zotrvačnosť, s ktorou vy musíte rátať, že aj keby ste od zajtra na Slovensku zaviedli štát s nulovou korupciou, ešte dlhé roky bude trvať, kým tí ľudia budú pocitovo žiť v krajine, v ktorej tá korupcia prekvitá.
Takže toto bude hlavný nástroj, ktorý bude bojovať proti vám a ktorý vyslovene bude nabádať ľudí k optimalizácii daňových základov. A naozaj sa úprimne ale v tejto veci toho bojím, lebo ak vám tento plán nevyjde, tak ako dopadneme? Budeme mať zvýšenú daň z príjmu právnických osôb a siahnete znova na ďalšie príjmy, na ďalšie dane, ktoré buď zavediete, alebo zvýšite. Čiže je to zvláštne, ale ja viem, že tento valec nezastavíme, máte tu 83 poslancov a ste pevne rozhodnutí tento krok urobiť. Ale ja vám iba hovorím, že obávam sa toho, že efekt, ktorý si sľubujete, nesplníte. Nebudete mať toľko peňazí v kase, a tak ako som povedal, nebude zo psa slanina ani z vlka baranina. A vtedy nastúpia ďalšie rany, ktoré Slovensku, firmám a občanom na Slovensku uštedríte a to bude znova niečo zlé, ale najhoršie na tom bude to, že už budeme v situácii, kedy tá sadzba dane z právnických osôb bude zdvihnutá.
Neviem, či ste sledovali alebo či sledujete diskusie prezidentských kandidátov v Amerike, Romneyho a Obamu, o čom sa bavia. Ale ani u jedného som nepostrehol, že chce zvyšovať dane. Uvedomujú si, že majú vysokú nezamestnanosť, ktorá je mimochodom skoro polovičná z našej, uvedomujú si, že ekonomika nerastie tak rýchlo, ako by si priali, a rastie v podstate plus-mínus rovnako jako naša, ale v tejto situácii je aj ľavičiar, aj pravičiar v tejto diskusii o mandát prezidenta Spojených štátov, sa bavia iba o tom, komu znížiť dane, nie komu dane zvýšiť. A bavia sa o tom v situácii, kedy vedia, že majú na krku obrovský dlh, ktorý dosahuje približne 100 % HDP, ale vedia, že keď chcú podporiť rast ekonomiky, keď chcú podporiť znižovanie nezamestnanosti, musia ísť cestou znižovania daní, rozumného, samozrejme, ale nie zvyšovania. Čiže neviem, možno Amerika pre vás nie je vzor a možno to je zaostalá krajina, ale podľa vašej mienky neviem, ale myslím si, že aspoň tú jednu prezidentskú diskusiu by ste si v tejto veci vypočuť mohli. Čiže ešte raz, nebavia sa o tom, ako komu zvýšia dane, ale ako komu znížia, či chudobným viac, či bohatým viac, ale toto je legitímna cesta a pravdepodobne vychádzajú z nejakých skúseností a nejdú na to systém prstocuc.
Ďalší argument, ktorý podľa mňa hovorí proti tomu, aby sme takým spôsobom rovnú daň zvyšovali, je to, že máme krásny príklad z histórie už aj sami na Slovensku. V roku 2003 sa prijal zákon, niektorí ľudia, ktorí v tejto sále sa aj nachádzajú, k tomu svojím spôsobom prispeli a zmenili sme vlastne dovtedajší progresívny systém zdaňovania na rovnú daň. Všetci alebo tí pesimisti hovorili, v žiadnom prípade takto nevyberieme viac a dramaticky klesne výber dane štátu a štát na to doplatí a jaký to je experiment, ktorý je pre nás veľmi nebezpečný. Ale realita v roku 2004 bola úplne iná. Od roku od 1. 1. 2004 začala platiť rovná daň na Slovensku a Slovensko na dani z príjmu vybralo dramaticky viac ako dovtedy, dokedy malo progresívne zdaňovanie alebo vyššie zdanenie. Čiže ľuďom sme percento znížili zdanenia a odrazu tí ľudia priznali viacej príjmov a boli ochotní viacej štátu zaplatiť. Toto je efekt, ktorý pôjde proti vám. Ja vám to neprajem, podaj by to vyšlo tak, tie prepočty, ktoré máte, keď už teda tento krok spáchate, ale, hovorím, bojím sa, že to nevyjde, a keď, tak postupne vlastne vám bude výber daní z príjmu právnických osôb klesať.
Ďalší efekt, ktorý je, ktorý podľa mňa dostatočne nezohľadňujete, je atraktivita podnikateľského prostredia, čo tiež sa vám neprejaví tak rýchlo a okamžite, ale tým, že teraz sadzbu dane znížite, ono postupne ten výber daní z príjmu bude klesať preto, lebo bude vznikať menej pracovných miest, pre Slovensko bude menej atraktívne na investície a postupne sa, samozrejme, tieto kroky prejavia vo výbere daní.
Takže aby nakoniec naozaj nebolo to to, že teraz síce vy si možno na pár rokov zalepíte nejakú dieru, ale potom na to budú doplácať vlastne všetci ostatní ľudia, lebo práve tomu, čo hovoríte a pred čím varujete, nejaké zvyšovanie DPH-čky, potom vy iniciatívne budete robiť, lebo kasa bude prázdna.
Viem, pán minister, že ste hneď v prvý deň po voľbách povedali, že rovná daň zomrela, akoby tu bola taká prvá zásadná vaša agenda. A neviem, priznám sa, že mi to nejako nepasuje k vám, zdá sa mi, že ste vo veľa veciach taký, taký racionálnejší a že v tejto veci ako keby ste si to nechali nejako tak vsugerovať, že tá rovná daň je nepriateľ. To, čo tu aj zaznelo x-krát v tej diskusii, že rovná daň vlastne je nespravodlivo, lebo všetci platia rovnako. Figu borovú! Bohatý zaplatí cez rovnakú sadzbu dane viac a ten chudobný pri odpočítateľných položkách, ktorú aj trebárs na Slovensku máme pri teda fyzických osobách, vlastne nemusí zaplatiť žiadnu daň. Čiže dá sa povedať, že my máme progresívne zdaňovanie, kým tá odpočítateľná položka vlastne má vplyv, alebo teda pri fyzických osobách, pri právnických, samozrejme, toto neplatí, ale každopádne firma s nízkym ziskom zaplatí malú daň a firma s vysokým ziskom zaplatí vysokú daň.
Ešte raz, viem, že tento valec nezastavíme, len považoval som za dôležité, za svoju povinnosť vás varovať pred tým, že vaše prepočty nemusia dopadnúť tak, ako si myslíte, a na to nakoniec môžme doplatiť všetci, ktorí na Slovensku sme.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2012 10:59 - 11:01 hod.
Igor MatovičAko najväčší problém toho zákona naozaj vidím práve toto, že presúvame možnosť, aby sa ľudia cez referendum rozhodli, že či hazard v svojej obci budú mať, alebo nebudú mať. A ani nie pri tých obciach, lebo tie obce, tam štandardne býva vysoký záujem o veci verejné, v rámci obce, a účasť v komunálnych voľbách v obciach býva od 60 do 90 %. Ale v mestách takýmto spôsobom cez miestne referendum nikdy hazard nezakážme, a tým pádom je to iba de facto zástenka, alebo tvárime sa, že dávame ľuďom možnosť rozhodnúť, ale oni nerozhodnú, lebo účasť vo veľkých mestách býva od 30 do 40 %. V posledných komunálnych voľbách v meste, z ktorého ja pochádzam, v Trnave, prišlo 29 % ľudí ku komunálnym voľbám. Netvárme sa, že k miestnemu referendu o hazarde príde napríklad v Trnave viac ako 50 % ľudí. No jednoducho nepríde.
Čiže skúste do druhého čítania, ja viem, počul som ten váš postoj aj, pán minister, že nie je nejaká veľká vôľa, ja pevne verím, že spravíte si exkurziu a pošlete nejakého úradníka napríklad do tej Lomničky a zistíte, aké škody tam hazard napáchal a ako sa situácia k dobrému obrátila za posledný rok.
Keď hovoríte, že kasína nahradili vlastne herne, to riešite, to ste sám povedali. Ja som to aj na začiatku pochválil, že tie dobré veci, ktoré tam sú, riešite. Áno, nech VZN-ko je a zakazuje všetky hazardné hry v danej obci alebo v danom meste.
Uznávate, že referendum je najlepší spôsob vyjadrenia vôle ľudí, ale určite nie v meste, kde ku komunálnym voľbám chodí 29 % ľudí.
Keď na konci ste povedali, že táto téma vlastne nie je alebo teda väčšinový názor takýto vo verejnosti nie je. No jednoducho nie je tam preto, lebo sa to tých ľudí nedotýka. Hazard bude zaujímať tých ľudí, ktorí majú buď niekoho niekde v rodine, alebo niekoho známeho, kto je od toho závislý. Tých druhých jednoducho to nezaujíma. Takže logicky asi ten väčšinový názor tam nebude. A myslím si, že štát v týchto situáciách by nemal zakrývať si oči a hrať sa na slepú babu.
Z čoho vychádzam, že väčšina v zastupiteľstve rozhoduje lepšie ako v referende? No presne z toho, o čom vy ste hovorili, tak ako ste to povedali, že referendum alebo voľby, jednoducho je to priama demokracia, tak aj tá väčšina v zastupiteľstve vznikne na základe rozhodnutia ľudí vo voľbách a je to vlastne tým pádom z tej priamej demokracie, z toho kvázi referenda, ako vy ste nazvali voľby. Čiže keď si ľudia zvolia, že toto je väčšina, ktorá má viesť ich obec, tak nechajme na tú väčšinu, nech rozhodne. A tá väčšina určite nerozhodne zle. Ak rozhodne o zákaze automatov, vždy to bude v záujme spoločnosti alebo tých ľudí v tej obci, nikdy to nebude v neprospech (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2012 18:05 - 18:07 hod.
Igor MatovičA potom si povedal tak, že vlastne keď zakážeme automaty, tak tí ľudia to budú hrať cez internet. Ja ti iba poviem jedno, že v tej...
A potom si povedal tak, že vlastne keď zakážeme automaty, tak tí ľudia to budú hrať cez internet. Ja ti iba poviem jedno, že v tej Lomničke mnohí ľudia nemajú elektriku a o tom internete, si myslím, že tým pádom iba snívajú a ten počítač by si tam veľmi ťažko hľadal. Práve ide o to, že hracie automaty sú nástroj, ako dostať sociálne dávky od sociálne odkázaných, a tá najjednoduchšia, najneprístupnejšia forma na to. Ak by ďalšou formou na to bolo internetové stávkovanie, tak ver tomu, že možno jeden z päťdesiatich sociálne odkázaných z tej Lomničky by si dal tú robotu a išiel niekam za nejaký počítač za bielym kamarátom si zahrať na internete a niečo si zastávkovať cez internet. Určite, cesta úplného zákazu hracích automatov by bola cesta, ako doslova v tomto prípade chrániť tých ľudí pred pokušením dostať sa zo situácie, v ktorej sú, lebo mnohí z nich nestávkujú alebo nehazardujú preto, lebo sú závislí, ale preto, lebo chcú sa dostať zo situácie, v ktorej sa nachádzajú. A nejako tak naivne tomu veria, že to dokážu, lebo jeho kamarát vyhral, tak skúsi vyhrať aj on. Jednoducho podliehajú v čase čerpania sociálnych dávok takému davovému správaniu. A potom naozaj na to doplatia práve tie deti, konkrétne v tej Lomničke, kde ich je 1 200 v jednej jedinej dedine, ktoré nemajú čo jesť, lebo tatko minie peniaze v hracích automatoch.
Vystúpenie v rozprave 18.10.2012 17:41 - 17:54 hod.
Igor MatovičTo, že navrhujete legislatívnotechnické nejaké spresnenia súčasného právneho stavu, vítam, že navrhujete vyššie poplatky pri hazarde, vítam, že navrhujete niektoré sprísnenia, vítam. To, že navrhujete, aby na automate hracom bolo telefónne číslo na prípadného...
To, že navrhujete legislatívnotechnické nejaké spresnenia súčasného právneho stavu, vítam, že navrhujete vyššie poplatky pri hazarde, vítam, že navrhujete niektoré sprísnenia, vítam. To, že navrhujete, aby na automate hracom bolo telefónne číslo na prípadného poradcu, ktorý vám poradí v závislosti, vítam, aj keď trošku s úsmevom, lebo obávam sa, že tomu závislákovi to nepomôže. Čo však vidím ako dosť veľký problém a čoho sa naozaj obávam, je, že nastane jeden bod vlastne v tom zákone problematický. A to je to, že nebude to už tak ako dnes, že bude stačiť všeobecne záväzné nariadenie obce na vytlačenie hazardu z obce, ale bude môcť byť všeobecne záväzné nariadenie zároveň podmienené vykonaním miestneho referenda, kde ľudia budú musieť odpovedať na otázku, či si myslia, že prichádza k závažnému narušenie verejného poriadku v obci v súvislosti s prevádzkovaním hazardu v obci.
No a idem rovno k jadru problému. A to je to, že, áno, viem si predstaviť takýto mechanizmus v malej dedine, kde volebná účasť spravidla v akýchkoľvek voľbách je 70, 80, 90 % a ľudia si jednoducho povedia, nechceme tu mať automaty, sú uvedomelí, vedia, že chlapi tam preflákajú možno podporu, druhí dôchodok a tí tretí sociálne dávky, tak sa ženy, s prepáčením, nahnevajú, chcel som povedať iné slovo, a zorganizujú miestne referendum v obci a prilákajú k tomu miestnemu referendu viac ako 50 % oprávnených voličov a miestne referendum bude platné a v podstate takýmto spôsobom sa dosiahne ten istý stav, aký je možný dnes na základe súčasného platného zákona. Avšak je s tým problém v mestách. Keď si pozriete volebnú účasť v komunálnych voľbách, keď nebudeme hovoriť o referendách a voľbách do Národnej rady a všetkých ostatných, ale budeme hovoriť iba o komunálnych voľbách, tak uvidíte, že pri komunálnych voľbách účasť v obciach sa pohybuje od 60, 65, 70, 80, 90 %, to je štandard v obci do počtu s 1 000 – 2 000 obyvateľmi. Ale čím je väčšie mesto, tak dramaticky účasť v komunálnych voľbách klesá. A napríklad konkrétne ja som z Trnavy. V minulých komunálnych voľbách v Trnave prišlo 29 % ľudí vyjadriť svoj názor na to, koho chcú mať primátora. Ak my im dáme do miestneho referenda otázku, či dochádza k narušeniu verejného poriadku v súvislosti s prevádzkovaním hazardu, tak ja si trúfnem odhadnúť, že tam príde tak 10 – 15 % ľudí, jednoducho tí, ktorých sa to bytostne dotýka, prídu rodiny a známi tých ľudí, ktorí majú doma závisláka, ktorý ten svoj príjem v tom automate utopí, títo prídu a tí ostatní, ktorých sa to nedotýka bytostne, neprídu a je problém na svete. Jednoducho obávam sa, že ak zákon bude prijatý aj v druhom čítaní presne v tomto znení, bohužiaľ, mestá sa nám stanú rajom hazardu, lebo žiadne VZN-ko už hazard v meste nezruší a keď aj na tých dedinách mnohých hazard vytlačíme, ale v mestách nám jednoducho bude to viacej prekvitať.
Viem, že je ťažká situácia. Aj čítal som dôvodovú správu. A bolo tam tuším uvedených nejakých 600 miliónov eur vybraných za nejakých 6 rokov od tuším roku 2005 do roku 2011, možno je to 7 rokov, možno je to 100 miliónov eur ročne, ale viem, že zároveň v tom bol započítaný aj príjem z hazardu, vlastne zo stávkových hier. Takže neviem presne, aký je úplne ten príjem, však to viete vy najlepšie, z prevádzkovania hracích automatov.
A je to možno zvláštne. Ja sa tu veľakrát na kolegov reprezentujúcich maďarskú menšinu alebo skorej na pána spoza hraníc pána Orbána, osopujem. Ale pred týždňom tuším prebehla v správach informácia, že v utorok si vláda povedala v Maďarsku, že zakáže na území Maďarskej republiky automaty. A vo štvrtok tam boli zakázané. Jednoducho urobili to v zrýchlenom konaní a povedali si, že túto pliagu definitívne na území Maďarskej republiky alebo Maďarska dnes už zastavia. Ja sa pýtam, či by sme nemohli aj na Slovensku nabrať takúto odvahu a urobiť jednoducho takýto rázny krok a nebaviť sa tu o tom, či nás nejaký prevádzkovatelia tohto typu hazardu budú alebo nebudú niekde žalovať na Ústavnom súde. Viem, že Maďari to postupne sprísňovali, a myslím, že sa dostali z nejakých 25 tisíc hracích automatov na nejakých 5 tisíc, napriek tomu stále videli, že aj tých 5 tisíc automatov im rozvracia rodiny, lebo to je ten kľúčový problém automatov, nieže tam niekto prefláka tie výplaty alebo tú sociálnu dávku, alebo ten dôchodok, ale to, že to preflákanie tých peňazí v tom automate a tá závislosť toho človeka od tejto hry, keď to tak môžem nazvať, tak vyslovene rozvracia rodiny. A ja sa pýtam, či sme naozaj taký bohatý štát, aby sme vo vidine takého jednoduchého zisku či už do príjmu obce alebo do príjmu štátnej kasy si nechávali dobrovoľne tie rodiny rozvracať. Veľakrát som nedával za príklad pána Orbána a jeho kroky, a myslím si, že mnohé sú zlé, ale odvaha, ktorú v tejto veci nabral, si myslím, je príkladná. A mali by sme sa vydať skorej touto cestou a nie zjednodušovať prístup ľuďom k hazardu.
Uvedomujem si, samozrejme, zároveň tú hrozbu, ktorá teraz vlastne visí, že nám hrozí, že prevádzkovatelia hracích automatov nás budú žalovať a budú hovoriť o nejakej neústavnosti alebo pošliapaní ich práv podnikať. A vlastne takouto možno trošku krkolomnou formuláciou, že vlastne presúvame to rozhodnutie na občanov v miestnom referende, sa vlastne kryjeme pred prípadnou nejakou neústavnosťou. Ale ak je problém s ústavou, tak ja verím tomu, že v tejto sále sa nájde 90 zodpovedných ľudí, ktorí nadradia záujem rodín, v ktorých ľudia závislí od automatov dnes sú, nad záujem niektorých firiem, ktoré prevádzkujú hracie automaty.
Nebijem na poplach, ale upozorňujem na to, lebo je to prvé čítanie, skúste nájsť a zamyslieť sa nad tým, či by sme nešli skorej touto cestou čiže cestou úplného zákazu hracích automatov, lebo, ako som upozornil, naozaj ak umožníme obciam vlastne vyjadriť sa alebo ľuďom vyjadriť sa k tomu cez miestne referendum, bohužiaľ, na tie referendá neprídu a bude to presne takisto ako s inštitútom referenda, keď hovoríme síce, že však ľudia majú možnosť priamej demokracie a priamo sa vyjadriť, ale v skutočnosti my vieme, že nikdy na Slovensku viac ako 50 % ľudí k referendu nepríde. To isté urobíme, aj keď prijmeme tento zákon. Dáme ľuďom možnosť, ale dopredu budeme vedieť, že minimálne v mestách nikdy 50 % ľudí k takému referendu nepríde, lebo, bohužiaľ, tuná platia tie slová „bližšia košeľa ako kabát“. A keď tá rodina nemá buď priamo v rodine alebo nejakého blízkeho známeho človeka, ktorý je závislý od automatov, nikto nevyburcuje z nej toho človeka, aby prišiel k tomu miestnemu referendu. Bohužiaľ, to bude realita.
A ešte raz podotýkam, stačí sa pozrieť na výsledky komunálnych volieb, veľké mestá, účasť od 30 do 45 %, veľké mestá, to hovorím o okresných mestách, a dediny, účasť od 60 do 90 %.
Skúste, prosím vás, pán minister, myslím si, že ste spravodlivý človek, v tejto veci sa zamyslieť nad tým, či by sme nemohli nabrať odvahu na ústavný zákaz prevádzkovania tohto druhu hazardu na Slovensku, a výpadok príjmov nahraďme napríklad zvýšením poplatkov zo stávkových hier alebo z internetového stávkovania. Verím tomu, že by sme tu spoločne cestu našli, pričom sám by som sa postavil pred tento mikrofón alebo na tlačovku, kde by som obhajoval akékoľvek iné zvýšenie daní, ak by som tým mal obhájiť to, že tuná nastal nejaký výpadok v príjme štátneho rozpočtu, ale nakoniec by sme zadosť učinili spravodlivosti a pomohli naozaj tým rodinám, ktoré si nevedia rady so závislosťou v svojej rodine.
Ako jeden taký príklad, možno čo by som vám odporúčal v období medzi prvým a druhým čítaním. By som odporučil, aby ste buď vy, alebo ktokoľvek z ministerstva financií alebo možno aj z klubu strany SMER išli do dediny Lomnička. Tá dedina je vlastne v okrese Stará Ľubovňa, je 4 km vzdialená od mestečka Podolínec, v ktorom ešte pred rokom fungovalo asi 20 herní s automatmi. A fungovala z toho viac ako polovička tak, že boli otvorené iba v čase čerpania sociálnych dávok, lebo v tej dedine Lomnička, v ktorej je 2 400 Rómov, z ktorých je 99,9 % nezamestnaných, keď si chodili pre svoje sociálne dávky, tak zvyčajne tie sociálne dávky každá druhá domácnosť alebo chlap z každej druhej domácnosti jednoducho strčil do automatu a tie decká potom boli 3 – 4 týždne hladné do ďalších sociálnych dávok. Odvtedy, odkedy aj keď možno nedokonalý zákon, ktorý vyšiel z poslaneckej dielne v predošlom volebnom období, začal platiť, automaty z Podolínca zmizli. A keď som sa pýtal na to priamo sestričiek, ktoré vlastne tam prevádzkujú pastoračné centrum, je to priamo v tej Lomničke, tak povedali, že dramaticky sa situácia zlepšila a vlastne na to, že nedávame príležitosť byť závislým, tie peniaze končia v tých rodinách, chudobných rodinách a tie deti jednoducho nie sú tak hladné. Cítia to priamo na vlastnej koži, lebo práve v tom čase, keď tie decká boli hladné, prichádzali do toho pastoračného centra a pýtali si niečo na jedenie. Vedia, že vtedy priamo, keď sa zakázali automaty zákonom alebo VZN-kom v Podolínci na základe súčasne platného znenia zákona, odvtedy dramaticky menej detí chodí si pýtať niečo jesť, a to iba preto, že tie peniaze zostávajú v rodinách, nemôže byť úlohou alebo cieľom štátu, že bude na jednej strane vyplácať sociálne odkázaným sociálne dávky a z druhej strany tie sociálne dávky bude dávať do rúk prevádzkovateľom hazardných hier alebo priamo hracích automatov. Čiže poprosím vás iba, keď môžete tak urobiť, posledného úradníka z ministerstva financií pošlite do Lomničky za miestnym kňazom pánom Záhradníkom alebo za tými sestričkami v pastoračnom centre. A vám povedia, priamy dopad aký súčasný zákon mal na správanie tejto komunity alebo sociálne odkázaných ľudí a ako to zlepšilo vzťahy v rodinách. A hlavne sa pýtajte na tie deti.
Hovorím sám za seba a určite aj za náš klub, sme ochotní podporiť akékoľvek iné alternatívne zvýšenie daní, len aby sme takýmto spôsobom nenaháňali peniaze do rozpočtu. Ďakujem.