Videokanál poslanca

Dobre, že vám poslanec Kaník zdôraznil to, že naozaj mnohí ľudia, sudcovia, ak s nimi hovoríte, sú absolútne na strane našej alebo na strane spravodlivosti a nadstraníckosti a fakt, že sa boja o svoju existenciu a nepovedia to a radšej sú momentálne ticho. A preto my, ktorí sa už nemáme čoho báť, by sme mali toto zdôrazniť.
Čo sa týka tej komisie, ja tiež rozmýšľam, samozrejme, aj dnes vidím, že NBÚ je asi jediná organizácia, ktorá má aparát, ktorá má možnosti zisťovať si všeličo kdekade. Ale tá komisia by mala byť nad vecou a z NBÚ aj ja mám skúsenosť, že sú to mladí ľudia, ambiciózni, ktorí všetko vedia. Pri mojej previerke sa pamätám, už som to tu raz spomenul, jeden bol dobrý, druhý zlý, zvŕtali ma, pýtali sa ma všeličo, možnosti a vlastne jedine ich zaujímalo, že prečo som chodil voľakedy na Západ a tak ďalej. No a nakoniec sa to rýchlo uzavrelo a ten papier som dostal, ktorý v truhle sa mi bude výborne pod hlavou vynímať.
Ja ešte chcem to povedať, že tých 13 % pre Európu naozaj súviselo aj s tým, že tá Európa na nás tlačí tými reportmi, Estrela, Lunacek a eutanázie detí, teraz tá Conchita v Rakúsku, teraz ten Life Ball, čo bol teraz, však to bolo, to bola katastrofa, to bola sodoma-gomora, trápne a ľudí to naštvalo, tak takúto Európu nechceme, tak nejdeme voliť. To bola tiež jeden z príkladov alebo dôvodov, prečo bol u nás ten škandalózny 13 % výsledok.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja som rád, že nejakých poslucháčov budem mať, a som aj tomu rád, že som dopredu vedel, kedy budem hovoriť, to je nebývalý fenomén a teším sa, že som prvý dnes.
Do ústavy dnes zahrňujeme dve veľmi dôležité témy, týkajúce sa manželstva a rodiny a sudcov. Aj keď si myslím, že na tému rodiny mám podstatne lepšiu kvalifikáciu, za chvíľu päťdesiatročnú, začnem s pár poznámkami so sudcami.
Chcem zdôrazniť, že ústava je dokument, naozaj o ktorý sa treba denne opierať. Ja som zažil mnohokrát v Spojených štátoch, kde je vyše dvestoročná ústava, dokument je stále taký, že aj keď policajtovi poviete a odvoláte sa na ňu, tak zjastrí a pochopí, že máte pravdu.
Mrzí ma, že sudcovský stav má na Slovensku takú malú dôveru. Mrzí ma aj mnohé iné, napríklad to, že veľmi dlho trvajú súdy, ťahajú sa, odsúvajú sa rozhodnutia, ale aj, ako som už sa viackrát presvedčil, že sudcovia naozaj majú na svojich bedrách veľa, veľa práce a veľa tlakov tiež.
Mrzí ma aj nepochopiteľnosť niektorých ich rozhodnutí. Sú často pod tlakom médií aj interpretácia ich rozhodnutí býva v médiách často prekrucovaná. Hnevajú ma, hnevajú ma aj niektoré nepochopiteľné, ba až škandalózne závery. Našťastie nie je ich až toľko. Mrzí ma a to akosi utíchlo, táto téma, neviem, či sa skončila, alebo sa zamietla, alebo beží, keď mnoho sudcov si vzájomne schvaľuje protesty ohľadom svojich platov v porovnaní s platmi špeciálnych súdov. Z toho všetkého vyplýva aj z mnoho iného absolútna nutnosť robiť so súdnictvom niečo, to vedia všetci: vláda aj opozícia a aj ľudia z ulice.
To, čo sa teraz robí, pokladám za prvý krok reformy súdnictva. Po ňom by mali nasledovať ďalšie, už dané obyčajnými zákonmi a bremeno tohto by malo najmä byť na ministerstve spravodlivosti, ale aj ľuďoch ďalších, ktorým záleží na osude súdnictva. Je zrejmé, že tento návrh, tak ako je podávaný, všade len kritizujú, v každom paragrafe vidia len zákulisnú dohodu, zradu, pascu a tak ďalej, ako by v tom návrhu nebolo nič pozitívne. Určite je krokom dopredu a verím, že aj takým ostane, že ho nikto nezneužije, keď ho takto, dúfam, že schválime.
Chcem zdôrazniť to, že odborníci dlho o tomto návrhu diskutovali, čiže nepadlo to z neba a dospeli k tomuto záveru a isto to nie je dokonalé, ale je to krok vpred, ako som už povedal. Som veľmi vďačný tým, ktorí budú hlasovať za tento zákon, za zmeny v súdnictve a aj za formuláciu, čo sa týka manželstva. Teda, samozrejme, keď my zákonodarci povieme A a schválime to, tak myslím si, že by sme nemali povedať, mali sme nepovedať B, a to B by malo byť, že nedopustíme, aby bol znova zvolený napríklad aj predseda Najvyššieho súdu, doterajší predseda, aj keď myslím, že tam bol už dosť dlho. Keď je veľvyslanec vonku tri-štyri roky, tak ho treba vymeniť. Je už opotrebovaný, je už, to, čo mohol spraviť, urobil. Čiže to už nie je žiadna tragédia, že tam príde nový, s elánom, s novými ideami, čiže v tomto smere by tak malo byť, že tie veľké diskusie o tom, že keď sa schváli tajné hlasovanie, že čo potom, že sa schváli znova starý predseda a tak ďalej, by mali byť naozaj len fámami. A nerozumiem ani tomu, keď súčasný minister spravodlivosti Borec navrhol svojho kandidáta, iste to bol teda aj vládny kandidát a nebol schválený. Čiže to signalizuje určitú nedôveru aj voči ministrovi, aj voči tým, ktorí stoja za ním. Myslím si, že aj ministerstvo spravodlivosti by malo mať svojho kandidáta, ktorého schválime. A budeme mať nového predsedu Najvyššieho súdu a tie diskusie o tom, že to bude znova ten starý, by mali prestať.
Myslím si, že hlavnou témou nášho zákona alebo novely je, sú previerky, aj keď nateraz sú není formulované v návrhu, tak ja som si to ešte dneska ráno pozrel v tlači. Však všetci o tom už mnohokrát diskutovali, ale pred pár dňami som dostal taký list od jedného sudcu, istého spravodlivého a čestného, ktorý svoju činnosť berie naozaj ako povolanie a vec svedomia, a ten mi napísal zaujímal poznámku, ktorá bude taká nad vecou a nebude sa držať ani jednej strane, ale napísal:
"Chcete rozhodovať a hlasovať o problematike justície, pričom možno si neuvedomujete dôsledky vášho rozhodovania pre sudcov a celú spoločnosť. Z mojich skúseností vám môžem povedať, že ak chcete byť nezávislým a svedomitým, tak musíte žiť takmer ako rehoľník izolovaný od okolitého sveta. Ak chcete byť nezávislým, musíte byť nezávislým od politikov, novinárov, verejnej mienky, prokurátorov, policajtov, tajnej služby i mafie, riadiť sa iba zákonom a vlastným svedomím. Myslím, že ak chcete byť nezávislým, tak vás nemôže prebrať výkonná moc, polícia, tajná služba, ktorí sú v niektorých prípadoch práve tí, ktorých súdite. Totiž tí, ktorí chcú rozhodovať čestne a spravodlivo, majú často problémy dnes, sú nevítaní, často prenasledovaní. Novela poskytne legálny základ na kompromitovanie a vydieranie práve takých sudcov a bude legálnym prostriedkom pre korupciu. Niekoľkokrát som sa pri snahe o čestné rozhodovanie zažil útoky nielen na svoju osobu, ale dokonca na svoju rodinu, ktorú paradoxne aj týmto ústavným zákonom chcete chrániť."
Tak toto som citoval od sudcu, ktorého vlastne ani nepoznám, ale je to zaujímavé, že človek sa takto prizná k situácii, ktorá tam môže nastať, a preto nás nabáda, aby sme boli v tomto smere opatrní a rozvážni. Iste som vybral, ako robiť previerky. Samozrejme, by sme radi boli a to by sa malo preveriť ako bezúhonnosť, nekorupčnosť, čestnosť, nemať styky s rôznymi podsvetím, mafiami a tak ďalej. To by sa nejako malo preveriť. Aj keď si nemyslím, že by NBÚ bol akurát tým orgánom, ktorý by toto mohol a mal urobiť. Je to orgán dnes trocha spolitizovaný, a teda určite, aj keby to oni robili, nemá význam, ako to niekto navrhol, ich preverovať na prísne tajné. Mne sa zdá, že aj tajné je dosť. Ja som ako veľvyslanec bol na tajné preverovaný. Aj dôverné je niečo, kde naozaj sa musí podpísať, podstúpiť určitá procedúra, ktorá nie je triviálna celkom. Čiže toto je ešte otvorené. Iste, z diskusie vyplýva, ako si to všetci predstavujeme, no
Teraz teda k téme manželstva, ak dovolíte, k tej druhej časti. Sa chceme dopredu poďakovať všetkým tým, ktorí pochopili, že tento zákon je dôležitý pre Slovensko, a budú zaň hlasovať. Sú to ľudia, ktorí chcú chrániť rodinu a najmä deti. Vzhľadom na vsuvku "alebo manželstva" myslím, že to bude historický krok, že v dnešnej Európe niekto podčiarkne túto hodnotu, ktorá má tisícročnú tradíciu a mnohotisícročnú skúsenosť. Očakávajme, samozrejme, protesty aj v Európe, ale myslím, že stojí to za to. Je to kompetencia národného štátu, aby si rozhodol, čo rozumie pod pojmom manželstva. Rodina je miesto, to iste každý vie, kde sa rozhoduje o všetkom, o živote dieťaťa, o jeho budúcich radostiach alebo budúcich nešťastiach. Ak sa dieťa narodí v usporiadanej rodine, rodičia doňho zasejú porozumenie, lásku - trocha to znie básnicky - ale potom skutočne jeho život bude iný a to semienko si bude niesť v radostnosti a v spokojnosti po celý život, aj keď iste ten život vždy nebude ľahký. Možnože do sŕdc detí zasiať zlým prostredím, zvadami a tak ďalej aj závisť, aj nenávisť a také dieťa aj za to ono nemôže, bude aj potom nešťastím pre seba a svoje okolie. Čiže tomu by bolo možné najmä zabrániť rodinou, podporou rodiny a klasickou rodinou, kde je otec a mama. Čiže iste je veľmi dôležité, že či sa dieťa narodí do úplne tolerantnej rodiny, kde je očakávané, alebo do rozvadenej, neláskavej, kde sa ho môžu aj hocikedy vzdať, čo sa, bohužiaľ, aj často stáva, to vidíme v detských domovoch. Ide teda o rodinu klasickú: muž, žena a dieťa. Isto je to ťažká rehoľa, ale ja vždy hovorím farárom a rehoľníkom, že vlastne ťažšia ako oni, pretože tam aspoň môžte zmeniť kláštor, keď vám ten nevyhovuje, kde ste. Ale tu ani kláštor nie je možné zmeniť, musíte v ňom ostať, ale skutočne ľudstvo za tisíc rokov nič lepšie nevymyslelo.
Dnes to znie zase trošku nadnesene, ale ľudstvo stojí na križovatke, či uchováme pre budúce generácie tento históriou overený model, alebo sa dáme na experimentovanie, na ktoré civilizácie v minulosti už mnohokrát doplatili. Pripomínam, že KDH si na rodinu nespomenulo včera ani pred voľbami do Európskeho parlamentu, že to je našou témou 25 rokov, a to témou číslo jedna bude a zostane. Cítime, že tí, ktorí sú proti tomu alebo spochybňujú, robia experimenty, vlastne si pília konár, na ktorom sedia. Dieťa je dnes najohrozenejším a najbezbrannejším stvorením, ktoré si vyžaduje veľkú starostlivosť a ochranu, a múdri ľudia hovoria, že ako sa budeme venovať od dvoch rokov po šesť, tak ono bude žiť neskôr od 20 po 60.
Vážení, tak to je už posledná strana, tak ešte chvíľku strpenia. Chcem ešte povedať, štatistiky, ktoré tu už možno niekedy odzneli, ale ktoré tiež treba pri tomto pripomenúť, týkajúce sa manželstva, rodiny a detí. Už teraz je, 78 % rastu populácie Európskej únie sú cudzinci. Viete, že je taká predpoveď, že v 21. storočí, v roku 2100 na jedného Európana bude v Európe 14 Neeurópanov. Za dvadsať rokov sa v Európe stratilo 15 miliónov mladých a pribudlo 20 miliónov starých, seniorov 65 plus. Ročne sa v porovnaní s rokom 1980 narodí v Európskej únii o temer milión detí menej. Počet klasických manželstiev v Európe za 30 rokov sa zmenšil o vyše milión a dnes je taká štatistika, že každé druhé manželstvo sa rozpadá. V Európe sa za 10 rokov rozviedlo 10 miliónov manželstiev, na čo doplatilo temer 20 miliónov detí, a tento trend, samozrejme, sa stále pokračuje k horšiemu. Možnože viete, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredie práce spolu s organizáciou Úsmev ako dar už vydalo tri diely zborníka Deti v ohrozenej rodine v rokoch 2010 až 2013 a teraz je už skoro v tlači štvrtý diel alebo v príprave, by som povedal, kde sledujú osudky tisícov detí po pobytoch v domovoch a hľadajú dôvody, prečo sa tam dostalo, ako by sa dalo vrátiť do rodiny a v čom sú príčiny toho ich nešťastia v budúcom živote, keď sú není pripravení pre život. A tam z toho jasne vyplýva, že psychologicky dieťa skutočne túži po úplnej rodine a že teda veľmi ľahko v podstate sa dá v niektorých prípadoch im pomôcť v tom zmysle, že to dieťa možno znova vrátiť do svojej rodiny, keď sa splnia niektoré veci. Je zaujímavé, že deti, ktoré rodičia rýchlo opustili a dali do detských domov už naozaj ako batoľatá, a roky ich rodičia, teda deti nezaujímali tých rodičov, naraz v dospelom veku tie deti začnú túžiť po tých svojich rodičoch pokrvných a dokážu im odpustiť a túžia po nich stretnúť. To je taký fenomén, ktorý je dosť ťažko vysvetliteľný nejakým spôsobom logicky.
Ešte chcem pripomenúť, že dieťa v domove za jeden rok stojí 12-tisíc eur. To je toľko ako jeden sociálny pracovník v teréne. A tiež je veľmi dôležité, že hlavne adopcie a osvojenia dneska robia ľudia zo širokej rodiny. Čiže široká rodina je veľmi dôležitá, keď tá úzka zlyhá, tak je tu široká a existujú takzvané rodinné konferencie, pri ktorých tieto deti, ktoré majú vážne problémy, sa zveria vlastne v diskusii širokej rodiny za prítomnosti kurátora, nájdu riešenie ako vyriešiť problémy, ktoré ako majú.
Tak, vážení, ja by som ukončil. Ďakujem vám za vašu pozornosť a určite skutočne ďakujem všetkým tým, ktorí budú hlasovať tento návrh, ktorý, dúfam, že prejde. A nedajte sa odradiť ani medializáciou, kritikou, Európou a spomeňte si na vašich rodičov, otca a mamu, ktorá iste ovplyvnila váš život veľmi a ktorá..., teda toto by sme mali dopriať všetkým deťom, aby mali otca, mamu a nejakým spôsobom takto boli vychovaní pre dnešný nie ľahký svet.
Ďakujem. (Potlesk.)

No, milý Martin, ja tvoje manželstvo rád sledujem na internete, si naozaj zaujímavým kontrapríkladom, pekná žena, dve pekné deti, skutočne verím, že sa máte radi, vidno to. Gratulujem. Ale je to, by som povedal, taký extraordinárny prípad, a teda bodaj by všetky takéto boli, aj tie nezosobášené, ale obávam sa, že nie sú, no.
Na druhej strane konštatujem, že deti rodiace sa mimo manželstva sú absolútne plnohodnotnými, krásnymi môžu byť deťmi, nepopísanými tabuľami, ale žijú s veľkým rizikom do budúcnosti. Dúfajme, že to riziko sa neprejaví, ale väčšinou sa prejavuje. Aj z takých nezosobášených partnerstiev môžu vyrásť kvalitní ľudia, ale v každom manželstve je toľko kríz a problémov, že ten papier, by som povedal v úvodzovkách, predsa len zdržuje tých ľudí, aby hocikedy, a na to je denne desať dôvodov, treskli dverami a vykašľali sa na tento vzťah. A teda deti, čo s nimi? Tiež ich niekde dali. Choď do detských domovov alebo reedukačných centier a uvidíš, že jaké sú výsledky práve tohto, no.
Čiže ja si myslím, že žiť bez verejného sľubu, tak bez svedkov, je predsa len rizikom, ktoré môže zle skončiť a, bohužiaľ, aj často končí, no. Vieš, že u nás sa tiež každé druhé manželstvo rozpadá, ale uzavreté. Teda štatistiky "rozvodov" tých bez papiera, tie sa podľa mňa nevedú. Rád by som ich videl, no.
A posledná vec, že dnes trend v Európe je taký, že zo štyroch bytov v jednom žije samotár, v dvoch z troch rodín nemajú deti a jedna tretina celkových rodín má jedno dieťa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, členovia vlády, dovoľte mi predložiť krátku interpeláciu na pani ministerku zdravotníctva, ktorá sa týka vytvorenia pracovnej skupiny pre problematiku očkovania a postvakcinačných reakcií.
Vážená pani ministerka, množstvo štúdií poukazuje na to, že zlý zdravotný stav detí súvisí aj s narastaným počtom vakcín pri očkovaní. Existujú výskumy, najmä v zahraničí, o postvakcínových reakciách. Aj preto sme s pánom poslancom Uhliarikom predložili zákon, ktorý je v programe tejto schôdze, ktorý sa týka odškodnenia po poškodeniach z dôvodov očkovania. Tentokrát z mojej interpelácie sa jedná iba o návrh na vytvorenie pracovnej skupiny pre sledovanie objasňovania a závažných postvakcínových reakcií, čo by som považoval za prínos a prospech pre zdravie detskej populácie. V tejto problematike už veľmi dlho pracuje pán doktor Štefan Rosipal a práve vychádzam z odpovede a z korešpondencie tohto pána doktora, ktorý už dlhodobo hovorí a píše o tejto, o vytvorení tejto pracovnej skupiny.
V roku 2006 bola podľa ministerstva zdravotníctva zriadená pracovná skupina pre imunizáciu ako poradná skupina Úradu verejného zdravotníctva. Tá sa vo svojej činnosti, tá vo svojej činnosti využila najnovšie poznatky vo vakcinológii a odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie, avšak sa vyjadrila, že sledovanie nežiaducich účinkov liekov vrátane vakcín zabezpečuje ŠÚKL. Nežiaduce účinky v súvislosti s očkovaním je lekár povinný hlásiť v súlade s platnou legislatívou ŠÚKL a príslušnému regulárnemu úradu verejného zdravotníctva, ktoré následne vyhodnocuje a zasiela výrobcovi, a európskej databanky nežiaducich účinkov EudraVigilance. Kompetentný ŠÚKL je pozastavením výskumu, pozastavením distribúcie vakcíny, zrušením registrácie a zamedzením obmedzení na použitie vakcíny. V nadväznosti vás preto žiadam o informáciu, aký počet nahlásení s nežiaducimi účinkami od lekárov prijal ŠÚKL spolu s príslušným Úradom verejného zdravotníctva a v koľkých prípadoch došlo k pozastaveniu distribúcie vakcíny alebo zrušeniu registrácie.
Ministerstvo zdravotníctva svojho času požiadalo ŠÚKL o stanovisko k vytvoreniu pracovnej skupiny, ešte v októbri 2012 generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky v písomnej odpovedi vyjadril stanovisko ŠÚKL, ktoré víta túto iniciatívu a kladne sa vyjadril k potrebe predmetnú skupinu zriadiť. Odporučil, aby sa priamo obrátil na riaditeľa ŠÚKL a s ním prejednal možnosti naplnenia tohto návrhu. V tom istom roku však vedúci služobného úradu, riaditeľ ŠÚKL dodal, že kompetentnosť zriadenia tejto pracovnej skupiny je na MZV SR, ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. V následnej reakcii pán riaditeľ zo ŠÚKL však prezentoval názor, že aktuálne nastavenie systému, ktorý je v súlade s Európskou úniou, týkajúci sa Pharma Vigilant za dostatočné. Napriek tomu by som si dovolil upriamiť vašu pozornosť naozaj na zriadenie takejto pracovnej skupiny, ktorá by mala zástupcu ministerstiev, ministerstva zdravotníctva, ŠÚKL, nejakých pediatrov, imunológov, epidemiológov aj predstaviteľov prípadne laickej verejnosti, ktorá sa tomu už dlhodobo venuje a ktorej cieľom by bolo zhromažďovať a vyhodnocovať údaje o nežiaducich účinkoch v súvislosti s očkovaním. Mám pripravenú aj takú pracovnú náplň tejto pracovnej skupiny, ktorú vám potom v interpelácii presne ako návrh zašlem.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, aj za vašu odpoveď, ktorá bola pokojná, na úrovni. To, že ľudia majú strach, že ich vyhodia z práce, to cítime denne všade. Viete, to nielen v RTVS, ale všade pri vyhadzovaní je určitá postupnosť - napomenutie písomné a neviem aké. Tuná to urobili tak veľmi, by som povedal, rýchlo, no. Mám cit pre krivdu ľudí a vyjadrenie náhleho hnevu o 4.30 ráno v strachu, po takej by som povedal sprostej krádeži, určite nebol profesionálny prístup, ale nezdalo sa mi to, že to bolo na okamžité vyhodenie, a na generálny prokurátor okamžite ex offo konať. Táto pani, pokiaľ viem, má k Rómom pozitívny vzťah. Bola nedávno na Gypsy feste 2013 na módnej šou. Tento rok ju už nezoberú zrejme.
Ja si myslím, že tá rasová diskriminácia, samozrejme, v televízii nemôže byť. Len dneska sa rasizmom, rasizmus nazýva všetko. Keď niekto poukáže na neprispôsobivých, na ich kriminalitu, na nezodpovedný prístup k výchove, využívanie sociálnych dávok na úkor detí, preplnené detské domovy s Rómami, je ich tam temer 90 %, tak okamžite sa stáva rasista. Čiže to je, myslím, by som povedal, vážna chyba. No, ja som, pochádzam tam od Jarovníc, nedávno som bol na pohrebe svojej tetky, ktorá mala 90 rokov. Zemiaky už nesadia roky rokúce, lebo ešte jak ich zasadia, hneď ich niekto vykope. Je tam týchto pánov neprispôsobivých dosť. No, a sa stalo päť rokov pred smrťou, že naraz jej pohrebné úspory, za bieleho dňa prišiel jeden pán neprispôsobivý a jej zobral pred očami celú obálku. No, a čo mala chudera robiť? Iste to, čo povedala, iste by ju tiež boli z RTVS hneď vyhodili. Ale pána našli, ale peniaze už boli preč.
Čiže to, že sa na tú obeť útočí, a na toho zločinca v podstate sa nestane ani celkom nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pekne ďakujem. Pokladám túto tému za veľmi dôležitú, však Slovákov je v zahraničí možno dva-tri milióny. Ale tak, jako to prezentuje pán poslanec, sa mi to zdá troška až naivné. Neviem si predstaviť, že by napríklad pri 700-tisícovej účasti v európskych voľbách určili teraz krajania vonku, že kto bude naším zástupcom, no. Ak ste vonku alebo ste navždy vonku, čím ste tam dlhšie, tým viac strácate možnosť na to, aby ste ovplyvnili naše dianie, no. Byť vonku už navždy a už iba tuná sa snažiť nejako voliť a ovplyvňovať, to sa mi zdá absurdné a určite to neni správne.
Po revolúcii som videl, ako to bolo. Mnohí sem naraz prišli, chceli tuná úplne nereálne požiadavky mať a mnohých naozaj zaujímal skôr biznis ako situácia Slovenska. Mnohí si potrebovali rýchlo vybaviť občiansky preukaz, aby mohli reštituovať. Keď reštituovali, zmizli von. Čiže toto treba všetko vedieť. Čiže nie som celkom za to, aby práva, tak jak to pán poslanec predkladá, naozaj sa týmto krajanom umožnili.
Ja by som skôr krajanom postavil otázku. Čo ste urobili pre Slovensko? Koho ste zamestnali? Koľko ste investovali? Akú pomoc ste urobili? A keď ste v tomto smere neurobili nič, len ste vonku a chcete tuná krajinu ovplyvňovať, tak si myslím, že to neni správne. Príďte sem, bojujte tu za lepšie Slovensko a potom budete mať všetky práva a povinnosti, ktoré tuná z pobytu v našej krajine, ktorú chceme zlepšiť, ale nie zďaleka, platia.
Ďakujem.

Ďakujem. Po tom prvom kole voľby ja nemôžem povedať, že som bol znechutený. Nič ma neznechutí tuná v parlamente, ani v živote. Ale som bol nahnevaný, lebo naozaj bolo to nefér. Proste keď boli zvolení piati páni a keď teraz bude zvolený zase jeden Košičan, prepáčte, tak prezident sa môže podľa mňa vzdať výberu z týchto šiestich troch, lebo to proste je vlastne jedno, kto tam potom z tých troch bude. Ja myslím, že keď dáte prednosť kandidáta pána Harabina pred človekom, ako je napríklad pán Šikuta, ktorý bol dve funkčné obdobia, šesť alebo osem rokom v Európskom súde pre ľudské práva, kde veľa, veľa urobil, to všetci dobre vieme, a dostane v druhom kole 63 hlasov, čo si zahraničie pomyslí, keď tam nás reprezentoval a naraz mu absolútne nedôverujeme? Ale to je už trošička osobné a už mená som snáď nemusel spomenúť pre touto voľbou.
Ale Ústavný súd je naozaj vrcholný orgán, ktorý stojí nad všetkými inštitúciami, orgánmi a stranami, mal by stáť nad nimi. Očakáva sa od neho objektivita aj rýchlosť, zrozumiteľnosť, aj zdravý rozum pri rozhodovaní. A, bohužiaľ, z týchto kritérií mnohé chýbali v jeho rozhodovaní v posledných rokoch. Doterajšie zloženie Ústavného súdu ukazuje, že je spolitizovaný a aj nerozhodný a že napríklad plénum zvoláva len vtedy, keď pozná jeho výsledok. A to sa mi zdá absurdné a taký Constitutional Court v Amerike alebo Constitutional Gerecht v Nemecku je naozaj orgán, ktorý všetci s úctou obchádzajú. Bohužiaľ, u nás to nie je. Takže ja si myslím, že to, že mali sme možnosť ho nejakým spôsobom polepšiť, sme nevyužili.
A ja si myslím, že to, keď bol zvolený tento nový pán prezident, hlavné heslo bolo, že nemôžete mať všetko. A to ľudia pochopili. A to platí aj teraz. A teda to zdôrazňujem, že strana ktorá iste má veľký úspech a je tu líderkou, ale nemôže mať všetko, lebo volilo ju dvadsaťpäť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som sa neoboznámil detailne s celým zákonom, lebo je veľmi rozsiahly. Ale mám v blízkej rodine viacero ľudí, ktorí sa sociálnej práci a budú vždy venovať. Takže dovolím si povedať pár poznámok. Áno, je pravdou, že mnohé univerzity fabrikujú veľmi veľa sociálnych pracovníkov na rôznych úrovniach vedomostí, a teda nejaký poriadok a systém do toho sa požaduje. A to hodnotím, že tuná je prvý pokus urobiť v tom systém a poriadok, do sociálnej práce a sociálnym pracovníkom. Chcem zdôrazniť len to a to neviem celkom, či v zákone sa dá postihnúť, lenže, že človek, keď sa dá na toto povolanie, tak už jasne sa vie, že nikdy nebude bohatý, že vždy bude vlastne žiť pre druhých a že k tomu teda ťažko mať nielen kvalifikáciu, k tomu treba mať aj srdce a vzťah a - by som povedal - určitú empatiu, lásku k ľuďom, ktorí sú väčšinou na okraji spoločnosti, no. Človek, ktorý nemal takúto výchovu prosociálnu od mladosti v rodine, nevidel príklad, vždy len ja, ja, ja, vždy len vysoké nároky a tak ďalej, tak ťažko túto vlastnosť získa vo vyššom veku, a teda nieže len sám na to doplatí, ale aj ťažko môže niekedy robiť a nebude robiť sociálnu prácu. A, žiaľ, niektorí sú tam aj takíto, narážame na to, že proste túto vlastnosť nemajú, a pritom sa snažia robiť sociálnu prácu.
Chcem zdôrazniť to, že napríklad v programe CDÚ/CSÚ sa veľmi zdôrazňuje rozširovať zamestnanosť cez sociálne služby. Dávame do toho veľké peniaze, aj pre nezamestnanosť to veľmi môže pomôcť, lebo tí starých, chorých, zdravotne postihnutých, z mnohodetných rodín, drogovo závislých, Rómov a tak ďalej, bude stále dosť aj viac, by som povedal, čiže ten podnet, aby sa dalo viac do sociálnych služieb aj finančne, čo môže veľmi pomôcť nezamestnanosti aj našej sociálnej situácii u nás. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený kolegovia, kolegyne, Mikloš, Mikloško, to je zaujímavá dvojica, tak uvidím, že kto bude kritickejší. Ja teda si dovolím vystúpiť ako laik, ale keď ma môže pán minister na moje podnety počúvať, tak si to cením. Pokladám ho za dobrého ministra, seriózneho, jedného z najlepších odborníkov vlády, a teda aj napriek tomu by som pár slov k tejto správe si dovolil povedať.
Ja myslím, že správa je dobrá. Naozaj vidno, že ju odborníci pripravovali, aj keď hlavný môj bod je asi v tom, že troška sa tvári, akoby Slovensko žilo na osamelom ostrove, kde teda..., a nie na rozbúrenom oceáne, po ktorom sa plaví s loďkou 1 % veľkosti proti ostatným štátom Európskej únie, a nehovoriac už o svete a ďalších týchto. Čiže je až príliš, by som povedal, taká pozitívna a to teda pár poznámok k tomu, ktoré určite tu nevyriešime, ale ktoré keď pán minister tu bude počuť, tak možná, že sa zamyslí, a možná, že ma vyhreší, ale možná, že aj nie.
V poslednom čase všetky štáty sveta sú zadlžené, to vieme, po uši. Aj sa tam píše v správe, že už päť rokov 18 členských štátov žije v nadmernom deficite. Podľa našej správy sa nám v tomto smere znižovania pomerne dobre darí. Verejný dlh je teda na 55,4 % a sľubujeme, čo je dosť odvážne sľúbenie, že od 2016 - už teda možná s novou vládou - sa bude postupne verejný dlh znižovať z 2,49; 1,61 do konca 2017 0,54; čo je veľmi pozitívne. Len ten sľub v tejto turbulentnej situácii globálnej vo svete je taký, by som povedal, trocha odvážny.
Ja stále vidím hlavný problém v bankérstve, v bankách. A to som troška prekvapený, že v poslednom čase je relatívne ticho v Bruseli o bankách, ako by rezignovali, už menej hovoria o určitej centralizácii, kontrolách, o zdaňovaní finančných transakcií prestali, o obmedzovaní obchodu s derivátmi sa nehovorí a zastavenie pumpovania peňazí do krízových štátov, oblastí alebo bánk tiež sa neodvolalo. A nejaké, iba kozmetické zmeny sa udiali pri snahe o zmenu svetového, resp. európskeho finančného systému. Čiže ako keby bolo také ticho, ktoré neviem, či je dobré alebo či je zlé, ale mne sa stále zdá, že tá kasíno ekonomika, virtuálna, bublinová naďalej beží ďalej a v takejto situácii je zložité hovoriť, aby malý štát mohol hovoriť o zdravých verejných financiách, keď táto turbulencia tu skutočne všade je.
Ja chcem pripomenúť, už som to, myslím, raz tu hovoril, ale voľakedy som sa dostal k materiálu, ktorý sa volá, že Glass-Steagallov zákon, ktorý v Amerike prijali pri kríze po '33., a to bol zaujímavý zákon. Aj som ho dal, len neviem už komu, všelikomu, ale nevyvolalo to žiadnu odozvu, delil banky na také investičné a, myslím, na komerčné a na tie, ktoré investujú a produkujú, ale na tie, ktoré špekulujú. A špekulatívne dal nabok a povedal týmto viac nebudeme ich sanovať ani pomáhať, a nech si oni žijú a nech teda si robia to, čo si robia, no. Tak tento zákon možná je pre Európu návodom, ale Európa o ňom mlčí, ale ja si stále myslím, že hlavný problém je v bankách.
Ďalší problém vidím aj v tom, že sa tlačia nekryté peniaze. Tak o Amerike sa to dlhodobo vie, ale ja myslím, že aj ECB to robí, a teda skôr-neskôr sa to nejako musí prejaviť, no. To slovo finančné trhy neznášam. To sa mi zdá také zvláštne. Kto je to, kto to vlastní, kto to určil, kto rozhodne? (Povedané so smiechom.) Finančný trh, to je dosť niekde nad zemou, všetci sú u nich zadlžení, ale to už teraz hovorím skôr ako laik, ako človek z ulice, keď toto počúva, tak už dostávam koprivku.
Spojenie "stály rast" tiež trocha spochybňujem, no. Je to taký kolotoč. Už máme tri chladničky, ešte jednu, už máme dve autá, ešte jedno a tak sa to stále, sa točí: stály rast, stály rast. Už mnohí hovoria, analytici, že tadeto cesta nevedie, ale to je už ďalšia filozofická otázka, ktorá teda, hovorím, je tu najmä na to, aby som snáď sumarizoval niekoľko bodov, ktoré ma trápia.
Nedávno som čítal také pekné, už som to, myslím, tiež tu povedal: základný príjem na obyvateľa. Keby sa vyplatil na každého, veľmi dobrý rok je, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko jak by sa situácia zlepšila. A, samozrejme, za B, tam, že keby sa iba jedna daň dala DPH, jak by sme nepotrebovali daniarov, jak by sme nepotrebovali daňové priznania, jak by sa celé všetko vylepšilo, resp. zjednodušilo. Ale to je tiež ako námet ani nie do diskusie, jako len, ako podnet.
Tiež sa mi zdá divné, že keď Amerika naraz hlási rast, a pritom je zadlžená po uši, čiže vlastne dlh sa ako keby nerátal do rastu. Keď si niekto požičia 3 percentá a vzápätí hlási rast 3 percentá, tak sa mi to zdá nie celkom férové. Ale to je zase laické z ulice. Nedávno som bol v Belgicku a tam som sa dočítal, že majú 102, my máme 54, 55,4, oni majú 102-percentné HDP, Belgicko alebo Brusel, ktorý má tuším, 380-miliardový dlh má Belgicko, prosím pekne. A je to krajina bohatá, preto tam má všetky kancelárie celý, celú Európsku komisiu, všetko a tak ďalej, taktiež tomu nerozumiem, ale teraz nechcem, aby ma tu niekto učil, ale tiež to takto spomínam ako jeden malý paradox.
Nezamestnanosť, no, očakávať naozaj, že v dnešnej snahe o ekonomiku, o efektivitu, robotizáciu, umelú inteligenciu, počítače, komputery, technológiu, že niekto naozaj bude vyrábať nové pracovné miesta, masové, trošička dávam na to otáznik, najmä ako Wiener povedal, že kybernetika a elektronika bude hrob ľudí s nízkou kvalifikáciou, čiže keď si to títo ľudia nezmenia svoju kvalifikáciu, tak to bude hrob pre nich. Čiže skôr ja vidím v nejakom part-time delenie práce, práce doma a aj otázka, to, čo som už spomenul, ten základný príjem. Jako otázka do diskusie nielen pre nás, ale aj pre Európu.
Ja stále vidím, neviem, či ešte pán minister je tuná, ale možnože ma počúva, lebo to sa týka celkového rozpočtu. Veľké plytvanie aj v našom rozpočte. Ja som tu interpeloval pána ministra dopravy v súvislosti napríklad s kontrolou vyberania mýta. Nevedel som, že už štyri roky máme zmluvu s nejakou firmičkou, ktorá to kontroluje, že či to vyberanie mýta naozaj je dobré alebo zlé. No a tuším platíme im ročne dva-tri milióny euro. A už minister ma potom utešil, však to už bude iba deväť rokov trvať, no. No, tak takú firmu by som rád mal, ktorá pár videokamerami sleduje, či naozaj tade chodia tie autá alebo nechodia. Možná, že to spochybňujem jako neodborník, ale proste je kde sporiť. To verte všetci, že je kde sporiť.
Čerpanie eurofondov je tiež vec, ktorá je tam troška sa jej dotknutá. Ja som čítal pána Vitkoviča, možnože je to taký troška až príliš ľavicový alebo neviem, ale hovoril, že vlastne to sú jediné peniaze, ktoré Slovensko momentálne má. Neviem, či to je pravda, ale to predražovanie, korupcia a proste nakúpiť aj zastaralé technológie, ja ešte v eurofondoch, myslím, že tiež máme veľkú, veľkú rezervu.
Zahraniční investori. No, isteže ich chceme tu mať a tešíme sa im, len keď dáme investičné moduly, či jako sa to volá, daňové prázdniny a do zmlúv nezabezpečíme to, aby prípadne, keď to pominie, nezmizli, tak potom to dopadne tak, že vlastne dane neplatia a potom zmiznú a není ich a idú niekde, kde je to lacnejšie.
Trocha som sa naľakal v závere takého tvrdenia, že hrubý dlh verejnej správy sa zvýšil o 2 536 mil. euro. To ani neviem poriadne, to je cez 2 miliardy? (Reakcia z pléna.)Prosím? 2,5 miliardy, je to dosť, teda a tam sa aj priznalo, že aj dlh na EFSF..., proste euroval, či jak sa to volá, o 401 mil., že tiež sa na tom podieľal. Čiže to je relatívne dosť, čiže za to som sa podivil tej optimistickej prognóze, keď tento hrubý dlh sa takto zvýšil.
Vážení, končil by som. Tak Slovensko je zvyknuté len tak brečať a plakať: aj to je zlé a hento je zlé, zlé. Minule som videl štatistiku, že sme zaregistrovali za tri mesiace 17-tisíc nových áut. Už nehovoril, či sú to trabanty alebo mercedesy, ale čiže Slovensko na to aj má, no. Nedávno som ďalšiu čítal, že 90 % bytov, v ktorých bývame, sú ich obyvatelia vlastníci tých bytov. To je tiež v Európe nebývalé. Myslím, na druhom mieste sme a z toho 80 % nemá žiadny kredit na to a žiadne, žiadne úvery. Čiže to je tiež veľmi zaujímavá štatistika. To len hovorím, že vlastne sú tu aj pozitívne veci, ktoré je treba zdôrazňovať.
Tak pán minister povedal, že odchádza recesia, toto, toto som troška tiež sa zježil. Neviem, či to je naozaj tak, ale iste má on viac informácií. No a potom posledná moja otázka je, že kedy teda bude vyrovnaný rozpočet, lebo ja každoročne zasadím kýbeľ krumpieľ a vykopem kýbeľ krumpieľ tiež, to som tu už tuším tiež raz povedal. Takže ja ten vyrovnaný rozpočet dodržujem, len neviem, či to vedia aj Slovensko dodržať. Ďakujem pekne.