Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.7.2012 o 17:33 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 26.7.2012 10:42 - 10:55 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budeme rokovať vo veľmi blízkej chvíli aj o druhom návrhu zákona o regulácii sieťových odvetví. Keďže vnímam zákon o energetike a zákon o ÚRSE ako, ako dvojičky, tak si dovolím niekoľko slov aj k zákonu o ÚRSE, ale vzhľadom k tomu, že chcem podať v závere môjho vystúpenia aj jeden pozmeňujúci návrh, tak vystupujem k zákonu o energetike. Vláda predkladá dva zákony, ktoré zásadným spôsobom upravujú podmienky na slovenskom energetickom trhu. Dôkazom, že tieto zákony sa od začiatku rodili ťažko, je mnohomesačný, už môžeme povedať mnohoročný proces ich tvorby, hoci Slovensko muselo pod tlakom Európskej únie alebo malo konať skôr. Aplikovanie tretieho energetického balíčka, ako hovoril pán minister, je gro zákona o energetike, bol veľmi ťažký legislatívny proces. Prvý pokus vykonala ešte predchádzajúca vláda, ale keďže zákony sa stali predmetom kritiky v časti aj vtedajších koaličných poslancov, predkladateľ ich z rokovania stiahol.
Dnes ich máme na stole opäť. V prvom rade musím skonštatovať, že súčasná vláda si do veľkej miery osvojila pôvodné návrhy, o ktorých sme rokovali ešte minulý rok, a to platí hlavne o tomto prvom zákone o energetike.
Zákon o reguláciu v sieťových odvetviach vychádza tiež z pôvodného návrhu, no zhruba polovica textu je nová. I keď s mnohými ustanoveniami, tak ako ich prebrala súčasná vláda, možno súhlasiť, obom návrhom možno vytýkať aj zásadnejší hendikep. Sledujeme nimi prispôsobovanie slovenskej legislatívy koncepčným európskym predpisom, ale nekladieme si otázku, resp. odpoveď na otázku, akú predstavu o vývoji energetiky máme na Slovensku.
Nezodpovedaných otázok je pritom veľa. Na jednej strane často hovoríme o národnej energetickej bezpečnosti, na druhej strane o liberalizovaní trhu celej Európskej únie. Vláda Roberta Fica apeluje na výrobcov elektriny, aby novými kapacitami garantovali slovenskú sebestačnosť, na druhej strane musí cez krajinu umožňovať presun cudzej energie, predovšetkým z Nemecka, ktorá mimoriadne zaťažuje našu prenosovú sústavu. Zdá sa, že niekedy ide o protichodné, až nezlučiteľné postoje. Problém je v tom, že chýba prepracovaná a všeobecne uznávaná energetická koncepcia.
Vláda tlačí na Slovenské elektrárne, aby čím skôr dostavali dva bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach, ba dokonca oprášila myšlienku o výstavbe úplne novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, no nezodpovedá na otázku, čo budeme s touto energiou robiť a či to bude pre náš štát vôbec prospešné. Nemci a Švajčiari sa úplne odkláňajú od jadra, čím spolu s Rakúskom vznikne v tesne blízkosti Slovenska silný blok štátov s protijadrovým cítením, ktorému začínajú prekážať jadrové elektrárne v blízkosti hraníc.
Ďalším problémom je energetický mix. Kým dnes sa z jadra vyrába niečo vyše polovice elektrickej energie, po otvorení Mochoviec to bude viac ako 60 %. Ostatok je z uhlia, zemného plynu, zo sily riek a z doplnkových zdrojov. Keď zoberieme celkovú spotrebu energie na Slovensku, do konca roku 2020 sme sa zaviazali čerpať z obnoviteľných zdrojov 14 % z celkového objemu. Dnes tento záväzok spĺňame spolovice. Čo sa stane keď dokončíme Mochovce a vystaviame Jaslovské Bohunice? Postavíme na zelenej lúke nové elektrárne z obnoviteľných zdrojov, len aby sme dodržali záväzné percento? A pritom na Slovensku sedíme na zásobách vlastných zdrojov, ktoré nevyužívame. Myslím tým hlavne na biomasu a slnečnú energiu. Kam teda budeme smerovať?
Na Slovensku sa stále riadime zastaranou energetickou koncepciou spred šiestich rokov. Prečo sme pred prípravou kľúčových energetických zákonov nezamysleli sa nad jej zmenou? Kritici povedia, že nás tlačí čas. Myslím si, že aj za cenu posunutia plnenia domácich úloh vystavených v Bruseli sme sa mali zastaviť a povedať si, a možno aj rozhodnúť, kam smerujeme. Ak raz príjmeme dôležité zákony, ostaneme nimi zaviazaní, budeme to mať hoci presne, ale technokratické predpisy, ktoré budú sťažovať zaujatie jednoznačného koncepčného prístupu. Podčiarkujem, pri predkladaní týchto zákonov mi chýba zo strany vlády predloženie aspoň heslovej vízie, kam sa má do budúcnosti uberať slovenská energetika.
A teraz konkrétnejšie k predloženým návrhom zákonov. Ako som spomínal zákon o energetike je skopírovaný z predchádzajúceho funkčného obdobia, rieši sa v ňom veľa dôležitých vecí, no na okraji záujmu ostáva viacero ďalších. Spomeniem dve, naďalej pred sebou tlačíme problém, čo s pozemkami súkromných vlastníkov, ktoré z časti využívajú energetickí prevádzkovatelia. Majitelia týchto pozemkov ťahajú už dlhú dobu za kratší koniec. Okliešťujú sa ich ústavné práva, stanovujú sa im povinnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o ich majetok. Predkladateľ nenašiel odvahu, aby tento neľahký, podotýkam veľmi dlhodobý problém, riešil.
Druhá poznámka, zákon už pracuje s pojmom energetická chudoba, ale ostáva pri hmlistej deklarácií a predkladateľ sa nezaoberá návrhmi, ako sa s energetickou chudobou v budúcnosti vyrovnáme. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach je oproti minulému funkčnému obdobiu spola prepracovaný. Týka sa to najmä ustanovení, ktoré sa dotýkajú Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bude schvaľovať regulačnú politiku ako základný nástroj na uplatňovanie mocenského vplyvu. Túto politiku môže schváliť aj bez zakomponovania pripomienok vládnych ministerstiev, ak tie o predloženie takýchto pripomienok neprejavili v stanovenom čase záujem. Úrad bude limitovať konkrétne pravidlá trhu a vydávať konkrétne rámcové predpisy. Príkladom je stanovenie pravidiel na predaj elektriny formou aukcií. Ak si to umieni, bude môcť vydávať pravidlá pre veľkoobchodný trh s elektrinou a veľkoobchodný trh s plynom. Úrad má vystupovať ako silnejší orgán voči regulovaným subjektom. Majú sa rozšíriť spôsoby spôsoby ich regulovania, pribúda vecná regulácia, dodržiavanie štandardu kvality.
Úrad bude môcť kontrolovať obchodné verejné súťaže, ktoré budú organizovať tieto subjekty. Účastníci trhu s elektrinou, plynom, ktorí obchodujú na veľkoobchodnom trhu s veľkoobchodnými energetickými produktami, sa budú musieť zaregistrovať v osobnom registri, ktorý bude viesť úrad. Rovnako budú musieť poskytovať písomné informácie o svojej činnosti. Ako vidieť, kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa výrazne posilňujú. S týmto možno po zohľadnení niektorých dôležitých pripomienok v zásade súhlasiť.
No nemožno súhlasiť s tým ako sa má úrad zabetónovať dovnútra, v úrade sa budú koncentrovať právomoci na najvyššom poste, predseda úradu má byť automaticky aj predsedom Rady pre reguláciu. V podmienkach, keď šetríme na zdravotných sestrách a učiteľoch, má byť dvojnásobne honorovaný.
Veľkorysé podmienky majú mať vytvorené členovia Rady, ktorí by mali mesačne poberať štvornásobok celoštátnej priemernej mzdy a pri odchode z funkcie by mali dostávať odmenu ešte nasledujúcich 12 mesiacov. Takéto vysoko nadštandardné odmeňovanie v čase uťahovania opaskov v celej spoločnosti je odsúdeniahodné. Smutné je, že s nim prichádza vláda strany, ktorá sľubovala voličom sociálne istoty. Tieto priam rozprávkové istoty na úkor občanov ponúka štátnym úradníkom.
Pozitívne som zaregistroval, že poslanci vládnej strany uvažujú o skresaní niektorých ustanovení predložených predpisov, napr. aj o tých, ktoré sa týkajú štedrého odmeňovania štátnych úradníkov. Som členom výboru pre hospodárstvo, takže viem, že kolegovia alebo kolega zo strany SMER,
pán spravodajca predkladá návrh, ktorý tieto veci rieši. No neviem, či hľadať úprimný postoj na tomto fóre, teraz nemyslím z pohľadu predkladateľa, skôr ide o taktiku ktorá vyzerá asi takto: Skúsme vytiahnuť pre svojich nominantov zo štátnych zdrojov koľko sa dá, ak však hrozí, že verejnosť bude šomrať, znížme svoje očakávania. A hoci s niektorými opravami z dielne poslancov vládnej strany možno súhlasiť, lebo predložené návrhy zákon ozaj vylepšujú, ani niet sa tu z čoho veľmi tešiť. Ako môže vláda predložiť do parlamentu zákony, ktoré si vyžiadajú viac ako stovku podrobných zmien? Pritom neraz ide o opravu odborných legislatívnych prešľapov. Ako často budeme musieť po schválení tieto zákony novelizovať? A ako sa bude podielať, ako sa bude podľa nich riadiť slovenská energetika?
Keď to zhrniem, predloženým zákonom vyčítam tri základné chyby: Nie sú postavené na jasnej koncepcii, mnohé ustanovenia nesú znaky účelovosti a chýba im dostatočná odborná úroveň. Preto obidva tie návrhy nepodporím a ani nepodporia kolegovia z môjho klubu, klubu SDKÚ - DS.
A ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka k posilneniu práv majiteľov pozemkov pod energetickými zariadeniami.
1. V § 11 ods. 1 písm. a) sa na koniec vkladajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti súhlas sa nevyžaduje, ak j ohrozený život, zdravie alebo majetok vlastníka nehnuteľnosti".
Zdôvodnenie: Odstraňuje sa možnosť, aby držiteľ povolenia vstupoval na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka. Ide o ochranu súkromného majetku osôb. Výnimkou je, keď je ohrozený život, zdravie alebo majetok vlastníka nehnuteľnosti.
2. V § 11 ods. 1 písm. e) sa na koniec vkladajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti".
Zdôvodnenie: Odstraňuje sa možnosť, aby držiteľ povolenia vstupoval na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka. Ide o ochranu súkromného majetku osôb.
3. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f). Doterajšie písm. g) sa označí ako písm. f).
Zdôvodnenie: Ide o ochranu súkromného majetku osôb. Zamedzuje sa možnosti, aby stavebný úrad v zjednodušenom režime rozhodol o tom, v akom rozsahu možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Záujmy energetických firiem sa nemajú uprednostňovať pred záujmami občanov.
4. V § 11 ods. 4 doplniť na začiatok vetu: "Ak sa držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba s vlastníkom nehnuteľností nedohodol inak, je povinný odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, tak aby boli splnené ustanovenia iných zákonov o využívaní pôdy a porastov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 23) znie: "23) napríklad zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
Zdôvodnenie: V prípade, že sa držiteľ povolenia nedohodne s majiteľom nehnuteľnosti na presunutí starostlivosti o pôdu s umiestnenými energetickými zariadeniami na majiteľa nehnuteľnosti, potom táto povinnosť ostáva na držiteľovi. Majiteľ, ktorý musí na svojej nehnuteľnosti znášať vynútené bremeno, tak aspoň príde o povinnosť starať sa o porasty, čo mu vzniká na základe iných zákonov.
Chcem povedať, že tento môj pozmeňujúci návrh je veľmi podobný, skoro až identický s pred stavom pred rokom 2007 a ide o základné práva majiteľov pozemkov, na ktorých sú postavené energetické stavby, a nerieši náhradu škody, ktorá mu vzniká. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.7.2012 17:41 - 17:42 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Veľmi krátko. Ja som schválne nenazval Fond ochrany vkladov kartelovou, resp. neplatenia do Fondu ochrany vkladov kartelovou dohodou. Samozrejme, že vláda týmto gestom akoby nahrala bankám, tým návrhom veľkého zvýšenia bankového odvodu. Chcel som len povedať, že bankový sektor je jeden z mála vecí na Slovensku, ktoré fungujú aj v čase krízy. Je relatívne zdravý, už to tu tiež niektorí moji kolegovia spomínali, a bolo by veľmi zlé, keby táto veľmi dôležitá časť ekonomiky, alebo ekonomického portfólia krajiny nejakým administratívnym zásahom práve v čase krízy nejakým spôsobom kolabovala, alebo zhoršovala to, čo je veľmi potrebné v čase krízy riešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.7.2012 17:33 - 17:40 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k návrhu novely. Chcel by som pripomenúť, že vládni predstavitelia, ale aj kolegovia, niektorí poslanci zo strany SMER často pri prezentovaní a presadzovaní niektorých návrhov používajú porovnania s jednotlivými krajinami z Európskej únie. Nuž, pozrime sa aj na predložený návrh zákona z pozície porovnania s niektorými krajinami. Kolega Kollár tu hovoril o tom, ako to vyzerá dnes s návrhom bankového odvodu na Slovensku v porovnaní s Nemeckom, resp. s inými krajinami Európskej únie, a ja by som chcel poukázať na porovnanie s krajinou južne od nás, Maďarska, ktorá zaviedla podobnú bankovú daň nie dávno.
Maďarský premiér totiž nedávno na stretnutí obchodnej komory vo Viedni priznal, že bankový odvod v krajine je vysoký a obmedzuje úverovanie. Nevylúčil, že 0,53-percentný daňový odvod z aktív dokonca v Maďarsku zrušia a nahradia ho tzv. daňou z finančných transakcií. Ten najvyšší odvod v Európe je totiž v Maďarsku a ak sa zruší, tak najvyšší odvod bude na Slovensku. V Maďarsku bol zavedený odvod v roku 2010 s podobnou nádejou zvýšiť alebo naplniť rozpočet štátu a znížiť deficit. Analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia tvrdí, že maďarské banky len za dvojročného pôsobenia tohto daňového odvodu obmedzili firmám úvery o 13 % a ľuďom o 9 %. A teraz ho citujem: "Slovenské banky majú zatiaľ dosť vkladov, aj vlastného kapitálu, uvidíme, či sa to nezopakuje aj u nás."
Vláda odôvodňuje zvýšenie bankového odvodu jednak neprimeraným ziskom bánk, tiež pán kolega Kollár už vysvetlil nedorozumění v tejto otázke a odvolal sa dokonca na iniciatívy z Bruselu, kde sa zavádzajú, resp. odporúča sa zavádzať niektoré krízové situácie v bankovom sektore z hľadiska prebiehajúcej krízy. Európska komisia chce, aby banky si vyzbierali v tzv. špeciálnom fonde do desať rokov kapitál, ktorý bude kryť prípadné problémy v banke tak, aby banky neboli sanované z verejných financií. Naša vláda navrhuje, aby tento odvod bol na určitý čas oslobodený od platenia bánk.
Nechcem hovoriť dlho, ale chcem zopakovať to, čo som hovoril, aj keď sa preberal tento návrh zákona v minulom roku, že bankový odvod na Slovensku je jeden z najvyšších. Ak Maďari zrušia svoj odvod, tak bude najvyšší v Európe a bude veľmi ťažké zachovať, resp. udržať podmienky pre podnikanie pre zamestnanosť na Slovensku, aj z hľadiska tohto odvodu, pozitívne. Chcel by som sa veľmi mýliť a skoro až zaželať vláde, aby získala tých niekoľko desať miliárd korún, áno, niekoľko desať miliárd korún z bankového odvodu, ale musím povedať, že tieto peniaze nezaplatia banky. Ony ich fakticky zaplatia, ale reálne ich zaplatia podnikatelia, ale hlavne občania, ľudia, ktorí svojimi vkladmi prakticky bankový sektor podporujú a ktorí podporujú, resp. starajú sa a sú zodpovední k svojej budúcnosti.
Vláda zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku, pretože to, aby zaplatili banky tento odvod, nebude stačiť len výber z daňových poplatkov, ale určite sa to dotkne aj úverov pre podnikateľov a tým sa zhorší podnikateľské prostredie aj zamestnanosť na Slovensku. Preto, ako som povedal, ešte raz veľmi prajem vláde, aby jej zámery vyšli, ale obávam sa, že sa mýli, a preto tento zákon nepodporím.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.7.2012 11:45 - 11:48 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Najskôr sa chcem poďakovať za všetkých, ktorí vystupovali, hlavne teda tým, ktorí teda vo faktickej poznámke. Chcem povedať, že navrhnutá novela sa týka len tých prípadov, keď nie je príslušný priestor alebo príslušné územie riešené v územnom pláne. Územný plán vždy riešia obce. Samozrejme, v súčinnosti so župou. Ale investori využívajú práve to, aby územný plán a tým pádom umiestnenie stavby išlo ľahšou cestou cez štátny orgán, cez stavebný úrad. Poviem to tak, využívajú tú rýchlejšiu cestu schválenia cez územia, ktoré nie sú zahrnuté v už schválenom územnom pláne. Ak sa prijme navrhovaná novela, tak si myslím, že bude úplne jedno pre investora, či pôjde cez stavebný orgán a bude jednoducho urgovať rýchlosť, kedy môže stavebný orgán prevziať na seba, teda stavebný úrad, pardon, môže na seba prevziať tú kompetenciu riešenia územného konania. Keď je k tomu nevyhnutý súhlas obce, tak mu bude úplne jedno - tomu investorovi - či pôjde cez územný plán, ktorý bude riešiť obec alebo stavebný úrad. A tu je dôsledok tej novely, že ona je síce obsahom veľmi krátka, ale svojím dosahom obrovská. Pretože nič nesmie prejsť bez toho, aby v danom území z nášho pohľadu - tak si ctíme subsidiaritu a aj lokálnu demokraciu zdola - tak jednoducho by nič nemalo prejsť, čo nie je v súlade s platným stanoviskom obce. A najväčší paradox je, čo som spomínal vo svojom úvodnom slove, že obec musí fungovať aj v tom prípade, keď územné konanie rieši stavebný úrad, musí riešiť v rámci stavebného konania ako príslušný orgán, ale nemôže sa ako obec v zastúpení svojich občanov k tomu vlastne vyjadriť, respektíve jej názor nebude braný do úvahy. Čiže veľmi pekne ďakujem za podporné stanovisko. Verím tomu, že v druhom čítaní si to môžeme ešte svojím spôsobom upraviť.
A na margo pána Lebockého, pána poslanca Lebockého, prečo sme to nazvali inžinierskymi stavbami. Ja v čase už podania návrhu, zverejnenia návrhu som dostal niekoľko mailov a musím povedať aj kompetentných ľudí, ktorí pracujú v štátnej správe dlhodobo a majú konkrétne problémy, aby sme rozšírili tie stavby aj o niektoré veľké investičné celky. Je to na druhé čítanie. Sme otvorení týmto návrhom, preto sme to ani nenazvali ekologické stavby. To len na vysvetlenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2012 11:17 - 11:20 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh novely zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon.
Podstatou navrhovanej novely je, aby sa zadefinovali ostatné, takzvané ostatné inžinierske stavby, ktoré v danom navrhovanom zákone sú skládky nebezpečného odpadu a veľké skládky odpadov, buď ktoré majú kapacitu väčšiu ako 10 ton denne, alebo ich celková kapacita je väčšia ako 25 tisíc ton. S kolegom Frešom navrhujeme, aby pre umiestnenie takto zadefinovaných stavieb bolo nevyhnutné súhlasné stanovisko obce, v ktorej sa daná stavba nachádza, a príslušného samosprávneho kraja, v ktorom sa nachádza príslušná obec.
Ide totiž o to, že obec ako orgán, ako stavebný orgán, ktorý vykonáva presunutú kompetenciu zo štátu, musí riešiť takéto stavby, ale ako samosprávny subjekt v prípade, že konanie o umiestnení takejto stavby preberá štátny orgán, sa nemôže vyjadriť. Sme presvedčení o tom, že občania prostredníctvom svojich zástupcov majú právo sa vyjadrovať k otázkam, ktoré súvisia s ich kvalitou života, a nehovoriac o kvalite životného prostredia.
Avšak v súčasnom platnom zákone je možnosť, ak nie je riešené územie, v ktorom chce investor, konkrétny investor navrhnúť stavbu, ktorá je zadefinovaná v návrhu zákonov ako ostatné inžinierske stavby, stačí, aby sa dohodol investor so štátnym úradníkom, ktorý môže prevziať konanie v prípade, že nie je v územnom konaní príslušný, príslušný pozemok. A sme toho názoru, čoho je dôkazom aj navrhnutá novela, že treba posilniť demokraciu na lokálnej úrovni a dať možnosť občanom príslušnej obce a príslušného samosprávneho kraja sa k problému vyjadriť.
Okrem toho takéto stavby sa väčšinou realizujú za veľkej podpory buď fondov európskych spoločenstiev alebo štátneho rozpočtu a sme presvedčení, že obec, ktorá je zodpovedná za uskladnenie, odvoz a likvidáciu odpadu v prípade, že bude môcť sa zúčastniť akéhokoľvek konania pre umiestnenie a územné konanie príslušných stavieb, zvýšime efektívne využívanie takýchto prostriedkov na príslušné stavby, respektíve zefektívneniu budovania skládok na Slovensku. Návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2012 13:18 - 13:20 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcel by som dve myšlienky k predrečníkovi, k Ľudovi Kaníkovi. Súhlasím s ním aj s predkladateľmi vrele, že systém, ktorý je u nás, je absolútne demotivačný, jednak k práci, jednak k vytváraniu hodnôt, ale zároveň vyvoláva nedôveru k tým, ktorí tieto hodnoty robia, aby boli solidárni k tým, ktorí pomoc potrebujú, a prispievajú na tento demotivačný systém.
Preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali riešenia, a ja som rád, že aj dnes diskutujeme na túto tému. Niečo sa hľadalo a podarilo za vlády 2002 - 2006, niečo za predchádzajúcej vlády, aj táto novela niečo rieši. Budeme čakať, čo navrhne súčasná vláda.
Ten druhý motív alebo tá druhá myšlienka je tá, o ktorej hovoril môj predrečník, že aj sociálny systém je veľmi dôležitý z hľadiska hospodárenia verejných financií a z hľadiska aj najväčšieho problému dnešnej doby - znižovaniu deficitu. Padli tu niektoré návrhy aj v predchádzajúcich vystúpeniach. Chcel by som povedať na margo toho, že predchádzajúca vláda nič neurobila alebo tu boli zabité dva roky, že za jeden rok znížila deficit o 3 %, čo je cca 60 mld. korún, 2 mld. eur z toho veľkého deficitu, ktorý zanechala predchádzajúca vláda. A čo je najdôležitejšie, je to, že cca 60 % z toho šetrenia bolo na základe šetrenia štátnej správy a zhruba len 40 % bolo vyťahovanie z peňazí daňových poplatníkov. Súčasná vláda potrebuje, má ambície ušetriť 1,4 - 1,5 mld. eur a podľa tých opatrení, ktoré sú v ekonomickom balíčku, vyzerá to, že všetky peniaze budú zaplatené peniazmi daňových poplatníkov. A 50-tisíc nových pracovných miest vzniklo za rok 2011 a zvýšená miera nezamestnanosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2012 11:06 - 11:08 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, bývalý minister, aj keď v minulosti, aj pri prerokovávaní návrhov zákonov, ktoré prerokovávame teraz, sme nemali rovnaké názory na vec, po tom priznaní tej esencie vo vystúpení musím skonštatovať, že teraz musím súhlasiť so všetkým, čo ste povedali. A keď sa Martin Chren nechcel poďakovať, tak ja sa chcem poďakovať za vystúpenie. Máte naprostú pravdu, že týmto návrhom zákona si vládna moc uzurpuje právo rozhodovať o regulácii cien energií, čo nie je v súlade s liberalizáciou trhu ani v súlade s, povedzme, aj 3. energetickým balíčkom.
Chcem ale povedať, že zákon o energetike a zákon o ÚRSO sú dvojičky. A nie je mi celkom jasné, keď v prvom prípade ste povedali, že návrh podporíte, a v druhom ste ho takto skritizovali, ako budete hlasovať v druhom čítaní, pretože tieto zákony musia byť buď obidva schválené, alebo obidva neschválené. Ináč to nemá zmysel.
Nechcel som vystúpiť teraz v prvom čítaní ani k jednému, ani k druhému zákonu, lebo hlavne tento druhý návrh je tak absurdný, že počkám si, v čom bude schopná vláda hlavne v druhom čítaní vo výbore schopná ustúpiť a či bude schopná podporiť nejaké pozmeňujúce návrhy. A potom sa vyjadríme k tomu v druhom čítaní.
To, čo ste spomínali, tie zlaté padáky. No asi snáď prvýkrát v histórii, hlavne v takom nie veľmi dobrom čase, keď zlaté padáky rezonujú, sa stáva, že zlaté padáky sú legalizované zákonom. Už to nie je súhlasom nejakej skupiny v predstavenstve alebo v správnej rade, ale legalizácia priamo napísaná v zákone a svojím spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2012 12:22 - 12:38 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcem môjmu predrečníkovi povedať, že snažím sa hovoriť a robiť to, čo myslím, čo žijem a v čo verím. Ale sme politici, rokujeme o programovom vyhlásení vlády a skúsim sa vrátiť k téme. Myslím, že asi nás nebude veľa, ktorí tu sedíme od samého začiatku rokovania, od prvého príhovoru pána predsedu vlády, kde predstavil programové vyhlásenie vlády. Ja som si to tu odsedel. Doteraz som počul každého rečníka. Počul som dvoch ministrov predkladať programové vyhlásenie na hospodárskom výbore. Sledujem diskusiu od samého začiatku, reakcie jednotlivých poslancov a musím konštatovať, že je tu iná atmosféra ako v minulosti pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády, či už lepšia alebo horšia, to ukáže budúcnosť, ale iná v tom, že v minulosti vždy poslanci a ministri obhajovali svoje vízie z koalície. Z opozície poslanci kritizovali programové vyhlásenie vlády, resp. predkladali svoje názory a tie diskusie bývali tvrdé, možno oveľa tvrdšie ako dnes a diskutovalo sa o názoroch. Teraz je to iné v tom, že v programovom vyhlásení vlády je ponuka veľmi široká. Prakticky nie je čo obhajovať, skoro prakticky nie je čo kritizovať, lebo vždycky si tam nájde niekto to niečo dobré. A celá diskusia je o nádejach, hlavne tých nových poslancov a možno poslancov vládnej strany, že sa vyberú práve tie dobré veci z toho programového vyhlásenia. A keď iná časť opozície povie svoje názory, tak diskusia sa zvrhne v tom lepšom prípade na osočovanie bývalých vlád, v tom horšom prípade na osobné invektívy.
Vážené kolegyne, kolegovia, ak si človek pozrie a prečíta volebný program strany SMER – sociálna demokracia a porovná ho s inými volebnými programami, určite tam bude cítiť a nemôže nepostrehnúť jeden významný znak, že jazyk strany SMER sa odlišoval od jazyka iných politických strán. Odlišoval sa skladbou viet, spôsobom myslenia jeho autorov. Ak si prečítame programové vyhlásenie vlády, tak treba povedať, že mnoho z volebného programu strany SMER – sociálna demokracia je v programovom vyhlásení vlády, aj keď, myslím, ako poslanec Brocka povedal, veľmi rozriedeného alebo riedkeho. Musím povedať, že pri tvorbe programového vyhlásenia vlády jeho tvorcovia sa nedokázali zbaviť svojej kuchárskej knihy, ktorá vo veľkej väčšine bola vytlačená ešte pred rokom 1989. Hovorím o jazyku, nie forme a obsahu. Typickým znakom tých materiálov bolo rozplývanie sa v heslách a slovných schémach. Tieto mali navodzovať dojem komplexnej starostlivosti o pracujúcich, v zmysle ktorých strana a vláda bdela nad blahom pracujúceho a snažila sa zabezpečovať jeho harmonický rozvoj a núkala mu siahodlhé istoty. Tvorcom programového vyhlásenia vlády určite nebolo jednoduché ho napísať v takomto tvare a obsahu, ako ho máme, pretože do tohto dokumentu musela napísať aj to, že kapitalizmus jej nie je cudzí, že trh je nevyhnutný a že sociálne istoty možno garantovať len vtedy, ak na ne budú peniaze. To sa však nedočítame priamo. Dočítame sa to medzi riadkami. Lenže nedá sa postupovať podľa medziriadkových náznakov a rovnako sa nedá stíhať vládu za to, čo v základnom dokumente nenapísala.
Aby som podporil tieto svoje tvrdenia o neuchopiteľnosti predloženého programového vyhlásenia, uvediem niekoľko citátov.
V oblasti venujúcej sa zamestnanosti sa píše: „Hospodárska politika vlády v oblasti zamestnanosti vychádza z toho, že trh práce nemožno vnímať len ako operatívne sa správajúci systém, ktorý rýchlo reaguje na zmeny na trhu tovarov a služieb. Stratégia vytvárania pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí vytvárať také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré bude schopné neustále obnovovať rovnovážny stav medzi ekonomickými potrebami podnikateľov a spoločnosti na jednej starne a schopnosti a efektívnu motiváciu zamestnancov na strane druhej. Je nevyhnutné, aby stratégie podnikateľských subjektov boli založené na ich schopnosti vedieť a vyrovnávať sa s krátkodobými cyklickými výkyvmi predaja práce, tovarov a služieb. A to je dosiahnuteľné najmä uplatňovaním pružných technologických a riadiacich procesov a schopnosťou včas predvídať zmeny v globálnom prostredí a koncepčne na ne reagovať.“ Čo z tejto pasáže, ktorá má riešiť jeden z najzávažnejších problémov Slovenska, vysokú nezamestnanosť, sa dá vyčítať? Nič. Je to konštatovanie bez akéhokoľvek obsahu. Nepoužiteľné, ale ani nenapadnuteľné. Nech vláda urobí čokoľvek, nikto jej nebude vyčítať, že sa spreneverila vlastnému ústrednému dokumentu, a rovnako nebude nikto môcť kontrolovať jej výkon.
Iný citát. Týka sa ďalšej akútnej problematiky rozvoja regiónov Slovenska. Takto si to predstavuje vláda: „Kvalita života obyvateľstva sa musí formovať v konkrétnom prostredí regiónov Slovenska. Preto vláda podporí regionálny rozvoj horizontálnou a vertikálnou koordináciou so zohľadnením rôznorodosti Slovenska. Zámerom vlády je vytvárať a uplatňovať také sociálno-ekonomické nástroje, ktoré budú znižovať regionálne disparity, zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov, a tým aj kvalitu života. Princíp zvyšovania regionálnej konkurencieschopnosti znamená posilnenie schopnosti regiónov pružne reagovať na meniace sa podmienky, prispôsobovať im svoju sociálno-ekonomickú štruktúru, predvídať zmeny a usmerňovať ich.“ Ospravedlňujem sa za dlhý citát, ale neodolal som príťažlivosti majstrovstva jeho tvorcu písať tak dlho bezobsažne. A to som ešte mohol pokračovať, lebo ten text pokračuje ďalej.
Veľký rozsah návrhu programového vyhlásenia má budiť dojem, že tvorcovia dôsledne uchopili problém a rozpitvali ho do podrobností. Je to však len zdanie, početné riadky sú plné fráz a rozporuplných želaní. Avšak dôležité je jasne pomenovať problémy, poukázať na nedostatky a navrhnúť realizovateľné postupy na ich odstránenie. Toto v predloženom materiáli chýba. Namiesto pasáží s množstvom odrážok by som očakával aspoň niekoľko konkrétnych návrhov, ako dospieť k zlepšenie stavu, ako zmeniť to, čo sa nepáči ani nám a nepáči sa občanom Slovenska a na čo aké podniknúť konkrétne kroky. Už som spomínal, že problém vysokej nezamestnanosti, ktorý obyvatelia tohto štátu menujú v prieskumoch ako úplne najzávažnejší, je spomenutý v plejáde ďalších tém, ale v programovom vyhlásení nenachádzame zmysluplný návrh, ako s ním pohnúť. Podobne je to aj s vyrovnávaním regionálnych rozdielov. V programovom vyhlásení vláda namiesto reálnych nástrojov, ktorými chce riešiť problémy, s obľubou ponúka koncepcie. Už tu mnohí kolegovia moji predrečníci aj môj následný predrečník hovoril o sľuboch.
Niekoľko veľmi krátkych citátov, akým spôsobom chce vláda riešiť niektoré problémy. Takže na dôchodkový systém to má byť dlhodobá koncepcia dôchodkovej politiky na základe širokej odbornej diskusie. Pri výstavbe ciest to bude sektorová stratégia rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030. Obrana sa bude riadiť podľa rozvojového plánu rezortu obrany vrátane ozbrojených síl s výhľadom do roku 2024, pri kultúre to bude podľa Stratégie rozvoja kultúry pre potreby 2013 až 2020 a pri rodinnej politike podľa Koncepcie štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020. A vrchol prichádza v stati nazvanej Strategická dimenzia vládnutia, o tej tu už bolo niečo hovorené, kde vláda zdôrazňuje potrebu strategickej dimenzie vládnutia vytvárajúcej podmienky na to, aby sa prognózovanie vývoja, stanovovanie priorít a rozvíjanie strategického vládnutia stalo trvalou súčasťou fungovania štátu a spoločenského dialógu. Rozhodujúcim predpokladom realizácie tohto cieľa je objektívna tvorba kvalitných vízií a stratégií. Vláda vyslovuje politickú podporu strategickému vládnutiu ako základnému predpokladu uplatnenia tohto inštitútu. Uprednostňuje prostredie politickej stability, silnej a stabilnej vlády zameranej na nie veľký počet operatívnych úloh, ale skôr na koncepčnú systémovú a efektívnu prácu.
Podľa uvedených zámerov to vychádza tak, že vláda Roberta Fica sa chystá vládnuť dve-tri štvorročnice, aby mohla uplatniť a naplniť svoje koncepcie, ktorých vypracovanie bude trvať minimálne úvodnú časť jej prvého vládnutia, a to v stave, keď Slovensko musí urýchlene pokračovať v konsolidovaní svojej ekonomiky s výrazným ozdravením verejných financií. Myslím, že to povedal tu aj pán predseda vlády. Toto je úloha dňa. A preto jej aj vláda Ivety Radičovej venovala toľko pozornosti. Darmo budeme dumať na siahodlhými koncepciami, proti ktorým, samozrejme, nič nemám, keď v prvom rade treba zabezpečiť finančnú stabilitu štátu. Ak to nedokážeme, reálne nám hrozí osud viacerých juhoeurópskych štátov.
Ak sa vláda v predloženom programovom vyhlásení hlási k azda jedinému presne merateľnému cieľu, stlačiť v roku 2013 deficit verejných financií pod 3 % HDP, je to málo. Ako priznáva samo ministerstvo financií v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 – 2015, aj postupné znižovanie schodku v nasledujúcich rokoch pod 2 % HDP, zvýši nároky na obsluhu štátneho dlhu až tak, že v roku 2015 pôjde každé desiate euro z výdavkov štátneho rozpočtu na splácanie starých dlhov, a to všetko za predpokladu, že nebudeme platiť opätovne stúpajúce talianske alebo španielske úroky. Strata dôvery našich veriteľov môže spôsobiť, že sa rozkrútime na kolotoči, ktorý sa bude tak zrýchľovať, až nás povyhadzuje zo sedačiek. Riešenie týchto problémov nie je v predloženom materiáli rozpracované, ak nepočítam chabé zmienky, dosť neisté o zvyšovaní existujúcich či uplatňovaní nových daní a o potrebe zvyšovania podielu verejných príjmov na HDP. Pritom toto by mal byť ústredný bod programového vyhlásenia vlády, pretože od neho závisí naplnenie kapitol pod ich názvom Spoločenská stabilita a istoty pre ľudí, Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete či Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.
Vážené kolegyne, kolegovia, kto číta medzi riadkami, predsa len nájde, kam mieri vláda Roberta Fica. Vláda Roberta Fica mieni ľuďom siahnuť na istoty. Veľmi veľa predstavitelia strany SMER – sociálnej demokracie o tom rozprávalo pred voľbami. Dnes to avizuje programové vyhlásenie vlády, dnes to avizuje aj informácia, resp. predkladanie jeho predkladateľov, len to si človek musí prečítať celé, pozorne a nájsť v ňom zakódovaný základný rozpor. Nedá sa Slovensku a svetu sľubovať, že konečne zastavíme vytváranie dlhov, a pritom nesiahneme na sociálny systém, ktorý je práve takýmito pôžičkami dotovaný. Ale programové vyhlásenie nemá byť siahodlhé, úmorné čítanie dlhých statí a jeho zmyslom by nemalo byť hľadanie medzi riadkami.
Keďže je programové vyhlásenie veľmi široké a rozporuplné, samozrejme, určite aj ja podporím, aj moji kolegovia podporia mnohé zákony, ktoré prídu do parlamentu a ktoré budeme považovať pri prerokúvaní za dobré, tak ich určite podporíme, ale programové vyhlásenie vlády nehovorí, koľko ich bude, aké budú, a dokonca podľa toho, ako hovoria jednotliví ministri, ešte budú diskutovať s rôznymi inštitúciami, rôznymi skupinami obyvateľstva, predpokladám že ani samotní ministri ešte nevedia, ako tie zákony budú vyzerať, preto považujem programové vyhlásenie vlády za nedobré a nemôžem ho podporiť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

4.5.2012 11:37 - 11:52 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, chcem v prvom rade oceniť tón, aj to, že ste vystúpili v rozprave. Je to určitá zmena oproti vašej predchádzajúcej vláde. A pri tom, keď ste hovorili o deficite, som si spomenul na začiatok vlády roku 2002, keď jednou z absolútnych priorít vtedajšej vlády bolo zníženie deficitu zo 7,8 tuším na 4,9 % v prvom roku, niečo podobné ako v roku 2011. A ste vtedy vy a vaši kolegovia používali taký bonmot, že deficit, to je Miklošov fetiš. Sme o 10 rokov starší, preberáte tak trošku z toho slovníka Mikloša z roku 2002 v oblasti deficitu. Na odľahčenie, dajte si pozor, aby ste podľa poslanca Blahu sa nestali neoliberálom.
Ale vážne. Som rád, že v programovom vyhlásení vlády je jediný merateľný cieľ a to je deficit zníženia deficitu pod 3 %. Chcem ale pripomenúť, že vaša vláda v roku 2006 až 2010 zadlžila Slovensko z 28 % HDP na 43 % HDP. Len za polrok 2010 ste urobili sekeru 90 mld., 3 mld. eur, čo činilo cirka 8 % celkového kumulatívneho dlhu od roku 1993. Keď strecha horí, všetci vedia, že treba hasiť. Oceňujem to, že pristupujete k tomuto problému ozaj vážne. A predpokladám že aj vláda, keď sa k tomu zaviazala v programovom vyhlásení, tak ho aj dodrží.
Horšie je to s tými inými vecami. Dnes ste tu povedali niektoré veci, ktoré rozpracovávajú akoby programové vyhlásenie vlády, ktoré je obrovsky široké a dáva svojím spôsobom možnosť vláde urobiť akékoľvek zákony, a nedozvedeli sme sa z programového vyhlásenia vlády, čo teda ideme robiť nasledujúce štyri roky. Ďakujem.
Skryt prepis