Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcem môjmu predrečníkovi povedať, že snažím sa hovoriť a robiť to, čo myslím, čo žijem a v čo verím. Ale sme politici, rokujeme o programovom vyhlásení vlády a skúsim sa vrátiť k téme. Myslím, že asi nás nebude veľa, ktorí tu sedíme od samého začiatku rokovania, od prvého príhovoru pána predsedu vlády, kde predstavil programové vyhlásenie...
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcem môjmu predrečníkovi povedať, že snažím sa hovoriť a robiť to, čo myslím, čo žijem a v čo verím. Ale sme politici, rokujeme o programovom vyhlásení vlády a skúsim sa vrátiť k téme. Myslím, že asi nás nebude veľa, ktorí tu sedíme od samého začiatku rokovania, od prvého príhovoru pána predsedu vlády, kde predstavil programové vyhlásenie vlády. Ja som si to tu odsedel. Doteraz som počul každého rečníka. Počul som dvoch ministrov predkladať programové vyhlásenie na hospodárskom výbore. Sledujem diskusiu od samého začiatku, reakcie jednotlivých poslancov a musím konštatovať, že je tu iná atmosféra ako v minulosti pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády, či už lepšia alebo horšia, to ukáže budúcnosť, ale iná v tom, že v minulosti vždy poslanci a ministri obhajovali svoje vízie z koalície. Z opozície poslanci kritizovali programové vyhlásenie vlády, resp. predkladali svoje názory a tie diskusie bývali tvrdé, možno oveľa tvrdšie ako dnes a diskutovalo sa o názoroch. Teraz je to iné v tom, že v programovom vyhlásení vlády je ponuka veľmi široká. Prakticky nie je čo obhajovať, skoro prakticky nie je čo kritizovať, lebo vždycky si tam nájde niekto to niečo dobré. A celá diskusia je o nádejach, hlavne tých nových poslancov a možno poslancov vládnej strany, že sa vyberú práve tie dobré veci z toho programového vyhlásenia. A keď iná časť opozície povie svoje názory, tak diskusia sa zvrhne v tom lepšom prípade na osočovanie bývalých vlád, v tom horšom prípade na osobné invektívy.
Vážené kolegyne, kolegovia, ak si človek pozrie a prečíta volebný program strany SMER – sociálna demokracia a porovná ho s inými volebnými programami, určite tam bude cítiť a nemôže nepostrehnúť jeden významný znak, že jazyk strany SMER sa odlišoval od jazyka iných politických strán. Odlišoval sa skladbou viet, spôsobom myslenia jeho autorov. Ak si prečítame programové vyhlásenie vlády, tak treba povedať, že mnoho z volebného programu strany SMER – sociálna demokracia je v programovom vyhlásení vlády, aj keď, myslím, ako poslanec Brocka povedal, veľmi rozriedeného alebo riedkeho. Musím povedať, že pri tvorbe programového vyhlásenia vlády jeho tvorcovia sa nedokázali zbaviť svojej kuchárskej knihy, ktorá vo veľkej väčšine bola vytlačená ešte pred rokom 1989. Hovorím o jazyku, nie forme a obsahu. Typickým znakom tých materiálov bolo rozplývanie sa v heslách a slovných schémach. Tieto mali navodzovať dojem komplexnej starostlivosti o pracujúcich, v zmysle ktorých strana a vláda bdela nad blahom pracujúceho a snažila sa zabezpečovať jeho harmonický rozvoj a núkala mu siahodlhé istoty. Tvorcom programového vyhlásenia vlády určite nebolo jednoduché ho napísať v takomto tvare a obsahu, ako ho máme, pretože do tohto dokumentu musela napísať aj to, že kapitalizmus jej nie je cudzí, že trh je nevyhnutný a že sociálne istoty možno garantovať len vtedy, ak na ne budú peniaze. To sa však nedočítame priamo. Dočítame sa to medzi riadkami. Lenže nedá sa postupovať podľa medziriadkových náznakov a rovnako sa nedá stíhať vládu za to, čo v základnom dokumente nenapísala.
Aby som podporil tieto svoje tvrdenia o neuchopiteľnosti predloženého programového vyhlásenia, uvediem niekoľko citátov.
V oblasti venujúcej sa zamestnanosti sa píše: „Hospodárska politika vlády v oblasti zamestnanosti vychádza z toho, že trh práce nemožno vnímať len ako operatívne sa správajúci systém, ktorý rýchlo reaguje na zmeny na trhu tovarov a služieb. Stratégia vytvárania pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí vytvárať také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré bude schopné neustále obnovovať rovnovážny stav medzi ekonomickými potrebami podnikateľov a spoločnosti na jednej starne a schopnosti a efektívnu motiváciu zamestnancov na strane druhej. Je nevyhnutné, aby stratégie podnikateľských subjektov boli založené na ich schopnosti vedieť a vyrovnávať sa s krátkodobými cyklickými výkyvmi predaja práce, tovarov a služieb. A to je dosiahnuteľné najmä uplatňovaním pružných technologických a riadiacich procesov a schopnosťou včas predvídať zmeny v globálnom prostredí a koncepčne na ne reagovať.“ Čo z tejto pasáže, ktorá má riešiť jeden z najzávažnejších problémov Slovenska, vysokú nezamestnanosť, sa dá vyčítať? Nič. Je to konštatovanie bez akéhokoľvek obsahu. Nepoužiteľné, ale ani nenapadnuteľné. Nech vláda urobí čokoľvek, nikto jej nebude vyčítať, že sa spreneverila vlastnému ústrednému dokumentu, a rovnako nebude nikto môcť kontrolovať jej výkon.
Iný citát. Týka sa ďalšej akútnej problematiky rozvoja regiónov Slovenska. Takto si to predstavuje vláda: „Kvalita života obyvateľstva sa musí formovať v konkrétnom prostredí regiónov Slovenska. Preto vláda podporí regionálny rozvoj horizontálnou a vertikálnou koordináciou so zohľadnením rôznorodosti Slovenska. Zámerom vlády je vytvárať a uplatňovať také sociálno-ekonomické nástroje, ktoré budú znižovať regionálne disparity, zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov, a tým aj kvalitu života. Princíp zvyšovania regionálnej konkurencieschopnosti znamená posilnenie schopnosti regiónov pružne reagovať na meniace sa podmienky, prispôsobovať im svoju sociálno-ekonomickú štruktúru, predvídať zmeny a usmerňovať ich.“ Ospravedlňujem sa za dlhý citát, ale neodolal som príťažlivosti majstrovstva jeho tvorcu písať tak dlho bezobsažne. A to som ešte mohol pokračovať, lebo ten text pokračuje ďalej.
Veľký rozsah návrhu programového vyhlásenia má budiť dojem, že tvorcovia dôsledne uchopili problém a rozpitvali ho do podrobností. Je to však len zdanie, početné riadky sú plné fráz a rozporuplných želaní. Avšak dôležité je jasne pomenovať problémy, poukázať na nedostatky a navrhnúť realizovateľné postupy na ich odstránenie. Toto v predloženom materiáli chýba. Namiesto pasáží s množstvom odrážok by som očakával aspoň niekoľko konkrétnych návrhov, ako dospieť k zlepšenie stavu, ako zmeniť to, čo sa nepáči ani nám a nepáči sa občanom Slovenska a na čo aké podniknúť konkrétne kroky. Už som spomínal, že problém vysokej nezamestnanosti, ktorý obyvatelia tohto štátu menujú v prieskumoch ako úplne najzávažnejší, je spomenutý v plejáde ďalších tém, ale v programovom vyhlásení nenachádzame zmysluplný návrh, ako s ním pohnúť. Podobne je to aj s vyrovnávaním regionálnych rozdielov. V programovom vyhlásení vláda namiesto reálnych nástrojov, ktorými chce riešiť problémy, s obľubou ponúka koncepcie. Už tu mnohí kolegovia moji predrečníci aj môj následný predrečník hovoril o sľuboch.
Niekoľko veľmi krátkych citátov, akým spôsobom chce vláda riešiť niektoré problémy. Takže na dôchodkový systém to má byť dlhodobá koncepcia dôchodkovej politiky na základe širokej odbornej diskusie. Pri výstavbe ciest to bude sektorová stratégia rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030. Obrana sa bude riadiť podľa rozvojového plánu rezortu obrany vrátane ozbrojených síl s výhľadom do roku 2024, pri kultúre to bude podľa Stratégie rozvoja kultúry pre potreby 2013 až 2020 a pri rodinnej politike podľa Koncepcie štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020. A vrchol prichádza v stati nazvanej Strategická dimenzia vládnutia, o tej tu už bolo niečo hovorené, kde vláda zdôrazňuje potrebu strategickej dimenzie vládnutia vytvárajúcej podmienky na to, aby sa prognózovanie vývoja, stanovovanie priorít a rozvíjanie strategického vládnutia stalo trvalou súčasťou fungovania štátu a spoločenského dialógu. Rozhodujúcim predpokladom realizácie tohto cieľa je objektívna tvorba kvalitných vízií a stratégií. Vláda vyslovuje politickú podporu strategickému vládnutiu ako základnému predpokladu uplatnenia tohto inštitútu. Uprednostňuje prostredie politickej stability, silnej a stabilnej vlády zameranej na nie veľký počet operatívnych úloh, ale skôr na koncepčnú systémovú a efektívnu prácu.
Podľa uvedených zámerov to vychádza tak, že vláda Roberta Fica sa chystá vládnuť dve-tri štvorročnice, aby mohla uplatniť a naplniť svoje koncepcie, ktorých vypracovanie bude trvať minimálne úvodnú časť jej prvého vládnutia, a to v stave, keď Slovensko musí urýchlene pokračovať v konsolidovaní svojej ekonomiky s výrazným ozdravením verejných financií. Myslím, že to povedal tu aj pán predseda vlády. Toto je úloha dňa. A preto jej aj vláda Ivety Radičovej venovala toľko pozornosti. Darmo budeme dumať na siahodlhými koncepciami, proti ktorým, samozrejme, nič nemám, keď v prvom rade treba zabezpečiť finančnú stabilitu štátu. Ak to nedokážeme, reálne nám hrozí osud viacerých juhoeurópskych štátov.
Ak sa vláda v predloženom programovom vyhlásení hlási k azda jedinému presne merateľnému cieľu, stlačiť v roku 2013 deficit verejných financií pod 3 % HDP, je to málo. Ako priznáva samo ministerstvo financií v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 – 2015, aj postupné znižovanie schodku v nasledujúcich rokoch pod 2 % HDP, zvýši nároky na obsluhu štátneho dlhu až tak, že v roku 2015 pôjde každé desiate euro z výdavkov štátneho rozpočtu na splácanie starých dlhov, a to všetko za predpokladu, že nebudeme platiť opätovne stúpajúce talianske alebo španielske úroky. Strata dôvery našich veriteľov môže spôsobiť, že sa rozkrútime na kolotoči, ktorý sa bude tak zrýchľovať, až nás povyhadzuje zo sedačiek. Riešenie týchto problémov nie je v predloženom materiáli rozpracované, ak nepočítam chabé zmienky, dosť neisté o zvyšovaní existujúcich či uplatňovaní nových daní a o potrebe zvyšovania podielu verejných príjmov na HDP. Pritom toto by mal byť ústredný bod programového vyhlásenia vlády, pretože od neho závisí naplnenie kapitol pod ich názvom Spoločenská stabilita a istoty pre ľudí, Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete či Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.
Vážené kolegyne, kolegovia, kto číta medzi riadkami, predsa len nájde, kam mieri vláda Roberta Fica. Vláda Roberta Fica mieni ľuďom siahnuť na istoty. Veľmi veľa predstavitelia strany SMER – sociálnej demokracie o tom rozprávalo pred voľbami. Dnes to avizuje programové vyhlásenie vlády, dnes to avizuje aj informácia, resp. predkladanie jeho predkladateľov, len to si človek musí prečítať celé, pozorne a nájsť v ňom zakódovaný základný rozpor. Nedá sa Slovensku a svetu sľubovať, že konečne zastavíme vytváranie dlhov, a pritom nesiahneme na sociálny systém, ktorý je práve takýmito pôžičkami dotovaný. Ale programové vyhlásenie nemá byť siahodlhé, úmorné čítanie dlhých statí a jeho zmyslom by nemalo byť hľadanie medzi riadkami.
Keďže je programové vyhlásenie veľmi široké a rozporuplné, samozrejme, určite aj ja podporím, aj moji kolegovia podporia mnohé zákony, ktoré prídu do parlamentu a ktoré budeme považovať pri prerokúvaní za dobré, tak ich určite podporíme, ale programové vyhlásenie vlády nehovorí, koľko ich bude, aké budú, a dokonca podľa toho, ako hovoria jednotliví ministri, ešte budú diskutovať s rôznymi inštitúciami, rôznymi skupinami obyvateľstva, predpokladám že ani samotní ministri ešte nevedia, ako tie zákony budú vyzerať, preto považujem programové vyhlásenie vlády za nedobré a nemôžem ho podporiť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
