Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.8.2012 o 15:16 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.8.2012 11:31 - 11:33 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Frešo, každému súdnemu človeku je úplne jasné, že prvý pilier je neudržateľný, preto nebolo treba ľudí presviedčať, aby do druhého piliera vstupovali. A dnes už vieme, koľko ľudí bude v dôchodkovom veku, bude o dvadsať, tridsať rokov. Tam vieme aj koľko ľudí bude v produktívnom veku. My vieme, koľko ľudí bude v dôchodkovom veku aj o päťdesiat, šesťdesiat rokov, pretože tí ľudia už žijú. Tam nevieme, koľko ľudí bude v produktívnom veku, ale trend je taký, že je úplne jasné, že to bude podstatne, podstatne menej.
Predstavitelia SMER-u hovoria, že prvý pilier rastie a bude rásť a je ten základ pre budúce dôchodky. Otázka znie, dokedy to systém vydrží? A predstavitelia SMER-u nehovoria o tom, ako by tento stav, keď systém padne, riešili. Nikto z nich dnes nehovorí, ale ani nevyvracia, že ak sa majú zachovať, aké-také dôchodky v pomere k priemernej mzde v budúcnosti, bude nevyhnutné rapídne zvýšiť vek odchodu do dôchodku, alebo zvýšiť odvody do Sociálnej poisťovne, prípadne ich kombináciou.
Pán kolega Frešo, SMER nerieši dôchodkový systém, rieši len naplnenie peňazí do prvého piliera ukradnutím sporivej čiastky budúcich dôchodkov tých, ktorí si to sporia na budúce dôchodky v druhom pilieri. V ekonomickom balíčku pre ozdravenie verejných financií necítime, nečítame, ani nevidíme žiadne úsporné opatrenia vlády. Vláda nesporí. A keď nesporí vláda, nechce, aby ani sporili ľudia, lebo v druhom pilieri si ľudia sporia, tí zodpovední, na svoje budúce dôchodky. Len míňať, míňať, míňať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.8.2012 10:33 - 10:35 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem ešte doplniť kolegu Kaníka o jeden mýtus, ktorý tu hovorí alebo o bájkach, o ktorých spomínal, a to je to, že vraj naša reforma dôchodkového systému je vytvorená po vzore nevydarenej čilskej reformy. Takže pravdou je to, že v rámci Svetovej banky boli na Slovensku čilskí experti, pravdou je to, že sociálny výbor bol v Čile, ale nedomnievam sa, že nikto, kto v tom Čile bol alebo kto sa rozprával s tými čilskými expertmi v rámci Slovenska, by si nedovolil povedať, že naša reforma je po vzore čilskej.
Čilská reforma napríklad spôsobovala alebo predpokladala, že podmienky, ktoré, ktoré mohli byť pre fungovanie DSS-iek boli, boli úplne jednoduché, a keď tvorca čilskej reformy pán Pinera počul, aké dávame my podmienky, povedal, že žiadna DSS-ka do toho nepôjde, a boli, boli aj diskusie o tom, akým spôsobom nastaviť tento spôsob a tie podmienky pre DSS-ky. Podotýkam, naša reforma mala síce najvyššie percentá odvodu do druhého piliera, ale mala aj najťažšie podmienky pre vznik DSS-iek a mala jedny z najmenších, ak nie najmenšie poplatky pre DSS-ky v rámci, v rámci celého sveta. Čilská reforma napríklad predpokladala, že sa akcie môžu dávať alebo DSS-ky môžu investovať len do akcií čilských a bola požehnaním pre Čile 20 rokov. Domnievam sa, že je veľmi nevhodné hovoriť o tom, že čilská reforma bola, bola nevydarená pre Čile, lebo bola požehnaním pre Čile a Čile sa stalo štvrtou krajinou v rámci zóny voľného obchodu so Spojenými štátmi.
Ale nechcem hovoriť o čilskej reforme, pretože naša reforma je dôležitá. Chcem len vyvrátiť mýtus, že naša reforma bola robená po vzore čilskej reformy. Aký to ale veľký rozdiel od toho, akým spôsobom dnes vstupuje vládna strana SMER do našej reformy!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.8.2012 15:16 - 15:18 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Frešo, pomenoval si niektoré vecné aj formálne nedostatky predkladanej novely. Ja by som povedal, že táto novela má štyri obrovské negatíva. Tým prvým je zvýšenie dohodárov o, teda ceny dohodárov alebo pracovnej mzdy dohodárov o odvody. Tým druhým je zvýšenie odvodov pre živnostníkov. To sa týka zhruba tristotisíc, tých dohodárov je niekoľko stotisíc. Po tretie. Zvýšenie poplatkov pre DSS-ky takmer dvakrát. Alebo dvojnásobné zvýšenie poplatkov, to je obrovské negatívum predkladanej novely. A po štvrté, zníženie odvodov do druhého piliera pre 1,5 mil. sporiteľov. Okrem toho, táto novela má štyri nie malé chybičky, ale obrovské chyby krásy, ktoré na tejto novele ostanú navždy prilepené, aj keď vieme, že osemdesiattrojka ju bez problémov schváli. Tým, tým prvým, tou prvou chybiskou krásy alebo obrovskou chybou je pohrdnutie, ignorovanie a porušenie všetkých legislatívnych pravidiel predtým, ako bola novela schválená vládou. Ďalšie je nedodržanie podmienok pre skrátené legislatívne konanie, myslím, že si o tom hovoril. Po tretie, porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady pri predkladaní tejto novely do rokovania Národnej rady. A po štvrté, možné porušenie rokovacieho poriadku aj po opätovnom predložení do Národnej rady. Ako som hovoril, určite nemám o tom najmenšej pochybnosti, že 83 poslancov vládnej strany SMER túto novelu schváli. A je to tak aj vizitkou, alebo je to vizitkou aj týchto poslancov aj celej strany, keď tak krátko po voľbách si tak veľmi šliapu po svojom volebnom programe, po svojich rečiach. A svojím spôsobom veľmi krátko po voľbách oklamali aj svojich voličov aj ostatných obyvateľov a ľudí na Slovensku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.8.2012 13:16 - 13:18 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, som rád, že ste veľmi podrobne hovorili o poplatkoch, o veciach, o ktorých tu prakticky reagujeme alebo hovoríme štyri dni. Verím aj to, že poslancom SMER-u sa to veľmi zle počúva, pretože matematika nie je silnou stránkou. A väčšinou, keď matematika nefunguje tak prichádza ideológia a v tomto prípade tá ideológizácia tohto problému je, je skrytou, skrytá, ale v každom prípade je hlavnou. Je jasné, že SMER oklamal svojich voličov a nielen svojich oklamal stotisíce dohodárov, oklamal zhruba tristo tisíc živnostníkov, oklamal jeden a pol milióna sporiteľov v druhom pilieri, kde kuriózne alebo paradoxne sú to väčšinou väčšinou ich voliči. Toto sa matematicky veľmi ťažko dá vypočítať alebo argumentovať, akým spôsobom im to vysvetliť, takže preto prichádzajú ideologické argumenty, poprípade čísla, ktoré sú vymyslené z brucha ako jeden piatok 250 miliónov, nasledujúci pondelok 500 miliónov, dokonca ešte aj počet 12 apoštolov nesedel v daný okamih, pretože neboli zrátaní poslanci, ktorí sedia v predsedníctve. Preto aj ja mám rád symboly a preto by som rád ešte raz úplne jednoducho to, čo ste pán kolega povedali vo svojom príhovore, povedal ohľadne poplatkom alebo tomu netvorovi, o ktorom tu hovoril predrečník a pán predseda vlády včera a v úvode svojho vystúpenia, keď predkladal návrh zákona. Poslanci SMER-u idú odsúhlasiť dvojnásobné poplatky dôchodcovským správcovským spoločnostiam a znížiť alebo ukradnúť polovicu úspor sporiteľov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.8.2012 12:20 - 12:22 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem doplniť kolegu Ivana Štefanca a potvrdiť to, čo hovoril vo svojom vystúpení, že v tomto prípade ide len a len o peniaze, ktoré vláda marketingovo zdôvodňuje, ale reálne od ľudí vyberie. 17. júla tohto roku Medzinárodný menový fond vydal prognózu o deficite slovenských verejných financií, ktorý bol na úrovni 4,4 % HDP, čo je, mimochodom, niečo podobné, ako zdôvodňovala a predpokladala aj, predpokladala aj bývalá vláda, resp. ministerstvo financií. SMER oklamal voličov a nielen a ukazuje to veľmi krátko po voľbách, keď napriek tomu, čo sľuboval pred voľbami, napriek tomu, čo hovoril pán premiér aj krátko po voľbách, chce zmeniť to, čo nikdy nehovoril, nesľuboval, ale jednoducho teraz ide robiť.
Ešte nedávno, nejaké 2 mesiace alebo 3 mesiace dozadu, pán premiér povedal, citujem: "Kríza sa nesmie dotknúť obyčajných ľudí." Tento zákon sa dotýka obyčajných ľudí, tento zákon sa dotýka mnoho ľudí, takmer 1 a pol milióna korún, 1 a pol milióna občanov Slovenskej republiky. A aby SMER toto všetko prekryl, tak to robí skráteným legislatívnym konaním, v nezvyklom čase a dokonca ešte aj porušovaním rokovacieho poriadku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.7.2012 10:20 - 10:22 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tej časti môjho predrečníka, ktorý hovoril o možných troch cestách vývoja na Slovensku, ale aj v Európe. Podľa toho, ako vystúpil pán minister a povedal, že táto novela má byť istotou dôstojného dôchodku budúcnosti, tak máme už len dve cesty. A preto z dlhodobého hľadiska by SMER dnes mal povedať, ak má byť istota dôstojného dôchodku budúcnosti buď vyššie odvody, alebo bude vyšší vek odchodu do dôchodku. Často počuť porovnania aj, že máme vysoké percento sporenia do druhého piliera. Chcem povedať, že to nie je preto v iných krajinách, resp. na Západe, že by toto riešenie bolo zlé, ale jednoducho politici nie sú schopní z dlhodobého hľadiska urobiť také dôležité opatrenia, alebo tak ťažké opatrenie, a veci sa riešia len z krátko-, resp. strednodobého hľadiska. Vidíme výsledok, znižujú sa dôchodky.
Len sa vrátim do krátkej minulosti. Prechádzajúca vláda za to krátke obdobie znížila deficit cca o 3 % a za to jej obdobie vládnutia ani len náznak zásahu do druhého piliera nikto z vládnej koalície nepočul. Socialisti veľmi vedia dobre kričať, keď horí strecha, že treba hasiť. Toto sa týka aj dôchodkov. Ja verím tomu, že keby SMER bol dvadsať rokov pri moci, tak o desať rokov bude veľmi vehementne kričať, aby sme zachránili dôchodky, musím robiť toto, toto a toto. Prečo neriešime vec skôr a zabránili tomu, aby vôbec strecha začala horieť?
Touto novelou sa rapídne zvyšujú náklady budúcnosti a nikto nevie ani kto ich zaplatí a z hľadiska udržateľnosti verejných financií a dôchodkov je to veľmi zlý krok.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.7.2012 11:53 - 11:59 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem za diskusiu. Nedá mi, aby som dosť zásadne nepovedal niekoľko slov teraz. Súhlasím, Martin, že podnikatelia majú veľa problémov, kým dospejú do stavu, že od stavu, že chcem začať stavať niekde, až do stavu, že začínam stavať. To ale musíme hľadať riešenia ako zlepšiť podnikateľské prostredie, ako odbyrokratizovať celý ten proces. Ale o tom nie je táto novela. Táto novela je len o umiestnení určitej stavby na určitom mieste. Dokonca vôbec nie je o technológiách, vôbec nie je o životnom prostredí, nie je o ničom, len o umiestnení, túto stavbu chcem spraviť tu. A dochádza tu trošku k nedorozumeniam aj z jednej aj z druhej strany. Obec môže mať územný plán. Petržalka môže mať územný plán, ale Jožko Mrkvička, dobrý, slušný podnikateľ, má zdedený pozemok za Petržalkou, respektíve za územím, ktoré je v rámci územného plánu, alebo sa môže k nemu dostať za päť korún, kúpi ho za päť korún a povie si, že idem tu spraviť spaľovňu alebo teda skládku nebezpečného odpadu a potom idem tvoriť územný plán. Potom prídem za štátnym úradníkom, krajský stavebný úrad, a presvedčím krajského stavebného úradníka, že ja tu, práve tu, lebo to je môj pozemok, chcem postaviť skládku. Sprav mi územný plán. A on mu ten územný plán spraví, pretože tá skládka spĺňa všetky normálne, všetky normy a všetky predpoklady toho, z hľadiska životného prostredia, z hľadiska všetkých možných predpisov, a on mu to schváli. Bodka. A občania Petržalky sa k tomu nemôžu vyjadriť. Pretože oni ani nevedia, že ten proces beží. Oni ani nevedia. Ako to majú vedieť? Veď investor príde za krajským stavebným úradom. Nevie o tom. Až krajský stavebný orgán, to znamená obecný úrad Petržalka, ktorý opäť je prenesený orgán štátnej správy, čiže opäť, keď je všetko v súlade so zákonom, musí konať. On nemá inú možnosť. Je účastníkom, orgán, nie obec. No veď, ale stavebný orgán to môže zobrať do úvahy alebo nie. A opäť je to možno jeden úradník na odbore výstavby v tom obecnom úrade Petržalka. Možno ani, ani, starosta Petržalky ani možno nebude vedieť o tom, čo sa deje. Kto to bude vedieť? Kto bude zháňať petíciu? Kto bude rozprávať ľuďom, o čo ide? Ale ak Jožko Mrkvička má dobrý plán a ten plán je v súlade s tým, čo Petržalka potrebuje a čo je dobré, no tak normálne príde na zastupiteľstvo a povie: Ja mám takýto plán, chcem tu v Petržalke spraviť toto. A obecné zastupiteľstvo mu to takto, co by dub, schváli. A až potom začne vybavovať veci. Totiž ten proces schvaľovania územných plánov a schvaľovania a tých korupčných vecí je práve preto, že najskôr sa kúpi pozemok a potom sa rieši územný plán, a tam sú kšeftíky. Čiže a situácia je úplne iná. A toto môžu, prepáčte, poviem to tak. Kto má skúsenosti so samosprávou, do tejto debaty nemôže ani vstúpiť. Pretože ja - obec, starosta a zastupiteľstvo, prostredníctvom svojich obyvateľov chcem vedieť, čo sa v mojej obci deje, mám svoju víziu a chcem s mojou obcou o desať rokov toto, o tridsať rokov toto. A preto do toho môže vstúpiť, samozrejme, takýmto spôsobom. Len potom narážame na toto. Keď tá obec dopredu povie, bez ohľadu na to, kto vlastní pozemky. Tu bude golfové ihrisko, tu bude plaváreň, tu bude bytová zástavba, tu bude priemyselná zóna, nemôže sa robiť kšeftárina. Nemôže byť nič korupčné. A poviem poslednú vetu. Alebo teda poslednú myšlienku v tomto zmysle. Ten systém nemôže byť tak, že podnikateľ vynaloží také povolenie, onaké, projekty, štúdie, dokonca projekt pre stavebné povolenie a potom ide vybavovať územný plán? Veď to musí byť opačne. Ja nevydám ani korunu, kým nemám podporenie alebo istotu, že z hľadiska územného plánu nebudem mať s tým problém. A keď to spĺňa tieto podmienky, keď to spĺňa podmienky vyššieho územného plánu, to znamená územného plánu samosprávneho kraja, v prípade, že to nie je v územnom pláne mojej obce, pretože tak sa to jednoducho deje, no tak potom potrebujem aj súhlas toho samosprávneho kraja. Úplne jednoduché. Úplne jasné jak facka. A keď v rámci Petržalky robí územný plán Petržalka, tak to je také pripomienkové konanie, onaké, také petície, onaké, také tlaky, onaké, a nakoniec to musia konsenzom schváliť tí poslanci. Aká korupcia? Aká korupcia sa deje, keď sa robí veľký územný plán? Žiadna. Korupcia sa môže robiť pri doplnkoch územného plánu. A to je pointa. Vtedy keď niekto príde a povie: "Ja mám tu pozemok a ja tu chcem spraviť fabriku." No a teraz čo má ten úradník povedať? On pôjde proti nemu? On povie, že, no a poslanci alebo obyvatelia mu povedia: "Ty si zabránil zamestnanosti, lebo tuto, ja neviem, nemohol ten stavať." A keď sme v režime stavieb, ktoré zo zákona, keď spĺňajú, majú nárok, no o to viac. O to viac. Ja som po prvom čítaní počul mnoho názorov aj zo strany SMER-u. A prečo len skládky? Však tam dajte aj niečo iné. A som povedal v prvom čítaní, keď som vystupoval. Tak dajte návrh. Veď ja som to počul zo stavebných orgánov, zo stavebných úradov. Oni tiež majú s tým problém, keď majú takto rozhodovať, bez toho, aby mali nejakú oporu. Pretože on príde do tlaku potom, prečo si to pustil. Na základe čoho? No, na základe toho, že ten dotyčný neporušoval zákon.
Ospravedlňujem sa, že tak dlho hovorím. Ešte raz vás žiadam o podporu, alebo prosím.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.7.2012 11:32 - 11:33 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Keďže musím vystúpiť v rozprave, ospravedlňujem sa, ale legislatívci nás upozornili, že musíme zakomponovať do, do návrhu zákona aj prechodné ustanovenia, takže dovolím si navrhnúť krátky pozmeňujúci návrh.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "Bod 3. Za § 124b sa vkladá § 142c, ktorý vrátane nadpisu znie: § 142c. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2012. Územné konania v súvislosti s ostatnými inžinierskymi stavbami podľa § 39e, ktoré sa začali pred 1. novembrom 2012, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2012."
Odôvodnenie: Účelom navrhovaného doplnenia právnej úpravy je vymedziť prostredníctvom prechodných ustanovení vzťah pôvodnej a novej právnej úpravy tak, aby jej aplikácia v praxi bola jednoznačná.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.7.2012 11:29 - 11:32 hod.

Jozef Mikuš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj v mene svojho kolegu Pavla Freša vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon. Všetci ho máme pod tlačou 89, ako pán predseda povedal.
Už v prvom čítaní som hovoril, že účelom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, kolegyne, kolegovia, poprosím vás, začali sme prerokovávať návrh zákona. Ak nemáte záujem sledovať vystúpenie navrhovateľa, tak radšej, prosím vás, odíďte zo sály.
Nech sa páči. Prepáčte, že som vás prerušil.


Mikuš, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem pekne. Že účelom a cieľom tejto našej malej novely je zadefinovať takzvané ostatné inžinierske stavby, v ktorom, v konkrétnom návrhu sa to týka skladov nebezpečného odpadu a takzvaných veľkých skládok.
Ide nám o to, aby pri územnom konaní, keď sa rozhoduje o umiestnení týchto stavieb a územný plán nie je realizovaný samosprávou, aby podmienkou pre umiestnenie takýchto stavieb bolo aj súhlasné stanovisko obecného zastupiteľstva príslušnej obce a príslušného samosprávneho kraja.
Sme presvedčení o tom, že takéto posilnenie priamej demokracie spôsobí jednak, že na našom území sa budú systematickejšie stavať skládky, možno v budúcnosti aj, aj iné stavby, určite to spôsobí aj efektívnejšie využívanie prostriedkov na takéto stavby, z ktorých dosť veľká časť plynie aj z európskych fondov, a samozrejme, v neposlednom rade posilňujeme priamu demokraciu, aby o veciach, kde sa to týka v priamom dosahu života občanov a životného prostredia, mohli sa obyvatelia danej príslušnej obce prostredníctvom svojich zástupcov k problému vyjadriť.
Nechcem dlho hovoriť o tejto malej novele, niečo dlhšie som hovoril v prvom čítaní, hovoril som s viacerými poslancami aj vládnej strany SMER aj opozičných. Návrh zákona prešiel veľkou väčšinou, takmer, takmer, skoro sto percentami v prvom čítaní, ale dostal som stanovisko ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý na troch stranách takúto malú novelu ohodnotil ako neprijateľnú a vyjadril zamietavé stanovisko.
Tak skôr by som sa pozrel na argumenty, ktoré, ktoré vypracovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Zacitujem. Sú tam také tri okruhy. Jedna je vecná stránka z hľadiska územného konania, jedna je z hľadiska životného prostredia a posledná je z hľadiska kompetencií, kto má rozhodovať na území samosprávy.
Takže po vecnej stránke ten prvý okruh, citujem zo správy ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky: "Nemožno súhlasiť s tvrdením predkladateľa, že súčasná právna úprava neumožňuje obciam v plnej miere aktívne vystupovať v procese rozhodovania o budovaní alebo rozširovaní skládok odpadov priamo na ich katastrálnom území.
Naopak, obce majú podľa stavebného zákona právomoc obstarávateľa a schvaľovateľa územnoplánovacej dokumentácie obce alebo jej zón, s účinnosťou od 1. januára patrí do právomoci obcí aj pôsobnosť obce aj pôsobnosť stavebných úradov," § 117 stavebného zákona a potom je vysvetlenie k tomuto paragrafu.
Nuž, toto sa netýka našej novely. Toto je otázka, ktorú keď rieši územný plán obce obec pre danú lokalitu, tak, samozrejme, je kompetenčná a musí tento proces byť zakončený schválením mestského zastupiteľstva.
Naša novela sa týka riešenia územného plánu alebo doplnkov územných plánov s umiestnením stavieb vtedy, keď nerozhoduje o územnom pláne obec, ale rozhoduje stavebný úrad, to znamená štátny orgán, štátna správa špecializovaná. Je to v prípade, keď o umiestnení skládky nie je už v súčasnom alebo v stávajúcom územnom pláne obce ešte rozhodované, čiže je to takpovediac zóna alebo, alebo priestor, ktorý nie je zahrnutý v územnom pláne obce. Je to oveľa jednoduchšie pre investora, keď chce umiestniť nejakú stavbu, aby nemal problém s obcou, s obecným zastupiteľstvom, samozrejme, aj s pripomienkami občanov, tak sa dohodne so stavebným úradom, špecializovanou štátnou správou a o umiestnení tejto obce rozhodne stavebný úrad, stavebný, áno, stavebný úrad.
V tomto prípade je obec len účastníkom konania a jej stanovisko nie je záväzné ako právneho subjektu. Ako prenesený výkon štátnej správy, to znamená ako stavebný orgán, keď je dodržaný zákon, musí dať súhlasné stanovisko. Naša novela, ešte raz, sa týka prípadov, keď nie je územie riešené v územnom pláne a o riešení územia, o umiestnení takýchto skládok na takýchto územiach rozhoduje štátna správa.
Druhý okruh problémov sa týka životného prostredia. Tam je v podstate na jeden a pol strany opísané, akým spôsobom sa posudzujú takéto stavby z oblasti, z pohľadu životného prostredia. Proti tomu nič, samozrejme, nikto nič nemá. Je to, je to zákon. A opäť to nerieši naša novela, pretože táto stavba môže bez problémov spĺňať pohľad životného prostredia, ale obec sa nemôže vyjadriť k jej umiestneniu. Ona môže stáť o dva kilometre ďalej, alebo môže stáť na území inej obce, alebo môže byť niekde inde. Čiže z pohľadu životného prostredia nemám námietky, je to opísaný zákon, nerieši, nerieši naša novela, respektíve nedotýka sa tento problém navrhovanej novely.
A poslednú vec si dovolím odcitovať. Pozerám, že tu nevidím zástupcov, a vidím, sú tu aj starostovia a primátori, takže bude to zaujímavé počúvať aj im. Citát: "Taktiež sa nemožno stotožniť s návrhom, aby súhlasné stanovisko obce (mesta) a vyššieho územného celku samosprávneho kraja vydávalo zastupiteľstvo.
Túto individuálnu rozhodovaciu účinnosť má vykonávať štatutárny orgán a najvyšší výkonný orgán uvedených subjektov, ktorým je starosta obce, primátor mesta a predseda samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná zmena stavebného zákona z hľadiska zlepšenia postavenia a posilnenia právomoci orgánov územnej samosprávy a účasti verejnosti v konaniach týkajúcich sa predmetných skládok odpadov nemá opodstatnenie, pretože sú dostatočne obsiahnuté v uvedených právnych predpisoch.
K pochybeniam v praxi dochádza najmä z hľadiska nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení uvedených predpisov." Nuž, pýtam sa, páni starostovia, čo hovoríte na takéto odôvodnenie? Aké máte všetci problémy so schvaľovaním územných plánov? Konečná fáza je schválenie v mestskom obecnom zastupiteľstve. A tuná mi ministerstvo povie, že to nie je dobre.
Takže keď robíte územný plán, v meste, obci, v katastri a prebehnete celou tou tortúrou zadováženia, pripomienkovania, a nakoniec schvaľovania v obecnom zastupiteľstve, to robíte v časti, alebo v čase, keď robíte to z iniciatívy obce. A teraz príde iniciatívny investor, dohodne sa so štatutárnym orgánom, so stavebným úradom, ale obec sa k tomu nemá vyjadriť. A nemá to byť ani schválené v obecnom zastupiteľstve. Urobte si obraz, aký chcete, je to na internetovej stránke. Podotýkam, nejaký zamestnanec si urobil strašnú robotu, musel to asi týždeň písať. Na tri strany, z môjho pohľadu absolútne od veci správa, ktorej záverom čítam: "Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja odporúča vláde vysloviť nesúhlas s predloženým poslaneckým návrhom zákona v celom rozsahu vzhľadom na pripomienky uvedené v predkladacej správe."
Pán predseda, ďakujem pekne za možnosť vystúpenia a hlásim sa do rozpravy, ako prvý chcem dať jeden krátky pozmeňujúci návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.7.2012 10:57 - 10:59 hod.

Jozef Mikuš