Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nadviažem na mojich predrečníkov, tých, ktorí hovorili o tom, že v prípade tohto skráteného konania ide o zneužívanie legislatívneho procesu a zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania v legislatívnom procese. Ale opäť si zvykáme.
Na minulej schôdzi sme prerokovávali a následne parlament schválil ničím nepodložené skrátené legislatívne konanie zákona č. 309 o obnoviteľných zdrojov energie. Teraz tu máme opäť skrátené legislatívne konanie zákona o verejnom obstarávaní. To porovnanie trošku kuľhá alebo kríva na tom, že v prípade obnoviteľných zdrojov energie niekto chcel zmenu, ktorá sa neskôr schválila v skrátenom legislatívnom konaní, a chcel ju presadiť cez pozmeňovák vo výbore, neprešlo, tak prišlo skrátené legislatívne konanie. V tomto prípade ide o to, že niekto chce, vláda to schváli a okamžite sa koná.
Nuž trištvrte roka, vyše trištvrte roka je strana SMER pri moci, vo vláde. O čerpaní eurofondov sem-tam nejaká zmienka, niekto sa zmenil, ale žiadne valnejšia diskusia, žiadne nejaké konkrétne návrhy, aspoň nie na verejnosti. A tu, čuduj sa svete, na základe jednej správy o čerpaní eurofondov vláda na mimoriadnej schôdzi schváli skrátené legislatívne konanie zákona, ktorý máme už v druhom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady. Takže, pán minister, nie celkom pre vás, ale pre vládu, dobré ráno! A nie celkom pre vás asi preto, lebo nie som si celkom istý, dokonca by som povedal, že skoro som si istý, že nie je to len z vašej hlavy alebo z vašej iniciatívy, že túto skrátenú novelu dnes prerokovávame. O tom, že ten dôvod bol taký, hovorím preto, lebo pán minister dnes na gestorskom výbore ako dôvod prečo skrátené legislatívne konanie uviedol práve to, že prišla správa o čerpaní eurofondov a vláda sa takto rozhodla. To je typický príklad, ako táto vláda vládne, resp. toto skrátené konanie aj to predchádzajúce je toho takou typickou ukážkou. Bez akejkoľvek koncepcie, bez akejkoľvek vízie, skoro by som až povedal nekompetentne. Už programové vyhlásenie vlády hovorilo prakticky o všetkom a o ničom. Mnoho poslancov, hlavne tých nových, ktorí nie sú súčasťou vládnej strany SMER fandilo vláde v programovom vyhlásení vlády, lebo každý si tam niečo pozitívne našiel, a počítal s tým, že vláda to málo, čo tam dala, tak aj splní. Výsledok je tu.
Vrátim sa opäť k porovnaniu k zákonu o obnoviteľných zdrojoch. Hovorím o tom preto, lebo som členom hospodárskeho výboru, ktorý je gestorom aj toho predchádzajúceho skráteného konania, aj súčasnej novely, a hovorím to preto, že obidve tieto novely považujem za účelové. Účelové preto, po slovensky inak povedané, že sú na objednávku niekoho, čo nie je v prospech všetkých. A bezkoncepčne - podľa môjho názoru - vláda robí schválne preto, aby mohla aj účelovo takto konať. Zákon o obnoviteľných zdrojov energie bol plánovaný na jún tohto roka. Bol v legislatívnom pláne úloh, ale skrátená novela musela prejsť. Musela prejsť napriek tomu, že odborná verejnosť bola proti. Musela prejsť napriek tomu, že pán minister na verejnom odbornom fóre povedal, že sa chce venovať koncepcii energetiky v II. polroku tohto roka. Napriek tomu táto novela musela prejsť. Novelu zákona o verejnom obstarávaní máme v parlamente. Účinnosť je tam 1. 4. Teda o čom je táto novela? O čom je toto skrátené legislatívne konanie? Len o tom, čo sa môže stať medzi 18. februárom a 1. aprílom. Na toto sa nedá iné povedať len rozkaz ten znel jasne. Odznelo to v Pelíškach, odznelo to v tejto Národnej rade na minulej schôdzi pri zákona o obnoviteľných zdrojoch a môžme to skonštatovať aj teraz.
Pán minister, vy ste nikdy nevyzerali ako nástroj niekoho a ani nevyzeráte. (Povedané so smiechom.) A ako som spomínal nemyslím si, že táto skrátená novela je výsostne vašou iniciatívou. A myslím si, že v krátkom období sa dozvieme, koho iniciatívou to je. Ak to tak je, že je to vašou iniciatívou, pán minister, potom mi už neprichodí nič iné, len to čo tu, myslím, kolega Hlina povedal, že chcete prekonať svetový rekord v prijímaní zákonov, kedy od myšlienky prijať zákon po účinnosť, ktorá je explicitne napísaná v návrhu novely zákona, je šesť dní. Nech máme názor o pánovi prezidentovi osobný, aký chceme, nech si myslíme, že je takým alebo onakým nástrojom vládnej strany SMER, dať prezidentovi 5 dní na podpis zákona sa mi zdá minimálne neúctivé a neslušné k úradu prezidenta.
Keďže jednáme a rokujeme o zákone v skrátenom legislatívnom konaní nebudem sa vyjadrovať k obsahu, ale skrátené legislatívne konanie nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Nevystupujem často vo faktických poznámkach, ale teraz musím vyjadriť takú spokojnosť. Alebo som rád, že ste vystúpili, pán kolega Viskupič, a že ste pomenovali a vlastne aj uzavreli v tom úvodnom slove taký svoj názor, že, áno, bol to taký samostatný skúšobný výstrel vášho predsedu politickej strany a že tento výstrel asi netrafí ten cieľ. A máte v tom úplnú pravdu, pretože tento návrh zákona, minimálne v tej jeho väčšej časti, ide mimo systému, ktorý dnes v našej parlamentnej demokracii funguje. Totiž v našom systéme, tak ako je nastavený aj volebný systém, aj systém politických strán, by malo ísť o súťaž programov politických strán. Tá súťaž sa prejavuje, samozrejme, aj v rámci celého roka, ale v tej najväčšej časti sa prejavuje vo volebných kampaniach. A tá veľká časť, a súhlasím s vami, že v tomto je to úplne mimo, chce odstrániť vlastne financovanie politických strán vo volebných kampaniach. Bohužiaľ, z rôznych dôvodov táto súťaž programov hlavne v tomto volebnom období, ale už časť z toho zaznievala alebo bola taká prax aj v minulom volebnom období, sa zmenila na súťaž individualít. Vidno to aj pri predkladaní tohto návrhu zákona, keď v podstate z jednej politickej strany, kde sú združení nezávislí poslanci, majú na daný návrh veľmi rôznorodý pohľad. Ja som jeden z tých poslancov štandardnej politickej strany, ktorý sa nebráni diskusiám o počte volebných obvodov, o percentách presadenia sa zakrúžkovaných poslancov alebo kandidátov, o volebnom programe, ale to je na inú debatu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister, je známe, že vždy som tvrdo kritizoval rozhodnutia vlády, ktoré viedli k poskytnutiu neoprávnených investičných stimulov. Posledný príklad je z októbra minulého roka, keď vláda Roberta Fica schválila poskytnutie investičnej pomoci pre 10 firiem v celkovej hodnote prevyšujúcej 121 mil. eur. Tento počin ukázal, ako bolo udeľovanie investičnej pomoci v podmienkach súčasnej vlády zdeformované. Ministerstvo hospodárstva nesledovalo pri svojich návrhoch znižovanie nezamestnanosti v najviac postihnutých okresoch alebo regiónoch, pretože väčšina navrhnutých investičných stimulov smerovala do regiónov s relatívne vysokou zamestnanosťou. Konkrétne, ak započítame Kechnec do blízkeho okolia k mestu Košice, ktoré má nízku nezamestnanosť, potom v objemovom vyjadrení až takmer 90 percent pomoci smerovalo do okresov s nezamestnanosťou, ktorá bola pod priemerom Slovenska. Takmer 40 percent z podporených pracovných miest neboli nové pozície, ale firmy sa iba zaviazali, že zachovajú súčasný počet miest.
To bol precedens, lebo podobný verdikt doteraz Slovensko nezažilo.
Ďalším osobitným znakom navrhovanej pomoci bolo, že sa zamerala výlučne na poskytovanie úľavy na dani z príjmu. To znamená, že vláda sa rozhodla podporovať vysoko ziskové firmy, čo ešte viac zvýšilo ich konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Už dlhodobo upozorňujem, že udeľovanie investičnej pomoci je opodstatnené, ak prináša pracovné príležitosti do okresov s vysokou nezamestnanosťou, prispieva k vyrovnávaniu vnútroštátnych rozdielov a zabezpečuje všeobecný rast zaostalých regiónov. Pri vlaňajšom hanebnom verdikte som vyzval vládu, aby investičné stimuly neprideľovala subjektívnym spôsobom pre spriaznených uchádzačov a neznevýhodňovala ich v konkurenčnom prostredí. Zároveň som ju vyzval, aby sa zamerala na plošné skvalitnenie podnikateľského prostredia, pretože to je najlepším nástrojom na to, ako dlhodobo udržateľne a zdravým spôsobom prispievať k vytváraniu nových pracovných miest v Slovenskej republike. Ak už mieni pokračovať v poskytovaní investičnej pomoci, potom sa tento proces musí riadiť jasnými pravidlami, ktoré minimalizujú subjektívne rozhodovanie.
Teraz máme na stole novelu zákona o investičnej pomoci a novely o dani z príjmov. Ambíciou ministerstva hospodárstva vlády Slovenskej republiky je vniesť do tohto procesu jasné pravidlá. Majú sa podporovať ozaj iba regióny s vysokou nezamestnanosťou a pomoc má byť viazaná iba na vytváranie pracovných miest, nie na ich zachovávanie. Hneď na začiatku musím povedať, že ide teda pekne o farizejský záväzok. Niečo iné teraz vláda tvrdí a úplne inak postupovala minulý rok. Doteraz sa nedištancovala od hanebného schvaľovania rozšafnej investičnej pomoci v čase tvrdého šetrenia a prenášania dopadov konsolidácie verejných financií na celý podnikateľský stav. Ťažko veriť, že prípadným prijatím tohto zákona sa jej prístup zmení. Stať sa tak môže iba v tom prípade, že svojich vyvolených už vlaňajším rozhodnutím uspokojila, alebo ich stihne ešte douspokojovať do konca marca tohto roka, keď sa bude podľa tvorcu tejto novely postupovať podľa starých pravidiel a teda asi aj podľa pôvodného prístupu.
Napriek tomu na predloženom návrhu zmeny zákonov nachádzam niekoľko pozitívnych zmien. V prvom rade ide o to, že podmienky schvaľovania, poskytovania a sledovania využívania investičnej pomoci sa spresňujú. Malo by sa tak do budúcnosti predísť k zneužitiam a omylom. Ďalej sa vymedzuje, že pomoc má smerovať skutočne do koncentrovaných miest, kde je miera nezamestnanosti vysoká. Ďalej sa vymedzuje, že pomoc má smerovať... Pardon. Posadnutosť s vytváraním nových pracovných miest je pre tvorcu novely príznačná, vsúva sa do každého ustanovenia, kam sa len dá. Ostáva veriť, že to nie je len sypanie popola na hlavu za predchádzajúce verdikty, ale ide o úprimnú zmenu myslenia.
Odvrátenou stranou spresňovania podmienok poskytovania pomoci je zvyšovanie byrokracie a administratívnej záťaže pre uchádzačov a prijímateľov pomoci. Tak isto sa oslabujú právomoci žiadateľov, ktorí už nebudú môcť napadnúť verdikt vládneho ministerstva o zamietnutí pomoci. Inými slovami, miera subjektivizmu štátnych úradníkov pri rozhodovaní klesne, no zvýšia sa ich právomoci pri rozhodovaní o kontrole a využívaní pomoci. Celkovo som však v avizovanej novele o zmysluplnom využívaní investičných stimulov zo strany vlády Roberta Fica skeptický. Ako som už spomenul, neverím, že jedným šibnutím čarovného prútika sa dá prístup razom zmeniť.
Skôr si myslím, že vláda bude taký prísny zákon obchádzať a bude hľadať cesty, ako pomôcť vybraným podnikateľom iným spôsobom. Príklad U.S. Steelu je príznačný. Ak to nejde cez investičné stimuly, hľadajú sa iné kamufláže, napríklad cez pomoc prostredníctvom účelového zmenenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V minulosti sa zas pre kórejského investora pri Voderadoch ústretovo postavil diaľničný privádzač, ktorý dodnes zíva prázdnotou. Sú to však postupy, ktoré deformujú podnikateľské prostredie a škodia všetkým účastníkom trhu. Aby som sa jasne vyjadril k železiarňam v Košiciach, iste si všetci prajeme, aby výroba a spracovanie ocele vo východoslovenskej metropole ostali zachované. V tomto SDKÚ - DS svoj postoj nezmenila. Podobne ako pred trinástimi rokmi, keď vláda priviedla do krachujúcich hút amerického investora, aj teraz nám leží na srdci osud východoslovenskej fabriky. Nástroje sú v rukách súčasnej vlády. Doteraz ich vhodne nepoužívala a U.S. Steel nie je jediný veľký investor, ktorý hlási odchod zo Slovenska. Je ich viac, hlavne v energetike. Nie je to náhoda. Po niekoľkých mesiacoch pôsobenia vlády Roberta Fica sa podnikateľské prostredie na Slovensku výrazne zhoršilo a teraz žneme prvé plody.
Preto neverím v čarovnú moc investičných stimulov pri vytváraní nových pracovných miest. Vláda jednou rukou siaha na kvalitu podmienok podnikania a druhou, tou chce napraviť cielenou pomocou pre vyvolených, a nakoniec na to dopláca celá krajina. Deformuje sa konkurenčné prostredie, rastú povinnosti, administratívne povinnosti, daňové a odvodové zaťaženie. Preto nie je div, že nezamestnanosť, ktorá sa toľko skloňuje v predloženej novele, stúpa a začína atakovať historické rekordy. Nie som proti zmenám v zákone o investičnej pomoci, pán minister, určite nie, a nie som ani proti spresneniu pravidiel, podľa ktorých sa má v tejto oblasti postupovať. Jedným dychom musím však dodať, že oveľa dôležitejšie, a vy to viete určite najlepšie, keďže ste boli v aliancii zamestnávateľských zväzov, je skutočne vykonať nápravu v celom podnikateľskom prostredí.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prerokovávame vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Na prvý pohľad ide o prepísaný a nie veľmi upravený existujúci zákon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Takýto predpis je určite potrebný, pretože stanovuje pravidlá, podľa ktorých udeľuje ministerstvo hospodárske dotácie vo svojej pôsobnosti. Zásadná otázka však znie, kam budú viesť zmeny, ktoré navrhol predkladateľ v novom predpise, a podľa ktorého bude v budúcnosti postupovať.
Najskôr treba uznať, že tvorba zákona zahrnula do okruhu podpory dve nové oblasti. Osobitne si všíma výskum, vývoj a inovácie, kde vytvoril úplne novú kategóriu. Výzvou v tejto oblasti ostáva, ako dokážu potenciálni príjemcovia využiť ponúknutú pomoc a ako sa im podarí prejsť slalomom na splnenie všetkých podmienok stanovených ministerstvom hospodárstva.
Druhá nová vec v zákone je veľkorysejší postoj voči samosprávam. Štát im ponúka širšiu pomoc, všíma si podporu nielen v nových projektoch, ale aj v rekonštrukciách existujúcich zariadení v oblasti sieťových odvetví. Ponúka pomoc pri odkupovaní objektov vhodných na vytváranie priemyselných miest na pritiahnutie investorov.
V ostatných oblastiach, ak odhliadneme od zatiaľ neznámej výšky celkového balíka, pravdepodobne ostáva pomoc na doterajšej úrovni.
Mňa osobitne najviac zaujíma časť venujúca sa podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie. V tomto prípade využívania kotlov na biomasu a slnečných kolektorov. Tu sa nemení nič. Azda až na to, že rok 2012 vláda vynechala a bez toho, aby to zdôvodnila, neudelila žiadne dotácie. Pokračovať sa má až v tomto roku, pričom si môžeme položiť otázku, koľko žiadostí a v akom objeme dokáže vybaviť. Mrzí ma stále, a bolo to tu prerokovávané niekoľko dní, že vláda stále nemá jasno v tom, aký prístup zaujme k využívaniu vyčerpateľných fosílnych palív a ako sa postaví k nevyhnutnému prechodu na masívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva mohol dať aspoň čiastočnú odpoveď na túto dilemu. Nedal, všetko ostáva po starom. Nevieme, kam smerujeme.
Nevieme, či nastúpime trend preorientúvania našej energetiky na obnoviteľné zdroje, ako to už spustili v Nemecku, v Dánsku, či v Rakúsku. V predloženom zákone šípim jednu výnimku, ten si viac všíma naše hnedouhoľné baníctvo. To významnou mierou prispieva k vytvárajú uhlíkovej stopy, ktorú za sebou zanecháva tento štát. Vyzerá to tak, že sa chystáme na zatváranie našich hnedouhoľných baní. Na viacerých miestach sa v zákone spomína pomoc pre baníkov, ktorí v nešpecifikovanej budúcnosti prídu o prácu. Tvorca zákona sa odvoláva na smernicu Európske únie č. 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie. Zároveň spomína, že sa bude postupovať podľa útlmového programu schváleného vládou Slovenskej republiky.
Tak sa teda pýtam, aký bude tento útlmový program, ktoré bane a kedy sa budú zatvárať?
Už neplatí koncepcia prvej vlády Roberta Fica, podľa ktorej sa malo ťažiť uhlie na Hornej Nitre ešte dvadsať rokov?
Pýtam sa aj preto, lebo spomínaná európska smernica hovorí o pláne zatvorenia baní do konca roka 2018. V členských štátoch sa má postupovať podľa plánov, ktoré poskytnú Európske komisii. Takže opäť sa pýtam: aký bude útlmový program súčasnej vlády Roberta Fica, ktorý poskytneme Európskej komisii?
Oceňujem starostlivosť vlády o uvoľnených baníkov, na ktorých sa má použiť schéma vytvorená v tomto zákone. Chýbajú však ostatné dôležité veci. Chýba koncepcia, čo bude vláda robiť s naším energetickým hospodárstvom, či bude naozaj rýchlo ustupovať od domácej ťažby hnedého uhlia, či podporí jeho nedostatok dovozom zo zahraničia, či mieni meniť postoj k hnedouhoľným elektrárňam, či zastaví dotácie elektrickej energie vyrobenej z hnedého uhlia. A akú alternatívu ponúkne nezamestnaným baníkom? A napokon, aký postoj zaujme k využívaniu biomasy ako alternatívnemu zdroju na výrobu energií?
Oceňujem pána ministra, ktorý na energetickej komisii minulý týždeň povedal, že veľmi rád otvorí diskusiu k novej energetickej koncepcii v polovici budúceho roka. Ale už sme dnes prerokovali zákon, mrzí ma, že som nestihol... (Hlas predkladateľa.) Pardon, pardon, áno v polovici tohto roka, pardon, ospravedlňujem sa. Na ale dnes sme skončili rokovanie a už sa bude len hlasovať o veľmi dôležitom zákone, ktorý by bolo načim prijať až po tom, ako schválime tú koncepciu, alebo vláda schváli.
S udeľovaním dotácií súvisia ďalšie veci, ktoré sa týkajú rozhodovacieho procesu. Ako som už spomenul, rozširuje sa okruh podpory pre samosprávy a pribudli dotácie na vedu, výskum a inovácie. A posudzovanie týchto projektov má mať na starosti trojčlenná komisia. Chcem veriť a bol by som rád, keby posudky tejto komisie, ako aj záverečný verdikt ministra hospodárstva boli nestranné. Ide hlavne o takú citlivú oblasť, ako je samospráva.
Samosprávu totiž riadia volení zástupcovia občanov, ktorí väčšinou zvíťazili vo voľbách ako politickí nominanti. Apelujem na ministra, aby vstupenkou na získanie finančnej pomoci zo strany vlády nebola blízka politická orientácia poslancov a šéfov samospráv. Aby to nedopadlo ako napríklad v septembri 2008 za prvej vlády Roberta Fica. Podobné obavy ma napĺňajú aj v oblasti budúcej priamej majetkovej účasti ministerstva hospodárstva pri podpore projektov malého a stredného podnikania.
V návrhu zákona sa viackrát spomína vytvorenie združenia právnických osôb s účasťou ministerstva. Rád by som od predkladateľa zákona počul odpoveď na otázku, do akých projektov a akým spôsobom hodlá v budúcnosti vstupovať? A ako sa pri tom chce vyhnúť politickým nomináciám a či priamemu presadzovaniu politických záujmov v takýchto sférach podnikania?
Na záver som si nechal posledný nezodpovedaný bod. Ideme rokovať o štátnej pomoci zo strany ministerstva hospodárstva. Návrh je plný vznešených zámerov. No nevedno, ako sa ich podarí naplniť z hľadiska objemu finančných zdrojov. Rád by som vedel, o akých veľkých prostriedkoch sa bude rámcovo v týchto projektoch rozhodovať, ak pán minister bude vedieť v záverečnom slove, budem rád počuť. A tiež do akej miery môžu tieto podporné programy zdeformovať podnikateľské prostredie. Odpoveď na takéto, na otázky takéhoto druhu, ako je, odpoveď takého druhu, ako je v doložke vplyvov, že dopad na verejné rozpočty a na podnikateľské prostredie nebude žiaden, je v tomto prípade dosť neprijateľná. A až po zodpovedaní nastolených otázok a zakomponovaní ucelených riešení do predloženého návrhu zákona budeme môcť o ňom rozumne rokovať ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán minister, povedali ste jednu presnú a správnu vetu, že cieľ je, aby doplatok na obnoviteľné zdroje v budúcnosti bol teoreticky nulový alebo ten výkup nebol zvýhodnený. Áno je to, to je cieľ, ale k tomu cieľu vedie cesta. Tá cesta, ktorú, o ktorej hovorí dnešný zákon, je nastavená dobre. Pretože správne ste povedali, že v minulosti to bolo zle nastavené, bolo to za prvej Ficovej vlády. A zefektívnenie obnoviteľných zdrojov spravila Radičovej vláda, keď nastavila práve dobre fotovoltaiku aj, aj biometán a bioplyn. Čiže to je cesta. Ak chcete niečo v tej energetike pozitívne urobiť, tak bolo treba ďalej zefektívňovať obnoviteľné zdroje, ale nie ich likvidovať na úkor podpory fosilných palív a toto sa má robiť na základe nejakej vízie alebo stratégie, ktorú nemá Slovensko, alebo nechce ju mať, aj keď v programovom vyhlásení je naprosto jasne napísané, že vláda chce podporovať obnoviteľné zdroje. Nikde tam nie, je že chce podporovať fosilné palivá. A vy podporujete tie fosilné palivá len kvôli jednej firme, ale na energetiku to bude mať veľmi, veľmi ťažký dopad. A ak teda chceme niečo podporovať v budúcnosti na tej ceste toho minimálneho doplatku alebo toho kvázi nezvýhodňovonia ceny energie, čo bude viesť k zníženiu cien energie, tak nemôžme podporovať fosilné palivá, ktoré už dnes by mali fungovať bez doplatku a vy ich ešte rozširujete. Je to cesta späť, pán minister, a možno sa za ten mesiac niečo stane, osvieti tých, ktorí sú nad vami alebo, alebo teda bude sila ministerstva hospodárstva a tento zákon nebude schválený. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za faktické.
K Peťovi Muránskemu: no, Peter, trafil si k klinec po hlavičke. Cieľom Európskej únie, keď robiť niečo v energetike, je a dnes najväčším takým ťahúňom je zvýšiť efektivitu obnoviteľných zdrojov energie. Je naprosto jasné, a myslím, že to hovoril aj pán minister alebo neviem či pán spravodajca vo výbore, že áno ten vývoj ide veľmi rýchlo hore, a tie podmienky možné meniť. Bohužiaľ, ale zákon stanovuje podmienky na tie zmluvné výkupy, a tie už zmeniť nemožno. To je problém. Čiže súhlasím s tým, že je veľmi ťažké nastaviť tie podmienky pre výkup alebo pre dotovanie tej výroby, ale pre obnoviteľné zdroje, nie pre fosílne palivá. O tom nerozmýšľa nikto.
No a o kvalite tohto návrhu zákona, musím ešte povedať jednu vec, čo som zabudol povedať vo svojom príhovore, a to je bod 17. No, pán spravodajca, tu niekto už hovoril, že je problém, pán spravodajca naznačil, že "ale veď sme to už dali von". No, ešte ste to nedali von. Ešte to treba schváliť.
Ale problém je, že ten bod 17 je tak absurdný, prosím vás, prečítajte si ho, že hovorí o tom, že dotáciu by mal dostať ten, alebo resp. na množstvo elektriny vyrábanej vysoko účinnou kombinovanou, uplatní sa najviac na množstvo elektriny vypočítané ako rozdiel celkového množstva mínus energie z obnoviteľných zdrojov.
Čiže dotácia by mala byť na neobnoviteľné, na ten rozdiel mimo obnoviteľných zdrojov. Ako totálne absurdné, ale to len hovorím, nie preto, že ste to dali von, to hovorím, alebo chcete to dať von, to hovorím preto, akou kvalitou je písaný a akou rukou je písaný tento návrh zákona.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, už dosť dlhú dobu prerokovávame zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V niektorých krajinách Európy tieto dva súvislé názvy v našom jednom zákone majú rozpracované v dvoch zákonoch. Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, zákon o podpore vysoko účinnej kombinovanej výroby. Myslím si, že pre účel tejto novely toto spojenie je priam geniálne, pretože ja by som po schválení, ak sa schváli táto novela, tak tento zákon nazval zákon o likvidácii obnoviteľných zdrojov a neuveriteľnej podpore fosílnych palív vo vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Prečo?
Dôvod, prečo vznikla, zazrela svetlo sveta táto novela, je jasný. Podpora v súčasnej dobe jedinej firme, ktorá spĺňa podmienky, aby mohla využiť zvýšenú cenu odberu elektrickej energie po minimálnom zásahu, aj keď pán minister alebo v zákone sa hovorí, že, samozrejme, bude to nové. To, že je to tak, dokazuje pozmeňujúci návrh, ale hlavne dokazuje to, ktoré ďalšie kroky alebo ďalšie body v novele sa nachádzajú, napríklad, že sa odbúravajú niektoré podmienky, ktoré spomenutá firma - Paroplynový cyklus dnes nespĺňa. Preto je odbúrané 20 % obnoviteľné zdroje pre túto oblasť, preto je odbúrané nejakým spôsobom nadefinované množstvo alebo veľkosť rekonštrukcie, resp. novej technológie a odôvodňovať to tu nejakými informáciami, že máme to vo vyhláške, neobstojí. Alebo budeme to mať vo vyhláške, neobstojí. Teda čo potvrdzuje to, čo som povedal? Pozmeňujúci návrh spred zhruba 2 mesiacov na hospodárskom výbore hovorí vyslovene len o zvýšení celkového inštalovaného výkonu do 300 MW a súbežne nevťahuje sa na iné výroby.
Pán minister, vy ste boli ticho, celú rozpravu v skrátenom legislatívnom čítaní, aj v prvom čítaní, dokonca ste neodpovedali na otázky ani na výbore. Dnes ste prvýkrát vystúpili v rozprave a lepšie by ste boli urobili, keby ste neboli vystúpili. Vy ste potvrdili toto, čo som ja teraz povedal. Že ide o účelovú záležitosť jednej jedinej firmy, napriek tomu, že v dôvodovej správe, vo všeobecnej časti to nemáte, čo som upozorňoval v prvom čítaní. Dôvodová časť - sa tam zahmlievavo hovorí o tom, že treba urobiť nejaké poriadky s fotovoltickými elektrárňami, ktoré, ešte raz podotýkam, tie parametre nastavila bývalá Ficova vláda a v ktorých zákonne urobila poriadok minulá vláda a myslím si, že obnoviteľné zdroje či jedny, druhé, tretie, štvrté, sú nastavené dobre. Keď neprešiel pozmeňovák na výbore, prišlo skrátené legislatívne konanie. A do toho sa už dostalo aj to, lebo pravdepodobne niekomu došlo medzitým, že narastie cena energie. Takže ak niekoho ideme podporiť, čo ÚRSO už nebude mať inú možnosť, len zakomponovať do ceny energie, niekomu musíme zobrať. Čiže zoberieme tým, na ktorých ešte nemá podľa predsedu Holjenčíka z včerajšieho výboru ešte výsledky kontrol a nevieme koľko, možno toľko, koľko bude treba, pretože zástupkyňa fotovoltických, Asociácie fotovoltaických elektrární na Slovensku povedala jasne, nie je metodika kontrol, resp. je rôzna. Pán minister, neodpovedali ste ani vy, ani pán predseda Holjenčík. Čiže zoberie sa tam, no ale aby v budúcnosti nerástli tie peniaze, pretože je možné, že narastú aj iné elektrárne vysoko účinného KVET-u, ktoré budú tiež čerpať, pretože to bude obligatórna časť a jednoducho to je nárokovateľná položka, takže vrazíme polená pod nohy prakticky všetkým obnoviteľným zdrojom, kde je tendencia rastu.
Pán minister, už v prvom čítaní som povedal, že a spýtal som sa vás, koho rukou bol písaný tento návrh zákona. V záverečnej diskusii, v záverečnom slove ste povedali, že zodpovednosť beriete a robilo to ministerstvo hospodárstva. Včera na výbore ste povedali, že to písal pán Holjenčík. Čiže ÚRSO. Na to som vám povedal a tu to zopakujem: Takéto novely zákona sa musia robiť po dlhej diskusii, mali by byť v súlade so všetkými právnymi a dohodnutými dokumentmi na Slovensku, to znamená v tomto prípade programové vyhlásenie vlády, koncepcia rozvoja energetík, koncepcia rozvoja obnoviteľných zdrojov, atď., atď. V skrátenom legislatívnom konaní takýto zásah do energetických zákonov je sabotáž. Pán minister, to je sabotáž energetiky. Bohužiaľ, musím to skonštatovať. Na laboratórnych váhach by ste mali merať, pretože dnes vytvárate rovnaký Klondike ako za prvej Ficovej vlády pre fotovoltiku, dnes vytvárate rovnaký Klondike pre vysoko účinný KVET z fosílnych palív. To je niečo neuveriteľné!
Takže ak ste včera povedali, že to písalo ÚRSO alebo predseda Holjenčík, kto držal ruku predsedovi Holjenčíkovi? Tu niekto spomína Pentu, niekto už spomínal a idú tu kuloárne informácie, že to môže byť niekto iný, že dokonca ani Penta nemá takú silu, aby držala ruku tvorcovi zákona. Pán minister, vy ste stratili akúkoľvek aktivitu alebo iniciatívu v tvorbe nejakej koncepcie, nejakej zodpovednosti za hospodárstvo, za energetiku tohto štátu, ale vy dokonca ani neriadite to ministerstvo, pretože ho riadi nejaká ruka, ktorá držala ruku predsedu Holjenčíka. Dnes ste opäť povedali dôvod tejto novely - len v rozšírení možností lepšieho výkupu elektrickej energie do budúcna, opäť len pre fosílne palivá.
Ak sa vrátim ešte k tým dôvodom, o ktorých hovoril, aj vy ste hovorili v prvom čítaní a pán predseda Holjenčík včera na výbore, že dôvod je urobiť poriadok, zvýšiť kompetencie ÚRS-a, aby mohli nejakým spôsobom sankcionovať fotovoltaické elektrárne, ktoré nesplnili isté podmienky. Včera na výbore, aj dnes sa pýtam: Prečo vznikli tieto problémy? Prečo boli pripojené tie elektrárne distribučnými spoločnosťami? Prečo ÚRSO o tom nevedelo, keď záverečné povoľovačky, cenové výmery, kto bude niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom bude vyvodená zodpovednosť a kde bolo ÚRSO teda v tom čase? Dnes, keď treba sankcionovať a práve v zákone o verejnom obstarávaní?
A poslednú poznámku ku včerajšiemu výboru, pán minister, prišla tam zástupkyňa asociácie jednej z inštitúcií, je jedno aká. Podľa všetkého jediná asociácia, jediné združenie právnických osôb vôbec v energetike, ktoré funguje na Slovensku.
Pán minister, vy ste boli tiež predsedom takej podobnej asociácie zamestnancov, zamestnávateľov, pardon, predtým ako ste boli minister. Zaobchádzalo sa s vašou asociáciou zo strany exekutívy alebo poslancov tak ako včera s pani šéfkou a to nehovorme teraz o výbore, hovorme o tom, čo bolo pred tým, kým sa vytvoril tento zákon. Pretože ak chceme sociálny zmier, ako tu hovorí táto vláda, tak takýto zásah do fungovania podnikateľských subjektov, ale hlavne energetiky, ktorá sa bude dotýkať každého podnikateľského subjektu, musí byť prerokovaná s týmito subjektmi. No ale vy ste povedali, že to písal pán Holjenčík.
Tento návrh zákona nikdy nemal uzrieť svetlo sveta a už vôbec nie v skrátenom legislatívnom konaní, pretože nie je ani jeden dôvod, aby v skrátenom legislatívnom konaní bol. Ani vecný, ani odborný, ani zákonný. A dokonca to pochopil aj predseda parlamentu, ktorý evidentne dáva najavo, že nemusí byť tento zákon schválený na tejto schôdzi.
No a tak trochu prečo je to sabotáž. Trend svetový, európsky, mal by byť aj trend slovenský - prečo podporovať obnoviteľné zdroje a nepodporovať fosílne palivá. Obnoviteľné zdroje totiž spôsobujú, resp. podporujú diverzifikovanosť výroby, podporujú znižovanie emisií uhlíka, včetne plynu, teda včetne plynových elektrární, ktoré idete podporovať, podporujú udržateľnosť výroby energií do budúcna, podporujú sebestačnosť a v konečnej fáze vlastne podporujú energetickú bezpečnosť našej krajiny.
Jedna kríza a Slovensko bolo takmer v panike a v nejakej hospodárskej pohotovosti a zachránili nás cudzí investori, resp. zahraniční investori. Pán minister, tomuto treba predchádzať do budúcna. A preto podpora obnoviteľných zdrojov napriek tomu, že dnes nie sú lacnejšie ako výroba nejakých iných typov.
Nuž asi viete, že dnes bola tlačovka predsedu vlády, ktorý povedal, že Enel žiada 800 mil. eur na dostavbu Mochoviec, 34-percentný vlastník štát. Na dostavbu Mochoviec. Dvakrát 440 mega. Na 1 MW na dostavbu cirka milión eur. Na dostavbu.
To nehovorím o nákladoch na výskum, vedu, ktoré robia iné štáty. Všetky iné podpory, ktoré má jadro, napríklad. Pán minister, vy viete že jedna fotovoltaická elektráreň má investičné náklady 1,1 milióna? Super. Prečo ich nepodporujete? Prečo ich zabíjate? Prečo zabíjate obnoviteľné zdroje?
Výskum, veda v obnoviteľných zdrojoch idú tak raketovo dopredu, že to čo je dnes, možno pravdou vás, čo tu obhajujete tieto nezmyselné postupy, o rok, o dva už nebude pravda. A vy sa tu zaväzujete 15 rokov, 15 rokov podporovať fosílne palivá.
A to teraz povedzme, že je to šitý zákon na jednu firmu. Vy obetujete celú energetiku slovenskú kvôli jeden firme! Ale čo sa môže stať? A povedzte mi, že sa to stať nemôže. Táto jedna firma, a otázka znie ešte aj, že či táto jedna firma, ktorá dnes spĺňa podmienky tohto zákona, dnes ich spĺňa, a je to jediná firma, ktorá dnes spĺňa.
Samozrejme, že je viacero firiem, ktoré po nejakých rekonštrukciách, tiež budú spĺňať, ale táto jediná spĺňa. Keď ste vy vyhodili tie podmienky v zákone, ktoré sú tam, a môžem sa ich dotknúť, pretože sme v druhom čítaní. Pán minister, veď ona spraví úplne malú rekonštrukciu a bude spĺňať podmienky zákona! A je to na jednom človekovi v tomto štáte, ktorý to uverí alebo ktorý to dá! Tú vyhlášku bude písať pravdepodobne tá istá ruka, ktorá písala tento zákon. Tá ruka, ktorá potrebuje tú dotáciu, pre tú konkrétnu firmu.
Aký budete mať vy dosah na to potom, pán minister, keď vy dneska nemáte dosah ani na to, aby ste stiahli návrh zákona? Pretože totiž po tom, čo stalo na výbore, pán minister máte len jednu možnosť alebo teda dve možnosti: buď stiahnete návrh, alebo odstúpite! To predsa nie je možné, aby ste vy povedali a rezignovali ste na svoju funkciu, na funkciu ministra - ja som zákon nerobil, to on! To je pre mňa neuveriteľné.
Takže ešte k tým obnoviteľným zdrojom, ktoré dnes majú určitú nákladovosť. Sám ste povedali vy, vie to aj kolega spravodajca, že len čo sa schválila koncepcia za prvej Ficovej vlády pre podporu fotovoltaických elektrární, čo nechápem prečo, pretože to bol Klondike pre vybraté skupiny firiem, pretože v tom čase už vedeli v Nemecku a v Česku to, čo sme sa my dozvedeli o dva roky, že návratnosť tých investícií je dva-tri-štyri roky. Pretože cena panelov klesla o 50 %. Ale tí v Nemecku to už vedeli. A tie panely, ktoré tam vyrobili, a tí Nemci to tam zastavili, tak ich za polovičnú cenu predávali na Slovensko, ale tie firmy budú brať 15 rokov neuveriteľné drahú, teda budú neuveriteľne draho predávať zo zákona elektrickú energiu, a občania Slovenskej republiky to budú doplácať, pán minister. Presne toto isté sa deje dnes pre fosílne palivá. Dva roky trvalo, kým Slovensko pochopilo, že zle nastavilo fotovoltaické elektrárne. Odmyslím si, že to bolo chcené. Možno to bolo nechcené. Možno sme nevedeli, teda Ficova vláda nevedela. Ale o dva roky to bolo jasné. Celá Európa vie, že neenergetické zdroje musíme podporovať, aby sme udržali vôbec Európu v konkurencieschopnosti. A my ideme úplne opačným smerom.
A teraz nielen to, že podporujeme tú jednu konkrétnu firmu týmto zákonom, lebo vy kvôli tej jednej firme obetujete to, čo teraz poviem. Totiž, nie je tu málo ľudí, ktorí peniaze majú na Slovensku. A investovať do vratných investícií, tiež nie je jednoduché. Nuž vy vytvárate také podmienky, aby tu možno mohli vznikať ďalšie, 200-, 300-, 400-, 500-megawattové elektrárne vysoko účinné, ktoré, keď budú spĺňať tieto podmienky, biznis na 15 rokov majú. Kto to zaplatí? Občania Slovenskej republiky.
Pán minister, ak už neviete vy alebo vláda, pretože sa pýtam, prečo mlčí pán premiér, prečo pán premiér k tomuto nepovie nič? Čiže vláda Slovenskej republiky, keď už nevie odmeniť svojich mecenášov, sponzorov, pretože treba znižovať schodok, tak si nájde na to obyvateľov a firmy, ktoré to zaplatia.
Takže koľko môže byť tých peňazí? Dnes ich môže byť neuveriteľné veľa a energia môže ísť neuveriteľne rýchlym spôsobom hore. Cena teda. A prečo je to zlé? Je to zlé preto, resp. aby to nebolo také zlé, tak vy na druhej strane robíte nejaké veľmi malé technické korektúry, ktoré majú ale veľmi ďalekosiahly dopad.
Napríklad to, že zrušíte pri 200, ani nie 200 MW, a jednoducho zrušíte tam podiel, nutný podiel obnoviteľných zdrojov, vlastne vy tým podnikateľom hovoríte, a tým podnikateľom, aj tým, ktorí budú mať ten vysoko účinný KVET, ale aj tým ktorí majú tie obnoviteľné zdroje, že vy tie obnoviteľné z droje nepotrebujete. A tí z tých obnoviteľných zdrojov zase vedia, ale my už nebudeme vyrábať lebo tamten to nemusí od nás zobrať. Pretože je jasné, že tie obnoviteľné zdroje dnes sú kúsok drahšie ako tie z vysoko účinného KVET-u. Ale pozor, všetci to vedia, že tie obnoviteľné zdroje sú teraz drahšie! Ale všetci vedia, že po roku 2020 budú lacnejšie. Všetci to vedia, pán minister, len Slovensko nie. A pán minister, vaše ministerstvo, resp. pán Holjenčík, ale predpokladám, že to vedia. Viete to aj vy, vie to aj pán Holjenčík, vedia to všetci, aj odborná verejnosť to vie. Len myslím si, že poslanci SMER-u to nebudú vedieť, resp. budú musieť konať.
Prečo je to zlý zákon ešte v protismere toho, že ruší dobré podmienky obnoviteľných zdrojov. Totiž obnoviteľné zdroje, hlavne na Slovensku, kde sme najlesnatejšia, jedna z najlesnatejších krajín v Európe, a máme jedny z najväčších fariem, teda najväčšiu farmu máme, 450 hektárov, to sme jediní, ktorí máme, poľnohospodári mi to potvrdia. Druhí Česi majú 260-hektárové farmy. Pre takéto veľké farmy je práve výhoda toho, aby efektívne mohli využívať svoje, svoju pôdu alebo svoj majetok, ktorý majú, alebo v prenájme, aj na energetické zdroje.
Máme obrovský problém s nezamestnanosťou na vidieku, pretože sme väčšinou vidiecka krajina. A máme tam mnoho nekvalifikovaných ľudí, ktorým nevieme nájsť pracovné miesto. Tie obnoviteľné zdroje prinášajú taký multiplikačný efekt pre slovenskú ekonomiku, že keby to niekto narátal, tak nie v Nemecku bude platiť, teda nie na Slovensku bude platiť ten nemecký slogan, ktorý majú, že radšej budem kupovať nemeckú energiu o jeden cent drahšie ako zahraničnú, ale u nás to bude platiť niekoľkonásobne viac.
Čo je na jednej strane, jeden pán minister začne hovoriť, kupujte slovenské výrobky, podporujme slovenských výrobcov. A na druhej strane iný minister ide podporovať ruský plyn alebo nejaký, ja neviem, ázijský, iný plyn. A nepodporuje naše výrobky. Pretože jednak biomasa, jednak nadprodukty v trvalo trávnatých porastoch môžu byť krásnym zdrojom výroby elektrickej energie, ktoré by sme mali podporovať z tých peňazí, ktoré teraz budú tiecť, bohužiaľ, pre, v krátkej dobe pravdepodobne len pre jednu, ale v dlhšej budúcnosti pre druhú, čo som presvedčený o tom, že je to veľmi zlé pre slovenskú energetiku, veľmi zlé pre slovenských podnikateľov a slovenských občanov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Áno, nadviažem na mojich predrečníkov, ale hlavne teda na predrečníka pána Hudackého. Dnešná vláda, pán minister, by sa mala zaoberať zvýšením efektivity obnoviteľných zdrojov. To je úloha do budúcna. Myslím si, že nastavenie využívania a podpory obnoviteľných zdrojov na Slovensku je dnes nastavené relatívne dobre. Vy však v návrhu napríklad znižujete podporu pre fotovoltaiku zo 100 na 30 kW. No ako si nejaký podnikateľ na väčšiu, na väčšiu fabriku alebo na tú strechu, 30 kW, veď to je, to je nič.
Takže summa summarum vy veľmi zhoršujete podmienky slovenských výrobcov obnoviteľných energií v jednej maličkej novele v skrátenom legislatívnom konaní. Neuveriteľným spôsobom podporujete, okrem toho, že jednu firmu, neuveriteľne podporujete tých, ktorí spaľujú ruský plyn, čím vlastne vy ohrozujete energetickú sebestačnosť a možnú energetickú bezpečnosť v budúcnosti, teoreticky, keby to využilo veľa firiem, energetickú bezpečnosť Slovenska. A z dlhodobého hľadiska to pocítia najmä občania, pretože je jasné, že obnoviteľné zdroje majú svoju návratnosť po roku 2020, ak sa budú dodržiavať tie regule alebo percentá, ktoré stanovuje Európska komisia. Ale potom sa hovorí, po roku 2030 4 bilióny eur by sa malo vrátiť. Pretože tie obnoviteľné zdroje, to je ako penzijný fond. To je, to je investícia do budúcna, to je udržateľnosť energií. A toto je úplne iným smerom.
Preto úplne sa stotožňujem s tým, kto tu povedal predo mnou pred chvíľočkou, že my sme jak v krajine, krok vpred, dva kroky vzad.

Ďakujem kolegom za reakcie. Nemám nejakú veľkú snahu alebo potrebu, potrebu reagovať. Len pánovi Kolesíkovi, ktorý medzičasom odišiel, nie je dôležité kto, koľko a dokedy bude riešiť svoju politiku v rámci vnútorného štátu. Dôležitý je ten trend. Problém Slovenska je v tom, že na rozdiel od Francúzska, Nemecka, Dánska, Belgicka a tak ďalej my nevieme, čo chceme. V programovom vyhlásení vlády je, budeme podporovať toto, toto, toto, toto, všetko, tam sa každý nájde. Dnes, keďže nemáme jasnú, ucelenú koncepciu, stratégiu alebo víziu, čo s energetikou, čo s obnoviteľnými zdrojmi, tak môže prísť takáto novela.
Keby sme tú koncepciu mali, tak neverím, že by na Slovensku bola schválená koncepcia, a nech by ju urobila ktorákoľvek vláda, ktorá by po roku mohla, alebo po roku by mohol niekto prísť s takýmto návrhom. Pretože v tej koncepcii by sa to určite nemohlo nájsť, pretože toto je proti trendom. A dôležitý je trend. A tie jednotlivé politiky sa nazývajú Zelené mapy, sa nazývajú Stratégie energetiky. Každá krajina si stanovuje nejaký plán.
A, samozrejme, jadro je dôležité pre Slovensko, obzvlášť dôležité, máme vynikajúci mix. Ja stále hovorím, máme jeden z najlepších mixov energetických v Európe. Problém je ale v tom, že nevieme, čo bude ďalej. A keď som spomenul, že budeme stavať alebo budú dostavané dva bloky v Mochovciach, uvažuje sa, keďže nemáme koncepciu, zase sa môže teoreticky uvažovať o Jaslovských Bohuniciach, potom budeme mať už nadvýrobu energie. Čo s ňou budeme robiť, keďže ju nebudeme môcť predávať, keď nebudeme mať vyrobených toľko energie z obnoviteľných zdrojov, že budeme spĺňať tie kvóty.
Čiže na základe tohto hovorím, tento zákon ide proti trendom, proti energetike, proti cenám a proti budúcnosti Slovenska.
Ďakujem.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister, skúsim vrátiť diskusiu aj do odbornej roviny alebo k odbornej časti, pretože politicky je toto predloženie novely zákona o obnoviteľných zdrojoch škandál. Odborne je to zabijak slovenskej energetiky. Budem sa to snažiť vysvetľovať na niektorých faktoch a budem veľmi rád, ak pán minister k tým faktom sa v rozprave vyjadrí.
Už v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu som spomínal, že tento návrh novely nemá žiaden odborný ani zákonný dôvod na to, aby sme ho prerokovávali v prvom čítaní. A ja mám minimálne tri dôvody alebo okruhy dôvodov, ktoré aj z odborného hľadiska nespĺňajú toto kritérium. Nielen zo zákonného, čo hovorí jasne rokovací poriadok.
Ten prvý dôvod by som nazval energeticko-technická stránka novely. Táto novela ide proti všetkým trendom svetovým, európskym, mimoeurópskym z hľadiska energetiky a pomôžem si niekoľkými citátmi, aby to nebolo, že tu nejaká opozičná strana alebo opozičný poslanec niečo prezentuje.
Výkonná riaditeka Medzinárodnej energetickej agentúry Maria von Hoeven v súvislosti s prebiehajúcim klimatickým samitom v Doha povedala: "Je zrejmé, že emisie uhlíka sa musia dramaticky znížiť a sektor energetiky v tom musí zohrať kľúčovú rolu." Koniec citátu. Medzi tým energetická agentúra silne nabáda všetky vlády sveta, aby ustanovili také politiky vo svojich štátoch, ktoré podporujú rýchle zavedenie energetiky efektívnych technológií.
Ceny energií v Európe sú veľmi-veľmi vysoké a jedine energetická účinnosť je jednou z ciest, ako udržať Európu konkurencieschopnou. Preto hlavne európske krajiny pristupujú k niektorým zásadným krokom, ktoré, hlavne tie vyspelejšie alebo tie viac dopredu mysliace štáty aj realizujú vo svojich krajinách.
Spomínal som nedávno v svojej faktickej poznámke, že Nemecko ide do roku 2022 odstrániť všetkých sedemnásť jadrových elektrární. Nejaký kolega, myslím, že Jánoš, povedal, že Nemci sú takí a onakí a nespravia to, lebo budú potrebovať energiu. No, Francúzsko, absolútna veľmoc v jadrovej energetike, vyrába tri štvrtiny, vyrába spotrebu svojej energie z jadra. Nuž, je tam socialista prezident Hollande, ktorý sľúbil, že zníži túto výrobu na 50 % za štyri roky, predpokladám. Belgicko zruší sedem reaktorov jadrových medzi rokom 2015 a 2025.
A čo je dôležité? Európska únia vo svojich dokumentoch, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, má nejaký plán znižovania emisií a podielu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Dnes priemer Európskej únie vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov energie je priemer 12,14 %. Ale sú krajiny, napríklad Švédsko 48, Lotyšsko 32, Fínsko 32 a tak ďalej. Slovensko, a toto je tá odborno-technická stránka veci pre Slovensko, má dnes, pardon, v roku 2010 9,8. To by nebolo nič zlé, problém je, že v roku 2009 to bolo 10,4. Ideme dostavať jadrovú elektráreň v Mochovciach, vláda niečo hovorí ešte dokonca o výstavbe ďalšej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. No potom budeme mať aký podiel?
No a problém, táto novela totiž, táto novela ide podporiť spotrebu plynu na úkor obnoviteľných zdrojov energie. Zhoršuje podmienky vodnej, hm, výroby z vody, zhoršuje podmienky výroby zo slnka a svojím spôsobom a dosť podstatne zhoršuje podmienky z drevenej štiepky alebo z drevenej biomasy. Prečo? Tie konkrétne veci, ktoré tu boli spomínané, sú jedna vec. To znamená zvýšenie podpory pre výrobu energie do 300 mega. To ale nie je až taký veľký problém, keby tam zostala podmienka, že doteraz do tých 200 mega bola podmienka, že 20 % musí byť výroby z obnoviteľných zdrojov energie. To je dôležité.
Pretože toto je najdôležitejší argument, že tento návrh zákona je účelový. Je účelový pre toho, kto vyrába z plynu elektrickú energiu a využíva ešte teplo. A je úplne jedno, koľko vyrába elektrickej energie - podľa novej novely - a koľko vyrába tepla. Pretože je vysoko účinný KVET, ktorý vyrába 60 % elektrickej energie, 40 % tepla. Je vysoko účinný KVET, ktorý vyrába 20 % elektrickej energie a 80 % tepla. Obidve sú v poriadku, sú to vysoko účinné KVET-y, ale pália plyn, plyn, fosílne palivo.
Páni a dámy zo SMER-u, ja neviem, či viete, o čo ide, dokonca niekedy mám pocit, že neviem, či pán minister vie, čo robí, lebo toto je, toto je - a už vôbec neviem, či pán premiér vie, čo robí. A dostanem sa aj k tomu. Kto teda je pôvodcom tohto? A to sa spýtam pána ministra, že či sa on prizná k tomu, alebo niekto iný. Na základe krokov, ktoré sa udiali za posledné mesiace.
To by ešte stále nebolo nič. Ale v ďalšom odseku alebo zmene v dodnes platnom zákone je, že vo vysoko účinnom KVET-e a, samozrejme, v iných energiách platí: ak rekonštruujete a rekonštrukcia je vyššia, cena rekonštrukcie je vyššia ako o 50 % ako investícia, vtedy máte šancu dostať dotáciu. No my tých 50 % novej technológie rušíme. Čiže keď ten konkrétny výrobca vysoko účinného KVET-u zajtra alebo dnes, alebo včera urobí rekonštrukciu za 5-tisíc euro, tak môže dostať do 300 mega dotáciu.
Čo to spôsobuje s energetikou? Cena energií sa robí v globále, čiže je úplne jedno, z akého, z akého výrobného technologického postupu ide. A my teraz touto novelou presunieme dotácie pre tých, ktorí robia obnoviteľné zdroje, nové technológie, keď aj rekonštruujú, tak musia, nové technológie, efektívnejšie technológie. Nechcem už hovoriť o tom, že obnoviteľné zdroje sú naše zdroje, čiže neplatíme Rusom, ak to už mám tak povedať. Takže keď teraz máme v pláne podporiť do 300 mega niekoho, kto spaľuje ruský plyn, aby nezdvihla sa cena energie, pretože socialistická vláda nemôže dovoliť zdvihnúť cenu energie, tak musíme niekomu zobrať. Tak, samozrejme, zoberieme tým, ktorí idú v kurze sveta Európskej komisie, nášho európskeho podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, tu som čítal jeho citát, môžem ho zopakovať, nedávno v Bratislave na konferencii: "Verím, že budeme hospodáriť s energiou lepšie, budeme mať vyššiu energetickú efektívnosť a budeme schopní produkovať viac energie z obnoviteľných zdrojov energie. Toto všetko by malo mať, samozrejme, veľmi priaznivý vplyv na zníženie úrovne chudoby na Slovensku." Toto povedal Maroš Šefčovič nedávno v Bratislave na konferencii.
Čo hovorí táto novela? Neexistuje krajina na svete, na svete možno, ale v Európe neexistuje krajina, v ktorej by toto bolo možné. Neexistuje!
A teraz mi napadá to, čo povedal pán Želiezka, že pán Hlina nevie za pätnásť minút navariť guláš. Páni kolegovia, keby sa neboli ozvali, tak vy za dve hodiny uvaríte zločin na slovenskej energetike? (Potlesk.) Za dve hodiny ste to schopní spraviť v skrátenom legislatívnom konaní?! To je neuveriteľné! Ne-u-ve-ri-teľ-né!
A keď hovorím, že táto novela je šitá na bod č. 7 a 9, tak to podložím dôkazom, pozmeňujúcim návrhom Ľubomíra Vážneho nedávno na výbore pre hospodárstvo. (Reakcia z pléna.) Ako? Kde novelou alebo novým článkom k zákonu o núdzových zásobách ropy poza bučky všetkých, pod rúškom, ticho, pozmeňujúcim návrhom vo výbore, ktorý si nemusel nikto všimnúť, navrhol pozmeňujúci návrh, ktorý sa prakticky týka len zvýšenia možnosti brania dotácií do 300 mega. Tu je. (Rečník ukázal hárok papiera.) Pred chvíľou som videl pána ministra Boreca.
Viete, prečo tento návrh neprešiel? Lebo pán, no, lebo sa ozvali opoziční poslanci alebo pán minister Borec povedal: a legislatíva Národnej rady. No nie. A týmto zákonom by mohol byť ohrozený zákon o ropných zásobách ropy. Preto ho pán Vážny stiahol.
A o mesiac nato príde novela zákona taká istá, ktorá pod rúškom, no, pán minister, hovoril som to, že keby ste boli korektný, tak tú dôvodovú správu spravíte úplne inak. Pravdivo. A nemuseli sme o tom tu toľko hovoriť. Však keď chcete podporiť jednu firmu, tak to povedzte. Páni poslanci nech to schvália, nech to občania vedia a môžme ísť ďalej, však valec valcuje.
Pán minister, neviem, či viete, ale zhruba pred siedmimi rokmi, pred siedmimi rokmi vaše ministerstvo, teda ministerstvo, ktorého ste predstaviteľom, ministerstvo hospodárstva, dalo pol miliardy slovenských korún - 500 mil. korún - na podporu riešenia zvýšenia zdroja z biomasy vo Zvolenskej teplárni, ktorá vyrábala niečo podobné, ako čo šijete teraz na 300 mega. Spaľujem plyn, vyrábam elektrickú energiu, odpad ide teplo. To je tepláreň, ktorá kvôli tomu teplu, aby zobrala dotáciu, aby prežila a aby občania mali lacnejšie teplo, spravila ako generačnú jednotku. Keďže pred siedmimi rokmi vaši muži, muži, ktorí sedeli na vašom ministerstve, pochopili, že toto je neefektívne, tak pol miliardy slovenských korún sme investovali do Zvolenskej teplárne zo zdrojov štátu, aby sme zvýšili efektívnosť výroby energie na Slovensku.
Ale čo je problém ešte ďalší. To bolo pred siedmimi rokmi, už vtedy toto bolo zastaralé. Pretože takú istú tepláreň v Rakúsku, ktorú postavili v roku 1998, v roku 2004 ju zatvorili, lebo bola neefektívna. Totiž v Rakúsku už aj spaľovanie bioštiepky na teplo považujú za barbarstvo, pán minister. Ak to neviete, choďte tam sa pozrieť. Neexistuje už vo vyspelom svete spaľovanie dreva na teplo! Rozumieme sa, pán minister? A vy idete podporovať spaľovanie plynu! Ako z energetického, z ekologického, z odborného hľadiska pre mňa, prepáčte, nepochopiteľné.
A preto sa pýtam teda, pán minister, keď toto navrhol pán Vážny, pán Vážny je autor tohto (rečník ukázal hárok papiera) alebo to bol návrh ministerstva, ktorý si osvojil pán poslanec Vážny a dal ho na výbor? Alebo to písal pán Holjenčík a dal ho pánovi Vážnemu, aby to dal na výbor? Kto je autorom teda tohto? Kto chcel poza bučky cez výbor v tichosti schváliť? Keby tento pozmeňujúci návrh bol prešiel, dnes neriešime skrátené legislatívne konanie, páni zo SMER-u. A ak vám pán Hlina povedal včera niečo o pozore, tak ak toto schválite, neviem, ako sa budeme dívať na seba do konca volebného obdobia.
Pán minister, toto sa nerobí ani v horšej spoločnosti. Neviem, čo sledujete, ale mali by ste sa vyjadriť, a veľmi jasne.
A nateraz všetko. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)