Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.11.2012 o 18:53 hod.

PhDr.

Juraj Miškov

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.11.2012 18:53 - 18:55 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Kolega Martin Chren tu už spomenul. Ja som, Jofo, tiež rád, že si prečítal citát, ktorý ja si dovolím zopakovať, pretože ja som nevedel, či sa mám smiať, alebo plakať, keď som ten citát čítal: "Všadeprítomné zobrazovanie nahoty a sexuality, bilbordy, internet, tlačoviny, kdekade vystavené obrázky, plagáty, čokoľvek reálne vybíja sexuálny náboj, ktorý má byť rezervovaný pre určité obdobie" - koniec citátu. No, ja som pozeral, pán kolega, na tie vaše obrázky. Pozrel som raz, nič. Pozrel som druhýkrát, nič. Pozrel som tretíkrát, nič. Jednoducho mne žiadny sexuálny náboj tieto obrázky nevybíjali. Nuž niekomu vybíjajú, niekomu nevybíjajú, ale možno potom stojí otázka inak. Je to naozaj o tých obrázkoch, alebo je to o tom, kto sa pozerá? Ja nechcem byť osobný nijakým spôsobom, ale ja by som vám odporučil prečítať si jednu zaujímavú knihu o teórii tieňov. Napísal ju Carl Jung. Je to psychológ a psychiater, a možno sa trochu viac začať venovať téme spracovania vlastnej sexuality. Ja som presvedčený, že pokiaľ sa s touto témou vlastnej sexuality dostatočne dlho budete zaoberať, tak vám garantujem, že pohľad na nahotinky v Novom čase vám nebude vybíjať žiadny sexuálny náboj.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.11.2012 16:09 - 16:18 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi možno na začiatok povedať, že za najlepší investičný stimul vôbec považujem kvalitné podnikateľské prostredie a to sa nedá nahradiť žiadnym iným investičným stimulom.
Takisto mi dovoľte pripomenúť, že naša vláda bola vláda, ktorá vykonala na poli investičnej pomoci veľmi veľa dobrého. Naša vláda znížila počet investičných stimulov, ktoré boli udelené jednotlivým spoločnostiam štvornásobne s predchádzajúcou vládou. Naša vláda urobila poriadok v prideľovaní investičných stimulov a nastavila pravidlá pre investičné stimuly. V rámci ciest po Slovensku som absolvoval množstvo konferencií a stretnutí s podnikateľmi a investičné stimuly sú vždy veľká téma a často nám investičné stimuly títo podnikatelia vytýkajú.
Dovoľte mi teda len veľmi krátko venovať sa výčitkám, ktoré zaznievajú zo strany podnikateľov: či už malých, stredných, alebo živnostníkov. Takou asi najčastejšou výtkou je, že sú poskytované iba zahraničným firmám. Tento mýtus poskytovania investičných stimulov zahraničným firmám je výdatne živený aj niektorými politikmi, ktorí veľmi dobre vedia, že to tak nie je. Jednoducho, zákon o investičnej pomoci nepozná pojem domáca a zahraničná spoločnosť. Nepozná tento pojem, a preto si položme otázku, či je napríklad Volkswagen Bratislava, PSA Peugeot Citroën v Trnave, KIA v Žiline alebo Samsung v Galante spoločnosťou, ktoré, ktorá je registrovaná na slovenskom obchodnom súde so slovenským živnostenským povolením, s prideleným daňovým registračným číslom na Slovensku, s adresou spoločnosti na Slovensku, ktorí zamestnávajú slovenských občanov, ktorí platia dane na Slovensku, či sú tieto spoločnosti vôbec zahraničnými spoločnosťami. Pretože sú to spoločnosti, ktoré dostali investičné stimuly.
Mýtus o tom, že investičné stimuly sú prideľované iba zahraničným firmám, vznikol pravdepodobne na základe pomerne vysokého nastavenia prahu minimálnej investície potrebnej na požiadanie o investičnú pomoc. Takto nastavený prah investície bol častokrát nedosiahnuteľný pre veľmi veľa firiem, ktoré mali slovenský kapitál, respektíve nedisponovali veľkosťou zahraničného kapitálu. Takýmto spôsobom vznikol mýtus, že investičné stimuly dostávajú na Slovensku iba zahraničné firmy. Ešte raz chcem povedať: Nie je to pravda. Jednoducho, nie je to možné, či už z hľadiska zákona o investičnej pomoci, ale nie je to možné takisto ani kvôli pravidlám Európskej únie, ktoré by či už pozitívnu, alebo negatívnu diskrimináciu nepovolili.
My sme tieto prahy pre investičnú pomoc výrazným spôsobom znížili. Dnes sú tieto prahy nastavené na úrovni 1,5 milióna eur v prípade spoločnosti s priemyselnou výrobou, a dokonca ten prah je nastavený vo výške 600-tisíc eur v prípade spoločnosti R&D, alebo teda v prípade spoločnosti orientovanej na vyššiu pridanú hodnotu, výskum, vývoj.
Ďalšou takou výtkou, kolega Chren to tu už spomínal, je, že ľudia považujú a podnikatelia teda považujú investičné stimuly za nespravodlivé, pretože niektorí tieto investičné stimuly dostanú, iní ich nedostanú, to znamená, že nemajú na ne nárok všetci. Nuž, áno, toto nie je mýtus, toto je pravda, pretože investičná pomoc je zo svojej podstaty rozhodnutím vlády, ktorá arbitrárne rozhodne o udelení alebo neudelení investičnej pomoci jednotlivým žiadateľom. Aj tento problém rieši nami navrhovaná novela zákona o investičnej pomoci a ako už kolega, poslanec Chren spomínal, jednoducho chceme dať možnosť po splnení kritérií, ktoré sme v tejto novele nadefinovali, chceme dať možnosť každému podnikateľovi na Slovensku, nerozlišujeme, či je slovenský, alebo zahraničný, či je malý, alebo veľký, ale jednoducho, po splnení kritérií, ktoré sme nadefinovali, alebo teda ktoré sú nadefinované v zákone o investičnej pomoci, a po vytvorení päťdesiatich nových pracovných miest v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, po splnení týchto kritérií jednoducho získa automaticky takýto podnikateľ nárok na spomínaný daňový stimul. Toto považujeme za spravodlivé voči všetkým podnikateľom, ktorí sa rozhodnú zamestnať v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou 50, alebo vytvoriť v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou 50 nových pracovných miest. Toto je jedným z opatrení spomínanej novely.
Ďalšie opatrenie, ktoré neviem, či poslanec Chren ako môj spolupredkladateľ spomínal, chceme jednoducho zamedziť tomu, aby boli investičné stimuly poskytované na existujúce pracovné miesta. Toto je jednoducho nedostatok, ktorý v zákone o investičnej pomoci je, ktorý sa objavil a ktorý je potrebné riešiť. Zákon o investičnej pomoci totiž nedefinuje nutnosť vytvorenia nových pracovných miest v podobe, v akej je platný, a aplikačná prax tohto zákona ukázala, že je to výrazný nedostatok tohto zákona, pretože tá investičná pomoc je poskytovaná alebo viazaná na investíciu ako takú a na výšku investície, a nie na vytvorenie nových pracovných miest. To znamená, ak nechceme podporovať investičnými stimulmi udržiavanie existujúcich pracovných miest a draho si takýmto spôsobom kupovať záchranu týchto pracovných miest, tak je potrebné túto situáciu vyriešiť. Ministerstvo hospodárstva zatiaľ nepredložilo do legislatívneho procesu alebo aspoň som nezachytil, že by predložilo do legislatívneho procesu riešenie tohto problému, a tak po schválených investičných stimuloch pre spoločnosť, napríklad Mondi v Ružomberku, kde zachraňujeme existujúce pracovné miesta, môžu prísť ďalšie investičné stimuly, pretože toto je nebezpečný precedens, teraz všetci podnikatelia, ktorí začnú mať kvôli kríze alebo kvôli iným dôvodom problémy s udržaním pracovných miest, jednoducho začnú žiadať pri pripravovanej novej investícii o investičný stimul s tým, že budú žiadať tento investičný stimul na záchranu existujúcich pracovných miest. Toto jednoducho považujeme za nezmyselné a naša novela, ktorú sme sa spoločne s kolegom, poslancom Chrenom rozhodli predložiť plénu, tento problém rieši.
Chcel by som vás teda poprosiť, vážení páni a vážené dámy, milí kolegovia, o podporu našej novely návrhu zákona o investičnej pomoci, pretože si myslím, že rieši existujúce nedostatky platného zákona o investičnej pomoci a zároveň prináša prorastové opatrenie pre slovenskú ekonomiku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2012 14:02 - 14:04 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste asi dobre nepočúvali, pretože ja som v odôvodnení tohto pozmeňovacieho návrhu uviedol, že už dnes máme vyhlášku ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 524/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely. To je po prvé.
Po druhé. Nám ide v podstate len o rozšírenie možnosti prevádzkovania týchto múzeí, ktoré už dnes sú povolené, a aby ich nemohli prevádzkovať iba podnikateľské subjekty, ktoré ich dnes prevádzkovať môžu, ale aby ich mohli prevádzkovať aj obce, čo si myslím, že je v záujme aj mnohých starostov z vášho poslaneckého klubu, a aby ich mohli prevádzkovať banícke spolky.
Čiže v zásade tento pozmeňovací návrh nehovorí o tom, že chceme dosiahnuť nejaké nóvum alebo nejakú, nejakú revolúciu. My len hovoríme o tom, v poriadku, pokiaľ môžu podnikateľské subjekty prevádzkovať takéto múzeá, tak dajme túto možnosť aj obciam a dajme túto možnosť aj baníckym spolkom za dodržania všetkých potrebných legislatívnych pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti a dozoru banského úradu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2012 13:51 - 13:57 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážení páni, vážená dáma, pani podpredsedníčka. Ešte keď som viedol ministerstvo hospodárstva, tak ma navštívilo združenie baníckych spolkov a cechov a darovali mi krásnu banícku uniformu a tak isto ma pozvali sfárať do bane, pozvali ma do Salamandrového pochodu. A ja som im na oplátku sľúbil, že ak budú niečo potrebovať a budem im môcť, vedieť pomôcť, tak sa môžu pokojne na mňa obrátiť.
Združenie využilo túto moju ponuku a obrátilo sa na mňa s jednou myšlienkou a iniciatívou, ktorú sme pretavili do pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova, Martina Chrena a Daniela Krajcera k prerokovanému návrhu zákona, a ja by som teda veľmi rád tento pozmeňujúci návrh predniesol.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškov, Martina Chrena a Daniela Krajcera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, pod parlamentnou tlačou č. 147.
Poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3a sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová "pre sprístupňovanie starých banských diel na múzejné a obdobné účely sa organizáciou rozumie aj obec a občianske združenie s predmetom činnosti týkajúcim sa baníctva (banícke spolky) so sídlom v katastrálnych územiach, v ktorých sa banské diela nachádzajú."
Poznámky pod čiarou k odkazom 3aa) a 3ab) znejú:
,,3aa) Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
3ab) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov."
Po druhé. Doterajší novelizačný bod sa označuje ako bod 2.
Odôvodnenie: Na území Slovenskej republiky je viac ako 496 obcí, kde sa kutalo alebo ťažili nerasty. Činnosť spočívala v hĺbení prieskumných štôlní, odvalov a tak ďalej. A tieto sú vo väčšine prípadov nevyužívané na múzejné a iné činnosti. Hlavne občianske združenia (banícke spolky) majú v súčasnej dobe eminentný záujem na sprístupňovaní starých banských diel pre turistické, ale aj pedagogicko-náučné činnosti. Aj obce ako Dobšiná, Spišská Nová Ves, Kremnica, Pezinok a ďalšie prejavili záujem o staré banské diela a sprevádzkovať ich na účel rozšírenia produktov cestovného ruchu, a to budovaním banských náučných chodníkov vrátane prehliadok starých banských diel.
Legislatívna úprava tak, ako sa navrhuje, umožní obciam a občianskym združeniam prevádzkovať staré banské diela za dozoru obvodných banských úradov v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 524/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely.
Vážené dámy, vážení páni, história baníctva na Slovensku je staršia ako 4000 rokov. Počas tohto obdobia sa banskou činnosťou vytvorilo viacero technicky, ale aj historicky veľmi zaujímavých banských diel, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach Slovenska a ktoré neslúžia nikomu a ničomu, ale po schválení tohto pozmeňovacieho návrhu sa môžu využiť na reprezentáciu Slovenska v oblasti montánnej turistiky. Hlavne turisti z okolitých krajín môžu byť zvedaví na výdobytky vedy a techniky v oblasti dobývania nerastných surovín, či sa už jedná o mariansku čiernu bridlicu, pezinské zlato, viac ako storočnú históriu dobývania uhlia na Hornej Nitre, nehovoriac o zlatej Kremnici, alebo striebornej Banskej Štiavnici, medenej Španej Doline a Smolníka, železných rúd na Gemeri a Spiši, alebo opálov na Červenici pri Prešove a soli v samotnom Prešove.
V záujme obnovenia historických technických pamiatok po banskej činnosti vzniklo na Slovensku v roku 2005 Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska, ktoré v rámci združenia celkovo doteraz združuje 25 baníckych spolkov, cechov a bratstiev. Členovia týchto spolkov svojpomocne sa dali do obnovovania starých banských diel, nielen samotných baní, ale aj prevádzkových, technických pamiatok po banskej činnosti, ktoré však nemôžu prevádzkovať z dôvodu, že nie sú podnikateľskými subjektmi. O prevádzkovanie týchto diel prejavili záujem aj obce a mestá, v katastrálnych územiach ktorých sa staré banské mestá nachádzajú. Spolky, ale aj mestá si uvedomujú skutočnosť, že s sprístupnením týchto diel sa obohatí montánno-turistický produkt a samotní turisti z jednodňovej turistiky v snahe oboznámiť sa s históriou banských miest môžu túto turistiku predĺžiť na viacdňovú turistiku. Je v záujme nás všetkých, aby sme našu bohatú históriu mohli záujemcom prezentovať presne tak, ako to robia naši susedia v Rakúsku, v Nemecku v Poľsku, ale aj v susedných Čechách.
Verím, páni poslanci a panie poslankyne, že náš návrh, ktorý nemá nárok na štátny rozpočet, práve naopak, ktorý môže priniesť do rozpočtu obcí, ale aj do štátneho rozpočtu nejaké peniaze, nebude mať pozitívne, ktorý bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie skultúrnením životného prostredia, ktorý je mimo akýchkoľvek politických a iných spoločenských vplyvov, že tento pozmeňujúci návrh podporíte.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2012 11:23 - 11:25 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Čakám na tie dve minúty. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Chren Martin, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj odborný, analytický a hlavne komplexný výklad problematiky, ktorá sa týka tohto návrhu zákona. Vo mne to opäť len upevnilo presvedčenie, že vláda Roberta Fica predkladá do parlamentu ďalšie zákony, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú podnikateľské prostredie. Za štyri mesiace stihla prijať štrnásť takýchto zákonov. Ja som napočítal v programe tejto schôdze ďalších päť vládnych zákonov, či je to teda spomínaný zákon, o ktorom práve beží rozprava, alebo zákon o advokácii, kde som konkrétne pomenoval problematické body. Potom ďalej je to zákon, ktorým sa zavádzajú opäť koncesionárske poplatky aj pre firmy, čo je čistá daň, výpalné voči firmám, návrh zákona o správnych poplatkoch, návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a takisto aj jeden poslanecký návrh pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, ktorý kompletne zlikviduje celú jednu oblasť podnikania. K tomu ešte samostatne vystúpim. Nuž myslím si, že vláda Roberta Fica sa rozhodla vyhlásiť vojnu slovenskej ekonomike a organizuje teroristické útoky voči firmám, ktoré podnikajú na Slovensku. Namiesto toho, aby urobila kroky, ktoré budú smerovať k naštartovaniu hospodárskeho rastu napríklad znížením korporátnych daní, ako to už robia napríklad aj Švédi, ktorí boli donedávna vaším veľkým socialistickým vzorom, tak sme sa dočkali alebo dočkáme sa budúci rok iba zvyšovania daní, zvyšovania odvodov a ďalšieho zhoršovania podnikateľského prostredia. Slovensko definitívne skončí na konci v rebríčku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2012 16:37 - 16:46 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Príjemné popoludnie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi na začiatku uviesť, že nie som právnik, nie som advokát, nemám skončenú právnickú školu, preto sa nebudem vyjadrovať k obsahu zákona, aby som nebol obvinený, že tomu nerozumiem, ktorý sa týka právnického stavu, ale dovoľte mi vyjadriť sa k dvom záležitostiam, ktoré sa v zákone nachádzajú a z môjho pohľadu poškodzujú podnikateľské prostredie, resp. obmedzujú podnikateľské slobody.
Pred nejakým časom sme prezentovali na tlačovej konferencii strany Sloboda a Solidarita, že vláda Roberta Fica schválila už 14 zákonov, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú podnikateľské prostredie. Pred krátkym časom bol zverejnený rebríček konkurencieschopnosti, v ktorom Slovensko opäť pokleslo a my máme v parlamente ďalší zákon alebo ďalšie zákony, pretože vystúpim počas tejto schôdze ešte k ďalším zákonom, ktoré poškodzujú podnikateľské prostredie, tak ako som to sľúbil, a budem upozorňovať na každý jeden zákon, ktorý z môjho pohľadu poškodzuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Takže dovoľte mi, vážený kolegovia, uviesť konkrétne ustanovenia, ktoré v predkladanom zákone, ktoré poškodzujú podnikateľské prostredie na Slovensku.
Tým prvým je obligatórna kumulácia spoločníka a konateľa v advokátskej kancelárii. V dôvodovej správe ako argument uvádza predkladateľ poistenie, kde limit poistenia viazaný na počet spoločníkov v advokátskej kancelárii, nie na počet konateľov. Na dosiahnutie želaného stavu pritom v podstate postačuje iba úprava limitu poistenia a nie je potrebné nijakým spôsobom zasahovať do štruktúr obchodných spoločností, ktoré poskytujú advokátske služby.
Postavenie spoločníka v zmysle ustálenej právnej teórie a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka neoprávňuje spoločníka na rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti a na konanie v mene obchodnej spoločnosti. Je pravdepodobné, že navrhovaná zmena by viedla k umelému nárastu jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným, ktoré by však v skutočnosti boli ekonomicky naviazané formou rôznych zmlúv na centrálnu spoločnosť, ktorá zabezpečuje spoločné zázemie a starostlivosť o spoločnú klientelu. Takáto umelá fragmentácia zaiste nie je účelom predkladanej novely a nie je ani želateľným javom, hoci je už za súčasného stavu pomerne rozšírená.
Vytváranie advokátskych kancelárií s vyšším počtom advokátov je nepopierateľným trendom aj v Slovenskej republike. Nie je však možné rozumne považovať, aby miera práv a povinností každého advokáta smerom dovnútra spoločnosti bola rovnaká. Takisto nie je vhodné od mladých, začínajúcich advokátov požadovať, aby od prvého dňa výkonu advokácie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, sa podieľali na financovaní jej základného imania a aby mali pro rata rovnocenné podiely na zisku ako starší zakladajúci advokáti, ktorí niesli bremeno založenia danej advokátskej spoločnosti, budovali rokmi jej klientelu, zázemie a reputáciu tejto advokátskej kancelárie. Právne postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, vrátane jeho zodpovednosti za výkon funkcie voči spoločnosti aj voči klientom, už teraz poskytuje dostatočne robustnú právnu úpravu pred nezodpovedným konaním advokáta v mene spoločnosti či už voči klientom, alebo voči samotnej komore.
Takže dovoľte mi záverom uviesť, že toto ustanovenie je možné pokladať za neprimeraný zásah do slobody podnikateľa alias podnikateľských slobôd v advokátskom povolaní. Z môjho pohľadu ide o neprimerané obmedzenie, ktoré môže mať nepriaznivé dopady v konečnom dôsledku na celú oblasť advokácie. Tam, kde sa mohli spájať sily, sa budú deliť advokátske kancelárie, vznikať nové, čo v konečnom dôsledku môže mať aj nepriaznivé dopady na klienta advokácie. Nuž z tohto opatrenia mne na kilometre smrdí istá účelovosť predkladateľa, napadá mi jedna z vecí, akým spôsobom zabrániť povedzme prenikaniu zahraničných advokátskych kancelárií na slovenský trh a už to tu v rozprave, myslím, odznelo, že predkladateľom celého zákona nie je ministerstvo spravodlivosti resp. pán minister, ale advokátska komora, čo by stavovská organizácia alebo teda lobistické združenie. Mne teda z ustanovenia, ktoré som spomínal, toto vyplýva.
Dovoľte mi teda upozorniť ešte na druhé ustanovenie, ktoré si takisto myslím, že je v rozpore s podnikateľskými slobodami a zbytočne zhoršuje ten stav, a to je automatické overovanie vhodnosti obchodného mena zo strany komory. Podľa návrhu zákona komora v každom prípade ex ante, to znamená pred registráciou samotnej spoločnosti s ručením obmedzeným, preskúmava, či názov združenia alebo obchodnej spoločnosti v zmysle § 13, resp. § 15 zákona neznižuje dôstojnosť advokátskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky. V zmysle dôvodovej správe je hlavným cieľom navrhovanej úpravy odlíšiť subjekty vykonávajúce advokáciu od tzv. pokútneho poskytovania právnych služieb.
Podľa mojich zistení sa tento existujúci problém týka skutočne malého percenta združení a obchodných spoločností, a preto sa domnievam, že je neprimerané, aby automatickému preskúmavaniu názvu združenia, resp. obchodného mena spoločnosti komorou podliehali všetky subjekty, ktoré majú záujem o poskytovanie právnych služieb touto formou. Preto by bolo možno vhodnejšie, aby advokátska komora v prípade, že zistí, že meno advokátskej kancelárie nemá nimi požadované náležitosti, to znamená, že by mohlo to meno znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky, aby advokátska komora mohla vyzvať subjekt, aby v primeranej lehote tento subjekt, stav, neželaný stav napravil.
Takže ja pevne verím, skutočne toto nie je politické vystúpenie, toto je odborné vystúpenie a pevne verím, že predkladateľ si osvojí pripomienky, ktoré odzneli v mojom vystúpení a v druhom čítaní, ak teda zákon prejde do druhého čítania tieto ustanovenia upraví takým spôsobom, aby nepoškodzovali zbytočne podnikateľské prostredie. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.
A ešte, pardon, ešte mám jeden procedurálny návrh k zákonu, kde navrhujeme, aby tento návrh prerokovali aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pretože predmetný návrh zákona sa týka mládeže do 35 rokov a zároveň navrhujeme, aby tento návrh prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pretože sa týka rodovej rovnosti a postavenia žien v povolaní advokátskych koncipientov a advokátov. A to je všetko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.8.2012 15:13 - 15:15 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Jozef, chcel by som sa ti poďakovať za tvoje vystúpenie. Naozaj bolo dôkazom toho, že na rozdiel od vládnej strany SMER my máme riešenia, ako konsolidovať verejné financie bez toho, aby sa dotkli väčšiny ľudí, ktorí tvoria hodnoty. Ja som veľmi rád, že si spomenul napríklad aj tých 80 mil., ktoré sa stali navyše príjmom štátneho rozpočtu. Sú to dividendy z roku 2011, z roku 2010 to bolo viac ako 100 mil. eur,, ktoré sme navyše priniesli do štátneho rozpočtu efektívnou správou štátnych aktív. Čiže aj toto je dôkaz, že lepšie spravovanie podnikov vo vlastníctve štátu môže byť nástrojom konsolidácie verejných financií na príjmovej stránke, že to nie je len zvyšovanie daní a odvodov a poplatkov, ako sa nás pokúša o tom presvedčiť vládny SMER.
A budem konštruktívny napriek tomu, že nemusím ponúkať žiadne návrhy, o ktoré tak žobroní pán premiér Fico. Predsa len jeden ponúknem. Včera sme schválili 3. energetický balíček, v rámci ktorého príde k oddeleniu tranzitného plynovodu od matky. V rámci toho príde k preceneniu aktív, kde vznikne mimoriadny zisk SPP vo výške okolo 2 mld. eur. Tieto peniaze je možné vyplatiť či už vo forme mimoriadnej dividendy alebo vo forme navýšenej riadnej dividendy. A toto napríklad môže byť ďalšie z opatrení, ako sa dá konsolidovať štátny verejný rozpočet bez toho, aby sme zvyšovali dane, bez toho, aby sme zvyšovali odvody, bez toho, aby sme zvyšovali poplatky ľuďom, bez toho aby sme ničili živnostníkov, bez toho, aby sme likvidovali 2. pilier. Čiže, nech sa páči, pokojne, toto je tip zo strany SaS, ktorý môžete použiť na konsolidáciu verejných financií. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.7.2012 18:10 - 18:12 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem vám veľmi pekne, pani predsedajúca. Jozef, chcel by som ti poďakovať. Naozaj vo svojom príspevku si veľmi pekne zhrnul všetky, všetky argumenty, prečo nie je možné hlasovať za takýto návrh.
Ale chcel by som možno poznamenať jednu vec. Mňa šokuje ľahkosť a rýchlosť, s akou strana SMER - sociálna demokracia nachádza riešenia. Ako dokáže nájsť stovky, stovky miliónov eur, nie milióny, stovky miliónov eur. Ja si pamätám na konsolidačné úsilie a konsolidačné opatrenie našej vlády. Nie je to tak dávno, keď sme museli skresať 8-percentný deficit, ktorý ste nám tu zanechali vy, vaša prvá Ficova vláda, pod 5 percent. Hľadali sme 1,7 mld. eur a hľadali sme ich celé týždne. Hľadali sme, diskutovali sme, modelovali sme rôzne, rôzne situácie, ako a ktoré riešenia vybrať tak, aby sa nedotkli ľudí.
Vy v pondelok zistíte, že vám chýba 500 mil. eur, zvoláte vládu, vláda nájde okamžite riešenie, v utorok predložíte do parlamentu návrh zlikvidovať druhý pilier v skrátenom legislatívnom konaní. Nuž, ja sa desím toho, ako ultra rýchlo nájdete 400 mil. eur pre akcionárov Dôvery, tých oficiálnych, aj tých neoficiálnych, o ktorých sa hovorí v spojitosti s vašou stranou. Možno sa dočkáme celkom zaujímavého prekvapenia a porušenia ďalšieho predvolebného sľubu zo strany SMER - sociálna demokracia a že budete privatizovať. A ja sa veľmi teším na to, ako budete vysvetľovať, že tá miliarda, alebo povedzme 800 mil. výnos z privatizácie Slovak Telekomu, že tie peniaze je potrebné zaplatiť na Cyprus.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.7.2012 11:42 - 11:42 hod.

Juraj Miškov
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, nebol predložený žiadny procedurálny návrh. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení do druhého čítania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.7.2012 12:53 - 12:55 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, ktorý máte pod tlačou č. 124. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. júna 2012 č. 104 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.
Skryt prepis