Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, panie poslankyne, páni poslanci, stanovisko k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 predkladám v súlade so zákonom č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade a zákonom č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vyhodnotil makroekonomické, alokačné a výkonnostné aspekty fiškálnej politiky a rozpočtovej politiky vlády z hľadiska cieľov, nástrojov a opatrení týchto politík. Makroekonomické rámce vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2016 vrátane relevantných základní pre odhad jeho daňových a odvodových sú postavené na realistických predpokladoch. K tomu podľa Najvyššieho kontrolného úradu prispieva aj súbor štrukturálnych opatrení vlády zameraných na podporu takéhoto vývoja.
Prognózovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni 3,1 % v roku 2016 potvrdzuje stabilné tempo rastu slovenskej ekonomiky, v ktorom sa má premietnuť predovšetkým domáci dopyt podporený zamestnanosťou a reálnymi príjmami domácností. Potenciálne riziká vývoja malej a otvorenej ekonomiky Slovenska v roku 2016 sú kryté tak ako po minulé roky predovšetkým vo vývoji faktorov vonkajšieho ekonomického prostredia. A týchto rizík je skutočne dosť. Pre ich elimináciu bude podľa Najvyššieho kontrolného úradu dôležité zahájenie realizácie významnej investície Jaguar Land Rover. Dôležité bude tiež pokračovať v úsilí rozvíjať zahranično-obchodné a ekonomické záujmy Slovenska v zahraničí vrátane poskytovania cieľavedomej, všestrannej a účinnej podpory slovenským podnikateľským subjektom pri ich presadzovaní na zahraničných trhoch.
To, čo podľa Najvyššieho kontrolného úradu je slabšou stránkou makroekonomickej prognózy, je nedostatočné vysvetlenie plánovaného konsolidačného úsilia vlády, ktoré sa v roku 2016 očakáva na úrovni 0,8 % hrubého domáceho produktu. Avšak v tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy, že po parlamentných voľbách nová vláda môže prijať aj iné konsolidačné opatrenia, a to v závislosti od jej priorít. Očakávaný priaznivý vývoj nominálneho hrubého domáceho produktu konečnej spotreby a predovšetkým mzdovej bázy v roku 2016 sa odráža aj v prognóze daňových a odvodových príjmov za rok 2016, ktoré sa majú na akruálnej báze v metodike ESA 2010 bez sankcií medziročne zvýšiť o 701,2 mil. eur na úroveň 23,1 mld. eur. Najvyšší kontrolný úrad na základe svojej kontrolnej činnosti pozitívne hodnotí, že v tomto vývoji sa premietajú aj nespochybniteľné výsledky boja Finančnej správy proti daňovým únikom, a to predovšetkým pri dani z pridanej hodnoty a dani z príjmov právnických osôb. Tieto výsledky sú podporené aj postupným nasadzovaním do prevádzky nového Integrovaného systému finančnej správy pre daňovú oblasť.
Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 je zostavený v metodike ESA 2010 so saldom na úrovni mínus 1,93 % hrubého domáceho produktu, k čomu má prispieť predovšetkým prebytkové hospodárenie súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy. Jedným z hlavných dôvodov zlepšenia salda rozpočtu verejnej správy v roku 2016 má byť okrem plnenia prijatých konsolidačných opatrení aj medziročné zníženie čerpania prostriedkov fondov Európskej únie a výdavkov na ich spolufinancovanie, a to v dôsledku očakávaného spomalenia ich čerpania v súvislosti s ukončovaním druhého a s pomalším nábehom tretieho programovacieho obdobia.
S rozpočtovaním prostriedkov fondov Európskej únie rozpočtovo súvisí podľa Najvyššieho kontrolného úradu tiež riziko, ktoré predstavujú korekcie spojené s nezrovnalosťami pri ich čerpaní, a to nielen pre rok 2016, ale aj pre ďalšie roky. Ďalším rizikom je aj neistota spojená s odblokovaním platieb až v troch operačných programoch, a to v Operačnom programe Vzdelávanie, Operačnom programe Cezhraničná spolupráca Českej a Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 a v Regionálnom operačnom programe.
V súvislosti s naplnením rozpočtového cieľa na rok 2016 sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu tiež natíska otázka, či nová vláda po parlamentných voľbách dokáže naplniť očakávania v oblastiach, na ktoré nemá alebo má len čiastočný vplyv. Ide napríklad o pretrvávajúce riziká v hospodárení územnej samosprávy spojené s nižšou mierou samofinancovania, resp. s podhodnotením kapitálových výdajov, alebo o riziká v hospodárení zdravotníckych zariadení, kde pokračuje postupné zvyšovanie ich výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí, že prognózovaná vyššia úroveň nominálneho hrubého domáceho produktu a plánované zníženie salda rozpočtu verejnej správy vytvárajú v roku 2016 predpoklady pre pokles podielu hrubého dlhu verejnej správy na hrubom domácom produkte, ktorý sa má medziročne znížiť o 0,7 percentuálneho bodu na bezpečnú úroveň 52,1 % hrubého domáceho produktu. Saldo štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe na rok 2016 sa rozpočtuje sumou 1,97 mld. eur, z toho príjmy predstavujú sumu 14,027 mld. eur a výdavky 15,997 mld. eur. Pri miernom medziročnom poklese rozpočtovania príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2016 je potrebné brať do úvahy tak nižšiu úroveň rozpočtovania príjmov prostriedkov z fondov Európskej únie, ako aj ich čerpania a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k rozpočtovaniu daňových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2016 vo výške 10,744 mld. eur, čo však neplatí pre nedaňové príjmy, ktoré sa rozpočtujú vo výške 1,108 mld. eur. Dôvodom je najmä rozpočtovanie dividend od akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu, a to predovšetkým od Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., a Východoslovenskej energetiky, a. s., a to v súvislosti s odhadom ich ziskovosti na rok 2016.
V rozpočtovaní výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2016 sa pozitívne premieta zníženie odvodu do všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokles čerpania prostriedkov jej fondov, zníženie úrokových nákladov a výsledky opatrení súvisiace s pokračujúcou konsolidáciou verejných financií. Rizikom však podľa Najvyššieho kontrolného úradu môže byť podhodnotenie rozpočtovania výdavkov v niektorých rozpočtových kapitolách štátneho rozpočtu, ako napríklad: v rozpočte kapitoly ministerstva vnútra nie je doriešené financovanie rozpracovaných projektov, ktoré boli zaradené v minulých rokoch do registra investícií, ako napr. v súvislosti s obnovou a výmenou zastaralej hasičskej a požiarnej techniky, realizáciou záväzkov Slovenskej republiky súvisiacich so vstupom do schengenského priestoru a očakávaného plnenia v oblasti Národného plánu riadenia kontroly hraníc na rok 2016 až ’18, obstarávaním informačnej, telekomunikačnej, šifrovej a rádiovej techniky a zariadení na rozširovanie informačných systémov a softvérov.
V rozpočte kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky nemusia rozpočtové výdavky postačovať na financovanie II. etapy projektu UNITAS II, rozvoja informačných systémov nadrezortného charakteru, hroziacich arbitráží a súdnych sporov, ako napr. v súvislosti so spoločnosťou Admea B.V. z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní v roku 2007, s poskytovanými zárukami Exportno-importnej banky Slovenska a podobne.
V rozpočte kapitoly ministerstva životného prostredia nie je dostatočne zabezpečené financovanie protipovodňových opatrení a udržiavania splavnosti vodných ciest, pričom problematické môže byť aj zabezpečenie právnych služieb v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi spormi, ako napr. v súvislosti s Vodárňami a kanalizáciami Komárno a spoločnosťou AUTO – AZ, s. r. o.
V kapitole ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je otázna dostatočnosť finančného zabezpečenia regionálneho školstva, a to predovšetkým v oblasti nákupu učebných pomôcok, informačno-komunikačných technológií a moderných didaktických pomôcok.
V kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny môže vzniknúť napätie vo financovaní sociálnej oblasti v súvislosti s riešením dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí, absolventov škôl a nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou.
V rozpočte kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú rovnako ako v minulých rokoch podhodnotené výdavky na podporu potravinových kontrol a financovania národného monitorovacieho programu.
A napríklad v rozpočte kapitoly ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja z rozpočtovanej sumy 32,5 mil. eur na opravu a údržbu ciest I. triedy môže byť podľa Najvyššieho kontrolného úradu väčšia časť použitá na zimnú údržbu, môže byť zlá zima, a pritom zvyšok nemusí postačovať na odstránenie ich nevyhovujúceho stavu ciest v niektorých regiónoch.
Najvyšší kontrolný úrad tiež pripomína, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov sú v štátnom rozpočte na rok 2016 zahrnuté aj nové výdavky spojené s opatreniami vlády v sociálnej oblasti, tzv. sociálnymi balíčkami. Ide už o zvýšenie, ktoré tu spomínal aj pán minister financií, o zvýšenie materskej dávky z pôvodnej úrovne 65 na 70 % denného vymeriavacieho základu, o zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa z 230 na 280 eur mesačne, o zvýšenie príspevku žiakom základných a stredných škôl na lyžiarske výcviky, o podporu najmenej rozvinutých okresov, o vratky za plyn pre domácnosti, o podporu zatepľovania rodinných domov a o valorizáciu štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom záujme.
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu bude dôležité, ako sa nová vláda po parlamentných voľbách stotožní s opatreniami súčasnej vlády v sociálnej oblasti a ako bude v súvislosti s nimi reagovať v prípade odchýlok vo vývoji rozpočtu. Saldo súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016 sa rozpočtuje sumou 430,9 mil. eur, v čom sa negatívne premieta predovšetkým rozpočtované deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne na úrovni 128,3 mil. eur, verejného zdravotného poistenia na úrovni 31 mil. eur a Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 30,6 mil. eur.
V súvislosti s rozpočtovaním tohto salda si osobitnú pozornosť zaslúži návrh rozpočtu územnej samosprávy na rok 2016, ktorý predpokladá relatívne vyššie prebytky hospodárenia obcí na úrovni 91,3 mil. eur, a v prípade vyšších územných celkov je to dokonca 115,4 mil. eur. Tieto prebytky vychádzajú z predpokladu nielen medziročného nárastu daňových príjmov, ale aj z poklesu výdavkov.
Najvyšší kontrolný úrad však po prepočítaní mier sebestačnosti a predovšetkým mier samofinancovania dospel k záveru, že nižšia úroveň rozpočtovania výdavkov môže obmedziť nielen výkon samosprávnych kompetencií a plnenie úloh z preneseného výkonu štátnej správy, ale aj rozvojový potenciál územnej samosprávy, čo vytvára riziko modernizačného dlhu a následne aj samotné riziko zadlžovania. V týchto súvislostiach je potrebné brať do úvahy, že návrh rozpočtu územnej samosprávy zostavený Ministerstvom financií Slovenskej republiky je len indikatívny. To znamená, že obce a vyššie územné celky môžu, ale nemusia podľa neho zostavovať svoje rozpočty, nakoľko postup predkladania a schvaľovania rozpočtov obcí a vyšších územných celkov je v kompetencii ich zastupiteľstiev.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, spoločne s vami si uvedomujem, že predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 určuje toľko verejných prostriedkov, určuje, koľko verejných prostriedkov bude mať vláda do parlamentných volieb a nová vláda po nich k dispozícii na realizovanie svojich politík. Aj preto v súvislosti so schvaľovaním tohto významného politického nástroja očakávam širokú diskusiu a možno aj istú dávku nevôle, obáv a kritiky. Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku však na základe overenia fiškálnej disciplíny, súhrnných rozpočtových údajov a rozpočtového procesu pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016.
Východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016 sú zostavené v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými platnými predpismi v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad týmto stanoviskom rešpektuje zásady objektívnosti a nestrannosti, čím neohrozuje zásady svojej nezávislosti.
Ďakujem za pozornosť.