Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že takto sa tvoria zákony. Mnohokrát sú to aj obyčajné zákony, ktoré aj tak nemajú väčšinu, dlho sa o nich debatuje a nikto nehľadá pre ne väčšinu. O to smutnejšie je, že keď sú to ústavné zákony a na ne, vieme, potrebujeme 90 hlasov a keď takúto väčšinu nájdeme, tak sa nájdu ľudia, ktorí povedia, že to je obchod. To je politická dohoda. A bez takejto politickej dohody by sa nemohli tvoriť ani koalície, ani predvolebné, ani povolebné a v parlamente by sa nedali prijímať zákony.
Samozrejme, o rodine sa dá hovoriť dlho, ja som myslel, že budem hovoriť dlhšie. Ale skrátim to, lebo vidím, že je tu pomerne prázdna sála.
Chcem povedať, že takýto inštitút rodiny, aký poznáme my dnes tu, vychádza zo západných civilizácií a vlastne imprintuje ju kresťansko-židovský pôvod tejto našej kultúry. Tu je absolútne zbytočné hľadať iné modely, tí, ktorí sú za iné modely, by do ústavy dali najradšej všetko možné, všetky možné spolky a holky, homosexuálne partnerstvá a tak ďalej. Ale rodinu netreba chrániť, rodinu netreba zvýrazňovať. A to je podľa mňa zlý smer. Pozrite sa, dlhodobo v západnej spoločnosti už vrátane nás slovenskej spoločnosti sobášnosť klesá, rozvodovosť stúpa. S tým súvisí, samozrejme, nízky index fertility, ktorý je dneska na úrovni 1,3, potrebujeme 2,1. S týmto úpadkom demografickej situácie na Západe prakticky ide aj brzdenie ekonomického rozvoja. Zatiaľ ho nevidíme, pretože žijú tu stredné ročníky, ktoré prakticky toto zatiaľ vykrývajú. Je tu skupina ľudí, ktorí zažili tzv. ten babyboom. A tí majú deti, tí ešte sú štyridsiatnici, päťdesiatnici a tak ďalej. Ale keď to začne starnúť a keď nám začnú chýbať ľudia, ktorí budú nielen prispievať do prvého piliera, ale ktorí budú aj sporiť do druhého piliera, tak potom sa zbadáme a zistíme, že nemáme dôchodky ani na tých, ktorí sú z tých tradičných alebo tzv. prirodzených rodín, nieže ešte aby sme platili dôchodky napríklad pozostalým z homosexuálnych manželstiev.
Nemajte mi to za zlé, ale ja tu poviem jednu skutočnosť, o ktorej som hlboko presvedčený, pretože ani tieto zväzky, ktoré odmietam, aby boli akýmkoľvek spôsobom zakotvené v akomkoľvek zákone, nieže to ešte ich budeme dávať do Ústavy Slovenskej republiky ako najvyššieho zákona a vôbec akéhokoľvek štátu, tieto snahy o tieto homosexuálne predovšetkým manželstvá, ani nie tak partnerstvá, sú ani nie pre týchto ľudí z hľadiska citového alebo nejakého spoločenského uplatnenia, ale ekonomického. Dneska predsa ani homosexuálov nikto neprenasleduje, dneska nič u nás také nie je zakázané. Môžu tu žiť, môžu sa rozvíjať, môžu spolu bývať, môžu si uzatvárať právne vzťahy, aké chcú. Ale ich povýšenie do stavu manželstva a každé iné takéto avantgardné spojenectvo, a predovšetkým teraz hovorím o homosexuálnych manželstvách, je za účelom toho, nech mi je odpustené, aby muž po mužovi a žena po žene mohli zo zákona dediť a brať dôchodok. Ja hovorím, že dneska je ten demografický vývoj v celej západnej Európe, a začína to byť aj u nás, taký, že nebude ani na platenie dôchodkov tých, ktorí budú starnúť z tých biologicky prirodzených rodín, tzv. tých tradičných.
Kým v minulosti bola, samozrejme, tzv. tá nukleárna rodina rozšírená, teda, že tam existovali vždycky otec, matka, deti a starí rodičia, dneska je tá cesta ústupu od tejto rodiny. A tým, samozrejme, keď máte slobodnú matku, obyčajne má dve deti alebo jedno dieťa, máte simul. Rôzne proste sú tlaky na to, aby sa ľudia vôbec nebrali. A tam, kde sa ľudia neberú, kde nie je manželstvo, spravidla nebýva ani rodina, nebývajú deti. A, opakujem, ten demografický vývoj ide následne prirodzene dolu.
O chvíľočku budeme mať v starej západnej Európe alebo v starom západnom svete, teda v členských štátoch vysokú prestarnutosť, ktorá je krytá iba tým, že tieto krajiny mali vysokú imigráciu z tretieho sveta, ktorá ju čiastočne vykrýva. Bohužiaľ, ani táto nie je, samozrejme, náhradou pre vlastné národy, ktoré žili vo Francúzsku, Británii, Španielsku, Taliansku, v Nemecku, pretože obyčajne keď títo spoznajú sociálny a dôchodkový systém, ktorý je zavedený rovnako ako u nás, že netreba mať deti na to, aby sme mali dôchodok a všetky možné dávky, vymoženosti a podpory, tak ich deti rovnako spadajú do sociálnych systémov a prestávajú pracovať a prakticky ani otázku ekonomického ani spoločenského progresu neriešia.
Vážené kolegyne, kolegovia, pozrite sa, každý národ, každá civilizácia, ktorá odstúpila od svojich vlastných hodnôt, vždy zanikla. Boli tu rôzne ríše a rôzne civilizácie. A tieto, ktoré nastúpili na cestu tzv. skazy alebo kultúry smrti, zanikli. A ja sa domnievam, že pokiaľ niečo neurobíme, a pre toto si myslím, že aj toto je jeden z tých krokov, keď vyzdvihneme ochranu prirodzeného proste manželstva pred inými zväzkami, pričom nehovorím, že tieto zväzky nemôžu mimo tohto inštitútu existovať, tak sme na zlej ceste k tomu, aby aj náš národ, naša civilizácia spela k zániku. A ja si myslím, že toto nechceme. A preto by som vás chcel poprosiť, aby sme bez ohľadu na politické tričko tento ústavný zákon podporili. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem doplniť kolegu Podmanického. Chcem povedať, že práve takýmto spôsobom sa tvoria ústavné zákony dohodou. To nie je obchod, pretože obchod je niečo iné, práve dehonestáciou legislatívneho procesu v Národnej rade, keď také zákony, ako sú novely ústavných zákonov alebo samotný ústavný zákon, predkladajú jednotlivci bez toho, aby bolo vôbec jasné alebo je absolútne zrejmé, že takéto niečo nemôže prejsť. Práve takouto politickou dohodou pokiaľ chceme niečo presadiť, tak niečo presadíme. Je to jednoducho nevyhnutný proces v politike. A tomu sa asi mnohí musíme ešte naučiť.

Chcem sa doplňujúco opýtať. Prakticky súhlasím s odpoveďou. Samozrejme, je to tak, pán minister. Doteraz rôzne krajiny členské si inak vysvetľujú a inak realizujú aj súčasnú smernicu. Majú rôznu mieru kontroly a výkonu proste tohto transferu, predovšetkým nebezpečných odpadov, keď sa priznáva, že jedna štvrtina všetkých vyprodukovaných odpadov opustí dokonca krajiny Európskej únie a čo je ešte vnútri. Ako sa mirniks-dirniks presúvajú hlavne nebezpečné odpady, tak treba sa zamyslieť naozaj nad tým, aby sa nejakým spôsobom zjednotili tieto systémy kontroly nelegálneho toku týchto odpadov. A argumentuje sa mnohokrát, že mnohé krajiny nemajú na to svoje personálne a finančné kapacity. Ja sa chcem opýtať, či my budeme mať po uvedení do praxe tejto smernice na toto kapacity, či personálne, ale, samozrejme, materiálne a finančné.

Pán kolega, je to typická reč liberálnej dekadencie, ktorú ste predviedli. Ale je to vlastné politickej strane, ktorú zastupujete. Pozrite sa, bez podpory manželstva nie je rodina a bez rodiny nie sú deti. Bez detí upadá demografický vývoj, s čím nejde ekonomický rozvoj. A tak ďalej by sme mohli pokračovať. To vie každý z nás a viete to aj vy a napriek tomu vy to podporujete ďalej. Vy by ste najradšej do ústavy zaviedli všetky avantgardné zväzky, len nie tradičnú rodinu. A to je naozaj v dnešnej spoločnosti a v tom vývine, v ktorom a nachádzame, veľmi smutné.
A do toho Anglicka asi nebudete chcieť poslať deti svoje o nejakých 20 – 30 rokov, pretože ten vývoj tam je takisto neblahý, tam sa deti nahrádzajú imigrantmi, preto, lebo národy západnej Európy vymierajú a začneme vymierať aj my.

Pár slov. Skutočnosťou a podstatou celého posolstva je to, a čo je hanba, že nebola zrušená zmluva, ale bolo zrušené ministerstvo. A to ste povedali veľmi správne, pán predseda.

Doplniť alebo povedať takú vec, že mne ani tak nevadia tie poplatky, pretože, viete, aj v prípade developerov, pán kolega, za lukratívny pozemok ten developer zaplatí tomu vlastníkovi okrem ceny kľudne aj to vyňatie alebo ten poplatok potrebný, aj keď z druhej strany to, čo ste hovorili o tých chudobnejších regiónoch, tam to možnože je nejakým problémom, ale mne skôr vadí to, že tieto poplatky ako keby nahrádzali v tomto zákone o ochrane pôdy tú základnú filozofiu a mnohokrát z mnohých zákonov aj o životnom prostredí a konkrétne aj v tomto zákone akoby mizlo to, čo by malo byť preambulou tohto zákona, keďže sa on volá o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, a to je práve ten paragraf, ktorý chceme aj s kolegami Feckom, Hubom a tak ďalej tam dostať naspäť, a síce ktorý hovorí v zásade, že poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. To by tam malo zostať, niečo ako taký, taká preambula, taká filozofia toho zákona a nevidím dôvod, prečo by stade mala vypadnúť. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, už som myslel, že sa nedostanem k slovu a že ma pán Kaník nechce naschvál pustiť asi k slovu. Ale nebude to tak.
Dovolím si konštatovať, samozrejme, že každý rozpočet je lepší ako žiadny rozpočet, ako každá vláda je lepšia ako žiadna, ale ja som naozaj z niektorých vecí prekvapený. Myslím si, že nikto z vás neštudoval celý rozpočet od A do Z, ja som sa venoval len teda kapitolám, ktoré sa týkajú životného prostredia a pôdohospodárstva, a musím povedať, že je jeden poslanec, ktorý by tu určite tak nejaké slová použil, že dajte to preč. No tak hovoril to pán poslanec Hlina. Ja by som tiež tak použil tieto slová, že dajte to minimálne v týchto častiach týchto kapitol preč, pretože je to jeden z najslabších rozpočtov, aké vôbec pre rezort životného prostredia boli dané.
Ja som si vždy myslel, že bývalý minister financií pán Mikloš krivdil rezortu životného prostredia, keď som tu bol poslancom vlády v rokoch 1998 – 2006. No ale musím povedať, že teraz ho pán minister trošku Kažimír predčil a že proste takto macošsky sa málokto zachová k rezortu životného prostredia, tak ako je to v tomto rozpočte tejto vlády. Samozrejme, ide aj o zníženie prostriedkov s delimitáciou na ministerstvo vnútra, ide o prostriedky, ktoré sa menej alokovali z hľadiska európskych fondov, ale musíte aj tak uznať, že pokles rezortu vo financiách o 34 % oproti roku 2013 je strašne, ale strašne vysoký, samozrejme, nie sú žiadne kapitálové a tak ďalej a prevádzkové náklady taktiež nám klesajú takmer 41,5 %, okolo 33 % je pokles výdavkov, ktoré idú z fondov Európskej únie. A preto hovorím, že si nepamätám, že takto macošsky by sa k tomuto rezortu bol postavil akýkoľvek z ministrov predtým, samozrejme, treba si uvedomiť aj to, že ministerstvo životného prostredia a jeho rozpočet sú dlhodobo poddimenzované. To musím aj uznať. A je to tak aj za akýchkoľvek vlád.
Keď si pozrieme otázku napríklad vodného hospodárstva, kde je teraz daný veľký cieľ na to, aby sa riešila protipovodňová ochrana vo vyše 500 rizikových územiach, treba nainvestovať 700 miliónov a tak ďalej. No ale keď sa pozrieme do dnešného rozpočtu, tak budeme čítať všade len, že je obrovský pokles. Aj tu je pokles tretinový, tak ako je tretinový pokles celkového rozpočtu. Tak pre túto protipovodňovú ochranu, hoci štandardnú, a to som rád, že ministerstvo prechádza na štandardnú ochranu, teda protipovodňovú ochranu, a, bohužiaľ, tie hrádzky, to je len niečo, čo je doplnkové podľa môjho názoru, aj podľa názoru väčšiny vodohospodárov, z tohto rozpočtu vyplýva, že na toto nebudú zdroje.
Takisto nie sú zdroje, samozrejme, a krátia sa, na odpadové hospodárstvo, kde je to tak isto podiel takmer 30 % výdavkov. Pritom v pláne úloh je zrušenie napríklad takého fondu, ako je Recyklačný fond, a nie jeho transformácia na to, aby sa alokovali zdroje pre budúce riešenie odpadového hospodárstva a recyklačného priemyslu. Naopak, znižuje sa a niečo sa tu chce zrušiť.
Samozrejme, ďalej vidíme pokles prostriedkov, ktoré sú pre Environmentálny fond. A ja som už aj v minulosti upozorňoval, že sa proste tento fond nevydáva dobrým smerom. A ja som bol medzi štyrmi poslancami, ktorí boli pri obnove tohto Environmentálneho fondu. To bol poslanecký návrh zákona. A predovšetkým sa tam v preambule píše, že tento fond má byť používaný pre vodovody, kanalizáciu obcí miest, pre verejnú správu a tak ďalej. No už za prvej Ficovej vlády, keď došlo k zlikvidovaniu ministerstva životného prostredia, na ministerstve pôdohospodárstva, zase, boli časté personálne zmeny, došlo k zmene filozofie, a to v tom, že z Environmentálneho fondu odrazu bolo možné dávať prostriedky aj do súkromnej sféry. Teraz to prešlo na možnosť dávať tieto prostriedky na úvery. A dokonca došlo nedávno aj k takej novelizácii tohto zákona o Environmentálnom fonde, že je možné dávať z neho pôžičky nie na životné prostredie, ale pre poľnohospodárov. Tento trend považujem za nesprávny. A takéto využitie fondu, ktorý sa nazýva Environmentálny fond, tak isto považujem za scestné a nie správne. Nemá to nič s rezortom pôdohospodárstva.
Ja chcem len zacitovať aj zo správy, ktorá je alarmujúca, pretože dôvodová správa samotná v kapitole rozpočtu životného prostredia hovorí to, že napriek tomu, že do rozpočtu na rok 2014 je zapracované zvýšenie výdavkov o 3 milióny eur na realizáciu obligatórnych úloh rezortu, poddimenzovaný rozpočet spôsobí značné problémy z hľadiska zabezpečenia plnenia obligatórnych úloh rezortu, ako aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv, každoročné znižovanie výdavkov spôsobuje rezortu existenčné problémy. A keby sme išli po jej jednotlivých častiach, pretože pod rezort ministerstva životného prostredia patrí hojne rozpočtových a príspevkových organizácií, tak všade môžeme vidieť poddimenzovanie tohto rozpočtu.
V závere samotnej kapitoly sa píše: „Nedostatočný objem výdavkov neumožní zabezpečiť starostlivosť o majetok štátu v potrebnom rozsahu, zavedenie nových informačných technológií či obnovu zastaraného vozového parku, najmä v organizáciách rezortu.“ A potom je tu výpočet obligatórnych výdavkov, ktoré nie sú zahrnuté v kapitole štátneho rozpočtu. Keby ste si ich prešli, je ich 12. A jediné nejaké pozitívum, ktoré tam vidím, je mierne zvýšenie o 11 % v inšpekcii životného prostredia, ktorá je aj tak dlhodobo veľmi po personálnej aj finančnej stránke poddimenzovaná. A nie je tak možné, aby účinne a výkonne štát cez túto inšpekciu plnil svoju kontrolu na akomkoľvek úseku životného prostredia, či je to ochrana prírody, či sú to odpady, či je to ovzdušie alebo vodné hospodárstvo.
Celkovo už to je naozaj alarmujúce, keď celý návrh rozpočtu kapitoly na roky dokonca vyhliadkovo teda 2014 až 2016 považujú tí, ktorí ho zostavili, za rizikový. Tak rizikový, si myslím, už je dosť silné pomenovanie na to, aby sme sa zamysleli do budúcnosti nad tým, čo bude s rezortom a čo s kapitolou životného prostredia do budúcnosti, pretože to nie je len ochrana prírody, ako si mnohí myslia, to sú nielen národné parky, to je aj otázka naozaj dôležitých odvetví národného hospodárstva, ako je vodné a odpadové hospodárstvo. A, vážení, toto patrí všetko do rezortu a kapitoly ministerstva životného prostredia.
Nielen z toho dôvodu, samozrejme, že som opozičný poslanec, ale aj z dôvodu, ktorý už som pomenoval, a to teda výrazného zníženia rozpočtu o 34 % nemôžem takýto rozpočet celkový podporiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja nezvyknem reagovať na kolegu poslanca Hlinu, aby som nebodaj nedošiel do nejakého konfliktu, ale napriek tomu, že ma naozaj neteší, že akým spôsobom reagovali ste aj na spravodajcu aj akým spôsobom ste podali svoje vystúpenie, kde v skutočnosti potom staviate ľudí proti sebe, po faktickej stránke, čo sa týka toho výrubu stromov, si myslím, že to, čo povedal pán poslanec Hlina, je v podstate správne, pretože u mňa takisto vyvolávajú obavy proste tieto výruby a toto zmenšovanie toho kmeňového obvodu. Ja aj v minulosti som veľmi nebol ani zástanca toho, aby táto právomoc prešla pod obce a mestá, pretože som sa práve tohto obával, že dôjde k výrubu hodnotných porastov. A k tomuto v skutočnosti už v súčasnosti do veľkej miery pod rôznym rúškom rôznych záujmov v obciach a mestách dochádza. A tento zákon tomu bude ešte viac napomáhať.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Martinák, no strom nie je ako strom, a preto ja takisto som proti tomu, aby sa rozširovala bez štátnej ochrany prírody a bez orgánov štátnej ochrany prírody možnosť vyrubovania porastov, pretože naozaj tie náhrady, ako tu spomenul aj môj predchodca, môžu byť rôzne. To aj z hľadiska biocenóz stromy vytvárajú proste určitú biocenózu, na ktorých sa nachádzajú rôzne zoocenózy. A, samozrejme, keď nahradím staré stromy určitého druhu nejakými mladými stromčekmi dokonca možno zahraničných stromov a takisto urobím náhradu, tak jednoducho to nie je to isté.
Čo sa týka stráže ochrany prírody, no ja si myslím, že v súčasnosti naozaj je bezzubá a bezmocná, a preto túto otázku treba riešiť. A preto som aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, podpísal.
Čo sa týka ochrany pred lykožrútom, naozaj nie médiám a nie aktivistom, ale skôr populačným ekológom treba dávať slovo. S tým absolútne súhlasím, pretože inak by sa také škody, a ja hovorím, takisto sa pod to podpisujem, čo ste vy povedali, neboli napáchali. A to hovorím ako človek, ktorý sa zaoberá entomológiou. A myslím si, že tam niekde pravda je smerom asi k lesníkom. Ináč, v riadnej ochrane štvrtého, piateho stupňa by sa možno ani lykožrút nemal čo, aj keď to padne, rozmnožiť, pretože to by mala byť tak rôznorodá biocenóza, že by sa tam jeden druh chrobáka, jeden druh lykožrúta v takom stupni ani nemal čo rozmnožiť.
A chcem ešte povedať, že kto za toto potom nesie zodpovednosť. Bohužiaľ, nie sú to tí aktivisti. Ale v súčasnosti je ten, kto je stíhaný práve a prenasledovaný kvôli lykožrútovi, bývalý minister životného prostredia László Miklós.

Ďakujem. Ďakujem aj za vystúpenie pánovi kolegovi Hubovi. Samozrejme, aj ja som podpísal tieto pozmeňujúce návrhy, preto ma trošku v závere teda zaujalo to, že akým spôsobom budeme hlasovať, lebo pozmeňujúce návrhy niektoré, samozrejme, sú absolútne podporiteľné, niektoré možno sú s určitým otáznikom.
Ja určite chcem vyjadriť podporu hlavne otázke verejného záujmu, ktorá aj v dôvodovej správe je veľmi vágne napísaná, kde sa píše, že v zmysle článku 6 smernice o biotopoch môže byť verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000 prevážený iným verejným záujmom, ak verejný záujem zamýšľaného plánu alebo projektu preváži verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000, možno ho povoliť. No tak to je otázka takisto široko postavená.
Takisto sa chcem vyjadriť k tomu, že je potrebné riešiť otázku vstupu na územie národných parkov, ako to uviedol pán poslanec Huba. To je veľmi závažná situácia.
Takisto je veľmi vágne postavené, ak uskutočnenie plánu stojí len na všeobecnom posúdení podľa EIA, zákona teda č. 24/2006 Z. z.
Veľmi sa treba zasadiť za to a podporiť, aby ostal teda pri výrube stromov kmeň v obvode 80, a nie 40 centimetrov, lebo naozaj budeme už pomaličky ťať všetko, čo nás len trochu ekonomicky zaujíma, že by bolo vhodné na vyrúbanie.
A takisto sa prikláňam k tomu, čo sa týka autorského práva a čo sa týka výskumu na území chránených území. Sám mám s týmto skúsenosti, že nielen po inventarizácii chcel orgán štátnej ochrany prírody výsledok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)