Ďakujem za udelenie slova, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegovia, ktorí ste tu zostali, vážený pán spravodajca, ja som rád, že z pozmeňujúcich návrhov, ktoré teraz prednesiem ako jeden a..., ako ktoré som podal ako jeden pozmeňujúci návrh, aby som to nakoniec v hlasovaní aj uľahčil. Jedna vec mi asi prejde a to je to, čo predniesol pán spravodajca pán Puci, na čo som upozornil na výbore, že treba tam, aby tam bol obvodný, a nie okresný, či okresný, a nie obvodný úrad. Ale teraz by som k veci, k celému obsahu tohto zákona rád niečo povedal.
Budem trošku kritický, ale aj preto, aby sme skúsili pochopiť, do akého dobrodružstva sa v systéme odpadového hospodárstva púšťame touto veľmi vážnou zmenou. Ono to vyzerá, že je to len jedna novela zákona o odpadoch, ktorá sa bude týkať jednej komodity, a to sú akumulátory a prenosné baterky, ale tak, ako povedal aj pán štátny tajomník na výbore a ako sa nechal počuť aj na iných fórach, tak je to len nástrelový systém alebo nástrelová novela, ktorá, ktorá predznamená, ako bude vyzerať v budúcnosti celý odpadový zákon, ktorý sa dneska pripravuje na ministerstve životného prostredia.
Chcem povedať, že tento systém, ktorý tu je načrtnutý v tejto novele, v tomto prípade je prakticky prevrátením absolútne doterajšieho systému v odpadovom hospodárstve, a to tak, že prakticky všetko riešenie odpadov od finančného toku až po tok materiálový sa dostáva do kontroly a..., do kontroly výrobcov a dovozcov, teda súkromnej sféry, tých, ktorí svoje výrobky uviedli na trh, ktorí sú povinnými osobami a ktorí by sa mali, samozrejme, na systéme odpadového hospodárstva podieľať, ale podľa môjho názoru viac v platbách ako vo vyberaní a kontrole tohto toku.
Na taký obraz by som povedal, že kým v súčasnosti bol asi tok taký, že výrobca, dovozca uviedol na trh, užívateľ kúpil, užíval. Potom, keď sa to stalo odpadom, tak to vyhodil, nejakým spôsobom sa tam objavila, samozrejme, obec, pretože vždycky každý obyvateľ žije na území nejakej obce, a potom sa to dostalo k zbernej spoločnosti alebo priamo k spracovateľovi, alebo cez zbernú spoločnosť spracovateľovi. Dnes ten systém má byť nastavený - a to hovorím, nielen v tejto novele, nielen v akumulátoroch a baterkách, ale v budúcnosti vo všetkých odpadoch, ktoré podliehajú inému riešeniu, ako je, samozrejme, odpad komunálny - asi tak, že výrobca vyrobí, uvedie na trh, užívateľ kúpi, užije, keď to je odpadom, vyhodí to ako odpad. Obec pomaličky je z tohto vyčlenená von a, čuduj sa svete, tento odpad, ktorý si predtým kúpil, občan zaň zaplatil a v cene tohto výrobku proste zaplatil aj tzv. ten recyklačný poplatok, tak sa dostáva naspäť k výrobcovi, ale nikde v zákone nie je hovorené o tom, že by sa dostal k spracovateľovi, čo by podľa môjho názoru absolútne logicky sa mal dostať, alebo by sa mal dostať k zbernej firme, ktorá má zmluvu predovšetkým nie s výrobcom a dovozcom, ale predovšetkým má mať zmluvný vzťah so spracovateľom. A takto nejakým, takto nejakým, tak by to nejakým spôsobom podľa môjho názoru malo byť.
Argumentuje sa v novele rozšírenou zodpovednosťou výrobcov a dovozcov. Pochopte, že v našej situácii Slovenskej republiky ide predovšetkým o dovozcov. Výrobcov máme minimum a výrobcov v oblasti konkrétne, t. j., ktorých sa týka táto novela, ani nie sú, všetko sú to dovozcovia. To znamená, že podľa tejto filozofie vlastne tí, ktorí raz dovezú alebo budú dovážať, predajú, a keď sa ich výrobky opotrebujú, tak tí sa nám podľa filozofie tohto zákona budú údajne teda starať o odpad, ktorý z týchto ich predaných výrobkov, ktoré si naši občania kúpia, tak oni sa oňho postarajú a oni budú riešiť odpadovú problematiku. No, myslím si, že to tak asi veľmi ťažko bude. Teda tak sa píše v dôvodovej správe, že "návrh zákona zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov batérií, akumulátorov, čo znamená, že výrobcovia budú niesť alebo nesú všetky finančné náklady spojené so zberom, spracovaním, recykláciou všetkých zozbieraných použitých batérií, akumulátorov". Vlastne oni sa o všetko postarajú, vytvoria si aj zberné systémy a na to by som rád dopovedal, že už si vytvárajú, ale v zahraničí, aj recyklačné spracovateľské kapacity. To znamená, asi viete, kam budú hodnotné suroviny smerovať, a to nehodnotné, čo nebude zaplatené a nadlimitné, samozrejme, zostane na území Slovenskej republiky. Náš recyklačný priemysel, naše zberné firmy ľahnú popolom a odpad sa tu bude proste na území našej republiky, ten nehodnotný, nie ten hodnotný, kovy určite nie, to sa nebojte, tie pôjdu von. Ale to nehodnotné ostane na území Slovenskej republiky.
Takže ešte raz. Povinná osoba, ktorá raz výrobok predala, dostala v cene zaplatené, samozrejme, od našich občanov, tak táto bude mať kontrolu nad finančným, materiálovým tokom odpadov. Nikde sa v zákone spracovateľ bez toho alebo zberná spoločnosť bez toho, aby mal zmluvu s kolektívnou organizáciou výrobcov a dovozcov, nespomína. Ideme dokonca do takých, do takých paradoxov podľa môjho názoru, paradox, samozrejme, že niekto si môže myslieť alebo niekto to vydáva, že to tak ako má byť, že to je správne, že to je takto postavené, a síce, a síce aby som to, aby som to nehovoril rozvláčne, ale prakticky zbierať môže, môžete mať nakladanie na, s odpadmi, môžete zbierať, ba akumulátory a prenosné batérie a môžete mať aj zmluvu, samozrejme, so spracovateľom, čo musíte mať, lebo inak by ste nemali kde dávať, ale môžete to robiť iba vtedy, pokiaľ vám to dovolí kolektívna organizácia, ktorú založia výrobcovia a dovozcovia, ktorí raz na území Slovenskej republiky tieto, tieto batérie predali. Možná, možná to, možná to niektorým nebude celkom vhod prípad, ale možná to ani tak celkom není, nepoužívam taký, že ani mliekareň by nemohla aktívne vstupovať na trh a snažiť sa nejakým spôsobom vykupovať mlieko, musela by so založenými rukami čakať, kým ju neosloví nejaká skupina producentov mlieka a nedohodne s ňou sumu a potom ako môže to mlieko odoberať a spracovať na svoje produkty. To znamená tí, ktorí majú dneska spracovateľské spoločnosti, a tí, ktorí majú vybudované zberné spoločnosti, tak bez toho, aby im dovolili výrobcovia a dovozcovia, ktorí, opakujem, to majú zaplatené v cene výrobkov od občanov Slovenskej republiky, tak jednoducho nebudú môcť túto svoju, túto svoju činnosť, túto svoju činnosť vykonávať.
Ja sa domnievam, že nie je absolútne žiadny dôvod, aby tento tok nemohol ísť aj priamo, samozrejme, k spracovateľom, prípadne k zberným spoločnostiam, ktoré majú predovšetkým zmluvu so spracovateľom, a nie, a nie len s výrobcami a dovozcami. Ale čo je dôvodom, aby tomu tak bolo. No, dôvodom je heslo cap v záhrade. Tak keď jednoducho prevedieme, štát prevedie všetku zodpovednosť, ale aj finančné toky, aj kontrolu, aj všetko prakticky na, na podnikateľskú sféru, na, na výrobcov a dovozcov, a tí v cene svojich výrobkov budú získavať tento recyklačný poplatok, nebudem, nenazývame to recyklačný poplatok, proste, proste poplatok za ten environment spracovania toho ich výrobku, ktorý sa raz stane odpadom, čo myslíte, aký, aký budú mať oni myšlienkový pochod? Myšlienkový pochod bude vyzbierať čo najmenej, vykazovať čo najmenej, určite nie nadlimitne, ale do tých najmenších limitov, zaplatiť zberným spoločnostiam a spracovateľským firmám, samozrejme, čo najmenej a čo najviac z toho, čo vyberú prakticky v tom v cene zapracovanom recyklačnom poplatku, si, samozrejme, nechať. Preto si aj vytvárajú kolektívne organizácie nielen u nás, ale aj v zahraničí a je to pre nich, samozrejme, vysoko lukratívne, pretože niekto si na základe recyklačného poplatku urobil proste bohovskú budúcnosť a veľký, veľký biznis. Zakladateľské spoločnosti kolektívnych organizácií si nechajú aj prostriedky tých členov, ktorí potom neskôr tam vstúpia, a to, čo ušetria, tak to je, to je ich. Funguje to v niektorých komoditách, ktoré sú v súčasnosti mimo Recyklačného fondu, aj, samozrejme, v súčasnosti a nie je to nóvum.
Po ďalšie sa domnievam, že daná novela zákona alebo vôbec celá, celá, celé koncipovanie takto odpadového hospodárstva, samozrejme, na začiatku bude chvíľku nejakým spôsobom výhodné, až kým sa nezahltíme tým nepotrebným a nikým nechceným odpadom, ktorý nebude mať kto zaplatiť a spracovať, a potom, potom sa až obce, Združenie miest a obcí v skutočnosti naozaj zobudí. Doteraz, si myslím si, že ani oni to celkom poriadne nepochopili, čo to bude, čo to bude znamenať. Oni to len pochopia o nejaké, o nejaké obdobie. Ale myslím si, že to jednoducho bráni alebo aj v rozpore je aj s hospodárskou súťažou.
Opäť, sú názory také, že, aj z ministerstva životného prostredia, to, čo bolo uverejnené v Hospodárskych novinách, že sa, že bol použitý Úrad pre hospodársku súťaž Českej republiky, že to tak nie je, že je to úplne inak. Ale z celej filozofie toho alebo z celého logického proste sledu, si myslím, že vychádza, že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, ak môže napriek tomu, že všetko splní spoločnosť, zbierať iba vtedy, pokiaľ bude mať zmluvu s kolektívnou organizáciou výrobcov a dovozcov, iba vtedy môže toto robiť. A po ďalšie, samozrejme, že tieto kolektívne organizácie bude autorizovať ministerstvo. To znamená, ani tu nebude rovnosť. To znamená, nie všetci, ktorí sa budú chcieť zaregistrovať ako kolektívne organizácie výrobcov a dovozcov, budú zaregistrované. To znamená, že budú zaregistrované len niektoré, možno podľa podmienok, ktoré, áno, správne, pán minister, podľa, ktoré, ktoré budú, ktoré budú dané, podľa týchto podmienok budú zaregistrované. To znamená, že s kým bude chcieť, s ktorou zbernou spoločnosťou a s ktorým spracovateľom budú výrobcovia a dovozcovia chcieť uzavrieť, s tými uzavrú, s ktorými nebudú chcieť, neuzavrú. Opakujem, ten, ktorý doteraz zbieral, ten, ktorý doteraz spracovával, nebude môcť aktívnym spôsobom zbierať, aby do technológie, ktorú vlastní, mohol, mohol tieto, tento odpad voziť a spracovávať, a tak ako doteraz predkladať, samozrejme, kolektívnym organizáciám alebo Recyklačnému fondu, že, áno, toľkoto a toľkoto som preukázateľne spracoval.
Samozrejme, že to vedie aj k tým vývozom hodnotných komodít a ostane u toho nepotrebného na Slovensku, teda únik suroviny, na strane druhej to aj vedie k tomu, aby sa znižovala kvalita, že už nebudú možná potrebné ani také BAT technológie, pretože keď to vyveziem, tak si vlastne vyčistím dvor a splnil som si, splnil som si limity. A kontrola, viete dobre, že na území Slovenskej republiky není tak dostatočná, nieže ešte aby od nás išla kontrola do, do ďalších krajín, kde sa tento odpad bude vyvážať, a ešte k tomu sa aj v novele znižuje, znižuje, jedným slovom, samozrejme, aj potreba na spracovanie, recykláciu alebo spracovanie teda batérií, kde sa to dá aj vysvetliť tak, že pokiaľ ja napr. z akumulátora dostanem, dostanem kyselinu von, už tým pádom prestáva byť, samozrejme, enkovým odpadom a môže putovať, putovať, putovať ďalej. Takýmto spôsobom sa, samozrejme, mnohé veci môžu, môžu tratiť.
Predsa len ešte k tej hospodárskej súťaži, k tomu, čo sa niektorí usmievajú, ale myslím si, že keď to bude predmetom konania pred Európskou komisiou a keď to bude možnáže ďalším zaujímavým infringementom, predmetom ďalšieho zaujímavého infringementu, predsa len by som upozornil na to, že keď to skúmali v Čechách, tak jednoznačne prišli na to alebo prichádzajú na to, tento úrad pre hospodársku súťaž, že prevádzkovatelia týchto kolektívnych systémov, po ktorých, samozrejme, službách je dopyt, nakoľko keďže oni iba jediní môžu dať ten súhlas, aby, aby, preplácať, aby ten spracovateľ a tá zberná spoločnosť mohla proste to robiť a tým pádom aby im preplatili, preplatili proste peniaze za tú ich činnosť, tak jednoducho sa všetci, sa sa jednoducho tieto kolektívne systémy podieľajú na rôznych teda trhoch, či už zberu, spracovania a tak ďalej, proste a tým pádom, tým pádom vytvárajú monopolnú, môžu vytvárať teda monopol a môžu brániť hospodárskej súťaži tým, ktorí by to chceli robiť za rovnakých podmienok, rovnakých podmienok taktiež. A myslím si, že to takisto má svoju logiku. A to je jedno, že či ten kolektívny systém bude jeden alebo budú dvaja, alebo traja, ale budú autorizovaní, a pokiaľ budú iba títo môcť túto činnosť robiť a budú môcť tieto prostriedky hradiť a budú, a vlastne ich vyberajú, nieže vyberajú, ale, ale zo zákona, zo zákona teda o odpadoch dostávajú v cene, v cene toho výrobku prostriedky, ktoré potom oni rozhodujú o tom, ktorému, ktorým zberným firmám, ktorým spracovateľom ich vyplatia alebo ktorým vlastne tieto odovzdané odpady dajú, tak vytvárajú jednoznačne podľa môjho názoru dominantné postavenie, dominantné postavenie na, na trhu.
Aby som nehovoril iba, samozrejme, že negatívne, nebudem ani menovať, ktorých spoločností sa to týka a ktoré sú už pripravené, hlavne z Českej republiky, aby takýto monopolný zberný a zberno-spracovateľský systém na území Slovenskej republiky urobili, ale sú to české spoločnosti a o týchto českých spoločnostiach hovorí aj tento úrad samotný český a s týmito spoločnosťami sa tuná na území Slovenskej republiky, samozrejme, počíta a pod ich tlakom, som presvedčený, že sa aj táto činnosť deje, ale pokiaľ majú existovať kolektívne systémy, tak je pravda, čo sa píše v tomto zákone, že je potrebné dať podmienky, čo kolektívnym systémom môže byť alebo kto kolektívnym systémom môže byť a kto kolektívnym systémom nemôže byť. Pretože je zaujímavé, že v tých komoditách, v ktorých kolektívne systémy odpadových fungujú, tak nám funguje aj 20, aj vyše 20 kolektívnych systémov, tak zrejme, že je to zaujímavé. Je, je kolektívny systém, má jednu kanceláriu, má dve služobné autá, päť ľudí a zabezpečuje celý odpadový systém, celé odpadové hospodárstvo. No nie je sprostredkovateľom odpadového systému, pretože oni zadávajú, čo môžu, čo ktorá zberovka dostane, čo ktorý spracovateľ dostane, bez toho, aby mali jedno nákladné auto, jedno prepravné auto, jednu technológiu a tak ďalej. Kdežto tí, ktorí to v skutočnosti vykonávajú, musia mať iks licencií, autorizácií, museli, museli investovať prostriedky a tak ďalej. Týka sa to všetkých zberných spoločností a spracovateľských spoločností, ktoré fungujú v systéme BAT a v systéme, ktorý tu dlhodobo bol po roku 2001, keď vznikol tento zákon o odpadoch 223, zavádzaný.
Teda chcem povedať, že tým ešte, na záver, že tento zákon podľa môjho názoru nejde dobrým smerom, že jednoducho bude znamenať zánik toho, čo tu, čo tu bolo vybudované, a to i zberných spoločností aj spracovateľských kapacít, že to bude mať za následok vývoz hodnotnej suroviny z územia Slovenskej republiky a pokles, samozrejme, tým aj pracovných miest.
Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré ja som dal, sú prakticky v jednom zhrnuté, absolútne minimálne, prakticky ani nejdú proti, proti tomu, aby, aby to, aby ten odpad teda išiel aj výrobcom a dovozcom, ale smeruje k tomu, aby mohol ísť aj spracovateľom a aby aj spracovatelia mohli vyvíjať priamu aktivitu na to, aby, aby mohli tak ako doteraz tento odpad, v tomto prípade akumulátory a prenosné baterky, zbierať a spracovávať bez toho, aby ich niekto, nejakým spôsobom obmedzoval tak, ako je to v dikcii tohoto zákona. Ďakujem pekne, tým som skončil.