Videokanál poslanca

Ďakujem za udelenie slova, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegovia, ktorí ste tu zostali, vážený pán spravodajca, ja som rád, že z pozmeňujúcich návrhov, ktoré teraz prednesiem ako jeden a..., ako ktoré som podal ako jeden pozmeňujúci návrh, aby som to nakoniec v hlasovaní aj uľahčil. Jedna vec mi asi prejde a to je to, čo predniesol pán spravodajca pán Puci, na čo som upozornil na výbore, že treba tam, aby tam bol obvodný, a nie okresný, či okresný, a nie obvodný úrad. Ale teraz by som k veci, k celému obsahu tohto zákona rád niečo povedal.
Budem trošku kritický, ale aj preto, aby sme skúsili pochopiť, do akého dobrodružstva sa v systéme odpadového hospodárstva púšťame touto veľmi vážnou zmenou. Ono to vyzerá, že je to len jedna novela zákona o odpadoch, ktorá sa bude týkať jednej komodity, a to sú akumulátory a prenosné baterky, ale tak, ako povedal aj pán štátny tajomník na výbore a ako sa nechal počuť aj na iných fórach, tak je to len nástrelový systém alebo nástrelová novela, ktorá, ktorá predznamená, ako bude vyzerať v budúcnosti celý odpadový zákon, ktorý sa dneska pripravuje na ministerstve životného prostredia.
Chcem povedať, že tento systém, ktorý tu je načrtnutý v tejto novele, v tomto prípade je prakticky prevrátením absolútne doterajšieho systému v odpadovom hospodárstve, a to tak, že prakticky všetko riešenie odpadov od finančného toku až po tok materiálový sa dostáva do kontroly a..., do kontroly výrobcov a dovozcov, teda súkromnej sféry, tých, ktorí svoje výrobky uviedli na trh, ktorí sú povinnými osobami a ktorí by sa mali, samozrejme, na systéme odpadového hospodárstva podieľať, ale podľa môjho názoru viac v platbách ako vo vyberaní a kontrole tohto toku.
Na taký obraz by som povedal, že kým v súčasnosti bol asi tok taký, že výrobca, dovozca uviedol na trh, užívateľ kúpil, užíval. Potom, keď sa to stalo odpadom, tak to vyhodil, nejakým spôsobom sa tam objavila, samozrejme, obec, pretože vždycky každý obyvateľ žije na území nejakej obce, a potom sa to dostalo k zbernej spoločnosti alebo priamo k spracovateľovi, alebo cez zbernú spoločnosť spracovateľovi. Dnes ten systém má byť nastavený - a to hovorím, nielen v tejto novele, nielen v akumulátoroch a baterkách, ale v budúcnosti vo všetkých odpadoch, ktoré podliehajú inému riešeniu, ako je, samozrejme, odpad komunálny - asi tak, že výrobca vyrobí, uvedie na trh, užívateľ kúpi, užije, keď to je odpadom, vyhodí to ako odpad. Obec pomaličky je z tohto vyčlenená von a, čuduj sa svete, tento odpad, ktorý si predtým kúpil, občan zaň zaplatil a v cene tohto výrobku proste zaplatil aj tzv. ten recyklačný poplatok, tak sa dostáva naspäť k výrobcovi, ale nikde v zákone nie je hovorené o tom, že by sa dostal k spracovateľovi, čo by podľa môjho názoru absolútne logicky sa mal dostať, alebo by sa mal dostať k zbernej firme, ktorá má zmluvu predovšetkým nie s výrobcom a dovozcom, ale predovšetkým má mať zmluvný vzťah so spracovateľom. A takto nejakým, takto nejakým, tak by to nejakým spôsobom podľa môjho názoru malo byť.
Argumentuje sa v novele rozšírenou zodpovednosťou výrobcov a dovozcov. Pochopte, že v našej situácii Slovenskej republiky ide predovšetkým o dovozcov. Výrobcov máme minimum a výrobcov v oblasti konkrétne, t. j., ktorých sa týka táto novela, ani nie sú, všetko sú to dovozcovia. To znamená, že podľa tejto filozofie vlastne tí, ktorí raz dovezú alebo budú dovážať, predajú, a keď sa ich výrobky opotrebujú, tak tí sa nám podľa filozofie tohto zákona budú údajne teda starať o odpad, ktorý z týchto ich predaných výrobkov, ktoré si naši občania kúpia, tak oni sa oňho postarajú a oni budú riešiť odpadovú problematiku. No, myslím si, že to tak asi veľmi ťažko bude. Teda tak sa píše v dôvodovej správe, že "návrh zákona zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov batérií, akumulátorov, čo znamená, že výrobcovia budú niesť alebo nesú všetky finančné náklady spojené so zberom, spracovaním, recykláciou všetkých zozbieraných použitých batérií, akumulátorov". Vlastne oni sa o všetko postarajú, vytvoria si aj zberné systémy a na to by som rád dopovedal, že už si vytvárajú, ale v zahraničí, aj recyklačné spracovateľské kapacity. To znamená, asi viete, kam budú hodnotné suroviny smerovať, a to nehodnotné, čo nebude zaplatené a nadlimitné, samozrejme, zostane na území Slovenskej republiky. Náš recyklačný priemysel, naše zberné firmy ľahnú popolom a odpad sa tu bude proste na území našej republiky, ten nehodnotný, nie ten hodnotný, kovy určite nie, to sa nebojte, tie pôjdu von. Ale to nehodnotné ostane na území Slovenskej republiky.
Takže ešte raz. Povinná osoba, ktorá raz výrobok predala, dostala v cene zaplatené, samozrejme, od našich občanov, tak táto bude mať kontrolu nad finančným, materiálovým tokom odpadov. Nikde sa v zákone spracovateľ bez toho alebo zberná spoločnosť bez toho, aby mal zmluvu s kolektívnou organizáciou výrobcov a dovozcov, nespomína. Ideme dokonca do takých, do takých paradoxov podľa môjho názoru, paradox, samozrejme, že niekto si môže myslieť alebo niekto to vydáva, že to tak ako má byť, že to je správne, že to je takto postavené, a síce, a síce aby som to, aby som to nehovoril rozvláčne, ale prakticky zbierať môže, môžete mať nakladanie na, s odpadmi, môžete zbierať, ba akumulátory a prenosné batérie a môžete mať aj zmluvu, samozrejme, so spracovateľom, čo musíte mať, lebo inak by ste nemali kde dávať, ale môžete to robiť iba vtedy, pokiaľ vám to dovolí kolektívna organizácia, ktorú založia výrobcovia a dovozcovia, ktorí raz na území Slovenskej republiky tieto, tieto batérie predali. Možná, možná to, možná to niektorým nebude celkom vhod prípad, ale možná to ani tak celkom není, nepoužívam taký, že ani mliekareň by nemohla aktívne vstupovať na trh a snažiť sa nejakým spôsobom vykupovať mlieko, musela by so založenými rukami čakať, kým ju neosloví nejaká skupina producentov mlieka a nedohodne s ňou sumu a potom ako môže to mlieko odoberať a spracovať na svoje produkty. To znamená tí, ktorí majú dneska spracovateľské spoločnosti, a tí, ktorí majú vybudované zberné spoločnosti, tak bez toho, aby im dovolili výrobcovia a dovozcovia, ktorí, opakujem, to majú zaplatené v cene výrobkov od občanov Slovenskej republiky, tak jednoducho nebudú môcť túto svoju, túto svoju činnosť, túto svoju činnosť vykonávať.
Ja sa domnievam, že nie je absolútne žiadny dôvod, aby tento tok nemohol ísť aj priamo, samozrejme, k spracovateľom, prípadne k zberným spoločnostiam, ktoré majú predovšetkým zmluvu so spracovateľom, a nie, a nie len s výrobcami a dovozcami. Ale čo je dôvodom, aby tomu tak bolo. No, dôvodom je heslo cap v záhrade. Tak keď jednoducho prevedieme, štát prevedie všetku zodpovednosť, ale aj finančné toky, aj kontrolu, aj všetko prakticky na, na podnikateľskú sféru, na, na výrobcov a dovozcov, a tí v cene svojich výrobkov budú získavať tento recyklačný poplatok, nebudem, nenazývame to recyklačný poplatok, proste, proste poplatok za ten environment spracovania toho ich výrobku, ktorý sa raz stane odpadom, čo myslíte, aký, aký budú mať oni myšlienkový pochod? Myšlienkový pochod bude vyzbierať čo najmenej, vykazovať čo najmenej, určite nie nadlimitne, ale do tých najmenších limitov, zaplatiť zberným spoločnostiam a spracovateľským firmám, samozrejme, čo najmenej a čo najviac z toho, čo vyberú prakticky v tom v cene zapracovanom recyklačnom poplatku, si, samozrejme, nechať. Preto si aj vytvárajú kolektívne organizácie nielen u nás, ale aj v zahraničí a je to pre nich, samozrejme, vysoko lukratívne, pretože niekto si na základe recyklačného poplatku urobil proste bohovskú budúcnosť a veľký, veľký biznis. Zakladateľské spoločnosti kolektívnych organizácií si nechajú aj prostriedky tých členov, ktorí potom neskôr tam vstúpia, a to, čo ušetria, tak to je, to je ich. Funguje to v niektorých komoditách, ktoré sú v súčasnosti mimo Recyklačného fondu, aj, samozrejme, v súčasnosti a nie je to nóvum.
Po ďalšie sa domnievam, že daná novela zákona alebo vôbec celá, celá, celé koncipovanie takto odpadového hospodárstva, samozrejme, na začiatku bude chvíľku nejakým spôsobom výhodné, až kým sa nezahltíme tým nepotrebným a nikým nechceným odpadom, ktorý nebude mať kto zaplatiť a spracovať, a potom, potom sa až obce, Združenie miest a obcí v skutočnosti naozaj zobudí. Doteraz, si myslím si, že ani oni to celkom poriadne nepochopili, čo to bude, čo to bude znamenať. Oni to len pochopia o nejaké, o nejaké obdobie. Ale myslím si, že to jednoducho bráni alebo aj v rozpore je aj s hospodárskou súťažou.
Opäť, sú názory také, že, aj z ministerstva životného prostredia, to, čo bolo uverejnené v Hospodárskych novinách, že sa, že bol použitý Úrad pre hospodársku súťaž Českej republiky, že to tak nie je, že je to úplne inak. Ale z celej filozofie toho alebo z celého logického proste sledu, si myslím, že vychádza, že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, ak môže napriek tomu, že všetko splní spoločnosť, zbierať iba vtedy, pokiaľ bude mať zmluvu s kolektívnou organizáciou výrobcov a dovozcov, iba vtedy môže toto robiť. A po ďalšie, samozrejme, že tieto kolektívne organizácie bude autorizovať ministerstvo. To znamená, ani tu nebude rovnosť. To znamená, nie všetci, ktorí sa budú chcieť zaregistrovať ako kolektívne organizácie výrobcov a dovozcov, budú zaregistrované. To znamená, že budú zaregistrované len niektoré, možno podľa podmienok, ktoré, áno, správne, pán minister, podľa, ktoré, ktoré budú, ktoré budú dané, podľa týchto podmienok budú zaregistrované. To znamená, že s kým bude chcieť, s ktorou zbernou spoločnosťou a s ktorým spracovateľom budú výrobcovia a dovozcovia chcieť uzavrieť, s tými uzavrú, s ktorými nebudú chcieť, neuzavrú. Opakujem, ten, ktorý doteraz zbieral, ten, ktorý doteraz spracovával, nebude môcť aktívnym spôsobom zbierať, aby do technológie, ktorú vlastní, mohol, mohol tieto, tento odpad voziť a spracovávať, a tak ako doteraz predkladať, samozrejme, kolektívnym organizáciám alebo Recyklačnému fondu, že, áno, toľkoto a toľkoto som preukázateľne spracoval.
Samozrejme, že to vedie aj k tým vývozom hodnotných komodít a ostane u toho nepotrebného na Slovensku, teda únik suroviny, na strane druhej to aj vedie k tomu, aby sa znižovala kvalita, že už nebudú možná potrebné ani také BAT technológie, pretože keď to vyveziem, tak si vlastne vyčistím dvor a splnil som si, splnil som si limity. A kontrola, viete dobre, že na území Slovenskej republiky není tak dostatočná, nieže ešte aby od nás išla kontrola do, do ďalších krajín, kde sa tento odpad bude vyvážať, a ešte k tomu sa aj v novele znižuje, znižuje, jedným slovom, samozrejme, aj potreba na spracovanie, recykláciu alebo spracovanie teda batérií, kde sa to dá aj vysvetliť tak, že pokiaľ ja napr. z akumulátora dostanem, dostanem kyselinu von, už tým pádom prestáva byť, samozrejme, enkovým odpadom a môže putovať, putovať, putovať ďalej. Takýmto spôsobom sa, samozrejme, mnohé veci môžu, môžu tratiť.
Predsa len ešte k tej hospodárskej súťaži, k tomu, čo sa niektorí usmievajú, ale myslím si, že keď to bude predmetom konania pred Európskou komisiou a keď to bude možnáže ďalším zaujímavým infringementom, predmetom ďalšieho zaujímavého infringementu, predsa len by som upozornil na to, že keď to skúmali v Čechách, tak jednoznačne prišli na to alebo prichádzajú na to, tento úrad pre hospodársku súťaž, že prevádzkovatelia týchto kolektívnych systémov, po ktorých, samozrejme, službách je dopyt, nakoľko keďže oni iba jediní môžu dať ten súhlas, aby, aby, preplácať, aby ten spracovateľ a tá zberná spoločnosť mohla proste to robiť a tým pádom aby im preplatili, preplatili proste peniaze za tú ich činnosť, tak jednoducho sa všetci, sa sa jednoducho tieto kolektívne systémy podieľajú na rôznych teda trhoch, či už zberu, spracovania a tak ďalej, proste a tým pádom, tým pádom vytvárajú monopolnú, môžu vytvárať teda monopol a môžu brániť hospodárskej súťaži tým, ktorí by to chceli robiť za rovnakých podmienok, rovnakých podmienok taktiež. A myslím si, že to takisto má svoju logiku. A to je jedno, že či ten kolektívny systém bude jeden alebo budú dvaja, alebo traja, ale budú autorizovaní, a pokiaľ budú iba títo môcť túto činnosť robiť a budú môcť tieto prostriedky hradiť a budú, a vlastne ich vyberajú, nieže vyberajú, ale, ale zo zákona, zo zákona teda o odpadoch dostávajú v cene, v cene toho výrobku prostriedky, ktoré potom oni rozhodujú o tom, ktorému, ktorým zberným firmám, ktorým spracovateľom ich vyplatia alebo ktorým vlastne tieto odovzdané odpady dajú, tak vytvárajú jednoznačne podľa môjho názoru dominantné postavenie, dominantné postavenie na, na trhu.
Aby som nehovoril iba, samozrejme, že negatívne, nebudem ani menovať, ktorých spoločností sa to týka a ktoré sú už pripravené, hlavne z Českej republiky, aby takýto monopolný zberný a zberno-spracovateľský systém na území Slovenskej republiky urobili, ale sú to české spoločnosti a o týchto českých spoločnostiach hovorí aj tento úrad samotný český a s týmito spoločnosťami sa tuná na území Slovenskej republiky, samozrejme, počíta a pod ich tlakom, som presvedčený, že sa aj táto činnosť deje, ale pokiaľ majú existovať kolektívne systémy, tak je pravda, čo sa píše v tomto zákone, že je potrebné dať podmienky, čo kolektívnym systémom môže byť alebo kto kolektívnym systémom môže byť a kto kolektívnym systémom nemôže byť. Pretože je zaujímavé, že v tých komoditách, v ktorých kolektívne systémy odpadových fungujú, tak nám funguje aj 20, aj vyše 20 kolektívnych systémov, tak zrejme, že je to zaujímavé. Je, je kolektívny systém, má jednu kanceláriu, má dve služobné autá, päť ľudí a zabezpečuje celý odpadový systém, celé odpadové hospodárstvo. No nie je sprostredkovateľom odpadového systému, pretože oni zadávajú, čo môžu, čo ktorá zberovka dostane, čo ktorý spracovateľ dostane, bez toho, aby mali jedno nákladné auto, jedno prepravné auto, jednu technológiu a tak ďalej. Kdežto tí, ktorí to v skutočnosti vykonávajú, musia mať iks licencií, autorizácií, museli, museli investovať prostriedky a tak ďalej. Týka sa to všetkých zberných spoločností a spracovateľských spoločností, ktoré fungujú v systéme BAT a v systéme, ktorý tu dlhodobo bol po roku 2001, keď vznikol tento zákon o odpadoch 223, zavádzaný.
Teda chcem povedať, že tým ešte, na záver, že tento zákon podľa môjho názoru nejde dobrým smerom, že jednoducho bude znamenať zánik toho, čo tu, čo tu bolo vybudované, a to i zberných spoločností aj spracovateľských kapacít, že to bude mať za následok vývoz hodnotnej suroviny z územia Slovenskej republiky a pokles, samozrejme, tým aj pracovných miest.
Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré ja som dal, sú prakticky v jednom zhrnuté, absolútne minimálne, prakticky ani nejdú proti, proti tomu, aby, aby to, aby ten odpad teda išiel aj výrobcom a dovozcom, ale smeruje k tomu, aby mohol ísť aj spracovateľom a aby aj spracovatelia mohli vyvíjať priamu aktivitu na to, aby, aby mohli tak ako doteraz tento odpad, v tomto prípade akumulátory a prenosné baterky, zbierať a spracovávať bez toho, aby ich niekto, nejakým spôsobom obmedzoval tak, ako je to v dikcii tohoto zákona. Ďakujem pekne, tým som skončil.

Ďakujem, pani predsedajúca. Predsa len, aj keď sme túto situáciu ohľadne tohto zákona diskutovali na výbore, a pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, mi neprešiel, nedá mi, aby som ho nepredložil k tomuto zákonu opätovne a nepovedal k tomu pár slov.
Ja súhlasím v podstate s predloženým návrhom zákona o poplatkoch, rozumiem aj zvyšovaniu poplatku za uloženie priemyselných odpadov, tieto, tieto zmeny a tieto zvyšovania týchto poplatkov určite pôjdu aj do budúcnosti, pretože tak, ako sa píše v dôvodovej správe, je potrebné proste odkloniť tieto odpady k nejakému inému alternatívnemu spôsobu spracovania, ako je ich ukladanie na skládky. Rovnako chcem povedať, že do budúcnosti takisto, pokiaľ chceme zvýšiť recykláciu, zhodnocovanie odpadov, musíme ísť cestou toho, aby sme zavádzali nové triediace linky, tým zvyšovali separáciu a následne recykláciu, pretože sme v rámci priemeru Európskej únie nie príliš na tom najlepšie, a v rámci komunálneho odpadu, kým v Únii sa riešilo recykláciou okolo 23 %, na skládku išlo 40 % a 20 % sa spaľovalo, tak u nás na skládky išlo..., drvivá väčšina proste komunálneho odpadu a niečo málo sa, niečo málo sa spaľovalo. Nesúvisí to priamo s priemyselným odpadom, ale chcem povedať, že v tejto, v tejto komodite komunálneho odpadu bude musieť sa riešiť ten vrchný strop na vyšší, na možnosť vyrubovania poplatkov za uloženie aj komunálneho odpadu, lebo inak nebudeme tlačiť proste k tým iným alternatívnejším, teda spôsobom zhodnocovania odpadov a, naopak, môžme sa stať tou krajinou, kde bude výhodné odpady na skládky ukladať. Takže v tejto oblasti, v tejto časti toho, čo aj zdôvodnil pán minister, samozrejme, že plne tento zákon sa dá podporiť a treba ho podporiť.
Ale čomu ja nerozumiem a s čím nemôžem súhlasiť je to, že pokiaľ nám narástli, tento problém s odpadmi, pokiaľ tá náročnosť na aj finančné krytie nakladania s odpadmi podľa môjho názoru bude len rásť, prečo by sa malo dávať právo obcí, aby z poplatkov, ktoré vyberú od občanov svojich na účel proste riešenia odpadového hospodárstva, sa tieto prostriedky mohli využiť aj iným spôsobom, kde je daný v tom paragrafe pomerne, v tom § 3 ods. 5, pomerne široký diapazón, že akým spôsobom by sa malo teda z týchto peňazí, pokiaľ si obec všetko splní, čo si má splniť, vylepšovať nejakým spôsobom životné prostredie. Proste vylepšovať si životné prostredie je veľmi vágny a široko postavený pojem, myslím si, že keď už by mali byť tieto prostriedky nejakým iným spôsobom, pokiaľ si komunálny, riešenie komunálneho odpadu vôbec splní vynaložené, tak potom znova len do odpadového hospodárstva, aj keď nie trebárs do komunálneho, ale do iného, ktorý sa nachádza alebo vzniká na území obce, ale určite nie do takto vágne postaveného odseku 5, ako je to v § 3 tohto zákona, že je na vylepšovanie, na vylepšenie životného prostredia, de facto ľubovolne si obec zvyšok peňazí, ktoré si ušetrí, môže, môže použiť.
Myslím si, že nie je to, nie je to ani veľmi morálne, aby proste od ľudí takto vynaložené prostriedky boli použité na iný účel, na aký účel sú od občanov zbierané, vyberané, a preto som si dovolil opätovne predložiť tento návrh pozmeňujúci, kde navrhujem, aby toto, táto nová časť z tohoto paragrafu vypadla a aby príjmy obce, ktoré sú vybraté na odpadové hospodárstvo, boli použité len na odpadové hospodárstvo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rozmýšľal som, že či predsa len už takto na záver poviem pár slov k tomuto zákonu. Na jednej strane, kolegovia, si veľmi ctím vašu snahu k predkladaniu tohto zákona aj chápem, o čo vám ide, ja som určite nie ten, ktorý sa pozerá na funkciu lesa len z hľadiska produkcie hospodárskej, a už vôbec nie len dreva, nebodaj využívania ho ako poľovných revírov, ale, samozrejme, chápem aj tú celú komplexnú funkciu lesa a poznám aj nakoniec práce tých, ktorých v tomto, tejto dôvodovej správe pri tvorbe tohto zákona ste citovali, a predsa len trošku nazriem do určitej reality.
Tento zákon hovorí o troch veciach, tak ako aj hovoril predkladateľ, a síce v prvom bode hovorí o proste novom alebo teda novom, o základnom alebo postupe výberkového systému, druhá vec je otázka náhodných ťažieb, samozrejme, kalamitných a tretia záležitosť je hodnotenie komplexnej funkcie lesa. Tak ja by som tak povedal, že prvý bod, je bod ideálny, druhý bod je veľmi záslužný a potrebný a plne ho podporujeme a tretí je taký trošku akademicko-idylický, aj keď vy píšete v dôvodovej správe, že teda nie je toto akademickým krokom, ale podľa môjho názoru ten tretí bod je vysoko akademickým krokom a vstupom takejto akademickej prezentácie do legislatívnej normy, ako je zákon.
V prvom rade chcem povedať, že výberkový systém, samozrejme, je veľmi, je to ten najlacnejší, tu píšete, je to, je to systém, ktorý je asi ten naozaj najlepší, len nie je všade z rôznych hľadísk vykonateľný, a to či už z hľadiska technického, alebo z hľadiska aj toho, že dneska by muselo dôjsť k zhode, samozrejme, viacerých obhospodarovateľov lesov, kde sú, samozrejme, či už aj štátne lesy, aj urbáre, aj cirkevné lesy atď., a vravím, nie všade je toto možné, tento systém aplikovať v súčasnosti a, samozrejme, že ten ideálny, tú ideálnu formu toho hospodárenia, k nej sa treba ako ku všetkému ideálnemu približovať, ale dať ho ako do zákona ako základný, tak to by som sa v danej chvíli a v danej praxi ako neodvažoval. Čo sa týka náhodných ťažieb, tam áno, tam je to, tam to, čo vidíme, tieto holoruby a vyhlasovanie proste území lesov, že proste je tam kalamita, je tam lykožrút, je tam neviem aké poškodenie, čiastočne nejaký vetrolam a už potom to ide, už potom nastúpia stroje a vidíme tie holé miesta na našich kopcoch, k tomuto sa vyjadrujem veľmi kladne sám zo svojej takej záľuby a praxe entomológa vidím, že čo sa vie spraviť z hľadiska hodnotenia napadnutia stromov podkôrníkových hmyzom, ale aj iným hmyzom a už potom sa povie, že ten les je poškodený a vraj nastupuje tvrdá technika.
Tretia vec, vy tu píšete, že teda nemá to žiadne ďalšie nároky, no ono tým, že pokiaľ by sa mala hodnotiť, členiť teda to hodnotenie komplexné lesa, tak jednoznačne samotní píšete v tom § 55a, že by tam proste štát mal zabezpečiť to, aby, aby sa, aby sa, aby to hodnotenie komplexné riešil štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom. Táto by to, táto by sledovala tú komplexnú hodnotu lesa a vyhodnocovala by ju konkrétne v dôvodovej správe na základe, na základe toho, čo tu profesor Čaboun má ako svoj systém, systém hodnotenia, no. Myslím, že toto je taká nadpráca do legislatívy, pretože nikto nespochybňuje komplexné vnímanie proste funkcie lesa, aj existujú proste rôzne proste pohľady a hodnotenia odborné na to, akým spôsobom vyhodnocovať komplexnú hodnotu lesa, a myslím si, že toto by toto by nemalo byť súčasťou, súčasťou legislatívnej normy takej, ako je zákon o lesoch. Toľko moje vystúpenie, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Z poverenia výboru v zastúpení za kolegu poslanca, ktorý má zrejme iné povinnosti, by som vystúpil ako spoločný spravodajca k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Chcem povedať, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň chcem povedať, že vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem poslanecký návrh zákona priradiť výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Lehoty prerokovania do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní.
Môžte otvoriť rozpravu, prosím.

Ďakujem pekne za slovo, ja by som reagoval predsa len ešte raz na pána kolegu Galka v tom, viete, hoci tu nie je prítomný. (Reakcia z pléna.) A, alebo je tu prítomný. Ja naozaj chápem niektoré vaše výhrady a hlavne myslím si, že pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania, bolo by potrebné prehodnotiť hlavne to ustanovenie, kedy dôjde k zmene vlastníka pozemku, aj to, čo vy hovoríte o tom možnom vákuu pri dobe, teda zmluvy na dobu určitú, ale aj tak, tých 25 rokov, to je naozaj neúmerne dlhá doba a zvlášť, keď ide k automatickej prolongácii, a viete, že je tu síce možnosť, že najvyššia hranica 25 rokov, keby tam bola hranica 50 rokov, tak verte, že všetky tie návrhy voči občanom väčšinou pôjdu na uzavretie zmluvy na tú najvyššiu hranicu, teda na 50 rokov. Rovnako ako teraz spomínam 25 rokov, tak ja som v predošlej pripomienke alebo teda vo faktickej poznámke upozornil na to, že teraz práve vo veľkom prichádzajú návrhy zmlúv ľuďom na prenájom tejto pôdy za účelom, za účelom proste toho, aby na 25 rokov získal, cez 25-ročný nájom tejto pôdy získali niektoré spoločnosti vysokú finančnú bonitu pri predaji podielov svojich eseročiek zahraničným, hlavne dánskym a holandským firmám.