Videokanál poslanca

Tak ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, aj ja sa pridávam ku kolegovi Štefancovi. Tiež posledný deň som tu, lúčim sa s vami. Ďakujem za spoluprácu. A dovoľte mi, aby som aj po maďarsky mojim kolegom sa poďakoval. Köszönömközreműködést. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, toto je veľmi povzbudivé. Ak by som vedel požiadať ešte aj o tie predchádzajúce dve možno. (Smiech v sále.) Lebo tiež sú veľmi dobré a tiež sú pre ľudí.
Chcem len upozorniť toľko, že naozaj treba to podškrtnúť, to zdravotnícke hľadisko v tomto zákone a teda vlastne upresňovanie to, že do 1. júla sa má to skosiť, lebo potom už to nieže stráca zmysel, lebo to kvitne celý, až do októbra, ale to ten nemôže ďalej kvitnúť, dá sa ušetriť. Hovorím konkrétne o ambrózii. A čo sa týka, čo sa týka poľnohospodárov, pre nich je to vyslovene pozitívne preto, lebo naozaj, naozaj ušetríme tam im prácu tým, že na vedľajších pozemkoch nebude im zamorovať. Treba aj to povedať, že nedá sa zatracovať tých poľnohospodárov, lebo nie u nich je väčšinou ako problém, ktorí pôdu obhospodarujú obyčajne tam, to sa nevyskytuje. Ale treba povedať, že najväčším zdrojom týchto, tohto peľu a konkrétne teda ambrózie napríklad, sú tie nevyužité, ale vytvorené priemyselné zóny, obytné ako parky alebo podobné, podobné teda lokality, ktoré sa nevyužívajú. Už sa ale zasieťovali, urobili sa tam cesty. Nevedia sa to už využívať na, využiť na poľnohospodárske účely ďalej a nevedia ich predať, alebo proste nechcú ich predať a neobhospodarujú. Tieto územia sú vždy pri obývaných územiach a ako môžme vidieť, čím ďalej, tým viac sa rozširujú a preto si myslím, že tento zákon je potrebný, aby tá obec vedela donútiť tých vlastných, vlastne zemepánov, nazvime to takto, ktorí by mali aspoň raz za rok teda tam poslať tú kosačku.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia a kolegyne už, dovoľte mi do tretice predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Pred rokom prijatý zákon, novelizácia zákona 543, nepriniesol alebo priniesol len mizivý pokrok v odstraňovaní invazívnych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa naďalej rozširuje. Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie z roku 2003, je orgán ochrany prírody, orgán ochrany prírody, ktorým sa automaticky myslí štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, a preto zákon v praxi nemá žiaden účinok, a to z týchto dôvodov.
Štátna ochrana prírody ako organizácia je finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná. Rozpočtová organizácia ministerstva životného prostredia má nedostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden praktický predpoklad, že tieto kapacity sa navýšia, dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani svoje základné funkcie, dohľad nad chránenými územiami. O tom by som vedel vám niečo porozprávať ako z funkcie bývalého ministra životného prostredia.
Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom následne tie financie vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečujú len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav v dohľadnej budúcnosti nevidím, že by sa nejako mal zmeniť. Naviac štátna ochrana prírody je rozpočtová organizácia, jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu, a tým aj finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu podľa rozhodnutia riaditeľa štátnej ochrany prírody, teda centrály, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zásahu alebo zásahov pre zastavenie zamorenia nemysliteľné a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstraňovacích prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.
Preto navrhujeme s kolegom Jakabom, aby do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody, samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť nevytvorí navýšené náklady a aby obce a mestá dostali právomoc, upozorňujem právomoc a nie povinnosť odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníkov pozemkov. To odstraňovanie na náklady vlastníkov pozemkov, upozorňujem, už platí v tomto zákone. My tu len upravujeme to, aby aj obec mala na to dosah, mala na to právo, pokiaľ občania, obyvatelia obce sa sťažujú, že na nejakom zanedbanom pozemku nie je odstránená, povedzme, alergénna rastlina, invazívna rastlina, a teraz obec maximálne tak môže sa obrátiť na Štátnu ochranu prírody, a tá po niekoľkých mesiacoch odpovie na to, že bohužiaľ, nemá na to prostriedky, aby to zabezpečila.
Obce a mestá majú prirodzený prehľad o situáciách v ich katastri. Dostávajú medzi prvými informácie, aj sťažnosti od občanov a disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstránenie takýchto inváznych rastlín, najmä alergénnych vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastníkov parciel, ako aj na vymáhanie peňazí za odstraňovanie ako štátny orgán ochrany prírody. Upozorňujem tu aj na oveľa väčšiu efektivitu a flexibilitu pri informovaní obyvateľov, informovaní vlastníkov pozemkov, že sa na ich pozemkoch nachádzajú tieto rastliny a komunikácia je oveľa bežnejšia, ako medzi orgánom Štátnej ochrany prírody a občanom. Naviac, v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody a odborný posudok si môžu zadovážiť o tom, či je zamorenie také závažné, aby trebalo to teda likvidovať.
Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mestá sú orgánmi ochrany prírody a v zákone je napísané, orgán ochrany prírody, lenže to znamená nie štátny orgán, ale orgánom ochrany prírody je aj obec, a preto vlastne vykladáme ako týmto, alebo upresňujeme ten zákon, aby mali jasné právomoci a jasné teda možnosti starostovia alebo aj samosprávy v tomto smere. Preto považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich existujúcej ale nejasnej povinnosti zbavuje, ale nezbavuje teda, ale ponecháva im právomoc zasiahnuť, ak získajú presvedčenie, že treba neodkladne konať v prospech ochrany prírody a verejného zdravia.
Navrhovaná novela má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, lebo existujúci zákon sa stane vykonateľnejším, keďže plošná ochrana znižuje náklady poľnohospodárov na intenzívnu ochranu na obhospodarovanom území. Všeobecne všetky invazívne rastliny spôsobujú v poľnohospodárstve viac miliónové škody na úrode a na nákladoch na ich ničenie v obrábanej pôde, preto plošné zabezpečenie ich likvidácie aj na nevyužívaných plochách bude mať vysoký hospodársky prínos aj pre poľnohospodárstvo, aj pre lesníctvo.
Na druhej strane povinnosť odstraňovania nežiaducich rastlín nie je novou povinnosťou, lebo sa novelizácia povinnosti vlastníkov rieši len z pohľadu určenia pevného termínu jedinej závažnej inváznej rastliny, a to do 1. júla bežného roka, čo nevytvára naviac náklady žiadnej strane, skôr naopak, tým pádom, že sa likvidácia pri tejto alergénnej rastline predpisuje už pred rozkvitnutím, tým pádom sa ešte lepšie zabezpečí obmedziť rozmnožovanie a v budúcich rokoch budú nižšie náklady na likvidáciu.
Vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je vyrovnaný, keďže pokiaľ sa samospráva rozhodne na vlastný účet alebo vždy na náklady vlastníka pozemku invázne rastliny dať odstrániť, tak bude mať nárok na náhradu týchto nákladov od vlastníka, ktorý je možný uplatniť aj formou súdnej exekúcie. Naviac poskytnutá kompetencia vytvára obciam a orgánom ochrany prírody príležitosť čerpať prostriedky z rôznych účelových fondov, napr. z environmentálneho fondu a zo štrukturálnych fondov pre osvetovú činnosť v oblasti prevencií a odstraňovania inváznych druhov rastlín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a takisto s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Návrh je dokonca v súlade s európskou stratégiou pre invázne nepôvodné druhy a ktorá bola schválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu a takisto je v súlade s návrhom národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy pripravené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Preto vás žiadam, vážení kolegovia a kolegyne, aby ste tento návrh zákona podporili do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len dve vety. Ja by som chcel tuto kolegom z vládnej strany pripomenúť jednu alebo dve veci. Na včerajšej tlačovke ministerstva zdravotníctva sme mohli vypočuť, alebo teda tí, ktorí tam boli, mohli vypočuť, že ministerstvo pristupuje k týmto opatreniam, teda obmedzovaniam vyberania absurdných poplatkov kvôli tomu, lebo podľa rôznych prieskumov oficiálnych Slovensko dosiahlo čelnú pozíciu v Európskej únii v miere priamych platieb pacientov za zdravotnícke služby. Samozrejme, že budem veľmi rád, pokiaľ ministerstvo bude počúvať hlasy sťažovateľov, ktoré tiež je ako jeden z dôvodov, a preto by som chcel upozorniť na to, že proti spoplatneniu parkovísk pri nemocniciach sa vyzbieralo doteraz 12-tisíc podpisov. Z toho len v jednom okrese, v Dunajskej Strede 7-tisíc podpisov, alebo v ďalšom okrese, napríklad v Nových Zámkoch, kde zaviedli spoplatnené parkoviská už pred 4 rokmi a doteraz si tí ľudia na to nechcú zvyknúť. To znamená, že nemôžme tu hovoriť ani o nejakej regulatívnej tej funkcii teda spoplatňovania, lebo dobre vieme, že od toho viac parkovísk nie je a ten človek nemôže si vyberať, že teda pôjde na nejaké iné miesto, kde také parkovanie povedzme nebude platiť, hej? To znamená, že v tomto prípade, pokiaľ je málo miesta, tak treba si to vytvoriť, alebo treba iným spôsobom regulovať, ale nie tak, že tí, ktorí na to majú menej peňazí, budú vycúvaní, ale musia byť uprednostňovaní tí, ktorí to potrebujú viac, jednoznačne.
Takže ja verím, pevne verím, že keď vidíme, že príjmy z parkovného na 80 % a možno aj viac prichádzajú práve do súkromných rúk, súkromných prevádzkovateľov parkovísk pri nemocniciach a možno tých 20 % do zdravotníckeho systému, tak s týmto začne ministerstvo a s týmto začne SMER, že zruší vyberanie týchto poplatkov, lebo toto je úplne absurdum a nehovoriac o tom, že je to možno najviac zaťažujúca položka hneď po doplatkoch na lieky, okrem ostatných iných poplatkov v nemocniciach a dotýka sa to každého jedného pacienta a dokonca každého jedného zamestnanca v tých nemocniciach alebo aj návštevníka.
To znamená, že bolo by veľmi pekné, pokiaľ by ste podporili tento návrh zákona do druhého čítania aspoň, už len vzhľadom na to, že aké signály vysiela ministerstvo zdravotníctva, že teda má záujem na tom, aby sa znížila miera priamych platieb pacientov na Slovensku za zdravotnícke služby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dovoľte mi znova predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním verejnej zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť, aby bolo parkovanie pri nemocniciach, respektíve iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, teda vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. Čiže bezplatné nemocničné parkoviská. Najmä v poslednom čase sa objavili situácie, kedy si takéto parkoviská vybudované pôvodne za účelom slúžiacim zdravotnému zariadeniu vzali do prenájmu rôzne podnikateľské skupiny, alebo samotní poskytovatelia verejnej zdravotnej starostlivosti začali za parkovanie na nich vyberať úhrady.
Predkladatelia majú za to, že takouto činnosťou môže dôjsť k obmedzeniu prístupu zdravotnej starostlivosti a preto sa svojím návrhom snažia takémuto konaniu zabrániť, respektíve inak povedané snažia sa umožniť, aby na parkoviskách vybudovaných za účelom parkovania pri návšteve zdravotného zariadenia nebolo potrebné nič platiť. V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v statickej doprave a parkovacom prístupe k jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. Súčasná situácia navyše enormne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál zdravotníckych zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach, najmä tých, ktorí dovážajú alebo privážajú alebo odvážajú pacientov do týchto zariadení.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti zdravotníckych zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov zdravotníckych zariadení, ale v neposlednom rade napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi pred zdravotníckymi zariadeniami za účelom výraznej preferencie zisku.
A dovoľte mi tu, aby som trošku nadviazal na včerajšiu tlačovú konferenciu alebo tlačovú besedu ministerstva zdravotníctva, ktoré som síce nevidel, ale dočítal som sa v dnešnej tlači ráno a chcel by som teda uvítať tento postup pani ministerky, kde avizovala zrušenie absurdných poplatkov v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Som rád, že ministerstvo zdravotníctva sa zobudilo a objavilo už niekoľko rokov trvajúce, niekoľko rokov trvajúce praktiky, ktoré vidíme vo vyberaní napríklad peňazí za vypísanie z receptu, za vypísanie ospravedlnenia, za vypísanie, alebo za, za to, že existuje nejaká klimatizácia, ktorú možno ani niektorý pacient si neželá v čakárni, alebo dokonca poplatok za poskytnutie mobilného telefónneho čísla. Ja vítam a dokonca som si istý, že to, že sa prvého, od 1. mája začal platiť zákon, ktorý sa nám podarilo presadiť v tomto parlamente minulý rok a obmedzuje, alebo teda upravuje a obmedzuje zneužívanie vyberania poplatkov za prednostné vyšetrenie v ambulanciách a nemocniciach, že to takisto prináša svoj úžitok a preto vítam ešte raz tento postup.
Ja dúfam, že toto ohlásenie a toto načasovanie nebolo náhodné a chce vyslať ministerstvo zdravotníctva signál pre parlament, že považuje zdieranie pacientov za neúnosné a preto, že sa pridá aj vládna strana aj za podpory ministerstva zdravotníctva k tomuto návrhu zákona, aby sa zakázalo vyberanie poplatkov za parkovisko, za parkovné aspoň pri verejných, na verejných plochách, na verejných parkoviskách, na tých parkoviskách, ktoré boli postavené za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ, pokiaľ doteraz, musím povedať, že sme rokovali s ministerstvom a považovali to za zásah do súkromného vlastníctva. Ja si myslím, že práve aby sme sa tomu vyhli, tak preto sme to sformulovali tak, že verejní poskytovatelia na verejných priestranstvách nemôžu dovoliť, alebo nemôžu sami prevádzkovať takéto, takúto činnosť, aby nedošlo k neúmernému zaťažovaniu pacientov, finančnom, a nepovažujeme to za zásah do vlastníckych vzťahov, ani nie ani a nepovažujem za nutnosť vyrovnať, vyrovnať prístup štátu k štátnemu vlastníctvu, k prístupu k súkromnému vlastníctvu. Štátne vlastníctvo je, o štátnom vlastníctve rozhoduje štát a môže si povedať, že ktoré služby na tom, na tom vlastníctve bude sa poskytovať zadarmo. To len k tomu, k očakávateľným argumentom, prípadným. Dúfam, že nie.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmov pacientov, je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je obsiahnuté taktiež v Charte práv pacienta v Slovenskej republike prijatej uznesením vlády v roku 2001 v bodoch 3, 4 článku 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov deklarujúcich, deklarujúc, že: "každý jednotlivec", každý jednotlivec, pardon, "má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti." Myslím si, že tento, tento citát absolútne jasne popisuje, prečo majú byť parkoviská pri nemocniciach, alebo nemocničné parkoviská byť zadarmo.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo na samosprávne kraje. Aj to by som vysvetlil. V našom návrhu nezakazujeme vyberanie parkovného na tých parkoviskách, ale zakazujeme vyberanie parkovného od tých ľudí, ktorí v súvislosti s poskytovaním zdravotníckych služieb chcú tam parkovať. A pripomínam, že vždy boli spoplatnené parkoviská pri nemocniciach z dôvodu, že vraj tam sa zneužívalo, zneužívali, teda toto parkovisko bolo zneužívané inými osobami, ako tými, ktorí boli oprávnení, teda ktorí išli za zdravotnou starostlivosťou, napríklad z okolitých budov, okolitých kancelárií alebo z okolitých obytných domov. To znamená, že spoplatňovanie alebo vyberanie poplatkov od týchto osôb je naďalej povolené. Tým pádom nie je nutné vypovedať žiadne zmluvy. To znamená, nevzniknú žiadne nároky, nároky súkromných prevádzkovateľov na tento účel a čo sa týka financovania a povedzme, pokiaľ to prevádzkovala samotná zdravotná, zdravotnícke zariadenie, to parkovisko, a prichádzali tie tržby do jej, do ich príjmov, tak tam zase musíme povedať, že zdravotnícke služby alebo zdravotné starostlivosti sa majú financovať zo zdravotnej poisťovne a nie z rôznych výberov takýchto prenájmov.
Návrh zákona, pardon, znenie návrhu zákona je v súlade aj s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná.
Preto, vážené pani poslankyne, alebo poslankyňa a vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Dobre. Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Účelom predkladaného návrhu zákona je umožniť vdovám, ktoré ovdoveli pred prvým januárom 2004 a ktorým zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku od dovŕšenia dôchodkovského veku. Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 1 vymedzuje sociálne udalosti, ktorých, o ktorých sa občan, zaručuje občanom, zaručuje právo na primerané hmotné zabezpečenie.
Jednou z týchto ústavou definovaných sociálnych udalostí je aj strata živiteľa. V čl. 12 ods. 1 im Ústava Slovenskej republiky zaručuje aj rovnosť v právach. Vdovský dôchodok je jednou z pozostalostných dôchodkových dávok, ktorej účelom je pomôcť vdove prispôsobiť sa zmeneným sociálno-ekonomických podmienkam, ktoré nastali v dôsledku úmrtia manžela a čiastočne nahradiť stratu jeho príjmu, ktorým sa podieľal na financovaní spoločnej domácnosti. Výška vdovského dôchodku predstavuje v zásade 60 % dôchodku zomretého manžela, ktorý poberal v čase svojej smrti, alebo na ktorý mal alebo by mal nárok v čase smrti. Túto adaptačnú dobu zákon stanovuje v rozsahu jedného roka od smrti manžela.
Adaptačné obdobie v rozsahu jedného roka od manželovej smrti ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a rovnako v takom istom rozsahu toto obdobie ustanovili aj predpisy o sociálnom zabezpečení, ktorých účinnosť zanikla pred 1. januárom 2004, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení. Po uplynutí tohto tzv. adaptačného obdobia predchádzajúca aj súčasná právna úprava vymedzujú situácie, v ktorých má žena nárok na pokračovanie výplaty vdovského dôchodku. Jedná sa o situáciu, ktorým je pozostalá manželka istým spôsobom limitovaná v tom, aby dokázala zabezpečiť porovnateľný životný štandard, ktorý mala spolu so svojím manželom pred jeho smrťou. V zásade ide o situácie, kedy sa vdova stará o nezaopatrené dieťa, individuálna, je invalidná alebo dosiahla zákonom ustanovený vek a vychovala zákonom ustanovený počet detí.
Prijatím zákona 2003, teda č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa s účinnosťou od 1. januára 2004 podmienky na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela zjemnili a to v tom, že na rozdiel od právnej úpravy účinnej pred januárom 2004 sa nároku na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku nepodmieňuje splnením zákona ustanovených podmienok určitým v časovo vymedzenom období. Nárok na výplatu vdovského dôchodku sa podľa zákona č. 461 o sociálnom poistení obnovuje v ktoromkoľvek období, v ktorom vdova splní niektorú zo zákonom ustanovených podmienok.
Predchádzajúca právna úprava podmieňovala nárok na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku splnením niektorých zo zákonom ustanovených podmienok, najskôr do uplynutia dvoch rokov po uplynutí tzv. adaptačného obdobia, čiže do troch rokov od smrti manžela. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zákon o sociálnom poistení umožňuje každej vdove obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku dovŕšením dôchodkového veku. Takúto možnosť ale nemajú ženy, ktoré ovdoveli pred januárom 2004, nakoľko predchádzajúca právna úprava vôbec neumožňovala obnovovať nárok na výplatu vdovského dôchodku dovŕšením dôchodkového veku.
Zákon 461 v § 264 ustanovil, že priaznivejšie podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela sa nebudú vzťahovať na tie vdovy, ktorým vznikol nárok na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných do decembra 2003. Týmto, týmto ženám, ktoré ovdoveli pred 1. januárom 2004 zákon o sociálnom poistení tak neumožnil zlepšiť svoje primerané hmotné zabezpečenie v starobe opätovným poberaním vdovského dôchodku. Nakoľko stará právna úprava nepovažovala dovŕšenie dôchodkového veku za takú sociálnu udalosť, ktorá by po uplynutí jedného roka od smrti manžela umožňovala žene obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku, na Slovensku existujú dve skupiny: ženy, vdovy, ktoré po dovŕšení dôchodkového veku majú nárok na vdovský dôchodok, teda ovdoveli po 1. 1. 2004 a ženy vdovy, ktoré po dovŕšení dôchodkového veku nemajú nárok na vdovský dôchodok, lebo ovdoveli pred 1. 1. 2004. Predkladaný návrh zákona má ambíciu doplnením súčasnej právnej úpravy túto nerovnosť odstrániť a možnosť, a umožniť tak všetkým ženám po dovŕšení dôchodkového veku obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku bez ohľadu na rok, v ktorom ovdoveli.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na nezamestnanosť a na životné prostredie a tak ďalej je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedkyňa, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, páni ministri, chcel by som predložiť nasledovnú interpeláciu, resp. štyri interpelácie na pána podpredsedu vlády Kaliňáka a pánov ministrov Maďariča, Čaploviča a Počiatka. Aby som nebol nejak veľmi dlhý, tak to nejak spojím do jednej reči. Samotnú interpeláciu som ale odovzdal písomne už na úrade. Takže:
Dňa 8. apríla 2014 Rada Európy prijala rezolúciu č. 1985 a odporúčanie č. 2040 k správe o situácii a právach národnostných menšín v Európe. V uvedených dokumentoch Rada Európy vyzýva členské štáty okrem iného na dôslednú ochranu identity menšín, používanie pozitívnej diskriminácie proti ich asimilácii, umožnenie vytvorenia samosprávy v oblastiach národnostného školstva, používanie jazyka menšín v úradnom styku, podporu menšinovej kultúry z dôvodu zabraňovania a diskriminácie ich príslušníkov. Implementáciu schválených návrhov a odporúčaní navrhuje Rada Európy prostredníctvom už zavedených pozitívnych modelov a najlepšej praxe v niektorých členských štátoch Rady Európy, čo pripomínam, že Rada Európy má 47 členov z celého kontinentu.
V mediálnej oblasti; teda ja by som sa obracal teraz na pána ministra Maďariča, keďže je prítomný; že v mediálnej oblasti Rada Európy vyzýva členské krajiny na podporu existujúceho verejnoprávneho menšinového vysielania a vytváranie podmienok pre vznik pluralitného verejnoprávneho, ako i súkromného menšinového vysielania. Zároveň zdôrazňuje, aby členské štáty zabránili akýmkoľvek obmedzeniam technického, ekonomického charakteru, ktoré by značne sťažovali vytváranie takéhoto vysielania. V tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, položiť nasledujúce otázky:
Ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporučenia, teda ako bude podporovať existujúce verejnoprávne menšinové vysielanie a vytvárať podmienky na vznik pluralitného verejnoprávneho, ako i súkromného menšinového vysielania? Tuto by som si dovolil pripomenúť na jednej strane, že napr. verejnoprávne vysielanie rozhlasu, Slovenského rozhlasu v maďarskom jazyku nie je možné na frekvencii FM chytať zhodou okolností v celom dunajskostredskom okrese. To znamená, že keď ešte niekto má také staré rádio, kde ešte sa dá naladiť strednú vlnu, tak tam v tom chrapľavom monovysielaní budete môcť počúvať to, tých stotisíc ľudí, pre ktorých je to vysielané, inak nemáte na to šancu. Zato na Záhorí alebo smerom na Trenčín, perfektne chytať. Bojujeme už proti tomu niekoľko mesiacov, resp. preto, aby tento rozhlas dostal frekvenciu od rady, pozbieralo sa vyše 6-tisíc podpisov od občanov, aby frekvencia bola pridelená, resp. aby boli posilnené vysielače smerom z Nitry a smerom z Bratislavy tak, aby na jednej strane nenarušili teda integritu dohody s Maďarskom a na druhej strane, aby bolo na vysielači FM chytateľné rádio Patria.
Druhá moja otázka na vás, pán minister, je, ako a kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporúčania, teda zrušiť všetky obmedzujúce podmienky ekonomického a technického charakteru vo všetkých právnych predpisoch, ktoré jednoznačne bránia vzniku slobodného pluralitného menšinového vysielania, napr. zrušenie nejasnej podmienky dostatočného pokrytia regiónu v štátnom jazyku, stransparentnenie rozhodovania Rady pre vysielanie a retransmisiu, zverejňovanie zápisníc z rokovania rady a zrušenie diskriminácie menšinových médií povinným titulkovaním. Na tieto otázky by som žiadal od vás, teda buď tu teda osobnú, alebo písomnú odpoveď.
Ďalej v rámci uvedeného odporúčania rezolúcie Rady Európy sa obraciam na pána ministra Čaploviča, ktorý tiež je prítomný, som veľmi rád, a chcel by som sa ho opýtať v rámci toho odporúčania na oblasť školstva. V oblasti školstva Rada Európy odporúča, aby v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bol štátny jazyk vyučovaný metódou výučby cudzieho jazyka, čím sa zjednoduší a skvalitní proces osvojovania si štátneho jazyka pre príslušníkov národnostných menšín. V tejto súvislosti, pán minister, dovoľte mi položiť nasledujúcu otázku: Ako a kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporúčania, teda zaviesť v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín výučbu štátneho jazyka metódou výučby jazyka ako cudzieho jazyka, teda slovenčiny ako cudzieho jazyka? Ďakujem pekne za odpoveď.
Ďalej by som sa obrátil na pána ministra dopravy Počiatka, tiež ohľadom tohto odporúčania, a to v súvislosti teda s tým odporúčaním ukladám túto otázku: Kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť umiestnenie dvojjazyčných tabúľ na vlakové zastávky v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, v súlade so zákonom o používaní menšinových jazykov? Ďakujem pekne za odpoveď.
A moja posledná interpelácia smeruje na pána ministra Kaliňáka, teda pána podpredsedu a ministra Kaliňáka a tiež v rovnakej súvislosti s rezolúciou Rady Európy ohľadom situácie a právach národnostných menšín v Európe, kde by som chcel tieto dve otázky nasmerovať na pána ministra:
Po prvé. Ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť odporúčanie, ktoré hovorí o pozdvihnutí historických, kultúrnych a jazykových ohľadov nad ekonomické záujmy pri reforme územného členenia Slovenskej republiky? Dávam túto otázku v súvislosti s plánovaným alebo avizovaným, avizovanou zmenou územného, teda vyšších územných celkov, kde Rada Európy jednoznačne sa vyjadrila...
Môžem, pán minister vnútra? Ešte nie, teraz áno. Ďakujem. Práve na vás smerujem, tak... (reakcia z pléna) aha, dobre. Dobre.
Len chcel by som teda pripomenúť, že Rada Európy v uznesení prijala také uznesenie teda, že nad ekonomické hľadiská by sa mali zobrať hľadisko tradície, hľadisko kultúry a hľadisko jazykov aj etnicity. To znamená, že malo by byť postavené nad hľadisko ekonomického hľadiska pri zadeľovaní, vytváraní vyšších územných celkov, tak by som vás poprosil, že by ste potom zobrali toto do úvahy, aby nevznikali nám také krásne vyššie územné celky, ako je napr. Trnavský kraj, kde je Skalica spojená povedzme s Dunajskou Stredou, čo je dobré síce, že nás to prepája, ale neviem, že ako to vie, alebo tak vidíme, že ako to nevie fungovať.
A ďalšiu vec ešte mám, pán minister, na vás teda, že či, ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť odporúčanie, ktoré hovorí, aby na územiach, kde žije národnostná menšina vo veľkom počte, mohol byť ich jazyk úradným jazykom. Tiež tento, toto odporúčanie obsahuje Rada Európy z apríla.
Ďakujem pekne za pozornosť a za odpovede. (Potlesk.)

Tak neviem naozaj, čo mám k tomu povedať?

Ďakujem. Pán poslanec, tento zákon zreje už pomaly dva roky. Mňa by zaujímalo, že či, koľko by sme mali čakať, aby to nejak dozrelo v radoch vašich, že teda naozaj ste ochotní nejakú relevantnú verziu predložiť, o ktorej by sa dalo hovoriť, a nečakať na to, aby sa zomieľala opozícia s týmto. A čo sa týka toho, že dávate podmienky typu každá politická strana, ako toto neviem proste, jednoducho vysvetliť. A vy ste to tak odôvodnili, že najprv ste povedali, že lebo povedal Richter, a potom, o minútu neskôr, ste povedali, no preto, ako som vysvetlil, že to bolo odôvodnené už na začiatku. A ja si myslím, že prečo potom nie každý poslanec? Veď každý poslanec tu dostal mandát, máme tu kopec, pomaličky už 1/3 sály. Oni by nemali nejako tiež svojím mandátom prispieť k tomu? A viete dobre, že to, čím viac nereálnych podmienok budete dávať, tým viac-menej dôveryhodné celé vaše konanie bude. A áno, v niektorých prípadoch meníte naozaj ústavu a v takých veciach, ktoré niektorých ľudí naozaj môžu uraziť, naozaj môžu zneistiť, a napriek tomu to urobíte, len kvôli nejakým povedzme, že politickým dohodám, a tu zrazu potrebujete alebo vyžadujete päť politických strán.
A na záver, čo sa týka toho sľubu, tak dneska sme mali tú možnosť, strana MOST - HÍD, zažiť pri hlasovaní o zákone o dráhach o používaní jazyku národnostných menšín, ide o asi 300 tabúľ, či sa to, namontovať, aj keď zákon na to je a toto treba len vykonať, a videli sme, že ako sa dá spoľahnúť na sľuby SMER-u pri takomto pohybe.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel podporiť Ivana, lebo on naozaj sa tejto téme úplne najviac venuje asi aj zo všetkých, ktorí možno pracovali aj pred rokom a pol pre záchranu toho druhého piliera. Vie, o čom rozpráva. Už aj vtedy tu odznel kopec argumentov, ktoré neviem, či teraz zabúdame, že na úrovni 4,5 – 5 % vlastne ten systém je odsúdený na zánik. Tak teraz toto chceme zabetónovať? To je moja prvá otázka. Tu fakt ja vidím, prepáčte, odborníci, normálne schizofréniu. To zrazu je dobré? Vtedy bolo zlé? A teraz už je dobré?
A po druhé, a po druhé, politicko-takticko-pekným papierom mávať a tak ďalej. Prečo sme nepočkali, kým SMER predloží návrh ústavného zákona? A potom sa k tomu poďme pridať! Čo, čo my tu akože chceme niečo vybojovať, čo oni (vyslovené s pobavením), oni nijako nerobia. Prečo? Hovorím, sami seba znevýhodňujeme, klameme, oklameme vlastné princípy, a pritom dobre vieme, že oni s týmto aj tak nebudú súhlasiť. To je môj názor.