Veľmi pekne ďakujem sa slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja začnem trochu zoširoka a to tým, že všetci, ktorí sa tejto téme nejakým spôsobom venujeme a vnímame ju, či už okrajovo alebo teda naozaj do hĺbky, ako napríklad pani kolegyňa Gibalová, vieme, že ten systém sociálnych služieb v našej krajine bol nastavený a je nastavený veľmi zle. Začalo to niekde pri decentralizácií, ktorá, podľa...
Veľmi pekne ďakujem sa slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja začnem trochu zoširoka a to tým, že všetci, ktorí sa tejto téme nejakým spôsobom venujeme a vnímame ju, či už okrajovo alebo teda naozaj do hĺbky, ako napríklad pani kolegyňa Gibalová, vieme, že ten systém sociálnych služieb v našej krajine bol nastavený a je nastavený veľmi zle. Začalo to niekde pri decentralizácií, ktorá, podľa mňa, na Slovensku nebola nikdy poriadne dokonaná a to sa týka ako poriadku v prechode jednotlivých kompetencií na nižšie samosprávy, tak aj v toku financií z verejných zdrojov. My tu máme z toho celkom slušný guláš a nikto sa celkom nepodujal dať to v tých jednotlivých oblastiach do poriadku tak, aby to naozaj fungovalo. Ešte nám do toho vstúpili VÚC-ky, ktorými sa, podľa mňa, stal z toho ešte väčší galimatiáš.
Povedzme si na rovinu, že systém sociálnych služieb tu nefunguje dobre a on kolabuje a kolabuje plynule už niekoľko rokov. Nikto, vrátane nás, čo sme tam viseli v tých pozíciách rok a pol, nepresadil takú zásadnú zmenu financovania sociálnych služieb, aby nám ten systém za chvíľu nespadol na hlavu. A on nám na tú hlavu spadne. Povedzme si prečo.
Ten prvý dôvod bol decentralizácia, ale ten druhý dôvod je nemenej dôležitý a to je to, že nikto sa nepostavil pred tento národ s tou otázkou, že kto a do akej miery má byť zodpovedný za starnutie. To, že naša populácia starne, to, že sa rodí málo detí a že za chvíľu sa budeme pozerať pomaly len na šedivé hlavy, to je nespochybniteľný fakt. Ale v tejto krajine na rozdiel od iných krajín sa neodštartovala diskusia o tom, kto a akým spôsobom nesie zodpovednosť za starnutie jednotlivca. Je to ten jednotlivec? Sú to jeho deti, ktoré vychoval? Je to obec, v ktorej býva?Je to VÚC? Alebo je to štát?
Bez toho, aby sme si veľmi jasne pomenovali túto zodpovednosť za starnutie jednotlivca, si myslím, že nenastane ani v téme sociálnych služieb ten skutočný poriadok, pretože ak sa pozriete na iné krajiny, kde nemajú problém so sociálnymi službami, tam sa odštartovala takáto diskusia pred desiatkami rokov. A teraz s nástupom nových a nových generácií ľudia stále viac a viac chápu, že aj oni sú zodpovední za svoje vlastné starnutie a preto sa v normálnych krajinách, napríklad v takej Kanade, napríklad vo Veľkej Británii, napríklad v iných anglosaských krajinách, napríklad aj v Spojených štátoch amerických stalo to, že ľudia, ktorí starnú, si už počas svojho produktívneho života odkladajú na to, čo ich raz postihne. A to je to, že budú odkázaní na dlhodobú starostlivosť a že budú odkázaní na nejaký druh sociálnej služby. Buď sa pripoisťujú a odkladajú si tak peniaze, aby potom, keď ich to zastihne, nezostali prekvapení a nepýtali sa, a teraz čo so mnou?Postarajú sa o mňa deti? Postará sa o mňa štát? Postará sa o mňa o dedina, alebo kto?
To znamená, buď si, buď si odkladajú peniaze v rámci buď komerčného pripoistenia, alebo dokonca v niektorých krajinách povinného pripoistenia, alebo to riešia tak, že už počas svojho produktívneho života si vyberú na základe štandardov kvality domov sociálnych služieb, domov pre seniorov, ktorému prednostne posielajú na účet peniaze tak, aby v momente, keď to s ním sekne a už nedokáže doma zvládať sám to svoje starnutie, nemusel volať synom, dcéram a neviem komu, ale úplne dôstojne sa presťahuje zo svojho domova do domova sociálnych služieb, kde má túto službu predplatenú.
Toto sa u nás nestalo. A preto, v tom máme dnes taký bordel, aký máme a preto, keď príde návrh na to, aby sa v tejto krajine stanovila minimálna participácia, percentuálna, klienta na platení služby, ktorú potrebuje, tak tu máme pomaly vzburu, demonštrácie, tuto pískajú dôchodcovia z balkóna a podobne. Nuž ale ja chápem, že tomu mala predchádzať tá debata, ale položiť si tú otázku, že koľko má minimálne ten, ten človek prispievať na službu, ktorej sa mu dostáva, to je veľmi potrebná otázka a bude potrebné ju zodpovedať a nie je to systémové, nie je to systémové, že jedna vláda stanoví 50-percentnú participáciu klienta a druhá vláda príde o rok a proste ju zruší len preto, lebo sa z balkóna ozýva piskot.
Preto, čo som uviedla, pre tento všeobecný teda úvod, ktorý mi snáď odpustíte, považujem ten návrh novely, ktorý ste priniesli do parlamentu za veľmi slabý aj s ohľadom na to, čo povedal pán Mihál, že vy máte všemožnú podporu, akú si len môžete žiadať, považujem ho za, za veľmi málo ambiciózny. On bol samozrejme okorenený tou etudou zase tuto spriatelených dôchodcov na balkóne, ale to proste už patrí k tomu divadlu. Ten zákon, nemôžem povedať, tak ako to tu odznelo pri mojich predrečníkoch, že by bol zlý. Viete, on nie je zlý preto, čo prináša, ale on je zlý preto, čo neprináša a pre všetky tie otázky, na ktoré ten zákon jednoducho nedáva tú odpoveď napriek tomu, že pri vašej sile, pri vašej sile by ste si mohli dovoliť mať oveľa vyššie ambície. A všetci vieme, aj teda ja, aj sebakriticky s tým, že možno sme mohli urobiť viacej, musím povedať, že chce to práve takúto silu a takúto jednotu, ako nám tu predvádzate vy v parlamente a vo vláde a neviem, kde všade, aby sa zmenil konečne ten systém sociálnych služieb na Slovensku. O tom viacej mi je ľúto, že prichádzate s návrhom, ktorý naozaj nezodpovedá ambíciám, ktoré by ste mohli mať.
Čo mi vadí? Vadí mi to, že diskriminujete klientov, diskriminujete ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne služby. Hovorila už o tom pani poslankyňa Gibalová, ja to len zhrniem, že podľa mňa v normálnej demokratickej krajine, ktorá si ctí a garantuje práva jednotlivca, by bolo namieste, aby osoba, ktorá bude poberať nejaký druh sociálnej služby, mohla rozhodnúť o tom, od koho takúto sociálnu službu bude poberať. A ako to, že je niekto odkázaný na sociálnu službu, ešte neznamená, že je nesvojprávny a nevie sa rozhodnúť a že to musí dostať nadiktované od obce, ktorá sa potom, samozrejme, rozhodne, či tomu alebo onomu poskytovateľovi bude platiť.
A vychádzajúc z tohto si myslím, že po druhé, nediskriminujete iba klienta, poberateľa sociálnej služby, ale diskriminujete aj poskytovateľov, pretože zostáva to protiústavné delenie na jednoducho verejných, neverejných, nie z pohľadu toho, samozrejme, že sú verejní alebo neverejní, ale z pohľadu financovania. Jednoducho, robíte medzi nimi neprekonateľnú bariéru a vôbec nerozumiem tomu, že prečo sa, alebo teda rozumiem tomu, samozrejme, lebo pre vás všetko, čo je súkromné, ako keby nepriateľ, ale pri sociálnych službách ste si to, podľa mňa, ako mohli odpustiť a mohli ste prekročiť tento svoj tieň, lebo my sa nepohneme z miesta, keď nezačneme robiť presný opak, keď nezačneme zrovnoprávňovať verejných a neverejných poskytovateľov.
Všetci vieme ako funguje väčšina samospráv a koho uprednostnia, či verejného alebo neverejného poskytovateľa, no a samozrejme potom tak aj bude vyzerať financovanie a potom sa bude diať presne to, čo sa tu už roky deje, že jednoducho je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb. Ale prečo je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb? Pretože pri obciach, vo VÚC-kach a ešte neviem kde, jednoducho nevznikajú poskytovatelia sociálnych služieb, alebo aspoň v takej miere, aby dokázali uspokojiť ten dopyt a to už nehovoriac o kvalite. A na druhej strane, no niekto, kto aj chce rozbehnúť, alebo chce začať pôsobiť ako poskytovateľ, neverejný poskytovateľ sociálnej služby, si to veľmi rozmyslí, keď má takéto, takúto neistú budúcnosť, keď nemá zabezpečené to, že sa mu od obce alebo od vyššej samosprávy dostane to, čo by mu patriť malo, teda v krajine, kde by, samozrejme, nediskriminovali neverejných poskytovateľov.
Po tretie. To už tu odznelo, ja viem, že pani poslankyňa Vaľová sa voči tomu ohradila, ale mne to tiež tak príde, že vy z tej samosprávy robíte poloboha, ktorý bude rozhodovať úplne o všetkom, a to bez akejkoľvek kontroly. A mne ani tak nevadí, že oni spolu posudzujú, samozrejme, že oni poznajú toho svojho občana, sú pri ňom blízko, ja to úplne chápem, že vstupujú do toho procesu posudzovania toho občana, ktorý je odkázaný na nejakú sociálnu službu, ale nerozumiem tomu, prečo teda zároveň nezačnete robiť poriadky v posudkových komisiách a nevytvoríte z toho taký model, kde by sa proste nekorumpovalo, kde by to nebolo len o jednom hlase, poťažme o dvoch hlasoch, kde by bola zabezpečená aspoň aká-taká kontrola. Pretože tak, ako je to dnes stanovené a čo vy prinášate vlastne do pléna, je o tom, že obec registruje poskytovateľov sociálnych služieb, obec posudzuje odkázanosť občana na sociálnu službu, obec rozdeľuje potom peniaze, ale z verejných zdrojov a kontroluje a sankcionuje poskytovateľov, a to si nemyslím, že je úplne férovo nastavené.
Po štvrté. Vy deklarujete a ja s tým úplne súhlasím. Pod toto by som sa podpísala všetkými desiatimi, že treba podporovať terénnu opatrovateľskú službu. Úplne s tým súhlasím. Podľa mňa pre človeka, ktorý ešte nie je v tom, naozaj že v najhoršom štádiu odkázanosti na sociálnu službu, je najprirodzenejšie zostať vo svojom prostredí, ale nech má teda zabezpečené všetko to, čo k tomu životu potrebuje a čo si on už nedokáže zabezpečiť sám. Len ja som v tom vašom návrhu nenašla to, ako chcete podporovať opatrovateľov, a to už nehovorím o rodinných opatrovateľoch. Ale teda tu si zase musím vstúpiť aj ja do svedomia, že my, keď sme pripravovali tú našu krízovú novelu o sociálnych službách, tak tiež sme veľmi neriešili hlavne tých rodinných opatrovateľov. Ja si myslím, že to je veľká časť z opatrovateľov, ktorí sa vôbec pohybujú v teréne.
A po piate. Riešite štandardy kvality a veľmi vás tu za to chvália. Ja v tom, ale nenachádzam logiku, pretože, keď sa pri školách hovorí, že začneme riešiť štandardy kvality, je to preto, aby si rodič, resp. dieťa mohli vybrať kvalitnú školu. Hej? Na tom sa zhodneme, že je to tak. A to si myslím, že je správne, lebo sa vám vyčistí trh, proste na niektorých školách deti budú, na iných školách deti nebudú, pretože dobré školy prežijú a zlé neprežijú. Ale načo vy vnášate štandardy kvality medzi poskytovateľov sociálnej služby, keď vy nedávate klientovi právo slobodného výberu?
Veď, rozumiete, podľa mňa to veľmi úzko súvisí, ak chcete dať štandardy kvality, fantastické, ale potom to necháte na klientovi, že ktorého poskytovateľa sociálnej služby si vyberie. Pretože jedine takto sa vám vyčistí ten trh s poskytovateľmi sociálnych služieb. A potom sa budeme mať čím chváliť. Už tam nebudú proste staré barabizne bez zateplenia v bývalých kaštieľoch, kde sú obrovské úniky tepla, kde proste tí starčekovia, veď som videla, chodia pomaly v baraniciach, aby tam vôbec prežili. A tá služba, ktorú si za to ten poskytovateľ verejný vypýta, vôbec nie je lacná. Tak poďme do tých štandardov a pokojne zlikvidujme aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú nekvalitní. Som úplne za to. Sú aj takí, samozrejme, že sú aj takí a tiež sú predražení. Ale tak potom nechajme to naozaj na tom občanovi, ktorý si pozrie, ako je hodnotené to alebo ono zariadenie, slobodne si vyberie a tí nekvalitní vám jednoducho zakapú aj na jednej, na druhej strane. A hlavne budete mať potom peniaze na to, aby ste nerozdeľovali podľa toho, že či je niekto verejný alebo neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ale jednoducho peniaze pôjdu za občanom, ktorý si vyberá kvalitu. Podporovať štát, to znamená štát alebo teda z verejných zdrojov sa budú podporovať iba kvalitní poskytovatelia sociálnych služieb. Žiaden iný lepší model ja si neviem predstaviť.
Pán minister, ja som povedala, že ten zákon, ten návrh vôbec nie je zlý preto, čo v ňom riešite, ale nepovažujem ho za dobrý preto, že je veľa vecí, ktoré v ňom neriešite. A poviem vám, ktoré veci. Poviem za akú, za aký návrh by som okamžite zdvihla ruku.
Po prvé. Taký návrh, ktorý by riešil, že klient má právo slobodného výberu poskytovateľa sociálnych služieb.
Po druhé. Obecným a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb by sa navrhlo poskytovať rovnakú výšku príspevku zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Po tretie. Podpora zotrvania klienta v domácom prostredí. To znamená, znížiť tlak na kapacity zariadení nielen tak, že vy stanovíte, že toto zariadenie môže mať toľko a toľko klientov, ale tým, že budete podporovať naozaj tú terénnu opatrovateľskú službu. To znamená, že aj za klientom odkázaným menej na sociálnu službu by mal ísť príspevok na neverejných poskytovateľov terénnej opatrovateľskej služby.
Po ďalšie. Určenie minimálnej výšky úhrady za služby dlhodobej starostlivosti, a to vo výške, a poďme teraz diskutovať, minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami.
Po ďalšie. Zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta, ale aj jeho rodiny na úhrade nákladov. Zohľadniť nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch.
Po ďalšie. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú môcť vykonávať opatrovanie. Tam si naozaj myslím, že s tými štandardmi sa treba vyhrať a s tým, čo majú zo zákona obligatórne oni spĺňať tiež, keď chceme teda podporovať opatrovateľov.
Zvýšenie dostupnosti terénnych sociálnych služieb. V neposlednom rade vytvorenie priestoru na použitie finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách oddialením viacerých povinností poskytovateľov sociálnych služieb. Mám na mysli napríklad debarierizáciu zariadení a podobne. Ak by ste priniesli takúto novelu, všetkými desiatimi ju podporím. Musím povedať, že toto som čerpala všetko veci, ktoré sme my pripravovali do našej veľkej novely. Veľmi dobre viete, že sme tam boli rok a pol. Tá veľká novela bola pripravená, bola aj prediskutovaná, ako aj s V8, tak aj so ZMOS-om a s ďalšími. Proste, nestihli sme to. Mrzí ma to samú. Nestihli sme to. To, čo sme stihli, bola tzv. krízová malá novela zákona o sociálnych službách, ktorá tiež nebola dokonalá a preto mi dovoľte na záver povedať, že váš zákon teda nie je dokonalý tak, ako nebola ani tá naša malá novela. A ja len verím, že to čo avizujete, že prídete s nejakým prelomovým návrhom, že s ním naozaj prídete a ak bude aspoň, ak tam bude aspoň polovica z vecí, ktoré som teraz prečítala, na ktorých, podľa mňa, inak so zapojením racia a bez nejakých politických línií, by sme sa, si myslí, zhodli, tak určite budete mať našu podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
