Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.9.2013 o 17:15 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 23.10.2013 17:49 - 17:57 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa ešte dotknem toho, čo tu odznelo. Ja musím povedať, pri všetkej úcte, pán poslanec Blaha, že pri niektorých faktických poznámkach ja som strašne rada, že to máme ohraničené časom iba dve minúty. A musím sa plne prikloniť k tomu, čo povedal pán poslanec Kaník. Ja som tiež veľmi zvedavá, čo budete hovoriť pri tom ďalšom návrhu zákona, kde úplne selektívnym spôsobom vy chcete od ľudí, ktorým ponúknete prácu, aby si odpracovali tú základnú dávku v hmotnej núdzi napriek tomu, že článok 39 Ústavy Slovenskej republiky je úplne jednoznačný a každému bez ohľadu na to, či chce byť alebo nechce byť aktívny, má garantovať aspoň to minimum. A poďme sa baviť o tom, aké to minimum má byť. Ale strašne rada si vás vypočujem a dúfam, že sa prihlásiť do rozpravy, pán Blaha. Dobre.
Ja budem hovoriť k predmetnému návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvame, to je ten vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku, ale v skutočnosti budem oveľa viacej rozprávať o príspevku na starostlivosť o dieťa. Prečo? Pretože si myslím, že výške aj dĺžke materskej dávky, výške aj dĺžke poberania rodičovského príspevku, ako aj nesystémovým dávkam, s ktorými ja nesúhlasím, a to je príspevok pri narodení dieťaťa, venujeme strašne veľa času a myslím si, že robíme chybu, pretože sa vôbec nepozeráme na to, čo bude po treťom roku veku dieťaťa, my neustále riešime iba to, čo sa stane s dieťaťom, keď sa narodí, a riešime situáciu mladých rodín, kým to dieťa nedovŕši tri roky. Ale ja sa pýtam, čo bude potom, a nepýtam sa to len ja, ale pýta sa to množstvo mladých rodín, ktoré chcú alebo plánujú teda priviesť na svet dieťa, pretože tá naša demografická krivka v porovnaní s inými krajinami Európskej únie klesá a klesá rapídne a markantne. A myslím si, že je to aj kvôli nastaveniu rodinnej politiky v našej krajine. Myslím si, že veľmi veľa času si zaoberáme tým, koľko peňazí dáme do rodín do toho tretieho roku veku dieťaťa a veľmi málo pozornosti venujeme tomu, čo sa stane potom, a najmä vôbec neriešime služby, ktoré takáto mladá rodina, pokiaľ privedie na svet dieťa, bude potrebovať aj po tom treťom roku veku dieťaťa. A preto plánujem hovoriť v prvom rade o príspevku na starostlivosť o dieťa.
Príspevok na starostlivosť o dieťa môže poberať pracujúca matka, ktorá má dieťa inštitucionalizované, teda v predškolskom zariadení, buď v jasličkách, alebo v škôlke, ale opäť len pokiaľ to dieťa nedosiahne tri roky. Myslím si, že je to veľmi málo, najmä keď si uvedomíme, že matky chcú dnes zostať doma s dieťaťom, chcú tam zostať tri roky, to znamená, kým sa im skončí možnosť poberať rodičovský príspevok. A práve to je ten moment, kedy sa rozhodnú do práce alebo vrátiť sa do práce, keď sa majú ešte kam vrátiť, a dať svoje dieťa do škôlky. Problém je v tom, že v tomto momente už strácajú nárok na poberanie príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je schopný, aj v dnešnom nastavení 230 eur je strop, pokryť tie, povedzme, reálne náklady spojené s tým, že dieťa je v nejakej predškolskej inštitúcii. Preto si myslím, že ja načase, aby sme sa začali zoberať tým, ako skvalitniť služby pre pracujúce matky, ktorých deti sú staršie ako tri roky a ktoré ich dávajú do škôlky. Po prvé, tých škôlok je strašne málo. To, že ich je málo, to je neskrývaný fakt. Myslím si, že to by mohla byť siahodlhá debata o tom, ako nastaviť, povedzme, aj štrukturálne fondy Európskej únie tak, aby sme vedeli podporovať vznik škôlok, aby sme tam vedeli zamestnávať čo najviac ľudí, ale ten najefektívnejší spôsob už máme v systéme a tým veľmi efektívnym spôsobom je práve príspevok na starostlivosť o dieťa.
A preto si myslím, a o tom je aj môj pozmeňujúci návrh, že by sme mali predlžiť tú lehotu poberania alebo nároku na príspevok na starostlivosť o dieťa až do doby, kedy dieťa nezačne chodiť do školy, to znamená, nezačne si plniť povinnú školskú dochádzku, preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, hlavne s ohľadom na to, že tie peniaze pôjdu z Európskeho sociálneho fondu, v rámci ktorého máme prioritnú os, ktorá hovorí o tom, ako čo najlepšie prepojiť ten pracovný a rodinný život matky alebo teda rodiča ako takého. Na to predovšetkým slúžia peniaze, ktoré nám Brusel posiela. Teraz sa začne nové programovacie obdobie. Tam nie je veľmi o čom rokovať s Bruselom, pretože si myslím, že tie hlavné rokovania sa už aj tak skončili a tá prioritná os určite zostane v štruktúre Európskeho sociálneho fondu, ktorý patrí pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je absolútne žiaden otáznik nad tým, či tam bude alebo nebude dosť peňazí. Otáznik je tam nad tým, ako efektívne sa budú tieto peniaze míňať. A príspevok na starostlivosť o dieťa je jedna z najefektívnejších foriem míňania peňazí z Európskej únie.
Dovoľte mi preto, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 517/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V článku II sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 odsek 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do času, kedy nastúpi na povinnú školskú dochádzku (ďalej len „príspevok") ako sociálnej dávky." Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) § 20 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov." V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa nasledujúce novelizačné body prečíslujú.
Veľmi krátke odôvodnenie k tomu, čo som už uviedla. Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa upravujú podmienky čerpania prostriedkov príspevku na starostlivosť o dieťa tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa získali pracujúci alebo študujúci rodičia, ktorí dajú svoje dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby vo veku až do 6 rokov, resp. do času, kedy dieťa nastúpi na plnenie povinnej školskej dochádzky.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a veľmi pekne vás prosím, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, lebo skutočne tým pomôžeme mladým rodinám, ktoré majú problém, čo s dieťaťom, kedy nastúpi do materskej školy. Nie každý si vie dovoliť tú materskú školu, hlavne ak hovoríme o rodičoch, ktorí robia, povedzme, za 500 – 600 eur v hrubom a tie náklady spojené s materskou školou majú naozaj vysoké a nemôžu si ich dovoliť. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2013 16:01 - 16:01 hod.

Lucia Nicholsonová
Všetkým ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja iba k pani poslankyni Vaľovej, áno, viem o tom a máte úplnú pravdu s tou Českou republikou, tam sa im to vymklo spod kontroly, ale myslím si, že možnože by sme sa mohli poučiť práve na ich chybách a nastaviť tam, či už nejaký kontrolný mechanizmus alebo niečo, niečo podobné. Určite to nenechať len tak bezodné, ako sa im to podarilo, bratom Čechom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2013 15:38 - 15:54 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem sa slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja začnem trochu zoširoka a to tým, že všetci, ktorí sa tejto téme nejakým spôsobom venujeme a vnímame ju, či už okrajovo alebo teda naozaj do hĺbky, ako napríklad pani kolegyňa Gibalová, vieme, že ten systém sociálnych služieb v našej krajine bol nastavený a je nastavený veľmi zle. Začalo to niekde pri decentralizácií, ktorá, podľa mňa, na Slovensku nebola nikdy poriadne dokonaná a to sa týka ako poriadku v prechode jednotlivých kompetencií na nižšie samosprávy, tak aj v toku financií z verejných zdrojov. My tu máme z toho celkom slušný guláš a nikto sa celkom nepodujal dať to v tých jednotlivých oblastiach do poriadku tak, aby to naozaj fungovalo. Ešte nám do toho vstúpili VÚC-ky, ktorými sa, podľa mňa, stal z toho ešte väčší galimatiáš.
Povedzme si na rovinu, že systém sociálnych služieb tu nefunguje dobre a on kolabuje a kolabuje plynule už niekoľko rokov. Nikto, vrátane nás, čo sme tam viseli v tých pozíciách rok a pol, nepresadil takú zásadnú zmenu financovania sociálnych služieb, aby nám ten systém za chvíľu nespadol na hlavu. A on nám na tú hlavu spadne. Povedzme si prečo.
Ten prvý dôvod bol decentralizácia, ale ten druhý dôvod je nemenej dôležitý a to je to, že nikto sa nepostavil pred tento národ s tou otázkou, že kto a do akej miery má byť zodpovedný za starnutie. To, že naša populácia starne, to, že sa rodí málo detí a že za chvíľu sa budeme pozerať pomaly len na šedivé hlavy, to je nespochybniteľný fakt. Ale v tejto krajine na rozdiel od iných krajín sa neodštartovala diskusia o tom, kto a akým spôsobom nesie zodpovednosť za starnutie jednotlivca. Je to ten jednotlivec? Sú to jeho deti, ktoré vychoval? Je to obec, v ktorej býva?Je to VÚC? Alebo je to štát?
Bez toho, aby sme si veľmi jasne pomenovali túto zodpovednosť za starnutie jednotlivca, si myslím, že nenastane ani v téme sociálnych služieb ten skutočný poriadok, pretože ak sa pozriete na iné krajiny, kde nemajú problém so sociálnymi službami, tam sa odštartovala takáto diskusia pred desiatkami rokov. A teraz s nástupom nových a nových generácií ľudia stále viac a viac chápu, že aj oni sú zodpovední za svoje vlastné starnutie a preto sa v normálnych krajinách, napríklad v takej Kanade, napríklad vo Veľkej Británii, napríklad v iných anglosaských krajinách, napríklad aj v Spojených štátoch amerických stalo to, že ľudia, ktorí starnú, si už počas svojho produktívneho života odkladajú na to, čo ich raz postihne. A to je to, že budú odkázaní na dlhodobú starostlivosť a že budú odkázaní na nejaký druh sociálnej služby. Buď sa pripoisťujú a odkladajú si tak peniaze, aby potom, keď ich to zastihne, nezostali prekvapení a nepýtali sa, a teraz čo so mnou?Postarajú sa o mňa deti? Postará sa o mňa štát? Postará sa o mňa o dedina, alebo kto?
To znamená, buď si, buď si odkladajú peniaze v rámci buď komerčného pripoistenia, alebo dokonca v niektorých krajinách povinného pripoistenia, alebo to riešia tak, že už počas svojho produktívneho života si vyberú na základe štandardov kvality domov sociálnych služieb, domov pre seniorov, ktorému prednostne posielajú na účet peniaze tak, aby v momente, keď to s ním sekne a už nedokáže doma zvládať sám to svoje starnutie, nemusel volať synom, dcéram a neviem komu, ale úplne dôstojne sa presťahuje zo svojho domova do domova sociálnych služieb, kde má túto službu predplatenú.
Toto sa u nás nestalo. A preto, v tom máme dnes taký bordel, aký máme a preto, keď príde návrh na to, aby sa v tejto krajine stanovila minimálna participácia, percentuálna, klienta na platení služby, ktorú potrebuje, tak tu máme pomaly vzburu, demonštrácie, tuto pískajú dôchodcovia z balkóna a podobne. Nuž ale ja chápem, že tomu mala predchádzať tá debata, ale položiť si tú otázku, že koľko má minimálne ten, ten človek prispievať na službu, ktorej sa mu dostáva, to je veľmi potrebná otázka a bude potrebné ju zodpovedať a nie je to systémové, nie je to systémové, že jedna vláda stanoví 50-percentnú participáciu klienta a druhá vláda príde o rok a proste ju zruší len preto, lebo sa z balkóna ozýva piskot.
Preto, čo som uviedla, pre tento všeobecný teda úvod, ktorý mi snáď odpustíte, považujem ten návrh novely, ktorý ste priniesli do parlamentu za veľmi slabý aj s ohľadom na to, čo povedal pán Mihál, že vy máte všemožnú podporu, akú si len môžete žiadať, považujem ho za, za veľmi málo ambiciózny. On bol samozrejme okorenený tou etudou zase tuto spriatelených dôchodcov na balkóne, ale to proste už patrí k tomu divadlu. Ten zákon, nemôžem povedať, tak ako to tu odznelo pri mojich predrečníkoch, že by bol zlý. Viete, on nie je zlý preto, čo prináša, ale on je zlý preto, čo neprináša a pre všetky tie otázky, na ktoré ten zákon jednoducho nedáva tú odpoveď napriek tomu, že pri vašej sile, pri vašej sile by ste si mohli dovoliť mať oveľa vyššie ambície. A všetci vieme, aj teda ja, aj sebakriticky s tým, že možno sme mohli urobiť viacej, musím povedať, že chce to práve takúto silu a takúto jednotu, ako nám tu predvádzate vy v parlamente a vo vláde a neviem, kde všade, aby sa zmenil konečne ten systém sociálnych služieb na Slovensku. O tom viacej mi je ľúto, že prichádzate s návrhom, ktorý naozaj nezodpovedá ambíciám, ktoré by ste mohli mať.
Čo mi vadí? Vadí mi to, že diskriminujete klientov, diskriminujete ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne služby. Hovorila už o tom pani poslankyňa Gibalová, ja to len zhrniem, že podľa mňa v normálnej demokratickej krajine, ktorá si ctí a garantuje práva jednotlivca, by bolo namieste, aby osoba, ktorá bude poberať nejaký druh sociálnej služby, mohla rozhodnúť o tom, od koho takúto sociálnu službu bude poberať. A ako to, že je niekto odkázaný na sociálnu službu, ešte neznamená, že je nesvojprávny a nevie sa rozhodnúť a že to musí dostať nadiktované od obce, ktorá sa potom, samozrejme, rozhodne, či tomu alebo onomu poskytovateľovi bude platiť.
A vychádzajúc z tohto si myslím, že po druhé, nediskriminujete iba klienta, poberateľa sociálnej služby, ale diskriminujete aj poskytovateľov, pretože zostáva to protiústavné delenie na jednoducho verejných, neverejných, nie z pohľadu toho, samozrejme, že sú verejní alebo neverejní, ale z pohľadu financovania. Jednoducho, robíte medzi nimi neprekonateľnú bariéru a vôbec nerozumiem tomu, že prečo sa, alebo teda rozumiem tomu, samozrejme, lebo pre vás všetko, čo je súkromné, ako keby nepriateľ, ale pri sociálnych službách ste si to, podľa mňa, ako mohli odpustiť a mohli ste prekročiť tento svoj tieň, lebo my sa nepohneme z miesta, keď nezačneme robiť presný opak, keď nezačneme zrovnoprávňovať verejných a neverejných poskytovateľov.
Všetci vieme ako funguje väčšina samospráv a koho uprednostnia, či verejného alebo neverejného poskytovateľa, no a samozrejme potom tak aj bude vyzerať financovanie a potom sa bude diať presne to, čo sa tu už roky deje, že jednoducho je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb. Ale prečo je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb? Pretože pri obciach, vo VÚC-kach a ešte neviem kde, jednoducho nevznikajú poskytovatelia sociálnych služieb, alebo aspoň v takej miere, aby dokázali uspokojiť ten dopyt a to už nehovoriac o kvalite. A na druhej strane, no niekto, kto aj chce rozbehnúť, alebo chce začať pôsobiť ako poskytovateľ, neverejný poskytovateľ sociálnej služby, si to veľmi rozmyslí, keď má takéto, takúto neistú budúcnosť, keď nemá zabezpečené to, že sa mu od obce alebo od vyššej samosprávy dostane to, čo by mu patriť malo, teda v krajine, kde by, samozrejme, nediskriminovali neverejných poskytovateľov.
Po tretie. To už tu odznelo, ja viem, že pani poslankyňa Vaľová sa voči tomu ohradila, ale mne to tiež tak príde, že vy z tej samosprávy robíte poloboha, ktorý bude rozhodovať úplne o všetkom, a to bez akejkoľvek kontroly. A mne ani tak nevadí, že oni spolu posudzujú, samozrejme, že oni poznajú toho svojho občana, sú pri ňom blízko, ja to úplne chápem, že vstupujú do toho procesu posudzovania toho občana, ktorý je odkázaný na nejakú sociálnu službu, ale nerozumiem tomu, prečo teda zároveň nezačnete robiť poriadky v posudkových komisiách a nevytvoríte z toho taký model, kde by sa proste nekorumpovalo, kde by to nebolo len o jednom hlase, poťažme o dvoch hlasoch, kde by bola zabezpečená aspoň aká-taká kontrola. Pretože tak, ako je to dnes stanovené a čo vy prinášate vlastne do pléna, je o tom, že obec registruje poskytovateľov sociálnych služieb, obec posudzuje odkázanosť občana na sociálnu službu, obec rozdeľuje potom peniaze, ale z verejných zdrojov a kontroluje a sankcionuje poskytovateľov, a to si nemyslím, že je úplne férovo nastavené.
Po štvrté. Vy deklarujete a ja s tým úplne súhlasím. Pod toto by som sa podpísala všetkými desiatimi, že treba podporovať terénnu opatrovateľskú službu. Úplne s tým súhlasím. Podľa mňa pre človeka, ktorý ešte nie je v tom, naozaj že v najhoršom štádiu odkázanosti na sociálnu službu, je najprirodzenejšie zostať vo svojom prostredí, ale nech má teda zabezpečené všetko to, čo k tomu životu potrebuje a čo si on už nedokáže zabezpečiť sám. Len ja som v tom vašom návrhu nenašla to, ako chcete podporovať opatrovateľov, a to už nehovorím o rodinných opatrovateľoch. Ale teda tu si zase musím vstúpiť aj ja do svedomia, že my, keď sme pripravovali tú našu krízovú novelu o sociálnych službách, tak tiež sme veľmi neriešili hlavne tých rodinných opatrovateľov. Ja si myslím, že to je veľká časť z opatrovateľov, ktorí sa vôbec pohybujú v teréne.
A po piate. Riešite štandardy kvality a veľmi vás tu za to chvália. Ja v tom, ale nenachádzam logiku, pretože, keď sa pri školách hovorí, že začneme riešiť štandardy kvality, je to preto, aby si rodič, resp. dieťa mohli vybrať kvalitnú školu. Hej? Na tom sa zhodneme, že je to tak. A to si myslím, že je správne, lebo sa vám vyčistí trh, proste na niektorých školách deti budú, na iných školách deti nebudú, pretože dobré školy prežijú a zlé neprežijú. Ale načo vy vnášate štandardy kvality medzi poskytovateľov sociálnej služby, keď vy nedávate klientovi právo slobodného výberu?
Veď, rozumiete, podľa mňa to veľmi úzko súvisí, ak chcete dať štandardy kvality, fantastické, ale potom to necháte na klientovi, že ktorého poskytovateľa sociálnej služby si vyberie. Pretože jedine takto sa vám vyčistí ten trh s poskytovateľmi sociálnych služieb. A potom sa budeme mať čím chváliť. Už tam nebudú proste staré barabizne bez zateplenia v bývalých kaštieľoch, kde sú obrovské úniky tepla, kde proste tí starčekovia, veď som videla, chodia pomaly v baraniciach, aby tam vôbec prežili. A tá služba, ktorú si za to ten poskytovateľ verejný vypýta, vôbec nie je lacná. Tak poďme do tých štandardov a pokojne zlikvidujme aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú nekvalitní. Som úplne za to. Sú aj takí, samozrejme, že sú aj takí a tiež sú predražení. Ale tak potom nechajme to naozaj na tom občanovi, ktorý si pozrie, ako je hodnotené to alebo ono zariadenie, slobodne si vyberie a tí nekvalitní vám jednoducho zakapú aj na jednej, na druhej strane. A hlavne budete mať potom peniaze na to, aby ste nerozdeľovali podľa toho, že či je niekto verejný alebo neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ale jednoducho peniaze pôjdu za občanom, ktorý si vyberá kvalitu. Podporovať štát, to znamená štát alebo teda z verejných zdrojov sa budú podporovať iba kvalitní poskytovatelia sociálnych služieb. Žiaden iný lepší model ja si neviem predstaviť.
Pán minister, ja som povedala, že ten zákon, ten návrh vôbec nie je zlý preto, čo v ňom riešite, ale nepovažujem ho za dobrý preto, že je veľa vecí, ktoré v ňom neriešite. A poviem vám, ktoré veci. Poviem za akú, za aký návrh by som okamžite zdvihla ruku.
Po prvé. Taký návrh, ktorý by riešil, že klient má právo slobodného výberu poskytovateľa sociálnych služieb.
Po druhé. Obecným a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb by sa navrhlo poskytovať rovnakú výšku príspevku zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Po tretie. Podpora zotrvania klienta v domácom prostredí. To znamená, znížiť tlak na kapacity zariadení nielen tak, že vy stanovíte, že toto zariadenie môže mať toľko a toľko klientov, ale tým, že budete podporovať naozaj tú terénnu opatrovateľskú službu. To znamená, že aj za klientom odkázaným menej na sociálnu službu by mal ísť príspevok na neverejných poskytovateľov terénnej opatrovateľskej služby.
Po ďalšie. Určenie minimálnej výšky úhrady za služby dlhodobej starostlivosti, a to vo výške, a poďme teraz diskutovať, minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami.
Po ďalšie. Zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta, ale aj jeho rodiny na úhrade nákladov. Zohľadniť nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch.
Po ďalšie. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú môcť vykonávať opatrovanie. Tam si naozaj myslím, že s tými štandardmi sa treba vyhrať a s tým, čo majú zo zákona obligatórne oni spĺňať tiež, keď chceme teda podporovať opatrovateľov.
Zvýšenie dostupnosti terénnych sociálnych služieb. V neposlednom rade vytvorenie priestoru na použitie finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách oddialením viacerých povinností poskytovateľov sociálnych služieb. Mám na mysli napríklad debarierizáciu zariadení a podobne. Ak by ste priniesli takúto novelu, všetkými desiatimi ju podporím. Musím povedať, že toto som čerpala všetko veci, ktoré sme my pripravovali do našej veľkej novely. Veľmi dobre viete, že sme tam boli rok a pol. Tá veľká novela bola pripravená, bola aj prediskutovaná, ako aj s V8, tak aj so ZMOS-om a s ďalšími. Proste, nestihli sme to. Mrzí ma to samú. Nestihli sme to. To, čo sme stihli, bola tzv. krízová malá novela zákona o sociálnych službách, ktorá tiež nebola dokonalá a preto mi dovoľte na záver povedať, že váš zákon teda nie je dokonalý tak, ako nebola ani tá naša malá novela. A ja len verím, že to čo avizujete, že prídete s nejakým prelomovým návrhom, že s ním naozaj prídete a ak bude aspoň, ak tam bude aspoň polovica z vecí, ktoré som teraz prečítala, na ktorých, podľa mňa, inak so zapojením racia a bez nejakých politických línií, by sme sa, si myslí, zhodli, tak určite budete mať našu podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2013 10:56 - 10:58 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja súhlasím s tým, čo uviedla vo svojom prejave pani podpredsedníčka, ale musím povedať, že pri všetkej úcte k vystupujúcim v rozprave, mne sa zdá tento návrh aj celá rozprava k nemu úplne absurdná, lebo mne príde absurdné, že klub, kde 95 % poslancov berie peniaze za nič, pretože od toho, ako ste zložili sľub, ste neprehovorili ani raz, ja polovicu z vás ani nepoznám. Ako normálne úprimne to musím takto povedať, že vy nás tu idete poučovať o tom, ako my sa máme správať, či klub má fungovať alebo nemá fungovať, veď sa pozrite na opozíciu, čo naproti, oproti vám my robíme? Však permanentne predkladáme fakt dobré návrhy zákonov, zmetiete ich zo stola. Podľa mňa to je úplne arogantné, úplne nekultúrne a príde mi absurdné, že vy nás tu budete poučovať o nejakej kultúrnosti na tejto pôde. Veď vy ste absolútne nekultúrni, len zato, že vás je veľa, tak nás tu valcujete, ale správate sa úplne absurdne nekultúrne a za vrchol považujem to, že do tejto sály prinesiete takýto návrh zákona. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2013 21:29 - 21:31 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za to vystúpenie pánovi poslancovi Miklošovi, pretože podľa toho, čo odprezentoval, tak už každému musí byť úplne zrejmé, že SPP je jeden obrovský podvod.
Ale mne napadlo, že čo ak sa tento podvod tým plynom nekončí? A vysvetlím prečo. Lebo predčasom sa ku mne dostala taká informácia, že asi v júli mali francúzski spolumajitelia rokovanie na ministerstve hospodárstva ohľadom kúpy energetiky SSE a že na to chceli použiť, údajne teda, práve peniaze z dlhopisov. Mne to nebolo celkom jasné a teraz mi to je jasné po tom, čo ste tu odprezentovali. A napadla ma taká, taká hrozná vec, že čo ak sa to naozaj tým plynom neskončí a oni pôjdu ešte ďalej vďaka zhovievavosti tohto štátu pod vedením Fica. Pretože okrem plynu by sa tak zmocnili, samozrejme, aj energetiky. A z tých, ktorí si doteraz boli v nejakom konkurenčnom boji, by sa, samozrejme, by to bol jeden vlastník. To znamená, že tam by ohrozili a znížili tú konkurencieschopnosť ako v plyne, tak, samozrejme, aj v elektrine. A mne to strašne pripomína proste nejakú pyramídovú hru, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou pri tom plyne nekončí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2013 19:39 - 19:40 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Lipšic, aj z vášho prejavu, ale aj z prejavu predrečníkov k tomuto bodu programu mimoriadnej schôdze je úplne zjavné, že to svetlo na konci Ficovho tunelu v SPP je zisk fešákov z J&T. A ak vám to pomôže, ja by som do tej mozaiky všetkého, čo ste vymenovali, pridala možnože maličkosť, ale podľa mňa zaujímavú. Až donedávna bola dvorným audítorom SPP spoločnosť Deloitte a podľa mojich informácií dva posledné také najväčšie audity v SPP vykonala úplne iná audítorská firma, ten jeden audit bol tzv. SQA audit a ten druhý audit sa týkal auditovania majetku v SPP. A je veľmi zaujímavé, že to zhodou okolností bola firma, ktorá je prepojená na J&T. Ten, kto sledoval dianie v Poštovej banke, asi vie, o ktorej audítorskej firme hovorím.
A ešte zaujímavejšie je, že podľa mojich informácií táto firma napriek objemom oboch auditov nebola vyberaná vo verejnej súťaži výberovým konaním, ale napriamo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2013 10:34 - 10:35 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Veľmi dobré, veľmi dobré vystúpenie. Včera pánovi premiérovi Ficovi nebolo celkom jasné, že prečo ho vlastne odvolávame, on sa tomu tak čudoval. A čudoval sa aj tomu, prečo to odôvodnenie návrhu na jeho odvolanie je iba na jeden a pol strany. Ja by som mu odporučila, aby si pozrel to vystúpenie Riša Sulíka. A keď bude vedieť byť po tom všetkom ešte stále úprimný sám k sebe a keď sa na to bude vedieť pozrieť s nadhľadom právnika, tak sa podľa mňa bude musieť opýtať, že nie prečo je ten človek odvolávaný, ale prečo rovno nesedí v base za také bohapusté rozkrádanie tejto krajiny. A ja pevne verím, že túto otázku, keď nie on, tak si položia aspoň voliči, ideálne, keby to boli jeho voliči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.9.2013 11:17 - 11:25 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja budem vystupovať veľmi krátko. Materská, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, ale aj nesystémové príspevky, ako príspevok pri narodení dieťaťa a tak ďalej, to všetko je súbeh opatrení v rámci rodinnej politiky, otázka je, že či je tá rodinná politika nastavená správne. To, ako sa v tej či onej krajine nastaví systém rodinnej politiky, úzko súvisí s tým, ako v tej či onej krajine vyzerá demografická krivka, a my veľmi dobre vieme, že v uplynulých rokoch tá naša demografická krivka neuveriteľne závratným spôsobom klesá. Klesá, samozrejme, aj v iných krajinách strednej a východnej Európy, ale na Slovensku je to, je to veľmi markantné a veľmi hmatateľné. Naopak, napríklad v takých krajinách ako severské krajiny, teda Škandinávia, Británia, Írsko, Francúzsko, tam, naopak, napriek kríze, napriek všetkému tá demografická krivka stúpa. Možnože je načase si položiť otázku, že prečo je tomu tak a čo my vlastne robíme inak, ako robia tie krajiny. Samozrejme, že pokiaľ hovoríme o Veľkej Británii, Francúzsku, škandinávskych krajinách, veľmi dobre vieme, že tie rozpočty, ktoré oni venujú na opatrenia rodinnej politiky, sa nedajú porovnať s tým rozpočtom, ktorý máme k dispozícii u nás, ale podľa mňa je oveľa dôležitejšie pozrieť si, že na čo tie peniaze vynakladajú.
Už o tom hovoril kolega Beblavý, že ľudia podľa mňa na Slovensku, ktorí zvažujú, či mať, alebo nemať deti, respektíve koľko mať tých detí, ja si vôbec nemyslím, že oni uvažujú do ukončenia materskej, že im záleží na tom, že dostanú ten nesystémový príspevok, samozrejme, keď neberiem teraz do úvahy sociálne vylúčené spoločenstvo, lebo vieme, čo tam narobili tieto nesystémové dávky, ale taká tá bežná mladá rodina sa pozerá za horizont materskej. Uvedomme si, že materská aj jej dĺžka, aj jej výška je jedna z najdlhších v rámci Európskej dvadsaťsedmičky. My sa naozaj v rámci materskej ako nemáme na čo sťažovať, teraz myslím my ženy, alebo my mladí ľudia, alebo my ľudia, ktorí zvažujeme, či mať, alebo nemať rodinu. Ale ja si myslím, že ten zásadný problém nastáva vtedy, keď sa človek pozrie za horizont tej materskej a možnože aj za horizont toho rodičovského príspevku, čo s tým dieťaťom.
Veľmi dobre vieme, že aká je na Slovensku realita, máme nedostatok škôlok, nemáme vyriešené to, ako podporovať tie mladé rodiny, ktoré po troch rokoch veku dieťaťa umiestnia toto dieťa do škôlky, pretože aj ten príspevok na starostlivosť o dieťa myslí len na tie rodiny, ktoré umiestnia takéto dieťa do inštitúcie, kým nenadobudne tri roky. To znamená, že čo potom, čo od tých troch rokov do toho prvého ročníka základnej školy, kedy nastúpi na tú povinnú školskú dochádzku? Toto nemáme zodpovedané, my sa uberáme úplne opačným smerom, ako by sme sa uberať mali. To znamená, neustále riešime iba výšku tých finančných injekcií pre takéto rodiny a neustále omieľame len ten vek tri roky veku dieťaťa. Ale ja sa pýtam, že čo tie zvyšné tri roky, kedy to dieťa chodí do tej inštitúcie, chodí do tej materskej škôlky a tá rodina nie vždy má na to prostriedky. Samozrejme, tá rodina si vôbec môže gratulovať, keď to dieťa do nejakej škôlky dostane. To znamená, že, v skratke povedané, na Slovensku vôbec nevenujeme pozornosť službám pre mladé rodiny, predovšetkým predškolským zariadeniam, respektíve jasliam. A toto je ten bod, ktorý nás odlišuje od ostatných krajín, kde tá demografická krivka má rastúcu tendenciu napriek tomu, že napríklad vôbec nemajú takú dlhú materskú a ani nemajú takú vysokú materskú. Štát nijakým spôsobom, tento náš štát nijakým spôsobom nepodporuje vznik škôlok alebo jaslí. Samosprávy, ktoré to majú v kompetencii, to samozrejme nie vždy zvládajú a myslím si, že by bolo dobré povedať, prečo to nezvládajú. Je to aj kvôli zlému modelu prerozdeľovania podielových daní. Ja som nedávno bola v obciach Chorvátsky Grob, Čierna Voda a podobne, kde si jednoducho nemôžu dovoliť postaviť ďalšiu škôlku, nevedia, ako na to, dnes sa tomu budeme venovať v rámci interpelácií a hodiny otázok. Samozrejme, máme aj také samosprávy, ktoré to majú v kompetencii a úplne na to kašlú. Súkromné škôlky stoja príliš veľa peňazí, vieme, aká je realita, keď po troch rokoch, to znamená po rodičovskej dovolenke, nastúpi matka do práce, možnože nastúpi za nejakých 600 eur, 700 eur v hrubom a nemôže si dovoliť zaplatiť súkromnú škôlku za 300 eur.
Ako tento problém vyriešiť? Hovoril už o tom kolega Beblavý, hovoril o tom kolega Mihál, veľmi dobre vieme, že v tomto našom systéme tej rodinnej politiky máme inštitút príspevku na starostlivosť o dieťa, je to veľmi dobrá vec, to, že sa veľmi málo čerpá, je samozrejme spôsobené byrokraciou, o ktorej už hovoril Miro Beblavý, ale podľa mňa neexistuje nič jednoduchšie, ako zmeniť ten systém. Je to jednoduché nariadenie, ktoré pôjde na všetky úrady práce z ústredia, a dnes už vieme, že teda Brusel od nás neočakáva úplne to, ako sme tú byrokraciu minimálne v rámci príspevku na starostlivosť o dieťa nastavili my, takže to by mohla byť naozaj kozmetická úprava. Blíži sa nové programovacie obdobie, v Európskom sociálnom fonde bude dostatok peňazí, je tam jedna prioritná os, ktorá by mala predovšetkým slúžiť na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Ja si neviem predstaviť efektívnejšie využívanie týchto peňazí, ako dať to na deti, ktoré sú v predškolskom zariadení. To si ale vyžiada zmenu, môžme sa baviť o výške toho príspevku na starostlivosť o dieťa, Jozef Mihál už naznačil, že my pôjdeme tou cestou, že sa ho budeme snažiť zvýšiť, tak ako sme ho chceli zvýšiť aj v minulosti na 300 eur, neprešlo nám to. To znamená, že určite sa pokúsime nastaviť ho minimálne na tých 260 eur, čo by mohlo byť, mohla byť tá suma, ktorá by zohľadňovala reálne náklady, ktoré sú spojené napríklad so súkromnou škôlkou v dnešných časoch. Ale za najdôležitejšiu vec považujem to, aby sa predĺžila možnosť poberania príspevku na starostlivosť o dieťa až do šiesteho roku veku dieťaťa, to znamená, kým to dieťa nenastúpi na povinnú školskú dochádzku do prvého ročníka základnej školy.
Ak urobíme takéto opatrenia, odbremeníme strašné množstvo žien. Naozaj nestačí sa zaoberať iba tým, že aká má byť výška toho príspevku, ale pozrime sa trochu za horizont toho, kedy má žena možnosť poberať rodičovský príspevok a skúsme to predĺžiť, pretože nás to bude stáť minimum, minimum peňazí zo štátneho rozpočtu, keďže to vieme do veľkej miery pokryť z Európskeho sociálneho fondu. Takýto pozmeňujúci návrh my určite pripravíme do druhého čítania, ja pevne verím, že aj pán minister, ktorý tu teraz sedí, si to vypočul teraz, vypočuje si, keď to predložíme, kolegovia, tak ako tu teraz sedíte, že sa minimálne zamyslíte nad tým, že toto by bolo naozaj efektívne míňanie, efektívne míňanie peňazí, ktoré máme v Európskom sociálnom fonde predovšetkým na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a pevne verím, že to podporíte.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

4.9.2013 17:30 - 17:46 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Najprv na pani poslankyňu Vaľovú. No kvôli tomu, že sa objavili prípady zneužívania dávok zo strany bohatých podnikateľov, ste podľa mňa mali buď sprísniť podmienky, alebo sprísniť kontrolu, a nie urobiť automaticky zo všetkých SZČO pomaly kriminálnikov.
Na tú druhú vec v tom úvode vášho vystúpenia, čo ste hovorili o primátoroch a teraz hlavne o sebe, tak buď ste ma nepochopili, alebo toto bola len propaganda vás ako primátorky, že potrebujeme niečo prekryť, alebo neviem.
Pán poslanec Podmanický, v § 10 ods. 8 sa hovorí, že úrad môže ponúknuť súčinnosť obci. Takže úrad to môže koordinovať, ale nemusí. A v prípade, že to tak nebude robiť, že tam nebude ten koordinátor z úradu, lebo obec o to nepožiada, tak je to len a len v kompetencii obce. Teraz som si pozrela ten § 10 ods. 8.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.9.2013 17:15 - 17:31 hod.

Lucia Nicholsonová Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hneď na úvod musím povedať, že, a to chcem, aby pán minister počul, prepáčte, iba chcem, aby ste to počuli, že ja veľmi oceňujem ten zámer vášho návrhu zákona. Napokon aj SaS má v programe prácu namiesto dávok a aj SaS má v programe exekvovateľnosť sociálnych dávok. A vidím, že sa navzájom inšpirujeme, takže ja veľmi vítam to, čo ste nám dnes predostreli.
A ja by som aj povedala, že tento váš návrh zákona je ambicióznym, ale v skutku neviem, čo si mám presne o tom myslieť, hlavne vo svetle vyjadrenia niektorých politikov SMER-u z minulosti.
Určite si pamätáte na náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sme spolu s pánom exministrom Jozefom Mihálom pripravili na ministerstve práce. My sme vtedy začali hovoriť o tom, že štát by mal garantovať ako základnú životnú podmienku jedno teplé jedlo denne, čo bolo v prepočte 38 eur mesačne a celý zvyšok by mal byť... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pokračujeme v rozprave.
Prepáčte, pani poslankyňa, nech sa páči.


Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Takže my sme hovorili o tom, že štát by mal garantovať jedno teplé jedlo denne, čo je v prepočte tých 38 eur mesačne, a celý zvyšok by mal byť závislý od aktivity jednotlivca v systéme pomoci v hmotnej núdzi. Takýto návrh by podľa nášho názoru, a tak sme to vtedy aj komunikovali, tiež vniesol princíp zásluhovostí do systému pomoci v hmotnej núdzi.
Braňo Ondruš 4. 8. 2011 označil takýto náš návrh za šialený a vrcholne neľudský. Pani Viera Tomanová 3. 8. 2011 povedala: "Predložená novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi je pomsta chudobným, pretože jednoducho bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek dopadov na ich život, znižujú sumy." A pritom tých nami navrhovaných 38 eur mesačne by dostal každý bez ohľadu na to, či by chcel byť aktívny alebo nebol by aktívny, pretože my sme charakterizovali tie základné životné podmienky ako jedno teplé jedlo denne a v súlade s ústavou sme chceli, aby toto bola tá čiastka, ktorú by štát garantoval. Samozrejme, tí, čo by podľa nášho návrhu, využili možnosť byť aktívnymi, mohli si zarobiť ešte oveľa viac ako v starom systéme. Jedno teplé jedlo denne však bolo v našom ponímaní ten základ, o ktorý by sa mal štát postarať. My sme to riešili aj v našom programe, v tom systéme práce, namiesto dávok tým, že sme chceli vystavať vývarovne. V tomto našom programe by samozrejme nedostával ten jednotlivec tých 38 eur ale dostával by to tzv. v naturáliách tým, že by v tých vývarovniach dostal to jedno teplé jedlo denne.
Pozrime sa, čo navrhujete vy. Vy navrhujete ako základnú dávku 61 eur 60 centov, ktorá má pokryť jedno teplé jedlo denne a základné ošatenie. Nerátam teraz náklady na bývanie, pretože to pokrývate z príspevku na bývanie. V § 10 však stanovujete, že "dávka v hmotnej núdzi bude znížená o 61 eur 60 centov, ak dospelá osoba nebude sa zúčastňovať na aktivačných prácach, respektíve na malých obecných prácach" a podobne. V prípade samostatne posudzovanej osoby bez nároku na ďalšie príspevky to teda bude znamenať čistú nulu. Dobre tomu rozumiem? Okej. Nehovoriac o tom, že pri dvoch dospelých bez detí ste to nastavili tak, že podľa vášho návrhu by mali dostať 107 eur 10 centov, ale ak nebudú aktívni, budú v mínuse o 16 eur. Na to už upozornil pán poslanec Mihál vo svojom diskusnom príspevku. A tomuto teda naozaj nerozumiem a bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste mi to objasnili, či je to naozaj o tom, že oni ostanú v mínuse, to znamená ešte budú štátu niečo dlžní.
Totiž, aby ste ma všetci pochopili správne, ja som za absolútnu zásluhovosť pri dávkach v hmotnej núdzi. Ten, čo je aktívny, musí mať viac ako ten, čo je pasívny, a preto som hneď na úvod môjho diskusného príspevku povedala, že ja chválim ten zámer. Ale naozaj neviem, ako si mám vysvetliť, že tých garantovaných 38 eur v našom návrhu ste považovali za "protiústavných a šialených" a vašu nulu teraz predkladáte plénu, a tuná vaši najsociálnejší páni poslanci, najsociálnejšie panie poslankyne mlčia. A ja som strašne zvedavá, že ako zahlasujú.
Keď som nad tým uvažovala, tak som, musím povedať, nadobudla pochybnosti. A myslím si, že ten pes je zakopaný inde, že ten pes je zakopaný tiež v tom § 10, v ktorom ste si nechali veľmi múdro, a obávam sa, že veľmi alibisticky, otvorené zadné dvierka. Vy totiž navrhujete, aby ak sa občanovi neponúkne výkon menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác, tak k zníženiu dávky nedôjde. A tu ja vidím obrovský priestor na ďalšie zneužívanie systému. Ešte väčšie právomoci a silnejšie postavenie starostov a primátorov, ktorí budú potvrdenia vydávať, a to bezpochyby, a to najmä v hladových dolinách.
V našom návrhu sme koordinovanie a kontrolu aktivačných prác dali do kompetencie úradov práce, obligatórne sme to stanovili. Vy to však nechávate na dohodu úradu a obce a úrad sa môže, ale nemusí rozhodnúť pre poskytnutie súčinnosti pre takúto obec. Pri všetkej úcte, podľa mňa je toto veľmi zlé pre systém a je to veľmi zlé pre aplikačnú prax. A ja sa nemôžem ubrániť pocitu, že ten jediný, pre koho je toto dobré, je, sú preferencie SMER-u, pretože na jednej strane budete za pekného pred majoritou, ktorá samozrejme od vás očakáva, že zatočíte s tými, čo dnes zneužívajú dávky v hmotnej núdzi, čo, povedzme si na rovinu, sú v očiach majority predovšetkým Rómovia, a na druhej strane vám z opačného spektra voličov neubudne, pretože až na zopár výnimiek podľa mňa nikto o svoje peniaze nepríde.
Keď sme my pripravovali náš návrh, mali sme rokovania takmer s každým rezortom, aby pripravil konkrétne ponuky aktivačných prác pre nezamestnaných, pre dlhodobo nezamestnaných a aby ich aj vykvantifikoval. Mali sme k tomu sedenia s ústredím práce a postupne sme úrady práce na úlohy koordinátora aktivačných prác pripravovali. Ja viem, že vy tak chcete urobiť, iba vám dávam do pozornosti, že z tých našich stretnutí s jednotlivými rezortmi, vyšli celkom zaujímavé materiály, kde jednotlivé ministerstvá, ako napr. ministerstvo obrany, vykvantifikovali množstvo možností, ako aktivovať nezamestnaných, predovšetkým dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných v našom systéme. Takže keď už nič iné, možnože len rada, že aj toto je cesta, pretože v rámci jednotlivých rezortov je obrovské množstvo práce, ktoré by zvládali ľudia, ktorí sú dnes na dávkach v hmotnej núdzi. Možno, ak by ste prejavili záujem, tak ako inšpiráciu by som vám tie materiály aj mohla ponúknuť, alebo teda pre vašich kolegov v jednotlivých rezortoch.
Podľa nášho návrhu mali byť obce jedným z pilierov, na ktorých celý systém aktivačných prác stál, ale nie jediným pilierom. Nie tým, kto bude doslova rozhodovať takmer o živote a o smrti. Veď tí, čo sú na dávkach, budú doslova rukojemníkmi starostov, bude na nich, či dostanú od štátu nulu, alebo základnú dávku plus aktivačný príspevok, čo je viac ako 120 eur. Alebo či vydajú potvrdenie o tom, že práce jednoducho nieto. Už teraz máme obce, a vy to veľmi dobre viete, kde sú na aktivačných prácach napr. traja ľudia. A nie je to preto, že by sa nechceli zúčastňovať na aktivačných prácach, ale je to preto, že starosta jednoducho aktivačné práce neorganizuje, pretože to je najjednoduchšie povedať, že proste práce nieto. Všetci, ako tu sedíme, asi vieme, že tej práce je dostatok. Len si myslím, že ak chcete, aby to fungovalo, tak obligatórne by to mali zastrešovať a koordinovať a kontrolovať úrady práce. Ja viem, že aktivačné práce už dnes kontrolujú úrady práce, môžme sa rozprávať o tom, že nakoľko efektívne, ale to tiež súvisí s tým, že sú podvyživené tie odbory služieb zamestnanosti. Ale v každom prípade tá koordinácia, bez ohľadu na to, ako sa rozhodne obec alebo ako rozhodne úrad, by tam mala byť stanovená obligatórne.
Ako som povedala, už teraz máme teda obce, kde zlyhávajú aktivačné práce, česť výnimkám, samozrejme. A ja sa naozaj obávam o to, že v budúcnosti podľa tohto vášho návrhu zákona, keď vstúpi do platnosti, to bude vyzerať asi tak, že bude oveľa jednoduchšie napísať to potvrdenie o tom, že práca nie je, pretože takýmto spôsobom bude ten voličský hlas kúpený.
Vášmu návrhu by som tiež vytkla, že ste nevyňali príspevok na bývanie z dávky v hmotnej núdzi a nesprísnili jeho poberanie. Ja viem, že ste sa o to pokúsili, a podľa mňa veľmi dobre, pretože ste stanovili, že jeden príspevok pôjde na jeden dom alebo byt bez ohľadu na počet domácností. Toto je veľmi správne. Ale myslím si, že kým príspevok na bývanie nebude samostatná štátna sociálna dávka, bude veľmi ťažko kontrolovateľný a jednoducho nebude adresný.
Po ďalšie, nesúhlasím s tým, ako ste nastavili posudzovanie majetku vo vašom návrhu, pretože z môjho pohľadu idete celkom štedro dávať tým, ktorých rodičia napríklad po sebe nič nezanechali, a idete trestať tých, ktorí zdedia nepredateľný dom v hladovej doline, ale i tých, ktorí zdedia pár árov rozdrobenej poľnohospodárskej pôdy, napríklad niekde v blízkosti osady. Toto si myslím, že je nefér voči tým ľuďom, lebo častokrát tá trhová hodnota, na akú bude ocenená tá nehnuteľnosť, v ktorej ale nebudú bývať, ktorú napríklad zdedia, bude ďaleko vyššia ako reálna hodnota, za ktorú budú môcť predať ten dom. To všetci vieme, že stredné, východné Slovensko, sever Slovenska, je veľmi ťažké tam akýkoľvek spôsobom manipulovať s nehnuteľnosťami, predávať ich a podobne. A títo ľudia samozrejme potom nezískajú nárok na dávku v hmotnej núdzi.
A teda to už nehovorím o tom, že podľa mňa tiež diskriminujúco ste vyčiarkli zo systému v pomoci v hmotnej núdzi SZČO, ale o tom už hovoril kolega Jozef Mihál.
Takže, pán minister, ešte raz, ja chápem ten pokus o sprísňovanie tých dávok v hmotnej núdzi. Ešte raz zopakujem, že ja beriem a kvitujem, že ste do toho vniesli ten princíp zásluhovosti, ale veľmi sa obávam o tú aplikačnú prax a o to, čo v konečnom dôsledku ten váš návrh prinesie. Či to naozaj nebude len také výsostné postavenie starostov a primátorov, ktorí budú mať obrovské kompetencie v tom, či niekomu teda priznať tých 60 eur alebo mu priznať nulu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis