Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky s výnimkou tej poslednej. Pán poslanec Kaník a pán poslanec Pollák, ja vôbec netvrdím, že nie ste konzistentní v tom tvrdení, že treba s tými dávkami v hmotnej núdzi niečo robiť, ja ale namietam, a nie preto som hovorila o Kotlebovi, ja namietam iba to, že ste schopní zahlasovať za niečo, čo nie je v súlade s ústavou. A viete to, že je tam rozpor s článkom 39.
Nerozumiem, Peter, prečo sa teraz skrývaš proste za tieto veľké slová a zbytočne asaltuješ, keď sme sa na chodbe rozprávali a ty si mi medzi štyrmi očami povedal, že ty vieš, že je tam rozpor s ústavou, takže toto považujem za úplnú špinavosť. V prvom rade totižto ty nie si poradný orgán, v prvom rade si poslanec, v prvom rade si poslanec a ty máš hlasovať v súlade s ústavou, s vedomím, so svedomím, do toho ti nejdem vstupovať, ale s Ústavou Slovenskej republiky. Za to si platený a to nerobíš!
Takže ja, samozrejme, viem o všetkých snahách, ako aj pána poslanca Kaníka, tak aj pána poslanca Novotného. Ja viem, že sú dlhodobé. Hovorím, ja absolútne s týmto nemám problém. A keď hovoríš, že ja som priniesla e-pay karty, tak upriamim tvoju pozornosť aj na návrh zákona, ktorý som priniesla už ako opozičná poslankyňa do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý bol pripravovaný za ten rok a pol, čo sme boli vo vláde, a to bol reformný návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý nebol protiústavný, a pritom napĺňal všetky tie princípy, ktoré sa snažíte sledovať aj vy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento návrh je zlý. On je zlý vo svojej prapodstate. On je zlý preto, lebo diskriminuje. Hovoril o tom pán poslanec Zajac a podľa mňa veľmi trefne, čo sa týka aktivačných prác. Je to o tom, že starosta bude ponúkať aktivačné práce a ten, kto ich nebude akceptovať, tak mu bude vyplatená jedna veľká nula. Toto diskriminuje, jednej skupine ľudí tie aktivačné práce budú ponúknuté, tej druhej skupine ľudí tie aktivačné práce ponúknuté nebudú. To je jeden veľký fakt. To je iba jeden bod, prečo je ten návrh zákona úplne zlý.
Druhý dôvod je tento: Predstavte si obec, v ktorej je osada, je tam veľmi veľa ľudí a nakoniec dnes je to už jedno, či tam je osada, alebo nie je osada, pretože dnes je veľké percento ľudí na dávkach v hmotnej núdzi. Množstvo z nich robí napríklad vo Veľkej Británii, množstvo z nich je napríklad zamestnaných v Sheffielde alebo kde a ten starosta o tom vie. A ten starosta sedí na tej stoličke povedzme druhé alebo tretie volebné obdobie a on tam chce sedieť aj štvrté volebné obdobie. A to sú jeho ovečky a to sú jeho voliči. Myslíte si, že tento starosta príde za tými ľuďmi, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, ale popritom načierno robia vo Veľkej Británii a ponúkne im aktivačné práce? Veď to by bol samovrah, to by bol absolútny samovrah. Toto sa nestane, a preto máte vo vašom protiústavnom návrhu zákona tú barličku, že len v prípade, ak budú aktivačné práce ponúknuté a tá dotyčná osoba ich odmietne, vtedy mu bude vyplatená nula.
Tento návrh zákona je protiústavný. To, že je protiústavný, vedia na legislatíve v Národnej rade, to, že je protiústavný, vedia na ministerstve práce, to, že je protiústavný, vedia všetci. Ja som to konzultovala s mnohými ústavnými právnikmi, ten návrh zákona je v príkrom rozpore s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú si my máme ctiť a podľa ktorej máme hlasovať. Viete to všetci, všetci, ako tu sedíte, vie to aj pán poslanec Kaník, vie to aj pán poslanec Novotný a všetci si pred tým zatvárate oči, lebo Kotleba. Kotleba sem teraz prišiel a, samozrejme, treba niečo hovoriť, len, nedajbože, nepovedzme niečo iné, aby sme sa neznepáčili, lebo však aj my, ešte prídu voľby do nižších samospráv a podobne. Podľa mňa ste v tomto alibisti. Máme článok 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje každému istú sumu, ktorá je potrebná na prežitie, na nocľah, teda na obydlie, na stravu a na základné ošatenie. V prípade, že človeku, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, bude vyplatená nula, takéto rozhodnutie, samozrejme, bude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
A vy ste mali dve možnosti, mali ste dve možnosti. Buď otvoriť ústavu, pretože spolu s rómskou koalíciou, s OĽaNO a SMER máte ústavnú väčšinu, vy ste to mohli urobiť. Úplne v pohode by sme sa pridali aj my. Otvorte ústavu, zrušte článok 39 a váš návrh zákona bude čistý. Ja sa tiež nestotožňujem s prezidentovou námietkou čo do nútených prác, ale článok 39 je v tomto prípade absolútne jasný a nemusíte byť ústavný expert a nemusíme vôbec čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože to vieme, že to tak je. Neurobili ste to, neurobili ste to! A preto sa nečudujem prezidentovi, že vám ten návrh zákona vrátil. A to, že je protiústavný, vie napríklad aj splnomocnenec pre rómske komunity, pretože sme sa o tom krátko rozprávali na chodbe v Národnej rade.
Takže prezident to vrátil. A ja vás chcem, vašu pozornosť upriamiť na minulosť, kedy nastúpili rómski reformátori a hovorili, že teda ohlasovali príchod rómskej reformy, ktorá nás okrem iného zachráni pred nástupom napríklad Kotlebu. Bolo to zhruba pred rokom a pol, vtedy sa organizovali tlačové konferencie, behalo sa po Spojených štátoch amerických, zbierali sa všelijaké skúsenosti z rezervácií v Severnej Amerike a každý rozprával o tej obrovskej rómskej reforme. Za ten čas, čo sme všetci čakali na toho Godota, na tú veľkú rómsku reformu v tomto pléne; bol to aj Kaník, bol to aj pán poslanec Novotný, boli to ďalší poslanci, ktorí prinášali návrhy zákonov, ktoré nás v rámci riešenia tzv. rómskej otázky mali posunúť niekam ďalej, všetky ste ich zmietli zo stola, pretože pre vás neboli dosť komplexné, pretože všetci sme tu čakali na rómsku reformu.
Toto je rómska reforma, po roku a pol sem priniesť protiústavný návrh zákona? Toto má byť ono? Ja sa vôbec nečudujem prezidentovi, že to vrátil. Za ten čas, čo ste vykrikovali o rómskej reforme, tu bol návrh zákona, ktorý nebol protiústavný a vnášal do systému aktivačných prác zásluhu. Hej, bol tam ten princíp zásluhovosti, keď si neodrobíš, tak proste nemáš. Bolo to jedno teplé jedlo denne, ktoré malo byť garantované, tým bol pokrytý článok 39 ústavy. Vyňali sme príspevok na bývanie, to znamená, už sme nemuseli cez článok 39 riešiť bývanie alebo to právo človeka na bývanie a bolo to úplne čisté. A celý ten zvyšok tých peňazí si mal odpracovať, tam bola tá zásluhovosť. Zmietli ste to zo stola. Viete, čo ste vtedy vykrikovali? Že sme asociálni, že tým ľuďom chceme garantovať len jedno teplé jedlo denne. Vážení, možno sme boli asociálni, ale minimálne sme vás tu neobťažovali protiústavným návrhom zákona a to bol jasný dôkaz o tom, že sme to s reformou dávok v hmotnej núdzi mysleli smrteľne vážne.
Takto smrteľne vážne to myslíte vy, že si fakt dovolíte po roku a pol priniesť reformu, ktorá sa prieči Ústave Slovenskej republiky? Ja to nazývam hanbou. My už teraz pripravujeme podanie na Ústavný súd, budeme zbierať podpisy a určite sa obrátime na Ústavný súd, aby sme si teda vyžiadali výklad vášho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
Ja osobne si myslím, že je hanba každého jedného poslanca, keď hlasoval za protiústavný návrh zákona, za akýkoľvek protiústavný návrh zákona, pretože ja som ten sľub, ktorý som tu skladala, myslela vážne a okrem iného sa v tom sľube poslaneckom hovorí, že si budeme ctiť Ústavu Slovenskej republiky a že podľa nej budeme aj hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja mám takú obavu, že toto bude len ďalší medzinárodný dohovor v sérii medzinárodných dohovorov, ktoré sme už ratifikovali, ktoré súvisia či už s ľudskými právami alebo konkrétne s právami dieťaťa, ktorý bude do zbierky a nebudeme ho jednoducho plniť.
Mne príde smiešne, že krajina, ktorá má problém napĺňať všetky medzinárodné dohovory, ktoré kedy ratifikovala, a vlastnú legislatívu, sa chváli tým, že ako prvá pristupuje k ratifikácii Opčného protokolu.
Ja som sa pred časom začala veľmi vážne zaoberať medzištátnymi adopciami. To znamená, medzištátne adopcie, to sú také adopcie, kedy naše štátne deti, deti, ktoré proste, ktoré z rôznych dôvodov nemajú rodičov, respektíve vychováva ich štát, či už v profesionálnej rodine alebo v detskom domove ako takom, takéto deti adoptujeme do zahraničia. A to, akým spôsobom máme adoptovať tieto deti do zahraničia, to upravuje ako medzinárodný dohovor o medzištátnych adopciách, tak aj, samozrejme, naša legislatíva. Neplníme ani jedno, ani druhé.
Ja som sa o tom presvedčila, keď som iniciovala poslanecký prieskum vo výbore pre ľudské práva, a nakoniec som ten poslanecký prieskum na Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže absolvovala úplne sama. A mala som k dispozícii niekoľko spisov detí, ktoré boli poslané do zahraničia v rámci medzištátnych adopcií.
Ešte na úvod musím povedať, že ja nie som nepriateľom medzištátnych adopcií ako takých, pretože si myslím, že ak je to naozaj riadené, ak deti nedokážeme umiestniť do slovenských rodín, tak potom samozrejme je lepšie pre to dieťa, aby vyrastalo v nejakej inej krajine, kde bude mať svoju rodinu, ako tu, ako štátne dieťa v detskom domove.
Lenže problém je, že z tých spisov bolo úplne zrejmé, že u nás sa nevykonáva medzištátna adopcia tak, ako by sa mala v rámci litery zákona, či už našej legislatívy alebo tej medzinárodnej. Dostalo sa mi do rúk asi 5 spisov rôznych detí, kde som prišla na rôzne veci, ktoré sú podľa mňa veľmi smutné. My trháme súrodenecké skupiny.
Konkrétny spis sa týkal dvoch detí, ktoré sme poslali do zahraničia, tie deti majú na území Slovenska päť ďalších súrodencov, ktorí sú v pestúnskej starostlivosti konkrétneho človeka. A ten pestún prejavil záujem o to, že by si do pestúnskej starostlivosti zobral ďalšie dve deti. Ale to sa nestalo. Naše úrady mu nevyhoveli. Podľa zákona mu mali vyhovieť tak, aby celá tá súrodenecká skupina mohla vyrastať pokope. Úradníci urobili to, že odtrhli tie dve deti od tých piatich detí a poslali ich do zahraničia. Jedno do jednej krajiny a druhé do druhej krajiny.
Ďalší prípad, dvojičky. Predstavte si, že úplne malé dvojičky úradník odtrhol od seba, a dnes jedno to dieťa vyrastá v Nemecku a druhé vo Švédsku. Viete, akým hrozným spôsobom došlo k pretrhnutiu tejto súrodeneckej skupiny? Došlo k tomu takto: tie deti podľa mňa úplne nezákonným spôsobom boli zaradené do zoznamu medzištátnych adopcií kvôli tomu, že im boli prisúdené špecifické potreby. Keď sú im prisúdené špecifické potreby, tak tie deti nemusia spĺňať prakticky žiadne, tých osem kolečiek po Slovensku, či náhodou o nich neprejaví záujem nejaká slovenská rodina, ale môžu byť rovno zaradené do medzištátnych adopcií. Bolo to kvôli tomu, že, myslím, že to bolo to dievčatko, u koho bol strabizmus, to znamená škúlenie. Neviem, či pre vás je to špecifická potreba, ale teda pre mňa je to niečo celkom bežné, s čím sa dá narábať. Dobre. Tie deti boli zaradené do zoznamu medzištátnych adopcií. A teraz došlo k tomu, že sa našla rodina, ktorá mala záujem o to dievčatko, ale nemala záujem úplne o toho chlapca. Predpokladám, že takto k tomu došlo. Tak úradník z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny napísal takýto posudok, že on odporúča pretrhnutie tejto súrodeneckej skupiny, pretože ten chlapec je dementný a on je natoľko dementný, že on si nedokáže vyvinúť žiadnu citovú väzbu k tej svojej sestre, a keďže to nedokáže, tak je zbytočné, aby vyrastali spolu. Problém ale je, že toto napísal sociálny pracovník, tam nebola doložená lekárska správa, napísal to sociálny pracovník, a tie deti v tom čase, keď takéto niečo hrozné niekto napísal, tie deti mali asi rok a pol. Rok a pol. A vtedy dokázal normálny úradník napísať, že tento chlapec je proste natoľko dementný, že nedokáže ľúbiť svoju sestru. Na základe tohoto tá sestra bola poslaná do Švédska a chlapec bol vrátený do detského domova.
Predstavte si, čo sa ale stalo o tri roky neskôr. Tento istý chlapec bol znova zaradený, keď už sa zbavil sestry teda, chybou úradníka, bol znova zaradený do zoznamu medzištátnych adopcií a prišla správa z toho istého úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá hovorila o tomto: Je to krásny trojročný alebo tri- a polročný chlapček, ktorý je absolútne zdravý, proste vyvíja sa úplne normálne, je spoločenský, má veľmi priateľskú povahu. A poslali ho do Nemecka. Nepripadá vám to byť hrozné? Mne pripadá byť hrozné, že úradník tu, on normálne odpojil sestru od brata, boli to dvojičky, a chybou tohto úradníka, alebo touto manipuláciou, to nie je chyba, toto človek nemôže podľa mňa urobiť preto, že pochybí, to bol zmanipulovaný ten proces. Tak preto dnes dievčatko vyrastá vo Švédsku a ten chlapec vyrastá v Nemecku. A ten úradník im zmenil osud. On im zmenil celý život.
No ja som prišla na toto, prišla som na ďalšie iné veci, ktorými vás tu nebudem zaťažovať, a podala som trestné oznámenie, pretože podľa mňa tam dochádzalo k napĺňaniu paragrafu o obchodovaní s deťmi. Podala som trestné oznámenie a prišlo mi vyrozumenie po pár mesiacoch, že sa začalo trestne stíhať vo veci. A bola som vypovedať. Vypovedať som bola, vážení kolegovia, asi pred dvoma týždňami. A musím vám povedať, že ten trojhodinový proces, ktorý tam so mnou stvárali, za to by sa nemuseli hanbiť ani v päťdesiatych rokoch. Ja som samozrejme vtedy nežila, ale čo-to som videla z dokumentov. To bola jedna zohraná etuda vyšetrovateľky a prokurátorky, kde mali v ľavej päte, ako sa narábalo s deťmi slovenskými pri medzištátnych adopciách. Ich to vôbec nezaujímalo. Oni tam unudene sedeli a ja som im toto rozprávala a ich to vôbec nezaujímalo. Viete, čo ich zaujímalo? Ich zaujímalo, odkiaľ má Nicholsonová informácie. Prokurátorka, jediná otázka, ktorú mi dala, bolo, či tie informácie, ktoré im rozprávam, sú z výpiskov zo spisov, alebo či sú to fotokópie nejakých listov zo spisov, alebo či som rovno ukradla postadopčné správy zo spisov detí.
To máte presne ako pri Gorile, dnes už nikoho nezaujíma, tí, čo to tam riešia, teraz čo tam molestujú Nicholsona, ich vôbec nezaujíma, že čo je na tom pravdy. Jediné, čo ich zaujíma, je to, odkiaľ mal informácie, aby mohli ničiť ďalších ľudí, ktorí proste uverili v nejakú elementárnu spravodlivosť v tejto krajine a tie informácie mu dali.
A ja sa teraz nechcem akože polohovať do pozície martýra, božechráň, ja vám chcem len povedať, že je úplne jedno, čo tu v tejto krajine ratifikujeme alebo čo tu prijmeme, pretože tá vymožiteľnosť je katastrofálna. A je katastrofálne, že keď sedí vyšetrovateľka s prokurátorkou a majú riešiť obchodovanie s deťmi, so štátnymi deťmi, ktoré sa nemajú ako chrániť, pretože na tomto svete nemajú vôbec nikoho a nejakí úradníci si tu s nimi manipulujú a proste ich rozdeľujú a posielajú za hranice, takže tieto dve ženy, ktoré sú na to, aby dodržiavali literu zákona, že ich to vôbec nezaujíma. Jediné, čo ich zaujímalo, bolo to, odkiaľ ja som získala tie informácie.
Viete prečo? Pretože úplne náhodou po tom, ako ja som sama vykonala poslanecký prieskum v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, sa stratili spisy. Volala mi to riaditeľka centra. Hovorí, že stratili sa spisy. Hovorím, však ale ja som ani chvíľu nebola v miestnosti sama, celý ten čas ste tam sedeli so mnou. Vy ste videli, že ja som nič neodnášala. Proste toto bolo úplne transparentné. Ona hovorí: No predstavte si, že sa vraj stratili spisy. A štyri hodiny boli tieto spisy mimo centra. Lenže medzitým už nejaký dobrák podal trestné oznámenie za to, že tie spisy zmizli. A ja vám garantujem, že to je prokurátorka, ktorá sedela pri tom mojom vypočúvaní, pri tom sprostom procese, išlo len o to, aby mohla Nicholsonovú obviniť z toho, že ukradla nejaké spisy z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Toto celé si z toho pani prokurátorka zobrala. Bolo jej jedno, že jedna dvojička vyrastá v Nemecku a druhá vo Švédsku. Ale odkiaľ má Nicholsonová tie spisy?!
Tak ako tu stojím, tak prehlasujem, že mala som dve postadopčné správy a to boli kópie postadopčných správ a tie kópie mi urobili priamo na centre. Takže som sa ničoho nedopustila. A toto je to smutné. My si tu môžme ratifikovať čo len chceme, ja verím tomu, že zo Ženevy nám prichádzajú dobré veci a že sa oplatí to ratifikovať, že sa to oplatí premietnuť do našej legislatívy. Ale pokiaľ si literu zákona, dodržiavanie litery zákona predstavujeme takto, tak je úplne jedno, čo podpíšeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení pod tlačou 695a.
Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 13. septembra 2013 č. 676 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory prerokovali návrh v určenej lehote a zhodne odporúčali, aby Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru z 10. októbra 2013 č. 108. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Mne sa páčia tie návrhy. Ten pre tých taxikárov, ten sa mi veľmi páči, to 100-percentne zahlasujem za. Ale najväčším favoritom spomedzi tých pozmeňujúcich návrhov je práve ten o tých cyklistoch. Ja sa venujem roky cestnej cyklistike. Môžem vám povedať, že jazdiť na, vôbec na tých našich cestách na galuskách je obrovský problém. Ale najväčší problém je bezohľadnosť vodičov, to je neuveriteľné, čo dokážu urobiť s cyklistom na ceste a verte mi, pán Martvoň, aj keď to nie je úplne v súlade s rokovacím poriadkom, si to dovolím takto v piatok popoludní, že ja som teda veľmi disciplinovaný cyklista, veľmi, veľmi a idem naozaj že, že pri krajnici, za krajnicou, proste držím sa a modlím sa vždy, aby som nenabehla tou galuskou na obrubník, lebo to môže byť fatálne, už sa mi to stalo. Ale to, čo dokážu šoféri, vytláčať ma z tej cesty proste, trúbi naozaj, že vo veľkej rýchlosti prešumieť tak, že ja ich cítim, ja ich cítim doslova na koži, (Povedané so smiechom.) to je, to je katastrofa. Ja mám doma dve deti a ja si naozaj vždy rozmyslím, že či idem na ten cyklistický výlet alebo, alebo nie. Ja by som sa za to prihovárala, pretože tam vôbec, podľa mňa, nejde o tých 1,5 metra. O to, že či to niekto bude dodržiavať alebo nie. Tam ide o to, aby sme mali toto memento v zákone, aby sa to vrylo proste do kože a vedomia tých šoférov a keď ma obehnú len tridsiatimi centimetrami, bude to lepšie ako to, čo je dnes, verte mi. Takže všetkými desiatimi za to zahlasujem.

Ďakujem za slovo. No, ja buď chodím pešo, alebo sa vozím taxíkmi, nič medzi tým, a tým pádom ja sa stretávam s množstvom taxikárov tuto v Bratislave a musím povedať, že tak, ako hovoril aj Martin Poliačik, toto bolo naozaj likvidačné pre mnohých z nich. Ja sama teda som sa s tým potýkala každodenne a nevedela som presne, čo na to odpovedať, lebo faktom je, že to prišlo ešte z dielne ministerstva za našej éry a občas sa nám naozaj stane, že zahlasujeme za poriadnu kravinu a som veľmi rada, že prichádzate s tým pozmeňovákom, najmä v súvislosti s tým, že nedávno ma viezla jedna pani, ktorá predtým robila policajtku, teraz dvanásť rokov taxikarčí. Ona bola jedna z tých, pre ktorú to bolo likvidačné a je to pani, ktorá má šesť rokov pred dôchodkom a naozaj minimálnu šancu, že by ju niekto zamestnal.
A ja chcem len povedať, že niekedy je škoda, že neviete podporiť aj tie opozičné návrhy, lebo osobne si myslím, že tej pani, ktorá, pre ktorú to bolo likvidačné, je úprimne jedno, že či ju zachránil pozmeňovák z dielne opozičnej alebo koaličnej, pretože ona má toľko starostí vo svojom živote, že jej je úplne jedno, že čo sa vlastne v tomto parlamente odohráva, ako tu spolu nažívame alebo nenažívame. Tak to je len taká malá poznámka, ja to určite podporím, ale naozaj by som si niekedy želala, že keby ste vedeli podporiť aj naše veci, lebo minimálne by sme tým ľuďom vedeli pomôcť skôr, možnože nie inak, ale skôr, lebo skôr by to vstúpilo do platnosti, skôr by to bolo účinné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milá pani podpredsedníčka parlamentu, milá Erika, ja nečítam pamflety z ľudskoprávnych organizácií, pretože, ja som to niekoľkokrát deklarovala, že neuznávam proste to salónne intelektuálstvo. Ale možnože na rozdiel od teba, čítam Ústavu Slovenskej republiky a článok 39 hovorí úplne jasne. A môžme sa baviť o tom, že či chceme tú aktivitu, nakoľko chceme, nakoľko požadujeme aktivitu od tých, ktorí sú závislí od štátu a ja s tým úplne súhlasím, pretože túto myšlienku sme sem priniesli my, ale ja chcem, aby sme to urobili v súlade s ústavou. Ak sem prinesiete zmenu ústavy, ja za ňu zahlasujem. Ale nemôžete sem priniesť protiústavný návrh a tváriť sa, že je v poriadku ho podporiť. Pretože v momente, ako sa to dostane pred ústavný súd, a to sa pred ústavný súd dostane, Erika, tak ho zrušia. Bez zmeny ústavy toto nie je nič iné, iba zlý marketingový ťah. A mne je strašne ľúto, že si sa zaradila medzi tých, ktorí to nevidia.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, spoločenská objednávka je tam, ja viem. Ja viem, že sú veľmi protirómske nálady a viem, že sa vám veľmi poľahky prichádza s týmto protiústavným návrhom. Ale treba si uvedomiť, že vyhovieť spoločenskej objednávke s rizikom toho, že do pléna prinesiete protiústavný návrh a vy viete, že to je protiústavné, je obrovské riziko a ja vás na to upozorňujem. Vy ste to mohli urobiť úplne čisto, keby ste novelizovali čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a nemuseli sme sa tu naťahovať o tom, či to je alebo nie je protiústavné. Ale túto odvahu ste nenabrali a neurobili ste to. Ja to mám odkonzultované s mnohými právnikmi a ten názor je absolútne jednoznačný. Je to protiústavné, tak isto ako je protiústavné vyhodiť z toho posudzovania v hmotnej núdzi živnostníkov len tak, lebo sú to živnostníci. A preto, že ste si boli toho vedomý, že to je protiústavné, tak preto, vďaka bohu, podporíte pozmeňujúci návrh pána poslanca Mihála, ktorý tú situáciu zachráni. Ale ja vás skutočne upozorňujem na to, hlavne s ohľadom na to, že ja už viem o indíciách, že to pôjde pred Ústavný súd, tento váš návrh, kvôli protiústavnosti a nesúladu s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje nejaké minimum potrebné na prežitie každému. Pôjde to na Ústavný súd a vy prehráte. Tak veľmi pekne vás prosím, aby ste to buď stiahli, alebo dopracovali alebo naozaj zmenili tú ústavu, nech je to čisté. Lebo takto to čisté nie je a ja rozumiem vašim úmyslom, ja rozumiem spoločenskej objednávke, ale nemôžete sem priniesť niečo, čo je protiústavné. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja keď som počúvala pána poslanca... (Ruch v sále). Ja keď som počúvala pána Uhliarika, ja som sa viacej sústreďovala na pani ministerku Zvolenskú a aj z tej neverbálnej kom... (Ruch v sále.)
Ja neviem, či môžem hovoriť vôbec. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, možno ak by som vás poprosila, že aby ste vyšli von z miestnosti, ak sa idete dohadovať.
Nech sa páči, nech sa páči, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, nevykrikujte! Nechajte priestor.
Prosím vás, môžete ešte vrátiť pani poslankyni dve minúty?

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Ja som síce počúvala pána poslanca Uhliarika, ale viac som sa sústreďovala na pani ministerku Zvolenskú a ja tak celkom čítam neverbálnu komunikáciu. A ja si myslím, že vám to nie je celkom jedno, ani čo tu odznieva v tejto sále a ani to, že podľa mňa ako žena, empatická žena, cítite istý podiel viny na tom, čo sa stalo. A ja sa domnievam, že možno by ste i sama odstúpili, keby vás nečakal ten veľký deal s poisťovňami, na čo ste, kvôli čomu ste vlastne nastúpili na ministerské kreslo.
A v každej normálnej krajine minister po tom, čo sa stalo a kvôli čomu tu dnes sedíme, by stopercentne odstúpil. A na vašom mieste, keby som to neurobila, tak asi by som predstúpila pred toto torzo publika a povedala, že istý podiel zodpovednosti, minimálne tej politickej, ak už nie v tej vecnej rovine, cítim a dala by som tak voľnú ruku svojim kolegom, aby naozaj hlasovali podľa vlastného vedomia a svedomia. A ak by sa tak stalo, tento parlament by vás s najväčšou pravdepodobnosťou podľa mňa odvolal. A možno by vám nezostala česť, lebo tá by zostala iba tomu, kto by odstúpil sám. Ale myslím, že by ste mohli opustiť túto sálu s akými-takými bodmi, pretože tento národ miluje martýrov.
A mne, mne je vás ako úprimne ľúto, pretože nie ste, nie ste v závideniahodnej pozícii, nie preto, že vás odvoláme, ale preto, že ste podľa mňa medzi dvoma mlynskými kameňmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem hovoriť o tom, že za najväčšiu takú slabinu v súvislosti s aplikačnou praxou a s tým, čo to môže priniesť, pokiaľ ide o návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je to, ako ste nastavili aktivačné práce. Podľa mňa správne by bolo to, keby sme sa odvíjali od jednoduchej filozofie a to jest, štát platí, štát požaduje aktivitu a štát preberá zodpovednosť obligatórne. Vy ste to nenastavili obligatórne vo vašom návrhu, a preto je to podľa mňa nesprávne, pretože vo vašom návrhu v § 10 ods. 8 sa hovorí o tom, že štát teda prostredníctvom úradov práce môže koordinovať aktivačné práce, ale nemusí. A ja si myslím, že v aplikačnej praxi, aj pokiaľ ide o iné zákony v našej legislatíve, veľmi dobre vieme, že tam, kde je slovíčko môže, tak to nefunguje. Zodpovednosť za všetky práva súvisiace s organizovaním aktivačných prác nechávate na obce. Podľa mňa je to nesprávne najmä z dvoch dôvodov.
1. Úrady práce majú oveľa širšiu regionálnu pôsobnosť, ako majú jednotlivé obce a mestá, a úrady práce z tej svojej pozície, že sú nad vecou, vedia veľmi dobre o tom, kde a aké práce sú potrebné a koľko ľudí by na nich mohli zamestnať cez aktivačné práce.
2. Vo vašom návrhu vlastne hovoríte o tom, že obce majú rozhodovať o tom, aké práce sú v obci potrebné. Toto robili obce aj doposiaľ a vieme veľmi dobre, že to nefunguje. Aktivačné práce ako jedno zo systémových opatrení na trhu práce podľa mňa zlyhávajú dlhodobo, a to hovorím aj do vlastných radov, lebo my sme tiež teda mali možnosť nastaviť ten systém inak a nestihli sme to.
Vieme veľmi dobre povedať, v akých obciach aktivačné práce nakoľko fungujú, a vieme veľmi dobre povedať, v ktorých obciach aktivačné práce úplne zlyhávajú. Ja spolupracujem s mnohými ľuďmi z jednotlivých úradov práce, ktorí majú na starosti buď hmotnú núdzu, alebo sú na službách zamestnanosti, a zbierala som si pred týmto vystúpením mnohé z ich postrehov a ten jeden by som vám rada prečítala, lebo ten hovorí za všetko.
"Reálne o formu aktivačných prác majú občania veľký záujem, obce ale trochu menej, pretože nedostávajú dotácie na aktivačné práce, ale robia túto formu aktivačných prác, pretože forma aktivačných prác zo zákona o obecnom zriadení nemôže byť kontrolovaná úradmi a taktiež je táto forma vykazovaná väčšinou len fiktívne, že odpracovali a úrady musia občanovi vyplácať aktivačné práce v sume 63,07 eura na jedného občana. Poviem príklad"; to tvrdí ten, kto mi poslal tento mail. "Obec približne s tisíc obyvateľmi a približne 60-percentnou nezamestnanosťou, z toho väčšina je dlhodobo nezamestnaná, títo občania už niekoľko rokov vykonávajú aktivačnú činnosť a berú to ako samozrejmosť a o klasickú prácu už dávno nemajú žiaden záujem. V tejto obci je zhruba okolo 200 až 400 aktivačných robotníkov. To ale záleží od starostu a v ktorej fáze volebného obdobia sme a či bude starosta kandidovať na ďalšie volebné obdobie. A keď prídete do takejto dediny, aktivačných robotníkov nenájdete a všade je špina, bordel a počúvate len to, aké ťažké je riadiť takúto obec. Robotníci na aktivačných prácach nie sú ani v dedine, ale sú rozlezení po Európe. A potom sa náhodou dozviete, že takéhoto občana zadržali vo vyšetrovacej väzbe v Rakúsku, v Nemecku, alebo pri krádeži, pri nelegálnej práci, alebo cez informačný systém sa dozviete, že pracuje v nejakej inej európskej krajine, a na Slovensku pritom poberá dávku v hmotnej núdzi a aktivačný príspevok."
Toto je naozaj postreh z toho, ako fungujú aktivačné práce v aplikačnej praxi, a ja som si skutočne myslela, že tak, ako ste ambiciózni v iných oblastiach tohto návrhu, budete ambiciózni aj pri tom, ako nastaviť aktivačné práce. Ale, žiaľbohu, namiesto toho, aby ste tento nefunkčný model zmenili, za čo by vám v rámci aktívnych opatrení na trhu práce patrilo miesto v dejinách, robíte všetko preto, aby sa tento smutný obraz aktivačných prác nezmenil. Naopak, vy zachádzate ešte tak ďaleko, že podľa vášho návrhu budú starostovia, primátori, tí starostovia a primátori, ktorí už dnes zlyhávajú pri organizovaní aktivačných prác, oni budú ešte mocnejší, pretože oni v skutočnosti budú rozhodovať doslova o živote a o smrti. Budú rozhodovať o tom, či niekto dostane 120 eur od štátu, to znamená základná dávka v hmotnej núdzi plus aktivačný príspevok, alebo či dostanú nulu. K tej vašej nule, k tomu sa ešte vrátim, ale chcem povedať, že tento váš návrh by možno fungoval niekde v nejakej inej vyspelej krajine, kde sú dobrí, schopní a poctiví starostovia, a ja viem, že aj na Slovensku takí sú, ale, žiaľbohu, my nevieme naklonovať napr. Vlada Ledeckého zo Spišského Hrhova, a tak sa stretávame s tým, že máme aj takých starostov, ktorí nevedia ani prečítať sľub, a sú takí, ktorí si cez aktivačné práce doslova kupujú svojich voličov. A myslím si, pán minister, že to veľmi dobre viete, a myslím si, že vám vyhovuje, že sa tento systém nezmení, pretože množstvo z tých starostov, aj z tých starostov, kde zlyhávajú aktivačné práce, sú práve vaši starostovia, a tak sa proste všetci tešíte z toho, že to, ako to fungovalo doteraz, bude aj ďalej.
Nie, nie, starosta rozhoduje o tom, podľa vášho návrhu, že aké práce sa budú vykonávať, a koordinátor ako teda úrad práce môže, ale nemusí, vy to nedávate obligatórne na úrad práce. Vy v § 10 ods. 8 tvrdíte, že je to fakultatívne. Úrad práce môže po dohode s obcou, ale nemusí. A ja neverím slovíčku môže.
Po druhé, to je tiež taký ako postreh, ktorý tu, myslím si, že už padol. Ak je viac ako 30 dní ten, ktorý mal by mať teda nárok na hmotnú núdzu na území inej krajiny, tak nedostane nič. V poriadku, ja si myslím, že toto je úplne férové. Ja len chcem vedieť, že kto vám to bude oznamovať. Tu už to padlo. Ako starosta to stopercentne nebude, pretože to by musel byť starosta samovrah, ktorý sa dobrovoľne vzdá toho, že by kandidoval v ďalších voľbách, on si odreže takto spústu svojich vlastných voličov. A keď hovoríme o obci, naozaj že tisíc obyvateľov, 60-percentná nezamestnanosť, z toho 59 % je na dávkach v hmotnej núdzi, tak si chcem predstaviť toho starostu, ktorý pôjde a takýchto ľudí nahlási. A to sa netýka len Rómov, to sa týka všetkých tých, ktorí sú naozaj rozlezení po tej Európe a pracujú načierno v iných krajinách a tu poberajú dávku v hmotnej núdzi.
Určite to nebude nikto z osady a určite to nebude, nebude nikto z obce, kto by ich, takýchto ľudí proste bonzoval na úrade práce, a potom by im bola odobratá dávka. Veď podľa mňa to je absolútne absurdné. Ono by to mohlo svojím spôsobom fungovať, keby ste predtým nevyhodili zo zákona to, že povinne sa musí hlásiť aspoň raz za mesiac človek, ktorý dostáva dávku v hmotnej núdzi, na príslušnom úrade práce. Vy ste to vyhodili, to znamená, že už ani formálne sa nedá skontrolovať, či tí ľudia sú, alebo nie sú na území Slovenskej republiky. Ale meritum toho, čo som tu dnes chcela povedať, je to, že ten váš návrh je proste protiústavným. Čl. 39 ústavy hovorí úplne jasne a bez ohľadu na to, či je niekto aktívny, alebo nie je aktívny, či chce byť, alebo nechce byť, musí mať garantované minimum od štátu na to, aby prežil.
Návrh, zákon o hmotnej núdzi potom, samozrejme, hovorí, to rozmieňa na drobné, že čo je to minimum; a vy to veľmi dobre viete; to je jedno teplé jedlo denne, prístrešie a ošatenie.
Ja sa pýtam, že z čoho si to tí ľudia zaplatia, keď dostanú nulu. A teraz ma, prosím vás, neberte ako nejakého salónneho intelektuála, ktorý sa tu bude proste úplne nezmyselne, keď všetci vieme, ako zle fungujú dávky v hmotnej núdzi v našej krajine. Nemyslite si, že ja som salónny intelektuál, ktorý sem teraz zostúpil a bude sa biť za práva niekoho, kto zneužíva ten systém. Určite nie. Ale ja som nezabudla na to, keď my sme predkladali náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone sme upravili, že to minimum má byť jedno teplé jedlo denne. Iba, pretože prístrešie sme oddelili, pretože my sme, samozrejme, vyňali zo systému dávok v hmotnej núdzi príspevok na bývanie, takže prístrešie sme nemuseli riešiť. Z toho by bola samostatná sociálna dávka a povedali sme, že to minimum, ktoré musí mať každý garantované, každý, bez ohľadu na to, či chce, alebo nechce, to je tá miera solidarity proste v tejto krajine, je jedno teplé jedlo denne, a to bolo prepočítané na 38 eur. Celý zvyšok si museli odpracovať. A vtedy vaši ľudia hovorili o našom návrhu toto: Braňo Ondruš 4. 8. 2011 označil takýto náš návrh za "šialený a vrcholne neľudský". Pani Viera Tomanová 3. 8. 2011 povedala: "Predložená novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi je pomsta chudobným, pretože jednoducho bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek dopadov na život znižujú sumy."
My sme sumu znížili zo 60 na 38 eur, ale vy im idete dať nula. A ja nerozumiem tejto schizofrénii. Viete, ja som sa celý čas nad tým zamýšľala, keď to bolo v prvom čítaní a vtedy som veľmi umiernene vystúpila, pretože som povedala, že okej, ja chápem vašu filozofiu, že to tu chcete dať do poriadku, že do toho chcete vniesť princíp zásluhovosti, a celý ten čas som čakala na to, aj keď, samozrejme, bola by to katastrofa, keby k tomu došlo, že cez zákony ako ideme novelizovať ústavu, ale čakala som, či sa o to nepokúsite, pretože vy máte tzv. rómsku koalíciu. Vy máte ústavnú väčšinu na to, aby ste zmenili ten čl. 39, a keby ste to boli urobili, nevylučujem, že aj my by sme za to boli zahlasovali a bolo by to čisté. Ale vy ústavu nemeníte; a tá ústava niečo garantuje; a prinášate návrh zákona, ktorý je protiústavný. A úplne každý, každý, kto by dostal tú nulu vyplatenú od štátu a obrátil by sa na Ústavný súd, tak by uspel, pretože váš návrh je protiústavný. Rozmýšľala som nad tým, že čo má znamenať táto schizofrénia, že 38 eur je pre vás neľudské a nula je pre vás v poriadku. A ja si myslím, že ide o toto.
Váš návrh zákona nie je nič iné iba marketingový ťah. Vy chcete byť za fešákov. Pán Fico potrebuje vyhrať prezidentské voľby a vy chcete byť za fešákov. Vy chcete byť za fešákov pred majoritou, ktorá je tak protirómsky nastavená asi ako tento parlament, kde všetci aj z opozičných kolegov zabudli opomenúť, s výnimkou pána Mihála, zabudli opomenúť, že váš návrh zákona je protiústavný, pretože sa prieči čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, a nepovedali to preto, lebo všetci sme teraz strašne protirómsky naladení a poďme teraz potrestať tých zlých, zlých Rómov. Z tohoto vy ťažíte, že tento návrh, samozrejme, prejde, ale keby sa naozaj našiel niekto, kto dostane tú nulu a dal to na Ústavný súd, tak dostane za pravdu a vy to možnože potom pred voľbami zase zmeníte, ako ste teraz zmenili čipovanie psov. Ako vám to nerobí problém, ale skutočne si myslím a strašne vyzývam aj opozičných kolegov, že nech pochopia, že toto nie je nič iné iba marketingový ťah, pretože vy naťaháte hlasy voličov, majority, ktorá si tiež myslí, že treba čo najviac potrestať proste tých romákov v osadách, ktorí dostávajú peniaze za nič. A na druhej strane si myslím, že tú nulu, k tomu nedôjde. K tomu nedôjde, vy to máte totižto poistené v tom § 10 a máte to poistené takou tou alibistickou vetičkou, že len v prípade, ak človek dostane ponúknutú nejakú prácu a odmietne ju, potom dostane tú nulu a myslím si, že to bude veľmi jednoduché to obchádzať. Jednoducho vy tú prácu tým ľuďom nebudete ponúkať, a tak neprídete ani o hlasy tých, ktorí vás vyniesli do parlamentu a ktorí vás vyniesli do vlády. O hlasy tých chudákov, ktorí sú dnes na dávkach v hmotnej núdzi a ktorým ste pred voľbami sľubovali sociálne istoty.
A ja si myslím, že toto je tak nechutná, nechutná marketingová hra, proste, kde hráte na obidve strany a neviete to povedať, neviete sa k tomu priznať, že na tomto, na tejto vašej etude my sa určite zúčastňovať nebudeme. A preto ja dávam procedurálny návrh v súlade s rokovacím poriadkom, aby sme jednoducho o tomto návrhu zákona už nerokovali, aby ste si ho vzali späť, aby ste ho dopracovali najlepšie, ako len viete, aby ste vyhodili všetko, čo je na ňom alibistické a zlé a nedotiahnuté. A to sa týka takisto aktivačných prác, ako aj, samozrejme, protiústavného nastavenia živnostníkov, ktorých ste vylúčili z pomoci v hmotnej núdzi, a to sa týka aj nesúladu vášho návrhu zákona s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem.