Videokanál poslanca

2.
Tak je vás tu zopár, ale ja len naozaj veľmi krátko na záver, že ja sa už vlastne ani nemám k čomu veľmi vyjadrovať, pretože to, čo odznelo, najmä teda v prejave pána poslanca Kuffu, tak k tomu som sa vyjadrila vo faktickej poznámke a nemám k tomu viac čo dodať.
Ja by som len naozaj chcela vyzvať poslancov Národnej rady, aby prehodnotili, teda či považujú tú, tie sadzby, najmä tie dolné, ktoré sú dnes platné, v Trestnom zákone za sexuálne zneužívanie detí a vôbec za všetky delikty, ktoré sú namierené voči deťom, za dostatočné. Ak áno, tak pochopím, ak nepodporia môj návrh novely, ak nie, veľmi sa uchádzam o vašu priazeň a o to, aby ste zahlasovali za môj návrh.
Ďakujem pekne všetkým prítomným.

86.
Ďakujem veľmi pekne. Štefan, po prvé ty nie si kazateľ a toto nie je kazateľnica. Toto je zákonodarný zbor Slovenskej republiky, ktorý okrem iného má chrániť tým, čo navrhuje, tých slabších. A v tomto prípade, ja pevne verím, že sa na tom zhodneme, tými slabšími sú tie deti, ktoré sú obeťami tých páchateľov, o ktorých som hovorila. Ja som nehovorila iba o kňazovi, ja som hovorila o ďalších prípadoch z médií a sama som povedala, že sa to netýka, samozrejme, iba kňaza z Nevidzian.
Ďalšia vec, ktorú chcem povedať, je, že ja si vyprosujem, aby si mňa alebo mojich kolegov obvinil z toho, že to, čo sa stalo, alebo to, čo sa deje, že dochádza k sexuálnym deliktom voči deťom, je naša vina. To je scestné a myslím si, že to sem nepatrí.
Po ďalšie, ja som meno obete nespomenula, ja som nespomenula meno rodiny, to sú tí, ktorí sú zranení, to sú tí, ktorí sú obete, a to sú tí, ktorých by sme mali chrániť. Ja a takisto aj ty. Ak je niekto odsúdený ako kňaz Pavol Kobida, mám právo ho v tomto pléne menovať.
A po ďalšie, všetko, čo som tu uviedla, je po konzultácii a niekoľkých osobných stretnutiach s tou poškodenou rodinou. To nie je vec, že ja tu potrebujem vykonať nejakú exhibíciu a neviem, o čom rozprávam, pretože som sa s nimi nestretla. Ja mám na to požehnanie od tej poškodenej rodiny, s ktorou som v kontakte, ako aj s ich právnou zástupkyňou. A to, že som spomenula meno odsúdeného, je úplne v poriadku.

78.
Ďakujem veľmi pekne. Na pána Mikloška radšej nebudem reagovať. Ani tu nie je, ani si to nezaslúži. Pani poslankyňa Šípošová, máte pocit, že to nie je fér, že som hovorila teda o tom farárovi, že som tomu príliš veľkú časť venovala. Áno, lebo venujem sa tomu, mňa aj vyhľadala tá rodina, ja s nimi spolupracujem. Proste všetky veci sú koordinované a toto bol ten spúšťací mechanizmus. Mňa, ja som, samozrejme, medializované informácie o tých predošlých prípadoch, ktoré som čítala, postrehla, ale tie ma natoľko nezdvihli zo stoličky ako ten posledný, takže preto som tomu venovala. Nehľadám za tým nič. Ani vy by ste nemali.
Pani poslankyňa Horváthová, veľmi pekne vám ďakujem za vašu faktickú. Je to pravda, je to výsmech obetí. Všetky tie tresty, narušený vývoj osobnosti podľa závažnosti toho trestného činu. Viete, ja napríklad by som bola veľmi opatrná aj pri rôznych akože sexuálnych deviáciách, napr. frotérstve, exhibicionizme a podobne, pretože tie deti, ktoré sú konfrontované s takýmito ľuďmi, to nie sú trestné činy, samozrejme, to sú častokrát len priestupky, si to tiež so sebou nesú celý život a viem, o čom hovorím.
Tá pedofília, liečba pacienta, áno, myslím si, že by sme na to mali veľmi dbať. Otázka je, že nakoľko sa to deje. Nemyslím si, že sa to deje aj na našich psychiatriách. Je to veľmi ťažké podchytiť, je to veľmi ťažké liečiť, ak napríklad ten pedofil nespolupracuje, ale týka sa to aj tých ostatných sexuálnych deviácií.
Pán poslanec Šebej, vám obzvlášť ďakujem, lebo je veľmi zaujímavé vypočuť si názor vás ako teda klinického psychológa, a súhlasím s vami aj s tou trestnou zodpovednosťou. Ja tiež nemám úplne jasno, že či to má byť detenčný ústav alebo väzenie.
A obzvlášť ďakujem pánovi poslancovi Kérymu. Veľmi si to vážim, že ste vystúpili, ale chcem vám povedať, že tá rodina vyhľadala mňa. A to, čo som tu hovorila, to je všetko po dohode s nimi aj list biskupom je pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

64.
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, aj za to, že ste vyhoveli mojej žiadosti, zároveň sa ospravedlňujem odchádzajúcemu kolegovi pánovi Kuffovi za to, že som ho predbehla, som sa tak trochu zľakla, keď si sa prihlásil, Štefan, že to posunieš do takej ideologickej nejakej roviny, a to by som veľmi nerada, lebo tam ide úplne o niečo iné, a teraz vám poviem v skratke, že o čo.
Takže ako som uviedla v tej dôvodovej správe, ide mi o takú veľmi malú novelu Trestného zákona, ktorá má riešiť len trestné činy, kde sú obeťami deti, ide predovšetkým o sexuálne zneužívanie detí a robím to preto, pretože si myslím, že je problém pri sadzbách pri týchto jednotlivých trestných činoch, najmä pri tej spodnej hranici tých sadzieb ako trestov pre tieto trestné činy, v dôsledku čoho sa potom darí páchateľom takýchto závažných trestných činov behať po slobode, pretože vyviaznu len s podmienkou. A nemyslím si, že je to správne, najmä ak sa pozeráme na to, že obeťami pri týchto trestných činoch sú tí najzraniteľnejší z nás, a to sú naše deti.
Poviem vám teraz, ako v súčasnosti vyzerá Trestný zákon a jednotlivé paragrafy, ktoré sa snažím mojím návrhom novelizovať.
Paragraf 183 obmedzovanie osobnej slobody... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nevyrušujeme sa, prosím, navzájom.

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Paragraf 183 obmedzovanie osobnej slobody. Neverili by ste, že niekedy zneužívanie dieťaťa si naše súdy vysvetľujú nie ako teda ako sexuálny delikt, ale iba ako obmedzovanie osobnej slobody: "Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1."
Sexuálne zneužívanie, § 201: "Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri až desať rokov."
Skutočne to tak funguje a ja potom budem hovoriť o konkrétnych príkladoch, kedy páchateľ, ktorý sexuálne zneužil dieťa 10-ročné, 11-jedenásťročné, vyviazol iba s podmienkou alebo dostal spodnú hranicu trestu.
Paragraf 201a: "Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky."
Paragraf 201b: "Kto zneužije dieťa mladšie ako pätnásť rokov v úmysle vyvolania sexuálneho uspokojenia jeho účasťou na sexuálnych aktivitách alebo sexuálnom zneužití, hoci sa na nich takéto dieťa nemusí priamo zúčastňovať, alebo kto umožní také jeho zneužitie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky." Neviem, prečo je v tom ustanovení "až na dva roky".
Paragraf 202: "Kto pohne dieťa k mimomanželskej súloži alebo ho iným spôsobom sexuálne zneužije, ak je

a) takéto dieťa zverené do jeho starostlivosti alebo pod jeho dozor, alebo odkázaná osoba,

b) ide o detskú prostitúciu, alebo

c) zneužije uznané poznanie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov."

Možno je to vec subjektívna, možno je to vecou pohľadu, ale ja pevne verím, že sa medzi vani naprieč politickými spektrami nájdu ľudia, ktorí si tak ako ja myslia, že tie spodné hranice pri týchto trestoch sú nastavené príliš nízko. Ja nebudem skrývať, že pre túto moju iniciatívu takým odrazovým mostíkom bol nedávno medializovaný prípad kňaza, ktorý zneužíval celý rok jedenásťročné dievča. To dievča malo 11 rokov, keď ju začal zneužívať, malo 12 rokov, keď túto svoju nemilú aktivitu ukončil. Ten prípad bol dostatočne medializovaný, ale možno ste to niekto nepostrehli, a preto len v skratke poviem, o čo išlo.
Verdikt okresného súdu uznal farára vinným za sexuálne zneužívanie jedenásťročného dievčatka. Za normálnych okolností by toto bolo možné považovať až za sympatický precedens, by som povedala, nebyť trestu, ktorý je doslova výsmechom. Súd síce v plnom rozsahu uznal, že kňaz sa dopustil sexuálneho zneužívania malého dievčaťa, pretože sa jej dotýkal, bozkával ju a vôbec všetky tie nechutnosti, o ktorých sa mi tu nechce rozprávať, a najmä musíme mať na zreteli, že po prvé to bolo jedenásťročné dieťa, po druhé tým páchateľom bol dospelý muž. Je veľmi ťažké z pohľadu jedenásťročného dieťaťa sa ubrániť, ak je naňho vyvíjaný nejaký nátlak, ale po druhé, treba si v tomto špecifickom prípade uvedomiť, že to bola najväčšia morálna autorita v obci. Tento prípad sa udial v Nevidzanoch, je to okres Zlaté Moravce, išlo o kňaza, ktorý bol najväčšou morálnou autoritou v obci, a to dieťa sa mu jednoducho nedokázalo ubrániť a zneužíval ju celý rok v čase, keď jej matke bolo preukázané onkologické ochorenie a chodila každý deň na chemoterapiu do nitrianskej nemocnice. To dievča bolo častokrát samé, a pretože chodila do kostola čítať z biblie, tak u toho kňaza hľadala útechu, pretože tam nešlo len o to, že matka mala onkologické ochorenie, ale tú rodinu v dôsledku toho, že matka onkologicky ochorela, opustil otec, a to dieťa jednoducho hľadalo útechu u kňaza. Takže o to viacej si myslím, že súd mal trestať, a nie byť zhovievavým.
Nehovoriac o tom, že v celom tom trestnom konaní, samozrejme, vstúpil do hry aj súdny znalec a súdny znalec u tohto rímskokatolíckeho kňaza preukázal, že trpí pedofíliou. Napriek tomu, napriek tomu, že mu bol tento trestný čin jasne dokázaný, okresný súd mu vymeral veľmi nízky trest, prakticky pán kňaz vyviazol iba s podmienkou. Dnes je v hospici, kde sa teda stará o zomierajúcich, a ku svojej činnosti sa pravdepodobne bude môcť vrátiť po tých troch rokoch, pretože tá podmienka trvá iba tri roky. To znamená, naďalej bude pravdepodobne pokračovať práca okrem iného aj s deťmi. A ja tu z tohto miesta chcem povedať, že ja si naozaj nemyslím, že psychicky narušení jedinci, ktorí sa aj dopustia trestných činov, určite patria do väzenia, všetci vieme, ako vyzerá náš nápravnovýchovný systém, že tam nie je priestor na to, aby sa im dostávalo liečby, najmä ak ide o páchateľov s preukázanou psychickou poruchou, napr. pedofíliou.
Myslím si, že v štandardnej krajine sú takíto ľudia umiestňovaní v detenčných ústavoch. My detenčný ústav nemáme, to je obrovský problém, ktorý sa s nami ťahá už celé roky, a práve preto je možné v našich reáliách, že páchatelia takýchto trestných činov zostávajú na slobode. A ten detenčný ústav sme mali mať uznesením vlády z roku 2008 v obci Hronovce, ale, žiaľ, nečinnosťou rezortov sa tak nestalo a nemáme ho dodnes. Majú ho všetky krajiny Európskej únie, ak sa nemýlim.
V súvislosti s rímskokatolíckym kňazom z Nevidzian som oslovila listom aj Konferenciu biskupov Slovenska a z toho listu vyberiem niektoré pasáže, ktoré sú relevantné pre to, čo dnes predkladám, pretože vo všeobecnosti sa ten list týka práve toho, aby Konferencia biskupov Slovenska zasiahla, najmä aby predstúpila pred veriacich v tej obci Nevidzany a odmietla ten čin, ktorého sa dopustil rímskokatolícky kňaz z Nevidzian pán Pavol Kobida, a aby tým spôsobila, že sa tie nálady, ktoré sú momentálne namierené proti tej rodine, ktorá poukázala na konanie kňaza, obrátili v jej prospech, pretože momentálne pre nich tá situácia v Nevidzanoch je neznesiteľná. Ale tento rozmer chápem, že sa netýka mnou navrhovanej úpravy, a preto z listu konferencie biskupov vyberiem len niektoré pasáže.
Predsedovi Konferencie biskupov Slovenska Mons. Zvolenskému píšem, že teda ide o medializovaný prípad kňaza Pavla Kobidu, ktorý sa podľa súdu dopustil sexuálneho zneužívania jedenásťročného dievčaťa. Verím, že je vám tento prípad známy, ako aj verdikt súdu, ktorý síce uznal kňaza vinným, ale odsúdil ho len na tri roky podmienečne. Väčšina slovenskej verejnosti zostala verdiktom súdu pobúrená, najmä vzhľadom na to, že dôkazy jednoznačne dokázali vinu menovaného páchateľa. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť medializovanú informáciu a podľa mojich informácií aj preukázanú, lebo som v kontakte s advokátkou tejto rodiny, že kňaz Pavol Kobida mal mať pomer s katechétkou vo svojom predošlom pôsobisku na fare v Janíkovciach, a práve tom mal byť jeho, mal byť dôvod jeho preloženia do obce Nevidzany.
Najdôležitejšia časť tohto listu sa týka niečoho, čo ešte nebolo medializované, a ide o to, že o ďalšom osude, keďže ten svetský súd už prebehol a skončil sa takým verdiktom, akým sa skončil, tak o tom ďalšom osude kňaza by nemala rozhodovať ani konfederácia biskupov ani napr. nitriansky biskup, ale mala by to byť vatikánska Kongregácia pre náuku viery, ale tá nebude rozhodovať len na základe dôkazov nazhromaždených v trestnom konaní, ale aj na základe podkladov, ktoré pripravuje Konferencia biskupov Slovenska. A o to viac by som chcela Mons. Zvolenského, ale aj vás, vážení kolegovia, upozorniť na chyby, ktoré sa v tomto prípade počas vyšetrovania, ale neskôr aj pred súdom vyskytli.
Po istú časť vyšetrovania bola skutková podstata kvalifikovaná prísnejšie, podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona, ale následne bola ešte pred podaním obžaloby z neznámeho dôvodu prokuratúrou zmiernená, spolu so súčasnou právnou zástupkyňou rodiny zneužívaného dievčaťa sa domnievame, že sa tak stalo cielene za účelom priaznivejšej sadzby trestu a možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu, čo pôvodná kvalifikácia vylučovala.
Poviem vám teraz, čo hovorí tá pôvodná kvalifikácia tohto trestného činu. Tie podmienky na aplikáciu § 201 ods. 2 písm. a), podľa ktorého sa odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov páchateľ potrestá, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania. To je napríklad, trvá to po dlhší čas. Myslím si, že ak niekto zneužíva sexuálne dieťa celý jeden rok, tak je to dostatočne dlhý čas. Písmeno g): "využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti". Toto písmeno je celé naplnené. Bol to kňaz, ktorý je najväčšia morálna autorita v obci. To dievča bolo osamotené, bolo zranené, jeho matka trpela na onkologické ochorenie, otec rodinu opustil. Už si neviem predstaviť prípad, keď by bolo viac naplnené písm. g) tohto príslušného paragrafu, príslušného odseku.
Písmeno h): "porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania alebo postavenia". Aj písm. h) v tomto prípade bolo naplnené, keďže išlo o kňaza z obce. Nie je totiž pochýb, že je porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia farára, ku ktorému posielajú rodičia svoje deti na rôzne aktivity, ak tieto deti sexuálne obťažuje. Verím, že v tomto bode sa zhodne väčšina právnickej, ale aj laickej verejnosti. A ja by som chcela teraz z tohto miesta využiť túto príležitosť na to, aby som okrem iného, vyzvala aj pána ministra spravodlivosti, aby využil mimoriadne opravné prostriedky, dovolanie na Najvyšší súd. Ja chápem, že on môže reagovať len vtedy, ak mu príde podnet. Ten podnet mu príde, pretože rodina sa bude naďalej domáhať toho, aby bol tento prípad znovu otvorený, keďže naplnil skutkovú podstatu trestného činu sexuálneho zneužívania dieťaťa, a okrem iného na tento trestný čin, keďže išlo o farára, keďže išlo o jedenásťročné dieťa, mala byť aplikovaná tá prísnejšia sadzba. Viete, čo by to spôsobilo? Že ten farár by nemohol behať po slobode. Nemohol, pretože tam je tá nižšia sadzba pre tento trestný čin, ak je to obzvlášť závažným spôsobom spôsobené, je 7 rokov. To znamená, že by natvrdo skončil vo väzení a, samozrejme, môžeme diskutovať o tom, či väzenie je pre takýchto páchateľov to najlepšie riešenie.
Preto som požiadala o slovo ešte pred pánom Kuffom, aby som povedala, že je pravda, že spúšťacím momentom pre túto moju iniciatívu novelizácie Trestného zákona, resp. niektorých paragrafov bol prípad z Nevidzian, ale mne na finále nejde o to, že aby som poukazovala a škandalizovala rímskokatolíckeho kňaza. Mňa ten prípad zaujal jedine preto, že on skutočne teda bol tou morálnou autoritou, ale faktom je, že tie nízke tresty, nízke tresty za sexuálne zneužívanie detí dostali aj iní ako iba kňaz Pavol Kobida z Nevidzian.
Týždenník Plus 7 dní informoval o smiešnych trestoch za sexuálne zneužívanie detí, ktoré podľa mňa vás budú šokovať, mňa určite šokovali. Tým prvým páchateľom bol učiteľ matematiky, ktorý bol považovaný za matematického génia, volá sa Milan Maxián a zneužíval niekoľko detí, keď on sám mal 72 rokov, čo je neuveriteľné. Išlo všetko o chlapcov, ktorí boli vo veku 10 rokov. Vyšetrovanie preukázalo, že obvinený od roku 2003 do roku 2011 postupne jednotlivo a viackrát sexuálne zneužil štyroch maloletých chlapcov. Bol veľmi rešpektovaným učiteľom matematiky. Paradoxom je, že učil napríklad aj našich dvoch exministrov vnútra, a napriek tomu, že zneužil štyroch maloletých chlapcov, dostal 3-ročný trest, 3-ročný trest s podmienečným odkladom. "Zo súdu odchádzal spokojný, takmer s výrazom ctihodného občana." Nerozumiem tomu, priznám sa, keďže išlo o štyroch 10-ročných chlapcov, ktorých opakovane znásilňoval, a našiel sa sudca, našiel sa sudca v tejto krajine, ktorý mu vymeral tri roky s podmienečným odkladom.
Tým ďalším bola ďalšia morálna autorita, bol to policajt, ktorý sa volal Ernest Bognár. Ten sa najskôr dopustil toho, že 10 rokov, teda 10 dní, prepáčte, 10 dní priviazaného o radiátor opakovane znásilňoval maloletého chlapca. Keď mu na to prišli a dokázali mu vinu, tak mu súd vyrubil trest v trvaní, prepáčte, no niekoľkých rokov, šiestich rokov myslím, prepáčte, ja to nájdem v tom texte ešte. Keď ho prepustili, nariadili mu ambulantnú liečbu u uznávaného psychiatra Petra Hunčíka. Bognár sa u Hunčíka liečil od mája 2008 do novembra 2009, ale nepomohlo to. Predstavte si, že práve v tom čase, keď sa ambulantne liečil u pána Hunčíka, naďalej znásilňoval maloletých chlapcov a podarilo sa mu oklamať aj odborníka. Polícia totiž zistila, že Bognár v čase návštev u známeho psychiatra zneužíval ďalších chlapcov. Ale psychiatrovo meno pritom figurovalo pod posudkom pre dunajskostredský súd, v ktorom v novembri 2009 napísal, že Ernest Bognár nejaví žiadne známky deviácie a ďalšie liečenie už preňho nie je potrebné. Celkovo pán Bognár okrem toho chlapca, ktorého desať dní väznil vo svojom byte a opakovane znásilňoval, znásilnil ďalších troch chlapcov a od Okresného súdu v Pezinku mu bol vymeraný 15-ročný trest. On sa odvolal a jeho obhajkyňa mala pred súdom srdcervúci predslov o tom, aký je 15-ročný trest za zneužitie troch chlapcov pre Bognára neľudský, takže odvolací súd sa zmiloval a zhodnotil i osobu obžalovaného aj tie skutky, ktoré boli spáchané, a rozhodli sa pre úhrnný trest v trvaní 10 rokov. Hovoríme o človeku, ktorý dokopy zneužíval opakovane štyroch chlapcov, jedného pritom aj väznil. Ja si skutočne myslím, že toto sú absurdne nízke tresty za to, čo tým deťom spôsobil, že si to so sebou ponesú celý život, a prakticky neviem si predstaviť, ako sa s takouto traumou dá žiť.
Ale aby sme nehovorili len o psychicky chorých pedofiloch, ktorí, možno sa zhodneme na tom, že skôr ako do väzenia patria teda do toho detenčného ústavu, tak musím povedať, musím spomenúť aj názory odborníkov. Napríklad predsedníčka Slovenskej sexuologickej spoločnosti pani Danica Caisová tvrdí, že pedofil je človek, ktorý sa nie vždy dopustí takýchto ohavných trestných činov, pretože vo svojej prapodstate miluje svet detí. Akokoľvek absurdne to vyznieva aj mne a aj dúfam, že, teda že všetkým vám ostatným, ale faktom je a to vyplýva aj zo štatistík, že nie sú to len pedofilne orientovaní jedinci, ktorí sa dokážu dopustiť sexuálneho zneužívania detí. Sú to aj ľudia, u ktorých nie je preukázaná pedofília, nie sú pedofili a tie deti si vyslovene vyberajú len kvôli tomu, že dieťa je bezbranné a je to veľmi ľahký objekt rôznych, rôznych túžob. Takže skutočne nejde len o psychicky narušených jedincov, ale aj o ľudí, ktorí sa dopustia trestného činu sexuálneho zneužívania detí pri plnom vedomí alebo, alebo iných nejakých psychiatrických nálezoch, ale, ale nie sú to pedofili a nepatria do detenčných ústavov, ale patria do basy.
To je asi všetko, čo som vám chcela povedať. Vychádzala som naozaj že z jednotlivých zdrojov, z jednotlivých medializovaných prípadov. A opakujem, že napriek tomu, že ma zdvihol zo stoličky ten prípad rímskokatolíckeho kňaza z Nevidzian a toho extrémne nízkeho trestu, to priznávam, v skutočnosti pri tom návrhu novely Trestného zákona neriešim túto stránku. Ide mi o to, aby žiaden z tých páchateľov, ktorý sa dopustí takéhoto trestného činu na dieťati, či už to je autobusár, učiteľ, policajt, kňaz alebo ktokoľvek iný, nemohol behať po slobode, nemohol vyviaznuť iba s podmienkou.
Veľmi pekne ďakujem.

44.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám teda návrh novely Trestného zákona a robím to kvôli tomu, aby som sprísnila niektoré sadzby trestných činov obmedzovania osobnej slobody, teda § 183 príslušného zákona, a sexuálneho zneužívania, § 201 až 202.
A prečo predkladám takýto návrh zákona? Preto, lebo v súčasnosti čoraz častejšie rezonujú medializované prípady zneužívania detí, pri ktorých páchateľ vyviazne len s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody. Malo by byť povinnosťou zákonodarcu klásť zvýšený zreteľ na ochranu detí a obzvlášť prísne trestať páchateľov vyššie spomenutých trestných činov. V Trestnom zákone sú však sadzby, predovšetkým tie spodné hranice, nastavené príliš benevolentne, čím sa vytvára priestor, že dlhodobá práca policajtov a vyšetrovateľov je v mnohých prípadoch zmarená rozhodnutiami sudcov, ktorí niekedy z naivity alebo aj z iných pohnútok vnímajú páchateľov trestnej činnosti ako bytosti, ktorým treba pomáhať všetkými nástrojmi, ktoré trestné právo ponúka, aby sa vyhli pobytu za mrežami, a keď sa tomu už vyhnúť nedá, aby za nimi strávili čo najkratší čas, a to napriek tomu, že ich obeťami alebo teda obeťami ich ohavných činov boli bezbranné deti.
Ambíciou tohto návrhu nie je obsiahnuť zmeny v celom trestnom kódexe, ale zameriavam sa len na sprísnenie sadzieb deliktov, ktoré sú najčastejšie páchané deviantmi, ide predovšetkým o trestné činy so sexuálnym prvkom voči deťom a im obsahovo podobné trestné činy, ako napríklad obmedzovanie osobnej slobody. Úlohou štátu v trestnej oblasti je využívať represívne opatrenia na ochranu spoločnosti pred delikventami. S týmto tvrdením by nemala mať problém žiadna časť politických elít podľa mňa. Zároveň vždy platilo a bude platiť, že čím menší manévrovací priestor Trestný zákon prenechá súdu na jeho subjektívne a niekedy aj korupciou ovplyvňované rozhodovanie, tým rovnejší meter bude platiť pre všetkých. Navrhuje sa predovšetkým zvýšenie sadzieb, predovšetkým tých dolných sadzieb, čím sa zúži manévrovací priestor súdu pri stanovovaní výšky trestu. Tým sa súčasne zúži, resp. vylúči možnosť, aby tieto osoby získali podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo aby boli po krátkej dobe podmienečne prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh nebude mať nepriaznivý vplyv na štátny rozpočet ani rozpočty vyšších územných celkov alebo obcí, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie, sociálne dopady ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s ústavou a so všetkými zákonmi platnými v Slovenskej republike.
Veľmi pekne vás hneď na úvod pri dôvodovej správe žiadam, aby ste zvážili, či nepodporíte tento návrh zákona, ktorý nemá žiadne politické ambície.
Ďakujem.

36.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister Pavlis, ja musím povedať, že až donedávna ja som veľmi teda nepostrehla vaše pôsobenie vo vláde, vy ste taký pomerne nenápadný pán. Mňa na vás upozornil až ten blog Veroniky Remišovej, ktorej zistenia podľa mňa boli dostatočné na to, aby vás, aby ste odstúpili alebo aby vás premiér odvolal, ale nestalo sa tak, a tak sa vás dnes snažíme odvolať z funkcie my, tak ako vašich kolegov predtým. A ja musím povedať, že mnohí tu stáli vrátane napríklad premiéra, ale ani jeden z nich nepredviedol také vystúpenie ako vy dnes a s odstupom času teda musím povedať, že aspoň to im slúži ku cti.

A po tomto vašom vystúpení ak existuje skutočný dôvod na vaše odvolanie, tak to bol podľa mňa tento váš prejav, lebo z môjho pohľadu vás diskvalifikoval nielen ako ministra, ale aj ako človeka, a mňa osobne ste len utvrdili v tom, že sú vám vlastné spôsoby až, by som povedala, mafie a výpalníkov, lebo svojím spôsobom aj vy vypaľujete štát, a len vás chcem upozorniť na to, že aj tá hrubokrká mafia si na finále rada hovorí, že oni sú vlastne podnikatelia.

Ďakujem veľmi pekne. Ja už som tu raz stála s týmto návrhom zákona, kedy som sa snažila meniť pravidlá pri tom, keď sa pacient snaží dokázať pred súdom, nielen teda cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že bol poškodený konaním lekára.
Ja viem, že to prichádza teda druhýkrát na rokovanie pléna, a to preto, že som zmenila ten návrh zákona, ja som to rozšírila, snažím sa teraz ešte aj odpolitizovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to z toho dôvodu, že v tej mojej prvej novele som sa snažila preniesť dôkazné bremeno na lekára. Musíme vychádzať z toho, že pre toho smrteľníka, pre toho pacienta alebo teda pozostalého, ktorý sa ocitá pred súdom, aby namietol konanie lekára, je častokrát nepredstaviteľné, aby dokázal, že ten lekár sa dopustil chyby. Toto nie je vec, ktorá je z mojej hlavy, toto je štatisticky dokázaná vec, že my prakticky máme veľmi málo precedensov, kde by pred súdom lekár skutočne platil za to, čoho sa dopustil, a veci mu boli dokázané. Dokonca advokáti sa vyjadrujú v tom zmysle, že neberú takéto prípady, pretože tie sú korunované spravidla neúspechom. Takže preto som sa snažila preniesť to dôkazné bremeno na lekára, lebo vychádzam z toho, že ten lekár sa jednoduchším spôsobom vyviní z toho konania, ako mu je to konanie dokázané.
A tiež to nie je vec, na ktorú by som teda ja prišla zo dňa na deň, nemám na to ani vzdelanie, aby som sa k týmto veciam vyjadrovala, ale faktom je, že som sa pozrela, ako to funguje v jednotlivých európskych krajinách a aj napríklad v Spojených štátoch amerických. V Spojených štátoch amerických je to pomerne jednoduchšie, pretože oni tam majú zaužívané štandardizované medicínske postupy, a preto pred súdom je relatívne jednoduché dokázať lekárovi, či sa dopustil alebo nedopustil nejakého prešľapu, keďže si nesplnil presne predpísané štandardizované medicínske postupy.
V Nemecku, a to je tá úprava, ktorou som sa snažila inšpirovať, je to zavedené tak, že to dôkazné bremeno je prevedené na lekára a ten sa musí vyviniť, ale, samozrejme, Nemci sú oveľa ďalej, existuje tam samostatné právne odvetvie zvané Arzthaftung, ktoré sa zaoberá zodpovednosťou lekára voči pacientovi za zavinené konanie, ktorá vyplýva z výkonu ich lekárskej činnosti. Častokrát sú symptómy ochorenia nejasné, preto dochádza k chybnému stanoveniu diagnózy. Súdy berú kvôli narastajúcim sťažnostiam do úvahy len také správanie lekára, pokiaľ sa dopustil hrubého porušenia medicínskych pravidiel. V Nemecku sa týmito prípadmi zaoberajú špeciálni znalci, mediačné služby lekárskych komôr, ktorí vedú proces a riešia prípady údajného zanedbania lekárskej starostlivosti. Tento proces je v každej spolkovej krajine organizovaný odlišne, ale obvykle sa proces skončí vypracovaním znaleckého posudku, ktorý popiera alebo deklaruje chybu lekára. Každý poistený pacient sa zároveň môže obrátiť na svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá je povinná pomáhať poistenému v prípade podozrenia na zanedbanie povinnej lekárskej starostlivosti. Tým posledným východiskom je tá súdna cesta a tam teda ide o to dôkazné bremeno.
Ja viem, že toto je vec, ktorú som vám vlastne hovorila už pri tom, keď som predkladala tú prvú novelu zákona, a teda dôvod, prečo tu dnes stojím opäť, je ten, že moja novela zákona zavádza aj to, že súdy by mali prihliadať, alebo teda musia prihliadať podľa mojej novely na zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Veľký problém ale vidím v tom, keď si položíme otázku, že ako funguje ten náš Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aj podľa medializovaných informácií vieme, že nefunguje, žiaľbohu. Bolo to tak aj za našej vlády, je to tak aj teraz a bolo to tak vždy, odkedy máme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že je to trafika, kde si odkladáme nejakých svojich spriaznených straníckych lekárov, tak to jednoducho je, pretože ide o politické nominácie. A keď som sa zamyslela nad tým, že aké všelijaké prešľapy urobil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za tohto obdobia, ale musím povedať, že aj v minulosti, tak by to nebolo celkom fér, dokonca by sa ešte sťažila tá pozícia toho smrteľníka, ktorý sa ocitá pred tým súdom a snaží sa dopátrať teda nejakej spravodlivosti. Práve preto, že sú to pomerne nekompetentné zistenia, ku ktorým sa úrad dopracúva, ja za všetky spomeniem jedno, bielenie zdravotnej karty v nitrianskej nemocnici, kedy ešte aj lekárka, ktorá bielila tú kartu, sa k tomu priznala verejne a predstavte si, že úrad sa nakoniec dopátral k zisteniu a k záveru oficiálnemu, že k žiadnemu bieleniu zdravotnej karty nedošlo. Tak nad týmto sa teda podľa mňa musí pozastaviť rozum každého zdravého a súdneho jedinca, a preto som to stiahla, doplnila teda o to, že mali by sme sa snažiť odpolitizovať ten Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Myslím si, že mal by tam byť naozaj bezúhonný odborník, ktorý nemá žiadne nejaké politické pozadie, a teda snaží sa pristupovať k veci inak a nie sú na neho vyvíjané žiadne tlaky.
Ale ja vidím, že vás je tu málo a predpokladám, to je posledný bod tejto schôdze, myslím, ešte zajtra máme niečo, ale to boli termínované veci. Ja som sa preto prihlásila, lebo z úcty teda ku konkrétnej rodine, ktorým sa narodil ťažko postihnutý chlapček, oni sú si teda istí, že tým dôvodom bolo zanedbanie lekárskej starostlivosti. A ja som im sľúbila, že s tým ich prípadom vystúpim, urobila som tak raz a urobím tak znova pri predkladaní tejto novely zákona, lebo si myslím, že si to zaslúžia.
Ide o mladých ľudí, ktorí sa rozhodli založiť si rodinu. A to tehotenstvo im prebiehalo úplne v poriadku, až 18. februára, čo bolo vlastne pár dní pred, to bol týždeň pred plánovaným pôrodom, teda termínom pôrodu, sa zistilo, že na základe nejakých vyšetrení tam bol naznačený oligohydramnion. A oligohydramnion, to je stav, kedy má žena menej plodovej vody, ako by mala mať, a podľa dostupných medializovaných informácií, podľa všetkých informácií, ktoré som dostala od rôznych lekárov gynekológov, tento stav predpokladá, že matka by mala byť monitorovaná. Mala by byť hospitalizovaná, pokiaľ ide o nižšiu graviditu, teda do určitého mesiaca tehotenstva, keď je ten plod ešte nie donosený, matka musí byť monitorovaná a malo by sa robiť všetko pre to, aby teda sa to dieťa donosilo, až potom je vyvolaný pôrod. Ale v čase, ako bol tento, kedy ten plod už bol riadne donosený a bol naozaj týždeň pred riadnym termínom, nič nebránilo tomu, aby ten pôrod bol vyvolaný. Nestalo sa tak. Ale stalo sa to, že 26. februára priviedla na svet dieťa, ktoré malo akútny endokarditický zápal srdca, mal zápal mozgu, niekoľkokrát prekonal sepsu celého organizmu. Bol hypotonický, ak neviete, tak hypotonický, to sa hovorí o deťoch, ktoré sú ako handrové bábiky, ten chlapček má dnes takmer rok, o pár dní bude mať rok a naďalej tento stav pretrváva, nikdy nebude vidieť, počuť a podobne a naozaj vyzerá ako handrová bábika. Robili mu množstvo lumbálok, to si neviem ani predstaviť, že koľkokrát mu robili všelijaké vyšetrenia, veľmi bolestivé pre dospelého človeka, nieto ešte pre novonarodené dieťa.
Ale čo ma najviac zarazilo na tomto prípade, je to, že keď ona rodila toho chlapca, tak pôrodník napísal do správy, že nemala vôbec žiadnu plodovú vodu, ale keď už lekári prišli na to, čo tomu chlapčekovi všetko je, v dôsledku toho, že niekoľko dní ležal v tele matky bez plodovej vody, tak zrazu do správy, keď ho prekladali z jednej nemocnice do druhej, napísali, že plodová voda bola úplne číra. Takže tu si naozaj myslím, ja mám obidve tie správy k dispozícii a myslím si, že tam došlo k manipulácii záznamov práve preto, aby lekár, ktorý neurobil to, čo mal urobiť, bol chránený.
Tí mladí ľudia naozaj netušia, že čo všetko bolo pri pôrode ich syna inak ako pri preklade malého, ale podľa nich je na zamyslenie, ako sa dá rýchlo zmeniť reálny stav na kuse papiera, akoby ani nešlo o život človeka alebo o život dieťaťa.
Tam sa stalo ešte množstvo ďalších vecí, keď matka, ktorá teda zdrvená tou správou, oni boli niekoľko mesiacov v nemocnici a tie správy sa prakticky stupňovali, oni každý deň prichádzali na to, že priviedli na svet človiečika, ktorý nikdy nebude mať plnohodnotný život. A celá rodina sa vlastne teraz krúti okolo neho, lebo ten malý musí prijímať stravu cez cievku, má narobené vývody a tam sa vlastne obrátil celý život tej rodiny naruby. Tak ani počas tej hospitalizácie ani tú matku ani raz nenavštívil napríklad psychológ, aby jej pomohol nejakým spôsobom sa cez to preniesť, proste nemali absolútne žiadne poradenstvo. Dokonca keď sa po tom všetkom domáhali zdravotnej dokumentácie ich syna, tak ten lekár, ktorý im ju dával, ju vyhodil so slovami, že čo sa v tom bude ona rýpať, nech ide domov robiť si zdravé deti. A nech sa vykašle na toto. Tých, keď ju otec, pretože ona veľmi ochorela, keď ju ten otec toho dieťaťa chcel vystriedať v nemocnici, tak z nemocnice mu prišla oficiálna odpoveď, že nemôže vystriedať tú matku v nemocnici, lebo sú tam kojace matky, ktorým by sa on mohol pozerať na prsia. Tak už toto odpísať otcovi, biologickému otcovi takto ťažko poškodeného chlapčeka, si myslím, že to nie je že profesionálne zlyhanie, to je ľudské zlyhanie.
Tých vecí sa tam stalo strašne veľa a ja by som vás chcela poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová a kolega Martin Poliačik.
Dôvodom predloženia uvedeného návrhu zákona sú početné a v poslednom období čoraz častejšie medializované pochybenia lekárov, ktoré vedú k nezvratnému zhoršeniu zdravotného stavu pacienta alebo dokonca k jeho úmrtiu. V slovenskom právnom poriadku v súčasnosti absentuje podrobnejšia úprava nemajetkovej ujmy v peniazoch, takzvanej materiálnej satisfakcie. Náš právny poriadok síce pomerne podrobne upravuje pravidlá, ako sankcionovať zodpovedný subjekt v rovine administratívno-právnej, teda Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale samotnú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ponecháva na občianske súdne konanie, kde sa už beztak psychicky aj fyzicky vyčerpaný občan ocitá v zložitej procesnej situácii, pretože dôkazné bremeno leží na ňom.
Z uvedeného dôvodu sa predloženým návrhom novelizuje aj Občiansky súdny poriadok, kde sa navrhuje, aby súd bol v otázke, či k pochybeniu došlo alebo nedošlo, viazaný zisteniami Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s tým, že dôkazné bremeno preukázania opaku by bolo na žalovanom, teda na lekárovi, respektíve na zdravotníckom zariadení. Koncept použitý v tomto návrhu zákona predpokladá, že na materiálnu satisfakciu by vznikol nárok paralelne popri náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka, respektíve zákona č. 437/2004 Z. z. Uvedená náhrada sa vypočítava na bodovom princípe a vypočítaná suma nie je dostatočná, pretože neodráža závažnosť spôsobenej ujmy.
V porovnaní s návrhom, ktorý bol predložený v roku 2014 a pred hlasovaním bol vzatý späť, sa tento návrh odlišuje tým, že post predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zbavuje politického vplyvu. Podľa predloženého návrhu bude vyberaný výberovou komisiou, do ktorej budú členov nominovať akademické senáty lekárskych fakúlt, čím sa zabezpečí odpolitizovanie tejto inštitúcie.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie ani sociálny vplyv.
Ďakujem pekne.

82.
Ďakujem veľmi pekne. Ja mám rada, keď sa tu citujú filmy. Pán poslanec Hlina, vy ste tiež ten, čo vystúpil, a pre mňa ste tým ako nejak nestratili na kvalite. Pre mňa nijak nestratil na kvalite ani váš kolega Huba, ktorý vystúpil z poslaneckého klubu OĽaNO, a je to podľa mňa jeden kvalitný človek, ktorý tu bezpochyby má čo robiť, a veľmi si ho vážim.

A my sme sa zmenili, áno, my sme sa zmenili, napríklad sme opekneli, keď ste si všimli, lebo k nám pristúpila kolegyňa Janka Kiššová, my sme škaredého Sulíka poslali do Bruselu. A takže áno, zmeny sa proste dejú v živote a treba ich akceptovať alebo neakceptovať, budete mať na výber pri tom hlasovaní.
A ešte taká malinká poznámka pre kolegu Přidala, aj keď ja viem, že by som to nemala podľa rokovacieho poriadku, pán poslanec Osuský - a na to som obzvlášť hrdá - reprezentuje aj SaS-ku, keďže on je členom SaS, on nie je iba členom poslaneckého klubu. (Reakcie z pléna.) Predstavte si, také veci sa dejú v tomto svete!
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ja som ešte pri tom mojom vystúpení zabudla povedať, že mne to naozaj pripadá, ako proste lobizmus tej jednej organizácie, ktorá už dnes je zmluvne zastrešená väčšinou slovenských obcí a napokon mňa by to veľmi ani neprekvapilo, lebo veď strana SMER teda má históriu presviedčania jednotlivých starostov obcí, aby podpisovali zmluvy s vybranými organizáciami, spoločnosťami súkromnými a asociáciami a podobne. Sme to riešili už aj tu v parlamente, keď sme sa snažili odvolať pána ministra Richtera, takže ja by som sa ani, ani nečudovala, keby to, proste za tým všetkým boli takéto pohnútky, ale možno nám to v záverečnej reči pán minister vysvetlí inak.