Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja musím povedať, že nezdieľam nadšenie pani podpredsedníčky Eriky Jurinovej z novely, ktorú nám priniesli do pléna, a vysvetlím aj prečo.
Musím povedať, že je tam aj pozitívum, teda aby som len nehanila, tak trochu aj pochválim, a to je to, že naozaj ste sa pokúsili urobiť také zmeny v tom zákone o rodine, aby bolo všetkým jasné, že umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti má byť tým posledným riešením, tam, myslím, sa každý na tomto zhodneme.
Prekáža mi, prekáža mi, a nie preto, že som v liberálnej strane, a nie preto, že by som bola v tomto nejako veľmi liberálna alebo že by ma to tešilo, ale vychádzajúc z aplikačnej praxe, kde sa každé druhé manželstvo rozvádza, tak mi príde zvláštne, že v tomto čase zadefinujete ako najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny ako prostredie, ktoré je tvorené otcom a matkou. Ja chápem, že ten zámer možno môže byť dobrý. Asi takto by sme si to želali všetci a ja by som sa k tomu hlásila všetkými desiatimi. Ale vychádzajúc z aplikačnej praxe, to jednoducho nefunguje. A my si do toho zákona môžeme napísať čokoľvek a vy ste to urobili. A mne na tom prekáža to, že čo tá polovica detí, ktorá vyrastá v tých neúplných rodinách? A manželstvá sa rozvádzajú nielen z roztopaše. Áno, sú aj také, ktoré proste odmietnu bojovať a rozvedú sa a zvolia tú jednoduchšiu cestu, ale sú aj také, ktoré sa rozvádzajú na základe vážnych dôvodov, vážnych dôvodov, ako je napríklad domáce násilie, násilie páchané na ženách a deťoch, kedy matka alebo teda jeden z tých partnerov odchádza s tým dieťaťom a zrazu sa to dieťa ocitá v pozícii, kde nie je v tom najvhodnejšom prostredí.
A ja mám taký pocit, že tým, že ste to takto explicitne napísali do toho zákona, že z nich ako keby vyrábame takú druhú kategóriu detí. To je taká nejaká odnož detí, ktoré by mali teda vyrastať v ideálnom prostredí. Ak nie, možno mi to vysvetlíte potom, pán minister, že ako ste to mysleli, ale skutočne je to tam napísané natoľko explicitne, že sa neviem ubrániť tomu, že deti, ktoré nebudú vyrastať proste v tradičnej rodine, sú také poddeti.
Najlepší záujem dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa, to súhlasím s tým, čo bolo uvedené od pani Janky Šípošovej, to je vec, ktorá vyzerá veľmi dobre na papieri, ale, žiaľbohu, zase tá aplikačná prax nás presviedča dennodenne o tom, že každý si to vysvetľuje po svojom, inak si to vysvetľuje kolízny pracovník na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, inak si to vysvetľujú jednotliví sudcovia. A to je veľká škoda, lebo ja si myslím, že keby každý, každý, kto rozhoduje o osude dieťaťa, mal na zreteli ten jeho skutočný najlepší záujem, tak tie veci s deťmi by vyzerali, sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže by vyzerali na Slovensku inak, ako vyzerajú.
Nie je asi celkom pravda, ako hovorila Erika Jurinová, že všetky organizácie, ktoré sa zaoberali a pripomienkovali návrh zákona, sa dopracovali k nejakému konsenzu a je pokoj a kľud pri prijímaní tohto návrhu zákona, resp. novely. Pravdepodobne tomu tak nie je. Ja som obdržala pripomienky zo združenia na podporu rodiny, kde pracuje pomerne veľa právnikov, možno sa dostali tie pripomienky aj k vám a ja sa s nimi stotožňujem a poviem vám prečo.
Ja si myslím, že ten návrh, ktorý ste priniesli, je protiústavný. A ja som moc malý pán na to, aby som tu vyhlasovala, či je alebo nie je protiústavný, na to máme Ústavný súd. A ja sa určite pokúsim zohnať podpisy pod podanie na Ústavný súd, pretože tá predmetná novela okrem iného obmedzuje právo rodiča, ktorému je dieťa zverené, zmeniť bydlisko ďalej ako do susedného okresu bez súhlasu druhého z rodičov. Je tak, pán minister? Nie je tak? (Reakcia navrhovateľa.)
No je to tak, lebo tak je to podľa mňa napísané a ja mám, vy ste právnik a ja mám tiež výklad právnikov teda a príliš veľa právnikov si to vysvetľuje práve takto. A ja si myslím, že vzhľadom na skúsenosti aplikácie zákona o rodine a súvisiacich vzťahov v praxi by sme sa naozaj mali pozrieť na argumenty, z ktorých vyplývajú pomerne dosť závažné pochybnosti o tom, či to navrhované opatrenie pre rodičov a deti bude skutočným prínosom alebo nie. Pretože pokiaľ ide o to ústavné hľadisko, bolo by dobré sa pozrieť a skúmať súlad tohto návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pretože v prípade obmedzenia pohybu rodiča by sa jednalo o zákaz, ktorý je v rozpore s ústavne zaručenou osobnou slobodou a slobodou pohybu, ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokolov.
Osobná sloboda sa podľa ústavy zaručuje a nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Sloboda pohybu a pobytu je zaručená. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.
A musím povedať, že tými uvedenými ustanoveniami sa zaručuje predsa voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť. Možnosť zásahu do osobnej slobody je prípustná len v mimoriadnych prípadoch, najmä podľa zákona o Policajnom zbore, Trestného poriadku alebo v prípade nutnosti nariadenia ústavnej zdravotníckej starostlivosti. Sloboda pohybu znamená slobodu prísť a odísť na ktorékoľvek miesto na území štátu s výnimkou zákonných obmedzení z dôvodu bezpečnosti štátu, ochrany prírody alebo trestnoprávnych opatrení.
A tu by som opäť chcela upozorniť na to, o čom som už hovorila, že podľa tých štatistík naozaj 40 až 50 % manželstiev sa rozvádza a či si to chceme pripustiť alebo nechceme, ja tu teraz nechcem hrať na žiadnu nejakú feministickú nôtu alebo nič podobné, ale z tých štatistík jednoznačne vyplýva, že sú to predovšetkým ženy, ktoré sú ekonomicky znevýhodnené a po rozvode majú problém zabezpečiť si dostatok prostriedkov na vlastné bývanie. A k tomu prispieva aj skutočnosť, že vysporiadanie súdom môže trvať roky, kedy žena, pokiaľ je spolužitie nemožné, nemá kam odísť, pretože nájmy sú drahé, dostať hypotekárny úver alebo pôžičku je nereálne v situácii, kedy utekáte povedzme od tyrana a násilníka a skutočne sa snažíte začať od bodu nula, zohnať si zamestnanie a podobne. Ani konečný výťažok zo spoločného majetku po odpočítavaní záväzkov, napríklad na hypotéku, väčšinou nepostačuje na zabezpečenie samotného bývania. A preto najčastejším riešením, ktoré skutočne vyplýva z praxe, je to, že žena sa v tom krízovom období uchýli k blízkym osobám, napríklad k príbuzným. A tí, samozrejme, môžu bývať aj ďalej ako ob jeden okres. Najmä na Slovensku, prosím vás pekne, kde do tretieho okresu dohodíte kameňom. Ja viem, že ste z toho vyňali tuším Bratislavu a Košice, hej, ale ako tie vzdialenosti medzi našimi okresmi sú smiešne.
V Kanade napríklad existuje takýto zákaz, ale to je zákaz pri aplikovaní striedavej osobnej starostlivosti. To znamená, že dieťa trávi rovnaký počet dní u otca ako u matky. Napríklad je tri dni u matky, štyri dni u otca a potom naopak a podobne, a v Kanade sú trošku iné vzdialenosti medzi tými jednotlivými provinciami, to znamená, že tam to má logické opodstatnenie.
A ja by som dokonca pochopila, keby ste takýto zákaz slobodného presunu navrhovali pri striedavej osobnej starostlivosti. To by som úplne, úplne by som tomu rozumela, lebo sú prípady na Slovensku, kedy napríklad rodič aj pri striedavej osobnej starostlivosti zoberie dieťa a odsťahuje sa do Košíc a potom si to predstavuje tak, že to dieťa chodí týždeň do školy v Košiciach a týždeň do školy v Bratislave. Podľa mňa je to choré a toto určite nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Ale nerozumiem tomu, prečo chcete takýto zákaz presadiť plošne aj pri tom, keď je napríklad to naše známe slovenské párnovíkendovstvo, pričom to vykonanie rozhodnutia súdu môže byť zaručené, ak aj tá žena býva napríklad ob jeden okres, ten otec sa dostane k tomu dieťaťu, nič mu v tom nebráni, dokonca dieťa v prípade takýchto vzdialeností medzi okresmi aj môže navštevovať stále tú istú školu. A ja neviem, či to je úplne v najlepšom záujme dieťaťa, ale je to v záujme dieťaťa, jednoducho ten záujem dieťaťa nie je nijakým spôsobom narušený.
To znamená, že mne z toho naozaj vyplýva, že sa pohybujete na veľmi tenkom ľade. A neviem, či ste úplne skúmali pri tomto návrhu súlad vášho návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, ak áno, ja by som to rada videla, takéto stanovisko, lebo upozorňujem na to, že príliš veľa organizácií, príliš veľa právnikov si to vysvetľuje tak, že váš návrh je protiústavný.
Nehovoriac o tom, že som videla, že niektorí takí, ja ich volám, že talibanskí otcovia, ktorí sa zasadzujú najmä o tú striedavú osobnú starostlivosť, a poznám prípady, kedy im aj bolo vyhovené a zrazu, akonáhle im bolo vyhovené, tak stratili záujem o tú striedavú osobnú starostlivosť. To znamená, tam boli iné pohnútky, ako to skutočne sa starať o dieťa, a zväčša išlo teda o to, aby čo najviac škodili tej bývalej partnerke. Tak ja si myslím, že týmto návrhom im dávate do rúk príliš silnú zbraň a tá zbraň môže spôsobiť to, že sa protiústavne obmedzí právo na osobnú slobodu a slobodu pohybu jedného z partnerov, a veľmi silnú zbraň na to, aby v konečnom dôsledku, ak sa rozhodnú využiť takúto páku a zákon im to bude umožňovať, že budú obmedzovať pohyb toho rodiča...
Prepáčte, pán poslanec, ruší ma to. (Reakcia na príchod jedného z poslancov k navrhovateľovi.)
... ak sa rozhodnú využiť túto páku, ktorú im prakticky týmto návrhom podsúvate a umožňujete, tak si myslím, že v konečnom dôsledku utrpí najmä dieťa.
Ďakujem pekne.
