Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, celú dôvodovú správu návrhu zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, ktorú predkladajú poslanci Národnej rady Otto Brixi, Anton Martvoň a Jozef Mikloško, čítať nebudem, keďže je pomerne obsiahla a každý z vás ju má v printovej podobe pred sebou.
Faktom, fakt je ten, že v Ríme pôsobí v súčasnosti 14 historických ústavov krajín, najmä strednej Európy, ktoré si uvedomili, že pre výskum národných dejín je dôležité poznať dokumenty najmä v rímskych a vatikánskych archívoch. Tieto ústavy popri vlastnom historickom výskume sa venujú aj bádaniu v odboroch archeológie, umenovedy či knižných vied. Každý z nich má svoju pevnú štruktúru, štatút a rozpočet, pričom ich pracovníci skúmajú svoju národnú históriu vo svetle týchto jedinečných prameňov. Okrem toho tiež vykazujú významnú publikačnú činnosť, organizujú medzinárodné semináre a konferencie. Ústavy poskytujú svojim vedeckovýskumným pracovníkom štipendiá.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zriadiť podobnú inštitúciu so slovenským zázemím aj v Ríme.
Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctené torzo kolegov a kolegýň, ktoré tu ostalo, predmetný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú poslanci Otto Brixi a Richard Raši.
Cieľom novely zákona je zvýšiť bezpečnosť kúpania a plávania na kúpaliskách či krytých plavárňach prostredníctvom zabezpečenia dohľadu nad každým bazénom prístupným návštevníkom prostredníctvom vyškolených plavčíkov. Predkladaná novela zákona je taktiež reakciou na udalosti, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti, kedy prišli o život maloleté deti v bazénoch, nad ktorými nebol permanentne vykonávaný dohľad.
Zabezpečenie stáleho dohľadu nad plaveckými a taktiež neplaveckými bazénmi, ktoré sú prístupné nielen pre maloleté deti, má za cieľ odstrániť nebezpečenstvo úrazu a utopenia sa, tak ako sa to nešťastne v ostatných dňoch stalo napríklad v seneckom aquaparku, kedy zahynuli dve malé deti.
Povinnosť zabezpečiť dohľad nad bazénmi prostredníctvom plavčíkov budú mať prevádzkovatelia umelých kúpalísk popri ostatných povinnostiach, ktoré im vyplývajú z príslušných zákonov.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadny vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, rovnako ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane práva Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne ešte raz, pán predseda, teda predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma síce neurčil za spravodajcu, ale vzhľadom k tomu, že ústavnoprávny výbor je gestorským, tak si dovolím podať spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku a z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia ňou predkladajú návrh zákona s cieľom zvýšiť efektívnosť činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti a zabezpečiť účinnejšiu ochranu práv a zákonom chrániť záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu v súlade s čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň navrhujem ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie zákona v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, tak ako už bolo spomínané, predmetný návrh predkladám ja, menovite Otto Brixi, spolu s kolegami Antonínom Cicoňom a Dr. Antonom Martvoňom. V skratke k samotnému predmetu a dôvodovej správe.
Uplatňovanie predmetného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. v praxi preukázalo nevyhnutnosť upraviť a spresniť niektoré ustanovenia zákona tak, aby bola zabezpečená jeho jednoznačná aplikácia v praxi, ako aj právna úprava v oblasti činnosti s lesným reprodukčným materiálom dostatočne zohľadňovala očakávané klimatické zmeny vo vzťahu k zásadám prenosu lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa.
Prijatie účinných opatrení z hľadiska očakávaných klimatických zmien pri obnove lesa je základným predpokladom zvyšovania biodiverzity, ekologickej stability a zachovania lesov ako zložky životného prostredia a prírodného dedičstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nechcem nadväzovať na slová pána kolegu, doktora Gála, ale chcem povedať, že tento návrh zákona nie je o SMER-e, ani o tom, či tu bude na SMER platiť nejaký bič, alebo nie, lebo raz tu SMER byť nemusí a tento návrh zákona môže byť zneužívaný voči komukoľvek, kto bude v danom čase a danom priestore vládnuť. Súhlasím s názorom, že dnes tá kontrola je dostačujúca, a pokiaľ chceme ísť cestou, že poslanci nebudú ďalej len nadľuďmi, ktorí budú mať iné práva a povinnosti, ako má väčšina občanov, nemali by sme tento návrh zákona schváliť, ale skôr vychádza z princípov, ktoré tu boli zaužívané, a tých kontrolných mechanizmov, ktoré tu platili aj v zmysle ústavy posledné roky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, ja si vážim záujem predkladateľov na budovaní akéhokoľvek demokratizačného princípu a zvyšovaní nejakých kontrolných mechanizmov, ale chcem povedať, že tento návrh sa mi nejaví už len z toho dôvodu, že zvyšuje teda možnosť verejných funkcionárov kontrolovať a v mnohých prípadoch nepochybne aj šikanovať akékoľvek verejnoprávne inštitúcie, ministerstvá, rezorty a každého, koho sa to týka. Ja mám taký typický príklad a paralelu z Košíc, kde, ako viete, tvorí samosprávu nielen mestské zastupiteľstvo, ale aj zastupiteľstvá mestských častí, a už v minulosti bol záujem mestských poslancov chodiť po mestských častiach, chodiť po úradoch, chodiť po magistrátoch, pýtať sa zamestnancov a mimoriadne ich vyrušovať pri ich práci. Ja si myslím, že dnes je v tejto krajine dostatok mechanizmov, či kontrolných, alebo iných na to, aby sa akýkoľvek verejný funkcionár mohol dozvedieť to, čo ho zaujíma, mohol dostať informácie, ktoré sa ho týkajú, a nemyslím si, že je nejaký rezort a nejaký minister, alebo akýkoľvek iný ústredný orgán štátnej správy, ktorý by bránil verejnému funkcionárovi, a obzvlášť poslancovi Národnej rady, získať informácie, ktoré potrebuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcem sa na úvod poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, vrátane kolegov z opozície, za ich pomerne vecné príspevky. Je pravdou, že na niektoré veci máme odlišný názor, ale už to asi z hľadiska nášho politického pôsobenia bude tak.
K tomu, čo hovoril pán kolega Novotný alebo pán kolega Mihál. No je pravdou, že tento návrh neprešiel zastupiteľstvom, ani mestským, nebola k nemu ani spoločenská diskusia. A bolo to urobené z jediného pragmatického dôvodu a teda nepovažujeme za úplne šťastné, aby sa k tomu, či bude poslancov menej a koľko ich bude, aby sa vyjadrovali práve poslanci, ktorí dnes vo svojich volených funkciách sú. Ja si myslím, že by bolo veľmi málo poslancov, ktorí by skutočne zahlasovali za tento zákon a sami sebe by dali slučku na krk, a hrozilo by im to, že v ďalšom volebnom období sa už do toho mandátu a do toho zastupiteľstva, či už mestského alebo miestneho, nedostanú.
Čo sa týka diskusie ďalšej, áno, ako povedal kolega Novotný, Košice majú veľký problém. Je to počet mestských častí. A pravda je taká, že dnes v Košiciach, a možno viac ako kdekoľvek inde na Slovensku, je tá samospráva mimoriadne prebujnená a tých volených zástupov aj mestských častí je možno oveľa viac, ako majú iné svetové metropoly.
Chcem však takto verejne prisľúbiť, ako som to už povedal aj minule, ako to deklaroval aj pán primátor Raši, že diskusiu viesť na tému zlučovania mestských častí budeme. Budeme viesť diskusiu aj o procese a mechanizme, ako to spraviť, a tá diskusia bude vedená či s kolegami z opozície, či už s kolegami z košických parlamentných lavíc, alebo aj s občanmi, tretím sektorom a kýmkoľvek, koho sa toto vlastne týka. Čiže tak ako tu stojím, pozývam pána kolegu Novotného, pána kolegu Chrena, ktorý zastupuje košických poslancov, a všetkých, ktorí majú záujem na tom, aby tá slovenská a košická samospráva fungovala efektívnejšie. Poďme niečo s Košicami robiť! Sadnime si k okrúhlemu stolu na jar a prijmime také rozhodnutie, pri ktorom sa stretneme a ktoré bude schváliteľné naprieč celým politickým spektrom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, poslanci Národnej rady, menovite Pavol Paška, Richard Raši, Otto Brixi a Milan Géci predkladajú novelu zákona č. 401/1990 Zb. o Meste Košice v znení neskorších predpisov, ktorý v súčasnej dobe zaostáva vo vývoji za všeobecným predpisom, ktorý je zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.
Kým zákon o obecnom zriadení sa neustále vyvíjal a očisťoval od chýb plynúcich z mylného chápania postavenia a kompetencií obcí a ich orgánov, v počiatkoch samosprávy, zákon o meste Košice nebol podrobený súbežnej korekcii.
Mnoho problémov spôsobuje aplikácia najmä tých ustanovení zákona o Košiciach, v ktorých sú recipované základné princípy samosprávy obcí zo zákona č. 369 o obecnom zriadení, v ktorých nebola premietnutá ich postupná úprava zákona o obecnom zriadení. V zákone o Košiciach zostali v pôvodnom stave z roku 1990. Pri ich výklade je vyjadrovaný názor, že sú špeciálnou úpravou len pre Košice. Úlohy samosprávy mesta, základné postavenie, kompetencie, rokovanie, rozhodovanie a kreovanie orgánov mesta a ich orgánov, teda mestská rada, teda mestská rada a komisie mestského zastupiteľstva, formy, spôsoby a inšitúty, prostredníctvom ktorých sú zabezpečované úlohy a výkon samosprávy, teda miestne referendum, zhromaždenie obyvateľov, uznesenia mestského zastupiteľstva, všeobecne záväzné nariadenia, postavenie obyvateľov, postavenie poslancov alebo ukladanie pokút, ktoré sú ustanovené v zákone o obecnom zriadení, sú spoločné pre všetky mestá a obce, nemôžu sa odlišovať, preto sú predmetom úpravy všeobecného zákona a nemôžu byť špeciálne upravené len pre mesto Košice.
Slovom, možno dedukovať, že zákon o meste Košice, môže mať špecificky upravené len osobitosti, nie však základnú podstatu. Takýmito osobitosťami sú napríklad:
- vnútorné organizačné usporiadanie samosprávy mesta,
- územné usporiadanie,
- výkon samosprávy,
- členenie orgánov samosprávy mesta,
- štatút mesta.
A ostatné odlišnosti v základných princípoch zákona od zákona o obecnom zriadení môžu byť považované len za legislatívne zaostávanie za všeobecným právnym predpisom, z ktorého boli prevzaté aj ustanovenia, ktoré nemôžu byť špecifikami Košíc.
Úlohou navrhovaného zákona je odstrániť chyby a zastaralé ustanovenia prevzaté zo zákona o obecnom zriadení, uviesť do súladu s platným znením tohto zákona.
Niektoré recipované ustanovenia sa zo zákona o Košiciach vypustia, s odkazom sa ponechajú na úpravu lex generalis, čo zabezpečí ich aktuálnosť aj v prípade budúcich novelizácií.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Pri znížení počtu poslancov mestského a miestnych zastupiteľstiev možno očakávať zníženie nákladov na výkon samosprávy mesta, znížením nákladov na odmeny poslancov, na technické vybavenie poslancov a obslužnú administratívu, pričom sa predpokladá ročná úspora až 500-tisíc eur.
Návrh zákona nevyvoláva asociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili traja poslanci, a to pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Kadúc a pán poslanec Beblavý. Pani poslankyňa Žitňanská podala pozmeňujúci a doplňujúci návrh a navrhla hlasovať o bode 2 svojho pozmeňujúceho návrhu osobitne. Pán poslanec Beblavý žiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 31 spoločnej správy.
Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch je ich veľa, preto ich vymenujem, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 a 33 s návrhom schváliť ich.

Paška Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol spravodajca. Odporúčanie je schváliť ich.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 82 za, 8 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tieto body sme schválili.

Brixi, Otto, poslanec NR SR
Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 15 a 32 s návrhom neschváliť ich.