Videokanál poslanca

Vážená pani kolegyňa Žitňanská, chcem vám povedať takto oficiálne, že poslanci za KDH podporia váš pozmeňujúci návrh, ktorý sprísňuje postihy za tých, ktorí nedodajú pravdivé údaje o konečných užívateľoch výhod, a takisto zásadne rozširuje tento inštitút aj na ďalšie obchodovanie so štátom.
Aj a dovoľte mi, aby som aj povedal svoj osobný názor k spôsobu, ako sa prednášajú v Národnej rade pozmeňujúce návrhy. Je to môj osobný názor. Práve pred chvíľou sme videli, že rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili, bol nám pred pár dňami rozdaný do lavíc, musí poslanec podrobne čítať aj v pléne Národnej rady. Nikto nie je schopný pri tak dlhom čítaní ako vnímať. Každý si to radšej prečíta v lavici. Hovorím to preto, lebo je určitá komisia, ktorá v týchto dňoch rokuje o zmene rokovacieho poriadku. Myslím si, že v dnešnej dobe, ak je niečo rozdané do lavíc alebo aj v elektronickej podobe, úplne by stačilo, ak by predkladateľ povedal, že s predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktorý aj podpísal, podpísali ho ďalší pätnásti poslanci, súhlasí a nemusel by ho v pléne Národnej rady čítať. Aj pri tomto zákone, aj pri tomto zákone bude niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú rozsiahle, nevidím dôvod, ak by musel byť takto čítaný.
Ďakujem.

Vážený pán kolega Duchoň, ja som vo svojom vystúpení aj spomenul aj, aj zlepšujúci sa výber daní alebo akože táto vláda, minister financií, že ide po daňových únikov, hlavne pri DPH, to som dokonca asi aj pochválil.
Čo sa týka zlepšovania podnikateľského prostredia, neviem tie ďalšie opatrenia, ktoré ste spomínali, ja mám skôr pocit, že viacej a viacej zväzujú ruky podnikateľom na Slovensku, ale kľudne ako my sa tu môžeme, vy ste povedal, že moje vystúpenie bolo politické, môžeme sa tu politicky sporiť. Ja sa stretávam s podnikateľmi, s drobnými živnostníkmi, strednými podnikateľmi, veľkými podnikateľmi, chodím na výjazdy, stretávam sa s ľuďmi, počúvam, počúvam podnikateľov, manažérov blízkych strane SMER. Nikto nechváli túto vládu za to, že by pri tom, akú má silu, že vlastne je vláda jednej strany, podarila nejakými zásadnými krokmi naštartovať podnikateľské prostredie alebo dokonca nejaké zásadné reformy, ktoré by zefektívnili fungovanie verejnej správy. Preto som to zvýrazňoval. Preto som zvýrazňoval to ESO, lebo bolo nám tu lakované neustále, že ako vláda urobí zásadnú reformu, no neurobila. V sociálnej oblasti, v školstve, teraz pred koncom volebného obdobia sú tu ponúkané ľuďom nejaké sociálne balíčky. Ale kto to zaplatí? Preto som na úvod zvýrazňoval, že my robíme schodok každý rok, preto my sa tu môžeme politicky prekárať, koľko chceme, ale nakoniec pôjdeme medzi tých podnikateľov, ktorí napĺňajú tú štátnu kasu, a tí hovoria, že sa nezlepšilo ich fungovanie, to prostredie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

41.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, som celkom rád, že teraz iní vládni poslanci niečo vybavujú u pána ministra, lebo pred chvíľou, keď ako doňho pomerne dosť intenzívne hučal pán vládny poslanec Blaha, tak som mal strach, že doňho bude hučať nejakú marxistickú ekonomickú teóriu juhoamerického typu, a to by som sa teda veľmi obával. Ale teraz vážne.
Dámy a páni, aj keď som poslancom ešte len tri roky, pravdupovediac, vždycky ma trochu prekvapí, že keď je návrh štátneho rozpočtu vždycky na jeseň, tak je okolo toho veľký záujem, veľký záujem poslancov, hlavne opozičných, samozrejme, médií, veľa sa to rozoberá tento návrh, a pritom je to vždycky plán, dalo by sa povedať zbožné prianie vlády, ktoré síce vychádza z určitých výpočtov, ale ako to dopadne, to je vtedy ešte len taká chiméra.
A, naopak, keď je štátny záverečný účet, ako dneska máme ho predložený, tak ten štátny záverečný účet nevzbudí nejakú veľkú pozornosť verejností ani médií, odborníkov, pravdupovediac, ani poslancov Národnej rady.
Pritom ešte raz zopakujem, návrh štátneho rozpočtu je nejaký plán, to, čo by vláda chcela, minister financií čo by chcel, ako si to predstavuje. Štátny záverečný účet sú tvrdé čísla, tvrdé dáta. Pamätám si svojho času ešte za blahej pamäti za vlády Vladimíra Mečiara, keď minister financií pán Kozlík si dovolil povedať, že čísla sa nedajú oklamať, hlavne keď je nejaký záverečný účet, to je ako v reštaurácii. Príde čašníčka, spočíta to, darmo budete hovoriť, že sa vám to nepáči, proste toto je účet záverečný a takto vyzerá aj štátny záverečný účet. Nechcem ho zhadzovať, samozrejme, tieto dáta, ktoré sme dostali, ale je to tak.
Pán minister tu vo svojom úvodnom slove povedal základné údaje. Základným údajom je toho, ako táto republika, my všetci ako sme hospodárili. Na prvom mieste, samozrejme, vláda, ktorá to má v rukách, má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, tak ten výsledok je taký, že sme urobili schodok 2 156 mil. Niekto to môže nazvať stratu, ak by to hovorilo o nejakej firme, a urobili sme tento schodok už 21 rokov po sebe, od kedy je, odkedy vznikla Slovenská republika, za všetkých vlád Slovenská republika robí každý rok schodok, to znamená stratu. Skúste si to predstaviť u vás v rodine, že by ste 21 rokov robili len stratu, alebo pán Bublavý napríklad na obci, ak by mal 21 rokov po sebe robiť deficit, stratu, schodok, no neviem, ako, ako by tá obec fungovala a ako by taká rodina dokázala vyžiť. Ale to urobili všetky vlády, samozrejme, aby som bol korektný, a zvýrazňujem to preto, lebo žijeme v mesiacoch, v týždňoch, keď skoro každý týždeň pán premiér alebo pán minister ohlásia, že sa nám podarí toho roku, teda daňová prognóza hovorí o tom, že vyberieme viacej daní, ale aj minulého roku už boli takéto optimistické vyjadrenia. Vyberieme viacej daní, preto môžeme to vrátiť ľudom v rôznych podobách. Najlepšie vláde sa to páči baliť do takýchto balíčkov, lebo to sa marketingovo dobre predáva, blížia sa voľby, samozrejme, no tak to zabalíme do balíčkov a hurá ľudom to môžeme vrátiť. Preto zvýrazňujem ten schodok. My sme urobili stratu. My aj keď je o niečo lepší výber daní, vždycky robíme túto stratu.
Ďalej tu bolo spomínané rast HDP. Teda ešte aby som sa vyjadril ku schodku. Ten schodok je vyšší o 0,23 %, ako bol plánovaný, a je vyšší o 0,24 % ako v roku 2013. To znamená, ten schodok je vyšší ako predchádzajúci rok a je vyšší, ako bol naplánovaný. Rast HDP, rast ekonomiky HDP 2,4 %. Pánboh zaplať zaňho. Aj napriek tomu, čo robí vláda alebo skôr nerobí. Z môjho pohľadu vláda nič neurobila za tri roky pre zlepšenie podnikateľského prostredia. Aj vďaka tomu ekonomika narástla 2,4 % a je to aj vysvetlené, rast domáceho dopytu, rast ekonomiky v eurozóne, ktorý sú naši, ako keďže sme importná krajina, čo sa týka hospodárstva, tak tam sa ekonomika hýbala, domáci dopyt sa zvýšil a toto pomohlo na rast našej ekonomike. Ale vláda tomu nenapomohla nijako. Ja som nezaznamenal žiadne opatrenia systémové vlády v tom, aby tu podnikateľské prostredie bolo lepšie. Áno, vláda občas napomáha určitým mecenášom, oligarchom, aby sa im darilo viacej, niekoľkokrát sme to už spomínali. Typickým príkladom je Váhostav, súkromná firma, ktorú vlastní pán Široký, tak tá nevyplatí svojich subdodávateľov a vláda vyplatí za túto firmu dlhy. Nižšia miera nezamestnanosti, 11,6 %. Myslím si, že aj toto, tento rast ekonomiky napomohol tomu, že sa znižovala nezamestnanosť. A toto všetko súvisí aj s výberom daní, ktorého by som sa chcel dotknúť. Dovolím si to porovnávať, všetky tieto výbery, daní s rokom 2013, so skutočnosťou z roku 2013, aby som nehovoril o tom, čo si vláda naplánovala, ale toto, čo sa reálne v roku 2013 vybralo a čo sa vybralo v roku 2014. Tak je tu nárast pri DPH 180 mil., spotrebné dane 33, príjmy fyzických osôb plus 24, príjmy právnických osôb, pán minister, to ma prekvapilo, veľmi ma to neprekvapilo, ale príjmy fyzických osôb, teda dane z príjmov právnických osôb pokles o 86 mil. oproti roku 2013.
Pán minister, chcem sa spýtať, tak rast ekonomiky, domáci dopyt vyšší a dane z príjmov právnických osôb nižší o 86 mil. oproti 2013. Niečo tu, niečo tu nehrá. Mimochodom, ako ja budem vždycky ako pána ministra financií aj vládu chváliť za prísnejší, lepší výber DPH, napríklad kontrolu vratiek, karuselové podvody, proti ktorým aj táto vláda má určité úspechy. Predpokladám, že to sa podpísalo pod lepší výber DPH, ale ja si myslím, že aj ten vyšší domáci dopyt, tá domáca teda spotreba napomohla lepšiemu výberu DPH a to sa podpísalo podľa mňa spolu s nižšou nezamestnanosťou pod príjmy fyzických osôb. To znamená, dane z príjmov fyzických osôb a DPH súvisia so zvýšeným domácim dopytom a s nižšou nezamestnanosťou. Áno, čím viacej ľudí bude pracovať, tým viacej štát, finančná správa vyberie na daniach z príjmov fyzických osôb. A súvisí to, samozrejme, aj so spotrebnými daňami, pretože domáca spotreba, to, čo si ľudia kúpia, tým pádom platia aj spotrebné dane. Keď hovoríme o náraste príjmov DPH, o lepšom výbere DPH, rád by som sa pozastavil pri efektívnosti výberu DPH. Podľa mojich informácií ešte vždycky výber z dane z pridanej hodnoty nie je na úrovni ani roku 2006, ani na úrovni roku 2006. Toľko k daniam.
Krátko by som sa dotkol výdavkov rozpočtových organizácií a z môjho pohľadu to veľmi úzko súvisí s reformou ESO. Pán minister, vláda tu hovorí tri roky, najčastejšie síce pán minister vnútra pán Kaliňák o zásadnej reforme ESO, o efektívnej verejnej správe, ktorá nám pomôže znížiť výdavky. Ja som našiel údaje zase oproti roku 2013, mzdy a platy zamestnancov rozpočtových organizácií oproti roku 2013 vyššie v roku 2014 o 78 mil. Tovary a služby rozpočtových organizácií vyššie o 161 mil. Zamestnanci rozpočtových organizácií - nárast v roku 2014 plus 1 971 zamestnancov. Dámy a páni, o akom ESE tu hovoríme? Vyššie výdavky na mzdy, 78, vyššie výdavky na tovary a služby, 161 a vyšší počet zamestnancov v rozpočtových organizáciách verejnej správy o 1 971. Aká reforma ESO? Keď tu máme nárast výdavkov aj zamestnancov, čo je logicky viacej zamestnancov, viacej výdavkov. Reforma ESO neexistuje a je jako Yeti, o ktorej sa strašne veľa hovorí, ale nikto ju nevidel. Aspoň v týchto tvrdých číslach, ktoré máme pred sebou, to tak nie je. Lebo v opačnom prípade by výdavky na mzdy, na tovary, služby, ale aj na počet zamestnancov musel klesať, a nie stúpať.
Tretia oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, sú eurofondy. Ak by som veľmi mal byť stručný, tak poviem, že čerpanie eurofondov v roku 2014 je jedna veľká katastrofa. Jedna veľká katastrofa. Vláda naplánovala čerpanie eurofondov na úrovni 3 173 mil. Skutočnosť 1 265 mil., čo je 39 % plnenie z toho, čo bolo naplánované. Aj keď viem, že všetky eurofondy nemá v rukách vláda, ale ona nastavuje systém, ona robí si plánovanie. Pri rozpočte na konci roka 2013 vláda naplánovala tie 3 173 mil., plnenie 1 265 mil., 39 % plnenie. A, dámy a páni, ak si očistíme eurofondy od pôdohospodárskych fondov, ktoré predsa len fungujú trochu inak ako, ako zvyšok eurofondov, a zoberieme si len druhé programové obdobie, to je to, čo vlastne v roku 2014 malo aj skončiť, ale je ešte predĺžené do konca roka 2015, tak tam bol plán 1 359 mil., plnenie 447 mil., 32 %, 32 % plnenie. Tam máme napríklad aj, aj infraštruktúru, Operačný program Doprava. Ja som to tu veľakrát hovoril, ale ja to tu musím zopakovať. Ak by diaľnica D1 bola realizovaná z PPP projektov, ktoré podpísala ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, čo by sme čerpali, aké by bolo čerpanie v tom druhom programovo období? Ja nechcem ísť do podrobností, ale vedel by som to vyčísliť, koľko z tých 447 mil. tvorí výdavky, ktoré súvisia s výstavbou D1 cez eurofondy, tak ako to spustila vláda Ivety Radičovej. Ak by toto tam nebolo, ak by sa to čerpalo, teda stavalo cez PPP projekty, tak to čerpanie by bolo úbohé. Aj tak je úbohé, 32 % oproti tomu, čo si vláda naplánovala.
Dámy a páni, tretie programové obdobie, to, ktoré vlastne minulého roku začalo, vláda naplánovala 270 mil. Vie niekto z prítomných poslancov, aká bola čerpanosť v roku 2014? Nula, nula, to sú tie tvrdé čísla. Aj pán minister, aj vláda, aj my všetci by sme si asi priali, aby sme už v tom prvom roku mali aspoň nejakú čerpanosť, ale tam je nula. Takto začíname programové obdobie. To znamená, druhé programové obdobie bez poľnohospodárskych fondov, ktoré to zachraňujú, celkovo to zachraňujú, lebo tam oproti plánu 667 mil. je skutočnosť 505 mil. Takže celkové plnenie 39 %, tretie obdobie nula, druhé obdobie bez poľnohospodárskych fondov 32 %. Preto som si dovolil hneď na úvod povedať, že eurofondy a ich čerpanosť je jedna veľká katastrofa aj podľa týchto tvrdých čísel. Vieme o tých problémoch, ktoré sú ohľadom eurofondov, že sú operačné programy, ktoré sú zastavené, sú tu korekcie, ktoré, ktoré nám Brusel udelil, Slovensku, ale aj preto bola aktivita opozičných poslancov aj na finančnom výbore, aj v pléne Národnej rady, kde sme sa snažili, aby v tomto poslednom v roku 2015 sa urobili určité opatrenia, aby táto katastrofa z roku 2014 sa nepreniesla aj do roku 2015. Sme neustále ubezpečovaní, napr. ministrom Vážnym, ktorý má na starosti tieto eurofondy, že v roku 2015 to celé zachránime. Obávam sa veľmi vážne, že po tomto výsledku z roku 2014 sa to nedá zachrániť v roku 2015, a to, čo nevyčerpáme v roku 2015, časť, len veľmi malú časť z toho sa podarí vláde popresúvať do ďalšieho, teda fázovať do ďalšieho programového obdobia, ale Slovensko pri eurofondoch podľa môjho názoru príde od 1,5 do 2 mld. eur. Samozrejme, s eurofondmi veľmi úzko súvisí spolufinancovanie. Ako každý rok musím konštatovať, jedna z najväčších úspor, ktorá sa vláde, a ministrovi financií to príde pomerne vhod, v rozpočte je tá, že oproti, oproti tomu, čo sme si naplánovali na spoluúčasť, reálne to, čo sa použilo na spoluúčasť, je nižšie, a teda úspora štátneho rozpočtu vo výške 252 mil. eur. To znamená, nerealizovali sme eurofondy, ako sme si naplánovali, a preto je tam úspora 252 mil. Škoda, ak by sme boli čerpali eurofondy, myslím si, že aj minister financií by veľmi rád oželel túto akože úsporu, ktorá je potrebná na spoluúčasť.
Dámy a páni, mohol by som ešte hovoriť o ďalších z pohľadu objemu financií. Pardon, ešte som chcel povedať pre informáciu možno niektorých poslancov Národnej rady, ale aj hlavne pre občanov, keď som hovoril toľko o eurofondoch, alebo chcel by som zvýrazniť toto, čo hovoril aj pán minister, naše výdavky, naše výdavky, naše príspevky do Európskej únie tvorili minulého roku 683 mil. eur po určitých úpravách. To dávam do pozornosti len preto, lebo občas, keď sa spomínajú eurofondy a čerpanosť eurofondov, tak sa to niektorým zdá, že veď fajn, dostaneme príspevky z Bruselu, eurofondy a tie môžeme míňať. Už som sa stretol s názorom, že to môžeme aj neefektívne míňať, veď to dostávame z Bruselu. Dámy a páni, nezabúdajme, že my do Európskej únie aj prispievame. To znamená, za minulý rok, aby som bol korektný, čerpali sme 1 265 mil., náš príspevok do Európskej únie 683 mil. Takže dalo by sa rozprávať o ďalších číslach, ale týmto trom oblastiam som sa chcel najviac venovať z tých drobných čísiel.
Určite ste si viacerí všimli ako každý rok za vlády Roberta Fica nárast rezervy predsedu vlády, predseda vlády mal naplánované 1,495 mil., skutočnosť bola 2, 409 mil. Nárast o 61 %. Koho z vás by zaujímalo, môže sa pozrieť na to, ako táto rezerva bola rozdelená, ale oproti tomu, čo som predtým rozprával, toto sú z pohľadu verejných financií predsa len menší objem, preto sa tomu nechcem nejako podrobnejšie venovať.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som na chvíľu vystúpil, zahliadol som tu aj ministra financií, ktorý už je v Národnej rade, a keďže tento návrh zákona vznikol pôvodne, teda daňové licencie vznikli na jeho ministerstve, je to nápad tejto vlády, tak je celkom signifikantné, že sa tu práve teraz nachádza.
Ja veľmi krátko by som chcel povedať aké sú praktické skúsenosti s týmito daňovými licenciami, odporúčal by som tým, ktorých zaujímajú financie a dane a daňové licencie, aby si skúsili prečítať vyjadrenia niektorých firiem alebo majiteľov firiem, alebo malých eseročiek, čo hovoria na tieto daňové licencie. Prečítal som si aj minulý týždeň vyjadrenia na Facebooku niektorých aj dám, ktoré vlastnia eseročku, čo písali na tieto daňové licencie. Radšej to tu nebudem ani čítať, ani opakovať, lebo asi by to nebolo publikovateľné.
Naozaj firma, ktorá nemá žiaden obrat cez rok, prečo má platiť daň? Že sa to volá daňová licencia, to je len taký krajší názov toho. Ale čo vám chcem povedať a s tým sa stretávam veľmi často, a vidím tu aj niektorých starostov a predpokladám, že aj oni s tým majú skúsenosti, obracajú sa na mňa predsedovia urbariátov. Predsedovia urbariátov, malých urbariátov na východnom Slovensku, ktorí teraz prišli na to, že majú platiť daňovú licenciu.
Dámy a páni, niekoľko rokov oni ako neťažia drevnú hmotu. Musia plniť plány, ktoré majú nastavené, to znamená, oni s tým, že udržiavajú ten les, ten urbár, musia mať neustále každoročné náklady. Musia tam pracovať, musia sadiť, musia ošetrovať, vyžínať, ten les musia, niekoľko rokov majú s tým náklady. A potom po ix rokoch, nechcem to tu menovať, po koľkých rokoch dôjde k tomu, že ten urbariát vyťaží nejakú drevnú hmotu, a má z toho určitý príjem a potom je logicky, že keď firma má príjem, zisk, tak z toho zaplatí nejakú daň. Ale niektoré urbariáty prebrali po 40-ročnom pľundrovaní Štátnych lesov v takom stave urbariáty, že roky a roky tam nedôjde ku ťažbe. Takže logicky sa títo páni, veľakrát sú to starší chlapi, ktorí ešte majú aj určitý citový vzťah k tomu, k tej dedovizni, ktorú obhospodarujú v tom lese, a naozaj sa natrápia okolo toho, majú okolo toho náklady a oni teraz zistili, že oni majú štátu zaplatiť 480 eur. Ako toto sú praktické skúsenosti, prepáčte, za tú krátku dobu, kedy fungujú daňové licencie. A my sme na to upozorňovali ako pri tom, keď sa zavádzali. Prečo firma, ktorú si niekto založil, zaplatil určité poplatky, má platiť daň, keď nemá žiaden obrat? A možno o tri roky bude mať obrat a urobí zisk a vtedy zaplatí štátu daň. Ale prečo má platiť dneska?
Sú tu firmy, ktoré, samozrejme, sú zneužívané na rôzne daňové podvody, už vôbec tu nebudem začínať debatu o karuselových podvodoch na DPH, lebo to by bola teda veľká téma, áno, sú tu také firmy, ale ako správne povedal pán predkladateľ, tých nejakých 480-eurový poplatok, pardon, daňová licencia tých nevyruší. Tí zaplatia tých 480 eur. Tu by sme sa mohli baviť o iných podvodoch, ktoré tu vznikajú vo výške niekoľko miliónov eur, ale na to má štát iné inštitúcie vrátane finančnej polície, colnej správy a samotnej polície.
Takže firmy, ktoré nemajú žiaden obrat, urbariáty, ktoré musia plniť plány niekoľko rokov, nerobia ťažbu, majú platiť daňovú licenciu? Toto nám priniesla prax, preto, samozrejme, podporujem návrh môjho kolegu Ivana Švejnu, aby daňové licencie boli zrušené.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim.

93.
Vážený pán predseda parlamentu, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu, ktorý sme spolu s Alojzom Hlinom predložili. Keď vo svojej úvodnej reči pán kolega Hlina hovoril o tom, že na Slovensku niektorí vymysleli systém, a myslel to, tie nebankovky, tie pôžičky, ktoré zbedačujú občanov Slovenska, že porovnával to s tým, že výhodnejšie už len ťažba ropy.
Ja sa obávam, že ani ťažba ropy nie je tak výhodná pre tých, ktorí ťažia ropu ako tieto nebankovky na Slovensku. Ja by som to hádam porovnal iba s predajom drog, hádam iba tie majú takú ziskovosť. Naozaj ten príklad z minulého týždňa, keď pani kolegyňa Mezenská poskytla tú informáciu, že pani dôchodkyňa, myslím si, že dôchodkyňa si požičala tisíc eur a má vrátiť 8,5-tisíc. 8,5-tisíc za tisíc eur a niektorí povedia, že legislatívne, právne všetko v poriadku, no tu zostáva rozum stáť. Naozaj som videl na predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi Madejovi, ktorý sa potom k tomu vyjadroval, že teda budú mať snahu pomôcť tejto osobe. Ale koľko je takých osôb na Slovensku?
Dámy a páni, viete o tom, že máme 2 mil. exekúcií na Slovensku? Dva milióny exekučných podaní na súdoch? Samozrejme, že niektorí ľudia majú tých exekúcií niekoľko, takže sa to nedotýka 2 mil. ľudí na Slovensku, ale 2 mil. exekúcií. Ústavný súd hovoril o tom, že má 40-tisíc podaní ročne od nebankových subjektov, teda od jedného nebankového subjektu, kde sa na Ústavnom súde sťažujú na rozhodnutia súdov. Viete, aký je to obrovský problém na Slovensku? Aká je to časovaná bomba? Dva milióny exekúcií?! Podľa vyjadrení súdu väčšina od nebankových subjektov?! Ja viem, niektorí by povedali, áno, sú tam aj nezaplatené účty za Orange, za elektriku, za plyn. Asi áno. Ale tieto nebankovky nám tu spôsobili obrovský problém. Ja musím pripomenúť, že v marci roku 2010 vláda SMER-u - vtedy ešte minister Počiatek, predseda finančného výboru Burian - zrušili stropy pri úrokoch, pri spotrebiteľských úrokoch, tam sa rozbehol ten úžernícky klondike. Dovtedy platili určité stropy a odrazu si všetci títo polomafiáni povedali, choď na Slovensko, tam sa dá, tam môžeš žiadať tisíce percent. Tisíce percent ročne! Pod Prezidentským palácom bola nebankovka, ktorá núkala určitý spotrebiteľský úrok, úver, teda, pardon, za 50-tisíc % ročne. Veď to je, to je, my sme sa tu zbláznili! To je časovaná bomba, ktorá tu tiká.
A preto sme sa rozhodli s kolegom Hlinom predložiť jednorazové mimoriadne oddlženie obyvateľov Slovenska. Ja viem, že to nie je štandardný prvok. Ja viem, že možno aj pán minister, bývalý pán minister Mikloš povie, že, že, že to zrovna nie je štandardné. Áno, my uznávame, že to nie je štandardné. Ale jednorazovo určiť dátum 1. máj 2016, a dovtedy kto zaplatí istinu a príslušné úroky, ktoré my stanovujeme od roku 2013 30 %, od roku 2011 50 %, od roku 2008 75 %, a čo bude staršie, maximálne 100 %. To znamená istinu plus príslušný úrok. Jednorazovo kto zaplatí, prestáva byť dlžníkom.
Dámy a páni, pre tých pár serióznych ľudí, ktorých podniká aj v nebankových subjektoch, a ja pevne verím, že sú takí, toto je riešením, že prídu k tým peniazom a príslušným úrokom, ktoré požičali. My do toho zahŕňame aj štátne inštitúcie. A povedzme si tu otvorene, štátne inštitúcie, daňové úrady, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne v minulosti pristúpili k takýmto krokom. Povedali, ten kto dlží do určitého času, keď zaplatí istinu, prestáva byť dlžníkom. A bolo to lepšie pre tie inštitúcie. Koľkokrát to urobili, toľkokrát na tom získali určitý finančný objem, a nie zrovna malý. Veľa dlžníkov, ktorí roky a roky dlhovali napríklad Sociálnej poisťovni, si to rozmysleli, či budú naďalej postihovaní exekútormi, súdmi, či im to stojí zato, a zobrali a zaplatili istinu. Vtedy dokonca štátne inštitúcie nechceli ani žiaden úrok, stačilo zaplatiť istinu. A ten príslušný, kto zaplatil, nemusel platiť pokuty, aby som ešte nezabudol, lebo hovoríme tu vždycky o úrokoch, ale naše navrhované riešenie v sebe zahŕňa, že zaplatíš istinu, príslušné percentá, ktoré navrhujeme, a v tom musia byť všetky pokuty, úroky a ďalšie exekučné poplatky, vyplatí, prestáva byť dlžníkom. Pre túto krajinu by to bolo lepšie. Pre občanov tejto krajiny by to bolo lepšie.
Dámy a páni, nedávno sme tu oddlžili z peňazí všetkých daňových poplatníkov súkromnú firmu Váhostav. Tá, ktorá oklamala svojich subdodávateľov, nevyplatila im za ich poctivo odvedenú právu, odrazu návrhom zákona, SMER potreboval odrazu prísť so silným riešením a vyriešil to tak, že z bankových odvodov, to znamená z peňazí občanov, sme oddlžili súkromnú firmu. Človeka, ktorý vlastní haciendy na Bahamách, v Bratislave hotely, ďalšie nemovitosti, má dostatok majetku tá firma na to, aby vyplatila subdodávateľov. Nie. Štát za nich vyplatil. A my tu navrhujeme, aby občania sa mohli vyplatiť, aby istinu mohol zaplatiť. Toto, čo si požičal plus príslušné úroky, a prestáva byť dlžníkom. Táto časovaná bomba, ja nie som naivný, že všetci by vyplatili, ale čiastočne by sa vyriešilo aspoň časť obyvateľov, lebo do budúcnosti tu tiká jedna obrovská bomba. Samozrejme, keď vládne SMER a ešte takto väčšinovo, ako je teraz, každý je ticho. Ticho sú zdravotné sestry, ktorým patrí podľa zákona stanovené navýšenie platu. Pomerne ticho sú aj učitelia, ďalšie skupiny občanov. Aj tieto skupiny občanov sa zatiaľ nevidno, že by nejako hromadne búrili. Ale táto časovaná bomba môže raz vybuchnúť a bude to obrovský problém pre celú spoločnosť. A preto my to takto navrhujeme. Žiadam vás o podporu. Ak sa niekomu zdajú tie úroky, ktoré navrhujeme, malé, môžeme sa o tom v druhom čítaní baviť. Ale zatiaľ sme to nastavili tak, že sa nám to zdá primerané aj pre tých veriteľov, ktorí požičali týmto občanom. Nevraviac, ešte raz zvýrazňujem, štátne inštitúcie, ktoré majú obrovských dlžníkov, Sociálna poisťovňa, pán Muňko by o tom vedel rozprávať, koľko, koľko dlžníkov má Sociálna poisťovňa, daňová správa, finančná správa, zdravotné poisťovne. Určite by to znamenalo prínos do verejných financií.
Takže žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

77.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k predloženému návrhu zákona.
V prvom rade už podľa toho, čo povedal pán kolega Hlina pri prednesení tohto návrhu zákona, popisoval situáciu, keď pri napríklad PPP projektoch vláda rozhodne o významných výdavkoch do budúcnosti všetkých občanov Slovenska, v prípade PPP projektov je to na 30 rokov, a rozhodne o tom tak, že tá vláda, ktorá o tom rozhoduje, nemá s pripravovaným projektom žiadne výdavky. To znamená, že vláda rozhodne o tom, že napríklad bratislavský obchvat D4 a rýchlostná cesta R7 sa bude stavať formou PPP a začne sa tento projekt splácať až po ukončení výstavby. To znamená, výstavba trvá 4-5 rokov, vláda o tom rozhodne a všetky ďalšie vlády budú musieť splácať tento projekt ďalších 30 rokov.
Dámy a páni, v tejto súvislosti chcem povedať, keď tu každý rok máme rozpočet, ktorý na jeseň vždycky vláda predloží, máme tu niekoľko dňovú rozpravu k rozpočtu, tak v tom rozpočte si dokážete nájsť všetky výdavky všetkých organizácií a podriadených a pridružených organizácií, ktoré sú pod jednotlivými ministerstvami, prenesene povedané, každých 100 eur dokážete nájsť v rozpočte. Pritom keď vláda rozhodne, napr. o tom toľko spomínanom PPP projekte, ktorý, mimochodom, má mať výdavky v najbližších 30 rokoch na úrovni 4 - 4,5 mld., 4 - 4,5 mld. v najbližších 30 rokoch zaplatia občania Slovenska na základe rozhodnutia vlády. A toto nijakým spôsobom Národná rada Slovenskej republiky vôbec nepripomienkuje, nevyjadruje sa k tomu, vláda alebo jednotlivý minister rozhodne, podpíše zmluvu s koncesionárom, samozrejme, na základe výberového konania, samozrejme, že je nám neustále odkazované, že vo výberovom konaní bude cena znížená. To znamená, pýtam sa, nebude to 4 - 4,5 mld., bude to koľko, 3,5 mld.? Možnože znížia až na 3 mld. cenu. Ale 3 mld. eur je, dámy a páni, skoro 100 mld. slovenských korún, ktoré v najbližších 30 rokoch všetci občania Slovenska vrátane nás všetkých, ktorí tu sedíme, zaplatia za takýto pripravovaný projekt. A to ešte bude nám odkazované, že ako sa im to podarilo perfektne vysúťažiť.
Dámy a páni, ja vám hovorím, že tento projekt, obchvat Bratislavy D4 a R7 sa dá postaviť a prevádzkovať vrátane údržby, vrátane ťažkej údržby za 1,5 mld., a nie za 4 - 4,5 mld., ako to schválila vláda, štúdiu, ktorú schválila vláda je za 4 - 4,5 mld. A Národná rada Slovenskej republiky sa k tomu nijako nevyjadrí a ten projekt prejde, bude schválený a všetky vlády, všetci ministri financií budú musieť každý rok, 30 rokov po sebe, nájsť na to príslušné zdroje, o ktorých rozhodne táto vláda.
Preto predložený návrh zákona Alojza Hlinu hovorí o tom, že ak sa jedná o zákazky nad 100 mil. eur, ak sa niekomu zdá malá tá čiastka alebo vysoká, v druhom čítaní sa dá upraviť. Je to číslovka, dá sa to upraviť, aby to prešlo schvaľovaním v Národnej rade. Mimochodom, každá vláda, každá väčšinová vláda, má väčšinu v pléne Národnej rady, takže sa tu vlastne rozprávame o určitom obligatórnom postupe, ale poslanci Národnej rady by sa mohli vyjadriť k takémuto pripravovanému projektu. Dámy a páni, pripomínam, niekoľkokrát som to už spomínal tu, Národná rada Slovenskej republiky je legislatívnym orgánom podľa ústavy, ale zároveň aj kontrolným orgánom voči vláde Slovenskej republiky. Naozaj aj na dnešnej schôdzi máme niekoľko správ, ktoré nám jednotlivé inštitúcie a ministri predkladajú, v piatok tu budeme mať tajnú správu SIS, Vojenského spravodajstva, generálny prokurátor príde predložiť správu a poslanci Národnej rady sa môžu vyjadriť k týmto správam, môžu kritizovať, môžu pochváliť, ale vláda schváli napríklad toľko spomínaný PPP projekt, na ktorý ona dneska nemusí dať žiadne výdavky, o 4 roky začnú všetky vlády splácať 30 rokov a poslanci Národnej rady sa k tomu ani len nevyjadria. Ku 100 eurám v štátnom rozpočte, ktoré máte predložené každý rok, sa môže každý poslanec vyjadriť v niekoľkodňovej väčšinou rozprave k rozpočtu, a keď tu vláda rozhodne o takejto významnej investícii, poslanci Národnej rady, ktorí majú kontrolnú funkciu, sa k tomu ani len nevyjadria. Prejde to de facto potichu, ak teda sa toho nechytia médiá. Áno, počul som výhradu od niektorých kolegov , že to je delenie moci na parlamentnú a výkonnú, ešte máme aj súdnu moc, ale pripomínam, že Národná rada Slovenskej republiky má aj kontrolnú funkciu voči vláde. A na to vo svojom vystúpení poukazujem, toto zvýrazňujem, ak Národná rada má kontrolnú funkciu voči vláde Slovenskej republiky, tak o takýchto významných investíciách, ktoré do budúcnosti zaťažia naše deti, vnukov, všetkých občanov Slovenska v obrovských čiastkach ako pri tom spomínanom obchvate Bratislavy niekoľko miliárd, aby sa Národná rada nevyjadrila, tak mi to pripadá veľmi zvláštne, preto ja tento návrh zákona podporujem.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán kolega Mičovský, vy ste hovorili o systémových krokoch na pozemkovom fonde a o poriadku. Nuž ja som pred chvíľou pani riaditeľke dal jednu zmluvu, ktorú si jeden z majiteľov vyžiadal, medzi Slovenským pozemkovým fondov a Agrodružstvom Krásno nad Kysucou. A predstavte si, že tú zmluvu dostala, ale na tej zmluve nie sú dátumy. A tie dátumy sú na tej zmluve veľmi dôležité, pretože na tých pozemkoch došlo ku nelegálnemu výrubu drevín. A je to dneska vyšetrované orgánmi príslušnými a ten dátum je veľmi dôležitý. Ja pevne verím, že ten dátum tam nie je preto, že tá zmluva bola antidatovaná. Preto o nejakom poriadku a systémových krokoch hovorím. Pani riaditeľka, neprevracajte oči, ten dátum je na tej zmluve veľmi dôležitý a vy ste poskytli tú zmluvu bez dátumu. Preto je tu veľké podozrenie s tým, že mohlo dôjsť aj ku antidatovaniu, a je to vážna vec, vyšetrujú to orgány. Tak preto som vám kópiu tej zmluvy odovzdal a budem rád, ak dostanem spätne informáciu, prečo tam nie je dátum a aký ten dátum tam má byť príslušný.
Ďakujem.

78.

Vážený pán Záhumenský, všimli ste vy ako vládny poslanec, že SMER tu vládne z posledných desiatich rokov ôsmy rok? Všimli ste si to? Táto vláda už štvrtý rok tu vládne v tomto volebnom období a s takýmto návrhom neprišla. Teraz na konci volebného obdobia prečo s tým prichádza? Lebo idú voľby. Lebo idú voľby. A vládli ste tu aj od roku 2006 do roku 2010. Po tej zlej Dzurindovej vláde, druhej Dzurindovej vlády, ktorú ste spomínali, ste vládli od roku 2006. Prebrali ste po tej, podľa vás, zlej Dzurindovej vláde našliapnutú ekonomiku, veľmi nízku nezamestnanosť. Prečo ste neznížili dépeháčku na základné potraviny vtedy? Prečo ste to neznížili vtedy, keď bola našliapnutá ekonomika, nízka nezamestnanosť, dobrý výber daní? Ale neznížili ste to. A teraz to idete znižovať na konci volebného obdobia. Vládnete ôsmy rok. Máte tu zodpovednosť ôsmy rok, pán Záhumenský.

A ešte vám chcem povedať. Všimli ste si ako vládny poslanec a chcem sa vás spýtať, ako ste hlasovali minulého roku, keď od 1. januára 2015 tohto roku sa dépeháčka na všetky tovary a služby v tejto republike mala znížiť z 20 % na 19? A čo sa tu udialo? Vaši kolegovia, vaši kolegovia navrhli, aby zostala na 20 %. A vy ste za to, všetci vládni poslanci, zahlasovali. To znamená, od 1. 1. 2015 podľa zákona, podľa zákona mala byť dépeháčka znížená na 19 % na všetky tovary a služby. Vy ste zahlasovali, že zostala na 20 %. Vládnete tu ôsmy rok, máte zodpovednosť a teraz na konci volebného obdobia tesne pred voľbami znížite DPH na základné potraviny. Tu je návrh, podporte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

72.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.