Videokanál poslanca

115.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona ja zrejmý účel navrhovanej úpravy, tak ako to predniesol aj pán navrhovateľ. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni ministri, dámy a páni, chcem poďakovať ďalším mojim dvom kolegom pánovi Hubovi a Mičovskému, že ma takto džentlmensky pustili pred seba.
Ja sa vyjadrím k odpovedi na moju interpeláciu pre predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. A teda odpoveď pani predsedníčky Zity Táborskej. Odpoveď je v tlači pod č. 18.
Dámy a páni, opakovane som interpeloval pani predsedníčku Zitu Táborskú vo veci, ako dopadla kontrola súťaže, ktorú robila Národná diaľničná spoločnosť na zabezpečenie platieb za služby elektronického mýta palivovými kartami. To je tá známa kauza firmy Paywell, pre ktorú sme tu odvolávali aj pána ministra Jána Počiatka. Pokiaľ si dobre spomínate, tak táto firma Paywell vznikla len jeden deň pred, pred dňom, kedy bola posledný deň možnosť prihlásiť sa do tejto súťaže. Len jeden deň predtým tá firma vznikla, aj tak túto súťaž vyhrala, hoci mala dokladovať tri roky dozadu svoje ekonomické postavenie, svoje odborné postavenie. Na toto odborné a ekonomické postavenie použila referencie firmy Flitpay, ktorá tieto služby od roku 2010 robila pre Národnú diaľničnú spoločnosť bez súťaže. To znamená, 5 rokov Flitpay robil tieto služby bez súťaže. Aj naďalej ich bude robiť, len už nebude to fakturovať priamo Flitpay, ale novovzniknutá firma Paywell, ktorej majetkový reťazec sídli v schránkovej firme na Cypre. Zhodou náhod v tej istej kancelárii je ďalších niekoľko firiem, ktoré sú v pôsobnosti finančnej skupiny J&T.
Preto som opakovane interpeloval, čo je s kontrolou tejto súťaže. Na prvú moju interpeláciu som dostal odpoveď, že kontrola ešte len prebieha. Až niekedy koncom mája som dostal odpoveď, že, a na ktorú teraz reagujem, to je tá odpoveď č. 18, že síce úrad našiel určité pochybenia, napríklad vykonanou kontrolou nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní neboli v predloženej dokumentácii zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré by mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, ale našli sa tam pochybenia, keď obstarávateľ nezaslal, neposlal úradu kópie ponúk všetkých uchádzačov doručených v lehote na predkladanie ponúk, a podľa úradu uvedené konanie však nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Alebo našli porušenie, že obstarávateľ žiadal, požadoval záujemcov o doplnenie predložených dokladov čestným vyhlásením bez uvedenia dôvodových pochybení žiadosti o doplnenie dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. A znova to Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil, že toto nie sú teda také porušenia, ktoré by mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Poviem asi takto, Úrad pre verejné obstarávanie niekedy zruší súťaž aj za oveľa menšie pochybenia. Ak chce, zruší súťaž aj za oveľa menšie pochybenia, ako je toto. Preto vyjadrujem a chcem, aby Národná rada dala hlasovať o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.
A doložím to aj najnovším vývojom, keď včera v dennej tlači som si prečítal, dámy a páni, že Generálna prokuratúra teraz začala trestné stíhanie v tejto záležitosti. To znamená, vyjadrenie hovorkyne Generálnej prokuratúry, predmetná trestná vec, o ktorej som hovoril, teda tá kauza Paywell a palivové karty. Mimochodom v ďalších trinástich rokoch táto firma má získať z verejných zdrojov čiastku cez 100 miliónov. Ja som ju vypočítal na 130 miliónov. Takže Generálna prokuratúra: Predmetná trestná vec bola postúpená na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Bratislave.
Ďalej sa v médiách píše, vyjadrila sa krajská prokuratúra. V predmetnej trestnej veci vykonáva dozor prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý predmet vyvodil ako trestné oznámenie, a 22. júna ho odovzdal na ďalšie konanie na odbor Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
Jedno podanie na Generálnu prokuratúru pre túto kauzu už bolo podané, myslím si, že ešte v decembri minulého roku. Jeho vyšetrovanie skončilo na Okresnom riaditeľstve v Bratislave a bola zastavené ako nedôvodné, preto som veľmi rád, že aj keď Úrad pre verejné obstarávanie nevidí závažné porušenia tejto súťaže, že Generálna prokuratúra tie pochybenia, alebo možné pochybenia, tým, že začala trestné konanie, vidí. Lebo aj podľa medializovaných informácií, aj podľa toho, keď sme tu odvolávali pána ministra Počiatka, sme tu dosť dlho debatovali o tom, že takéto služby, takéto služby v súkromnom sektore, v bankovom sektore sa robia a vykonávajú niekoľkonásobne lacnejšie, niekoľkonásobne lacnejšie. A preto sme odvolávali ministra Počiatka, že on a jeho podriadení nehospodárne nakladajú s verejnými zdrojmi. Stotridsať miliónov eur v najbližších  trinástich rokoch nie je malý peniaz, aby sme to platili nejakej firme, ktorá vznikla len jeden deň predtým, a jej koneční majitelia sídlia na Cypre. Je to schránková firma, nevieme, kto sú jej skutoční majitelia. A možnože sú to občania Slovenska, ktorí sídlia tu neďaleko.
Ďakujem za pozornosť.

112.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za tú možnosť, aj že tak pán minister promptne zareagoval, chcem sa mu za to takto verejne poďakovať, aj za ten vlastne verejný prísľub, že povedal, že príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a, je v medzirezortnom pripomienkovom konaní v takom zmysle, ako sme ho tu dlhodobo niekoľko rokov poslanci za KDH navrhovali, aby sa to zmenilo z trvalého bydliska na prechodné bydlisko. Aby ten príspevok mal zmysel, lebo naozaj, ak v roku 2010 47 žiadateľov, 2011 61 žiadateľov, v roku 2013 66 žiadateľov, príliš malý počet.
Ja viem, že keď sa v roku 2008 alebo v čase zavádzania tohto opatrenia – príspevku na presťahovanie za prácou – navrhovalo toto opatrenie, tak sa počítalo s 5-tisíc žiadateľmi ročne, s 5-tisíc žiadateľmi ročne. Ale naozaj ten, kto sa presťahuje za prácou viac ako 70 kilometrov, aby dokladoval trvalý pobyt, tak to je preňho problém. Títo ľudia nie sú v situácii, že si môžu kúpiť byt alebo dom. Ak sú v takej situácii, tak nepotrebujú podľa môjho názoru veľakrát príspevok na presťahovanie.
A čo sa týka k tomu, ako navrhujeme podporiť zamestnávateľov, ak zamestnajú znevýhodneného uchádzača o prácu? Len pripomínam pre tých kolegov, ktorí nevedia, čo sa pod tým takým čarovným spojením, že znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Dlhodobo nezamestnaní, absolventi škôl stredných, vysokých, matky s deťmi, ľudia nad päťdesiat rokov, zdravotne postihnutí, a to som ešte ani nevymenoval asi všetky kategórie, ale toto je gro. Naozaj Slovensko, čo sa týka nezamestnanosti, áno, aj vláda, aj pán minister sa rád chváli tým, že nám klesá nezamestnanosť, pánboh zaplať za to, že klesá. Ale v okolitých krajinách, kde nemajú taký veľký hospodársky rast ako Slovensko, tá nezamestnanosť klesá oveľa rýchlejším tempom a s dlhodobo nezamestnanými sme podľa mojich informácií o tom, že koľko tí dlhodobo nezamestnaní sú na úradoch práce, koľko teda rokov, sme asi na čele v Európskej únii. Je to obrovský problém, obrovský problém, viete dobre aj vy, kolegovia aj z vládnej strany, že toto sa nám nedarí. Áno, súvisí to aj s komunitou, s rómskou komunitou, kde je obrovská časť týchto dlhodobo nezamestnaných, my potrebujeme pristúpiť diferencovane, ako lokálnymi stratégiami v týchto okresoch, kde musia dať kompetentní hlavy dokopy, ako nájsť prácu pre týchto ľudí. A toto je jedno z opatrení, jedno z riešení.
Tí zamestnávatelia, ktorí by zamestnali takýchto ľudí, by dostali na určitý čas – podľa výšky nezamestnanosti – odpustené zdravotné a sociálne odvody, ktoré platia za zamestnanca, za zamestnanca. To je tých 35 % a ja si myslím, že toto je spravodlivé. Ja si napr. myslím, že vyplácať zamestnávateľom pri zamestnávaní do 29 rokov napríklad minimálnu mzdu a komplet všetky odvody zhruba vo výške 450 eur, nepovažujem to za veľmi šťastné. Naozaj to príliš navádza tých zamestnávateľov k tomu, aby platili minimálnu mzdu.
Naše opatrenie je nastavené tak, že ako nemá zmysel tomu zamestnávateľovi, aby mu platil minimálnu mzdu a bokom mu dával ešte nejaké keš peniaze, lebo potom by dostal len z tej minimálnej mzdy podporu 35 percent. Toto je podľa mňa motivujúce k tomu, aby zamestnávatelia priznávali ten skutočný plat, lebo podľa tej výšky platu by mali tú úľavu vo výške 35 percent. A preto si myslím, že to je spravodlivé, a myslím si, že je spravodlivé aj to, aby si ten zamestnávateľ za seba odviedol tých zhruba 12 percent. Môžeme o tom viesť diskusie, ale potom sa nemôže povedať, ako som počul niektorých, že no tak oni neodvádzajú nič ani do Sociálnej, ani do zdravotnej. Tak prísne vzaté, ak vláda tu dáva zamestnávateľovi mzdu a komplet odvody a nie je za nich odvádzané nič, pri určitej podpore zamestnávania je to tak, že sa za nich neodvádza nič, tak im sa potom naozaj nič nezaráta ani do dôchodkového systému, ale ani do zdravotných odvodov a môže sa im stať, že nebudú mať maródku preplatenú. Preto si myslím, že to je spravodlivé, a týmto spôsobom by bolo dobré postupovať. Samozrejme, ohraničujeme tú maximálnu výšku podpory na výšku, teda podľa priemernej mzdy za predchádzajúci rok.
Za rok 2014 bola teda priemerná mzda 858 eur, čiže maximálna výška podpory by bola 302 eur a aby sme nedostali od niektorých odpoveď, že chceme 35 % podporovať aj zamestnávanie možno nejakých IT-čkárov, ktorí zarábajú 3 000 eur, takže preto sme to aj ohraničili, lebo naozaj najväčší problém na Slovensku je zamestnanie dlhodobo nezamestnaných plus absolventov plus tých napr. ľudí nad päťdesiat rokov. Tí si veľmi ťažko hľadajú prácu. A to, čo sa rozbehlo, to, čo sa rozbehlo pri zamestnávaní na dohodu a vyplácanie bokom ešte niečo, tak toto nie je nastavené tak, aby to bolo motivujúce pre tých zamestnancov dať normálny pracovný pomer tým ľuďom a dať im, priznať im tú mzdu, ktorá im prináleží.
Ako som počul aj od pána ministra, sú naklonení, je koniec volebného obdobia, tak vláda teraz, skoro po štyroch rokoch, je ochotná prísť s určitými opatreniami. No, ja sa musím pýtať, že prečo, čo robila vláda doteraz? Čo robila vláda doteraz, keď takýto návrh opozície tu už bol, už tu je tri roky, skoro tri roky. Tak my sme toto navrhovali už na jeseň 2012 s kolegom Hudackým a vláda si to nevšimla, vládni poslanci si to nevšimli. A teraz na konci volebného obdobia vláda s tým príde, aby podporila zamestnávanie. Dobre, že s tým príde, ale prečo s tým prišla až teraz, prečo tieto problémy už neriešila dlhodobejšie?
Naozaj máme tu zhruba tých desať okresov, kde je nezamestnanosť skoro cez 20 %, treba s tým niečo robiť, treba pristúpiť k tej lokálnej stratégii podpory zamestnávania, a toto je návrh, ktorý ste mohli už na jeseň 2012 si osvojiť a toto opatrenie, či prvé alebo druhé, tu mohlo už fungovať.
Ešte musím zvýrazniť a spomenúť kolegyňu Gibalovú, naozaj príspevok na presťahovanie za prácou navrhovala zmeniť na prechodný pobyt ešte za prvej vlády Roberta Fica, bola odmietnutá. My sme s tým boli odmietnutí na jeseň 2012, pozmeňujúci návrh ku vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti, takisto sme boli odmietnutí. Preto to tu predkladáme znova, toto opatrenie, aj prvé, aj druhé, a pevne verím, že aj vládni poslanci, keď pán minister sa s tým stotožní, ho podporia.
Ďakujem za pozornosť.

110.
Vážený pán minister, moja kolegyňa Monika Gibalová už za prvej vlády Roberta Fica navrhovala, aby tento príspevok na presťahovanie za prácou bol zmenený z dokladovania trvalého pobytu na prechodný pobyt. Ja som toto na jeseň 2012 navrhoval v tomto návrhu mojom zákona, aby trvalý pobyt bol zmenený na prechodný pobyt, potom som to pri vládnom návrhu zákona pozmeňujúcim návrhom navrhoval, aby trvalý pobyt mohol byť nahradený aj prechodným pobytom, to len vám chcem povedať, že aktivity moje a mojich kolegov, kolegyne Gibalovej, sú tu už niekoľko rokov v tomto smere, ja viem, je to pomerne malý, drobný príspevok oproti ostatným, ale mohol by zásadne pomôcť viacerým, podľa mňa aj mladým ľuďom, ktorí sa napríklad z východného Slovenska presťahujú za prácou do Bratislavy.
Čo sa týka toho príspevku na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, znova to bol program KDH, my si myslíme, že treba diferencovať podľa výšky nezamestnanosti v okrese, nie je jedno a nie je jednoduché zamestnať a nájsť prácu pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v okrese, ako je Vranov nad Topľou, kde je cez 20 % nezamestnanosť, preto alebo oproti tomu, ako je to v Bratislave alebo v Skalici, kde je okolo 6 % nezamestnanosť. Preto si myslíme, že takýto diferencovaný prístup k tomu, ako pomôcť k zamestnaniu hlavne týchto znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, musí byť a tento náš príspevok a návrh je tu už opakovane.

106.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni, určite mojím záujmom nie je naťahovať rozpravu, ale možnože som veľmi rád, že tu je pán minister sociálnych vecí Ján Richter, pripájam sa ku gratulácii k meninám, pretože toto navrhované opatrenie veľmi úzko súvisí teda s jeho pôsobnosťou. Je to zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, kde navrhujeme – a opakovane, prvýkrát sme to navrhovali na jeseň v roku 2012 – a to spôsob, ako by sa mal dávať príspevok na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Už na jeseň v roku 2012 sme navrhovali a takto to opakujeme aj teraz, aby podpora zamestnávateľovi, ktorý zamestná znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, bol vo výške odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za príslušného zamestnanca, a dĺžka tejto podpory je závislá od nezamestnanosti v príslušnom okrese. To znamená, navrhujeme, aby rok dostával takúto podporu zamestnávateľ, ak je výška v nezamestnanosti v danom okrese do priemeru celoslovenského, dvojročná podpora vtedy, ak je výška nezamestnanosti v danom okrese 1,5-násobok priemernej nezamestnanosti na Slovensku za predchádzajúci, samozrejme, rok, a trojročná podpora, to znamená odpustenie odvodov na sociálnom a zdravotnom poistení zamestnávateľom v okresoch, kde je priemerná nezamestnanosť v okrese väčšia ako 1,5-násobok. Zjednodušene povedané, dneska máme 11,6, 11,5 (reakcia ministra) 11,5, aby sa nám dobre počítalo, to znamená okolo 18 % je 1,5-násobok, keď to takto z hlavy hovorím, to je jedno opatrenie, ktoré navrhujeme; chcem len v rýchlosti využiť vašu prítomnosť, lebo predpokladám, že sa ponáhľate preč.
A druhé opatrenie, ktoré navrhujeme, je to príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a, ktorý už tu máme roky a roky a je veľmi málo využívaný, v roku 2010 získalo takýto príspevok 47, v roku 2011 61 žiadateľov, v roku 2013 66 žiadateľov. Prečo len tak málo? Nuž preto, lebo v zákone od začiatku už roky platí to, že takýto príspevok môže dostať iba ten, kto sa presťahuje určité kilometre, 70 km, ale musí doložiť zmenu trvalého pobytu. A to je veľký problém pri týchto žiadateľoch, ktorí sa presťahujú za prácou, lebo trvalý pobyt získať znamená vlastniť, väčšinou to znamená vlastniť nehnuteľnosť, dom alebo byt. Viete dobre, pán minister, že ak niekto žiada o príspevok na presťahovanie, tak asi nemá na byt alebo rodinný dom, a preto tak málo žiadateľov. Preto navrhujeme, aby postačovalo doložiť zmenu trvalého bydliska alebo prechodné bydlisko v mieste tam, kde sa presťahuje za prácou. Ostatné opatrenia nechávame tak, ako sú nastavené v zákone, aj výšku príspevku, aj tú vzdialenosť na kilometre.
Hovorím to aj preto, lebo započul som, že vláda sa chystá v okresoch, kde je nezamestnanosť cez tých 18 – 19 %, a takýchto okresov máme niekoľko na Slovensku, že bude robiť určité opatrenia na podporu zamestnávania. Tak len chcem povedať, že už v roku 2012 my sme takéto opatrenia, ktoré by riešili, nazvem to tak možno vznešene, lokálnu stratégiu zamestnanosti v danom okrese, ponúkali.
Občas počúvame, že opozícia neponúka riešenia, tak tu je jedno konkrétne riešenie. Zdá sa mi to takto a aj ďalším odborníkom, že toto je také spravodlivé nastavenie, keď zamestnávateľovi je odpustené sociálne a zdravotné odvody, tých 35 %, ale zamestnanec by tých 12 % za seba odvádzal, aby určitý príspevok do sociálnej a zdravotnej poisťovne bol.
Ešte, viem, že odchádzate preč, chcem vám povedať, čo sa týka ku fungovaniu klubu KDH. Klub KDH funguje na slobodnom vystupovaní jednotlivých členov, naši členovia vystupujú a hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia. A pokiaľ som ja dobre vnímal vystúpenie pána kolegu Hlinu, tak to, že dôchodcovia dostanú navýšené vianočný príspevok v zásade nekritizoval, on kritizoval to, že by to mohlo byť nastavené systémovým opatrením a nemuseli by sme sa každý rok k tomu jemne populisticky alebo riadne populisticky vracať, že by to mohlo byť nastavené systémove, systémom valorizácií, podľa určitých parametrov, toto on kritizoval.
A druhé, druhú vec, ktorú spomínal veľmi výrazne a svojským spôsobom a ja som to podporil, bolo to, že ak by tu neodchádzali stovky miliónov až miliardy – a poukázal na ten obchvat Bratislavy, ktorý bude predražený s vysokou pravdepodobnosťou o niekoľko miliárd, keby takto z našich verejných financií neodchádzali miliardy, tak by sa možno mohlo v sociálnej oblasti – a to či príspevok pre deti, alebo pre dôchodcov – prispieť aj viacej. Na toto on poukázal, veľmi svojským spôsobom, ale na toto poukazoval. V zásade on nekritizoval to, že dôchodcovia si zaslúžia viac, aj ja si myslím, že si dôchodcovia zaslúžia viac, len netreba, aby cez korupciu, aby sa tu kradlo tak, aby cez korupciu odchádzali stovky miliónov eur. A jedným podpisom.
A ešte keď sa mám k tomu vyjadriť, musím to povedať. A to tiež kolega Hlina kritizoval. Tak o zvýšení, priemernom zvýšení o 12 eur na dôchodcov tu každý rok sa vedie pomerne dlhšia alebo kratšia diskusia. Ale rozhodnutie o tom, že obchvat Bratislavy D4 a rýchlostná cesta R7, ktoré sú potrebné, sa postaví cez PPP projekt, o tom Národná rada Slovenskej republiky nerokuje. O tom Národná rada Slovenskej republiky vôbec nerokuje. Rozhodne o tom vláda a Národná rada, poslanci, ktorí sú volení občanmi, ktorí majú aj kontrolnú funkciu voči vláde, nemajú žiadnu páku, žiadne opatrenie na to, aby o tom rozhodli, či je to dobré pre Slovensko, nie je dobré pre Slovensko, rozhoduje sa tu o investícii na 30 rokov a Národná rada je z toho vyšachovaná. Tak prepáčte, to je značný nepomer, značný nepomer, keď tu o zvýšení vianočného dôchodku sa vedie diskusia každý rok a mohla by sa jedným systémovým opatrením možno vyriešiť, a na druhej strane o miliardách, o ktorých sa rozhodne, a kolega Hlina to rád hovorí o tom, že v jednej kancelárii, no tak toto je značný nepomer, potom sa nečudujte, že je takto rozčúlený.
Prepáčte, využil som vašu prítomnosť, aby som toto povedal. (Reakcia ministra.) Musel by som prerušiť svoju rozpravu, ale môžeme, ak chcete, ak, k tomuto zákonu? Ja môžem skončiť teraz a prihlásim sa do rozpravy znova ako navrhovateľ... (obrátenie sa na predsedajúceho) a pán minister môže využiť.

Vážený pán kolega Hlina, naozaj síce svojským spôsobom, expresívnym spôsobom, ale povedali ste to, čo si myslím aj ja. Ako navyšovanie vianočných dôchodkov sa mohlo prijať jedným systémovým zákonným opatrením, ktoré by sa valorizovalo každý rok. Nemuseli by sme v pléne Národnej rady každý rok extra tento zákon rozoberať. A naozaj máte pravdu v tom, že dôchodcovia by si zaslúžili aj väčšie navýšenie, ak by v tejto republike neodchádzali milióny až miliardy na predražené tendre. A spomenuli ste bratislavský obchvat. Ten je projektovaný tak, a vláda schválila takúto štúdiu, že nás v najbližších tridsiatich rokoch má stáť 4 až 4,5 miliardy. Ja a ďalší odborníci tvrdíme, že výstavba, prevádzka aj s ťažkou údržbou za tridsať rokov by mohla stáť 1,5 miliardy pri klasickom obstarávaní. Dokonca pri férovej súťaži aj menej. Čiže 1,5 miliardy alebo 4 až 4,5. V pondelok bolo prezentované ministerstvom dopravy štyri firmy, ktoré budú naďalej súťažiť a oni nám odkazujú, že ale oni znížia tú cenu. O koľko ju znížia? Na 3,5 miliardy? Aj tak bude rozdiel tie 2 miliardy, o ktorých ste spomínali. Keby sme tie vedeli rozdeliť dôchodcom aj v najbližších tridsiatich rokoch, o koľko by sa mohlo navýšiť dôchodky pre všetkých dôchodcov na Slovensku? A v tom máte pravdu, že tu odchádzajú peniaze na rôzne predražené tendre pre finančné skupiny, pre schránkové firmy v daňových rajoch a našim dôchodcom ponúkame priemerne dvanásť euro navýšenie. Dôchodcovia si zaslúžia viac.

Vážený pán kolega Susko, no, je komické, že vy so svojím právnickým vzdelaním mne hovoríte, že nejaké skrátené pripomienkové konanie je to isté, ako keby to prešlo štandardným legislatívnym procesom. To znamená medzirezortným pripomienkovým konaním, rozporovými konaniami. Viete dobre, že k niektorým zákonom, viď stavebný zákon, príde 1 500 pripomienok, z toho 700 zásadných. Plus keď to ide štandardným legislatívnym procesom, príde to do parlamentu v určitej dobe. Aj médiá sa k tomu môžu vyjadrovať, občania.
Tak nepresviedčajte mňa, že nejaké skrátené pripomienkové konanie nahrádza štandardný legislatívny proces. Lebo potom sa spýtam, načo robíme štandardný legislatívny proces? Tak to robte vždycky takto. Vždycky choďte so zákonmi v skrátenom legislatívnom konaní.
A o tom, čo je verejný záujem. Nuž tak, ako je napísaný tento zákon, tak ako je napísaný aj predchádzajúci zákon, lebo to je len novelizácia, tak rozhodnutím vlády 100 miliónov investícií a 300 nových zamestnaných ľudí. Toto je, takto je zadefinovaný, už pred rokom a pol ste zadefinovali verejný záujem. Ale či to nie je náhodou v rozpore s ústavou, to je práveže tá pochybnosť. A my sa máme spoliehať na to, že osvietená, múdra vláda rozhodne, dobre, ako ste povedali, že to určite nebude megakasíno. Ako to viete? Aký je rozdiel, ak zamestnám podľa návrhu zákona 300 ľudí v megakasíne alebo 300 ľudí v automobilke? Nuž žiaden!
Preto kolega Hlina hovoril o Krtkolande. Ja hovorím o megakasíne a niekto možno o automobilke. Ale to len na rozhodnutí vlády je a vláda SMER-u, prvá vláda SMER-u rozhodla o výstavbe megakasína. Tak preto o ňom toľko hovoríme.

Vážený pán kolega Číž, teda v prvej časti svojho vystúpenia ste hovorili o verejnom záujme a rozprávali ste o tom, ako je to v Nemecku, ako sa vo verejnom záujme vykupujú územia na rozvoj sídlisk a detských ihrísk alebo ihrísk. No ale zákon o významných investíciách nič také nerieši, ani ten, ktorý máme na stole v skrátenom legislatívnom konaní, ani ten, ktorý ste prijali pred rokom a pol. A viete, čo sa tam stalo? Lebo vy ste vo svojom vystúpení hovorili, že obce a mestá rozhodujú v Nemecku. Vy ste odobrali obciam a mestám právomoci pri významných investíciách. (Potlesk.) Ja si to pamätám, ako ste museli zvolať klub, aby ste vašich starostov, primátorov na tom klube spracovali a presvedčili. A oni tu červení ako prefliaskaní vrátili sa do sály a so zaťatými zubami zahlasovali za tento zákon. Vy, naopak, ste odobrali právomoci už minule, pred rokom a pol, a v tomto zákone znova obce a mestá nemajú žiaden vplyv. Vláda rozhodne a bude sa vyvlastňovať cez 250 hektárov. V tom je ten problém.
Ja si myslím, že vy naozaj tomu, čo rozprávate, veríte, vy ste naozaj ľavicový ideológ, ale vaši kolegovia, tí, čo naozaj rozhodujú, čo píšu tie zákony, čo robia biznis s vládou, oligarchovia, mecenáši, tí ďaleko sú od toho myslenia, ktoré máte vy.
Takže ja vášmu prejavu ako verím, nesúhlasím s ním, ale verím, ale tí, čo píšu tie zákony, čo rozhodujú v SMER-e, už dávno sú niekde inde. To sú tvrdí biznismeni, im ide o zisk a nie o verejný záujem.

Vážený pán kolega Hlina, no to tak býva, keď je skrátené legislatívne konanie, tak veci nie sú väčšinou správne vyprecizované, neprešlo to pripomienkovým konaním a potom sú tam záležitosti alebo body, ktoré môžu byť zneužité aj podľa mňa proti možno prvotnej myšlienke. A o tom som hovoril vo svojom vystúpení aj ja ešte pri skrátenom legislatívnom konaní, keď som ako prvý spomenul, že podľa tohto návrhu zákona mohli by postaviť pri Bratislave alebo pri Banskej Bystrici aj megakasíno. Dvestopäťdesiat hektárov, zamestnajú tam tristo ľudí, sto miliónov investícií a bude megakasíno.
Tento návrh zákona, ak prejde, bude veľkým pokušením pre každú vládu, hlavne keď v tej vláde bude SMER. Pretože SMER ako v prvej vláde tu už megakasíno mal pripravené. Už to tu bolo pripravené. My sa tu nebavíme o nejakých teóriách. My sme tu neprišli s tým ako prví, že megakasíno. Vláda SMER-u už tu raz s megakasínom prišla. Preto pokušenie.
A zase pre inú vládu, v ktorej by SMER nebol, môže byť tento návrh zákona, na základe ktorého sa pri Nitre vyvlastní veľké územie, ja neviem, či to bude 400, alebo 500 hektárov, môže byť tlak na tú vládu, že takto sa vyvlastní takéto územie. Automobilka, o ktorú sa asi pravdepodobne dneska jedná, a ja pevne verím, že kvôli tejto automobilke je tento návrh zákona, tu nepríde a ďalšia vláda bude mať problém, reku máte veľké územie vyvlastnené, vrátiť už sa to nedá. A teraz urobte tam niečo, dajte tam niečo, dajte tam nejaké tie sklady.
Preto podporujem tento váš návrh zákona, teda pozmeňujúceho návrhu, ktorý som aj podpísal, aby to bolo vyprecizované aspoň týmto spôsobom.

Vážený pán minister, ak som vo svojej faktickej poznámke spomínal stredne veľké stavebné firmy, tak to bolo preto, že som vás chcel trošku vyprovokovať, že čo bude s tým stavebníctvom. Lebo len z médií sme sa ako my poslanci Národnej rady dozvedeli, že takéto opatrenie v stavebníctve chystáte, aby až posledný v reťazci vystavil dépeháčku a ten odberateľ ju teda zaplatil. A v tom reťazci, aby si tie stavebné firmy medzi sebou dépeháčku nefakturovali. Chcem sa len spýtať, že odkedy toto opatrenie bude a či prídete s návrhom zákona, alebo v druhom čítaní prídete, tak to by som chcel vedieť.
A druhá vec je, že keď ste spomínali, že 67 % platiteľov DPH dnes spadá do toho limitu 100-tisíc, tak chcem povedať, alebo 75-tisíc, no, nie je to až taký veľký rozdiel, chcem povedať, koľko ale obratu DPH oni tvoria? O tom sme s kolegom Kollárom hovorili. Že, áno, hovoríme o 67 %, dvoch tretinách platiteľov DPH, ale ten obrat aký oni tvoria. Môj len odhad teraz je, že tie stredné firmy s tým obratom do 500-tisíc tvoria gro tej dépeháčky, ktorá sa točí v tejto republike a ktorú ako daňové úrady vyberajú. Takže koľko je to v tom obrate?