Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Mikuš, veľmi pekne vám ďakujem za vaše vystúpenie, kde ste naozaj tak obšírne rozprávali o investičnej pomoci, ako k tejto situácii Slovensko by malo postupovať, ako zaradili ste to aj do takého európskeho kontextu. A naozaj súhlasím s vami, že investičná pomoc by mala prioritne smerovať do zaostalých regiónov, do regiónov, kde je veľmi vysoká nezamestnanosť.
A v tejto chvíli, keď ste o tom hovorili, mám pred sebou obraz investičnej pomoci pre Duslo Šaľa, tých skoro 60 mil., ktoré na daňových úľavách dostane Duslo Šaľa. Aká je nezamestnanosť v okrese Šaľa, by ma zaujímalo. Podľa mojich informácií je to zhruba do 10 percent.
A mám pred sebou obraz pána premiéra Roberta Fica, ktorý vtedy so vtedajším ministrom hospodárstva pánom Malatinským, s ministrom Žigom prišli do Vranova nad Topľou v roku 2013, do priemyselného parku, postavili sa na tribúnku a odklepli investičnú pomoc pre firmu Grandwood a z tej investičnej nielen pomoci, ale z realizácie tej fabriky nebolo nič. Ten istý deň pán premiér Robert Fico bol vo fabrike v Prakovciach, kde tak isto prisľúbil investičnú pomoc.
Veľmi by ma zaujímalo, pán minister, vy ste boli vtedy štátny tajomník, čo bude s daňovými úľavami a s investičnou pomocou, ktorú dostal závod v Prakovciach. A veľmi by ma zaujímalo, či cítite nejakú morálnu zodpovednosť za to, že ministerstvo hospodárstva spolu s premiérom, ministrom životného prostredia prišli do Vranova, prisľúbili 300 pracovných miest a do dneska z toho nie je nič.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Najprv trošku politicky. Pred chvíľou pán premiér obvinil kolegu Bugára z toho, že si nepostavil cestu do Šamorína. Mňa napadlo, pán premiér Robert Fico ako premiér povedal v prvej svojej vláde, že do roku 2010 bude D1-ka, diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami komplet hotová, tuším, že bez tunelov. Takže ak by tá D1-ka bola v roku 2010 hotová, a dovtedy ste vládli, asi by sme sa nikdy nebavili o moste v Kurimanoch, lebo ten do roku 2010 by bol ukončený, hotový, tak ako celá D1-ka. Nie je tomu tak, ten sľub nebol splnený, D1 sa začala stavať za ministra Figeľa z eurofondov, čo je najlacnejší spôsob financovania, a na jeseň v roku 2012 došlo k tragédii v Kurimanoch.
Ja ako zástupca občanov sa tu pýtam po 28 mesiacoch, že kedy bude ukončené vyšetrovanie, alebo teda pýtal som sa, že ako prebieha vyšetrovanie a logicky sa ma občania pýtajú ako zástupcu svojho, že kedy vidíte vy, a to je aj moja doplňujúca otázka, kedy odhadujete ukončenie tohto vyšetrovania? Lebo táto tragédia je veľmi vážna aj na slovenské pomery a máme taký dojem aj spolu s ďalšími občanmi, že toto vyšetrovanie ako keby išlo dostratena, ako keby sa hralo na čas.
Ja nechcem po vás, aby ste zasahovali do vyšetrovania, ani ja nechcem zasahovať, ale občania majú právo vedieť, kedy bude táto tragédia zodpovedne vyšetrená a budú vznesené obvinenia voči konkrétnym ľuďom.

Ďakujem pekne. Pán Martvoň, nuž o to tu ide, že vy hovoríte, že Najvyšší súd rozhodol v prospech firmy Port Service. Najprv rozhodol teda v neprospech, potom v prospech po mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, preto hovorím, že to smrdí.
Ale ešte raz vám pripomeniem, ak by pán Pavlis nebol vložil na účet Najvyššieho súdu 600-tisíc korún v roku 2006, žiadne konanie, ani to prvé, ani to druhé na Najvyššom súde by nebolo. Preto je to rozhodujúce, tých 600-tisíc, ktoré vložil v roku 2006. A on tvrdí, že to neboli jeho peniaze, že to boli peniaze nových majiteľov. Kto mu ich dal, akým spôsobom mu ich dal? Dal mu ich v hotovosti 600-tisíc, v igelitke mu ich doniesol, to je ten problém. V tom čase ale sedel ako člen Dozornej rady Fondu národného majetku. Toto Fondu národného majetku, s ktorým sa tá firma Port Service súdila. To je ten konflikt. Keď toto nerozumiete, preto som trikrát povedal, aj malé deti tomu rozumejú.
Pán Jasaň, no prečo hovoríme o minulosti, prečo nehovoríme o tom, čo je teraz a čo bude. No práveže o tom hovoríme, že teraz Slovenská republika môže prísť o 60 mil., ktoré vyplatíme ako odškodné firmy Port Service, a o 60 mil. pravdepodobne už príde na daňových úľavách pre Duslo Šaľa. O toľko dostanú naše verejné financie menej na daniach.
Pán Daniš, definitívne podpísala sa táto štátna pomoc aj v januári 2015. A medzitým, teda pán minister Pavlis bol v čase podania žiadosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, páni ministri, najprv mi dovoľte povedať, prečo sme vlastne tu, prečo je táto mimoriadna schôdza. Ja to musím znova zopakovať, hlavne po vystúpení vás, pán minister. Vy ste niekoľkokrát vo svojom vystúpení sa pýtali: "Idete ma trestať? Trestáte ma? Súdite ma?" Potom nasledovali niekoľkokrát celebritní politici, niekoľkonásobne pán Lipšic bol spomínaný.
Pán minister, ešte raz pre všetkých aj kolegov zo SMER-u, my tu vyvodzujeme politickú zodpovednosť, politickú zodpovednosť za to, ako ste sa podľa nášho názoru správali, keď ste boli v Dozornej rade Fondu národného majetku, v kauze, v prípade Port Service, a ako ste sa správali v prípade dotácie pre Duslo Šaľa, keď ste boli štátny tajomník a následný minister.
Ak tu niekto hovorí o celebritných politikoch, tak pre mňa ste celebritný politik vy, keďže ste v roku 2009 mali najvyšší príjem zo všetkých ústavných činiteľov, tromfli ste aj pána Počiatka a ďalších, 700-tisíc eur, ale nie o tom je táto schôdza. Táto schôdza o týchto dvoch kauzách je. Dámy a páni, v prvej kauze hrozí to, že Slovensko príde alebo, inak povedané, Fond národného majetku príde, môže prísť až o 60 mil. eur, môže prísť o 60 mil. eur. To je taká čiastka, pre ktorú opozícia má povinnosť kontrolovať vládu, povinnosť. A mali by to robiť aj vládni poslanci, ale opoziční poslanci zvlášť majú povinnosť kontrolovať vládu. A vy poviete, že možno prídeme o 60 mil. Tak, pre mňa je 60 mil. príliš veľká čiastka na to, aby sme nerobili nič a nekontrolovali vládu, 60 mil. tuším že chceli zdravotné sestry na zvýšenie platov. Nenašli sme tých 60 mil. A tu môžeme prísť o 60 mil.
A druhá kauza je o čom? Nuž, že Duslo Šaľa, ktorého majiteľom je pán Babiš, dostane úľavy alebo dostala úľavy vo výške skoro až 60 mil. eur. A vy ste vo svojom vystúpení povedali, že o nič sme neprišli. No ak dostane daňové úľavy vo výške skoro až 60 mil., tak príjem štátneho rozpočtu bude o toľko nižší. Takže netvárme sa, že nič sa nestalo. Kauzy vo výške dvakrát 60 mil.
Prvá kauza, naozaj viacerí kolegovia to povedali, ja to len chcem zvýrazniť, 11. 12. 2002 ste ako predseda predstavenstva podali žalobu na Fond národného majetku, pretože Port Service nevyhral privatizáciu, súťaž. Firma bez jediného zamestnanca - to tu ešte asi nebolo povedané - firma bez jediného zamestnanca, ktorá mala asi nejaké náklady na tú súťaž, neviem, v akej výške, ale asi horibilné sumy to neboli, pretože neprehrala, to znamená, za nič chce od štátu vymáhať, niekto tu hovoril, 18 mil., dneska sa hovorí až o 60 mil. eur. O tom rozhodnú súdy. A vy ste hovorili, že ako správny hospodár, ako správny podnikateľ ste sa obrátili na žalobu. Áno, v tom čase to bolo v poriadku. To vám môžem potvrdiť. V tom čase, 11. 12. 2002 to bolo v poriadku. Viete, kedy to začalo smrdieť? Obe tie kauzy smrdia od začiatku do konca, ale kedy to začalo smrdieť? Keď o päť dní na to vás Robert Fico navrhol do Dozornej rady Fondu národného majetku. A podľa vašich vyjadrení, vy ste o tom premiéra - teda súčasného premiéra, vtedajšieho opozičného politika Roberta Fica - informovali a vašimi slovami, Robert Fico ako skúsený právnik vedel, že to je všetko v poriadku, a preto vás do Dozornej rady Fondu Národného majetku dal. Do Dozornej rady Fondu národného majetku, na ktorý vy ste päť dní predtým podali žalobu. No toto už v poriadku nie je alebo nebolo to vtedy v poriadku. Ak Robert Fico o tom vedel, tak nesie aj on politickú zodpovednosť za toto rozhodnutie. Takže 16. 12. vás Robert Fico navrhol do Dozornej rady Fondu Národného majetku, v januári 2003 ste boli zvolený do Fondu národného majetku, kde ste boli až do volieb v roku 2006.
Čo sa stalo, znova, päť dní pred voľbami v roku 2006? Vždycky ešte ako člen Dozornej rady Fondu národného majetku, ste päť dní pred parlamentnými voľbami predali firmu Port Service schránkovej firme. Čo si o tom máme myslieť? Podľa mňa aj malé deti si o tom myslia to, že ste upratali tú firmu. Upratali ste a naďalej ste boli a možno aj ste majiteľom tejto firmy. O päť dní boli parlamentné voľby, vy ste boli zvolený za poslanca Národnej rady, keďže ste boli aj na zvoliteľnom mieste, tak sa to vedelo už aj toho 12. 6., keď ste predávali tú firmu, takže preto ste ju upratali. Preferencie SMER-u boli známe, čiže bola vysoká pravdepodobnosť, že budete poslanec a budete sa potrebovať nejako zbaviť tej firmy, upratať ju.
Port Service v januári ešte tesne predtým ale prehral na krajskom súde spor s Fondom Národného majetku a obrátili ste sa na Najvyšší súd, obrátili ste sa alebo obrátili sa majitelia na Najvyšší súd Slovenskej republiky a bolo treba, bolo treba zaplatiť súdny poplatok 600-tisíc korún. A tu je, aj keď celá táto kauza, ako som povedal, smrdí od začiatku až do konca, v tomto prípade sú aj, dalo by sa povedať, rukolapné dôkazy. Vy ste zaplatili tento súdny poplatok Najvyššiemu súdu. My sme sa vás už na mimoriadnom hospodárskom výbore pýtali, či to teda boli vaše peniaze, alebo čie peniaze to boli. Na tlačovke ste povedali, že to teda vaše peniaze neboli, že ste ich dostali, aj dneska ste to potvrdili, od nových majiteľov. Do dneska nevieme, ako ste dostali tie peniaze od nových majiteľov, či to bolo prevodom z účtu alebo v hotovosti, dneska ste hovorili, že ste to dostali v hotovosti. Alebo ste v hotovosti to odniesli aj na súd? A vaše odôvodnenie bolo, že v tom čase v roku 2006 boli prevody zdĺhavé, medzinárodné prevody, ste povedali, že boli dlhé. Pán minister, nehnevajte sa na mňa, v roku 2006 som bol malým živnostníkom aj ja. V roku 2006 sme boli členom Európskej únie. V roku 2006 vôbec nebol problém prevodom zaplatiť aj novým majiteľom súdny poplatok. Alebo ak to doniesli vám v hotovosti, ako ste povedali, prečo v hotovosti to neodniesli na Najvyšší súd? A prečo to prevodom alebo prečo to prevodom nezaplatili oni? Točíte s hlavou. Ako noví majitelia to mohli predsa zaplatiť oni. Prečo ste to museli urobiť vy? Ale ešte raz, ako ste dostali tieto peniaze? Doniesol vám ich niekto v igelitke? Ale ste ich dostali prevodom? Ak ste ich dostali prevodom, tak to viete preukázať a od koho ste ich dostali. Takže to bolo dosť rozhodujúce v tejto celej kauze alebo bolo to rozhodujúce v celej tejto kauze, lebo podotýkam ešte raz, ak by vtedy nebol zaplatený súdny poplatok, tak by tento súdny spor ďalej nepokračoval. A vy ste sedeli v Dozornej rade Fondu národného majetku, s ktorou sa tá firma súdila. A vy ste poskytli a zaplatili prostriedky, aby ten súdny spor mohol ďalej bežať.
Bol rok 2008, Najvyšší súd rozhodol, teda že firma Port Service prehrala s Fondom Národného majetku. A následne prišlo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora pána Trnku, mimoriadne dovolanie voči Fondu národného majetku a Port Service zastupovala doktorka Tichá, manželka prokurátora Generálnej prokuratúry. Vy ste v tom čase bol poslancom Národnej rady za vládnu stranu SMER a pán generálny prokurátor bol nominant vládnej strany SMER. Čo si o tom máme myslieť, preto hovorím, že aj malé deti v tom vidia konflikt záujmov. To, že nemáme dôkaz, že ste boli za generálnym prokurátorom? Alebo niekto od vás, že bol?
A pánovi Martvoňovi, lebo čo sa udialo následne, lebo všetky súdne spory Port Service prehral. Najvyšší súd zrušil rozhodnutie nižších súdov, ktoré boli v prospech štátu, a konštatoval, že Port Service bol z tejto súťaže vylúčený neoprávnene. Neoprávnene. Najvyšší súd. Predtým iný senát rozhodol v roku 2008, že Port Service prehral súdny spor s Fondom národného majetku, a odrazu po mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora odrazu Najvyšší súd zrušil rozhodnutia v prospech štátu a zadefinoval, že táto firma bola vylúčená neoprávnene. To znamená, že nižšie súdy budú toto rozhodnutie Najvyššieho súdu brať do úvahy. A je vysoká pravdepodobnosť, že táto firma uspeje v tomto súdnom konaní o ušlý zisk, pravdepodobne sa jedná o ušlý zisk a možno sa baviť o tom, či to bude až tých 60 mil. alebo menej. Dámy a páni, ak má firma, ktorá neurobila nič, len preto, že prehrala v súťaži, dostať hocijakú čiastku aj menšiu ako 60 mil., tak je to pre mňa neprijateľné, pre naše verejné financie, pre našich daňových poplatníkov, lebo oni to zaplatia, dámy a páni. Tak ako rozhodnutie pána Gašparoviča nevymenovať generálneho prokurátora pána Čentéša a pokuta, ktorú určil Ústavný súd, nezaplatí pán Gašparovič, ale Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, daňoví poplatníci Slovenskej republiky, tak aj prehratý spor s Port Serviceom zaplatia daňoví poplatníci Slovenskej republiky. O tom sa tu celý čas rozprávame.
Ak hovoríme o druhej kauze, a to je daňové úľavy vo výške skoro 60 mil. pre firmu Duslo Šaľa, tak tam je tiež zaujímavé sledovať niektoré dátumy. Prvým dátumom bolo 1. máj 2014, bolo to len nedávno, keď naozaj pozmeňujúci, teda predtým ešte pozmeňujúcim návrhom pána Kondróta prišlo do zákona o štátnej pomoci to, že o takejto investícii nebude rozhodovať celá vláda, ale môže o nej rozhodnúť samotný minister. A čuduj sa svete, preto hovorím, že aj malé deti by tomu rozumeli, 5. mája 2014, nie ani 30. apríla, ale už hneď 5. mája 2014 bol predložený investičný zámer na ministerstvo hospodárstva, 23. mája ministerstvo hospodárstva schválilo tento hospodársky zámer a následne Duslo Šaľa požiadalo 24. júna 2014 o poskytnutie investičnej pomoci. A o dva dni neskôr bola táto jedna z najvyšších štátnych pomocí v histórii Slovenska ministerstvom hospodárstva schválená.
Dámy a páni, od prvého podania 5. mája do 26. júna bol schválený aj zámer, aj odklepnutá štátna pomoc. Aká to rýchlosť našich štátnych orgánov. Čo si o tom majú myslieť iní podnikatelia na Slovensku, keď žiadajú o či investičnú pomoc, alebo eurofondy, s takouto rýchlosťou, teda aj oni by privítali takúto rýchlosť. Ale tá rýchlosť bola preto, lebo od 1. júla 2014 začali platiť nové pravidlá Európskej únie pre hodnotenie regionálnej investičnej pomoci. Preto tá rýchlosť. A vy ste v tom čase boli štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, následne ministerstvo hospodárstva pod vaším vedením komunikovalo s Európskou komisiou o tejto investičnej pomoci pre Duslo Šaľa a v januári 2015 už ako minister ste podpísal túto štátnu pomoc. A je to štátna pomoc pre podnik, pre ktorý pracuje aj vaša firma, v ktorej ste 33 % vlastník spolu s manželkou, Port Service Bratislava. Aj jej spoluvlastníkom je aj pán Babiš, ktorý je aj majiteľom Dusla Šaľa. Takže vy ste schválili štátnu pomoc pre firmu, ktorej vlastníkom je pán Babiš a s ktorou spolupracuje na prekládke vaša firma spolu s pánom Babišom. To znamená, vy ste poskytli pomoc firme, s ktorou pracuje aj vaša firma. Preto hovoríme o konflikte záujmov. Samozrejme, pán Babiš medzitým mediálne strašil slovenskú verejnosť, že ak nedostane takúto pomoc na tú, konkrétne rekonštrukciu čpavkovne, takže odvezie túto výrobu preč. Takéto vyhrážanie, a teda ešte ďalej sa píše o tom, že tento druh výroby je jediný na Slovensku, a keď odíde preč, tak taká výroba tu nebude. Dámy a páni, máme viacero výrobcov na Slovensku, ktorí by toto mohli povedať: "Dajte mi štátnu pomoc na rekonštrukciu, lebo odídem preč, lebo tu nebude mať kto vyrábať rúry alebo nebude tu mať kto vyrábať káble!" Tak okamžite mu slovenská vláda dá dotáciu? Takto by mohol postupovať týmto scenárom pomaly každý jeden stredne veľký podnik. Takže preto ste v konflikte záujmov, lebo spolu s pánom Babišom podnikáte a vaše podnikanie je závislé na výrobe v Dusle Šaľa, kde je pán Babiš majiteľom.
Preto tieto obe kauzy, ktoré sú obe zhruba vo výške dvakrát 60 mil., a hrozí tu odliv verejných peňazí, je dôvodom na vaše odvolanie. Pán minister, dneska je v liturgickom kalendári Popolcová streda. Začína Veľký pôst. Kresťania alebo aj ďalší ľudia si obrazne, ale aj naozaj sypú popol na hlavu a ľutujú svoje hriechy, kajajú sa. Obrazne politicky aj vy by ste dneska sa mali kajať a obrazne si sypať popol na hlavu a mali by ste z toho vyvodiť záver, že odstúpite z postu ministra hospodárstva. Ak tak neurobíte, dôjde ku hlasovaniu a poslanci za KDH budú za vaše odvolanie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán kolega Kadúc. Vo svojom vystúpení ste hovorili o tom, že štát je zlý hospodár. Je to taká všeobecná až, by som povedal, fráza, ktorá je všade vo svete používaná. A hovorí sa v nej o tom, že štát vždycky hospodári trošku horšie ako súkromný sektor. Ale pre obe vlády Roberta Fica to platí dvojnásobne. Prvá vláda Roberta Fica zanechala po sebe 8-percentný deficit HDP. To bola grécka cesta. Ale ešte ani to nestačilo. A nechali po sebe pre všetky budúce vlády, pre všetkých ministrov financií PPP projekt Pribina, ktorý dneska platíme. A podpísali ďalšie PPP projekty, ktoré, našťastie, vláda Ivety Radičovej, minister Figeľ zrušili. Druhá vláda Roberta Fica pripravuje PPP projekt, obchvat Bratislavy (D4 a R7). A zároveň tu dneska rokujeme o PPP projekte nemocnice. Dalo by sa povedať obe vlády Roberta Fica milujú PPP projekty. A je to veľmi nezodpovedné, veľmi nezodpovedné takto zadlžiť všetky budúce vlády, a tým všetkých daňových poplatníkov na niekoľko desaťročí do budúcnosti. Je to nezodpovedné. Vlády by mali spravovať verejné financie rozumne, efektívne. A z týchto efektívne spravovaných verejných financií by mali prípadne stavať diaľnice alebo nemocnice a nemali by takto nezodpovedne to nechať na budúce generácie splácať to. A je im to jedno dneska, koľko to bude stáť, a nechajú to na súkromného investora.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému návrhu zákona kolegu Lipšica pozitívne. Ja aj klub KDH tento návrh zákona podporíme. Veď ako inak, keď podobný návrh zákona, v prvej časti dokonca taký istý, sme tu asi pred trištvrte rokom predkladali za KDH, to znamená, aby o možnosti zakázať prevádzkovanie hracích automatov nerozhodovali celé mestá, ale jednotlivé mestské časti. Lebo v prípade miest, ako je Bratislava, Košice, naozaj zozbierať petíciu 30 % občanov v rámci celej Bratislavy vrátane, alebo celých Košíc je obrovský problém.
Ja osobne som to kritizoval, aj keď pred dvoma, skoro troma rokmi tu vládny návrh zákona prišiel, ktorý týmto spôsobom obmedzil mestské a obecné zastupiteľstvá, aby nemohli prijať VZN-ko bez predchádzajúcej petície. To bol vlastne ten návrh zákona vládneho, ktorý prišiel z ministerstva financií a podmienil najprv vyzbieranie petície 30 % občanov a až tak obecné, mestské zastupiteľstvo môže vydať VZN-ko o zákaze hracích automatov.
V prípade tej Bratislavy a Košíc je to nerealizovateľné, aj v prípade menších miest nad 10-tisíc obyvateľov, si dovolím povedať, už je to problém: vyzbierať 30 % podpisov pod petíciu na zákaz hracích automatov. Nie, že by to občania nechceli, občania, si myslím, že v drvivej väčšine sú proti prevádzkovaniu hracích automatov na ich území a hlavne dôsledkom hrania na hracích automatoch, ktoré prinášajú obrovské problémy tým, ktorí sa stanú takýmito gamblérmi a privádzajú do obrovských ekonomických a sociálnych problémov vlastné rodiny.
Takže už vtedy som kritizoval, že tá petícia je pomerne dosť nezmyselnou podmienkou a po dvoch rokoch fungovania si dovolím uviesť dva príklady, čo sa stalo po zavedení tejto podmienky petície. Uvediem príklad mesta Sabinov a uvediem príklad mesta Stará Ľubovňa. Sabinov aj pred tými troma rokmi mal zakázané VZN-kom mestského zastupiteľstva prevádzku hracích automatov. A ja som tu vtedy, keď som argumentoval, aj čítal vyjadrenia primátora pána Molčana, nominanta SMER-u, ktorý veľmi kvitoval to, že hracie automaty zmizli zo Sabinova. Veľmi to kvitoval a povedal, že ani neľutuje, tuším, že tých 80-tisíc eur, ktoré predtým mali ako príjem z hracích automatov. Ten verejný poriadok, kľud v meste, ktorý nastal, takže v meste Sabinov aj po prijatí smeráckeho vládneho návrhu zákona, ktorý obmedzil alebo podmienil VZN-ko petíciou, v Sabinove bola uskutočnená petícia a mestské zastupiteľstvo znova prijalo VZN-ko o zákaze prevádzky hracích automatov a znova v Sabinove nemajú hracie automaty.
A uvediem príklad Starej Ľubovne, kde predtým takisto mali zákaz prevádzky hracích automatov, vyzbierala sa petícia 30 % občanov a prišlo na rokovanie mestského zastupiteľstva a to VZN-ko na mestskom zastupiteľstve neprešlo o jeden hlas. Na toto som tu pred troma rokmi upozorňoval, že tá petícia, ktorou podmieňuje vláda rozhodnutie mestského zastupiteľstva, nemôže ovplyvniť slobodné rozhodnutie poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Preto som bol presvedčený, že túto právomoc mali mať oni bez nejakých podmienok. Oni totiž raz za štyri roky – aj primátori, starostovia, aj poslanci mestskí, obecní – podliehajú ľudovému plebiscitu, voľbám komunálnym a tam im to občania, keď neplnia ich teda požiadavky, môžu spočítať. A neviem, či to je zhoda náhod, ja si nemyslím, že je to zhoda náhod, stalo sa to aj v Starej Ľubovni. Prišli komunálne voľby a občania pánu primátorovi aj tým poslancom, ktorí nechceli vypočuť túto vôľu občanov, dokonca pretavenú aj do petície, prejavili a dneska ten bývalý pán primátor tam nie je, a je tam nový primátor.
Takže trochu som možno odbočil od merita návrhu zákona, ale vždycky je to o tých hracích automatoch, ktoré, mimochodom, v okolitých krajinách sa snažia mestá alebo aj celé štáty sprísňovať ich prevádzku. V susednom Brne, čo je druhé najväčšie mesto v Českej republike, zakázali sa hracie automaty. Ak by tam mali podmienku vyzbierať 30 % podpisov občanov, myslíte si, že v Brne by vyzberali? Ja si myslím, že nie. Česká vláda aj s kresťanskými demokratmi, ktorá je v súčasnosti, pripravuje novelu zákona o prevádzkovaní hracích automatov. Podľa predbežných teda téz je tam definované, že bude musieť sa ten, kto bude chcieť hrať na hracích automatoch, preukázať a prevádzkovatelia budú musieť vstúpiť do nejakého systému, kde človeku, ktorý bude sociálne odkázaný a poberá sociálne dávky, nebude umožnený prístup na hracie automaty. Ale počkáme si, ako tá novela bude vyzerať. Toto, čo kolega Lipšic predkladá, ja a KDH podporujeme aj s tým, že sú tam určené vzdialenosti herní od škôl.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán kolega Hlina, máte naozaj úžasný dar trafiť klinec po hlavičke vo svojich vystúpeniach a poukázať na niektoré detaily, ktoré ale sú veľavýznamné, a to bol ten detail, keď ste spomínali, že 2. januára bola schôdza veriteľov Doprastavu. Pripomína mi to situáciu, keď ministerstvo dopravy dalo do pripomienkového konania nultý obchvat Bratislavy, D4 a R7 diaľnicu, rýchlostnú cestu, ktorá nás môže stáť v najbližších tridsiatich rokoch až 4,5 mld. eur, ako sa to píše v štúdii. Túto štúdiu dalo do pripomienkového konania 22. decembra a pripomienkové konanie sa skončilo 9. januára. A tak isto zo všetkých odborníkov, ktorých máme na Slovensku, som to pripomienkoval akurát ja s kolegom Hudackým. Lebo ďalší cez Vianoce mali asi iné starosti, ako sledovať, či vláda dá niečo do pripomienkového konania.
Ale k meritu, k tomu, k čomu ste vystupovali, alebo k tomuto návrhu zákona. Ja za seba poviem, že podporím každú snahu v pléne Národnej rady, ktorá napomôže zlepšiť situáciu živnostníkov, podnikateľov, ktorí pracujú v subdodávkach voči veľkým firmám, a preto som presvedčený, že aj v zákone o konkurze a reštrukturalizácii musia nastať zmeny, napríklad také, ako navrhovateľka pani Žitňanská navrhuje, ale aj ako sme navrhovali s kolegom Hudackým a Figeľom zákon o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní alebo zákon o tom, aby sa dépeháčka štátu platila, až keď podnikateľ dostane zaplatenú DPH.

Vážený pán predseda, dovoľte mi pokračovať v mojom príhovore k navrhovanému zákonu ako spolupredkladateľovi. Áno, popísal som situáciu, do ktorej sa dostávajú živnostníci. Jedným z následkov toho, že nedostávajú zaplatené za svoju prácu, je, že sú situácie, keď oni zase nezaplatia daňovému úradu DPH a následne sú exekuovaní. Tento návrh, keď sme predkladali v novembri, nevedeli sme, že ministerstvo financií má taký zámer, že aj ono pripravuje podobný návrh zákona, aby dépeháčka sa aspoň do určitých objemov, limitov platila daňovému úradu až po zaplatení. To znamená, najprv dostane živnostník, podnikateľ zaplatené, až tak odvedie DPH. A my si myslíme, že by bolo efektívnejšie, rýchlejšie, ak by sa schválil na tejto schôdzi náš návrh zákona a v druhom čítaní by sa zapracovali tie pripomienky, návrhy, ktoré má pripravené ministerstvo financií. Takýto tlak na vládu, na vládnu stranu SMER sme už urobili pri viacerých návrhoch zákona, niektoré som vymenoval.
Chcem doplniť ešte, že bolo to KDH, ktoré navrhovalo zákon o ochrane oznamovateľov korupcie, tak ako aj ďalšie návrhy, alebo v piatok moji kolegovia Brocka, Přidal navrhovali takú sériu zákonov na podporu rodín, na podporu pracujúcich rodičov. Jedným z takých najzásadnejších návrhov bolo, aby sa zvýšila odpočítateľná položka pre pracujúcich rodičov na dieťa na 1 200 eur ročne za každé dieťa, čo by znamenalo, že by týmto rodičom zostalo zhruba na každé dieťa každý mesiac asi o 20 eur na výplatnej páske viacej. Aj pri tomto návrhu sme sa dopočuli, že vládny návrh, teda vláda SMER-u si pravdepodobne chystá osvojiť takýto návrh.
Je to úloha opozičných poslancov poukazovať na problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, ktorými žijú občania Slovenska. Takto, týmto spôsobom tlačiť na vládu, aby po určitom čase sa vytvoril taký aj mediálny tlak, aj tlak tuto v parlamente a vláda si to osvojí.
Som presvedčený, že takto sa to musí stať aj so zákonom o ochrane subdodávateľov, ktorý už dva roky predkladáme, o ktorom vládni poslanci vedia, že je potrebný, keď sa niečo financuje zo štátnych peňazí, europeňazí, nie je normálne, aby hlavný dodávateľ dostal svoje peniaze a subdodávatelia v druhom, treťom, štvrtom rade svoje peniaze nedostanú. A nejde len o DPH, teraz máme ten návrh, aby sa dépeháčka platila až po zaplatení, ale DPH je iba časť toho, čo živnostník, podnikateľ má dostať zaplatené. Takže dépeháčka je iba časť toho. Preto hovorím, že bude potrebné, aby vláda si osvojila aj náš návrh o ochrane subdodávateľov pri verejných zákazkách, ale aj treba robiť a opraviť, vylepšiť zákon o reštrukturalizácii a konkurze, lebo ten nebol pred tými zhruba desiatimi rokmi takto zamýšľaný, a aby veľkí dodávatelia takto finančne zneužívali tento zákon, finančne tým spôsobom, že pošlú firmu, vlastnú firmu do reštrukturalizácie, konkurzu a následne nevyplatia svojich subdodávateľov, alebo vyplatia ich nejakými desiatimi, pätnástimi, dvadsiatimi percentami, čo, ako hovoril kolega Hlina, nie je niekedy ani výška tej DPH. Preto by bolo dobre, a my takto vyzývame nepriamo vládu, že predkladáme návrhy zákona o dépeháčke, návrh zákona o ochrane subdodávateľov alebo niektorí kolegovia zákony o reštrukturalizácii a konkurze, aby takýto súbor opatrení vláda prijala, lebo je to nevyhnutnosťou.
Neviem, či vláda čaká až na voľby a niekedy tesne pred voľbami to prijme. Som presvedčený, že vláda napríklad zákon o ochrane subdodávateľov nechce prijať preto, niežeby nevedela o tomto probléme, veľmi dobre vie. Ak nám opozičným poslancom chodia maily, ak my máme telefonáty a stretnutia s občanmi, ktorí na to poukazujú, ja si viem predstaviť, že takéto maily chodia aj na Úrad vlády, aj vládnym poslancom. Takže vedia o tomto probléme. Z druhej strany ale predpokladám, že dostávajú telefonáty od spriatelených firiem, veľkých firiem – Váhostav, Doprastav –, ktoré určitou formou sú aj sponzormi SMER-u a tí im zavolajú, vedenia Váhostavu, Doprastavu, a povedia: Nie, nie, zatiaľ nie, nám to takto nevyhovuje. Nám vyhovuje súčasný stav, keď nemusíme platiť živnostníkom, subdodávateľom, podnikateľom, a nás nezaujíma osud týchto občanov Slovenska.
Veľakrát sú to živitelia rodín, je to jediný spôsob, ako sa vedia uživiť chlapi na Orave, na východe, niektorí so slzami v očiach nám rozprávali, že nemám zaplatené od Váhostavu a aj naďalej preňho robím. Sa ich pýtame: Prečo robíte, keď vám tri-štyri mesiace nezaplatili? Inú prácu nemám, inak svoju rodinu neviem uživiť a ešte verím, že mi raz zaplatia.
Takýto zákon o ochrane subdodávateľov v súkromnom sektore funguje. Systém, nie zákon, ale systém súkromné firmy majú. Nie je možné predsa, aby súkromný investor sa raz dožil toho, že po skolaudovaní stavby mu niekto príde vymontovať okná, lebo ich v subdodávke na tú stavbu dodával a nedostal za to zaplatené. Preto súkromní investori pri kolaudácii, pri záverečnej faktúre vyžadujú od hlavného dodávateľa, aby doniesol, aby doniesol potvrdenia, že svojich subdodávateľov vyplatil. Takisto požaduje hlavný dodávateľ, aby po nástupe subdodávateľov okamžite o takýchto vedel.
Prepáčte, že hovorím možno viacej o zákone o ochrane subdodávateľov, ale on veľmi úzko súvisí s týmto zákonom o DPH. Lebo ak niekto nedostane zaplatenú istinu, nedostane zaplatenú ani DPH, tak sa dostáva do tých problémov, ktoré som spomínal na začiatku, že on potom nezaplatí daňovému úradu a daňový úrad ho exekuuje. Preto sa obraciame na poslancov, na vládnych poslancov, aby podporili tento návrh zákona a do budúcnosti podporili aj návrh zákona o ochrane subdodávateľov a vylepšení zákonov o reštrukturalizácii a konkurze.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi tiež ako spolupredkladateľovi vystúpiť. A začnem tým, ako sme v minulosti spolu s kolegom Hudackým, v minulosti nie tak dávnej, dva roky sme predkladali návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejných zákazkách. To znamená pri tých prácach, ktoré sa robia zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov. Štyrikrát sme takýto návrh zákona predkladali. A v lete sa na nás obrátilo veľmi veľa živnostníkov, malých podnikateľov, ktorí pracovali veľakrát pre Váhostav, Doprastav, s tým, že nemajú zaplatené. A obrátili sa v lete na nás dvaja úplne zúfalí živnostníci, ktorí boli v situácii, zúfalej situácii, keď boli ochotní ísť svojimi ťažkými veľkými autami, bagrami, boli ochotní zablokovať cesty. Povedali, dáme sa dokopy a zablokujeme cestu. A boli zúfalí preto, lebo už mali exekúcie na krku. Už po nich išiel exekútor. Chcel im zobrať ich rodinné domy.
A viete, kto ich chcel exekuovať a prečo o tom hovorím pri zákone o DPH? Neboli to ich zamestnanci, ktorým nevyplatili mzdy, lebo nemali z čoho. Neboli to dodávatelia ich tovarov, lebo tí ešte povedali, že vydržia a počkajú. Boli to exekútori daňového úradu. Daňový úrad, tým, že nemali zaplatenú DPH, okamžite daňový úrad na to príde a okamžite exekútori daňového úradu pre nezaplatenú DPH im chceli zobrať ich rodinné domy. Tí chlapi boli v zúfalej situácii.
A my sme im navrhli v jednej chvíli, no my s vami asi cesty, zatiaľ, nepôjdeme blokovať, ale ponúkame vám tlačovú konferenciu, kde prídete, zavoláme celoštátne médiá a vy svoj príbeh takto pomenujete a pomenujete aj tú firmu, ktorá vám nezaplatila, a preto ste dneska v exekúcii a hrozí, že prídete o dom. A dopredu som povedal tým chlapom, chlapi, ale uvedomte si, že keď s nami sa postavíte na tlačovú konferenciu, s opozičnými politikmi, tak hrozí, že svoje peniaze nikdy neuvidíte. Oni povedali, my si to uvedomujeme, lebo tú situáciu už vidíme aj my takto, že tie peniaze pravdepodobne neuvidíme nikdy. A mali sme dohodnutú tlačovú konferenciu v utorok. Oni boli natoľko šikovní, že tomu Váhostavu to niekedy v štvrtok alebo piatok takto oznámili, a v pondelok nám zatelefonovali, že svoje peniaze dostali zaplatené od Váhostavu. A my sme neradi, ale aj radi kvôli nim tú tlačovú konferenciu na druhý deň zrušili. Deň predtým svoje peniaze na tento mediálny nátlak dostali.
Ale to boli dvaja živnostníci. Kde sú tí ďalší? S tými tiež budeme musieť robiť tlačové konferencie? Alebo budú blokovať cesty smerom na Oravu, tak ako nám to hovorili? Toto musia robiť živnostníci na Slovensku, aby prišli k svojim poctivo zarobeným peniazom?
Preto sme pripravili návrh zákona o DPH, aby dépeháčka sa platila až po zaplatení daňovému úradu. Dámy a páni, ono to v minulosti tak v jednej chvíli aj bolo na Slovensku. Naozaj zákon o DPH sa niekoľkokrát menil, ale bolo obdobie, neviem úplne presne ho pomenovať, v 90. rokoch, v jednej chvíli bolo, že sa dépeháčka platila; ´95 až ´99, áno, kolega mi našepkal; v jednej chvíli, v jednom období, nie chvíli, ale období to tak bolo, že sa platilo zo zaplatenej DPH daňovému úradu. A preto tento návrh.
Keď sme ho, tuším, že v novembri predkladali, keď sme ho pripravovali, vtedy sme nepočuli o tom, že by vláda, ministerstvo financií takýto návrh zákona pripravovali. (Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím o trošku kľudu v sále. Bude prestávka potom.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Keď sme ho predkladali, vtedy vláda, ministerstvo financií nehovorili o tom, že pripravia takýto návrh zákona. Medzitým počúvame, že vláda, ministerstvo financií, chce takýto návrh zákona prijať. A my hovoríme, prečo čakať pol roka, prečo v prvom čítaní neprijať náš návrh zákona a v druhom čítaní sme ochotní ho vyprecizovať a prijať pripomienky, na ktorých ministerstvo financií pracuje. Nebolo by to prvýkrát, keď vláda SMER-u si osvojí návrh zákona z dielne KDH. Ja tu nechcem vymenovať všetky, ale niektoré, dovoľte mi, na ktoré si spomeniem, tu pomenujem. A to bol napríklad, keď sme navrhovali strop pre úroky pri nebankových pôžičkách, úveroch, zvýšenie dôchodkov o pevnú čiastku, jeden plat stačí pre verejných funkcionárov, súbeh platu a poberania sociálnych dávok do určitej miery, aj toto KDH v minulosti navrhovalo, zvýšenie nezdaniteľnej čiastky pre študentov, ktorí brigádujú, do 200 eur. Aj toto navrhovalo KDH... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne obidvom kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Na pána Martvoňa budem reagovať. Naozaj pri tých spotrebiteľských úveroch, veď som povedal, že ďakujem, že nakoniec ste si to osvojili a od 1. 1. platia tieto stropy. Ale treba ešte pri týchto spotrebiteľských úveroch pracovať aj ďalej na vylepšeniach ďalších, aby sme nemali 2 mil. exekúcií.
Ale čo sa týka v daniach a v odpočítateľných položkách, ktoré sú nástrojom vlády v tom, že vytvára určitú politiku voči rodinám, voči pracujúcim rodinám, tak naozaj vaša vláda pred dvoma rokmi zrušila možnosť odpočítateľnej položky na manžela alebo manželku. Alebo inak povedané, spoločné zdaňovanie manželov. Aby si tú odpočítateľnú položku mohli použiť. Ak manžel napríklad zarába alebo manželka a druhý má buď nízky dôchodok, alebo invalidný dôchodok, aby odpočítateľnú položku mohli použiť spolu. Veď oni žijú v spoločnej domácnosti. Sú manželmi. Tak prečo tú odpočítateľnú položku nemôže jeden z manželov použiť? A tak sa to dialo niekoľko rokov. Neviem teraz presne povedať, či 10, alebo 12 rokov to takto na Slovensku fungovalo.
Ja som mal zamestnaného pracovníka, ktorého manželka mala nízky invalidný dôchodok, a mohol na konci roka na ňu použiť odpočítateľnú položku a časť dane sa mu vrátila. A vaša sociálna vláda to zrušila! Často nazývate Ivana Mikloša neoliberálom a ako minister financií to neurobil. Ani v jednej vláde, v ktorej bol. Sú to veľmi ľahké peniaze pre ministra financií: zruším odpočítateľnú položku a mám peniaze. Ale tí manželia žijú v spoločnej domácnosti.