Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja len krátko. Ono je totiž smutné, pokiaľ generácie lesníkov pestovali les, ktorý šmahom ruky niekto bez nejakej hmotnej zodpovednosti a rozhodnutia vážneho ponechá napospas osudu. A nielen les hospodársky, ktorý je momentálne vyhlásený v piatom stupni ochrany, ale takzvané, takzvané, ale výnimočné pralesy, ktoré sú v Neserovej doline, v Neserke, aj tie ostali ladom rozhodnutím bez zodpovednosti. A s odstupom času, pokiaľ história ukázala, že to rozhodnutie nebolo správne, tak stanovisko kompetentných orgánov bolo: stalo sa, chyba, omyl.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, môj pozmeňujúci návrh bude sa týkať § 28 ods. 3 zákona o lesoch. A o čo vlastne ide v tomto pozmeňujúcom návrhu? Jedná sa o pufračnú zónu v piatom stupni ochrany. Pre tých, čo neviete, čo to pufračná zóna je, tak je to nárazníková zóna, ktorá má zabrániť šíreniu jednotlivých škodcov z nižšieho stupňa ochrany do stupňa vyššieho, ktorá je chránená bezzásahove. Ide o ponechanie § 28 ods. 3 zákona o lesoch v pôvodnom znení. Ide o zachovanie asi jediného paragrafu v lesnom zákone, ktorý priamo rieši povinnosť, a tým aj hmotnú zodpovednosť pre organizácie ochrany prírody a krajiny za svoje rozhodnutia.
Čiže § 28 ods. 3 znie v pôvodnom znení, a to je: "Opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonávanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník a správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť aj vykonanie tých opatrení."
Podľa pôvodného návrhu zákona alebo pôvodného zákona, ako aj mnou navrhnutého zákona túto činnosť zabezpečuje organizácia ochrany prírody a krajiny, čiže znáša všetky náklady na vykonanie tejto ochrany, čo predstavuje ročne vo finančnom vyjadrení značnú čiastku. Samozrejme organizácie ochrany prírody a krajiny znášajú aj sankčné pokuty za nevykonanie, respektíve nedostatočné vykonanie týchto opatrení, ktoré môžu byť uložené orgánmi štátnej správy, čo sa bežne v minulosti stávalo.
Kým v navrhovanej úprave lesného zákona táto zodpovednosť mala byť presunutá na obhospodarovateľa lesa s tým, že obhospodarovateľ lesa si mohol takto vzniknuté náklady nárokovať u orgánov ochrany prírody a krajiny. Tieto mu boli uhradené v súvislostiach so zákonom č. 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde. No v tomto v zákone nastáva problém. Aj keď obhospodarovateľ lesa prejde všetkými legislatívnymi procesmi pri podaní žiadosti na refundáciu nákladov za vykonanie ochranných opatrení na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu v zmysle § 9 zákona o environmentálnom fonde, na poskytnutie týchto náhrad nemá právny nárok. Čiže musí urobiť činnosť a nemá právny nárok na jej úhradu.
Ďalej v § 6 spomínaného zákona jednoznačne diskriminuje príspevkové organizácie, ktoré v zmysle tohto paragrafu, čiže § 6, nie sú oprávnenými žiadateľmi na poskytnutie finančných náhrad. Čiže obhospodarovateľ lesa musí vykonať ochranné opatrenia, má náklady, musí znášať prípadné sankcie za ich nevykonanie, poprípade nedostatočné vykonanie, kde návrh na udelenie sankcie môžu dať aj orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny, nemá zákonom zaručené, že zákonom vynútené náklady mu budú refundované a príspevkové organizácie, napríklad Štátne lesy TANAP-u, ktorá je organizácia spravujúca lesy s najväčšou výmerou lesov v piatom stupni ochrany, nie sú oprávnenými žiadateľmi refundácie nákladov.
To je hlavný argument podania pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľočku prednesiem.
Ešte predtým by som chcel reagovať, nie je tu pán kolega Huba, na memorandum, ktoré, kvôli memorandu, s ktorým vystúpil v rozprave,. Memorandum spolupráce lesníkov a ochranárov, ktoré vzniklo po veľkej kalamite v roku 2004 v Tatrách, v ktorom spomína aktívnu spoluprácu ochranárov a lesníkov. Neviem dôvod prednesenia tohto memoranda, ale jediný argument, ktorý tam môže byť a jediný výsledok tohto memoranda je to, že Tatry v súčasnosti vyzerajú ako, ako spúšť a nespočetné hektáre suchých stromov. Takže táto spolupráca je asi skôr jednosmerná a je v prospech tých, ktorí zapríčinili, že Tatry vyzerajú ako púštna krajina.
Dovoľte, aby som vám predniesol pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gažiho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 724.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa vypúšťa bod 51. Doterajšie body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o úpravu ustanovenia, ktoré upravuje zodpovednosť za plnenie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, a túto prenášajú z obhospodarovateľa lesa na organizácie ochrany prírody.
Toľko k môjmu pozmeňovaciemu návrhu.
Ja by som ešte chcel reagovať z tohto miesta na kolegu Jana Mičovského, ktorý dával podobný pozmeňovací návrh k tomuto § 28 ods. 3, kde v druhej vete zmenil právomoc alebo právomoc rozhodnúť o obranných a ochranných opatreniach z orgánu životného prostredia na orgán alebo organizáciu štátnej správy lesného hospodárstva. Ono je to pekné, ale nerieši to poslednú tretiu vetu a to financovanie z tohto envirofondu. A z tohto dôvodu, že nie je to zaručené zákonom, podávam tento pozmeňovací návrh.
Ďakujem.

Ďakujem. Nie je to žiadna zmena, ktorá zasiahne organizačnú zmenu TANAP-u, ide len o úpravu legislatívnych chýb, ktoré v minulosti pri zmene zákona o TANAP-e z roku 2003 vznikali, kde v poznámkach pod čiarou bol dlho uvedený neplatný zákon a ten sa legislatívnou úpravou zmenil tak, že tú správu pozemkov TANAP-u, správa pozemkov TANAP-u prešla pod pozemkový fond. Touto úpravou, jednoduchou úpravu, kde sa do tých výnimiek vsunie aj štátna, aj štátna správa Tatranského národného parku, sa prakticky len prevedie správa, správa k poľnohospodárskej pôde vo výmere cirka 260 hektárov naspäť pod správu TANAP-u. To je všetko.

Ďakujem. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorý sa mení a dopĺňa takto:
V čl. II sa dopĺňajú nové body 2 až 5, ktorými sa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov dopĺňa takto:
V bode 2, 2, 3, 4, 5, 2 až 5, hej. Bod 2, v § 17 sa dopĺňajú v ods. 1 písm. a)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)


Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pozorne to prečítajte celé, pán poslanec. Dobre?

Gaži, Peter, poslanec NR SR
Áno. V bode 2, ešte raz, v § 17 sa dopĺňajú v ods. 1 písm. a) v bode 6 za slovami "Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik" slová "a Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici".
V bode 3. V § 17 sa v ods. 1 písm. a) v bode 6 za slovami "Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik" sa vypúšťa písmeno "a".
Bod 4. V § 17 sa dopĺňajú v ods. 1 písm. b) za slovami "Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik" slová "a Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici".
Bod 5. V § 17 sa vypúšťa v ods. 1 písm. b) za slovami "Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik" písmeno "a".
Pri hlasovaní navrhujem hlasovať o všetkých bodoch spoločne.
Dôvodom navrhovanej zmeny je ochrana majetku vo vlastníctve štátu na území Tatranského národného parku a jednoznačné definovanie správcu majetku vo vlastníctve štátu. Od 1. marca 2003 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park, ktoré bolo vydané podľa § 19 ods. 1 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Prijatím zákona č. 571/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2008, bolo okrem iného prijaté aj nové znenie § 17 ods. 2 zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktorý znie: "Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia, a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného predpisu". Odkaz na 16a).
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a) okrem iného znie: "Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park.". Tento odkaz však mal byť uvedený aj v poznámke pod čiarou k odkazu 16aa), čím by správa pozemkov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení niektorých neskorších predpisov v Tatranskom národnom parku prešla do správy Štátnych lesov Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Navrhovanou zmenou dôjde k opodstatnenej zmene správy poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve štátu na území Tatranského národného parku v prospech Štátnych lesov Tatranského národného parku v celkovej výmere cirka 262 hektárov.
Ďakujem.