Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

5.2.2015 o 16:17 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.4.2015 10:25 - 10:40 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán kolega Kollár, ja vám ďakujem naozaj za miestami veľmi vecnú debatu. A cením si, že ste si urobili námahu a vytvorili ste zoznam opatrení, ktoré navrhujete a o ktorých si myslíte, že by vedeli vecne pomôcť problému.
Priznám sa, že ja som cez víkend a počas uplynulých dní nenechala sa rušiť politickými debatami, ale veľmi pozorne som si prečítala ten materiál, ktorý sem poslala vláda a ktorý predložil pán minister Borec, a predpokladám, že čoskoro sa k tomu materiálu aj vecne dostaneme.
Žiaľ, sme len v skrátenom legislatívnom konaní, ale nedá mi nepovedať určité veci, ktoré sa mi podarilo zistiť, a, žiaľ, musím konštatovať, že naozaj riešenie tých vecí je momentálne v rukách poslancov strany SMER. Ja akurát môžem na ústavnoprávnom výbore, resp. neskôr v pléne upozorniť na to, že po právnej stránke predmetný materiál bol robený veľmi narýchlo.
Určite sa budem pýtať pána ministra aj na to, čo sú to za právne nezmysly, uvádzať v zákone o konkurze a reštrukturalizácii také nové znenie, kde sa hovorí: „Dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze.“ Opakujem, v Obchodnom zákonníku sa hovorí, že dlžník je kríze, ak je v úpadku alebo mu úpadok hrozí. Keď to dám dokopy a čítam to pozorne, tak táto veta po vašej novele, pán minister, má znieť: „Dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak mu hrozí úpadok.“
Čo sú to za nezmysly, prosím vás? A je ich tu kopec. My tu hovoríme o zásadách, o bezdôvodnom obohatení, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.3.2015 18:08 - 18:10 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015. Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.3.2015 11:18 - 11:19 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať najprv o vládnom návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1350) a až následne aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1330). Svoj návrh si dovolím odôvodniť tou skutočnosťou, že k vládnemu návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí bol podaný pozmeňujúci návrh v jeho druhej časti a tá sa týka taktiež Občianskeho súdneho poriadku, základného kódexu. Ja som tiež dávala pozmeňujúci návrh k základnému kódexu civilného procesu k Občianskemu súdnemu poriadku, avšak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.3.2015 9:53 - 9:55 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja sa vám čudujem, naozaj sa vám čudujem, pretože ja som možno naivná, ale ja tu sedím v presvedčení, že sedíme tu, poslanci, preto, aby sme vylepšili to právne prostredie, kde vidíme, že je napríklad aplikačná prax zlá, áno, aj za cenu toho, že si priznáme niektoré chyby. Však ja som sa s tým netajila, že ustanovenie mnou kritizované sa dostalo do nášho právneho poriadku. Bolo to nie na môj návrh. Bol to návrh jednej skúsenej sudkyne. A jej argumenty, ktoré odzneli na ústavnoprávnom výbore, som považovala za postačujúce na to, aby som vedela v tom danom okamihu zahlasovať za jej návrh. A ako vidím, tak toto ustanovenie zrejme aj vám vyhovuje, pretože asi ma nechcete podporiť v tej zmene. Takže je tu teraz otvorený Občiansky súdny poriadok, máme spolu možnosť to upraviť, vylepšiť, napraviť a vy to podľa vášho vystúpenia nechcete urobiť. Ja sa pýtam, prečo nechceme pomôcť tým ľuďom, ktorí majú súdne konania na krku, podali odvolania proti zastaveniu konania z dôvodu, že nemali finančné prostriedky na zaplatenie tohto preddavku a čakajú na verdikt súdu. A ten verdikt, žiaľ, môže byť kľudne taký, že to konanie zostane zastavené a oni sa v živote nedomôžu svojho práva. Ja vás naozaj touto cestou vyzývam, aby ste mne pomohli vylepšiť to, čo sa možno v tom čase, v roku 2011, nie úplne dôsledne zvážilo. Ja verím, že svoj názor prehodnotíte. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.3.2015 9:40 - 9:42 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za reakcie.
Ak dovolíte, si dovolím zareagovať na pána poslanca Martvoňa.
Pán kolega, my sa dosť dobre poznáme z ústavnoprávneho výboru. Poznáte moje vystúpenia a viete veľmi dobre, že nie sú politicky motivované. Preto teraz táto vaša reakcia bola minimálne nekorektná, pretože naozaj som sa snažila celý čas odbornými argumentmi poukázať na to, že, áno, aplikačná prax a rozhodnutia súdov ukázali, že s ustanovením tohto paragrafu je problém.
A ste si iste všimli aj to, že som poukázala na kódex, ktorý sem predložil pán minister, a žiadna kritika pritom podľa môjho názoru či už na adresu pána ministra, či už na prácu ministerstva, ale v tomto prípade ani na konanie vlády neodznela. Je to čisto odborná diskusia. A tak som vnímala alebo sa budem snažiť vnímať aj vašu reakciu.
Áno, pokiaľ ide o genézu mnou kritizovaného ustanovenia, je pravda, že predmetné ustanovenie, a ja som sa s tým netajila, som spomenula 1. 1. 2012, toto ustanovenie sa dostalo do nášho právneho poriadku na pôde ústavnoprávneho výboru na návrh jednej mojej bývalej kolegyne poslankyne a ústavnoprávny výbor to podporil. V tom čase sme si totiž mysleli, že, áno, je to dobrý návrh, pretože pomôže nám práve eliminovať šikanózne žaloby, ktoré sa množili. No, nie, veľkosť človeka je v tom, že vie si priznať možno aj omyl a vie urobiť nápravu. Dúfam, že ma podporíte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.3.2015 9:07 - 9:36 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď som si na začiatku tohto roka kúpila aktuálne úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku, tak som si nemyslela, že toto znenie o chvíľu bude opäť neaktuálne, vzhľadom aj na skutočnosť, že na pôde parlamentu máme predložené tri kódexy, a to konkrétne aj Civilný sporový poriadok, ktorý má v celom rozsahu nahradiť aj Občiansky súdny poriadok.
Ako iste viete, Občiansky súdny poriadok bol vydaný a je vlastne účinný od roku 1963, to znamená viac ako päťdesiat rokov. A v tejto rozprave napriek tomu, že plne podporujem právnu istotu a stabilitu a nie som za časté zmeny takýchto zásadných kódexov, akým Občiansky súdny poriadok nesporne je, aj sama som, možno aj nechtiac, prispela tomu, že tento kódex bude treba zmeniť. Stalo sa to z dôvodu toho, že je tu predložený vládny návrh zákona, čím sa vlastne otvoril kódex.
A trošku sa pochválim tým, že na rokovaní výboru som bola úspešná aj ja so svojím pozmeňujúcim návrhom, pokiaľ ide o úpravu odporu proti platobným rozkazom. A týmto mojím pozmeňujúcim návrhom som sa snažila docieliť to, že vo všetkých sporoch, kde navrhovateľ žaluje odporcu na peňažné plnenie a sú splnené podmienky na to, aby súd mohol vydať v zrýchlenom konaní rozhodnutie, teda platobný rozkaz, ak odporca proti takémuto platobnému rozkazu nepodá vecne odôvodnený rozpor, teda opravný prostriedok, tak aby súd na takýto nedôvodný odpor neprihliadal. A tým pádom alebo v dôsledku toho sa práve súdne konania majú skrátiť a súdy už nebudú musieť prihliadať na odpory, ktoré sú nedôvodné, kde napríklad sa argumentuje úplne nepodstatnými vecami, ale budú musieť brať do úvahy len opravný prostriedok, ktorý je vecne riadne odôvodnený.
Tento môj pozmeňujúci návrh je, samozrejme, predmetom spoločnej správy a ako to navrhol aj pán minister, budeme o tom hlasovať spoločne, takže ja budem veľmi rada, ak tento návrh podporíte v rámci spoločnej správy.
Avšak medzitým sa na mňa obrátili subjekty s iným problémom. A ten iný problém sa týka § 141a Občianskeho súdneho poriadku.
Na úvod mi dovoľte, aby som si vás oboznámila s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré podávame spolu s pánom poslancom Kadúcom k Občianskemu súdnemu poriadku. Naše pozmeňujúce návrhy sledujú cieľ odstrániť neústavnosť § 141a OSP a taktiež uviesť ho do súladu s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Paragraf 141a Občianskeho súdneho poriadku upravuje inštitút preddavku na trovy konania. Avšak v súčasne platnom znení podľa môjho názoru je mimoriadne a neprimerane silným procesným nástrojom, ktorý môže nás všetkých, čo sa rozhodneme súdiť o peňažné plnenie, obmedziť, respektíve môže nám brániť v reálnom uplatnení základného práva na spravodlivý proces a v značnej miere sťažuje aj prístup k súdu. Takže sme s pánom poslancom toho názoru, že ustanovenie nami kritizované značne narúša právo na spravodlivý proces.
Teraz by som si dovolila podať prvý pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení.
V článku I sa za 1. bod vkladajú nové body, 2. a 3., ktoré znejú:
Bod 2. § 141a sa vypúšťa.
Bod 3. V § 202 ods. 3 sa vypúšťa písmeno q).
Ďalšie body sa, samozrejme, primerane prečíslujú.
Ja iba na vedomie pánovi spravodajcovi dávam to, že podávame aj druhý pozmeňujúci návrh a o tomto druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu budeme žiadať hlasovať len v tom prípade, ak tento náš prvý pozmeňujúci návrh nebude schválený.
Znenie nášho druhého pozmeňujúceho návrhu.
V článku I sa za 1. bod vkladajú nové body, 2., 3., 4., 5., 6. a 7., ktoré znejú:
Bod 2. V § 141a ods. 1 sa slová „400-násobok životného minima" nahrádzajú slovami „1000-násobok životného minima".
Bod 3. V § 141a ods. 1 sa vypúšťajú slová „nie dlhšej ako".
Bod 4. V § 141a ods. 1 sa za slová „60 dní" vkladajú slová „odo dňa doručenia rozhodnutia súdu".
Bod 5. V § 141a ods. 1 druhá veta znie: „Povinnosť zložiť preddavok podľa prvej vety uloží súd súčasne a v rovnakej lehote aj odporcovi."
Bod 6. V § 141a ods. 2 sa za slovo „navrhovateľom," vkladajú slová „najviac však 33 193,50 eura".
Bod 7. V § 202 ods. 3 sa vypúšťa písmeno q).
Ďalší bod sa primerane prečísluje.
Teraz by som si dovolila citovať článok 46 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odseku 1 sa píše: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky."
Slovenská republika je viazaná aj dohovorom, kde v článku 6 sa taktiež konštatuje právo na spravodlivé súdne konanie:
Odsek 1: „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený."
Toľko k tým základným zákonom.
Ak dovolíte, ja by som si vám dovolila priblížiť aktuálne znenie nami kritizovanej právnej úpravy, § 141a OSP, kde sa píše: „Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“ Odsek 2 nami kritizovaného ustanovenia hovorí: „Výška preddavku podľa odseku 1 je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada."
To sú tie základné ustanovenia, ktoré s kolegom Kadúcom máme v úmysle zmeniť, a to aj z dôvodov, ktoré vytkla tak pani docentka Ficová, ako aj pán docent Števček, ktorý je predsedom Rekodifikačnej komisie k Občianskemu súdnemu poriadku, respektíve k novým kódexom, ktoré tu máme.
Ja si dovolím, vážení kolegovia, pripomenúť, že v tých kódexoch, ktoré máme teraz na pôde parlamentu a o ktorých budeme v blízkej budúcnosti hlasovať, tento inštitút neexistuje, je vypustený.
Keď som si preštudovala komentár k ustanoveniu § 141a a čo vytkla aj pani docentka Ficová, ktorá je odborníčkou na občiansky súdny proces, tak súd, ktorý dostane návrh žalobcu na peňažné plnenie proti odporcovi, môže na návrh odporcu uložiť povinnosť tomu žalobcovi zaplatiť preddavok na trovy konania. Ten preddavok je neprimerane vysoký. Je 5 % zo žalovanej sumy a nemá horný strop. Keď si to porovnáme napríklad s inštitútom súdneho poplatku, kde tiež si dovolím pripomenúť, že Slovenská republika má jeden z najvyšších súdnych poplatkov v rámci Európskej únie a je asi najdrahšou krajinou, pokiaľ ide o prístup k súdu, je to 6 % zo žalovanej sumy, tak aj súdny poplatok má svoj strop. A v obchodných veciach je to niečo viac ako 33-tisíc eur, pričom v týchto trovách, ktoré sú preddavky na náhrady trov väčšinou advokáta, neexistuje horný strop.
Ja vám neskôr priblížim aj nálezy, aj uznesenia Ústavného súdu, kde tieto preddavky dosahujú až závratné výšky, 0,5 mil. eur, 1,2 mil. a tak ďalej. Ja neviem, kto z nás, z vás si môže dovoliť pri žalovaní nejakej sumy si vybrať napríklad v lehote 15 dní, keď vám to súd uloží, takúto závratnú sumu, je tu veľký otáznik. A presne toto sa snažíme riešiť buď tým, že sa predmetné ustanovenie vypúšťa, alebo, keď nedostane takýto návrh podporu, čo ma bude veľmi mrzieť, tak aspoň tým, že sa výška tohto poplatku ohraničí obdobne sumou, ako je maximálna výška súdneho poplatku v obchodných veciach.
Ale keď sa vrátim ku komentáru, k tomu paragrafu z OSP, súd musí vychádzať z návrhu odporcu. To znamená, že keď žalovaný navrhne súdu, že žiada, aby žalobca zložil preddavok, a keď predmetom konania je právo na zaplatenie peňažnej sumy, takže žalobca žaluje peniaze, a taktiež ak výška tejto požadovanej peňažnej sumy prevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, aby ste mali predstavu, koľko je 400-násobok životného minima, je to skoro 80-tisíc eur, a ak u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu, tak súd zo zákona musí zaviazať žalobcu k zaplateniu preddavku a nemá žiadne moderačné právo, neexistuje žiadny priestor na úvahu, kde by súd posudzoval vôbec odôvodnenosť zloženia tohto preddavku, takejto vysokej sumy, nemôže tú sumu žiadnym spôsobom upraviť.
A taktiež upozorňujem na tú vec, že aj keď u žalobcu, u navrhovateľa by existovali čo i len čiastočné dôvody alebo len dôvody na čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku, napríklad v 50 %, tak ani vtedy nemôže súd znížiť výšku tohto preddavku. To znamená, že musia existovať dôvody na úplné oslobodenie od súdneho poplatku.
Ja naozaj takéto ustanovenie v Občianskom súdnom poriadku považujem za mimoriadne neproporcionálne a neprimerané.
Máme tu podnety na Ústavnom súde, kde Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštatuje, že, žiaľ, s danou problematikou nevie pohnúť v rámci sťažností tých jednotlivých sťažovateľov. Ale naznačil vo svojich rozhodnutiach, že ak by obdržali podnet na preskúmanie ústavnosti tohto ustanovenia, že ich názor by bol pravdepodobne ten, teraz možno prejudikujem, že vyrieknu protiústavnosť predmetného paragrafu.
Ak dovolíte, ešte budem citovať z komentára od pani docentky Ficovej a pána docenta Števčeka. Títo odborníci poukázali aj na to, že zákon v súčasne platnom znení nerieši, ako má súd postupovať, ak nastane niektorá z nasledujúcich situácií. Takže sú tu obrovské aplikačné problémy. Súdy ani len z dôvodovej správy nevedia, ako majú postupovať v niektorých prípadoch, pretože nielenže znenie zákona to nerieši, ale nerieši to ani dôvodová správa a nevedia, čo bol úmysel zákonodarcu v danej veci.
Takže, ešte raz, čo má robiť súd, ak navrhovateľ ten preddavok zloží, ale odporca ho nezloží? Pritom z povinnosti ho zložiť mal (patová situácia). Ak ani jeden z účastníkov preddavok v stanovenej lehote nezloží, súd zastaví konanie, aj v prípade, keď ho nezaplatil ani odporca, ktorý sám navrhol, aby sa zložil takýto preddavok? Je to v poriadku podľa vás, je to spravodlivé? Podľa mňa nie, ak navrhovateľ síce zloží preddavok v stanovenej výške, ale po uplynutí lehoty stanovenej súdom.
Si dovolím ešte upozorniť na jednu vec. V predmetnom ustanovení zákona je maximálna lehota na zloženie tohto preddavku 60 dní. Ale súd v tomto prípade má moderačné právo. To znamená, že súd napriek tomu, že je tu stanovená maximálna lehota, môže tomu žalobcovi aj odporcovi uložiť zaplatenie takejto, hovorím, miliónovej sumy aj do 10 dní. Má na to právo.
Myslím si, že treba aj v tomto smere zjednotiť prax, a práve naším pozmeňujúcim návrhom žiadame, aby súd nemal moderačné právo, pokiaľ ide o určenie lehoty, ale aby zo zákona vyplývalo, že musí dostať každý 60-dňovú lehotu na zaplatenie. Takže toho sa tiež domáhame v našom návrhu.
Ďalší problém. Ak navrhovateľ zloží preddavok v stanovenej výške až počas lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania, čo robiť v takomto prípade?
Takže tu je naozaj veľmi veľa problémov otvorených. A tie problémy nie sú nijakým spôsobom riešené.
Ak dovolíte, ja som už odkázala na rozhodnutia Ústavného súdu. Mám tu nález z roku 2012, zo 6. júna 2012, kde sa sťažovateľ domáhal vlastne ochrany svojho práva. A bola mu uložená suma ako preddavok 792 850 eur. Ja si v živote neviem predstaviť, že ja ako žalobca, kebyže žalujem naozaj oprávnený nárok, oprávnenú sumu, aby som v lehote nejakých 10 alebo 5 dní vedela si dať dokopy toľko peňazí.
Ďalšie uznesenie je z 20. novembra 2012. Tu sťažovateľ žaluje banku, a to dokonca z neoprávneného vypovedania zmluvy o úvere zo strany odporcu. V tomto prípade banka ako žalovaný subjekt navrhla súdu, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť na preddavku 520-tisíc eur. Lenže v tomto spore ten žalobca ako developer začal realizovať nejaký objekt, na ktorý dostal úver. Banka medzitým ten úver vypovedala. A dostala touto výpoveďou žalobcu do takej zlej hospodárskej situácie, že prebehla reštrukturalizácia tohto subjektu. Napriek tomu, že žalobca bol v reštrukturalizácii a požiadal súd aj možno o oslobodenie súdneho poplatku, tak žiadnym spôsobom nemohol požiadať o oslobodenie aj o preddavok. A ja som ešte, priznám sa, vo svojej praxi sa nestretla so situáciou, žeby súd právnický subjekt, obchodnú spoločnosť oslobodil od platenia súdneho poplatku. Možno pán minister ma opraví, ale ja vo svojej praxi som sa ešte s tým nikdy nestretla. Takže tu samotný odporca sa pričinil o zlú hospodársku situáciu žalobcu a žiada od neho, vediac, že je v reštrukturalizácii, ešte aj zaplatenie polmiliónového preddavku.
A mohla by som citovať aj ďalšie uznesenia, ale sú citované v dôvodovej správe, môžete si, vážení kolegovia, si to pozrieť.
Ak dovolíte, vyjadrím sa možno ešte veľmi krátko na záver k tým jednotlivým bodom môjho pozmeňujúceho návrhu a ešte možno k tomu, že kedy vlastne sa nami kritizovaný inštitút dostal do Občianskeho súdneho poriadku. Tento inštitút je pomerne nový. Občiansky súdny poriadok má viac ako 50 rokov, tento inštitút je v našom právnom poriadku od 1. 1. 2012. Ide o pomerne nový inštitút a hovorím, novým kódexom je tento inštitút vypustený. Proste nový kódex tento inštitút nepozná. Ja verím tomu, že členovia Rekodifikačnej komisie sa veľmi dôkladne zaoberali touto otázkou a zrejme mali svoje dôvody, prečo tento inštitút do nového kódexu nezahrnuli.
Predmetné ustanovenie teda, ako som hovorila, upravuje inštitút preddavku na trovy konania, v zmysle ktorého navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady, a už sa budem opakovať možno, na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, teda nestačí čiastočne, ale v celom rozsahu, a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu.
Aj tu si dovolím upozorniť na neproporcionalitu, na čo upozornili docent Števček a docentka Ficová, a to konkrétne na to, že súd v prípade žalobcu musí rozhodnúť, normálne vydať súdne rozhodnutie vo forme uznesenia. V prípade odporcu však stačí, ak ho vyzve. Takže naším návrhom sme sa snažili aj túto neproporcionalitu odstrániť a navrhujeme, aby súd rovnako aj v prípade odporcu, aj v prípade žalobcu vydal súdne rozhodnutie, vydal uznesenie.
A taktiež naším návrhom žiadame, aby proti takémuto uzneseniu bolo možné sa odvolať, pretože doterajšia právna úprava hovorí o tom, že proti takémuto uzneseniu, rozhodnutiu súdu nie je možné podať odvolanie. Toto nie je rozhodnutie procesné, ktoré hovorí o spôsobe vedenia súdneho procesu, a preto si myslíme, že proti takémuto rozhodnutiu by mala existovať možnosť podať odvolanie.
Musím si nájsť podklady, mám ich tu veľa, keďže som sa dôkladne pripravila.
Náš návrh hovorí o tom, že sa má zvýšiť aj tá hranica, kedy súd môže aplikovať predmetné ustanovenie. Doteraz to bol 400-násobok životného minima, naším návrhom, teda ak neprejde úplné vypustenie, žiadame, aby táto hranica bola 1000-násobok, čo v súčasnosti predstavuje 198 090 eur, nakoľko životné minimum k dnešnému dňu je 198 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Ak dovolíte, ešte uvediem možno krátke odôvodnenie k bodom 3 a 4 k nášmu druhému pozmeňujúcemu návrhu.
Pozmeňujúci návrh rieši aj ďalší problém, ktorý sa vyskytuje v aplikačnej praxi. Platná a účinná právna úprava umožňuje súdu zastaviť konanie v prípade nezaplatenia uloženého preddavku na trovy konania v lehote kratšej ako 60 dní. Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ predĺžiť navrhovateľovi lehotu na zloženie tohto preddavku na 60 dní a garantovať tým primeraný a dostatočný časový priestor na jeho zaplatenie. Táto úprava, samozrejme, zohľadňuje aj skutočnosť, že zvýšením hranice uplatniteľnosti inštitútu preddavku na trovy konania sa zvýši aj minimálna hranica sumy tohto preddavku na 9 904,50 eura.
Odôvodnenie k bodu 5. Podľa doterajšej právnej úpravy navrhovateľovi súd rozhodnutím vo forme uznesenia, ako som hovorila, uložil zložiť preddavok a odporcovi zasielal len výzvu na zaplatenie bez nutnosti vydať rozhodnutie. Navrhovaná úprava odstráni teda nedôvodný rozdielny postup a zjednotí rozhodovaciu činnosť súdu v danej veci.
K ustanoveniu bodu 7 nášho pozmeňujúceho návrhu. Predmetné ustanovenie § 202 ods. 3 písm. q) v praxi spôsobovalo vážne pochybnosti a interpretačné problémy súdom, nakoľko z pôvodného znenia nie je jasný úmysel zákonodarcu. Z uvedeného dôvodu navrhujeme predmetné ustanovenie vypustiť v obidvoch našich pozmeňujúcich návrhoch, v dôsledku čoho proti uzneseniu súdov o zložení preddavku na trovy konania je možné sa odvolať. V tomto prípade nejde o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, preto proti nemu má byť prípustné odvolanie.
Ja ešte si dovolím požiadať pána spravodajcu, že o všetkých bodoch našich pozmeňujúcich návrhov žiadame hlasovať osobitne. Ďakujem veľmi pekne.
A úplne na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. Sme toho názoru, že právna úprava, ktorá je v súčasnosti obsiahnutá v § 141a OSP je v rozpore aj s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku vo veci Kreuz verzus Poľsko z 29. mája 2001 ustálil, že aj vyrubenie nadmerne vysokého súdneho poplatku konštituuje neprimerané obmedzenie práva na prístup k súdu, a tým porušuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vážení kolegovia, momentálne si myslím, že som vyčerpala možno všetky dôvody, ktoré nás viedli k podaniu tohto pozmeňujúceho návrhu. A ja by som vás chcela touto cestou poprosiť, že aj s prihliadnutím na kódex, ktorý máme tu už na pôde parlamentu, kde táto prax je vypustená, tento inštitút je vypustený, aby ste s prihliadnutím na túto skutočnosť upravili Občiansky súdny poriadok v rovnakom duchu, v rovnakom zmysle a podporili naše návrhy. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

11.2.2015 16:40 - 16:41 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.2.2015 9:18 - 9:19 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k obom uvedeným návrhom.
Oba návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona, tlač 1365, prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, aby návrh zákona, tlač 1366, prerokoval rovnako ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona, ako aj navrhnutého zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy, t. j. návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň oba návrhy prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov vo výbore v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 5.2.2015 16:17 - 16:25 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis

70.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja som si dovolila podať interpeláciu v súlade s čl. 80 ústavy a s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Interpelácia sa týka nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného 9. januára tohto roku.
Predmetné nariadenie Ministerstva vnútra sa týka udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov. Predmetné nariadenie ministerstva ustanovuje postup v konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodov podľa § 7 ods. 2, písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve. Domnievam sa, že predmetné nariadenie ministerstva vnútra krváca z niekoľkých rán a je nezákonné. Poviem vám hneď, že z akých dôvodov.

Minulý týždeň vo štvrtok som si dovolila položiť na hodine otázok otázku pánovi ministrovi vnútra pánovi Róbertovi Kaliňákovi, ktorý nebol osobne prítomný na hodine otázok. Poslal mi však písomnú odpoveď. Predmetnú písomnú odpoveď mi sprostredkoval pán minister Počiatek. Na doplňujúce otázky však nevedel odpovedať. Žiaľ, tá písomná odpoveď pozostávala iba z čisto opísania textu mnou kritizovaného nariadenia, a preto takúto odpoveď považujem za neuspokojivú. Preto som si dovolila moju interpeláciu podať už včera aj písomne.
Zákon o štátnom občianstve je právny predpis, ktorý od roku 2010 je predmetom pravidelnej snahy mojich kolegov o určitú zmenu. Je tu vždy pravidelná snaha zo strany poslancov zmeniť zákon, ktorý bol novelizovaný za 24 hodín ako reakcia na tzv. Orbánov zákon o občianstve. Žiaľ, keď náš parlament v roku 2010 prijal túto novelu, tak podľa môjho názoru sa nedomysleli určité skutočnosti, ktoré sa snaží teraz pán minister riešiť predmetným nariadením, aj keď sľúbil niekoľkokrát, že sa to bude snažiť riešiť zákonom. Žiaľ, ten návrh zákona do parlamentu doteraz neprišiel.
Od 1. februára je však účinné nariadenie. Myslím si, že nie je tajomstvo, že aj pán minister, aj ja sme vyštudovali na Univerzite Komenského Právnickú fakultu a možno sme mali aj rovnakého učiteľa na teórii práva, a keď sa dobre pamätám, tak sme sa učili, že ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy môžu vydať všeobecne záväzné právne predpisy. Sú to konkrétne vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev. Ja si nepamätám, že nariadenie je všeobecne záväzný právny predpis. Nariadenie ministerstva je podľa môjho názoru, nie je všeobecne záväzný právny predpis a vyhľadala som si nariadenie ministerstva vnútra o legislatívnych pravidlách, kde sa píše, že čo sú interné predpisy ministerstva. Práve tam figuruje nariadenie ministerstva a v čl. 3 tohto materiálu sa píše, že minister schvaľuje nariadenie ministerstva, ktorým sa ustanovuje najmä organizačná štruktúra ministerstva, činnosť a hlavné úlohy útvarov ministerstva a nimi riadených zariadení a organizácií, organizácia, hlavné úlohy a činnosť útvarov Policajného zboru a tak ďalej a tak ďalej. Nikde sa nehovorí o tom, že nariadením ministerstva môžeme ísť nad rámec zákona. Ja som stále v tom, že zákony sa prijímajú tu v parlamente, a keď chceme splnomocniť nejaký iný orgán, či ministerstvo, alebo iný orgán štátnej správy, na to, aby mal legislatívnu právomoc ďalej a vykonávať zákon, tak na to musí existovať splnomocnenie v zákone. Ja neviem, že či zákon o občianstve takéto splnomocňovacie nariadenie obsahuje. Podľa môjho názoru nie. Takže si myslím, že ministerstvo v tomto smere s týmto nariadením išlo nad rámec zákona.
Pokiaľ ide o vecnú stránku mnou kritizovaného nariadenia, tak zákon o štátnom občianstve taxatívne uvádza dôvody a podmienky, za ktorých žiadateľ môže nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. Je to tam presne uvedené. Zákon o štátnom občianstve dovoľuje výnimku výlučne len zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, a to len v presne vymedzených prípadoch. Namiesto požiadavky trvalého pobytu nastupujú v týchto prípadoch v zákone opäť presne špecifikované podmienky, ktoré žiadateľ musí spĺňať. Je to napríklad uzavretie manželstva so štátnym občanom Slovenskej republiky alebo skutočnosť, že žiadateľ je maloletým dieťaťom, ktorého zákonným zástupcom je občan Slovenskej republiky. Jedným z týchto prípadov je aj, a citujem: "ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej, alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky".
Vážený pán minister, ja teraz využijem, že ste tu, a dovolím si vás upozorniť, že rozšíriť podmienky pre udelenie štátneho občianstva stanovené zákonom môže len Národná rada, ktorá je v zmysle čl. 72 Ústavy Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru s týmto nariadením ste išli nad rámec zákona, a preto som si vám dovolila položiť otázky v interpelácii, ktoré písomne dostanete.
Ide konkrétne o otázku: "Ministerstvo nemôže interným predpisom upravovať spoločenské vzťahy vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon. Aké opatrenie prijme vaše ministerstvo, aby tento nezákonný stav v právnom poriadku Slovenskej republiky nepretrvával?" To je prvá otázka.
Druhá otázka: "Prečo neupravujete predmetnú problematiku udeľovania štátneho občianstva zmenou zákona, ktorú už niekoľko mesiacov sľubujete?"
A tretia otázka, trošku dlhšia: "Pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky, a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte. Máme tomu rozumieť tak, že ak niekto opustí Slovensko a usadí sa inde, svoje občianstvo môže získať späť, ale ak niekto získa cudzie občianstvo iného štátu, zostane však doma na Slovensku, slovenské občianstvo tak ľahko nedostane? Pýtam sa konkrétne na osoby, ktoré nadobudli maďarské štátne občianstvo, avšak zostali bývať, naďalej žiť na území Slovenskej republiky a nemajú žiadny pobyt v cudzine. Ako budete postupovať pri posúdení týchto žiadostí?"
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis
 

29.1.2015 15:06 - 15:08 hod.

Edita Pfundtner Zobrazit prepis
Tak ďakujem veľmi pekne pánovi ministrovi za túto džentlmenskú ponuku. (S úsmevom povedané.) A bola by som veľmi rada, keby povedal aj pánovi ministrovi vnútra, že namiesto jasných podmienok, ktoré pre mňa chýbajú v tom mnou kritizovanom nariadení, by som určite privítala explicitnejšie vymenovanie podmienok na udelenie štátneho občianstva. Myslím si totiž, že toto nariadenie vytvára v zásade neohraničený priestor na subjektívny názor a priestor na voľnú interpretáciu.
„Pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky pobytu v cudzom štáte.“ To citujem aj ja teraz z nariadenia. Preto sa pýtam, či mám tomu rozumieť tak, že ak niekto opustí Slovensko a usadí sa inde, svoje občianstvo môže síce získať späť, ale ak niekto získa cudzie občianstvo iného štátu, zostane však doma, na Slovensku, slovenské občianstvo tak ľahko späť nezíska? Totiž akokoľvek pozorne čítam nariadenie, žiaľ, mne takýto záver z toho vychádza.
A ešte taká možno posledná inšpirácia pre normotvorbu, pre ministerstvo vnútra, prečo neskúmať skôr vzťah týchto ľudí práve k Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis