Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja som hovoril k obsahu samotnej novely už v mojom prvom vystúpení, takže teraz aj vybudený pánom kolegom Čížom sa ešte vyjadrím k tým ostatným témam, ktoré sa k tomu pridružili.
Napriek tomu, že aj pán poslanec Číž má vedomostnú výbavu, aby vedel ten kontext aj pomenovať, aj možno uviesť niektoré fakty do súvislostí, tak vo výkone konkrétnej politiky SMER dokázal, že dokáže konať len skratovo. A dokážem to na niekoľkých príkladoch. Ten, tá prvá bola situácia na imunitnom a mandátovom výbore hneď po provokácií pána poslanca Martvoňa a následnej reakcii pána poslanca Hlinu. My sme vtedy s pánom, s pánom kolegom Kadúcom navrhli, aby na druhý deň ráno bolo v pléne Národnej rady uznesenie, ktoré by navrhol mandátový a imunitný výbor, aj s pánom Frešom, ktorým by plénum Národnej rady jednoznačne odsúdilo akékoľvek prejavy násilia. A akékoľvek konanie, ktoré eskaluje konflikty a ktoré vedie či už k verbálnym, alebo fyzickým prejavom násilia. Nie. Páni poslanci, kolegovia zo SMER-u povedali, že my musíme v prvom rade riešiť Hlinu, bez riadnej opory v rokovacom poriadku bolo začaté disciplinárne konanie, ktoré doteraz neskončilo. A ja som, áno, hlasoval som za to, pretože jednoducho jediný kompromis, pán predseda, bol vtedy taký, že, že to, že to vyhlásenie sme dali do nášho spoločného uznesenia výboru, nedostalo sa to do pléna, a keďže ste hovorili, že nedá sa inak, len vlastným uznesením začať disciplinárne konanie, napriek upozorneniam, že na to nie je opora, súhlasili sme s vami, mysleli sme si, že z toho bude aspoň nejaké riešenie. Ukazuje sa, že nie je. Ten skrat jednoducho trvá doteraz.
Druhá skratová reakcia. Potom, čo sme sa zhodli, a opäť to bolo v našom spoločnom uznesení, že je potrebné pre tieto prípady meniť rokovací poriadok, tak ten pozmeňovák, ktorý ste mali pripravený a ktorý minimálne to riešil, žeby sme mali dôvod na začatie disciplinárneho konania, ste zase stiahli. Prečo minimálne táto jedna vec, na ktorej bola zhoda naprieč celým politickým spektrom, teda v súlade s vašou zásadou, čo sa týka otvárania rokováku, nie je na stole? Prečo tam nie je to, že disciplinárne konanie môže začať aj v momente, keď dôjde k fyzickému ataku? Prečo stále máme v rokováku dieru, ktorá nám tým pádom umožňuje začať disciplinárne konanie len na základe výrokov? Opäť skratové konanie, kde politika predbehla faktický stav a konštruktivitu riešenia.
Hovorili ste o britskom parlamente. Neviem, či si to uvedomujete, ale tam fyzická potýčka nie je fyzicky možná a je to práve kvôli tomu, je to práve kvôli tomu, že, že to je parlament, ktorý si prešiel svojím krvavým obdobím. Viete si predstaviť, že tam by Škót, Ír a konzervatívec sedel vedľa sociálneho demokrata z Walesu? No to by boli facky! A práve sú tam dve čiary, ktoré sú neprekročiteľné, a tie dve čiary sú od seba vzdialené na dĺžku dvoch mečov. Pretože meče boli v tej rokovacej sále a presne kvôli tomu, aby sa nikdy dvaja poslanci nedostali do fyzického kontaktu, tie dve čiary sa nesmú prekročiť. Takže ja poznám tú históriu, len, bohužiaľ, táto budova má komunistickú architektúru. Táto budova nikdy neplánovala opozíciu. Preto sedíme všetci na jednej strane a preto máme k sebe tak blízko. (Smiech v sále.) Tu je to, tu je to, tu je to na dĺžku paže a bolo to využité, no nemáme tie čiary. Takže všetko, čo bolo predmetom širokej dohody, bolo stiahnuté a veci, na ktorých nie je široká dohoda, a to je aj to, čo je predmetom novely rokovacieho poriadku, ide ďalej.
Ja som v prvom čítaní uvítal to, že sa ide situácia s rokovákom riešiť. V druhom čítaní som prišiel s vlastným riešením, ktoré podľa mňa má svoju politickú kultúru a má svoju logiku. Je to riešenie, ktoré rešpektuje, že strana, ktorá sa cez voľby dostala do parlamentu, by mala mať svoje zastúpenie v podobe funkčného poslaneckého klubu, a ktorá rešpektuje fakt, že strana, ktorá sa dostala cez voľby do parlamentu aj v prípade, že jej zanikne klub, by mala sa zúčastňovať na riadení parlamentu, a to preto, lebo grémium nie je len technickým orgánom, ale je aj politickým orgánom, kde častokrát sa kreujú napríklad pracovné skupiny k zmenám dôležitých zákonov a kde, som presvedčený o tom, že každá strana, ktorá má mandát v podobe kandidátky, ktorá sa sem dostala cez 5 %, by mala mať svoje zastúpenie. Ale logika a vysvetľovanie v tejto rozprave jednoducho hrali druhé husle.
Vy ste prišli so silovým riešením, kde ste sa spoliehali na to, že sa vám podarí opozíciu rozložiť na tzv. štandardné a neštandardné strany, kde podľa pravidla rozdeľuj a panuj ste si chceli starých harcovníkov parlamentných prikloniť na svoju stranu a vypískať akože tie neštandardné útvary, ktoré tu máme, a nepodarilo sa vám to. Vy ste prepískli a cúvli a v rámci cúvania ste so sebou stiahli aj to rozumné, čo ste dali na stôl. Takže sa nehrajte na to, že tu máte vôľu k diskusii. Vy ste hrali, zahrali politickú hru, kde napriek väčšine ste na body prehrali, a to je výsledok celej tejto rozpravy. Ďakujem.

Bratia a sestry, počuli sme slovo Kuffovo. Opäť. Štefan, ja naozaj úplne súhlasím s kolegom Jarjabkom, že tá úprimnosť sa tvojim vyjadreniam nemá uprieť, ale ty sa jednoducho úplne že kardinálne mýliš v mnohých veciach.
Prvá vec, na základe toho, že sme volení zástupcovia ľudí, tak hlasovanie je neodopriteľná vec akémukoľvek poslancovi. A pamätá na to aj rokovací poriadok pri tom, že poslanec, ktorý bol vykázaný zo sály, má právo sa vrátiť naspäť v momente, keď sa ide hlasovať. Pretože to je základná vec, prečo tu je.
Druhá vec, ja nechápem, čo je zbabelého na tom, že sme podobne ako iné krajiny postavili poslancov na tú istú roveň, ako sú všetci ostatní občania tohto štátu, a tým pádom musia zodpovedať za priestupky a musia zodpovedať za trestné činy, ak ich spáchajú. Keď tu bol naposledy minister spravodlivosti Veľkej Británie, on si nevie predstaviť, že by vôbec niekto prišiel s nápadom zaviesť imunitu pre poslancov House of Commons v Británii.
Ďalšia vec, médiá sú tu na to, aby ťa grilovali od rána do večera, keď povieš hlúposť. A ty si predvčerom obrovskú časť obyvateľstva Slovenska urazil, keď si im chcel zaviazať kameň na krk a hodiť ich do rieky. A včera si povedal, že to je takým národným športom, Rómom, že niekde bežia a niečo ukradnú. No keď povieš takéto hlúposti, tak čakaj, že hocijaká, aj 23-ročná žurnalistka, ktorá dajme tomu ale už má aj vysokú školu, bude chodiť a grilovať ťa od rána do večera, lebo to je jej práca. Ďakujem.

Ja som to povedal, pán kolega Hrušovský, aj vo svojom vystúpení. Ja ovládam tú matematiku. Ja viem, že 5 % kvórum znamená 8 poslancov, ale medzitým bolo zavedené do rokováku nové kvórum a to je 7 % kvórum pre koalície. A ešte raz, keď sa pozrieme na český model, tam keď sa koalícia viacerých strán dostane do parlamentu, prekročí kvórum, tak sa môže v momente zostavovania klubov rozdeliť na čiastkové strany, ktoré tú koalíciu tvorili, a tam stačia traja poslanci na to, aby ten klub vytvorili. Ja som si vedomý toho, že klub nie je iba grémium, to ma nemusíte poučovať, už som tu dosť dlho, ja som si vedomý aj toho, že nominuje svojich ľudí na viaceré miesta, preto som hovoril aj to, že ten počet 5 poslancov má za sebou logiku a je to počet poslancov, ktorý je potrebný na obsadenie všetkých výborov, ktoré diktuje zákon alebo ústava. To znamená, že ak pán predseda parlamentu vo svojom rozhodnutí hovoril o niečom, ako je funkčnosť klubu, ja som presvedčený o tom, že klub je funkčný vtedy, keď je schopný obsadiť všetky výbory a dajme tomu aj orgány parlamentu, ktoré mu určuje zákon a ktoré mu určuje ústava, pretože my ako ústavní činitelia môžme robiť len to, čo nám predpisuje zákon, nemôžme si vykladať veci po svojom. Ďakujem.

Ja len poďakujem za, za obidva, za obidve faktické poznámky. V podstate nebola v nich žiadna otázka, takže ani nebudem na nič reagovať, len som za ne vďačný. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Tak, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľkou okľukou cez rôzne témy sme sa dostali naspäť tam, kde vlastne tento zákon začal. (Povedané so smiechom.)
Otvorilo sa toho mnoho, teraz sa to všetko zase stiahlo, čo sa zase otvorí, to nám zase neprejde a zase sa budeme baviť iba o jednej veci, a to je, že či klub SaS má pokračovať ďalej, alebo nemá pokračovať ďalej (povedané so smiechom), takže ja sa tiež budem držať len tohto. Ono popri všetkých tých témach, že či máme mať zavedenú parlamentnú stráž, že či pán premiér Fico sem chodí sa ukázať pred vlastnými poslancami alebo reálne sa konfrontovať s opozíciou, že či na interpelácie ešte stále máme právo vyžadovať prítomnosť vlády, alebo by nám pán premiér povedal, že tomuto ministrovi dovolím odpovedať a tomuto nie, to všetko sme mali na stole a všetko to mizne. Ja dúfam, že ten oznam o vzniku komisie a na ďalšom rokovaní je myslený vážne, že je myslený vážnejšie, než tie predstierané diskusie k rôznym témam, ktoré sme mali v parlamente doteraz, lebo, bohužiaľ, v tomto, v tomto volebnom období všetky diskusie začali byť pekné konštruktívne a košaté na začiatku, a potom prišiel politický zásah zo strany SMER a veci jednoducho neprešli, či už sa bavíme o zákone o konflikte záujmov, alebo aj koniec koncov o tom, aká bola diskusia k tomuto rokováku, ktorá skončila dneska ráno oznámením pani podpredsedníčky Laššákovej.
Ja som celý čas avizoval, že budem navrhovať zavedenie niečoho blízkeho k českému modelu, čo sa týka vzťahu parlamentu a klubov. Vychádzal som väčšinou z toho, čo povedal pán predseda Paška, lebo mimo jeho nezákonných rozhodnutí, o ktorých som presvedčený, že ich bolo niekoľko a že prekračoval medze rokovacieho poriadku, tak ako je napísaný dnes, som sa ho pýtal, že z čoho teda vychádza a ako by ten rokovák mal vyzerať. A on mi povedal, že poslanecký klub by mal byť funkčný sám dokonca vo svojom rozhodnutí, ktoré, ktorým bral na vedomie veľmi šalamúnsky, on nepovedal, že klub SaS zaniká ani automaticky, ani jeho rozhodnutím, lebo vedel, že mu na to rokovací poriadok nedáva oporu, ale konštatoval, že klub sa stal nefunkčným. Tak som sa skúsil dopátrať toho, že čo vlastne funkčnosť, funkčnosť klubu určuje. A popravde som sa nedopátral k ničomu, tak aspoň intuitívne som skúšal sa pozrieť, že, že čo ten poslanecký klub robiť musí. A či už strana, ktorá prešla voľbami, alebo poslanecký klub by mali nominovať svojich ľudí do výborov, ktoré patria, ktoré sú určené zákonom a ústavou, to znamená kontrolné výbory a ústavnoprávny výbor. A na to, aby sme takýto, tieto výbory mohli obsadiť, potrebujeme 5 ľudí, z toho som, z toho mi teda vyšlo, že, že klub je funkčný vtedy, keď má 5 členov, lebo je schopný obsadiť pozície vo všetkých výboroch, ktoré mu určuje ústava alebo mu určuje zákon.
Druhá vec, ktorú, ktorú pán predseda povedal, bolo, že zákon by mal myslieť na to, resp. ani nieže zákon by mal myslieť na to, že jeho názor je, že keď strana prešla voľbami, tak by mala mať svoju pozíciu danú potom aj v pléne a v rokovaní parlamentu ako danú, pretože voľby rozhodujú, voľby určujú, že aká je vôľa občanov. To znamená, že ak vznikne na základe, ak vznikne na základe volieb poslanecký klub, tak tento poslanecký klub by mal potom fungovať, kým zastupuje stranu, ktorá voľbami prešla. Richard Sulík ako predseda parlamentu sa tohto držal a aj v momente, keď klub SNS v minulom volebnom období klesol pod počet osem, ho nechal funkčným, lebo rešpektoval to, že ľudia si zvolili túto stranu do parlamentu a tým pádom by mala naďalej zastupovať, by mala naďalej zastupovať svojich voličov ako strana a aj ako klub.
Ďalšia vec, s ktorou som išiel za pánom predsedom Paškom, bolo, že ak prejde tento, táto novela rokováku, tak ako ju máme, tak sa nám stane, že tu budeme mať 15 poslancov mimo klubov. To znamená, že 10 % celého parlamentu sa nám vylúči z akéhokoľvek rozhodovania o jeho chode. Nebudú sa zúčastňovať grémia, nebudú nijakým spôsobom rozoznávaní, a to aj napriek tomu, že niektorí z nich budú súčasťou strán, ktoré legitímne prešli voľbami. Na toto som reagoval vo svojich pozmeňujúcich návrhoch, v ktorých v tom prvom dávam návrh, aby tie kluby, ktoré vznikli na základe volieb, zanikali až v momente, keď klesnú pod počet členov 5, to znamená, objektívne stratia funkčnosť, nie sú schopné menovať svojich zástupcov do všetkých parlamentných výborov, ktoré im ukladá ústava alebo zákon a, samozrejme, kluby, ktoré by vznikli iným spôsobom, nesmú klesnúť pod počet 8, pretože ak by sme tam tiež zaviedli tú päťku, tak už by to dávalo priestor pre špekulácie, kde by klub, ktorý by vznikol s 8, mohol klesnúť na 5 a tí traja zvyšní by s niekým iným mohli zakladať ďalší, čo určite v parlamente zasa nechceme, aby sa špekulovalo s počtami poslancov, ktoré nie sú založené na výsledku volieb. Ono treba povedať, že už dnes ten počet 8 nie je obhájiteľný. On je obhájiteľný pri 5 % kvóre, áno, je pravda, že pri súčasnej volebnej a parlamentnej matematike strana, ktorá získa 5 % a dostane sa do parlamentu, tak musí mať minimálne 8 poslancov. Ale máme tu tiež 7 % kvórum, ktoré platí pre koalície. V Čechách, ak prejde koalícia do parlamentu, tak sa môže v tej chvíli rozštiepiť na svoje čiastky, to znamená, že ak by boli traja poslanci z jednej strany, traja poslanci z inej strany a niekedy počet z ďalšej, tak každá z týchto trojíc alebo skupiniek si môže vytvoriť klub za stranu, ktorú reprezentuje. U nás, ak by sa stalo, že by niekto prešiel 7 % kvórom, čo znamená dajme tomu 11 alebo 12 poslancov, možno aj menej, možno aj 10 pri určitom počte, určitom počte hlasov vo voľbách, tak my nie sme schopní vytvoriť dva päťčlenné poslanecké kluby, aj keby to zrovna chceli. To znamená, že oni by boli nútení vytvoriť klub len na základe koalície, tak ako hovorí súčasný rokovací poriadok, ale tým pádom to číslo 8 už nie je obhájiteľné, lebo už strana vie byť reprezentovaná na základe volieb menším počtom poslancov, než je 8, legitímnym spôsobom, ale rokovák na to nemyslí. To by mohlo byť obsahom tiež rozhovoru danej komisie, predpokladám, v budúcnosti. K pozmeňujúcim návrhom. Ten prvý teda hovorí o tom, že, že klub, ktorý prešiel voľbami, resp. strana, ktorá prešla voľbami, dostala sa do parlamentu, vytvorila klub, tak takýto klub nesmie klesnúť pod počet päť. Takže je schopný nominovať svojich ľudí do všetkých výborov, ktoré mu určuje ústava alebo zákon.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
V čl. I bod 2 znie:
"2. V § 64 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
(7) Poslanecký klub, v ktorom sú poslanci združení podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do Národnej rady, ako aj poslanecký klub, ktorý vznikol rozdelením alebo zlúčením podľa odseku 2, musí mať počas celého volebného obdobia Národnej rady najmenej päť členov; ak počas volebného obdobia Národnej rady klesne počet jeho členov pod túto hranicu, tento poslanecký klub zanikne. Poslanecký klub utvorený podľa odseku 3 musí mať počas celého volebného obdobia Národnej rady najmenej osem členov; ak počas volebného obdobia Národnej rady klesne počet jeho členov pod túto hranicu, tento poslanecký klub zanikne."
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.
Odôvodnenie, predpokladám, dávať nemusím, lebo som ho uviedol pred uvedením pozmeňujúceho návrhu.
Môj druhý pozmeňujúci návrh, ktorý stiahnem v prípade, že ten prvý prejde. To ide ešte ústretovejšie k tomu, ako, ako rozmýšľa nad vecou pán predseda parlamentu, a týka sa práve toho, že poslanecké grémium má rozhodovať o tom, akým spôsobom je parlament vedený. Má sa dohadovať na tom, aký bude chod parlamentu, má tiež riešiť politické otázky a hlavne v politických otázkach podľa mňa by tiež mali rozhodovať zástupcovia strán, ktoré prešli legitímne voľbami. Preto v mojom návrhu navrhujem, aby skupina poslancov, ktorí zostanú ako zvyšok zaniknutého poslaneckého klubu, ktorý vznikol na základe volieb, mala právo delegovať jedného človeka do poslaneckého grémia. Tým jednak bude zabezpečené to, že, že politické rozhodovanie parlamentu bude mať všetkých reprezentantov, ktorých si do parlamentu zvolili občania, a jednak sa zabezpečí to, že tie súdržnejšie skupiny poslancov, ktoré aj vzniknú rôznymi turbulenciami v rámci parlamentného života, budú sa stále môcť zúčastňovať na riadení parlamentu prostredníctvom poslaneckého grémia.
Teda pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
Článok I sa dopĺňa bodmi 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 66 ods. 3 prvá veta znie:
"(3) Poslanecké grémium sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi a z členov delegovaných podľa odseku 4."
4. V § 66 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Skupina najmenej piatich poslancov, ktorí boli členmi jedného poslaneckého klubu pred jeho zánikom podľa § 64 ods. 5 a ktorí nie sú členmi iného poslaneckého klubu, je oprávnená delegovať jedného člena poslaneckého grémia."
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
Opäť riešim len to, čo bolo v pôvodnom, v pôvodnom návrhu novely rokovacieho poriadku, preto predpokladám, že to vyhlásenie, ktoré prišlo na začiatku tejto rozpravy, sa netýka tejto témy, lebo v podstate tu riešime už od prvého čítania. Predpokladám, že tieto pozmeňujúce návrhy sú reálne na stole a aj kolegovia zo SMER-u ich zvážia. Hlavne vo vedení parlamentu, si myslím, že je aj v záujme vedenia parlamentu, keď sa procedurálne otázky môžu riešiť na grémiu a nemusia sa riešiť v pléne, že sa tým predchádza mnohým nedorozumeniam, ktoré môžu vzniknúť práve v rokovacej sále. A takisto to, čo bolo povedané na grémiu, že strany, ktoré majú legitímny stranícky mandát, taký ten partokratický, by mali mať takisto viditeľné zastúpenie pri rokovaní a konaní parlamentu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja som 12 rokov svojho života strávil či už ako aktívny debatér, alebo debatný tréner aj na medzinárodnej úrovni a musím povedať, že tak ako niektorí ľudia pozerajú futbal, tak ja som pozeral prenosy z anglického parlamentu, lebo to bol proste pre mňa obrovský zážitok a veľká inšpirácia. Treba povedať, že ten anglický parlament je oveľa hlučnejší ako ten náš, že tam padajú oveľa tvrdšie slová častokrát, než padajú u nás, samozrejme, nie sú to tupé urážky, má to svoju gráciu a svoju sofistikovanú úroveň, ale tak či tak sú aj spísané výroky, ktoré, predpokladám, že u nás by boli každý týždeň na imunitnom a mandátovom výbore, tam prejdú, ale prejdú vďaka tomu, že sú tam pravidlá, ktoré jednoducho nie je možné porušiť. V anglickom parlamente dokonca koaliční a opoziční poslanci nesmú na seba hovoriť priamo, smú hovoriť len k predsedajúcemu, smú hovoriť len o ňom, nesmú hovoriť, že priamo ty alebo priamo vy, a tým pádom predsedajúci je človek takmer s absolútnou mocou, ktorý má právo jednak odobrať slovo, jednak ukončiť rozpravu a o jeho rozhodnutiach sa nediskutuje. Ak by sme takúto úroveň štábnej kultúry boli schopní dosiahnuť na Slovensku, potom všetky tieto naťahovačky v podstate s rokovacím poriadkom by boli zbytočné. Len my sme síce národ holubičí, ale rovnako holubičím spôsobom tiež rešpektujeme častokrát svoje vlastné pravidlá. Ďakujem.

Štefan, za predpokladu, že niekto kľudne vlastní aj celý barák a prenajíma ho, ak sa oň stará a plní si všetky povinnosti majiteľa, tak to spravodlivé je. Neexistuje žiadny princíp spravodlivosti, ktorý by nám hovoril, že jeden človek môže vlastniť jeden byt, alebo každý musí ten byt, v ktorom býva, vlastniť. My sme v tom dokonca neštandardná krajina. Na Západe je oveľa viac ľudí, ktorí bývajú v prenájme, s tým sa aj viaže oveľa vyššia mobilita ľudí, čo sa týka dochádzania za prácou, lebo sú schopní si hľadať miesta tam, kde práca je, a nezotrvávajú nutne v tom regióne, v ktorom sa narodili a v ktorom musia žiť celý život. To znamená, nemá význam nepodporovať prenajímanie bytov. Práveže podporujme ľudí, ktorí sa k nim správajú zodpovedne, ktorí sa starajú o tie byty, prenajímajú ich za férové ceny, pretože títo ľudia nám môžu pomôcť napríklad aj s nezamestnanosťou, lebo ľudia budú mať kam ísť a prenajať si tam bývanie, ak tam bude práca.
A čo sa týka ale misionárov, tak tam s tebou na druhej strane súhlasím. Podľa mňa by bolo veľmi dobré, keby mnohí misionári, ktorí sú dneska v Afrike, v Latinskej Amerike, v Ázii, by prišli a naozaj sa venovali misii v tých rómskych osadách, lebo by tam nenarobili toľko škody, ako robia v týchto krajinách tretieho sveta.
Ďakujem.

Vieš, Štefan, mňa vždycky pri tvojom prejave - a dnes obzvlášť - napadne to o zametaní si pred vlastným prahom. Ty sa rád chytáš slovíčok, rád ideš vysvetľovať, poučovať, niekedy až kázať a potom v jednej vete dokážeš celej jednej už i tak životom ťažko skúšanej skupine obyvateľstva zavesiť kameň na krk a hodiť ju do vody. Kým sa neospravedlníš za to, čo si tu povedal minulý týždeň, tak akékoľvek moralizovanie a akékoľvek kázanie z tvojej strany, obávam sa, už od dnes bude znieť len pokrytecky. Lebo nemôžme na jednej strane celú jednu veľkú skupinu obyvateľstva z ideologických dôvodov poslať na dno rieky s kameňom na krku a potom sa tváriť, že ideme obhajovať život. To jednoducho nesedí.
Ďakujem.

Ja som rád, že si toto presne, Alojz, pripomenul pri tom podpise. Ja som presvedčený totižto o tom, že keď príde poslanec ráno do parlamentu, podpíše sa do prezenčky a celý deň kľudne strávi v kancelárii alebo na stretnutí s občanmi a neukáže sa v rokovacej sále v inom čase, než je hlasovanie, tak ten podpis je opodstatnený. Presne takisto ako signály pri hlasovaní môžu znamenať úplne niečo iné v poslaneckom klube SaS a niečo iné v poslaneckom klube strany SMER a niečo iné v poslaneckom klube inom, tak presne to isté, ten podpis na tej prezenčke môže znamenať, že človek naozaj strávil celý deň v parlamente, celý deň v práci a niečo robil, pričom môže to znamenať, že sa fláka a nerobí nič. Ja, ešte raz, súhlasím s tým, že by tu mala byť posúdená miera, ale nie som istý, či to jednak dokážeme spraviť legislatívne. A, druhá vec, stále som presvedčený o tom, že v prvom rade ak to má niekto posudzovať, tak by to mal byť volič, a nie my medzi sebou. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Keď sme prišli ako SaS do parlamentu, mali sme tieto miesta, hneď na spodku stredného radu, bolo nás tu 22 nových poslancov, pred troma rokmi zhruba, tak Natália Blahová vtedy asi vošla do histórie parlamentarizmu, keď v snahe, aby nevynechala ani minútu rokovania, požiadala predsedajúceho, aby vyhlásil prestávku. My, noví poslanci, ktorí sme tu sedeli poctivo naozaj tak, celé rokovanie sme si mohli odskočiť a vrátiť sa naspäť. Dnes už to berieme ako úsmevnú epizódku. Ale, áno, tiež v podstate teraz odraz toho správania vidím v niektorých poslancoch Obyčajných ľudí. A v podstate je to chvályhodné, že sa človek snaží byť tu maximálny možný čas. Ale ja si myslím, že vysielať signál verejnosti, že poslanec pracuje vtedy, keď tu sedí, je škodlivé. V nemeckom parlamente nie je dokonca ani toľko stoličiek, koľko je tam poslancov. Tam sa neráta s tým, že tam niekedy budú všetci naraz. A keď tam náhodou pri výnimočných príležitostiach všetci naraz majú byť a sú, tak sa musia doniesť stoličky a lavice navyše, aby sa tam zmestili.
A ja môžem povedať, že mal som niekoľko dní rokovacích, keď to, že som sedel v pléne, som považoval za oddych, že som si sem naozaj prišiel oddýchnuť, lebo som v tej chvíli nemusel sa s nikým stretávať, nemusel som sedieť nad žiadnymi pozmeňujúcimi návrhmi, nad žiadnym zákonom, nemusel som rozprávať s právnikmi, nemusel som sedieť pri počítači a písať prejav. Jednoducho na to, aby som si oddýchol, som prišiel si sadnúť a počúvať rozpravu k zákonu, ktorému zrovna som nebol príslušný v našom klube, nebol som jeho gazdom, nemal som sa k nemu vyjadriť.
Takže ja na jednej strane úplne rozumiem snahe v novele rokovacieho poriadku nejakým spôsobom zabezpečiť, aby účasť poslancov v pléne bola vyššia, lebo súhlasím s tým, čo si, Alojz, povedal, že tá miera u niektorých ľudí je jednoducho presiahnutá. Na druhej strane ale myslím si, že je veľmi potrebné povedať, že je mnoho poslancov, ktorí v rokovacej sále trávia málo času, ale makajú ako šróby. Miro Beblavý je taký napr. medzi prvými, nepoznám pracovitejšieho poslanca ako jeho a ak, tak možno by som ho zaradil do skupiny pár jednotlivcov, ktorý naozaj má dobrý tím, maká, vie prísť s materiálom a nevidno ho často v rokovacej sále. Ale keby som mal naozaj vyhlásiť nejaký môj osobný rebríček ľudí, ktorých chápem ako najpracovitejších poslancov tohto parlamentu, tak by bol na jednom z prvých miest. Ešte by som doplnil za SaS, dnes Richard Sulík je ospravedlnený, na zahraničnej ceste, ale Ľubomír Galko, Jozef Mihál aj Peter Osuský boli prítomní na rokovaní. Keby náhodou sme sa dostali k tomu, že treba kompletne zadokumentovať dochádzku, tak si plním povinnosť predsedu klubu, a teda hlásim, aká bola účasť za klub SaS dnes. A som teda za to, aby sme upozorňovali na to, že poslanec sa má zodpovedať občanom a niekedy by sa mal ukázať občanom aj tým, že tu je, ale nerobme z toho jediné kritérium, podľa ktorého budeme posudzovať poslaneckú prácu. Ďakujem.