Ďakujem, pani predsedajúca. Tak, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľkou okľukou cez rôzne témy sme sa dostali naspäť tam, kde vlastne tento zákon začal. (Povedané so smiechom.)
Otvorilo sa toho mnoho, teraz sa to všetko zase stiahlo, čo sa zase otvorí, to nám zase neprejde a zase sa budeme baviť iba o jednej veci, a to je, že či klub SaS má pokračovať ďalej, alebo nemá pokračovať ďalej (povedané so smiechom), takže ja sa tiež budem...
Ďakujem, pani predsedajúca. Tak, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľkou okľukou cez rôzne témy sme sa dostali naspäť tam, kde vlastne tento zákon začal. (Povedané so smiechom.)
Otvorilo sa toho mnoho, teraz sa to všetko zase stiahlo, čo sa zase otvorí, to nám zase neprejde a zase sa budeme baviť iba o jednej veci, a to je, že či klub SaS má pokračovať ďalej, alebo nemá pokračovať ďalej (povedané so smiechom), takže ja sa tiež budem držať len tohto. Ono popri všetkých tých témach, že či máme mať zavedenú parlamentnú stráž, že či pán premiér Fico sem chodí sa ukázať pred vlastnými poslancami alebo reálne sa konfrontovať s opozíciou, že či na interpelácie ešte stále máme právo vyžadovať prítomnosť vlády, alebo by nám pán premiér povedal, že tomuto ministrovi dovolím odpovedať a tomuto nie, to všetko sme mali na stole a všetko to mizne. Ja dúfam, že ten oznam o vzniku komisie a na ďalšom rokovaní je myslený vážne, že je myslený vážnejšie, než tie predstierané diskusie k rôznym témam, ktoré sme mali v parlamente doteraz, lebo, bohužiaľ, v tomto, v tomto volebnom období všetky diskusie začali byť pekné konštruktívne a košaté na začiatku, a potom prišiel politický zásah zo strany SMER a veci jednoducho neprešli, či už sa bavíme o zákone o konflikte záujmov, alebo aj koniec koncov o tom, aká bola diskusia k tomuto rokováku, ktorá skončila dneska ráno oznámením pani podpredsedníčky Laššákovej.
Ja som celý čas avizoval, že budem navrhovať zavedenie niečoho blízkeho k českému modelu, čo sa týka vzťahu parlamentu a klubov. Vychádzal som väčšinou z toho, čo povedal pán predseda Paška, lebo mimo jeho nezákonných rozhodnutí, o ktorých som presvedčený, že ich bolo niekoľko a že prekračoval medze rokovacieho poriadku, tak ako je napísaný dnes, som sa ho pýtal, že z čoho teda vychádza a ako by ten rokovák mal vyzerať. A on mi povedal, že poslanecký klub by mal byť funkčný sám dokonca vo svojom rozhodnutí, ktoré, ktorým bral na vedomie veľmi šalamúnsky, on nepovedal, že klub SaS zaniká ani automaticky, ani jeho rozhodnutím, lebo vedel, že mu na to rokovací poriadok nedáva oporu, ale konštatoval, že klub sa stal nefunkčným. Tak som sa skúsil dopátrať toho, že čo vlastne funkčnosť, funkčnosť klubu určuje. A popravde som sa nedopátral k ničomu, tak aspoň intuitívne som skúšal sa pozrieť, že, že čo ten poslanecký klub robiť musí. A či už strana, ktorá prešla voľbami, alebo poslanecký klub by mali nominovať svojich ľudí do výborov, ktoré patria, ktoré sú určené zákonom a ústavou, to znamená kontrolné výbory a ústavnoprávny výbor. A na to, aby sme takýto, tieto výbory mohli obsadiť, potrebujeme 5 ľudí, z toho som, z toho mi teda vyšlo, že, že klub je funkčný vtedy, keď má 5 členov, lebo je schopný obsadiť pozície vo všetkých výboroch, ktoré mu určuje ústava alebo mu určuje zákon.
Druhá vec, ktorú, ktorú pán predseda povedal, bolo, že zákon by mal myslieť na to, resp. ani nieže zákon by mal myslieť na to, že jeho názor je, že keď strana prešla voľbami, tak by mala mať svoju pozíciu danú potom aj v pléne a v rokovaní parlamentu ako danú, pretože voľby rozhodujú, voľby určujú, že aká je vôľa občanov. To znamená, že ak vznikne na základe, ak vznikne na základe volieb poslanecký klub, tak tento poslanecký klub by mal potom fungovať, kým zastupuje stranu, ktorá voľbami prešla. Richard Sulík ako predseda parlamentu sa tohto držal a aj v momente, keď klub SNS v minulom volebnom období klesol pod počet osem, ho nechal funkčným, lebo rešpektoval to, že ľudia si zvolili túto stranu do parlamentu a tým pádom by mala naďalej zastupovať, by mala naďalej zastupovať svojich voličov ako strana a aj ako klub.
Ďalšia vec, s ktorou som išiel za pánom predsedom Paškom, bolo, že ak prejde tento, táto novela rokováku, tak ako ju máme, tak sa nám stane, že tu budeme mať 15 poslancov mimo klubov. To znamená, že 10 % celého parlamentu sa nám vylúči z akéhokoľvek rozhodovania o jeho chode. Nebudú sa zúčastňovať grémia, nebudú nijakým spôsobom rozoznávaní, a to aj napriek tomu, že niektorí z nich budú súčasťou strán, ktoré legitímne prešli voľbami. Na toto som reagoval vo svojich pozmeňujúcich návrhoch, v ktorých v tom prvom dávam návrh, aby tie kluby, ktoré vznikli na základe volieb, zanikali až v momente, keď klesnú pod počet členov 5, to znamená, objektívne stratia funkčnosť, nie sú schopné menovať svojich zástupcov do všetkých parlamentných výborov, ktoré im ukladá ústava alebo zákon a, samozrejme, kluby, ktoré by vznikli iným spôsobom, nesmú klesnúť pod počet 8, pretože ak by sme tam tiež zaviedli tú päťku, tak už by to dávalo priestor pre špekulácie, kde by klub, ktorý by vznikol s 8, mohol klesnúť na 5 a tí traja zvyšní by s niekým iným mohli zakladať ďalší, čo určite v parlamente zasa nechceme, aby sa špekulovalo s počtami poslancov, ktoré nie sú založené na výsledku volieb. Ono treba povedať, že už dnes ten počet 8 nie je obhájiteľný. On je obhájiteľný pri 5 % kvóre, áno, je pravda, že pri súčasnej volebnej a parlamentnej matematike strana, ktorá získa 5 % a dostane sa do parlamentu, tak musí mať minimálne 8 poslancov. Ale máme tu tiež 7 % kvórum, ktoré platí pre koalície. V Čechách, ak prejde koalícia do parlamentu, tak sa môže v tej chvíli rozštiepiť na svoje čiastky, to znamená, že ak by boli traja poslanci z jednej strany, traja poslanci z inej strany a niekedy počet z ďalšej, tak každá z týchto trojíc alebo skupiniek si môže vytvoriť klub za stranu, ktorú reprezentuje. U nás, ak by sa stalo, že by niekto prešiel 7 % kvórom, čo znamená dajme tomu 11 alebo 12 poslancov, možno aj menej, možno aj 10 pri určitom počte, určitom počte hlasov vo voľbách, tak my nie sme schopní vytvoriť dva päťčlenné poslanecké kluby, aj keby to zrovna chceli. To znamená, že oni by boli nútení vytvoriť klub len na základe koalície, tak ako hovorí súčasný rokovací poriadok, ale tým pádom to číslo 8 už nie je obhájiteľné, lebo už strana vie byť reprezentovaná na základe volieb menším počtom poslancov, než je 8, legitímnym spôsobom, ale rokovák na to nemyslí. To by mohlo byť obsahom tiež rozhovoru danej komisie, predpokladám, v budúcnosti. K pozmeňujúcim návrhom. Ten prvý teda hovorí o tom, že, že klub, ktorý prešiel voľbami, resp. strana, ktorá prešla voľbami, dostala sa do parlamentu, vytvorila klub, tak takýto klub nesmie klesnúť pod počet päť. Takže je schopný nominovať svojich ľudí do všetkých výborov, ktoré mu určuje ústava alebo zákon.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
V čl. I bod 2 znie:
"2. V § 64 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
(7) Poslanecký klub, v ktorom sú poslanci združení podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do Národnej rady, ako aj poslanecký klub, ktorý vznikol rozdelením alebo zlúčením podľa odseku 2, musí mať počas celého volebného obdobia Národnej rady najmenej päť členov; ak počas volebného obdobia Národnej rady klesne počet jeho členov pod túto hranicu, tento poslanecký klub zanikne. Poslanecký klub utvorený podľa odseku 3 musí mať počas celého volebného obdobia Národnej rady najmenej osem členov; ak počas volebného obdobia Národnej rady klesne počet jeho členov pod túto hranicu, tento poslanecký klub zanikne."
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.
Odôvodnenie, predpokladám, dávať nemusím, lebo som ho uviedol pred uvedením pozmeňujúceho návrhu.
Môj druhý pozmeňujúci návrh, ktorý stiahnem v prípade, že ten prvý prejde. To ide ešte ústretovejšie k tomu, ako, ako rozmýšľa nad vecou pán predseda parlamentu, a týka sa práve toho, že poslanecké grémium má rozhodovať o tom, akým spôsobom je parlament vedený. Má sa dohadovať na tom, aký bude chod parlamentu, má tiež riešiť politické otázky a hlavne v politických otázkach podľa mňa by tiež mali rozhodovať zástupcovia strán, ktoré prešli legitímne voľbami. Preto v mojom návrhu navrhujem, aby skupina poslancov, ktorí zostanú ako zvyšok zaniknutého poslaneckého klubu, ktorý vznikol na základe volieb, mala právo delegovať jedného človeka do poslaneckého grémia. Tým jednak bude zabezpečené to, že, že politické rozhodovanie parlamentu bude mať všetkých reprezentantov, ktorých si do parlamentu zvolili občania, a jednak sa zabezpečí to, že tie súdržnejšie skupiny poslancov, ktoré aj vzniknú rôznymi turbulenciami v rámci parlamentného života, budú sa stále môcť zúčastňovať na riadení parlamentu prostredníctvom poslaneckého grémia.
Teda pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
Článok I sa dopĺňa bodmi 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 66 ods. 3 prvá veta znie:
"(3) Poslanecké grémium sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi a z členov delegovaných podľa odseku 4."
4. V § 66 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Skupina najmenej piatich poslancov, ktorí boli členmi jedného poslaneckého klubu pred jeho zánikom podľa § 64 ods. 5 a ktorí nie sú členmi iného poslaneckého klubu, je oprávnená delegovať jedného člena poslaneckého grémia."
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
Opäť riešim len to, čo bolo v pôvodnom, v pôvodnom návrhu novely rokovacieho poriadku, preto predpokladám, že to vyhlásenie, ktoré prišlo na začiatku tejto rozpravy, sa netýka tejto témy, lebo v podstate tu riešime už od prvého čítania. Predpokladám, že tieto pozmeňujúce návrhy sú reálne na stole a aj kolegovia zo SMER-u ich zvážia. Hlavne vo vedení parlamentu, si myslím, že je aj v záujme vedenia parlamentu, keď sa procedurálne otázky môžu riešiť na grémiu a nemusia sa riešiť v pléne, že sa tým predchádza mnohým nedorozumeniam, ktoré môžu vzniknúť práve v rokovacej sále. A takisto to, čo bolo povedané na grémiu, že strany, ktoré majú legitímny stranícky mandát, taký ten partokratický, by mali mať takisto viditeľné zastúpenie pri rokovaní a konaní parlamentu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis