Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou teda prijme v utorok, tak ako navrhol pán spravodajca, dva zákony, ktorými do značnej miery splní požiadavky na implementáciu tretieho liberalizačného energetického zákona. Jedná sa o tie dva zákony, ktoré sa tu prerokovávajú, teda energetický zákon a zákon o...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou teda prijme v utorok, tak ako navrhol pán spravodajca, dva zákony, ktorými do značnej miery splní požiadavky na implementáciu tretieho liberalizačného energetického zákona. Jedná sa o tie dva zákony, ktoré sa tu prerokovávajú, teda energetický zákon a zákon o regulácii sieťových odvetví.
Bohužiaľ, tieto zákony sa predchádzajúcej vládnej koalícii prijať nepodarilo, aj keď termín na ich prijatie pre Slovensko bol marec 2011, a hrozili a hrozia nám sankcie zo strany Európskej únie. Musím konštatovať, bohužiaľ, že dôvod ich neprijatia boli hlavne spory medzi stranou SaS a SDKÚ. Tie spory boli teda vysvetľované, že sú v odbornej rovine, ale skôr sa mi zdalo, že išlo o rovinu politickú, ale treba povedať, že ani strana SMER nepomohla daným zákonom prejsť. Aj keď návrh zákona o energetike dnes už predkladá pán minister hospodárstva vlády Roberta Fica, pán Malatinský, tento zákon, ako tu bolo povedané, jednoducho vznikal na ministerstve a potom ho trošku modifikoval pán minister Miškov. A v podstate teraz teda tento zákon je veľmi podobný na ten predchádzajúci, aj keď sa tam doplnili niektoré ustanovenia, doplnil sa tam hlavne paragraf, ktorý sa týka desaťročného plánu pre rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy, veľa ďalších zmien sa v ňom nevykonalo. A som si istý, že tieto zmeny sa mohli realizovať pozmeňujúcim návrhom opozičných poslancov už v predchádzajúcom volebnom období. Je ale tiež pravdou, že k energetickému zákonu bol na výboroch, na ktorých bol návrh zákona prerokovávaný, podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Maroša Kondróta. A i keď je pomerne rozsiahly, ale je tam len málo bodov, ktoré ho upravujú po vecnej stránke, v podstate ide o zjednotenie terminológie, sú to legislatívno-technické zmeny, takže opakujem, ja vidím tento zákon na 99 percent identický s predchádzajúcim zákonom vlády Ivety Radičovej a SMER ho naozaj mohol podporiť. Keďže si uvedomujem potrebu prijatia tohto zákona, nám - KDH naozaj ide o vec, ja nemám žiadny problém tento návrh zákona podporiť, aj keď treba povedať, že niektoré staré hriechy, hlavne čo sa týka vo vzťahu k majiteľom pozemkov, cez ktoré prechádzajú elektrické vedenia, zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej siete neodstraňuje, pani kolegyňa Mezenská sa pokúsila na hospodárskom výbore riešiť túto skutočnosť pozitívnou retroaktivitou vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Pán poslanec Jožko Mikuš teraz podáva pozmeňujúci návrh, ktorý je, myslím, dobrý, vracia veci, tak ako už raz boli v zákone definované, takže tento návrh pána poslanca Mikuša podporím.
Iné kafe je už ale zákon o regulácií sieťových odvetví. Ja naozaj nemám žiadny dôvod neveriť exministrovi hospodárstva Jurajovi Miškovovi, ktorý tvrdil a hovoril, že tento návrh pripravil vedúci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, muž, ktorý kontroluje a ovláda s podporou SMER-u slovenskú energetiku, pán Jozef Holienčík. Zrejme je mu to ale málo a pravdepodobne nedôveruje Úradu pre verejné obstarávanie a chcel by kontrolovať a dozorovať verejné obchodné súťaže regulovaných subjektov. S návrhom zákona nesúhlasia ani všetky zložky toho nového národného frontu, alebo ako sa to teraz volá, členovia Rady rozvoja a solidarity. A z viacerých stanovísk, ktoré posielali poslancom, odcitujem niektoré konštatácie, pán minister, práve zo stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Takže budem citovať.
"Všeobecné znenie zákona je veľmi nejasné. Často dvojznačné, čo môže viesť k nesprávnej interpretácii pri jeho aplikácii do praxe. Časový priestor poskytnutý pre spracovanie stanovísk k zákonu bol veľmi obmedzený, čo prinieslo ťažkosti pri korektnom posúdení zo strany pripomienkujúcich subjektov. Vo viacerých definíciách a ustanoveniach je navrhované znenie veľmi vágne a nejasné. Je potrebné túto nejednoznačnosť odstrániť, aby sa predišlo interpretačným problémom, napríklad § 2 písm. o), to je energetická chudoba, o ktorej tu už bola reč, alebo § 3 ods. 1. Definícia zraniteľných zákazníkov, teda je to stanovisko asociácie, nie je v súlade s európskou smernicou. Tento pojem má byť v zmysle ustanovení pri implementácii interpretative notes použitý pre starších občanov, sociálne slabé skupiny a všeobecne má ísť o presne špecifikovaný segment odberateľov. Nemá byť teda použitý na odberateľov v domácnostiach a malé podniky vo všeobecnosti. Ďalej asociácia. Predaj elektriny formou aukcií je už anachronizmom. Asociácia tiež nevidí opodstatnenie, prečo by mal úrad vstupovať do procesu verejnej obchodnej súťaže, ktorú organizuje prevádzkovateľ miestnej distribučnej siete, čo podľa asociácie neúmerne zvyšuje administratívnu záťaž, v súvislosti s tým vyvoláva zvýšené náklady. Pripomínajú tiež, že Úrad pre verejné obstarávanie, a to je naozaj pravda, má všetky potrebné kompetencie a vytvorený mechanizmus, aby kontroloval a zabránil nelegitímnym praktikám v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou a so samotným procesom obstarávania tam, kde je to potrebné. A tak ďalej, a tak ďalej, tých pripomienok len zo strany Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je 13 strán. Preto si aj asociácia dovolila požiadať, aby celý návrh bol stiahnutý z rokovania hospodárskej a sociálnej rady, nebol predložený ani vláde, ani Národnej rade Slovenskej republiky, a žiadala tiež, aby bol návrh nanovo predložený do riadneho legislatívneho procesu. Legislatívny proces materiálu vzhľadom k jeho rozsiahlosti žiadame uskutočniť s riadnymi, a nie skrátenými termínmi pripomienkovania. Ako alternatívu postupu vidí asociácia odstránenie všetkých častí návrhu, ktoré neprešli riadnym legislatívnym procesom, a pokračovanie s návrhom zákona, ktorý rieši skutočne len deklarované zosúladenie energetickej legislatívy a nezasahuje do iných oblastí regulácie.
Asociácia tiež verí, že vládou deklarovaný princíp stabilizácie legislatívno-právneho prostredia a spolupráce s relevantnými subjektami bude potvrdený aj prakticky. A v tomto duchu aj zákon, ktorý výrazne zasahuje do činnosti množstva subjektov, nebude predkladaný bez ich vyjadrenia a spoluúčasti na jeho príprave. Toľko k asociácii zamestnávateľských zväzov a združení.
Teraz nejaké ďalšie poznámky k niektorým iným ustanoveniam. Aj keď názory odborníkov aj samotných zamestnancov ÚRSO a zástupcov regulovaných subjektov nie sú jednotné, to treba povedať, naozaj je diskutabilná i navrhovaná personálna únia predsedu ÚRSO a Rady pre reguláciu, teda inštitúcií, z ktorých prvá je prvostupňovým regulačným orgánom a druhá nadradeným odvolávacím orgánom, aj keď je pravdou, že podľa návrhu zákona, pokiaľ ide o odvolanie, predseda rady o verdikte nehlasuje, ale ak nie z právneho, tak minimálne z praktického hľadiska vzniká otáznik, či môže byť odvolacie konanie objektívne a nestranné, hoci predseda teda nehlasuje. To nie je z mojej hlavy, je to vyjadrenie, citujem, pána Michala Hudeca z článku Poznámky k energetickým zákonom z portálu Energia. Ja doporučujem aj pánovi ministrovi prečítať si tento, myslím, že veľmi dobrý článok.
Priznám sa ale, že ja osobne som schopný sa aj s takýmto riešením aj s personálnou úniou vyrovnať a nevidím v tom hlavný problém predkladaného zákona. Napokon všetko záleží na ľuďoch, na tom, kto bude novým predsedom rady a predsedom ÚRSO-a, aké bude zloženie. Neviem, či to bude pán Holienčík, aj keď z vyjadrení v kuloároch sa mi zdá, že jeho šanca klesá a že je to tak 50 na 50.
Ďalej pár slov k definícii takzvanej energetickej chudoby. Tá je definovaná v § 2 písm. o) ako: "Energetickou chudobou je stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu a tepla, na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti." Moja otázka, pán minister, znie: Čo je to významný podiel? U niekoho to môže byť 10 percent, u niekoho 12, u niekoho 30 percent a som presvedčený, že či je niekto energeticky chudobný, závisí nielen od priemerných mesačných výdavkov, ale aj výšky príjmov domácnosti, a jednoducho sa mi zdá, že s týmto termínom jednoducho treba naozaj ešte pracovať. Pán Jozef Holienčík na jednej konferencii hovoril, že téma energetickej chudoby je pomerne nová, začína sa o nej búrlivo diskutovať. Nevieme ju však definovať a popísať, pretože na Slovensku chýba kvalitná energetická politika, no a s tým sa naozaj s pánom Holienčíkom stotožňujem. V prvom rade je nutné naozaj vytvoriť prijateľnú energetickú politiku, energetický mix a ja som to hovoril už pri svojom prvom vystúpení k tejto problematike v tejto Národnej rade, keď sa rokovalo o programovom vyhlásení, jednoducho, že treba začať s energetickou politikou. Naozaj, na ministerstve máte veľmi dobrých odborníkov. Pán Petrovič je skvelý, aj celý ten tím. Ja verím, že sú schopní v tomto pomôcť.
Posledná verzia tej energetickej politiky bola schválená 11. januára 2006 uznesením vlády č. 29/2006, aj následná aktualizácia mala byť predložená do vlády v jedenástom mesiaci 2011, avšak kvôli predčasným voľbám k tomu nedošlo. A tá definícia musí byť jednoznačná aj preto, že v zákone, v návrhu zákona v § 9 ods. 3 písm. f) citujem, sa píše, že: "Do 31. decembra 2013 a následne na každé regulačné obdobie v spolupráci s ministerstvom," teda má sa na mysli ministerstvo hospodárstva, "ministerstvom financií, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, treba robiť teda koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby." Toľko k energetickej chudobe.
Tak ako aj poslanec Chren, ja si tiež nemyslím, že je správne, podotýkam to, tento názor má aj bývalý minister Jahnátek, ktorý naozaj bol aj je odborník v energetike, teda nemyslím si, že je správne, že na čele úradu by mal byť predseda, ktorého vymenuváva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, ale mne úplne stačí, keď túto kompetenciu bude mať Národná rada, pánovi prezidentovi ponúknuť kandidáta. Nemusia byť podľa mňa dva, ale určite by to mali byť v kompetencii Národnej rady. Takisto som si istý, že na rozsah činností, ktoré sú uvedené v zákone a ktorú má rada vykonávať, nie je potrebných šesť členov rady, ale stačili by štyria, a teda predseda, aj tu môžme ušetriť na výdavkoch štátu, nie sú to možno veľké peniaze, ale ako hovorili vtedy starí naši rodičia, babka k babce, budú kapce.
Keďže podľa návrhu zákona, teda tá rada sa schádza vtedy, keď treba, ale v podstate je to dvakrát mesačne, naozaj sa mi zdá veľmi štedrá odmena jej členov, ktorú navrhujete vo výške štvornásobnej priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. Teda za jedno zasadnutie dve priemerné nominálne mzdy v národnom hospodárstve, čo je teda sila. Takisto nevidím žiadny dôvod, aby túto odmenu, keď bude teda personálna únia, dostával aj predseda rady, ktorý je zamestnancom úradu. Neviem, aký má presne plat, ale určite je porovnateľný s platom premiéra.
Nevidím tiež žiadny dôvod, aby podpredsedovi rady patrila mesačná odmena vo výške 5,2-násobku priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci rok, ale tu, na rozdiel od energetickej chudoby, teda predkladateľ bol veľmi precízny a pamätal, že táto odmena, tento výpočet by mal byť zaokrúhlený na celé euro nahor. Teda naozaj precíznosť, centíky im netreba, chcú len eurá. Oceňujem, Maroš, že na tvoj návrh sa do spoločnej správy, tak ako to hovoril pán poslanec Chren, dostal bod, ktorý vypúšťa zo zákona ustanovenie o tom, že člen rady má dvanásť mesiacov po zániku funkcie nárok na odmenu vo výške dvojnásobku priemernej nominálnej mzdy, teda sumárne by to robilo v korunách okolo 600 tisíc korún. A ešte prv než prednesiem teda svoj pozmeňujúci návrh, chcem upozorniť, podľa mňa, na nedostatok v zákone, ktorý má § 36, ktorý rieši správne delikty. Ja už som to hovoril v prvom čítaní. Tam je napísané teda, že ak úrad vyčísli kladný rozdiel medzi uplatnenou cenou a cenou zahrňujúcou oprávnené náklady a primeraný zisk, uloží pokutu až do výšky tohto rozdielu. Lenže okrem uloženia tejto pokuty by mal regulovaný subjekt znížiť v nasledujúcom roku, teda o výšku zodpovedajúcej zistenému rozdielu, túto platbu odberateľovi, pretože pokutou odberateľ napriek tomu, že zaplatil vyššiu cenu, nič nezíska. Ja by som chcel tiež poprosiť, a teraz prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, keby sa o všetkých bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo jednotlivo.
Teda po prvé, § 2 písm. o) znie: "Energetickou chudobou, stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla, na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody, tvoria 12 percent na priemerných mesačných príjmoch domácnosti."
Zdôvodnenie: Ide o jednoznačné definovanie pojmu energetická chudoba. Teda ja si myslím, že naozaj tam treba, musí tam byť reálne číslo. Ja sa, nehovorím, že tá definícia je dokonalá, naozaj, môžu tam byť aj príjmy, je na vás, aby ste sa s týmto, poprípade aj v budúcnosti, pohrali.
Po druhé, § 5 ods. 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Zdôvodnenie: Ide o zmenu kompetencie navrhovať prezidentovi predsedu vlády na národnú, ÚRSO-a vlády na Národnú radu Slovenskej republiky.
Tretí bod. Po tretie, § 6 ods. 2 znie: "Radu tvorí predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi jej činnosť, najmä zvoláva a vedie rokovania rady, predsedu rady zastupuje počas jeho neprítomnosti, alebo ak nie je vymenovaný podpredseda rady v celom rozsahu jeho práv a povinností, okrem práv a povinností predsedu úradu."
Zdôvodnenie: Ide, tak ako som hovoril, o zmenu počtu členov rady zo šiestich na štyroch, samozrejme, plus predseda.
§ 7 ods. 3 a 4 znejú: "Prezident Slovenskej republiky vymenováva členov rady, okrem predsedu rady, na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a vlády tak, aby dvaja členovia rady boli vymenovaní na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a dvaja členovia na návrh vlády."
Odsek 4. "Rada sa z jednej polovice obnovuje každé dva roky tak, aby bol dodržaný ods. 3. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, návrh predloží prezidentovi Slovenskej republiky do 30 dní od zániku členstva podľa ods. 17, na každé miesto člena rady sa navrhujú dvaja kandidáti."
Zdôvodnenie: Ide o zmeny v súvislosti so zmenou počtov členov rady zo šiestich na štyroch.
Za piate, alebo po piate, § 7 ods. 7 písm. a) znie: "Členom rady môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa tieto predpoklady: technické, prírodovedecké, matematicko-fyzikálne, ekonomické alebo právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej desať rokov praxe v sieťových odvetviach alebo v cenotvorbe, alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii, alebo technické, ekonomické, alebo právnické vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, najmenej sedem rokov praxe v sieťových odvetviach, v cenotvorbe, alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii."
Zdôvodnenie: Ide o zmeny v súvislosti s požadovaným vzdelaním člena rady.
Po šieste, § 7 ods. 12 znie: "Členovi rady patrí mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlená na celé euro nahor. Teda ide o zmeny v súvislosti s odmeňovaním predsedu a členov rady."
Po siedme, § 7 ods. 20 sa vypúšťa. Ruší sa ničím neodôvodnený nárok na odmenu pre člena rady po jeho odvolaní.
Po ôsme, § 8 ods. 3 znie: "Rada predloží návrh regulačnej politiky do 28. februára posledného kalendárneho roka regulačného obdobia Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, (ďalej len "ministerstvo") a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo posúdi súlad tohto návrhu so zámermi energetickej politiky a svoje vyjadrenie zašle rade do 15. marca. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky posúdi súlad tohto návrhu so zámermi vodohospodárskej politiky a svoje vyjadrenie zašle rade do 15. marca. Vyjadrenia ministerstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nie sú pre radu záväzné. Rada môže prijať regulačnú politiku, aj keď ministerstvo alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nezašle svoje vyjadrenie k návrhu regulačnej politiky v určenej lehote. A to zdôvodnenie spočíva v tom, že sa tu potvrdzuje nezávislosť rady na ministerstve hospodárstva, ministerstve životného prostredia. I keď si uvedomujem, že prijatie môjho pozmeňujúceho návrhu by zlepšilo znenie zákona, ale preto, aby ho mohli pripomienkovať v riadnom pripomienkovom konaní i iné subjekty, v závere svojho vystúpenia si dovoľujem navrhovať v súlade s § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. a), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že predmetný návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Vážené dámy a páni, veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Procedurálny.
Skryt prepis