Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Tu vo vystúpení zaznel vážny apel na ľudí, ktorí majú históriu nejakú za sebou, majú nejaké výsledky a končia v politike. Je to na zváženie pre všetkých ostatných, ktorí špekulujú a vo všetkom stále vidia politiku, lebo je ozaj prejavom veľkosti národa, keď vie v istých chvíľach rozhodnúť sa a vydať sa tým správnym smerom a vedieť sa na tom dohodnúť.Žiaľ, len jedna vec na ma tomto mrzí, a to môžem tak skonštatovať, že najkvalitnejšie prejavy v tomto parlamente pravidelne zaznievajú pred prázdnou sálou. Je pravda, že zostávajú pre pamäť zapísané, nahrané, ale, žiaľ, pred prázdnou sálou zaznievajú. Stalo sa to tu národným športom. Možno aj to je prejav priemernosti, pani kolegyňa, že to bolo pred prázdnou sálou.

Ďakujem pekne. Poznáte ma v pléne ako človeka, ktorý vystupuje najčastejšie k poľnohospodárstvu, lesníctvu, lebo to je moja profesijná doména. Na druhej strane tí, ktorí sú blízki, vedia, že pochádzam z učiteľskej rodiny, že môj otec začal učiť roku 1938, teda za Prvej Česko-slovenskej republiky a učil matematiku, fyziku, chémiu a prírodopis, moja matka bola tiež učiteľka, učila na nižšom stupni. Otec po štyridsiatich troch rokoch keď odchádzal z učiteľovania s takou trošku nostalgiou povedal, že, žiaľ, cúvame a klesáme z úrovne česko-slovenského školstva v Prvej republike, keď sa k nám chodili učiť všetci s tým, ako sa má učiť na všetkých typoch škôl.

Žiaľ, ten rapídny pokles úrovne aj vzdelania, ale aj vedomostí žiakov cítime hlavne v tých technických, prírodovedných odvetviach a, to bolo povedané, aj v humanitných, áno, súhlasím s tým, odvetviach, no ale minulý týždeň alebo pred dvomi týždňami bola uvedená kniha Rozhovory s ministrami. Bolo ich tam uvedených desať, z ktorých každý vlastne prehral boj s ministrom financií. To si uvedomme. Ak minister financií je neoblomný, tak jednoducho minister akýkoľvek, školstva, poľnohospodárstva, čohokoľvek je neúspešný. Čiže tam je v mnohom pes zakopaný. A tu treba hľadať zdroje, spôsoby.

Na druhej strane uvedomme si, čo akým spôsobom a aké učebnice, akú úroveň textov sme dneska ponúkli pre vzdelávanie.Otázka ďalšia tu je feminizácia. A teraz už len poviem posledné slová. Asi už ich nestihnem povedať. Toto bolo posledné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Iste, pán poslanec, v tom vystúpení ten začiatok nebudem komentovať, jednoducho pre kolegu Záhumenského. To sú politické tanečky, ktoré robí okrem kolegu Záhumenského skoro každý a jednoducho patria k životu, dobre. Ale čo sa týka školstva, fakt sme sa všetci pozreli nielen na školstvo, ale aj na mnohé iné veci s nádejou teda, že jednoducho strana, ktorá má 83 hlasov v parlamente, a teda podporu ešte ďalších, a teda bolo to často 87 hlasov, lebo rátam aj tých ďalších, ktorí pravidelne podporovali rozhodnutia vlády SMER, ozaj ľavou zadnou urobí pre školstvo a pre ďalšie sektory mnoho potrebných vecí. Tu sa dušovali zo strany SMER, že ich budú robiť v predchádzajúcich obdobiach, a nespravili ich. A ak aj ich urobili, to bolo to, čo urobili napríklad pri duálnom vzdelávaní. Život ukazuje, že prvé školy, ktoré prešli na model duálneho vzdelávania, dochádzajú o financie pri vzdelávaní. To sme tu hovorili pri rokovaní o tomto zákone.
Viete, nielen pre základné školy, ale aj ľudsky pre stredné školy a odborné školy, ktoré jednoducho predtým boli učilištia, potrebovali sme barlu v zákone, ktorú malo podať ministerstvo. Nepodalo ju. To znamená, že ďalej budú vajatať a ďalej sa budú trápiť aj VÚC-ky aj obce s tým, ako vyzerajú školy. Zoberte si len tie učebnice, ktoré stále chrlíme, zoberte si činnosť školskej inšpekcie. To všetko jednoducho je jedna trápna agenda, ktorá trvá už veľmi dlho. Učebnice, ktoré by mali byť stiahnuté, jednoducho dneska sú stále predmetom alebo podkladom na vyučovanie. Je to vážny problém, čo sa v školstve udialo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, keď sme rokovali opätovne a znovu a znovu ohľadom zmeny zákonov, ktoré súviseli so sociálnym balíčkom, ale ktoré sa týkali vlastne potravín a zníženej dépeháčky za ne, myslím si, že takéto návrhy musia mať dve stránky úvahy a dve stránky vlastne aj vplyvu.
Jedna vec je vplyv na spotrebiteľa, ktorý je vlastne tým svojím spôsobom navigovaný, že potraviny tohto typu by mal, budú lacnejšie, mali by byť lacnejšie, ak sa to teda podarí, lebo mnoho takýchto aktivít sa v slovenskom tržnom priestore nikdy neujalo, lebo obchodníci zobrali všetku maržu, ktorú z toho zobrať mohli, a jednoducho zabudli aj ponížiť, aj keď sa menili kurzy a všetko možné, vždycky si to nechali pre seba. To znamená, to je jedna časť, keď chce vláda navigovať spotrebiteľa a, samozrejme, uľaviť aj jeho peňaženke, ale na druhú stranu, pokým takéto opatrenia nemajú aj motivačný charakter pre producentov, to znamená pre našich poľnohospodárov, farmárov, tak jednoducho ja v tom nevidím dobrý účel a je to len polovičné riešenie.
Je pravda, žiaľ, o týchto veciach sa už plénum nedozvedá, pretože zelené správy sú rokované už dvakrát iba vo výbore. Je pravda, že vplyv na bilanciu agropotravinárskeho sektoru takéto opatrenia majú minimálne, lebo v takom stave, v akom je bilancia agropotravinárskeho sektora, keď už je tak katastrofálna, ako je, toto minimálne môže ovplyvniť, aby ste vedeli, o čom hovorím.
Posledná pozitívna bilancia agropotravinárskeho sektora bola v roku 2003, keď sme po opatreniach vlády vlastne dokázali otočiť obchodnú bilanciu do mierne plusovej, a odvtedy trvalo bilancia klesá a pre, zvlášť pre poslancov SMER-u dávam do pozornosti, že v tejto chvíli je alebo v minulom roku bola bilancia agropotravinárskeho sektora 1 mld. eur v zápornom salde.
To znamená, v korunách 30 mld. Napriek všetkým tým investíciám a napriek podporám, ktoré do poľnohospodárskeho sektora idú alebo do agropotravinárskeho sektora idú, takto je negatívna bilancia agropotravinárskeho sektora. A preto ak sa nezačne pri takýchto opatreniach, pri takomto type opatrení podmieňovať a podporovať zároveň domáca produkcia, tieto opatrenia majú len polovičný zmysel. A od slova polovičný zmysel k nezmyslu je celkom blízko. Čiže toto nie sú systémové veci, začnime to riešiť systémovo, začnime sa o tom rozprávať, akým spôsobom naštartovať znova agropotravinársky sektor tak, aby jednoducho on bol prínosom pre náš podiel, to znamená, hovorím, náš potravinársky a agropotravinársky podiel na HDP, pretože to je reálne. Pozrite sa na Poľsko, Poliaci tak naštartovali výrobu, tak naštartovali produkciu, že za chvíľu budú zahlcovať veľkú časť Európy vrátane nášho trhu. A my nie sme schopní v tejto chvíli nič iné robiť, len podporovať zahraničné firmy cez naše produkcie, či mlieka, či mäsa, či produkciu pšenice, kukurice alebo všetko ostatné, čo s tým súvisí. Takže si to láskavo uvedomme, kam tlačíme káru agropotravinárskeho sektora takýmito pseudoopatreniami.
Ďakujem pekne.

Ja len kratučko, ja chcem len povedať zopár vecí. Po prvé, mali sme tu už mimikry, ktoré sa týkali obmedzenia bilbordov, lebo tak ako máme my nie za, za znetvorenú, prepáčte za výraz, zasvinenú krajinu s bilbordami, tak takú nemá nikto. Po druhé, obsah bilbordov nemá kto jaksi strážiť, a keď, tak sú tie povinnosti alebo kompetencie alebo úlohy pre jednotlivé orgány, ktoré v tom majú byť činné, veľmi nejasné. V tomto prípade sa jedná o presne jednu konkrétnu reklamu, ktorá bola produktom známej firmy reklamnej a bola cielená pre jednu z najväčších firiem v strednej Európe pre výrobu alkoholu, ktorá sa týkala vlastne neetického smerovania na mladistvých. Tak poviem, na mladistvých, aby som sa nedopustil chyby. No a, čuduj sa svete, že odrazu sme zistili, že povinnou osobou je Štátna veterinárna a potravinová správa, lebo to je alkohol.
No, zdá sa mi to teda za vlasy pritiahnuté. Na druhú stranu, aké majú oprávnenia a čo všetko môžu, alebo nemôžu? Jednoducho to sú veľmi hlúpe súvislosti, ak sa vlastne takýmto spôsobom štát vyzúva zo zodpovednosti pri výchove a ovplyvňovaní celej generácie. Takže preto aspoň pokus o takéto usmernenie a obmedzenie, aby mladiství vlastne nemali priamy kontakt, keď vyjdú zo škôl, s takouto reklamou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím takú krátku reakciu, takú krátku reakciu z poznania a zo skúseností, ktoré teda už mám a už sa teda rátajú na dlhšie obdobie.
Reparát reštitučného zákona, reparát zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, reparát o kúpe poľnohospodárskej pôdy alebo nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy, stoštyridsiatka, nie je možný, lebo jednoducho mocní tohto štátu to prosto nechcú, vyhovuje im to. Náprava je možná a stane sa po skúsenostiach z minulého storočia, ktoré skončilo len pred pätnástimi rokmi, len pred pätnástimi rokmi, ale sme nepoučiteľní, iba mimoriadnou udalosťou: revolúcia alebo vojna. Nie je to tak ďaleko. Neoprávneným užívateľom prajem to, čo zažil môj dedo, oprávnený užívateľ, vlastník, bohatý, ale skromný a poctivý chlap, ktorý skončil tak, že ako osemdesiatročný si ešte chodil privyrobiť na družstvo, pretože z penzie, ktorú dostal, nemohol žiť. Prajem to aj súčasným užívateľom, ktorí nechápu vlastníkov a nechcú ich nikdy pochopiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku bol som určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Otvorte, prosím pekne, pán predsedajúci, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Na začiatok si ale neodpustím, ja som, jednu takú konštatáciu a pripomenutie zákona, lebo ma mrzí, keď sa nerešpektujú zákony a keď ich nerešpektuje ani vláda, ani parlament, lebo v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 130 ods. 7 je dikcia jasná, kto tu má sedieť a kto ma počúvať a koho majú poslanci interpelovať. Takže mrzí ma to. Ja som aj slušne oblečený, aj neprovokujem, ani neurážam, ani nenadávam. A tak rozmýšľam, vôbec či mám svoju interpeláciu predniesť aj ústne, ja som ju podal písomne a myslím si, že do prázdnych priestorov ju ani podávať nebudem.
Jednoducho, pán premiér, je to o tom, ako ŠOP-ka pomáha hnednutiu Slovenska, to znamená, že ona nevie, že podkôrny hmyz má svoju fázu, kedy sa množí. Je to o tom, že jednoducho obstaráva sa až v auguste, nie vtedy, keď treba, v januári. A je to o tom, že keď to robí TANAP je to za iks, a keď to robí firma vybratá ŠOP-kou, tak je to sedemkrát drahšie a urobí iba zlomok činnosti. Iba v skratke, ja sa viac unúvať nebudem, dal som písomne. Ale mrzí ma, že sa nerešpektujeme vzájomne a potom neviem, kde to, jak dopadne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Táto problematika je nie až tak rozsiahla ako tá predchádzajúca. Ale je predsa len jej opodstatnenosť na riešenie. A tak, ako aj povedal predrečník, netýka sa len a len knižníc takáto problematika.
Poviem vám, že nechal som si na VÚC-ke vypracovať mzdovú analýzu ľudí, ktorí pracujú v knižniciach, v galériách, múzeách. Po prvé, ich tarifné zatriedenie je strašné. To znamená, ľudia s vysokoškolským vzdelaním zarábajú okolo 500 eur. Je to, je to strašné. Po druhé, ešte aj o takéto miesta je tlačenka v tom smere, že jednoducho odborníci sú odsúvaní a jednoducho neodborníci zastávajú tie odborné miesta, ktoré by zastávať nemali.
Odtadiaľto by bolo dobré vyslať aj rektorom a dekanom vysokých škôl také memento a upozornenie, že trh je nasýtený, už nevzdelávajte ďalších a už vôbec nie v stovkách, ale stačí možno 15, 20 ľudí v ročníku pre celé Slovensko. Lebo zbytočne míňame štátne peniaze na vzdelanie ľudí, ktorí tak či tak nenájdu v tomto odbore prácu, a už vôbec nie zaplatenú. Čiže to je také krátke moje doplnenie tohto zákona, tohto návrhu, ktorý by mal vlastne zabezpečiť zamestnanosť absolventom, odborným absolventom, ktorí by v knižniciach, v odbore, ktorý aj po tom tlaku elektronizácie je stále dôležitý, je stále na mieste a treba jednoducho sprístupňovať knihy či v mestách, či v obciach, či na univerzitách, či v iných ustanovizniach. Treba sa o ne starať a treba jednoducho ich stále posúvať ako kultúrne dedičstvo aj tohto národa, aj sveta.
Ďakujem pekne.

Ospravedlňujem sa, lebo prakticky reakcia, chcel som už len také doplnenie. V tejto chvíli vlastne sa vytvárajú predpoklady v investovaní v obciach výstavbou bytov. To znamená, že bytové jednotky sa stavajú a bytové jednotky jednoducho na obciach rastú, to znamená, je takáto možnosť pre obce, aby takto mohli reagovať.
Ďakujem pekne.