Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy, páni, chcel by som pri tomto zákone, pri tomto návrhu zákona trošku tak osviežiť vašu pamäť a dostať do obrazu všetkých tých, ktorí možno nepoznajú súvislosti alebo nepamätajú si, čo sa stalo už v časoch po revolúcii. Súčasťou straty takého statusu kvality a statusu uznávaného občana obce, mesta, aký učitelia kedysi mali, sú vlastne dva dôvody alebo dve príčiny. Jedna je ich mzdové zatriedenie a mzdová úroveň a z toho vlastne vyplývajúca aj istá, by som povedal, sociálna odkázanosť, čo sa týka bývania. Kedysi súčasťou vlastne ponuky, ak sa obec uchádzala alebo mesto uchádzalo o učiteľa, bola aj ponuka bytu. Boli to služobné byty, ktoré jednoducho boli úplne normálnym vybavením obce, a patrilo aj ku komfortu získaného učiteľa poskytnúť mu primeraný byt. Žiaľ, za Mečiarovej vlády, pamätáte si, ja som bol vtedy poslanec obecného zastupiteľstva, sme boli donútení obecné byty, ktoré sme vlastne zdedili od štátu a ktoré mali status učiteľské byty, odpredať. Žiaľ, opäť tým pádom každá obec s tým stratila, ktorá takéto byty mala, stratila možnosť prilákať dobrého učiteľa.
Tento návrh zákona by mohol, ak by ste akceptovali a počúvali, čo sa v tomto zákone, a prečítali si, čo sa v tomto zákone hovorí, by mohla byť jedna z pák ako vrátiť status učiteľa ako toho, ktorý dáva vzdelanie, a uznávaného občana obce a mesta, vrátiť mu vlastne túto úlohu, ktorá mu prináleží, bez ktorej nevie byť a nemôže byť akceptovaný v obci.
Čiže vyjadrujem sa podporne pre tento návrh a žiadal by som o podporu aj všetkých tých, ktorí budú hlasovať, to znamená všetkých vás, ktorí ste prítomní a neprítomní v sále.
Ďakujem pekne.

186.
Budem mať slušnú reakciu a neslušnú reakciu.
Pán kolega Číž, ak by sme umožnili takýmto spôsobom, ako navrhujem, samozrejme, technicky to treba zvládnuť, napríklad tie spomenuté obchodné reťazce a ich dodávky, ktoré sú, ktoré tlačia na spracovateľov a na prvovýrobcov, aby boli cenovo neúnosne nízke, to znamená, ani neudržali úroveň nákladov, by sme týmto spôsobom pekne obišli, napríklad. Len to treba tým limitom, pri tých limitoch to treba vyšpecifikovať a povedať, tu môžte takýmto spôsobom obstarávať. Obstarávať musíte, ale môžte obstarávať tu za takýchto podmienok, pretože to všetko ostatné z ekonomického hľadiska má iné a dôležitejšie pre spoločnosť následky. Pozitívne. Myslím si, že na tom by sme sa vedeli zhodnúť a že jednoducho toto by sa dalo technicky aj doriešiť.
Pán Kolesík, ja som o takýchto veciach nerozprával a kedysi ja som si vás, s prepáčením zaradil a vyjadril som sa, keď ste tu rozprávali o nejakých, tu ste tam vtedy sedeli, a zatiaľ ste z toho kolesíkovania u mňa nepreskočili a neodskočili. Ak vy chcete pripomínať mne pamäť, prepáčte. Ten tzv. zlepenec vtedy ponúkol tento post opozícii a opozícia nominovala a tento parlament zvolil. Ak si potrebujete osviežiť pamäť, možno by vám stačilo niečo si, kávu si dajte, alebo, ja neviem, čo si dajte, aby sa vám osviežila pamäť. Ste mladý človek a nepredpokladám nejaké iné následky, že by ste jednoducho už nemali, netrpeli pamäťou. A ak vy potrebujete neustále si otierať ústa o KDH, tak to robte kdesi inde, ale nie tu v parlamente, pretože budete mať zase o jedného nepriateľa viacej. Jednoducho, ja nemám rád nepriateľov, ja mám rád normálny, korektný vzťah a skúste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

176.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nie som odborník na verejné obstarávanie, ale dovolím si predsa len k tomuto pár poznámok, ktoré vlastne sú z poznania reality, z poznania praxe, a budem sa teda v prvom rade obmedzovať na to, čo poznám, na to prostredie, ktoré poznám, a to je prostredie agrárneho sektora, lesníckeho sektora a, samozrejme, prostredie regionálnej samosprávy a miestnej samosprávy.
Ak tu kolega predrečník hovoril o ekonomicky najvýhodnejšej ponuke, ktorá, myslím si, že by mala byť jasným pravidlom, chcem sa spýtať, ako to môže fungovať v ostatných partnerských krajinách Únie, keď to funguje, keď je prirodzené, že potraviny sú obstarávané v najbližšom okolí kvôli aj čerstvosti, aj ekonomickosti, ale aj, samozrejme, podpore v danom regióne, keď podobné, alebo práce, ktoré jednoducho sú potrebné k životu v obci, v regióne, okolo školy, okolo sociálnych domovov sociálnych služieb a podobne, sú obstarávané z najbližšieho regiónu aj kvôli podpore zamestnanosti?
U nás to nejde. U nás ťažobné práce v lesníctve získa firma, ktorá má sídlo 300 km ďaleko, ktorá nemusí mať žiadnu techniku, ktorá nedisponuje žiadnymi ľuďmi, ale vyhrá obstarávanie v štátnom podniku Lesy na ťažbu v úplne inom kraji v inom režime, kde, keďže nemá technické prostriedky, tým pádom nespĺňa kritériá, ktoré boli stanovené, že budú autá používané s emisiami, ktoré spĺňajú Euro 5 alebo Euro 4, a subdodávatelia, ktorí jednoducho musia potom pracovať za polovičné ceny.
A mali ste tu takých, už ste väčšina alebo všetci ste už boli preč, keď tu boli z Čierneho Balogu, asi 30 chlapov, ktorí robia v lesníctve ťažobnú činnosť, približovanie a odvoz, a sami povedali, a to je bežná prax, že všade pracujú staré traktory, Zetor 67-ky a podobné z roku pána 1970. Keď Tatrovky staré 148-ky, to už je keď 800-ka nejaká, 815-ka odváža, to už je pokrok. To znamená, tam sa spĺňajú aké emisné normy?
Na toto chcem upozorniť a na toto sa chcem spýtať. Pokým zákon o verejnom obstarávaní neumožní takúto logiku a takúto činnosť, tak nehovorme o akomkoľvek dobrom zákone o verejnom obstarávaní.
Ja poviem ešte následky, ktoré to má, samozrejme, v tých regiónoch. Nezamestnanosť, ako by vás ako stranu, ktorá si hovorí sociálna demokracia, malo zaujímať prednostne. Absolútne prednostne. A vy takýmto spôsobom v tých najkrutejších oblastiach, v tých regiónoch, o ktorých vlastne aj zákonom chcete ich podporiť, podporte ich dobrými vecami. Podporte ich dobrým zákon o verejnom obstarávaní. Umožnite úplne legálnu a korektnú činnosť, aby lesní robotníci, ktorí tam boli za dlhé desiatky rokov a živili sa lesnými prácami, to znamená, či to je zakladanie lesa, či to je výchova, či to je ťažba, či sú to údržby ciest, či ostatné všetky veci, aby to mohli naďalej robiť. A nie aby museli za takouto robotou dochádzať kamsi 200 km ďaleko alebo ju museli robiť ako sopľaví chlapci za polovičnú cenu!
Ak máte svedomie, tak toto by ste mali umožniť, a nie o tom tárať a prichystávať tu všelijaké možné zákony, ktoré sekundárne vykrývajú, ale zase nie pre týchto ľudí, ale tých podvodných podnikateľov.
Čo sa týka potravín, to je úplne markantný a veľmi vážny signál. Jednoducho všetkými zákonmi, ktoré aj na tejto schôdzi boli predložené, utlmujete poľnohospodársku výboru a jej produkciu, aj živočíšnu špeciálne. Ak sa neumožní takýto najbližší kolobeh, že jednoducho tu je podnik, ktorý chová hovädzie mäso, bravčové mäso alebo hydinu a prirodzene ju bude dodávať do najbližších, tak nepodporujete nič.
A má to ešte jeden závažný parameter. My dneska prevážame to, čo kedysi chodilo na dvore alebo bolo u suseda na dvore, my dneska prevážame stovky kilometrov. To znamená, že ekológia je kde? Ale s tým súvisí aj ekonomika. Aj ekonomika neskutočným spôsobom. A keď sa vám to nezdá, tak potom choďte naspäť do školy a učte sa, čo je ekológia a ekonomika spolu v súčinnosti.
Majú sa rozvíjať v regiónov miestne akčné skupiny. Majú podnikatelia a samospráva majú vlastne svojím spôsobom fungovať a spolupracovať a kooperovať na rozvoji tohto regiónu. Ako si to viete predstaviť bez pák, ktoré im, by ste im mali takýmto zákonom dať do rúk? Ako si to viete predstaviť? Ja si to neviem predstaviť, a preto to ani nefunguje! Preto to funguje formálne úplne na iných parametroch, aj na iných predmetoch podnikania a na inej činnosti. Nie na takejto prirodzenej logickej, ktorá jednoducho by mala zároveň napomáhať rozvoju či toho mikroregiónu, či regiónu v nejakej, vo väčších rámcoch.
A ešte poviem takých zopár perličiek, ktoré sa týkajú činnosti ÚVO, ale, samozrejme, aj tých, ktorí obstarávajú a ktorí cítili dopady nekalých praktík mnohých firiem.
Kedysi mi rozprával môj nebohý otec, že neboli takéto inštitúcie, ako máme dneska, neboli zákony, ako máme dneska, ale fungovala Čierna kronika v novinách. To znamená, aby ste vedeli, bol ročník 1914, začal učiť v roku 1938. Ak podnikateľ, ktorý mal nekalé praktiky, ktorý neplatil, ktorý podvádzal, sa dostal do Čiernej kroniky v novinách, mal dve možnosti: skončiť podnikanie alebo si dať, ľudové povedané, mašľu.
Dneska my máme inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať transparentnosť, čistotu súťaže a všetko ostatné. Prosím vás pekne, čo sa stále deje? No všetko dokážeme obísť. Ako je možné, že firmy, ktoré neustále vyhrávali všetky súťaže, nemali nič?! Nemali ľudí a kazili každú súťaž a jednoducho zabezpečili obciam, mestám, regionálnym správam, že museli odvolávať súťaže, likvidovať ich a súdne vymáhať a, samozrejme, vracať európske prostriedky. Ako je možné, že takéto firmy ÚVO nedá podnet a nedá signál na to, že na takéto firmy treba vymazať z Obchodného registra, zastaviť ich podnikanie? Ako je to možné? Načo máme takúto inštitúciu?!
No a už len takú perličku poviem. Neviem, či tu niekto sedí z ÚVO, ale myslím si, že ani hore nevidím, ani na balkóne nikoho, že sa sem asi neunúvali prísť. Ale také kauzy, ktoré spočívajú napríklad v Nitrianskom samosprávnom kraji už štyri roky a nie sú rozhodnuté a isto, ak som takto povedal, že to stačí povedať, že si šéf tejto organizácie alebo šéfka tejto organizácie spomenie, o čom hovorím, tak to je veľmi smiešne, je to na posmech, je to hanba, keď nevie v nejakej veci rozhodnúť a keď sa vyhovára, že jednoducho súdy by mali rozhodnúť alebo mali by konať.
Prečo sú tieto organizácie, ktoré takto majú rozhodovať, nie viazané prísnym zákonom a prísne zákonom o správnom konaní, čo sa týka vyjadrovania, čo sa týka rozhodnutí a čo sa týka celej svojej činnosti? Prečo si neustále vedia predlžovať všetky svoje lehoty, ktoré jednoducho potrebujú na to, aby buď našli argumenty, alebo nekonali?
Čiže zvážte, či sa dajú takéto podnety, podľa mňa ich treba, to je naša povinnosť ich zapracovať do takéhoto zákona, aby sme úplne sa normálne vedeli správať či v regiónoch, či v obciach, či v mestách a, samozrejme, transparentne aby súťažili miestni podnikatelia a aby sme podporovali miestnu zamestnanosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

174.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda alebo predsedajúci, pán minister, pani navrhovateľka, v tomto vystúpení začnem tak netradične a začnem a poviem tak: "A zabili sme prasa."
Nie vašou činnosťou, nie vaším predložením tohto materiálu, ale svojou činnosťou od vlastne prípravy vstupu. Týmto počinom, ktorý predkladáte, vlastne úplne zakonzervujeme súčasný stav, to znamená, že vinohradníctvo na Slovensku zostane v tých intenciách, v tých rámcoch, v akých je teraz, a už sa, pokým budeme v únijných rozmeroch a v únijnom členstve, už sa nám nepodarí vinohradníctvo produkujúce hrozno na účely vína a uvádzania do obehu nikdy už viac postaviť na nohy. To znamená, že toto je labutia pieseň slovenského vinohradníctva.
Prispeli tomu v prvom rade dve veci. A síce podvody, ktoré súviseli s výsadbou viníc, a uchádzanie sa o dotácie, ktoré sa rádovo pohybovali v ťažkých miliónoch, keď v minulosti boli vysádzané vinice suchými štepmi a podobnými vecami, ľudia mnohí zostali bez trestu. A druhá časť viny je na, aj, aj na mne a aj na všetkých ministroch, ktorí zodpovedali v istej chvíli za rezort, že sme nedokázali presadiť patričnú podporu na výsadbu viníc.
Ďakujem pekne.

166.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, ja ozaj len chcem vo faktickej apelovať na vás, keďže nie ste poľnohospodár, nie ste lesník, to znamená, že viete, predpokladám, že viete, čo predkladáte, ale na druhej strane nemáte tú prax, ktorú máme my, ktorí poľnohospodárstvu sa venujeme celý život, aby sme skutočne išli nad rámec toho, čo nám Brusel prikazuje. Na to, aby ste videli, čo je nad rámec, stačí si prejsť fakt okolité štáty, aby ste videli, ako sa tam pracuje, akým spôsobom sa tam a podľa akých normatívov sa riadi.
Pre nás bola ozaj fatálna legislatívna úprava z roku 2002, ktorú urobilo ministerstvo pod riadením ministra Koncoša, ktorej, žiaľbohu, vtedy asistovala komora, ktorá vtedy dokonca bola ešte aj ako prísediaca a bola členom vedenia ministerstva, sami nevedeli, čo schválili. Ostali prekvapení, keď my už sme museli potom, nadväzujúc na túto legislatívu, schvaľovať iné prístupové a aproximačné nariadenia.
Fakt vás prosím, nerobte to, lebo toto sa vám a nám všetkým vypomstí v kontraprodukcii voči snahe zvýšiť produkciu živočíšnej výroby. Dá sa to aj iným spôsobom, kolega upozornil. My vám nechceme dávať ani návody, ani vám diktovať.
Prosím vás, apelujem na vaše svedomie a vedomie, jednoducho nechajte si to znovu predložiť, znovu prekontrolovať. Dúfam, že sa na ten čas aj komora zobudí a začne byť reálna a prestane sa jednoducho vám smiešnym spôsobom vtláčať do pozornosti a začnú byť sami sebou a jednoducho upravíte v druhom čítaní do korektnej podoby tento návrh.

62.
Budem veľmi stručný. Ďakujem pekne za pochopenie toho, čo sa stalo, a podporu. Dúfam, že sa to prejaví aj v hlasovaní, hoci po mojej pravej ruke je relatívne málo poslancov, ktorí si mohli vypočuť moju námietku, ale dúfam, že je to, čo som im vysvetľoval a žiadal som o pochopenie. A zase ja som sa, ak ste si všimli, vyhol som sa akémukoľvek menu, akémukoľvek pomenovaniu politickej strany, vyhol som sa všetkému a držal som sa len zákona a toho, čo sa stalo. A tohto, keď sa budeme držať, potom si budeme vedieť pozrieť aj do očí, aj podať ruku, aj ďalej spolu normálne fungovať.
Inak to pokladám, prepáčte, za, poviem to takým jazykom, trošku tvrdším, za vytretie si zadnej časti tela s nejakým uznesením.

52.
Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, dámy, páni, ďakujem pekne za slovo. Nikdy som si nemyslel, že budem vystupovať práve v takejto chvíli ja k personálnym návrhom. Ja ani k personálnym návrhom ako takým, k mennému zoznamu nemám komentár a nemám ho mať ani prečo. Lebo politické strany si v zmysle zákona splnili svoje možnosti, svoju zákonnú povinnosť alebo možnosť a predložili nominácie, návrhy. To, aké sú, či sú kompetentné, nekompetentné, to je vizitkou každého, kto sa podpísal pod nejaký návrh.
Ja sa chcem vyjadriť ako člen výboru pre pôdohospodárstvo a ten, ktorý pri prvom zasadnutí výboru vlastne žiadal výbor, aby splnil a presne v dikcii zákona 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktorý vo svojej tretej časti rokuje, alebo teda určuje legislatívu pre fungovanie Slovenského pozemkového fondu. A v § 35a, ktorý má názov rada, jasne hovorí vo svojej dikcii o tom, akým spôsobom sa vytvorí kľúč, akým spôsobom prebehne voľba, akým spôsobom ako za vládu, akým spôsobom sa potom za politické strany predkladajú návrhy a ako je vlastne ďalšia činnosť aj výboru, aj v pléne.
Ja si vám dovolím to prečítať, aby bolo jasné, hoci je to relatívne pred prázdnou sálou. Ale pre zápis je to potrebné a ja vám to chvíľku prečítam. Majte, prosím pekne, trpezlivosť.
Paragraf 35a hovorí vo svojom ods. č. 1: "Činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje jedenásťčlenná rada. Členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky, na návrh výboru. Rada začne vykonávať svoju činnosť, ak Národná rada Slovenskej republiky zvolí všetkých členov navrhnutých vládou Slovenskej republiky a nadpolovičnú väčšinu členov navrhnutých výborom. Povinnosť zvoliť zvyšných členov rady tým nie je dotknutá. Funkčné obdobie členov rady je tri roky."
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie mal k tomuto rokovanie, zasadol. Ďakujem pánom kolegom, že vyrušujú. Mal k tomuto rokovanie a jasne sa snažil v tomto postupovať. A aj si splnil svoju povinnosť, to znamená, že predložil, prerokoval, boli vypočutí všetci navrhnutí členovia a predstúpili, predstavili sa, povedali svoje curriculum vitae a jasne sa, teda všetci v tomto smere sme sa s tým vyrovnali. Až teda prišlo k samotnému hlasovaniu, kde je jasne v dikcii zákona napísané, že na návrh výboru výbor odporučí a výbor má urobiť ten základný výber ako doporučenie pre plénum. V danej chvíli bolo predložených šesť kandidátov. Povinnosť bolo doporučiť päť. Výbor takto aj učinil. Hlasovaním určil 5 na doporučenie plénu. Plénum má právo voľby, aj povinnosť, aj právo, to znamená, má možnosť aj nezvoliť. A ak by sa nezvolilo, tak opätovne budú predložené nové návrhy, znovu sa posúdi a doplní sa tá časť, to kvórum nezvolených členov rady.
No a tu prichádza to, čo sme zažili minulý týždeň, že jednoducho bolo vznesená námietka jedného člena poslaneckého zboru a väčšina poslaneckého zboru túto námietku prijala a rozhodla o tom, že znovu vec prerokuje na výbore aj s odporučením zmeniť uznesenie. Pritom uznesenie bolo, podľa mňa a podľa názoru všetkých právnikov, ktorých som oslovil, a boli zo všetkých politických strán, úplne jasné, že výbor konal zákonne, legitímne a ničím neporušil zákon č. 33 v dikcii § 35a. Napriek tomu bolo nové zasadnutie, ktoré toto uznesenie zrušilo a prijalo nový návrh, jalový, to znamená, že všetkých, ktorí predložili žiadosť, všetkých doporučuje do pléna na zvolenie. A plénum si má vybrať.
Ja pokladám toto za vážne porušenie aj rokovacieho poriadku, aj zákona č. 330. A ak má parlament porušovať zákon, tak je to hanba. Ale hanba tých, ktorí v prvom rade hlasujú a doporučujú takéto hlasovania.
Že je v tom, samozrejme, politika, ja sa k tomu vyjadrovať nebudem, ani k tomu politikárčeniu, ktoré je za tým. Mňa zaujíma zákonná rovina.
Otázka je, ako ďalej, lebo dneska máme zvoliť. Ja si dovolím predložiť návrh, aby táto situácia bola posúdená ústavnoprávnym výborom, aby ústavnoprávny výbor túto vec prerokoval, prerokoval, či bolo prvé zasadnutie a prvé rokovanie a prvé uznesenie výboru zákonné, alebo nebolo zákonné. A či ďalšie konanie výboru s tým jalovým stanoviskom neodporučiť, to znamená nevyužiť tú zákonnú a nesplniť si povinnosť zákona na návrh výboru, či toto je v zmysle zákona.
Ak na minulom pléne bola tu nejaká kritika od kolegu, ktorá, neviem, či bola presne tak mienená, ako bola vyslovená, ako bola pochopená predsedom a ktorá následne bola vo výtke povedaná predsedovi výboru a ktorá smerovala k tomu, že výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie je jeden lajdácky výbor, ktorý si vraj neplní svoje povinnosti, a došlo teda k hrubému omylu, pretože na tom rokovaní výboru, ktorý nebol schopný zaujať to opravné stanovisko, bolo 12 členov tohto výboru, ale bolo to presne v patovej situácii. Nedalo sa rozhodnúť, či také alebo onaké konanie bude normálne predmetom pokračovania, pretože bolo 6 : 6, koalícia voči opozícii.
Ale ja si myslím, že práve takýmto konaním výbor ukázal, že je hodný kritiky a že stráca svoju reputáciu a svoje meno. A myslite si o tom, čo chcete, kto chcete a ako chcete. Toto je strata reputácie výboru pre pôdohospodárstvo.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, zákony tohto typu riešia následky. Tu treba riešiť príčiny. Dnes sa snažíme urobiť trvanlivú potravinu aj z toho, z čoho sa bez zmeny charakteru potraviny trvanlivá potravina nedá urobiť. A, naopak, z voľakedy trvanlivých potravín sme urobili potraviny len dennej upotrebiteľnosti. Legislatívu ohľadne potravín donútili meniť poľnohospodárov a potravinárov práve obchodné reťazce. Spýtam sa ťa, komu by kedysi splesnel týždňový chlieb? Kedysi ani dvojtýždňový chlieb nesplesnel. A dneska trojdňový chlieb splesnie. Prečo? Do chleba sa dáva to, čo sa do chleba nikdy nedávalo. Chlieb sa zabalí do igelitového vrecka, čo sa v živote nerobilo. Kyslomliečny výrobok ktorý kedy sa pokazil? Dnes pokým je čistý jogurt, je to v poriadku, ale koľko je percent čistých jogurtov? Všetky tie jogurty, ktoré majú nejaké prídavky, majú potenciálne baktériové znečistenie. To znamená, keď si otvoríš jogurt, ktorý má v sebe ovocnú prísadu, tak s veľkou pravdepodobnosťou na hranici upotrebiteľnosti je zaplesnený, je s plesňou nejakého penicilínu alebo podobného typu. To sú vážne veci. My sme zmenili charakter potravín. Urobili sme z nich jeden biznis. A išli sme s nimi až tak ďaleko, že teraz ideme proti zdraviu. V tom je problém. Treba tu riešiť základné príčiny, následky tiež, ale v prvom rade príčiny. U nás sa toho chleba len v jednom obchodnom reťazci, také ja mám informácie, vyhodí ročne 12-tisíc ton. To znamená, na Slovensku to bude cez 40-tisíc ton, len chleba.

Ďakujem pekne. Asi 10 rokov dozadu som na jednej konferencii povedal presné prirovnanie, že veľká Viedeň, to znamená niečo viac ako 2 milióny obyvateľov, vyhodí každý deň toľko chleba, koľko ho iné rakúske mesto Graz spotrebuje v ten deň. Sála tam zahučala, pretože v nej boli prekvapení a nikto mi vtedy neveril. Tieto čísla, ktoré ste povedali, sú pravdivé. Samozrejme, táto téma je veľmi vážna a je desivá hlavne z pohľadu producentov, pretože napríklad v tejto Viedni ten chlieb do spaľovní vyvážajú sedliaci na svojej technike a je to strašné, je to sarkastické, je to drastické, je to surové. Áno, tento problém je tu, priniesol ho systém obchodu, to znamená obrovské obchodné reťazce, tou koncentráciou potravín vznikol tento problém. Samozrejme, na podiele, ktorý vytvára tento systém obchodu, na strate sa musí podieľať prvovýrobca, dodávateľ a, samozrejme, spotrebiteľ. Čiže tu je problém úplne ešte inde.

A ja ďakujem, že ste na tento problém upozornili, len táto predloha zákona vzhľadom na to, že sa jedná o problémy spojené s hygienou a bezpečnosťou potravín, kde aj Trestný zákon v nejakej podobe hovorí o tom, že môže vzniknúť ohrozenie a že je to aj trestné, že bez kontroly sa potraviny predávať nesmú, že sa neriešia finančné problémy spojené s darovaním, účtovaním a že chýbajú ďalšie splnomocňovacie predpisy, nerieši tento problém. Jednoducho toto v tejto chvíli môžem nazvať nejako ináč, ale nechcem to tak nazvať, je to predvolebné v tejto chvíli.

Ďakujem pekne, pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.

Pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.