Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1401, v prvom čítaní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, nemôžem súhlasiť s tým, čo ste tu povedali o tých stimuloch pre firmy. Nerada hovorím hypoteticky, či áno alebo nie, spomenuli ste Michalovce, ja vám poviem konkrétny príklad. U nás firma Michatek, dánska firma, dostala sociálny, dostala teda stimul z ministerstva hospodárstva na rozšírenie výroby. A má to širší záber, len to, že sa vytvorí 50 nových pracovných miest, má to záber aj v tom, že hneď sa dohodli, ako som tu minule spomínala, aj v rámci duálneho vzdelávania, že to má záber nielen na posilnenie toho pracovného trhu, ale aj na stabilitu tých mladých ľudí, aby nám neodchádzali z regiónu. Takže ten stimul, ktorý dostane kdekoľvek na Slovensku firma v akejkoľvek výške a v akejkoľvek forme, má aj širší záber nielen to, že pomôže určitému podnikateľskému subjektu. A možno sme práve teraz v takej situácii, že potrebujeme sa dívať na tento problém širšie, aby sme mali tých mladých ľudí na Slovensku, aby sa tu rodiny zakladali, aby mali určitú aj sociálnu a ekonomickú istotu. Takže ja len toto chcem zdôrazniť, že ja toto pokladám niekedy za oveľa dôležitejší moment ako len tá finančná stránka, ktorá v tej firme v určitej miere pomôže rozšíriť svoje portfólio tak, aby mohla aktívnejšie spolupracovať aj s ostatnými firmami v rámci daného regiónu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa dotknem trošku inej témy. Pán poslanec, spomínali ste, že firmy budú mať zníženú motiváciu k platovým ohodnoteniam študentov, ktorých zamestnajú, že nakoľko si ich potom môžu po troch rokoch vymeniť za nových a podobne, že ich to vlastne nemotivuje, aby ich kvalifikačne nejako posúvali. Ja vám chcem poukázať na našom konkrétnom príklade, nášho strediska praktického vyučovania, ktoré u nás funguje v súkromnej spoločnosti BSH od roku 2009 a spolupracuje so strednou odbornou školou technickou. Majú každoročne okolo 30 študentov záujem v tomto stredisku pracovať. Vyberajú si podľa prísnych kritérií maximálne 12 - 15 študentov a spolupracujú s tromi firmami. Teraz dokonca ide aj ďalšia firma Michatek, ktorá ide rozširovať výrobu. Majú vysokošpecializovaných odborníkov, kvalifikovaných a nerozširujú tú výrobu, teda tú kvalifikáciu do množstva študijných odborov, ale sústreďujú sa iba pre tie, pre ktoré potrebujú v našom okrese, a to je mechanik, mechatronik, mechanik - nastavovač a mechanik - elektrotechnik. Zatiaľ nemám vedomosť o tom, že by sa sťažovali niektorí zamestnávatelia alebo tí študenti, ktorí tam ostali pracovať, aby boli nejakým spôsobom, nechcem povedať, že diskriminovaní alebo že by im bolo poukázané. Sú všetci zamestnaní a dokonca je oveľa väčší záujem zo strany študentov, nielen teraz pri schvaľovaní tohto zákona, ale aj predtým, aby čo najviac študentov, lebo majú nielen odborné vzdelanie, ale zároveň majú aj veľmi silnú motiváciu, pretože majú hneď firmy, v ktorých sa môžu zamestnať. Tak ja len toľko z nášho okresu. To je praktická skúsenosť z nášho okresu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte predniesť zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 25. novembra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných.
Zo 136 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Miroslava Číža za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 99 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov. (Potlesk.)
Podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Miroslav Číž. (Potlesk.)
Overovatelia ma poverili oznámiť tento výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa, že som nemala kartu. Ja si myslím, že je to veľmi dobrý krok dopredu. Pracovala som a pracujem v týchto zariadeniach, viem, o čom hovoríte a viem, ako je to s odbornými pracovníkmi, psychológmi, liečebnými pedagógmi, školskými, špeciálnymi pedagógmi priamo na školách. Ale chcem sa len spýtať, že ako to potom bude doriešené, lebo narážame na druhý problém, ktorý vzniká pri poradniach, špeciálno-pedagogických poradniach, odborných poradniach, psychologických poradniach a tých iných ďalších, ktoré takisto počas tých prázdnin majú problém s tým, aby mali tú klientelu tých svojich žiakov a problémových rodičov s deťmi, lebo tí práve v tomto období obdobne, ako je to na škole, ani počas prázdninového obdobia, kedy sa vlastne najviac práce by sa dalo urobiť tej inej, nechodia a nemajú záujem o tú spoluprácu. Či ste rokovali aj s týmito pracovníkmi, alebo aj či sú perspektívne zahrnutí do tohto procesu aj pracovníci odborní, pracovníci nepedagogickí, práce, pracujúci práve v poradniach. Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu a návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. januára 2014 č. 859 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 21. januára 2014 č. 382 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením z 28. januára 2014 č. 116 zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
A. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike;
B. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov s tým, aby som informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 28. januára 2014 č. 117.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, môžte otvoriť rozpravu.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo ste už povedali na adresu učiteľov, myslím si, že si to naši učitelia nezaslúžia. Ja nesúhlasím s mnohými vecami, čo ste povedali, ale najviac sa ma dotklo to, že naše školstvo je podľa vás málo flexibilné a je centralizované. Opäť sa budem dotýkať vecí, ktoré súvisia s praxou. Mnohí učitelia chcú, práve naopak, aby mali rozpísaný obsah učiva na jednotlivé ročníky, aby to boli určité také štandardy, ktoré budú platiť pre všetkých. A nemyslím si, že je to len o tom, ako ste spomínali, že keď jeden žiak prejde z jednej školy do druhej, aby vedel približne ten učiteľ, kde má, ale ja si myslím, že je to dôležité aj z hľadiska poznatkov, ktoré dávajú učitelia z praxe v rámci školského vzdelávacieho programu.
A mám tu jeden taký poznatok z matematiky napríklad, keď porovnávali pojem záporného čísla, aby som bola konkrétna, ktorý sa zavádza v matematike v ôsmom ročníku a vo fyzike v siedmom ročníku. Myslím si, že aj to je podnetné medzi predmetové komisie a medzi tieto, aby aj tieto veci zosúladili a aby aj tento argument svedčil, alebo podľa mňa aj tento argument svedčí o tom, že je potrebné zosúlaďovať jednotlivé predmety a že tá flexibilnosť a možnosť zmeny, ktorú si chce ten učiteľ v škole spraviť, má vždycky otvorené. A nemyslím si, že sa musí vždycky dodržiavať striktne toho, čo má predpísané v učebných osnovách, ale môže si sám vytvoriť to, čo chce, ale ten základ by mal byť vo všetkých ročníkoch aj v nadväznosti na jednotlivé predmety zachovaný.

Ďakujem veľmi pekne. Ja môžem súhlasiť s tým, pani poslankyňa, čo ste povedali, že ten jazykový certifikát je náročný, a myslím si, že všetci študenti, ktorí ho robia, sa na to svedomite pripravujú. Ale domnievam sa, že absolvovanie maturitnej skúšky nemôže byť žiaden veľký problém pre tohto študenta. A nevyjadrovala by som sa k tomu, keby som nemala osobnú skúsenosť. Moja neter má, mala certifikát z angličtiny aj z nemčiny. Napriek tomu išla na maturitnú skúšku z anglického jazyka. Celá jej príprava jej trvala necelé tri dni. A práve táto skúsenosť ma viedla k tomu a vedie ma k tomu, že som presvedčená, že je to spravodlivejšie pre všetkých študentov, lebo máme aj tých, ktorí robia matematické, fyzikálne olympiády a umiestňujú sa v rámci rebríčka omnoho vyššie a musia robiť tieto skúšky a tiež ich spravia raz-dva. A na druhej strane som o tom presvedčená, že to posúva laťku školy vo výučbe cudzieho jazyka pre pedagógov, ale aj pre tých študentov. Tak len preto sa k tomu vyjadrujem, lebo skutočne viem, že príprava pre študenta, ktorý túto skúšku absolvoval nie je vôbec náročná. Možno je to len jeho výhodou, tak ako ste spomenuli, že sa už nemusí pripravovať na jeden maturitný jazyk a psychicky je na tom lepšie, nakoľko nemá štyri, ale má len tri, alebo nemá päť, ale má len štyri predmety, z ktorých musí maturovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len niekoľko poznámok, priznám sa, že nebola som tu od začiatku, pán poslanec, keď ste hovorili. Ale ja by som sa dotkla len dvoch takých vecí, že súhlasím s tým, že tie málotriedky a vôbec základné školy tvoria kultúru na dedine, kde pôsobia, ale na druhej strane musíme brať v úvahu aj tie ďalšie možnosti, ktoré tá obec má; a tým nechcem chrániť starostov, že dajú peniaze miesto málotriedky na obce, na iné, ja neviem, na chodníky alebo na cestu, alebo na niečo iné, čo v obci potrebujú. Ale mňa v tejto súvislosti napadla určitá skutočnosť a som si to hneď premietla do svojho okresu. Ste spomínali, že vám by ani nevadili tie rušenia tých málotriedok, keby tie deti mali dostatočný, dostatočnú dopravu zabezpečenú na to, aby sa mohli presunúť, keď im začína a končí vyučovanie do tej inej školy. Ja pokiaľ si premietam náš okres Michalovce, tak vyslovene u nás nie je problém v tom, aby deti, ktoré dochádzajú už teraz z malých obcí do iných obcí, a sú pripravené SAD-ky na to, že vozia tieto autobusy deti a sú, by som povedala, nemajú názov školské autobusy, ale 90 % je pripravených a spoje sú zabezpečené tak, ako je začiatok a koniec vyučovacieho procesu na jednotlivých školách. A preto sa domnievam, že aj tento problém sa dá vyriešiť individuálne, samozrejme, v každom okrese ináč, ale ja tam nevidím ten problém v tom, že by tým deťom do tých 6 km nevedeli zabezpečiť tú dochádzku do školy tým, že by im zlyhala doprava.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja len v jednej veci, s mnohými vecami, ktoré ste tu povedali, sa dá úplne súhlasiť. Ja sa dotknem tej dlho debatovanej našej - aj na výbore - témy uznávania jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky. Myslím si, že to poukazuje na viacero skutočností, že sa touto problematikou treba zaoberať a veľmi vážne, a chcem to zdôrazniť hlavne v súvislosti s tými výsledkami, ktoré dnes sme mali, ktoré máme možnosť vidieť, výsledky z PISA a to o tom, ako dopadli vlastne 8-ročné gymnáziá. Tiež sa predpokladá, že tam idú tí najlepší žiaci s najlepšími schopnosťami, ale výsledky, žiaľbohu, nedopadli tak, ako by sme očakávali.
A ja sa, naopak, domnievam, že tá diskusia o uznávaní jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by, naopak, posilnila školy, pretože by sa mohli tí študenti vlastne vedieť porovnať, tí ostatní študenti, o tom, že ako sú na tom jazykovo vybavení, a zároveň by sa aj zvýšila kvalita tej školy, pretože si myslím, že hnalo by to dopredu nielen študentov tých, ktorí nemajú tie jazykové certifikáty, ale aj tých pedagógov, aby de facto stačili tým študentom, ktorí chodia na tieto rôzne iné vzdelávacie aktivity. Takže ja sa domnievam, že akási taká, nechcem povedať, že úplná rovnoprávnosť, ale nemyslím si, že by to malo nejako výrazne zaťažovať študentov, zvlášť ak sú jazykovo tak dobre vybavení. Ja som pevne presvedčená, že to má pozitívny vplyv na rozvoj úrovne jazykovej vybavenosti našich študentov a pedagógov, ktorí ich učia.
Ďakujem.