Ďakujem. Vážená pani predsedajúca a vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, ja sa pokúsim, ja pokúsim nadviazať tam, kde pán minister Jahnátek skončil, a to, že tento zákon úzko súvisí aj so zákonom o ochrane prírody a krajiny.
A tak, ako som aj pri tom zákone, aj pri tomto zákone apelujem a žiadam pána ministra, aby naplnil rokovací poriadok a keďže táto novela predpokladá vydanie všeobecne záväzného predpisu, tak návrh tohto všeobecne právneho predpisu priložil, aby sme poslanci vo výbore pri prerokovaní tohto materiálu v druhom čítaní mali možnosť sa k tomu vyjadriť. Pretože my nevie..., je, sú veci, ktoré rieši samotný zákon, sú veci, ktoré chce riešiť vyhláška, a rokovací poriadok v takomto prípade jasne hovorí, akým spôsobom je treba postupovať.
Teraz k tomu bodu, čo kolega Hlina otvoril. Zásadný problém je v jednom, a v čom pán minister sa mýli. Paragraf 25 ods. 3 sa mení oproti pôvodnému zneniu, a to dovolím si prečítať znenie, ktoré navrhuje pán minister v tejto novele: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý po dohode s vlastníkom, správcom alebo so združením o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie" a tak ďalej.
Teraz si dovoľujem vám prečítať, pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, znenie platného zákona § 25 ods. 3: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a stavby a zariadenia na tomto území" a tak ďalej. Z tohto znenia zákona, teda z pôvodného znenia zákona, sa táto definícia vypúšťa.
To znamená, že kolega Hlina skutočne má pravdu v tom, že keď na doline je päť subjektov, ktoré tam majú lesy, tak ten prvý môže vyberať od tých zvyšných štyroch poplatok za užívanie ciest. Ten druhý môže vyberať poplatok od tých troch. Problém na celom tomto prípade, je choré, že ministerstvo pôdohospodárstva vôbec takto dokáže uvažovať. Táto Národná rada za predchádzajúcich dvadsať rokov, ak si dobre pamätám, dvakrát alebo trikrát sa dotkla navrátenia lesných ciest vlastníkom pozemkov, lesných pozemkov. V mnohých prípadoch tieto cesty boli vybudované za štátne peniaze. Boli vrátené každému alikvotne tej časti, ktorú on užíva. Dnes, dnes chceme povedať, že za alikvotnú časť užívania pozemku môžete si vybrať peniaze. Toto je zásadná zmena filozofie a to by som chcel poprosiť, aby toto znenie bolo preformulované, pretože pokiaľ by platilo to, čo pán minister povie, že vy, ja, ktokoľvek iný chce vojsť do lesa, potrebuje na to súhlas vlastníka, lebo sa tam chce prejsť, lebo tam organizuje akúkoľvek akciu; áno, v tom prípade nech je to obmedzené, nech za to platí, keď tam niekto chce robiť roadshow a podobne alebo zábavu. V poriadku, nech sa za to zaplatí.
Ale opätovne chcem vyzdvihnúť súčasné znenie zákona. Súčasné znenie zákona, ktoré bolo prijaté v roku 2005, znie: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch", hospodári tam na tej doline, vedľa. Keď toto z neho vypustíme, tak v tej chvíli, keď platí znenie, ktoré navrhuje minister, v tej chvíli platí to, čo som, čo som povedal, že aj ten, ktorý hospodári na tej doline, bude musieť platiť. A prepáčte, že to tak poviem, keď to pritiahnem za vlasy, tak vlastník môže chcieť od ministerského úradníka, ktorý príde na kontrolu, či sa ťaží v súlade so zákonom, alebo nie v súlade so zákonom, a príde tam autom, môže od neho chcieť poplatok za to, že tam vstúpite na ten, na tú cestu. Toto je choré! Kým táto pôvodná definícia jasne hovorila, že kto áno. Keď chcete, keď vlastníci majú s tým problém, a ja viem, že majú tam problém. Áno, ale tak potom hľadajme iný spôsob definície riešenia tohto problému, lebo takýmto spôsobom poškodzujeme alebo budeme brániť efektívne využívať poľnohospodársku činnosť alebo teda lesnej, lesnej činnosti a ťažbe, pretože keď po čase využívania tej cesty no tak ja ako vlastník poviem, že môžeš to využívať večer od deviatej do pol jedenástej. Ako, kolegyne, kolegovia, toto je zvrátené a choré! Preto by som navrhoval, aby v druhom čítaní aj samotné ministerstvo prehodnotilo znenie tohto zákona s vedomím toho pôvodného znenia.
A teraz dovoľte, aby som ešte jeden bod otvoril, nepriamo súvisiaci s týmto zákonom. Dotýka sa to zákona o lesoch. A bol by som rád, keby pán minister teraz dával pozor a netelefonoval, lebo sa ho dotýka, lebo neviem, či jeho úradníci dodržujú literu zákona, alebo aký škriatok, alebo akým spôsobom je možné, že sa nám rozmnožujú v poslednej dobe ľudia, ktorí majú odborné, dostali oprávnenie na odborného lesného hospodára, a nespĺňajú literu zákona. No neviem, či je to z pôvodu, skade pochádzajú, alebo zo známosti, alebo neviem z akého dôvodu. A chcel by som poprosiť pána ministra, keby si overil, komu jeho úrad vydal oprávnenie na odborného lesného hospodára a či každý z nich spĺňa literu zákona, pretože podľa mojich informácií sú tam aj takí, je tam aj taký, alebo sú tam aj takí, ktorí dostali toto oprávnenie tak, že skončili vysokú školu minulý rok.
Dovolím si zacitovať § 47 ods. 3, ktorý znie: "Predpokladom odbornej spôsobilosti podľa odseku 1 je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej trojročná prax". Keď ten človek dostal minulý rok diplom do ruky a skončil na škole, tak tým, že vstúpil do štátnej správy, ešte nemohol dostať odborného lesného hospodára. Moje informácie hovoria o tom, že takéto existuje. Pán minister, preto vás touto cestou vyzývam, aby ste si urobili poriadok, prekontrolovali. Nemyslím si, že to je na váš príkaz. Len chcem poukázať na to, že keď niečo takéto sa stalo, tak to treba, treba napraviť a treba tomu zamedziť. (Reakcia ministra.) Konkrétne meno vám v tejto chvíli, úprimne poviem, neviem povedať. Povedali mi, že je to, že týka, týka sa to okres, okresu, teda kraja, Banskobystrického kraja. Tam sa to našlo. Ale, pán minister, ako nemám problém s tým, aby som menoval aj konkrétnu osobu, akonáhle sa dopátram k tomu menu. Aj mňa to rozčuľuje, pretože keď zákon hovorí o tom, že musí byť trojročná prax na odborného lesného hospodára, tak nemôže byť ročná prax na odborného lesného hospodára.
Ďakujem pekne.