Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, predkladám z dôvodu, že súčasná právna úprava v značnej miere obmedzila prístup verejnosti k informáciám a tak aj možnosť verejnej kontroly, keďže bolo prijaté, že investičné stimuly nad 200 mil. euro schvaľuje minister hospodárstva a nie vláda. Týmto krokom jednoznačne sa obmedzí prístup verejnosti kontrovať, že vláda na aký projekt dáva investičný stimul alebo nedáva investičný stimul. Ja ako jasný príklad by som uviedol prípad Duslo Šaľa.
Kolegyne, kolegovia, rozhodnúť o tom, že niektorý podnikateľ alebo podnik dostane na Slovensku úľavu 50 mil. eur, 1,5 mld. korún, aby sme si uvedomili, o akú čiastku sa bavíme, aby rozhodol jediný minister vlády a neprešiel tento materiál medzirezortným pripomienkovým konaním a rokovaním na vláde, ktoré vytvárajú priestor na to, aby sa mohli aj občania, verejnosť zapojiť do tejto diskusie a verejne sa vyjadriť k tomu, kde tieto peniaze majú byť použité, považujem za scestné.
A práve preto navrhujem, aby sa táto disparita vrátila do pôvodného režimu, v ktorom bola predtým, než v tomto roku kolegovia zo SMER-u to zmenili, a to, aby o každom investičnom stimule rozhodovala vláda Slovenskej republiky, a teda každé rozhodnutie prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním a rokovaním vlády a ten vytvorí priestor na to, aby verejnosť mohla kontrolovať, kde značné prostriedky od daňových poplatníkov, resp. ako sa budú spravovať verejné financie.
Ďalej. Právna úprava navrhuje odstránenie regionálnych rozdielov a výlučne sa zamerať na poskytovanie investičných stimulov len do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti a ich pridelenie podmieniť nižšími investičnými nákladmi. To znamená, že aby investor, ktorý chce vytvoriť pracovné miesta, nemusel takú vysokú čiastku preinvestovať. Je to dôvod pre to, som presvedčený, že takýmto spôsobom by bolo možné, aby sa teda do vytvárania pracovných miest vo väčšej miere zapojili strední a väčší slovenskí podnikatelia, ktorí v tých regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti by vedeli vytvárať pracovné miesta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Táto novela sa dotýka takých dvoch základných meritórnych častí.
Zameriam sa na tú prvú najskôr. Tá sa týka povinnosti znížiť DPH z 20 na 19 %. V roku 2010 prvá vláda Roberta Fica zanechala schodok verejnej správy na viac ako 7 %, čo bolo potrebné napraviť a znížiť. V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa bolo potrebné dočasne navýšiť sadzbu dane na tovary a služby z 19 na 20 %, pričom sa prijal verejný záväzok voči občanom tejto krajiny, že sa bude uplatňovať táto vyššia sadzba dane iba na nevyhnutné obdobie, a to tak, ako bolo definované pôvodne v § 85j ods. 1, citujem: "V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základu sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
Na rozdiel od tohto verejného záväzku sme sa dočkali od poslancov SMER-u k zrušeniu tejto povinnosti, teda zanecháva sa naďalej DPH vo výške 20 %. Tvrdenia, ktoré sme tu mali možnosť počuť, že zníženie z 20 na 19 % by sa neprejavilo u občanov, je zavádzajúce a mylné preto, lebo práve Robert Fico a jeho vláda bola tá, ktorá ukázala, že ako je možné odsledovať vplyv zmeny sadzby alebo prepočtu na občanov, aby ostalo zachované. Existovala komisia pri zavedení eura, ktorá sledovala, či náhodou zavedenie eura neprinesie navýšenie ceny. Rovnaký mechanizmus mohol využiť Robert Fico aj v tomto prípade, ale pre Roberta Fica a politickú stranu SMER jasne asi bolo výhodnejšie upustiť od toho a vyzbierať na daniach o 220 mil. eur viac, ktoré môže následne rozdeliť miesto šetrenia.
Ďalšou časťou, keby náhodou táto varianta neprešla, tak som pripravený navrhnúť, aby v novele zákona zostala len druhá časť týkajúca sa zníženia sadzby DPH z 20 na 10 %. Prečo si dovolím navrhnúť zníženie DPH z 20 na 10 %? Je to veľmi jednoduché, dovolím si pomenovať, že 20-percentnú sadzbu DPH na potraviny v rámci Európskej únie má len Slovenská republika. Nie som presvedčený, že občania Slovenskej republiky vo väčšine majú na to, aby platili 20 % dane z potravín, ktoré konzumujú.
Ja viem, že nie je to štandardné riešenie a bolo by lepšie znížiť DPH z 20 na 19 namiesto toho, aby sme zavádzali nižšiu sadzbu na potraviny, ale keď vládna strana SMER nechce pristúpiť k plošnému zníženiu z 20 na 19, tak by sme navrhli, aby sme znížili aspoň pri všetkých potravinách.
Len pre zaujímavosť dodávam, že také krajiny, ktoré sú ekonomicky na tom násobne lepšie ako Slovenská republika, Luxembursko má 12-percentnú sadzbu na potraviny. Také Rakúsko susedné, kde polovica Bratislavy chodí nakupovať na víkend, tak tam je sadzba 10-percentná. Alebo Poľsko 7-percentné, alebo Nemecko tiež 7-percentné DPH na potraviny.
Toto sú dôvody, prečo tento návrh zákona predkladám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, čo dodať? Technické riešenia, ktoré navrhuje pán minister, si myslím, že viac-menej idú správnym smerom, ktoré sa budú dať snáď vylepšiť. Ale s čím zásadne mám problém, je, aby vlastníkom, kým vybavia svoju reštitúciu, aby ich táto vláda pripravila o majetok.
Pán minister zabudol na to, že v apríli tohto roku aj pod ťarchou a tlakom samotných vlastníkov sa do návrhu zákona o vojenských obvodoch dostala podmienka, že do doby, kým sa neusporiadajú reštitúcie vo Vojenskom obvode Javorina, sa pozemky nemôžu predávať, poľnohospodárske, lesné a ostatné pozemky. Pán minister túto podmienku v tomto návrhu zákona navrhuje vypustiť. Keď tento návrh čl. II prejde, tak každý vlastník nebude si istý, či skutočne dostane podľa toho postupu, ktorý navrhuje pán minister, svoju pôdu. Lebo môže sa stať, že vybaví síce majetok, ale za ten čas ministerstvo obrany mu to predá. Toto je rovnaká krádež, akú robili komunisti na vlastníkoch pôdy.
A preto by som chcel poprosiť teda aj vás, pán kolega, ale možnože aj pána ministra, aby hneď teraz vystúpil a dal prísľub, že čl. II tohto návrhu zákona pôjde von a vlastníci naďalej budú mať zabezpečené, že kým sa reštitúcia k Javorine neskončí, dovtedy majetok, nikto poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu nemôže predávať. Ja si myslím, že to bolo dobré riešenie, je to dobré riešenie a je to aj tlak na to, aby sa čím skôr reštitúcie ukončili v Javorine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán Hraško, ale ja si myslím, že my svoje názory v tejto otázke máme v zhode, takže ďakujem vám za podporu. A ja si myslím, že každý normálny, logicky uvažujúci človek vie len s tým súhlasiť, a som rád, že rovnako zmýšľa aj prezident Slovenskej republiky.
A pani kolegyni Zmajkovičovej. Uviesť zloženie výrobku neznamená, aby výrobok mal jednu tretinu tej či onej zložky. Citácia, čo je odporúčanie, ako je treba variť a pripravovať jedlá a pokrmy, to odporúčanie nie je v rozpore s platnou potravinovou, platným potravinovým kódexom, ktorý jasne hovorí, že soľ nemôže byť viac ako 2 %. Áno 1,5 % je menej. Ale je ťažko kontrolovateľný a je vôbec takmer nevykonateľný, keď je. Ja osobne si myslím, že nie je vykonateľný. A keď sa pozriete a vstúpite všetci poslanci a poslankyne SMER-u do svojho svedomia, tak si myslím, že väčšina z vás, keby nemusela držať stranícku disciplínu, tak za takýto zlý a chorý zákon svoju ruku nezdvihne. A je choré, že stranícka disciplína je viac ako logika prístupu k deťom a my nútime, aby decká chodili cez cestu frekventovanú von, pretože tieto bufety, tí, ktorí prevádzkujú, budú musieť zatvoriť a decká budú chodiť do samoobsluhy oproti cez cestu, a to je choré.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že opodstatnenie pána prezidenta, že vrátil tento návrh zákona, je namieste. Ja by som chcel apelovať na kolegov zo SMER-u, ktorí tento zákon prvýkrát schválili, aby pri jeho opätovnom hlasovaní ho nepodporili. Totiž tento zákon je zlý a ťažko vykonateľný. Zakázať predaj výrobkov či už pekárenských, alebo iných výrobkov v školských bufetoch je veľmi zlým krokom.
Úprimne musím povedať, keď platná legislatíva, opakujem to, čo som povedal aj pri druhom čítaní, keď platná legislatíva dnes predpisuje, že môže obsahovať niečo 2 % soli, tak neexistuje kontrolór, ktorý príde a v bufete bude kontrolovať, že tento pekárenský výrobok tu nemôže byť, lebo má, obsahuje viac soli ako 2 percentá. Tento návrh je práve v tom nezmyselný. Alebo rovnako by som povedal, že musí obsahovať podiel ovocnej zložky jednu tretinu, keď kúpite koláčik s džemom, tak ten džem neobsahuje jednu tretinu ovocnej zložky. A keď toto chceme zaviesť, tak tie koláče, ktoré musia spĺňať tieto parametre, tak musíme povedať, že budú trojnásobne drahšie v školských bufetoch.
Ale je to tak, pani kolegyňa, darmo to hovoríte, že nie, hovorili ste, že, tu ste hovorili pri druhom čítaní, že neplatí hlava potravinového kódexu ešte z roku 2004, platí, platí a tento zákon je ťažko vykonateľný. A preto aj pán prezident na to upozornil a ja by som bol rád, keby sa pánovi prezidentovi vyhovelo.
Ale najefektívnejšie by bolo celý tento návrh zákona, tak ako je, ešte raz, neschváliť, aby nevstúpil vôbec do platnosti. Prečo? No preto, lebo k tomuto zákonu – tak ako býva zvykom z dielne SMER-u – sa prifaril aj čl. IV, ktorý hovorí o dofinancovaní športových ihrísk a zariadení, ktoré sa majú, ktoré majú stavať sponzori SMER-u. Preto tento zákon je zlý a dovolím si aj touto cestou vás nabádať, keď už nič iné, tak aby sme podporili tie pripomienky, ktoré pán prezident vzniesol, keď tento návrh vrátil, pretože som o tom hlboko presvedčený a súhlasím s pánom prezidentom, že všetky tie pripomienky sú opodstatnené a sú namieste a tento zákon v takomto znení by nemal byť prijatý. Keď žiak môže sa rozhodnúť, že miesto toho, aby kúpil niečo v školskom bufete, pôjde a kúpi 5 metrov alebo za plotom školy kúpi v samoobsluhe čokoľvek, tak potom táto regulácia je zbytočná a ukazuje len na aroganciu, ktorou chceme deckám niečo nariadiť. A prepáčte, tabakové výrobky predávať pod 18 rokov je trestné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, ja by som do vašej pozornosti chcel dať, že vládnete už skoro tri roky pomaly v politickej strane SMER sami tejto krajine. Prísť a za týmto pultom vystupovať, že vy potrebujete peniaze tých schránkových firiem do daňového rozpočtu a vykrikovať, že kvôli tomu to idete robiť, peniaze do štátneho rozpočtu, aby ste to mohli rozkrádať pre svojich sponzorov? Pozrime sa na cétečká, pozrime sa na rozkrádanie štátneho podniku Lesy, pozrime sa na súťaž, kde váš sponzor Široký, sa prihlási jeho firma do súťaže, je vyhodnotená na štvrtom mieste, a predsa skončí ako víťaz súťaže. Ako, pán predseda, pán podpredseda parlamentu, úplne by stačilo, keby nominanti SMER-u nerozkrádali verejné financie, bolo by na všetko, bolo by na lacné zdravotníctvo, bezplatné zdravotníctvo a vedeli by sme všetko zaplatiť. Dnes zodpovednosť je na vašich pleciach. A práve preto takéto vystúpenie z vašej strany v pléne Národnej rady považujeme za nemiestne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega Zajac. No čo dodať? Takmer so všetkým s tebou súhlasím.
Snáď by bolo treba poznamenať k tým bezplatným lístkom na železniciach. Je to len kupovanie hlasov zo strany SMER-u. Ja by som si oveľa ľahšie vedel predstaviť, keby za cestovné lístky normálne si každý zaplatil, ale pristúpili by sme k tomu, že každý má bezplatné zdravotníctvo. Neplatí za návštevu u lekára, neplatí za lekára, neplatí za recept, to by bolo riešenie, to by pomohlo každému, nielen tomu, kto má prístup k železniciam, že tam ten vlak alebo tá súprava chodí a on tam môže cestovať, lebo takých nie je všade.
Rovnako by pomohlo tomuto štátnemu rozpočtu keby sponzori SMER-u nezískavali predražené zákazky ako CT, tak by sa úplne dane mohli taktiež znížiť. Ako príklad by som povedal aj to, že trebárs podnik pána Širokého ide do súťaže, skončí na 4. mieste, a predsa s najdrahšou ponukou vyhrá súťaž. Ako keď tieto princípy by neplatili počas vlády SMER-u, tak občania v tejto krajine by sa mohli mať lepšie.
A rovnako snáď minister financií by sa mohol priznať aj k tomu, aká je skutočná ekonomická úspora na reforme ESO, ktorú tak vehementne predstavovali pri jeho zavedení, pretože tú v rozpočte nejako markantne nevidíme.

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, no ja by som ťa len doplnil. Nie je možné uprieť dobrý úmysel pána ministra, ale tak ako už viacerí, viackrát sme mali možnosť vidieť, že ten úmysel bol viac marketingovým ťahom, než realitou. A ja ako pragmatik v oblasti poľnohospodárstva musím povedať, že tento zákon novým farmárom, mladým farmárom priestor na to, aby začali podnikať, nevytvorí. Pretože odkedy sa zrušil § 15 o náhradných pozemkoch, tak od tej doby je v tejto oblasti obrovský chaos. A ja ťa teda len doplním aj s tými pozemkovými úpravami. Pozemkové úpravy kritizuje Brusel v pláne rozvoja vidieka pre Slovenskú republiku pre obdobie 2014 – 2020. Tak nejaká veľká šanca na to, že tam budú veľké peniaze na to, aby sme ich mohli využiť, nám nepomôže. A pozemkové úpravy bez zmeny spôsobu a systému dedenia nám tiež nepomôžu. Ale tento zákon vnímam skôr ako marketingový a neúčinný. A považujem ho za rovnaké riešenie ako koncepciu pána ministra, ktorú doniesol v roku 2012, aby pomohol farmárom, ktorí boli postihnutí suchom, a zo 16-tisíc farmárov sa prihlásili 40-ti. Takže aj toto asi rovnako dopadne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. V plnej miere s tebou súhlasím a musím povedať, že miesto marketingového riešenia vláda by mala pristúpiť k skutočnému riešeniu. Verejné obstarávanie na Slovensku, tak ako je nastavené, zabezpečuje aj to, že dá sa kúpiť v regióne, kde je vysoká miera nezamestnanosti lavička po 8-tis. euro, na ktorom sedia nezamestnaní a dá sa obstarať zariadenie, ktoré stojí 50-tisíc euro, obstarávame na Slovensku bežne za 250-tisíc. A tak isto aj cétečko a tento návrh, ktorý prichádza z dielne vlády je len marketingom, pretože v skutočnosti nevyrieši ten problém a ja naozaj podporujem tie dva návrhy, ktoré si predložila. Za prvé, aby to pán minister zobral naspäť a pán minister, ktorému to patrí, teda pán minister vnútra, aby si ho prerobil a potom si ho prišiel sem obhájiť. A keď nie, tak nech nám vytvoria dostatočný priestor, aby sme v parlamente nie z jedného dňa na druhý, aby ste nás nútili, aby sme hlasovali o návrhu, ktorý za tak krátky čas nie je možné poriadne ani vylepšiť, ani prijať také riešenie, ktoré skutočne prinesie osoh pre občanov a pre štátny rozpočet tejto krajiny. Ďakujem.