Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno pre mnohých zákon o odpadoch je málovravný. Možnože až preto, lebo je príliš odborný. Pokúsim sa pozrieť na problematiku odpadov a riešenie problematiky odpadov v tejto krajine trošku z iného uhla pohľadu, ako to robí ministerstvo, možno ako sa na to pozerá môj kolega Muránsky, z pohľadu samotného občana.
Už pri prijímaní samotného návrhu zákona v legislatívnom procese, keď pán minister dostal to nesmierne množstvo pripomienok, už vzbudzovalo mnohé obavy. Čo to bude znamenať? Definitívne presvedčenie o tom, že niečo na tomto zákone nesmierne smrdí, ma potvrdilo, skutočnosť, že jedna z tých organizácií organizujúcich výrobcov, ktorá má profitovať z tohto zákona, začína robiť školenia a propagáciu tohto zákona pre starostov, primátorov v čase, keď tento zákon neschválila ani vláda Slovenskej republiky. Cesta, ktorou sa ministerstvo vybralo s veľkou propagáciou, že ideme to komunikovať alebo udobriť v Bruseli, znela veľmi pôsobivo. Brusel sa vyjadril k tomuto návrhu zákona. Len ako dvojnásobný minister viem, že Brusel sa nikdy nevyjadrí k tomu, že či je to dobré pre občana tej-ktorej krajiny. A ja som hlboko presvedčený, alebo prinajmenšom zostávajú vo mne otvorené otázky, ktoré vzbudzujú dojem, že tento zákon bude nevýhodný pre občanov tejto krajiny.
Pokiaľ sa na to pozrieme pragmaticky, tak skúsme sa pozrieť na tvrdenie ministerstva, že za odpad zodpovedá výrobca. Niekoľkokrát to odznelo z úst vedenia ministerstva, štátneho tajomníka ministra, generálnej riaditeľky a podobne, no pokiaľ to platí, tak si kladiem otázku: prečo za separovaný zber majú niesť zodpovednosť starostovia? Pretože zodpovednosť za zber a triedenie odpadu prenáša na obec. Pokiaľ sa pozriem na, pokúsim sa pozrieť na danú problematiku aj z hľadiska ústavy, narážam na problém obecného zriadenia. Tá hovorí, že obec, kto má právo kontrolovať. Doteraz, doteraz podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky obec nemá právo kontrolovať žiadna privátna organizácia. Ministerstvo týmto zákonom zavádza možnosť, že organizácie združujúcich výrobcov môžu vykonávať kontrolu obce. Obec na oplátku, ako chápem, keď to má byť otvorený systém, ktorý má slúžiť v prvom rade občanovi, tak by to malo byť vyvážené. Keby som mal ja ako osoba podpísať zmluvu s OZV-čkou miesto obce, tak poviem, že takáto zmluva alebo takéto partnerstvo je zjavne nevýhodné pre obce ako také, pretože všetky povinnosti sú na pleciach obce a práva na pleciach OZV-čky. Ministerstvo podľa mňa nemôže, alebo by prinajmenšom nemalo klásť takýto nepomer v neprospech obce a občana a v prospech samotných výrobcov.
Pokiaľ sa pozrieme na niektoré fakty, kolega Muránsky sa dotkol sčasti prípadu v Nemecku v roku 2004. Bol tam monopol. Ostatne samotní pracovníci ministerstva teda potvrdili alebo pripustili, že daný zákon môže vytvoriť monopolnú situáciu na Slovensku. Keď v Nemecku zrušili v roku 2004 monopol, ceny pre občana klesli o 50 %. Neviem, nechápem, prečo niekto na ministerstve životného prostredia na Slovensku si dnes predstavuje, že keď zavedieme systém, ktorý dovolí vytvoriť monopol, tak na Slovensku cena klesne, keď Nemecko je pravý dôkaz o tom, že dopadlo to presne naopak. Pokiaľ sa pozriem aj na správu Deloittu, ktorú si objednala Európska komisia, aby vykonal v niektorých členských krajinách Európskej únie vyhodnotenie zberu, recyklácie odpadu a jeho nákladovosti, tak táto správa, ktorá bola pripravená na podnet Európskej komisie, poukazuje na skutočnosť, že sú systémy, ktoré sú veľmi kvalitné, trebárs Belgicko.
Pán štátny tajomník, ak ma pamäť neklame, ministerstvo životného prostredia sa vyjadrilo, že tento model sa blíži k tomu modelu, ktorý je v Belgicku. A správa Deloittu hovorí, že v Belgicku systém je najefektívnejší v rámci Európskej únie, ale pokiaľ ma pamäť neklame, tak desaťkrát tak drahý ako v Nemecku. Ja si len kladiem otázku: občan zarábajúci na Slovensku zarába tak isto ako Belgičan? Či mu to môžeme dovoliť.
Za predchádzajúce mesiace som sa snažil dopátrať, alebo získať maximum informácií ohľadne odpadového hospodárstva, ako to funguje. Priznám sa, že nikdy som mimo to, že som producentom odpadu ako každý z vás, žiadny ďalší záujem o odpadoch nemám, ani som nemal, ani neplánujem, len som sa začal o to zaujímať. Starostovia mi potvrdili, že dnes, keby nemuseli separovať, tak cena je polovičná. Pretože ukladanie všetkého odpadu na komunál je o 50 % lacnejšie, ako triediť. Potom je evidentné si položiť otázku, prečo chceme zaviesť systém, ktorý síce má zabezpečiť zvýhodnenie pre obce, že ich to bude stáť menej, pán minister niekoľkokrát sa nechal počuť, že tento systém prinesie pre nich, teda prinesie zníženie nákladov pre obce. Ale ja som z úst pána ministra jeden konkrétny prípad nepočul. Nepočul som, nevidel som, že by ministerstvo k takémuto návrhu zákona predložilo analýzu dopadov. Keď každý starosta v každej obci tejto krajiny dokáže vypočítať, čo ho stojí separovanie zberu a celé odpadové hospodárstvo, tak si kladiem otázku, prečo ministerstvo sa nevie dopracovať k relevantným číslam a nevie preukázať nie nám tu, ale občanom tejto krajiny a starostom, že to bude stáť lacnejšie?
Dnes mnohí kritizujeme recyklačný fond. Je zriadený, rozdáva peniaze, vyberá peniaze na recykláciu a málo priehľadný. Ministerstvo tento systém chce zrušiť a chce nahradiť iným. Ten systém je založený na organizácii združujúcich výrobcov. Nie každý môže byť, len ten, koho ministerstvo autorizuje. Ale ministerstvo v zákone nedal ani náznak toho, akým spôsobom sa bude dať kontrolovať, koľko peňazí budú mať k dispozícii OZV-čka. Koľko z týchto peňazí OZV-čko zaplatí obciam, občanom za recykláciu? Ani v jednom jedinom momente tohto návrhu zákona odpoveď na tieto otázky nedostanete, kolegyne a kolegovia, čo považujem za nesmierny problém. Pretože môže nastať situácia, že OZV-čko má 10 miliónov k dispozícii na recykláciu a 9 miliónov rozdá ako plat a réžiu svojim zamestnancom v správnej a dozornej rade. A nikto, nikto ich nemá právo kontrolovať. Ministerstvo sa k tejto kontrole nehrabe, starostov od toho zastavil, oni k tomu nemôžu a keď OZV-čko rozdá 1 mil. euro, tak rozdal 1 mil. euro. Starostovi to stačiť nebude a výsledok bude, že bude musieť navýšiť vo všeobecne záväznom nariadení navýšenie pre občana, ktoré bude musieť platiť za odpad ako taký. Zámerne nehovorím o separovanom odpade ako odpade ako takom. Pretože nie je možné na to pozerať, že vytrhnem jeden kontext, lebo na to je potrebné sa pozerať v celom kruhu.
Pokiaľ ministerstvo malo záujem, aby ten systém bol naozaj transparentný, verejne kontrolovateľný, tak by do toho návrhu zákona zakomponovalo verejnú kontrolu tých, ktorí to majú vykonávať a tu sa vrátim k tomu, čo som povedal na samom začiatku, že obce majú povinnosť vykonávať, majú povinnosť triediť, sú donútení kontrole privátnej organizácie, ktorá im má platiť, teda OZV-čku, tá môže povedať, že robíte to neefektívne. Ostatne pre mňa je veľkou otázkou, keď niekto povie, že starosta alebo obec koná neefektívne, pretože on sľuboval, že bude nakladať s verejnými prostriedkami efektívne. Do istej miery môže povedať, keď to trošku pritiahnem za vlasy, že starosta spáchal trestný čin neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami.
Pán kolega, môžete krútiť hlavou, ale preto hovorím, že trošku, keď pritiahnem za vlasy, tak aj takýto výklad je možný. Prečo, keď OZV-čko má právo kontrolovať obec, tak si kladiem otázku, prečo obce nemajú právo kontrolovať OZV-čku, či v skutočnosti rozdelili toľko peňazí, koľko mali. Nikto ich nevidí, koľko peňazí tam je. Dnes OZV-čka, keď zoberieme PET fľaše, ktoré asi každý z vás najviac pozná, tak máme možnosť vidieť, že organizácie, ktoré sa s tým dnes zaoberajú, tak obciam preplácajú pár sto euro, pár sto euro. Pre najväčšie mestá pár tisíc. Tieto náklady, tieto peniaze môžu použiť na nákup igelitových vriec na zber PET fliaš, ale nie je možné z toho zaplatiť pracovníkov obecného úradu, (kýchnutie v sále) na zdravie, je to pravda. Nie je možné z toho zaplatiť jedného zamestnanca, ktorý sa na tom podieľa, nie je možné z toho zaplatiť pohonné hmoty za vozidlo, ktoré to pozbiera, nie je možné z toho zaplatiť náklady, ktoré sú spojené s tým osobným autom alebo nákladným autom, ktoré to zbiera a nie je možné z toho zaplatiť, ani do budúcna sa s tým nepočíta, že v tom zbernom dvore, ktorý bol vytvorený, keď ten lis na tie PET fľaše, ktorý to zlisuje, aby to bolo jednoduchšie prepraviteľné alebo tú zbernú linku, ktorú tam majú, aby tie obce alebo prevádzkovatelia mohli, mohli sanovať, tak na toto tieto peniaze použiteľné nie sú. Ja si kladiem otázku: prečo?
Pretože pokiaľ tieto peniaze nebudú uhradené, tak áno, pán minister do istej chvíle má pravdu, že obce budú mať zaplatené, ale nie všetko, nie toľko, koľko by mali mať zaplatené podľa mňa. Pokiaľ je pravdou, že my všetci, keď nakupujeme akúkoľvek, akýkoľvek tovar, ktorý je zabalený, tak zaplatíme pri nákupe aj za ten obal, aj za tú likvidáciu. Tak by malo platiť, že ten, ktorý to pozbiera, vyčistí a recykluje, nebude mať s tým žiadne ďalšie pridané náklady. Ale to z tohto návrhu zákona, kolegyne a kolegovia, jednoznačne nevyplýva. Ba čo viac, sekundu, ba čo viac, musím povedať, že pokiaľ sa pozrieme na to, ako to ministerstvo zabezpečilo, to triedenie, alebo koľko má zaplatiť OZV-čka, tak pre mňa je stále otázkou, pretože aj samotná smernica, ale aj samotné ministerstvo hovorí v § 16, teda v súvislosti s § 16, ktorý ukladá obciam zabezpečiť minimálne zberové objemy na obyvateľa.
Teda prinajmenšom vtíska sa otázka, že OZV-čká zaplatia celé množstvo alebo len túto indikatívnu časť, ktorú ministerstvo zapracovalo aj do svojich vyhlášok? Lebo nie je nikde v zákone, ani v návrhu vyhlášky povedané, že organizácia združujúcich výrobcov je povinná zaplatiť tomu, kto to vyzbieral, recykloval všetok odpad. Pokiaľ to nie je jasne zadefinované v tomto návrhu zákona, a to nie je, tak je neustála hrozba, že starostovia budú musieť zvyšovať poplatky.
Teraz k tomu monopolu. Návrh zákona po tých peripetiách najnovšie má vstúpiť však, ak je pravda, do platnosti od budúceho roku. Pokiaľ zúčtovanie zo strany OZV-čiek má byť koncom roka, tak pre každého z nás je ľahko vypočítateľné, že pokiaľ v súlade s § 59 ods. 5, kedy môžu vypovedať. Môžu vypovedať raz ročne a to k októbru. Keď to začne systém platiť od januára a zúčtuje mi v decembri za celý rok, tak je evidentné, že obec nemá ani dôvod, ani nevie si vyhodnotiť, či má podať tú výpoveď v októbri alebo nemá. To znamená, že pri najmenšom, pokiaľ je tam aspoň na nábehové obdobie výpovedná možnosť len raz do roka, tak to bude platiť minimálne dva roky, pretože potom môžete dať výpoveď po prvom zúčtovaní a prvé zúčtovanie je v novembri, v decembri, v januári, tak starosta bude môcť dať výpoveď až v septembri 2017. Ale to už bude platiť viac. Nemáme možnosť ho nejako ovplyvniť.
Teraz dovoľte, aby som sa vrátil k tej kontrole. Neviem sa zbaviť dôvodu, prečo má organizácia združujúcich výrobcov kontrolovať obec, samosprávu. Samosprávu má právo kontrolovať miestny poslanec, má právo kontrolovať kontrolór obce alebo mesta, má právo kontrolovať NKÚ a má právo kontrolovať ministerstvo financií. Nikde, v žiadnom zákone som sa nedočítal, že má právo nejaká privátna organizácia kontrolovať. Obec zas nemá právo kontrolovať naspäť. Áno, pán minister môže povedať, že bude vytvorená, vytvorené akési miesto podľa § 31, kde je možné sa dohadovať, či je to správne alebo nie, ale potom nechápem, prečo v tomto istom § 31 ods. 3 ste zadefinovali, že zakladateľmi tejto organizácie môžu byť len výrobcovia, nie obce. Lebo keď zoberiem model za porovnanie, rozhodcovský súd na Slovensku, máme aj takýto prípad, ale to je nestranná organizácia, ktorá nie je závislá ani od jednej ani od druhej strany. V tomto prípade jedna strana, ktorá má právo kontrolovať, ktorá má právo povedať, že nenakladáš efektívne, má právo znížiť peniaze pre obce, bude mať miesto, kde je možné dohadovať.
Keď chcem zobrať iný model na Slovensku, ktorý platí, tak obdobne by som mohol sa obrátiť k problematike riešenia cenotvorby v energetike. Tam štát zriadil štátne ÚRSO, kde ten, ktorý dodáva teplo pre toho, ktorý odoberá teplo, teda občana alebo mesto, je miesto, ktoré je garantované štátom, že ten to objektívne zhodnotí. Tu nie. Nikto. V tomto zákone nie je žiadny návrh k tomu, aby sme sa dopracovali, že koľko peňazí pôjde a nebavíme sa o jednom milióne, nebavíme sa o dvoch miliónoch, ale pokiaľ sa pozrieme na všetky odvetvia, tak sa bavíme o poriadne veľkej čiastke niekoľko sto miliónov eur pre všetky odpady. Prečo nemá právo ten, ktorý zbiera a triedi, kontrolovať, kde tie vyzbierané peniaze, ktoré sme my už raz zaplatili, prečo nemá právo kontrolovať, že tie peniaze boli skutočne použité?
Ostatne bola to vláda Roberta Fica, ktorá vehementne hovorila o tom, že pre zdravotné poisťovne, v ktorých je niečo obdobné, že my všetci musíme platiť, koľko peňazí môže použiť na správu toho fondu. V tomto prípade nie je povedané, že OZV-čka koľko môže použiť pre svoju činnosť a koľko má zaplatiť samotným obciam a občanom, koľko má zaplatiť. Toto nemôžem, bohužiaľ, nijak inak nazvať, len ako štátne, teda z vlády organizovaný tunel v neprospech občanov tejto krajiny. A to len preto, lebo mnohí sa v tejto, v tejto spleti stratia. Priznám sa, aj ja som s tým mal problém, aby som sa k týmto údajom, alebo k tomuto pohľadu dopracoval, ale nechápem kolegov zo SMER-u, prečo ho chcú takýmto spôsobom podporiť?
Keď, teraz dovoľte pár slov k obvyklým nákladom. Obvyklé náklady nikto z tohto návrhu zákona nevyčíta, čo sú to obvyklé náklady. Je tam jeden odkaz v zákone, že obvyklé náklady v regióne. Pokiaľ sa pozriem na región Detvy a okolia a pozriem sa na Hriňovú vedľa Detvy, tak náklady v Detve nikdy nebudú porovnateľné s nákladmi v Očovej alebo Hriňovej, pretože je to roztrúsené. Druhý problém, ktorý mi tu vyvstáva a som nesmierne rád, že pán minister oproti návrhu, ktorý poslal do Bruselu a tento návrh, ktorý dal sem do Národnej rady už neobsahuje povinnosť dotriediť obciam odpad, pokiaľ obsahujú viac ako 20 % prímesí. Lebo v tom prvotnom návrhu, ktorý ste poslali do Bruselu, tam v tom § 17, ak sa nepamätám, tá povinnosť ešte bola. Tí, ktorí sa zaoberajú s tým, ja som nenašiel, priznám sa, na Slovensku jednu zberovku. Nenašiel som jedného starostu, ktorý by mi povedal, že je schopný celoročne triedený odpad vyzbierať s čistotou viac ako 80 %. Teda obsahuje to viac ako 20 % prímesí. Pokiaľ by to zostalo v tom návrhu zákona, tak každá obec na vlastné náklady musí dotrieďovať, čo zvyšuje náklady pre samotného občana, respektíve obec.
Teda obvyklé náklady nie sú nikde zadefinované. Hoci by mali byť súčasťou vyhlášky, ktorá by jasne definovala spôsob výpočtu. Tak ako ho ja nevidím, ale z tej vyhlášky, pán kolega, nie je toto možné, nie je možné dospieť k relevantnému číslu, koľko to bude stáť v tom-ktorom regióne. To je ten skutočný problém, že my povieme, že vypočítajú sa obvyklé náklady v tom-ktorom regióne. Tak mi povedzte, že v Trebišove, u vás doma, koľko to bude stáť podľa tejto definície. Ten systém, ktorý je tam nastavený, pán kolega, jednoducho neumožňuje.
Druhou veľkou otázkou zostáva aj skutočnosť, prečo sa nie všetky organizácie, ktoré splnia isté kritériá, môžu stať subjektmi, ktoré sa môžu zaoberať, teda môžu riešiť odpadové hospodárstvo? Priznám sa, pozeral som sa, zisťoval som vo viacerých krajinách Európskej únie a nijako relevantne som sa nedopátral k tomu, že by v krajinách štandardne boli autorizované spoločnosti, ktoré to môžu robiť. Vo všeobecnosti aj z pripomienok Európskej komisie, ktoré Slovenská republika obdržala, jednoznačne vyplýva, že toto je otázka možného monopolu. To znamená, že pokiaľ by platilo, že organizácia združujúcich výrobcov, ktorá splní nejaké kritériá, ktoré ministerstvo stanoví, ministerstvo skontroluje a zapíše do zoznamu oprávnených subjektov, bolo by to v poriadku. Nechápem, prečo ministerstvo musí ho schváliť. Ty môžeš, ty nie. Prečo minister má právo, alebo chce mať právo rozhodovať?
Taktiež je pre mňa otázkou, že keď sa má Recyklačný fond zrušiť, prečo sme si zvolili len takýto postup na zrušenie Recyklačného fondu? Prečo nemôžme povedať, že Recyklačný fond automaticky prechádza niekde? Lebo je tam priestor, obdobie, kde je možné zneužiť to rozhodovanie o peniazoch z Recyklačného fondu.
Druhou otázkou, druhou otázkou zostáva, zostávajú nelegálne skládky, čierne skládky. Áno, pán minister prisľúbil, že z tých peňazí, ktoré sú aj v Recyklačnom fonde, pomôžu sa obciam vyriešiť čierne skládky, ale nikde a nikto nedopovedal, že ktoré čierne skládky. Len tých 2 500, ktoré ministerstvo eviduje, že má, že sú na Slovensku, alebo tie, ktoré obce vykázali, že ich vedú viac ako 7 000. Áno, jednorazovo možnože pomôžeme obciam na likvidáciu tých čiernych skládok, ale som presvedčený, že tie otázky, ktoré som tu nastolil, povedú k tomu, že cena za odpad pre občana porastie a akonáhle cena odpadov pre občana porastie čoby len o malý chlp, v tej chvíli sa rozšíria čierne skládky, lebo to sú prepojené nádoby. Keď máte platiť viac, ľudia to vynesú a zbavia sa ho tam, kde je to lacnejšie.
Druhý taký problém, ktorý sa zjavil do tohto návrhu zákona oproti tomu, čo bol zaslaný do Bruselu, je, že drobný stavebný odpad treba preberať na základe váhy. Pýtam sa tých, ktorí tu sú a majú, zastupujú malé obce, ako to budú chcieť zabezpečiť? Lebo to nie je tak finančne jednoduché, na to nikto im neprispeje. To sú tiež otázky, ktoré navyšujú cenu odpadu pre konečného, pre občana.
A teraz snáď ešte jedna taká otázka. Dnes mnohé obce riešia triedený zber odpadu prostredníctvom nezamestnaných. Nikto v tomto návrhu zákona sa nezaoberá tým, aký to bude mať dopad, pokiaľ tam budú ľudia, ktorých treba zaplatiť. Keď zberovka povie, že musíte urobiť verejnú, keď obec bude musieť urobiť verejnú súťaž a nebude môcť robiť cez svoje podriadené organizácie, ktorým to priamo zadá, tak to bude organizácia, ktorá bude mať svojich zamestnancov. Starosta nebude vedieť v mnohých obciach, čo dať za prácu tým, tomu radu nezamestnaných, ktorých má, čo by mali robiť. Lebo toto zrušíme a zavedieme niečo iné, čo privátny sektor má robiť a za to budeme musieť ešte viac zaplatiť.
A toto sú pre mňa otázky, ktoré sú nezodpovedané v tomto návrhu zákona a preto dávam procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili predkladateľovi a pán predkladateľ za vládu aby pripravil odpovede nie ani tak pre mňa, ale pre vás, kolegov zo SMER-u, pretože vy to zoberiete na svoj krk. My z opozície máme prvoradú úlohu, poukázať na tie chyby, ktoré vládny návrh zákona má. Ja som túto povinnosť dnes, v tejto chvíli považujem za splnenú a tie obavy, ktoré tu sú vo mne, tento zákon neodstraňuje. A pokiaľ dôjde k tomu, že navýši sa cena za odpad, tak dúfam, že každý v tejto krajine bude vedieť, že vďaka komu sa to tak stalo. A keď OZV-čká, ktoré vzniknú na základe autorizácie pána ministra, môžu bačovať s peniazmi a nikto ich nebude mať právo kontrolovať, lebo tento zákon je nevyvážený, z obcí a starostov robí rukojemníkov a nie rovnocenných partnerov s tými, s ktorými by mali spolupracovať, tak aj starostovia budú vedieť, komu sa majú poďakovať.
Ďakujem pekne.
