Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som sa chcel pripojiť tiež k mojim predrečníkom a povedať to, že pôvodne nemal som v úmysle vystúpiť k tomuto bodu programu. Dovoľte, aby som vystúpil ale k otázke zoštátnenia SPP vládou Slovenskej republiky, a to z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je taký, že si nemyslím, že takáto vážna vec by sa mala prerokovávať cez noc, a druhá vec je, že tento krok vlády priamo súvisí so zadlžovaním Slovenskej republiky, ktorú rieši a sleduje Rada rozpočtovej zodpovednosti.
Na začiatku musím vyhlásiť, že ide o ďalší krok druhej Ficovej vlády, ktorý vyhovuje najmä finančným skupinám, ktoré pán premiér vraj má rád ako koza nôž. Dodajme, že aj údajným sponzorom strany SMER, ktorým sa vždy mimoriadne darí počas vládnutia Roberta Fica, čo sa týka výhodných kšeftov so štátom. Následne vyhovuje SMER-u ako súčasť svojej populistickej demagógie, keď opäť presviedča ľudí, že obec zadarmo existuje, čiže je možné dosiahnuť lacnejší plyn pre ľudí tak, že na druhej strane to nebude nás stáť nič. Samozrejme nevyhovuje, naopak, škodí všetkým daňovým poplatníkom, ktorí budú platiť následky tejto politiky. V tomto prípade budú znášať straty a dlhy materskej SPP. Inými slovami, vláda SMER-u týmto krokom v zásade úplne chce zoštátniť straty, aby mohol ešte viac privatizovať zisky.
Hrozí, že o pár rokov ďalšia vláda zdedí typický slovenský štátny podnik, ktorý pán premiér a smeráci pravdepodobne tak obľubujú. Ako taký podnik vyzerá? Je stratový, zadlžený, so zákazníkmi, ktorí sú zvyknutí, že ceny sa nesmú zvyšovať. Je naplnený neschopnými, ale vernými politickými nominantmi, a používaný na obsluhu spriatelených firiem pre tradičnú úlohu: predávaj im lacno, nakupuj od nich draho. V tomto prípade predávať lacno bude plyn a nakupovať draho všetko, od právnických služieb cez IT systémy až po upratovanie. Skrátka hrozí, že vďaka Ficovej politike budeme mať na krku ďalšie Cargo.
Najväčšie riziká, ktoré hrozia po úplnom zoštátnení matky SPP, môžeme zhrnúť nasledovne: slovenskí daňoví poplatníci prevezmú na seba celé bremeno strát z predaja plynu pre domácnosti. Túto stratu uznáva aj pán premiér. Doteraz slovenská vláda, čiže daňoví poplatníci museli pokryť len polovicu tejto straty vzhľadom na 51-percentný podiel štátu vo firme. Odteraz budú mať na krku 100 percent. Máme teda 100-percentné istoty strát. Táto strata môže byť nižšia, keď štátu sa podarí vyjednať nižšie ceny s Gazpromom, na to existuje reálna šanca. Avšak je celkom možné, že čo získajú lepšími cenami, stratia nižšou efektivitou v dôsledku politických nominácií a všetkých problémov, ktoré charakterizujú štátne firmy. Nominanti sú dosadení nie hlavne preto, aby mali dobré, nie hlavne preto, aby mali dobré fleky so slušnou výplatou, hoci aj to je dôležité, hlavne pre nich, ale aby presmerovali finančné toky smerom, zdôrazňujem, smerom k spriateleným firmám. Čo je výhodné pre nich a zjavne aj pre stranu, ktorá to iste nerobí zadarmo, je nevýhodné pre daňových poplatníkov.
Ďalšou hrozbou, a čo je oveľa dôležitejšia, je, že súčasťou dohody medzi Ficovou vládou a súkromným vlastníkom je aj to, že aspoň do ďalších volieb zo zvyšujúceho zadlženia budú ratovať štátny rozpočet. Prakticky to vyzerá tak, že firma si požičia peniaze a z tých peňazí zaplatia štátu formou dividend výrazne viac peňazí, než je zisk celej skupiny. Takže ešte raz, firma sa zadlži, aby zaplatila štátu dividendy nad rámec zisku, a tak pomáha znižovať rozpočtovú sekeru. Aj v tomto prípade sa riadia princípom po nás potopa. Keď príde ďalšia vláda, zdedí zadlženú firmu, nielen matku, ale celý holding, a táto firma už nebude môcť vyplácať dividendy ani z existujúceho zisku, lebo musí z toho splácať dlhy. Čiže Ficova vláda má vyššie dividendy na úkor zadlženia, kým ďalšia vláda bude mať nižšie, ak vôbec nejaké, lebo bude musieť splácať dlhy.
Čo robia v rozpočte vo veľkom, to robia aj v SPP v malom, ale to však stále znamená stovky, milióny eur. Faktom je, že časť SPP, Eustream, vydáva dlhopisy v hodnote približne jednej miliardy eur a časť z nich použijú na výplatu dividend pre štát. V tomto roku to má byť približne 360 mil., to je skoro dvakrát viac než celý zisk firmy, ktorý pripadá na štát. Vieme, že bola podpísaná akcionárska zmluva 12. 12. 2012; 14. 12. 2012 sa podpísal dodatok - zmluva o reorganizácii SPP. Tento dodatok rieši aj rozdelenie dividend, kde sa píše, že čo sa stane vtedy a ako sa budú rozdeľovať dividendy a vyplácať dividendy, keď štát získa 51 % v SPP ako v matke. To sa stalo minulý týždeň. Tu sa jednoznačne píše, že v rokoch 2013 až 2015 sa vyplatí 400 mil. eur pre štát za 51 percent. Samozrejme za 49 % v tom istom pomere dostanú dividendy, alebo dostane dividendy aj firma EPH ako druhý vlastník. V ďalších dvoch rokoch by to malo byť 300 mil. eur pre štát, v pomere, samozrejme približne, k 300 mil. eur aj pre EPH. Keď to zrátame dokopy, tak dokopy je to 3 mld. eur s tým, že čistý zisk SPP v roku 2012 bol 448 mil. eur. To znamená, keď to jednoducho rátame, že za 5 rokov pri takejto výnosnosti a pri takomto rozdeľovaní dividend táto firma bude v strate 1,5 mld. eur, to znamená, za 5 rokov vláda bude mať na krku firmu, ktorá bude dlhovať 1,5 mld. eur.
Ďalej existuje vážne riziko, že veľkoodberatelia, ktorí nakupujú plyn od SPP, budú cítiť šancu, že po politickej línii, čiže cez SMER môžu vybaviť nižšie ceny plynu pre seba. Mnohí väčší odberatelia vrátane finančných skupín a známych oligarchov majú rôzne väzby na vládnu stranu a pravdepodobne neodolajú pokušeniu vybaviť si lepšie ceny pre seba. Dlhodobo to je možné len úkor ostatných odberateľov. V tomto prípade však hrozí, že tí odídu do konkurencie, čiže táto hra sa nedá hrať vo veľkom a do nekonečna. Celkovo to môže znižovať ziskovosť predaja pre veľkoodberateľov, bude ešte menej peňazí, z čoho pokryť straty, ktoré vznikajú pri domácnostiach. Aj takí veľkoodberatelia, ktorí nemajú politické väzby, môžu skúsiť zatlačiť na, na vládu spôsobom, keď ste vybavili lacnejšiu elektrinu pre Slovalco a U.S. Steel, tak vybavte nejako pre nás lacnejší plyn, inak budeme musieť utlmiť výrobu na Slovensku, alebo odídeme úplne. V časoch krízy, keď už existujú precedensy, že vláda ustúpila, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že podľahne aj nabudúce takémuto vydieraniu.
Z dlhodobého hľadiska Slovensko bude mať nižšie príjmy z dividend od všetkých firiem SPP kombinovane, to znamená aj väčšiu dieru vo verejných financiách, čo znamená vyšší verejný dlh. Ficova vláda aj v tomto prípade sa riadi princípom po nás potopa. Keď v roku 2016 nastúpi nová vláda, tak zdedí stratovú zadlženú firmu, ktorá s tými peniazmi, ktoré si požičia, neinvestuje do renovácie, inovácie, ale bude z toho vyplácať dividendy, ktorá sa už aj dostala do pavučiny korupčných a klientelistických vzťahov. Keď to bude pravicová vláda, tak tá už nedokáže SPP ani výhodne predať. Takisto ako už nie je možné predať Cargo, zdevastované neschopnými politickými nominantmi, za ktoré ešte v roku 2006 núkali okolo 400 mil. eur. Keď pri moci zostane ľavica, tak možno bude nútená odpredať SPP po kúskoch, ako to robí teraz s Cargom za výrazne nižšiu cenu.
A na záver nemôžeme vylúčiť ani úplné šialenosti. Možno, keď SMER-u budú padať preferencie a bude chcieť zabodovať pred voľbami, tak môže drasticky znižovať ceny plynu bez ohľadu na reálne náklady. Čiže hrozí kupovanie voličov cez lacnejší plyn. Precedens už existuje a takéto ekonomické nezmysly sa zvyknú šíriť v našom regióne ako mor.
Táto vláda škodí Slovensku aj v prípade reorganizácie SPP. Smeráci, keď myslia na svoje mocenské záujmy a na záujmy finančných skupín, idú proti záujmom daňových poplatníkov. Robert Fico ako predseda tejto vlády nesie osobnú politickú zodpovednosť za zoštátnenie SPP, ako aj za všetky negatívne dôsledky, ktoré nastanú. Pravdepodobne väčšina rizík, ktoré som predtým spomenul, aspoň čiastočne reálne nastane, a to bude znamenať straty v stovkách miliónov eur. A myslím si, že to bohate stačí na to, ako dôvod na odvolanie pána premiéra. A je mi ľúto, že o tomto musíme rokovať cez noc.
Ďakujem pekne.
