Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za reakcie. Súhlasím s tým, že netreba nikam tam, kde to nepatrí, nalievať oheň, olej do ohňa, ale v každom prípade si myslím, že keďže som hovoril, že som otec tiež dvoch dcér a nerád by som prežil to, že moje dcéry s takýmto prípadom prídu domov a jednoducho nič ako keby sa neudialo, to znamená, že fakt vysielame taký signál, že keď niekto to spraví, tak sa mu vlastne nič nestane a v tomto ja vidím problém. To znamená, že keď štát nedáva najavo, že nebude tolerovať intoleranciu, tak potom prináša také výpady, ako sme boli svedkom možno, alebo ako sme mohli o tom počuť. Takže si myslím, že ten prístup toho štátu je v tomto prípade príliš ľahostajný.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ombudsmanka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame dnes správu verejnej ochrankyne práv o jej činnosti za rok 2013 a miestami som mal pocit, že by sa správa mala premenovať na správu o ignorovaní práce a podnetov verejnej ochrankyne práv vládnou stranou SMER. Svedčí o tom prevažná väčšina ignorovaných, odmietnutých a nevypočutých návrhov riešení pani ombudsmanky, ktoré predložila, respektívne chcela predložiť vláde, ministrom, pravda, ak bola vôbec vypočutá. Táto snaha znemožniť prácu ombudsmanky - od procedurálnych odmietaní a o možnom presťahovaní sídla ombudsmanky do Košíc až po nepridelenie finančných prostriedkov od vlády - je nemiestna a nepochopiteľná. Hlavne od strany, ktorá má parlamentnú väčšinu.
Múdri ľudia často poukazujú na skutočnosť, že úroveň vyspelosti spoločnosti odráža to, ako pomáha slabším a bezbrannejším. Podľa správy pani ombudsmanky to teda so Slovenskom nevyzerá dobre. Moje otázky znejú: Prečo páni poslanci SMER-u sa tak bojíte zistení pani ombudsmanky? Prečo pri svojej parlamentnej sile neriešite jej zistenia? Dokedy budete trpieť porušovanie ľudských práv na Slovensku, dokedy bude siahať vaša nevšímavosť? Dovtedy, kým sa vás to osobne nedotkne? Alebo dovtedy, kým ohrození nebudete vy osobne, poprípade vaše deti?
Kolegyne, kolegovia, parafrázujúc Einsteina, vinní nie sú len tí, ktorí zlo páchajú, ale aj tí, ktorí sa nečinne prizerajú. Na Slovensku často sa na to len prizerá a miestami ani to nie. Svedčia o tom prípady v celom rade porušenia ľudských práv od študentov, na ktorých sa strieľa, cez Hedvigu Malinovú, cez neoprávnené zásahy policajtov, cez napádaných cudzincov a príslušníkov národnostných menšín. A vládna moc nič. A minister vnútra tiež nič. Všetko je v poriadku, všetko je v rámci zákona a násilie a porušovanie ľudských práv sa deje naďalej. Jediným výsledkom je cynický odkaz verejnej ochrankyni práv: Ak nebudete poslúchať, ak budete na to upozorňovať, odsťahujeme vás do Košíc.
Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, pri tejto príležitosti upriamiť vašu pozornosť na posledné dva prejavy etickej neznášanlivosti. Xenofóbnymi prejavmi sa preslávila hlásateľka verejnoprávnej televízie. Na čele tejto inštitúcie stojí človek, ktorý bez váhania prepustil slečnu z televízie. O pár dní nato naša hokejová legenda nezvládla svoje emócie a zaútočila na dve dievčatá v centre mesta, lebo sa mu nepáči maďarčina, a šťavnato ich označil za, no ani nechcem opakovať jeho slová, lebo táto sála si tieto slová nezaslúži. A pán prezident z toho nevyvodil okamžité dôsledky, ktoré sa očakávajú od hlavy štátu. A pán Rusnák nakoniec pod tlakom verejnosti včera odstúpil sám z funkcie. A viete, prečo sa to na Slovensku môže diať? Lebo sa polícia rozhodla tak, ako aj v iných prípadoch, že nič sa nestalo, že na Slovensku je možné urážať, hrubo nadávať niekomu len preto, lebo rozpráva svojím materinským jazykom. Zbytočne vám to dosvedčia traja svedkovia, rovnejší medzi rovnými majú vždy pravdu. A viete, prečo je to možné? Lebo im vláda a moc kryje chrbát. Horšie od tohto momentu už je len odpoveď na otázku, či vedúci pracovník prezidentskej kancelárie koná tak, lebo mu to umožňuje polícia, alebo či polícia koná tak, ako koná, lebo je to osoba nedotknuteľná.
Chcel by som vám prečítať úryvok z uznesenia vyšetrovania spomínaného prípadu. "Prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto verejne hanobí po a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu, alebo etnickú skupinu alebo po b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu, rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania."
A teraz vysvetlenie. "Pre naplnenie zákonných znakov hanobenia je však nevyhnutné, aby páchateľ vyslovil hanlivý prejav, pod ktorým je potrebné rozumieť rozvinutejšie hrubo urážlivé vyjadrenie sa na adresu konkrétneho národa, rasy, etnika, jednotlivca či skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu, rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, lebo sú bez vyznania, v kontexte napríklad s historickým vývojom udalostí, ku ktorému má páchateľ odmietavý postoj podmienený jeho negatívnym subjektívnym vzťahom k iným rasám, národnostiam či náboženstvám, s cieľom znížiť ich vážnosť." A teraz krásna veta. "Nepostačuje preto, aby pre naplnenie zákonných znakov hanobenia páchateľ vyslovil slovné spojenie pozostávajúce z názvu národnosti a vulgárneho prívlastku."
To znamená, že keď urazím niekoho len jedným slovom, jedným prívlastkom, neporušujem zákon, aj keď to poviem desaťkrát za sebou behom desiatich minút. Pravdepodobne tam musím dať viac prívlastkov za sebou, aby som naplnil skutkovú podstatu. Táto argumentácia je prinajmenej smiešna. Súhlasím s tým, že politici nemajú zasahovať do objektivity policajného vyšetrovania, ak sa vôbec dá nazvať objektívnym vyšetrovaním prekrúcať paragrafy tak, aby sa z viny stala nevina. Lebo takýchto iskierok nenávisti je stále viac. Nielen v Moldave nad Bodvou, Nitre alebo teraz pri Prezidentskom paláci.
Aj ja som otec dvoch dcér. Sú maďarskej národnosti a budú sa medzi sebou rozprávať po maďarsky, či sa to pánovi Rusnákovi a jemu podobným páči alebo nepáči. Chcem veriť, že ako ich otec sa budem môcť spoľahnúť na spravodlivosť, na korektný prístup od všetkých, ktorí to majú v popise práce, keď sa takéto niečo im stane. Viete, možnože ich nezbijú, možnože nebudú mať fyzické následky, ale na duši im ponechá ranu takisto, ako ponechá ranu na duši dievčat pán Rusnák. A možnože pri mojich dcérach nebudú stáť odvážni mladí muži, ktorí by sa ich v tom momente zastali. A preto sa pýtam pána ministra vnútra a spravodlivosti, aké zákony budú predkladať a prijímať, keďže majú väčšinu v parlamente, aby sa nedali vykrúcať, aby sme nedávali signál verejnosti o tom, že kľudne môžeš urážať, hanobiť a šíriť nenávisť a nič sa ti nestane. Dúfam, že sa kompetentní zobudia včas, a verím tomu, že sa tieto inštitúcie zobudia skôr, ako sa nájde otec, ktorý celú vec zoberie do vlastných rúk a bude to riešiť po svojom, keďže od štátnych orgánov nemá podporu. Zodpovední politici by si to mali uvedomiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pri hodnotení analytického materiálu, ktorým je aj program stability, by sme sa mali držať faktov a zároveň vnímať vývoj v širšom kontexte. Faktom je, že podľa dostupných aktuálnych údajov verejný dlh sa vyvíjal trošku horšie a deficit verejných financií je trošku lepší, než ako vláda očakávala v rozpočte. Faktom ale je aj to, že - a tu nasleduje širší kontext - vláda zatiaľ nevie zastaviť rast zadlženosti a verejný dlh braný ako percento z HDP sa nám od roku 2008 zdvojnásobí aj pri očakávanom vývoji verejných financií podľa predloženého programu. Prvá Ficova vláda prevzala krajinu v roku 2006 s rýchlym ekonomickým rastom a klesajúcim dlhom. Dlh dosiahol dno v roku 2008 pri úrovni 28 % HDP. Teraz však aj program stability konštatuje, že vlani dosiahol 55,4 % a stále očakávame ďalšie zvýšenie. Faktom je aj to, že dlh prelomil ďalší 55 % limit ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čím aktivoval nové sankčné mechanizmy. Pritom takýto vývoj vôbec nebol nepredvídateľný, len sa naplnili niektoré riziká, načo opozícia analytici, média aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už dávnejšie upozorňovali. Podobné riziká môžu viesť aj k tomu, že dlh napokon prelomí aj ďalšiu 57 % hranicu a tým aktivuje ešte tvrdšie sankcie vrátane povinnosti vlády predložiť vyrovnaný rozpočet. Stále je to menej pravdepodobné, avšak vôbec nie je to vylúčené.
Na druhej strane pozitívnym faktom je, že sa podarilo znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP a vlaňajší schodok bol dokonca nižší než plánovaný. Avšak širší kontext opäť vyžaduje, aby sme pripomenuli, že zmena súčasnej metodiky Eurostatu, ESA 95 na jeseň môže viesť k prehodnoteniu týchto údajov, a preto vôbec nie je isté, že deficit, definitívne aj podľa novej metodiky ostane pod 3 % a že sa dostaneme z procedúry nadmerného deficitu. Najväčší problém s konsolidáciou je však taký, že veľkú časť tvoria čisto účtovné alebo jednorazové opatrenia, ktoré robia konsolidáciu dlhodobo neudržateľnou. Upozornila na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v najnovšej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, citujem: "Dobrý výsledok sa dosiahol aj v dôsledku faktorov, ktoré sa nemusia v budúcnosti opakovať a zároveň môžu negatívne ovplyvniť potenciálny rast ekonomiky. Ide predovšetkým o nečerpanie výdavkov súvisiacich s eurofondmi - o čom aj pán kolega rozprával - 0,6 % z HDP, výrazný pokles kapitálových výdavkov samospráv, oproti rozpočtu alebo presun aktív sporiteľov z druhého dôchodkového piliera do Sociálnej poisťovne, čo bolo 0,3 % z HDP. Dodajme, že v súčasnosti podobným jednorazovým a dlhodobo škodlivým opatrením sú superdividendy. Aj v blízkej budúcnosti jednorazovým opatrením bude aj privatizácia, resp. príjmy z privatizácie Telekomu použité na zníženie dlhu. V súvislosti s jednorazovými príjmami z privatizácie, ktoré majú zachrániť vládu pred ďalšími sankciami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, treba poukázať aj na to, že pán premiér sa vždy tváril ako najväčší nepriateľ privatizácie v tejto krajine. V apríli 2011 napríklad tu na tejto pôde povedal, že, citujem: "Opäť oznamujem, že v prípade našej účasti vo vláde nebudeme nič privatizovať, naopak, tam, kde to bude možné, rozbehnutú privatizáciu zastavíme." Vo vládnom programe z roka 2012 už boli opatrnejší, tam tvrdili, citujem: "Vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie." Nuž posudzovali tak konkrétne, že namiesto ukončenia privatizácie, idú privatizovať Telekom a aj Cargo. V roku 2011 Robert Fico tu v parlamente obviňoval premiérku Ivetu Radičovú, že klamala o privatizácii, lebo mala sľúbiť že predávať nebude. Teraz by som chcel zacitovať pána Fica: "Ten jej prísľub, to bolo bohapusté klamstvo. Na jednej strane my sme už pri viacerých príležitostiach premiérku pristihli pri tom, že klamala. Ale klamať v tak závažnej veci, ako je privatizácia strategického majetku a teplární, to je naozaj vážna vec, a preto je našou povinnosťou ako opozičnej strany povedať, že premiérka klamala, a ja sa z toho slova a ja sa za toto slovo nehanbím, pretože celej verejnosti pred voľbami voličom povedala, že nebude privatizovať, čím mohla získať na svoju stranu aj nejakú časť verejnosti, no akonáhle získala moc, tak sa bez akýchkoľvek ťažkostí prihlásila k privatizácií teplární," hovoril predseda SMER-u - SD pán Fico. No a ešte dodá, že sa domnieva, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Hovoril, že: "Sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody." Médií a koalície sa tiež opýtal, čo by robili, keby takto oklamal verejnosť on sám. Dovoľte mi odpovedať na túto otázku tak, že pána Fica budem citovať s malými zmenami. Tento jeho prísľub, to bolo bohapusté klamstvo. Na jednej strane, my sme už pri viacerých príležitostiach premiéra pristihli pritom, že klamal. Ale klamať v tak závažnej veci, ako je privatizácia strategického majetku Telekomu a Carga, to je naozaj vážna vec, a preto je našou povinnosťou ako opozičnej strany povedať, že premiér klamal, pretože celej verejnosti pred voľbami, svojim voličom povedal, že nebude privatizovať, čím mohol získať na svoju stranu aj nejakú časť verejnosti. No akonáhle získal moc, tak sa bez akýchkoľvek ťažkostí prihlásil k privatizácii Telekomu a Carga. A ešte dodám, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto, a sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody.
Stanovisko MOST - HÍD je také, že privatizáciu neodsudzujeme, a keď privatizácia Telekomu prebehne transparentne a príjmy z predaja budú použité na zníženie verejného dlhu, tak je to dobrá vec. Ale keby boli použité na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, tak by to bol hlúpy a nezodpovedný krok. Ale vyzerá to tak, že vláda našťastie potichu upustila od tohto zámeru, a preto dodávame iba potichu, že bude z toho ďalší príklad, keď vláda a premiér oklamali voličov. Ale vráťme sa k hlavnej téme.
Zopakujem, že najväčší problém konsolidácie je otázka dlhodobej neudržateľnosti, dlhodobej udržateľnosti. Bez účtovných trikov, superdividend a privatizačných príjmov deficit v budúcnosti opäť narastie. Trvajú aj ďalšie riziká ako zraniteľnosť ekonomického rastu a tým aj plánovaných daňových príjmov, úroky na naše štátne dlhopisy sa môžu zvýšiť a ceny energií môže narásť v dôsledku napríklad takej ukrajinskej alebo inej krízy a podobne. Preto vláda by mala byť opatrnejšia. Mala by vytvárať väčšie rezervy v rozpočte, resp. alternatívne opatrenia, ktoré môže použiť v prípade menej priaznivého vývoja. Len jeden konkrétny príklad. Na rok 2013 v rozpočte rátali s dvojpercentným ekonomickým rastom. Napokon sme dosiahli menej ako polovičný rast, konkrétne 0,9 %. Preto vyzývame na väčšiu opatrnosť.
Ďalšie riziko súvisiace so štruktúrou konsolidácie je, že tá podkopáva základy ekonomického rastu, lebo okrem spomenutých jednorazových opatrení sa odohralo skoro výlučne na strane príjmov a viedla k zvýšeniu daňovo-odvodového zaťaženia všetkých skupín pracujúcich. To znamená zamestnancov, živnostníkov, aj dohodárov, ako aj firiem, ktoré pracovné miesta môžu vytvoriť. Vláda pritom aj ostatnými opatreniami, spomeňme len Zákonník práce alebo novelu o kolektívnom vyjednávaní, zvyšuje náklady a administratívnu záťaž a ďalej komplikuje podnikanie. Skrátka podnikateľské prostredie sa na Slovensku zhoršuje. Naša strana MOST - HÍD principiálne nesúhlasí s takouto štruktúrou konsolidácie a opakovane sme upozorňovali na riziká, ktoré prináša.
Vážené dámy, vážení páni, na záver môžem len opäť upozorniť, že existuje značná šanca, že o rok či dva tu budeme stáť pri hodnotení ďalšieho programu stability a budeme konštatovať, že verejný dlh sa opäť zvýšil, že prelomuje ďalšiu hranicu ústavného zákona o dlhovej brzde, že deficit sa nedarí znižovať podľa rozpočtových plánov a že sme opakovane upozornili na riziká - a neboli sme sami - a napriek tomu sme však neboli ani teraz vypočutí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel plne podporiť pani kolegyňu Žitňanskú aj pani podpredsedníčku, lebo vidím, že, aj pána Zajaca v tom, že mali by sme sa dohodnúť fakt na nejakom komplexnom riešení. Keďže už v októbri sme na podnet pána Martvoňa a pána Brixiho novelizovali zákon, teraz príde nový zákon, pán Martvoň tu má ďalší, on tu teraz momentálne nie je, ale už som s ním hovoril o tom, kde som, kde sme sa aj zhodli na tom spoločne, že aj v tom jeho návrhu, čo teraz predkladá, by mali byť nejaké zmeny. Som za to, aby sme fakt si na to sadli, lebo si to táto téma zaslúži, aby sme sa vedeli dohodnúť a je tu snaha, a to je dobre, že je tu snaha naprieč celého, cez celé politické spektrum sa dohodnúť. A môže byť aj to, čo povedal pán Zajac, nemám voči tomu žiadne výhrady, že keď treba, tak aj v zrýchlenom legislatívnom konaní, aby sme podporili návrh takého zákona, ktorý by predložilo ministerstvo hospodárstva tam, kde by sme to vedeli nejak zlúčiť tie jednotlivé myšlienky a názory v tom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Súhlasím s pánom kolegom Blanárom, že ten, ktorý má viesť takú inštitúciu, a to som aj hovoril, možnože ma nepočúval, nestačí, že bol dobrý herec niekto, ale musí mať schopnosti na to, aby vedel viesť ako manažér takúto inštitúciu. Ja nehovorím o tom. Ja som hovoril o tom, o spôsobe výberu, a s tým súhlasím s pánom Viskupičom, že, a nesúhlasím s pánom predsedom, čo sa týka výberových komisií, že nie je riešenie to, že zlúčim výberové komisie a jednoducho povie politika, že kto bude kde riaditeľom, ale jednoducho ten, tak potom opravím ten systém, to znamená, aby tie výberové komisie boli kvalitné, aby jednoducho, aby z tých výberov a ten, ktorý prejde cez tú výberovú komisiu a cez ten proces, aby bol kvalitný. To znamená, ja si myslím, že to je cesta, nie táto. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, nechcel by som tu rozoberať celý zákon do podrobností, ale dovoľte sa mi dotknúť niektorých ustanovení, ktoré považujem za problematické.
Napriek skutočnosti, že všetky profesionálne národnostné divadlá budú súčasťou evidencie divadiel vedenej ministerstvom, bolo by vhodné, aby aj v novej právnej úprave bolo explicitne uvedené ustanovenie o podpore kultúrnych aktivít národnostných menšín v znení, ako je uvedené v § 3 ods. 3 písm. c) v súčasnosti platného zákona. A to najmä z dôvodu, a to najmä z dôvodu, že bez výslovného uvedenia tejto kompetencie v návrhu zákona by sa podpora kultúrnych aktivít národnostných menšín a postavenie divadiel národnostných menšín mohlo marginalizovať. Jedná sa o Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, Jókaiho divadlo v Komárne a Divadlo Romathan v Romano teatro v Košiciach a Divadlo Thália v Košiciach. To by mohlo mať napríklad negatívny vplyv aj na zachovanie súčasného stavu v poskytovaní dotácií zo strany zriaďovateľa.
Návrh zákona totiž v porovnaní so súčasnou právnom úpravou výslovne neupravuje povinnosť samosprávnych krajov podporiť kultúrne aktivity národnostných menšín a zabezpečovať činnosť vyššie uvedených menšinových kultúrnych inštitúcií. Táto kompetencia v samosprávnych krajoch sa návrhom zákona vypúšťa.
Okrem vyššie uvedených zmien návrh zákona ustanovuje aj výber štatutárneho orgánu štátneho divadla alebo štátnej hudobnej inštitúcie odlišne od súčasnej právnej úpravy. Hovoril už o tom kolega Viskupič. Minister kultúry vymenúva štatutárny orgán štátneho divadla alebo štátnej hudobnej inštitúcie na základe výberového konania, alebo výberu uskutočneného priamym oslovením. Vychádzajúc z povahy činnosti umelcov, úloha štátu na úseku kultúry by mala byť čo najviac neutrálna. Kompetencia ministerstva vymenúvať štatutárny orgán bez odborníkmi posudzovaného výberového konania, by mohla byť vnímaná ako zásah, ktorý prekračuje odôvodnenú potrebu v tejto oblasti.
V dôvodovej správe k tejto problematike je uvedené, že vymenúvanie štatutárneho orgánu divadla alebo hudobnej inštitúcie bez výberového konania je potrebné z dôvodu, že a teraz citujem: "Najvýznamnejšie umelecké osobnosti, ktoré mali všetky predpoklady na zastávanie funkcie štatutárneho orgánu, sa odmietli zúčastniť na výberovom konaní z dôvodu, že svoje osobnostné a odborné kvality nespochybniteľným spôsobom preukázali už vo svojej doterajšej činnosti." Toto odôvodnenie môže byť považované za diskriminačné, na základe ktorého by mladí, ale plne kompetentní umelci mohli byť v značnej miere aj znevýhodňovaní oproti tým umelcom, ktorí svoje osobnostné a odborné kvality nespochybniteľným spôsobom preukázali už vo svojej doterajšej činnosti.
Napríklad kolega Hrnčiar by sa nestal ako tridsaťročný riaditeľom Martinského divadla, pretože bol na to vtedy príliš mladý. A ja si myslím, že bol úspešný a ten festival, ktorý založil pre divadlá, festival Dotyky a spojenia, funguje doteraz a je veľmi úspešný festival. A aj na tom výberovom konaní, keď som sa ho pýtal, boli aj jeho starší kolegovia a tým pádom on by bol znevýhodnený a ja si myslím, že keď je niekto dobrý umelec alebo dobrý lekár, ešte neznamená to, že vie riadiť nemocnicu alebo divadlo. Tam sú dôležité a veľmi dôležité aj manažérske schopnosti. Zároveň by bolo potrebné do návrhu zákona doplniť spôsob, akým môže samosprávny kraj alebo obec ako zriaďovateľ vymenúvať alebo odvolávať štatutárny orgán divadla, alebo hudobné inštitúcie takisto, ako to zákon definuje pri štátnych divadlách alebo štátnych hudobných inštitúciách zriadených ministerstvom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podávam spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. novembra 2013 č. 751 navrhujem, aby zákon prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Samozrejme, pani poslankyňa, dáva sa to vysvetľovať hocijako. Môžeme hovoriť o tom, že v budúcnosti to dobehneme, kam všade dáme tie peniaze, keď prídu a tak ďalej. Ale jedno je isté, že v tomto roku sa šetrilo na tom. A prečo by som mal veriť, že v budúcom roku to tak nebude, keď chcete dosiahnuť ten deficit.
Čo sa týka deficitu, samozrejme, pán kolega, ide to bolo o 0,2 %. Ale ako? Tak, že keby ste do toho nezarátali tie superdividendy, ktoré dávajú jednotlivé štátne podniky, ktoré vyberáte, a ochudobňujete tú budúcnosť vlastne, to znamená, že v budúcnosti tie peniaze budú niekde chýbať, tak ten deficit by ste nedosiahli. A to viete veľmi dobre aj vy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, rokujeme o druhom rozpočte druhej Ficovej vlády, druhýkrát upozorňujeme na riziká, ktoré prináša, a druhýkrát budeme hlasovať proti nemu. Už druhýkrát odmietame rozpočet, lebo vláda nešetrí a nechce šetriť, s konsolidáciou ešte ani poriadne nezačala a už s tým skoncuje. Odmietame rozpočet, lebo je volebným rozpočtom, lebo je nezodpovedným rozpočtom, lebo nebezpečne zvyšuje štrukturálny deficit a verejný dlh. Odmietame ho, lebo zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, lebo schodok znižuje iba účtovne a pomocou jednorazových opatrení a stále obsahuje mnoho rizík. Odmietame ho, lebo ponecháva v platnosti všetky deštruktívne prvky, ktoré zhoršovali podnikateľské prostredie, a dokonca pridáva k nám nové škodlivé opatrenia. Odmietame ho, lebo je to zlý rozpočet pre Slovensko, pre občanov, pre podnikateľov, pre pracujúcich a vyhovuje len mocenským ambíciám vládnej strany. Odmietame rozpočet aj pre zbabelosť vlády, lebo vláda sa vyhýba opatreniam, ktoré by mohli byť nepopulárne pre väčšinu obyvateľov, avšak v dôsledku tejto politiky v budúcnosti sa nevyhneme ešte viac nepopulárnym a bolestivým opatreniam. Vláda Roberta Fica ich chce zanechať ďalšej vláde. Stále sa riadi princípom „po nás potopa“.
Vládni poslanci nás môžu ignorovať, lepšie by však urobili, keby nás pozorne počúvali, lebo v minulom roku sme upozorňovali na mnohé riziká. A tie sa väčšinou aj naplnili.
Hovorili sme, že rozpočet je príliš optimistický, napríklad aj čo sa týka hospodárenia samospráv. Mali sme pravdu. Ukazuje sa, že ekonomický rast bude menší ako polovičný oproti plánom v rozpočte a hospodárenie samospráv dopadlo o desiatky miliónov eur horšie. Upozorňovali sme na neistotu, ktorú vytvárate.
Pýtali sme sa, kto garantuje, že nezvýšite dane ešte viac a že dočasné dane sa nestanú permanentnými. A teraz vidíme, že zavádzate daňové licencie, čo je vlastne zvyšovanie daní, a že naďalej rátate s dočasnými daňami pre regulované odvetvia.
Upozorňovali sme na riziká zvyšovania daní a odvodov a zrušenie rovnej dane a hovorili sme, že naplánované príjmy sa pravdepodobne nepodarí realizovať. Teraz odhad z vášho rozpočtu hovorí, že daňové príjmy verejnej správy v tomto roku budú o 471 miliónov eur horšie, než bolo naplánované vo vlaňajšom rozpočte, a na budúci rok rozdiel má byť neskutočných 892 miliónov eur. Čiže je to za rok skoro 500-miliónová diera a za dva roky už dvojnásobok. Samozrejme, môžete argumentovať tým, že ministerstvo financií v novej prognóze navýšilo odhad daňových a odvodových príjmov o približne 150 miliónov eur na tento a 375 miliónov na budúci rok. Ale jednak sa to nemusí realizovať. Aj keď by to bola pravda, stále zaostávate oproti rozpočtovým plánom o stámilióny eur.
Hovorili sme aj to, že zvyšovanie daní a odvodov a zavádzanie nových daní robí vaše plány na mierne zvýšenie zamestnanosti a pokles nezamestnanosti nereálnymi. Opäť sme mali pravdu. Teraz očakávate pokles zamestnanosti a nárast nezamestnanosti na tento rok vo vlastnom pláne rozpočtu aj vy.
Dnes opäť upozorníme na to, že vlády Roberta Fica nikdy nevedeli šetriť a tak ako v minulosti, aj v rozpočte na rok 2014 naplánovali nárast výdavkov aj príjmov. Kým ale v minulosti aspoň hovorili o škrtoch, o šetrení a konsolidácií, teraz už o tom ani nehovoria. Konsolidácia sa ešte ani poriadne nezačala a už končí. SMER potrebuje volebný rozpočet pre svojho kandidáta na prezidenta v roku 2014. Takže predošlé plány na zníženie deficitu sú preč, deficit aj verejný dlh majú byť vyššie, než ste s tým rátali vo vlaňajšom rozpočte, a štrukturálny deficit, kde nie sú zarátané jednorazové a cyklické vplyvy, sa dokonca výrazne zhoršuje. Jednoducho je to stará klasika, keď nie sú tučné rastové roky po predošlej pravicovej vláde, tak SMER vie iba zadlžovať. Avšak situácia je oveľa horšia, než sa zdá, lebo aj tieto zlé výsledky sa dosahujú len vďaka jednostranným opatreniam.
Napríklad dividendy z firiem s majetkovou účasťou štátu sa vyplácajú ďaleko nad rámec ziskov vďaka aj takzvaným superdividendám. Čiže firmy si zoberú veľké pôžičky, z tohto vyplatia tučné dividendy aj pre štát, rozpočet naoko vyzerá lepšie. Ale tie pôžičky budú musieť splatiť v budúcnosti. Čiže súčasne vyššie dividendy sa dosahujú na úkor nižších dividend v budúcnosti. A zase sme pri nezodpovednosti a princípe „po nás potopa“. Keď príde ďalšia vláda, tak zdedí zadlžené firmy a roky nemôže rátať s dividendami. Bez takýchto jednorazových opatrení, v zásade účtovných trikov by rozpočet a dlh vyzerali ešte horšie.
Okrem toho zdá sa, že vláda je aj nepoučiteľná. Napriek tomu, že v minulom roku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opozícia aj médiá upozorňovali na mnohé riziká v rozpočte, ktoré sa neskôr väčšinou naplnili, vláda teraz podáva rozpočet s podobnými rizikami. Takže opäť tu máme ďalšie zlepšenie v hospodárení samospráv. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu vidí riziko na úrovni 120 miliónov až 200 miliónov eur. Pridávame sa, a pritom konštatujeme, že budú ešte aj komunálne voľby. A chceme zdôrazniť, že nátlak vlády na samosprávy je vrcholom pokrytectva.
Takže ešte raz to zopakujem. Celkovo hospodária samosprávy s prebytkom, vláda v štátnom rozpočte s obrovským, 2,5 miliardovým schodkom. A potom ešte poučuje samosprávy, že by mali lepšie hospodáriť. Je to úžasné.
Ďalší príklad. Verí ešte niekto v tejto krajine okrem strany SMER tomu, že dlhy štátnych nemocníc, ako aj verejné výdavky na zdravotníctvo v budúcom roku neporastú? Podľa nás to bude naopak. Je tu ďalšie, aspoň 100-miliónové riziko.
Porovnateľné nájdeme aj prípade štátom úžasne manažovaného Carga, ktoré by malo vrátiť podľa rozpočtu 98 miliónov eur z návratnej finančnej výpomoci štátu z roku 2009. Ako je to možné v prípade vysoko stratovej a úplne zadlženej firmy? Len tak, že firmu sprivatizujú, ale slovo sprivatizujú bolo vyškrtnuté zo slovníka strany SMER. Čiže môžem hovoriť o vstupe investora alebo o niečom podobnom. Opäť žasnem. A pripomíname, že v príprave na privatizáciu Carga v roku 2006 priniesla ponuku skoro 400 miliónov eur za túto firmu. Vtedy pán Fico vykrikoval z opozície, že vláda firmu predať nesmie, a po prevzatí moci jeho minister pán Ľubomír Vážny nás všetkých ubezpečoval, že oni ukážu, ako vie štát dobre manažovať takúto firmu. Tak ďakujeme za ukážku, opäť to bola skvelá práca.
Ďalším príkladom môže slúžiť minister vnútra Kaliňák, ktorý odmieta zverejniť detaily toho, ako presne chcú ušetriť závratné sumy pomocou reformy verejnej správy ESO. Sme skeptickí, ale nevieme veci posúdiť, lebo detaily sú tajné alebo možno neexistujú. Vieme iba to, že sa to neuskutoční zoštíhlením verejnej správy, lebo zamestnanosť vo verejnom sektore v roku 2014 má rásť oproti očakávanej skutočnosti na rok 2013 o viac ako päťtisíc ľudí, aspoň to je napísané v tabuľke na strane č. 49.
A na záver opäť vidím riziká aj v makroekonomickej prognóze. Rast HDP na úrovni 2,2 % sa môže ukázať ako príliš optimistický scenár. Síce táto prognóza sa nelíši od predpovede renomovaných medzinárodných inštitúcií, ako je Európska komisia alebo OECD, avšak v posledných piatich rokoch aj väčšina ich prognóz sa ukázala ako mylná, čím sa často veľmi rýchlo prepisoval aj vývoj. Preto vláda by mala byť opatrnejšia podľa nás pri prognóze alebo by mohla vytvoriť väčšiu rezervu. Nevadí, môžu povedať na Súmračnej, veď aj keď sa všetky riziká naplnia, urobíme opäť to, čo v tomto roku, nebudeme čerpať eurofondy a míňať národné spolufinancovanie, tak ako sme naplánovali, a tým zase znížime deficit. To, že je to na úkor potrebných investícií a tak, že čoraz viac riskujeme, že veľký balík peňazí z končiaceho sa rozpočtového obdobia prepadne, nám až tak moc nevadí. A, samozrejme, budú naďalej tvrdiť s teflonovou tvárou, že čo najväčšie čerpanie eurofondov je absolútnou prioritou, ale faktom zostáva, že výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania budú v roku 2013 skoro o polovicu nižšie, než bol plán vo vlaňajšom rozpočte, rozdiel je na úrovni okolo 1,1 mld. eur, čo vôbec nie je zanedbateľná suma. Túto hru môžeme ešte zopakovať aj v tomto roku, kým sa dá hrať so štatistikou, ale, opäť upozorňujeme, s čoraz väčším rizikom prepadnutia peňazí.
Rozpočet odmietame aj z toho dôvodu, že ponecháva opatrenia, ktoré viedli k výraznému zhoršeniu podnikateľského prostredia a prispeli k poklesu zamestnanosti. Vláda chce pokračovať v tejto politike, poslanci iba nedávno prelomením prezidentovho veta schválili zákon o rozšírení kolektívnych dohôd aj na podniky, ktoré s nimi nesúhlasia. Teraz v rozpočte navrhuje ponechať vraj dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ten bude asi tak dočasný ako dočasná prítomnosť vojsk Sovietskeho zväzu počas Husákovej normalizácie. Kým bude vládnuť SMER, asi bude dočasne platiť a bonusom na záver bude daň zo straty, čiže takzvané daňové licencie. Síce sa to snažia prepojiť so znižovaním korporátnej dane, ale nenecháme sa však oklamať. Po prvé, daň z príjmov právnické osoby zvýšili z 19 na 23 %, to, že teraz poklesne na 22 %, ešte stále znamená, že firmy budú platiť viac. A stále je to najvyššia sadzba medzi všetkými novými členskými štátmi EÚ od Estónska až po Bulharsko. A spolu s daňovými licenciami chcú vybrať na tejto dani o 84 miliónov eur viac. Čiže sa jedná o zvyšovanie daní. Obávame sa, že podobne ako po zvýšení odvodov nasledoval masový zánik dohôd a pokračovalo znižovanie počtu živnostníkov, teraz nastane úbytok firiem. Každopádne SMER neprestáva pridávať jed do smrteľného kokteilu, čo namiešal pre slovenskú ekonomiku.
A úplne na záver hovorme aj o nezodpovednom rozhadzovaní vzácnych peňazí daňových poplatníkov, lebo napriek tomu, že smeráci sa často odvolávajú na nedostatok peňazí, v mnohých oblastiach vôbec nešetria. Napríklad na futbalové štadióny pridáme 12,5 mil. eur ročne v nasledujúcich rokoch, lebo asi pán premiér má rád futbal podobne, ako aj niektorí sponzori strany SMER. A možno budú aj výsledky, dúfame, že nebudú také ako naposledy s Gibraltárom. Ale za akú cenu budú a koľko to bude stáť daňových poplatníkov? A pritom chýbajú peniaze na zvýšenie platov sestričiek, učiteľov. Idete rušiť školy, lebo sa nenašli peniaze na málotriedky. A mohli by sme pokračovať. Aj rybné hospodárstvo si zaslúži istoty. A preto idú opäť minúť skoro trojnásobok výdavkov z roku 2011, konkrétne viac ako 5 miliónov eur, nezmyselne a nezodpovedne, tak, že možno nevznikne ani jedno trvalé pracovné miesto. Ale lietajú stovky a desiatky miliónov aj na informatizáciu spoločnosti, podporu inovácie a cestovného ruchu, ako aj na rozvoj obrany. V niektorých prípadoch môže ísť aj o opodstatnené výdavky, existuje však veľké riziko korupcie. A tieto aktivity môžu deformovať trhové prostredie. Niekto môže získať náskok pred konkurentmi iba preto, lebo dostane podporu od štátu. My by sme boli radšej za nižšie dane a nižšiu administratívnu záťaž plošne a pre všetkých. Celkovo rozpočet hodnotíme ako nezodpovedný, volebný rozpočet, ktorý zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pokračuje v rýchlom zadlžovaní Slovenska. A preto budeme hlasovať jednoznačne proti nemu. Zároveň upozorňujeme na mnohé riziká a lepšie by bolo, keby nás vládni poslanci vypočuli. V opačnom prípade hrozí, že o rok sa tu opäť stretneme a zas budeme iba konštatovať, že väčšina rizík, ktoré sme tu teraz spomenuli, sa naplnila. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. V mene poslaneckých klubov SDKÚ, KDH, SaS, OĽaNO a MOST - HÍD dávam procedurálny návrh na odloženie bodu č. 29, tlač 717, školského zákona na ďalšie zasadnutie Národnej rady.
Dôvody sú také, že síce ten zákon má účinnosť od roku 2014, ale tie najpálčivejšie problémy, ktoré rieši, to znamená minimálny počet žiakov v triedach, čo bude mať za následok zatvorenie asi 100-150 malých škôl aj, samozrejme, aj finančné dopady, ktoré s tým bude mať štátny rozpočet, vlastne majú účinnosť až od roku 2015. To znamená, s týmto naším návrhom by sme chceli získať ešte priestor na rokovanie s pánom ministrom, aby sme mohli nájsť a hľadať nejaké prijateľné riešenie. Ďakujem pekne.