Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, teším sa, že sa táto dôležitá téma dostala do druhého čítania s podporou každého poslaneckého klubu. Bol to pre mňa naozaj pozitívny signál, že si všetci myslíme, že teraz je pravý čas na systémové riešenie otázky financovania menšinových kultúr.
Ide totiž o tému, ktorá zostáva neriešená už desaťročia, ale pritom by mohla byť riešená pomerne nízkorozpočtovou metódou, pritom by systémové otvorenie inštitucionálneho záznamu na podporu menšinových kultúr znamenalo pre príslušníkov národnostných menšín na Slovensku výrazne pozitívnu zmenu a naším riešením by sme chránili rozmanitý charakter krajiny.
Zákon sa snaží o systémové riešenie podpory umeleckých aktivít kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín. Inšpiráciou pre náš model bol Fond na podporu umenia, zriadený práve touto vládou, ktorý jasne nastavil dotačné schémy na podporu umeleckých aktivít na Slovensku. Nakoľko si myslíme, že menšinové kultúry si tiež zaslúžia podobné riešenie, pripravili sme návrh na vytvorenie podobného fondu na podporu menšinových kultúr. Samozrejme menšinové kultúry sú charakterom značne odlišné od majoritnej slovenskej kultúry, a to najmä výrazne nižším počtom subjektov, pôsobiacich v oblasti kultúry, a preto nový fond nemôže byť absolútne štrukturálne identický s Fondom na podporu umenia.
Snažili sme sa o vytvorenie takého modelu, ktorý sa čo najviac podobá na pôvodný fond, ale ktorý berie do úvahy aj špecifiká menšinových kultúr. Hlavnými zásadami, na ktorých je postavený navrhovaný dotačný systém, je stabilita, samospráva, odbornosť, transparentnosť, úmernosť a proporcionalita. Uzákonením dotačného systému by získalo financovanie národnostných menšín stabilitu. Podľa nášho návrhu by bola suma ročného príspevku zo štátneho rozpočtu pre tento fond vo výške 8 mil. eur. Ide o sumu, ktorá bola vyrátaná, berúc do úvahy počet príslušníkov národnostných menšín, ale aj skutočnosť, že aj títo ľudia sú konzumenti slovenskej väčšinovej kultúry. Samospráva znamená, že každá menšina by bola v rámci fondu oddelená, teda namiesto etnicky zmiešaných, zbytočných a nezmyselných komisií by vznikli tzv. rady pre menšinové kultúry zvlášť pre každú menšinu. Členovia týchto rád by boli jednak delegovaní menšinovými kultúrnymi organizáciami, ale aj nominovaní riaditeľom fondu. Rozdelenie zdrojov medzi jednotlivé menšiny by bolo proporcionálne, ale počtom najmenšie menšiny by boli pri prerozdelení pozitívne diskriminované. Odbornosť fungovania a dotačné schémy by zabezpečili tzv. kolégiá, zložené  zo subjektov aktívnych v oblasti menšinových kultúr.
Rád by som teraz zopakoval, že navrhnutý fond, model financovania kultúry národnostných menšín, sa opiera o princípy stability a samosprávy. V debate pri prvom čítaní odznelo niekoľko technických pripomienok k zákonu, samozrejme, sme pripravení na konštruktívnu diskusiu. Aj sme pripravili opravu týchto vecí, pozmeňovací návrh, či už ide o finančné toky podporujúce novovzniknutý fond alebo otázku, či by mal organizačne podliehať ministerstvu kultúry alebo nie. Sú to dôležité, ale riešiteľné detaily. Som si istý, že keď vládna strana, ale aj naši partneri v opozícii prejavia politickú vôľu na riešenie tejto problematiky, aj tieto otázky doladíme k spokojnosti všetkých.
Preto sa vás pýtam, vážené dámy a páni, či máte politickú vôľu a ambíciu pomôcť vaším hlasom, ale aj názorom k riešeniu tejto dlhodobo zanedbanej, pritom pre veľkú skupinu obyvateľov dôležitej témy. Myslím si, že návrh ponúka nekonfliktné, ale zároveň aj efektívne riešenie otázky, ktorá je pre príslušníkov rôznych národnostných menšín na Slovensku výnimočne dôležitá.
Malou investíciou a politickou vôľou by sme mohli a mali vylepšiť situáciu v oblasti menšinových kultúr, a tým by sme spravili pozitívny krok k zachovaniu rozmanitosti Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

167.
Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. O čom si rozprával teraz, pán kolega, tak to boli dva problémy. Jeden je ten, že či je potrebný takýto fond vôbec zvlášť na menšiny, či sa to nedá nejakým spôsobom spoločne riešiť.
Ja tiež nie som za to, aby sa hašterili tie zbytočné veci, sa rôzne úrady riešili, ale ja som tu bol pred rokom pri tomto pulte, keď ten fond, vlastne ten návrh pán minister o Fonde na podpore umenia predkladal, on sedel tu, ja som bol tu a ja som s tým súhlasil, aj som to pochválil, že nejakým spôsobom skúsil dať nejaký legislatívny, jednak legislatívny rámec a nejaký poriadok do toho, do toho systému a spýtal som sa ho, že mne vadí len, mne v tom vadí len jedna vec, to, že nerieši to problém menšinovej kultúry. On vtedy mi odpovedal na to, že, že pripravte návrh na to, a robte, lebo oni to neriešili. Tak my sme pripravili. Trvalo to rok, rokovali sme, samozrejme, jednak s predstaviteľmi menšín, rokovali sme s organizáciami, mali sme viac sedení ohľadne tohto. To nie je samoúčelný, tento návrh a skúsili sme aj do toho návrhu dať všetky tie aspekty, ktoré jednoducho túto, túto problematiku a všetky aspekty, ktoré táto problematika má, keďže tie menšiny sú rôzne. To znamená, je menšina, ktorá má 500-tisíc členov, a je, ktorá má len pár tisíc. To znamená, to všetko sme museli zosúladiť, aby ten systém mohol nejakým spôsobom fungovať.
Takže preto si myslím, že kultúra národnostných menšín a fungovanie kultúr národnostných menšín je proste tak špecifická záležitosť, že nedá sa to, veľmi ťažko by sa to dalo riešiť pod jednou strechou. To je môj názor. Keď som sa do toho dostal po tom roku, tak ešte viac mám proste, som presvedčený o tom, že je to veľký problém a bol by to veľký problém. Doteraz to funguje pod úradom vlády a tu by som prešiel potom už na tie financie, ale funguje to zle, hej. Počas tých 20 rokov alebo 25 rokov sa tento problém neriešil. Teraz sa tu rieši prvýkrát. Musím povedať, že teraz prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch je konkrétny návrh na stole, o ktorom môžeme takto konečne normálnym spôsobom sa rozprávať, a musím povedať, že, že to 3,8 mil., čo je teraz, niekedy bolo 5,2, niekedy 4,5, niekedy, proste teraz je to 3,8, ale bolo to aj 5,5. To znamená, to vždy záviselo od toho, že tá vláda, ktorá bola aktuálna, akú mala afinitu k tým menšinám, hej. Práve tento návrh by toto odstránil. To znamená, že by tie menšiny mali istotu, stabilitu a vedeli by, že proste majú tie financie na to, aby mohli tú svoju kultúru tu na Slovensku rozvíjať.
Samozrejme, sme vychádzali z tých vecí, ktoré na stôl boli dané. To znamená, že vieme, že približne aká je početná aj tá menšina, ktorá tu žije na Slovensku, aké financie proste tento štát do tej kultúry dáva, tie boli základným východiskom v bode, z čoho sme vyrátali alebo z čoho nám vyšlo tých 8 mil., to sme nezobrali len tak z luftu.
A to, že kultúra je poddimenzovaná, súhlasím. To, že jednoducho do kultúry by mohlo tiecť viac peňazí, absolútne súhlasím. Ale ja si myslím, asi budem partnerom v tom, aby sme v tomto niečo spravili, aby proste tam išlo viac peňazí, lebo sa to týka nás všetkých, ale neviem si predstaviť teraz, že by sme, aby som tu v tomto návrhu, ja riešil nejakú inú formu financovania tejto problematiky, lebo jednoducho generálne to nie je riešené, hej. To znamená, že keby to bolo generálne riešené, že peniaze tam idú aj z neviem, z iných, z TIPOS-u, tak, samozrejme, by som to riešil, ale momentálne, ale momentálne práve preto, jak aj pán Bugár povedal, je tu určitá početná menšina a jednoducho si myslím, že zaslúži tie peniaze, ktoré sú.
To znamená, ja len toľko k tomu. Ďakujem pekne a dúfam, že podporíte ten náš návrh.
Ďakujem pekne.

153.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti predniesol podstatu návrhu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, návrhu zákona, ktorý sa snaží o systematické riešenie podpory umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín. Ide o tému, ktorá je nedoriešená už dekády a ktorá by mohla byť riešená pomerne nízkorozpočtovou metódou. Systematické otvorenie inštitucionálneho zázemia podpory menšinových kultúr by znamenalo pre príslušníkov národnostných menšín na Slovensku výraznú a pozitívnu zmenu, pričom naše riešenie by chránilo aj rozmanitý charakter krajiny. Inšpiráciou nášho modelu bol Fond na podporu umenia zriadený práve touto vládou, ktorá zosystematizuje dotačné schémy na podporu umeleckých aktivít na Slovensku.
Nakoľko si myslíme, že menšinové kultúry si tiež zaslúžia podobné inštitucionálne zázemie, pripravili sme návrh na vytvorenie podobného fondu na podporu menšinových kultúr. Samozrejme, menšinové kultúry sa charakterom značne líšia od majoritnej slovenskej kultúry najmä výrazne nižším počtom subjektom pôsobiacich v oblasti kultúry. Z tohto dôvodu nový fond nemôže byť absolútne štrukturálne identický s Fondom na podporu umenia. Snažili sme sa o vytvorenie takého modelu, ktorý sa čo najviac podobá na pôvodný fond, ale tiež, samozrejme, berie do úvahy špecifiká menšinových kultúr. Hlavnými zásadami, na ktorých je postavený navrhovaný dotačný systém, je stabilita, samospráva, odbornosť, transparentnosť, úmernosť a proporcionalita.
Uzákonením dotačného systému financovania by financovanie národnostných menšín získalo stabilitu. Navrhujeme, aby suma ročného príspevku zo štátneho rozpočtu pre tento fond bola vo výške 8 mil. eur. Pri vymedzení tejto sumy sme brali do úvahy jednak počet príslušníkov národnostných menšín a finančné prostriedky z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ale aj skutočnosť, že aj príslušníci národnostných menšín sú, samozrejme, konzumentmi slovenskej väčšinou kultúry.
Samospráva znamená, že každá jedná menšina by bola v rámci fondu oddelená, a teda namiesto etnicky zmiešaných, zbytočných a nezmyselných komisií by vznikli tzv. rady pre menšinové kultúry, zvlášť pre každú jednu menšinu. Členovia týchto rád by boli jednak delegovaní menšinovými kultúrnymi organizáciami, ale aj nominovaní riaditeľom fondu. Rozdelenie zdrojov medzi jednotlivými menšinami by bolo proporcionálne, ale najmenšie menšiny by boli pri prerozdelení pozitívne diskriminované. Odbornosť fungovania dotačnej schémy by zabezpečili tzv. kolégia zložené zo subjektov menšinových kultúr, ale aj členovia rád vymenovaní riaditeľom z okruhu odborníkov v danej oblasti.
V prípade menšinových kultúr sa nedajú uplatniť obvyklé pravidlá nezlučiteľnosti ako v prípade Fondu na podporu umenia. Oblasť kultúry národnostných menšín je oveľa menší, namiesto pravidiel nezlučiteľnosti v tomto prípade by slúžili ako ochrana pred korupciou a rodinkárstvom striktné kritériá transparentnosti. Išlo by o silne transparentný proces, v ktorom všetky informácie o členoch rôznych orgánov fondu, o ich rozhodnutiach a dôvodov týchto rozhodnutí a taktiež o implementácii podporných projektov by boli verejne dostupné aj na internete.
Zdôraznil by som, že ide o nekonfliktné, ale zároveň efektívne riešenie otázky, ktorá je pre príslušníkov rôznych národnostných menšín na Slovensku výnimočne dôležitá. Malou investíciou a politickou vôľou by sme mohli vylepšiť situáciu v oblasti menšinových kultúr a spravili by sme pozitívny krok k zachovaniu rozmanitosti Slovenskej republiky.
Som presvedčený, že predložený návrh zákona by mal dostať vašu podporu, alebo keď sú ešte nedokonalosti, tak v druhom čítaní by sme ich mohli odstrániť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte toľko dodať, že tu vlastne je problém ten, ako som počúval už tú rozpravu, že, ja si myslím, aspoň my si myslíme, že tu pretiekol proste, pretiekla tá hranica. Proste bola prekročená nejaká hranica. Jak hovorím, jak som aj rozhovoril v príspevku, nevieme dokázať, či vlastní pán Pavlis tú firmu, alebo nevlastní, či predal tú firmu, alebo nepredal, ale tie indície a to všetko okolo toho, proste už podľa nás prekročili tú mieru, aby mohol vykonávať tú funkciu, ktorú teraz vykonáva. Keby bol podnikateľ a keby bol majiteľom tej firmy, ktorá teraz žaluje štát, tak by som tomu, ktorý tu sedí, ktorý by tu sedel ako minister hospodárstva, by som fandil, aby proste spravil všetko, aby ten spor štát neprehral, aby sme neprišli o tých 60 mil. korún, a keďže tam ten konflikt záujmov jednoznačne je, tak to je ten dôvod, kvôli čomu minimálne by mal pán minister odstúpiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia, odvolávame dnes ďalšieho člena vlády Róberta Fica. Žiaľ, parlamentné počty hovoria jasnou rečou, pravdepodobne to zostane zas neúspešným pokusom. Ale opozícia nemá inú možnosť, ako sa pokúsiť o odvolanie pána ministra, aby sme poukázali na závažnosť problému. Využijem preto túto príležitosť a budem apelovať na kolegov zo SMER-u, prečo by pán Pavlis mal byť odvolaný.
Na povrch vyplávala kauza, v ktorej sa minister Pavlis ocitá až príliš blízko možno nekalým praktikám a schránkovej firme v Karibiku. Pán Pavlis sa tvári, že on nič, on muzikant, on tú firmu akože predal a strana SMER a pán premiér sa zatiaľ tvária, že všetko je v zmysle zákona a všetko je v poriadku. Poviem úprimne, že ani ja neviem s istotou povedať, či pán minister je majiteľom schránkovej firmy na nejakom ostrove. Ale ako si mám vysvetliť, že pán minister požičiava na súdne trovy firme sídliacej niekde v Karibiku 20-tisíc eur, ktorú predtým údajne predal, a už nemá s tou firmou nič spoločné. Takisto neviem, či pán Babiš dostal dotáciu, aby bol verný službám Port Service, a či pani sudkyňa Tichá konala v záujme spravodlivosti, a tak ďalej a tak ďalej. Nikto to z nás, ja si myslím, že nevie dnes s istotou povedať, možno pán Pavlis alebo možno pán Babiš. Vynára sa ale celý rad pochybností a indícií a na konci všetkého je fakt, že nejaká schránková firma niekde v Karibiku chce obrať tento štát a jej občanov o 60 mil. eur fakticky za nič, len za pomyslenú ujmu a chce získať od štátu pravdepodobne s pričinením pána ministra pekný balík peňazí. Aj napriek tomu, že o zákonnosti celého procesu presviedča verejnosť pán minister tejto vlády, je to podľa môjho názoru nehorázne a drzé.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, celú spoločnosť okrem sporného referenda už mesiace traumatizujú korupčné škandály a z pojmu schránkové firmy sa stala nadávka. Robia sa naoko aktivity na potieranie korupcie a rozdeľujú sa štedré, štedré sociálne balíčky. Možno to zachráni preferencie strany SMER, ale musím povedať, že, žiaľ, nič iné. Ak nám ide len o záchranu straníckych preferencií, tak, prosím, tvárte sa naďalej, že nič sa tu nedeje. Ale malo by nám ísť, priatelia, o viac. Malo by nám ísť o viac minimálne tu, v parlamente, v najvyššom zákonodarnom zbore. Žiadne, žiadny nový zákon, žiadna novela a žiadne sociálne balíčky nezmažú tieň, ktorý sa rozťahuje nad stranou SMER. V prvom rade vo vašom záujme by malo byť, aby sa rozplynul. Aby sa vaša strana zbalila nálepky korupcie a klientelizmu. Vám každému jednému poslancovi za stranu SMER by malo byť na tom v prvom rade záležať. Parafrázujem pána premiéra, ktorý onoho času sebavedome hovoril o tom, že už pri podozrení z nekalých praktík za niekoľko minút odvolá ministra. Ak tieto slová môžeme brať vážne, tak pán minister by si to mal uvedomiť tiež, mal by sa zachovať ako chlap, mal by vyvodiť politickú zodpovednosť a mal by sám odstúpiť. Ak nechce, samozrejme, škodiť aj premiérovi.
Ak pán Pavlis nemá v sebe dostatok citu pre tento krok, mal by ho odvolať pán premiér, aby neuškodil celej strane SMER. A ak to neurobí ani pán premiér, tak vy, poslanci SMER-u, máte poslednú možnosť zachovať sa principiálne a odvolať pána Pavlisa. V záujme vás, vašej strany a v záujme politickej kultúry. A kým nebudú v tejto krajine fungovať kontrolné mechanizmy a inštitúcie, tak prehráme boj s korupciou a klientelizmom. Parlament je najvyššia inštitúcia v tejto krajine. Kým my nebudeme dôslední a principiálni, nemôžeme to očakávať od nikoho iného. Kým nepremeníme slová na činy, tak nám nikto neuverí, že boj s korupciou a klientelizmom myslíme vážne. Urobme preto každý svoj nutný, malý krok pre slušnosť a politickú kultúru v tomto parlamente, aby sme mohli urobiť väčší pre Slovensko. Z týchto dôvodov budú poslanci strany MOST - HÍD hlasovať za odvolanie pána ministra Pavlisa z funkcie.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene nášho dvojjazyčného klubu strany MOST – HÍD vám zaželal krásne a pokojné Vianoce a šťastný nový rok. Szeretnék mindenkinek kellemes Karácsonyt és nagyon boldog új évet kívány. Köszönöm szépen. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá, Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, som skončil, prosím vás, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa vrátil k jednému slovu, čo som pred tromi-štyrmi dňami, keď bola diskusia o tom zákone o fonde pre kultúru, hovoril, a to je slovo rozmanitosť. Ja si myslím, že Slovensko je krajina, ktorá je založená na rozmanitosti, to som povedal aj vtedy a myslím si, že to tak je a mali by sme to rešpektovať. A ja si myslím, že táto krajina fakt bude napredovať len vtedy, keď budú všetci jednotlivci, keď sa tu budú všetci jednotlivci cítiť dobre a nebudú sa tak cítiť, že sú odtláčaní na úkor iných.
Ja si myslím, že tento problém je dlhodobý. Ten nešťastný zákon, jazykový zákon, ktorý bol prijatý a prinášal také zbytočné, zbytočné veci do spolunažívania, ktoré teraz tu riešime, ja si myslím, že postupne to odstraňujeme. A vnímam tento návrh zákona pána Osuského ako jeden krok na tej, na tej našej ceste.
Ja vám poviem len jeden takýto príklad, lebo je tam viac, to sú napríklad bilbordy. Hovoril som to viackrát, že keď, že jednoducho to je zásah do súkromného sektoru, lebo keď ja chcem, som súkromník, som nejaká agentúra, chcem osloviť nejakú skupinu obyvateľstva s nejakým, s nejakým, s niečím, tak, áno, s nejakým messageom, po slovensky, pekne po slovensky povedané, tak jednoducho (reakcia z pléna), po anglicky povedané, posolstvom, ďakujem pekne, tak jednoducho k nim chcem komunikovať. Je to prirodzené, je to prirodzené všade, vidíme to na okolí u nás, vidíme to, stačí prejsť len do Rakúska, kde jednoducho na letisku sú bilbordy len slovenským jazykom vypísané, lebo jednoducho chcú osloviť tých pasažierov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyjadrujem uspokojenie nad predloženým vládnym návrhom o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Ak sa vieme takto veľkoryso, a podotýkam, že správne venovať kultúre, nie je ešte všetko stratené. Vieme o úspešnom fungovaní Audiovizuálneho fondu, ktorý umožňuje tvorivým ľuďom a organizáciám čerpať dotácie a podporu aj cez rozpočtové obdobia. Skúsenosti jednoznačne podporujú takýto systém dotovania kultúry. Rád by som poukázal na fakt, že také isté dôvody, aké sú uvedené v dôvodovej správe tohto zákona, by podľa môjho názoru mali platiť aj pri menšinovej kultúre. Takisto trpí menšinová kultúra, ako kultúra v celku. Len žiaľ, pri jej dotovaní sa táto argumentácia neprijíma a ja sa pýtam, že prečo?
Veď rozmanitosť je takou hodnotou našej, našej stredoeurópskej krajiny, ktorá je jedinečná a všetci by sme sa mali snažiť o jej čo najintenzívnejší rozmach. Ešte predtým, ako by niekoho z vás napadlo, vážené kolegyne a kolegovia, upodozrievať ma zo zavádzania nových regúl, by som rád upozornil na fakt, že rozmanitosť je aj dávna téza Ľudovíta Štúra, citujem: "Slovensko bolo, je, aj bude krajina, ktorá je založená na rozmanitosti etnickej, sídelnej, náboženskej, rozmanitosti životných štýlov. Túto rozmanitosť musíme rešpektovať. Krajina bude napredovať len vtedy, keď sa v nej budú všetci jednotlivci cítiť dobre a keď nebude žiadna skupina občanov potláčaná na úkor inej.". Koniec citátu.
A teraz konkrétne, čo mám na mysli. Ak v zákone hovoríme o tom, že, a teraz citujem z dôvodovej správy: "Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá bude nezávislá od ústredných orgánov štátnej správy, pričom túto inštitúciu budú riadiť a o prideľovaní prostriedkov budú rozhodovať samotní zástupcovia umeleckej obce. Prečo by sme takisto nemohli pristupovať aj k podpore kultúr národnostných menšín? Alebo napríklad problém, ktorý sa každoročne až likvidačne objavuje aj pri dotáciách menšinových kultúr. Priame napojenie dotačného systému na ústredný orgán štátnej správy so sebou prináša viacero nevýhod, ako napríklad neumožniť udeliť viacročné, či operačné granty, komplikovaná administratíva, nepružný ročný cyklus vyhlasovania výziev pre jednotlivé programy a s tým súvisiaca prehustenosť kultúrneho diania v druhej polovici roka a hluché obdobie v prvej polovici kalendárneho roka. Znakom rozvinutej občianskej spoločnosti by malo byť, že väčšina je menšinám veľkorysá. Nevidím dôvod, prečo by nemalo, resp. nemohlo platiť aj pre menšinovú kultúru to, čo uvádzate v dôvodovej správe. Konkrétne, navrhuje sa, aby mal fond právnu formu verejnoprávnej inštitúcie zriadenej osobitným zákonom. Takéto právne postavenie najlepšie zabezpečí jej nezávislosť a primeraný odstup od orgánov štátnej správy." Toto je v dôvodovej správe.
Čo bráni tomu, aby sme tento samosprávny princíp uplatnili aj v prípade menšinovej kultúry? V období predchádzajúcej vlády, teda vlády Ivety Radičovej úrad podpredsedu vlády pre národnostné menšiny už vypracoval návrh zákona o financovaní menšinových kultúr. Návrh bol vo veľmi pokročilej fáze pred medzirezortným pripomienkovacím konaním. Žiaľ, v dôsledku pádu vlády k predloženiu návrhu do parlamentu už nedošlo. K slobodnému rozvoju kultúry ako takej sa naozaj vyžaduje, aby mohla byť nezávislá, nestranná a nestranícka. Náš kultúrny život bude fungovať o to lepšie, čím viac z neho vynechá politika a čím viac sa odstraňuje politické rozhodovanie.
Kultúra musí fungovať na princípe samosprávy. A keďže sa nesmie urobiť rozdiel medzi kultúrou slovenskou a kultúrou menšinovou, takáto samospráva prislúcha aj menšinovej kultúre. Absolútne súhlasím so zámerom tohto zákona, ktorý je prezentovaný aj v jej dôvodovej správe. Urobme našu kultúru samostatnou a vytvorme všetky predpoklady na autonómne rozhodovanie kultúrnych dejateľov. Ale urobme to bez rozdielu a bez diskriminácie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, podpora menšinových kultúr z roka na rok klesá. A aj predložený zákon hovorí len o navyšovaní financií pre väčšinovú kultúru. Vznik fondu je plánovaný s podporou 20 mil. eur. Ak k tomu prirátame 110 miliónov, rozpočet ministerstva kultúry, to je bez cirkvi, tak je to spolu 130 miliónov. Na podporu menšinových kultúr táto vláda dáva približne 4 % tejto sumy. Tu sa veľkorysosť vládnej strany stráca a príslušníkov národnostných menšín zas dostáva do ofsajdu. Rozmanitosť, zapamätajme si toto slovo, má, aj bude mať veľký význam pre život v našej krajine. Unifikácie sme si užili už 40 rokov, nesnažme sa vytvárať ďalšie a ďalšie. Ja si myslím, že v rozmanitosti je budúcnosť, len pre ňu musíme aj niečo urobiť. Aj ona tak ako demokracia niečo stojí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Aj vystúpenie pána Švejnu ukázalo, že tento návrh jednak má opodstatnenie, ale jednak by potreboval nejakú širšiu diskusiu, lebo s tým, s čím prichádza pán kolega, Beblavý riešiť ten tzv. minimálny alebo, ako to Ivan povedal, základný dôchodkový príjem má určite zmysel, ale aj v tomto návrhu sa vyskytli určité problémy nejaké definície, ktoré napríklad kritizovala aj vo svojom odbornom posudku aj Iveta Radičová, ktorú ja považujem osobne za odborníčku na sociálne otázky. A ona kritizuje napríklad to, že tento návrh zavádza novú definíciu hmotnej núdze. To znamená v návrhu novely sa považuje za hmotnú núdzu stav, v ktorom príjem domácnosti nedosahuje sumu, ktorá vyplýva z príslušného nároku na pomoc v hmotnej núdzi. A tým pádom môže sa stať, že jedna osoba bude podľa zákona o životnom minime v stave v hmotnej núdzi a zároveň podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi nebude v tom stave. To znamená, že otázka znie, ku ktorej definícii hmotnej núdze sa viaže ústavné právo na pomoc v hmotnej núdzi. To znamená, napríklad s týmto sa treba vysporiadať, lebo môže vzniknúť legislatívny chaos.
Nejasná je aj definícia minimálneho dôchodkového príjmu, lebo návrh novely je minimálne dôchodkový príjem definovaný tak, že je to príjem určený na zabezpečenie spoločensky prijateľných životných podmienok fyzickej osoby, ktorá dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. A tu sú také otázky, čo sú to spoločensky prijateľné podmienky. A to nie je vysvetlené, či to má to byť napríklad suma vyššia alebo nižšia ako životné minimum. Totiž navrhované sumy minimálneho dôchodkového príjmu sú aj nižšie, aj vyššie ako životné minimum, takže vôbec nie je zrejmé, ako sa takýto príjem určí. A bude to aj určenie výšky minimálneho dôchodkového príjmu, čo už aj spomenul aj pán Švejna. Napríklad z tohto návrhu novely nie je zrejmé, aký počet rokov dôchodkové poistenie sa započíta osobám, ktorým nevznikne nárok na starobný dôchodok v Slovenskej republike a ktoré získali istý počet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)