Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.10.2013 o 15:50 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.10.2013 18:04 - 18:13 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem, pán minister. Zdravím opäť kolegov. Tak isto by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo už hovoril môj predrečník, a keďže on podal návrh, pozmeňujúci návrh na úplné vypustenie tej, tých 5 000 eur, čo musí byť zložených, tak zrejme ja už podávať nebudem. Ale rád by som teda vám uviedol zopár argumentov, prečo si myslím, že robíte chybu týmto návrhom.
Tak po prvé, je tu ten argument, že teda podvodníkov a teda veľkopodvodníkov chcete nejako obmedziť. Toto sa nestane preto, lebo naozaj veľkopodvodník, ktorý kradne státisíce eur na dépeháčke, napríklad si založí firiem, koľko potrebuje, vie, že tie peniaze aj tak stratené mať nebude.
A opäť raz je tu ten efekt toho pána Harmana, ja som to už dnes spomínal. Pár rokov dozadu vystrieľal v Devínskej Novej Vsi, zabil šiestich ľudí pištoľou alebo puškou, ktorú mal nelegálne upravenú, a naša koalícia, čo vymyslela, bolo ísť zavádzať psychotesty pre tých, ktorí mali zbrane legálne. Ako tam jednoducho nie je súvis. Vy dnes opäť, keď zavediete toto pravidlo, nepotrestáte tých, ktorí robia podvody, ale potrestáte tých, ktorí slušne podnikajú.
Aj keby ste odchytili zopár podvodníkov, tak stále je namieste otázka, že či je správne z pohľadu štátu, povedzme máme 50 000 eseročiek, dúfam, že nie som moc ďaleko od pravdy, a tak možno 1 %, 10 % je tých podvodných, tak 90 %, 45 000 eseročiek alebo majiteľov eseročiek budeme trestať tým, že zrazu musia zložiť, teda pri novo založených, peniaze, a aby sme odchytili pár. Pripomína mi to, ako keď chceme napríklad brániť tomu, že chceme mať menej mŕtvych zo smrteľných úrazov, keď niekomu padne tehla na hlavu, to sa, bohužiaľ, občas stane, život niekedy končí smrťou a povedzme dvoch, troch ľudí do roka zabije padajúca škridla zo strechy, a teraz vy by ste navrhli, pán minister, zákon, ktorý bude prikazovať všetkým chodcom chodiť v nejakých cyklistických prilbách. Tak je tam tá primeranosť. No otázka je, či kvôli dvom, trom mŕtvym teraz má celý národ chodiť s obandážovanými hlavami po ulici. Toto je niečo podobné. Nehovorím, že ani jedného podvodníka tým nepostihnete. Postihnete niekoľko, ale veľkému množstvu ľudí, ktorí chcú podnikať a chcú niečo tvoriť, úplne zbytočne sťažíte život, podnikateľský život.
Na druhej strane, áno, veľa ľudí prechádza na eseročky a otázka je, prečo to robia. No robia to preto, lebo štát nerovnomerne zdaňuje a zaťažuje odvodmi rôzne formy podnikania. Tak vieme, že najvyššie zaťaženie majú zamestnanci, potom idú živnostníci, potom idú eseročky, no tak tí ľudia sa prelievajú hore, dole, lebo, čo je úplne pochopiteľné a logické, optimalizujú svoje zaťaženie. Len potom by mala byť pre vás výzva, aj pre vás, i keď v rovnakom rozsahu aj pre ministra sociálnych vecí a ministra financií, výzva zaťažiť... (Vystupujúci sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím, nevyrušujte rečníka.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Mala by byť pre vás výzva zaťažiť všetky formy rovnako. To znamená, jedno akým spôsobom, to znamená, akou formou podnikania niekto docieli zisk, respektíve príjem 1000 eur, tak mal by platiť rovnaké dane. Keď toto spravíte, projekt UNITAS to napríklad robí, tak nebudú ľudia húfne migrovať do tých eseročiek, ale budú tam, kde sú, alebo budú podľa iných aspektov voliť právnu formu svojho podnikania. Ale toto je zlý administratívny zásah, ktorý skomplikuje nejakej množine podnikateľov život. Vy potrestáte slušných a skutočných podnikateľov. A hentí, tí podvodníci, tí sa vám vyhnú.
A teraz k samotnej sume, ktorú idete zavádzať, k tým 5 000 eur. Tak spoločnosť s ručením obmedzeným ručí neobmedzene svojím majetkom. To sa na prvé počutie možno zdá byť trochu paradox, ale tým, ktorí s tým trochu robia, je to úplne jasné. Čiže spoločnosť, nejaká eseročka ručí neobmedzene svojím majetkom, ale neručia už majitelia, na rozdiel od živnosti. No a teraz vstupuje do hry ten moment, že keď nejaký dodávateľ chce nejakej spoločnosti dodať, tak chce si pozrieť, že no tak dobre, do akého rizika idem. Keď má spoločnosť imanie 100 mil. eur, tak je zrejme viac kredibilná, ako keď má imanie 5 000 eur. (Reakcia predkladateľa.) Prosím? No, viete čo, keď nie je predĺžená a má naozaj vysoké základné imanie. Ja som toto sám zažil, ja som toto osobne zažil, my sme asi zoštvornásobili naše základné imanie a, v mojej bývalej firme, a získali sme napríklad od dodávateľov dlhšie splatnosti. Nemyslím, že to je ilúzia, tak ja som to každopádne zažil, zažil na vlastnej koži. Len... (Reakcia predkladateľa.) No veď dobre, ale viete, to, ja viem, že vždy sú podvodníci, len je veľké riziko a nebezpečie, keď v snahe postihnúť podvodníkov postihnete tých poctivých, lebo oni držia tento štát nad hladinou, oni generujú aj vašu výplatu napríklad a všetkých tých štyristotisíc ďalších štátnych zamestnancov. No a teraz povedať, dobre, áno, že poctiví áno, ale ja sa dívam len na tých podvodníkov, môže viesť k veľkému nebezpečiu a k veľkým rizikám.
Vrátim sa teda k tomu ručeniu. Čiže aby to ručenie, neobmedzené ručenie eseročky, aby teda nebolo, že nulové, tak sa zavádza nejaké základné imanie. To je pochopiteľné. Ale aký má zmysel, že tie peniaze musia byť fyzicky viazané na nejakom účte? Nestačí predsa, keby v prípade bankrotu sudca rozhodol, a nie aby mu to trvalo tri roky, rozhodol, že dobre, táto spoločnosť zbankrotovala, má napísané základné imanie 5 000 alebo 50 000 eur, v skutočnosti sa tam nenachádza nič, tak fajn, do tejto výšky siahneme na osobný majetok tých spoločníkov, ktorí teda povedali, že naša firma ručí, teda má to základné imanie? Ako to by bolo tiež nejaké administratívne opatrenie, ale týkalo by sa len tých krachujúcich firiem. (Reakcia predkladateľa.) No ja to chápem, len firma, keď krachuje, tak majetok nemá, väčšinou je predlžená. (Reakcia predkladateľa.) No veď, ale ja vám hovorím niečo iné, nieže majetok sa rovná základné imanie, ja vám vravím, že firma keď krachuje, tak už väčšinou je teda predlžená, čiže záväzky sú väčšie ako majetok. A v takej firme už nič nezoberiete, respektíve upokojíte akurát časť veriteľov. A tu predsa by mohol vstúpiť do hry súd a povedať, fajn, chlapci, vy ste to pekne ako teraz domrvili celé, vaša firma krachuje, majetok je vlastne už negatívny, a ale zároveň na registri, na registračnom súde máte napísané, že základné imanie spoločnosti je xy, do tejto sumy budete ručiť vaším osobným majetkom dodatočne k tomu, čo ste už prehajdákali v tej firme.
Toto by mohlo byť, keď chcete teda, naozaj keď vám ide o naplnenie zmyslu spoločnosti s ručením obmedzeným, toto by vedelo byť veľmi elegantné riešenie bez toho, že každého jedného, kto chce založiť eseročku, teraz mu prikážete a donútite ho 5 000 eur zložiť a mať ich naveky zložené. Nemôže s nimi pracovať, nič robiť. (Reakcia predkladateľa.) No nemôže, keď sa to nejakej banke tam zloží, tak čo s nimi môže robiť? (Reakcia predkladateľa.) Len do vzniku? Potom akože vznikne a potom si to zoberie? (Reakcia predkladateľa.) Čiže keď za to kúpi stroj... (Reakcia predkladateľa.) No keď to je naozaj takto, tak ja teda beriem späť moje posledné štyri vety a ospravedlňujem sa, nechám sa prekvapiť, či to bude naozaj tak. No tak a v tomto momente teda končím moje vystúpenie.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Len nie som si istá, či počuli aj rozprávajúci ten dialóg medzi vami.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Tak ale ja som počul.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2013 17:26 - 17:29 hod.

Richard Sulík
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2013 16:57 - 16:59 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani Hufková, to, čo som povedal k Mincovni Kremnica, bolo myslené v súvzťažnosti k archívu. Tam bol mimoriadne cenný archív za celých, za stovky rokov, čo sa vytlačilo. No keď tam pošle pán minister Kažimír kontrolu a nechá teda zistiť, že koľko z toho archívu ešte zostalo, lebo ten je rozkradnutý, to nemá so ziskovosťou tej Mincovne nič do činenia, tak aby náhodou sme neboli všetci prekvapení, že kde to zmizlo. Tak to po prvé.
Po druhé, čo sa týka tej ziskovosti. Keď minister financií, alebo teda nie on, ale povedzme tá komisia, ktorá sa spomína v zákone, keď stanoví cenu nejakej známky na tej, tej daňovej, toho daňového štítu na fľašu nejakého liehu, on môže stanoviť cenu takú, aby to bolo vždy v zisku. Tak dnes to stojí pol centa a stanoví cenu na 5 centov a bude to v zisku. Ako, viete, keď máte monopol daný štátom, tak ste v zisku vždy, lebo je to len otázka, ako sa administratívne stanoví cena. A to je to, čo som hovoril aj predtým, že budú dražieť tie pásky, na celej litrovej fľaši to veľa nespraví, na tých malých to už niečo robiť bude. A takto viete zabezpečiť ziskovosť. Ale, skrátka, to nie je ono, nechce sa mi to teraz rozoberať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2013 16:43 - 16:54 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kým príde pán minister, tak pre pána Petráša aj pána Duchoňa by som rád povedal ešte jednu vec: toto, čo som urobil teraz ja vám, je slabulinký odvar toho, čo tu stváral váš predseda, keď my sme boli vo vláde. Kolegu Jurčíka tu nechal trikrát čítať. Bolo to úbohé, nechutné, sa tu predvádzať jak malý chlapec. Čiže aby ste si nemysleli, že teraz ja mám zapotreby toto robiť. A ešte raz, bol to slabučký odvar, slabučký oproti primitívnemu sprostému konaniu vášho predsedu.
A teraz počkám na pána ministra a potom budem pokračovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Krátka prestávka do príchodu pána ministra.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Pán minister, dúfam, že neopustíte sálu v tom momente, ako začnem rozprávať, hej. (Vyslovené s pobavením. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Takže pokračujeme v rokovaní, nech sa páči.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. No, to, čo budem teraz hovoriť, sa týka samozrejme aj zákona o tabakových daňových známkach. Chcel by som primerane reagovať na vás, keďže ste predtým nevystúpili v rozprave, ale až po nej.
Ja si myslím, že jedna chybná úvaha, ktorú robíte, je tá, že dávate do jednej kopy falošné známky, ktoré vyrába niekto niekde v garáži, a falošné, respektíve nie falošné známky, ale známky, ktoré boli vytlačené po pracovnej dobe. Vy sám ste uviedol, pán minister, uviedli príklad tých jeansov Lewis, že teda počas pracovnej doby sa vytlačí x tých oficiálnych a potom sa ešte nechajú bežať stroje. A v zapätí vravíte, no a stalo sa teda aj na súde, že predávali falošné kolky. A ja si myslím, že to treba fakt rozlišovať. Je veľký rozdiel, že ten kolok, ktorý nie je oficiálny, či vznikol tým, že bežal ešte chvíľu na tom stroji, teda, že ten stroj ešte chvíľku bežal, lebo to potom vlastne nie je falošný kolok, on je originálny, pravý, len bol vytlačený mimo režimu, alebo či niekto naozaj v garáži tlačí kolky, a tak ako sú falošné peniaze v obehu. Lebo keď sa bavíme o tom druhom probléme, teda keď je ten druhý dôvod, ten primárny, to znamená, že niekto v garáži tlačí niekde kolky, tak tým nijak nezabránite, keď presuniete tie tlačové zákazky zo súkromných firiem do štátnej firmy. Ten v tej garáži si to bude tlačiť naďalej. Zabránite to ale tým, keď zvýšite bezpečnosť tých známok. Vraveli ste, že hologram vytlačí dnes kdekto. Áno, preto sa robia už dnes kolky, ktoré reagujú na ultrafialové svetlo a povedzme sú dvojfarebné kolky, alebo ten QR kód, atď., ale toto všetko sa dá stanoviť ako podmienka pre udelenie licencie, na toto netreba súkromnú tlačiareň. Teraz... (Hlas predkladateľa.) Prosím? Teda, sorry, štátnu tlačiareň.
No a teraz vraveli ste, že v roku 2011 bola teda kontrola vykonaná, predpokladám v každej tlačiarni jedna, a z vašej informácie mne teda vyplynulo, že v 2012. roku nebola vykonaná žiadna kontrola a v 2013. tiež nie. Čiže takmer dva roky štát sa vôbec nezaujímal o to, kde sa tie známky tlačia, to po prvé. Po druhé, keď sa stalo, že poľská tlačiareň odmietla pustiť vášho človeka to skontrolovať, tak to je dôvod na odobratie licencie. Už by som ďalej nediskutoval o tom. A opäť je tu ten príklad s tým Harmanom, že on teda vystrieľal ľudí s ilegálnou zbraňou, a na psychotesty musia ísť tí, čo majú legálne zbrane. Tu poľská tlačiareň cenín odmietne sprístupniť priestory nejakému vášmu kontrolórovi a vy postihnete tých, ktorí to neodmietli, ktorí to robia poriadne. Čiže bolo by dobré to tu rozlišovať. A to je, skrátka, dôvod na odobratie licencie. Lenže vy najprv na tie kontroly musíte chodiť, boli ste pred dvomi rokmi naposledy.
A tu by som sa chcel opätovne vás opýtať a poprosiť o odpoveď, či už vystúpite v rozprave alebo v záverečnej reči, máte vy podozrenie, že v tých tlačiarniach, slovenských, ktoré majú licenciu v tých dvoch tlačiarniach, bežia alebo bežali stroje po tej oficiálnej šichte alebo po tej oficiálnej časti, kedy sa tlačili tie známky? Lebo keď máte podozrenie, tak to mení celú vec. A potom moja ďalšia otázka bude, čo proti tomu robíte, lebo vieme, že dva roky tam nikto nič kontrolovať nebol, alebo rok a trištvrte. A keď podozrenie nemáte, tak potom si myslím, že sa koncentrujete na nesprávny moment. Lebo to, že sú falošné kolky, o tom niet pochýb, len týmto to zrejme nevyriešite.
No a ďalšia vec, čo môže štát robiť, je snažiť sa o zlepšenie. A tu opäť nehrá rolu, či to je štátna tlačiareň, alebo súkromné, keď vy budete zvyšovať tie požiadavky, lebo ich budete rovnako nejakým výnosom alebo vyhláškou zvyšovať aj voči tej štátnej tlačiarni.
A pán kolega Petráš teda povedal, že veď dôležité je, aby to ostalo na Slovensku a je jedno, či je to štátna alebo súkromná tlačiareň. Ja si myslím, že to vôbec nie je jedno. Pozrite si na štátne podniky, ako sú vedené. Cargo. Cargo mohlo byť sprivatizované v roku 2 000, pomôžte mi, ´06, zastavil to váš veľký vodca, privatizáciu. Odvtedy to spôsobilo stovky miliónov eur strát. Toto nemuselo byť, toto, možnože by to ďalej pôsobilo straty, ale už by to nebol problém náš, všetkých, problém štátu. Už by to bol problém tých nových majiteľov, súkromných. A toto je podstatný rozdiel.
Keď si pozriem, že akí, či už neschopní alebo schopní všetkého, manažéri sú dosadení do štátnych podnikov, a i keď som teda presvedčený, že počas našej vlády v priemere tí manažéri sú predsa o niečo vhodnejší, ale aj tak. Jednoducho štát čo vlastniť nemusí, nech nevlastní, lebo vieme, veď to tu všetci dobre vieme, ako to dopadne. Dopadne to tak, že sa tieto podniky tunelujú, tunelujú a že sa v nich šafári. A nezabránime tomu dlhodobo. Ja som bol dva roky, skoro dva roky šéfom OLO, sme to tam dali veľmi slušne do poriadku, zisk sa, neviem, tridsaťnásobil, respektíve náklady klesli o 30-násobok zisku a po mne tam prišli ľudia, ktorých síce nebudem menovať, neboli to zo SMER-u, ale z tej druhej strany, a vybrali to jak zlatú hus, jak vianočnú hus to vybrali. Aký zmysel mala celá moja dvojročná robota, keď potom tam prišli nejakí, ktorí nemali žiadne zábrany?! Ako prvé kúpili nejaký nezmyselný pozemok, ktorý by nemohli kúpiť, keby to OLO bolo v tej situácii tak zadlžené, ako bolo. Štátne vlastníctvo jednoducho je zlé.
Uvediem vám ešte jeden príklad, SPP. SPP bolo sprivatizované, ale len čiastočne. A môžeme sa baviť o tom, či dobre alebo zle, a jak to bolo s tým kurzovým rizikom a podobne, ale treba si uvedomiť inú vec. V rokoch 2006 až 2010, čiže počas prvej vlády Roberta Fica, dochádzalo k masívnemu tunelovaniu SPP, a to cez dividendy, ktoré ale neboli kryté reálnym ziskom, ale vytvorili sa prehodnotením tovaru, prehodnotením majetku. A takto sa vybralo asi 2 mld. eur z SPP, ktoré SPP ale nezarobilo. A teraz Robert Fico síce hovorí, že vy ste sprivatizovali SPP a zahraniční vlastníci si vybrali 3,5 mld. eur. No oni si to vybrali, ale vďaka Robertovi Ficovi, lebo jednoducho, samozrejme, on dostával tú istú sumu, nie on, ale teda štát, kvázi ako držhubné, oni si vybrali o 2 mld. viac, ako boli reálne zisky, a tým, že precenili majetok a vyplatili si tzv. superdividendu. To sa dialo každý rok od dvetisíc šiesteho alebo siedmeho. Toto je problém s tým štátnym vlastníctvom. A v tejto tlačiarni cenín to samozrejme bude oveľa menšie, ale bude to. Ten princíp bude naďalej. Opäť tam bude nejaký týpek, ktorý chápe, že z cudzieho krv netečie, ktorý by sa zrejme v súkromnom sektore, by si na slanú vodu nezarobil, ale preto, lebo je kamarát, ja neviem s kým, tak tam bude dosadený.
Preto aj, pán minister, tá vaša ambícia teda, že teda chcete vyrobiť, alebo vytvoriť štátnu tlačiareň cenín, opäť ten úmysel je pekný, ale je problematický v tom, že keď sa pozrieme už na tie detaily a na to konkrétne vyhotovenie, tak zas tam bude niekto, kto bude hlavne tam šafáriť.
Povedali ste, pán minister, že vy máte teda odvahu to riešiť. To ja sa teším a oceňujem, že máte odvahu. Aj Robert Fico mal odvahu sa ísť súdiť s Achmeou, ale teraz nás to všetkých, aj vás, bude stáť 50 mil. eur! Lebo Robert Fico mal odvahu. Neschopný právnik, ktorý by, ktorému by mali zakázať sa k právnym veciam vyjadriť, on povie, ja mám odvahu, ja sa teraz idem súdiť s Achmeou, lebo ja mám odvahu, a ostatní sú zbabelci, tí, ktorým sa nepáči, že to budú musieť platiť. Toto je moja obava, keď poviete, lebo tá myšlienka je pekná, jasné, vytvoriť veľkú solídnu, silnú tlačiareň cenín. Len si uvedomte, že to je, to, štát, po prvé, nemá toľko zákaziek, po druhé, nebude to dobre manažovať. A teraz ten argument, že koľko peňazí sme za to zaplatili. No ja neviem, koľko išlo do zahraničia, ale to, čo sa platilo na Slovensku povedzme súkromným tlačiarniam, tak že by toto mal byť nejaký problém, či tie peniaze inkasuje štátna tlačiareň od štátu, lebo tiež vystaví faktúru nejaký povedzme štátny podnik, alebo súkromné? Čo spraví ten majiteľ tej súkromnej firmy? No zaplatí za to svojich ľudí, zaplatí im mzdy, bude to efektívnejšie zrejme, kúpi nejaké, bude mať nejaké prevádzkové náklady a zvyšok je zisk, za ktorý čo? Postaví si dom s bazénom? No tak dobre, no tak ostane to tu. Správny sociálny demokrat si kúpi hodinky za 30 000 eur, to je predsa prašť jak uhoď.
No a teraz, že teda tá Kremnica je unikátna. Je unikátna svojou históriou, treba ale aj povedať, že za posledných 20 rokov bolo, ten archív, ktorý je zrejme na tom to najcennejšie, jak to povedať, no rozkradnutý, tam, tam už je len zlomok z tých vecí. A možnože, keď sa o tomto bavíme, by, pán minister, nebolo od veci to nechať preveriť, že čo všetko z toho archívu pomizlo. A nielen počas vašej vlády, ale celkovo za posledných 20 rokov, aby ste neboli prekvapený, že tá hodnota tej Kremnice... No a teraz čo, kvôli tomu to budeme udržiavať, lebo sídlia v 500 rokov starej budove? Ja si myslím, toto je práve to, čo bráni skutočným dobrým a racionálnym riešeniam, že my si povieme: no tak, lebo 500 rokov tlačia mince, tak teraz musia tlačiť ešte aj štítky, tie známky na alkohol alebo na tabak. Tu vidím v týchto úvahách problém.
Na záver by som ešte rád teda zopakoval, moja otázka, dúfam, že odpoviete, či máte podozrenie, že v tých existujúcich súkromných tlačiarniach tlačia aj po pracovnej dobe navyše. A druhá vec, čo som povedal, že oceňujem, že teda pravdepodobne až, že sa neskôr bude hlasovať, aby vôbec ten zákon existoval ako celok a legislatívci sa mohli na to pozrieť a pri tejto príležitosti možnože aj doriešiť tú otázku pri tom § 53, čo som predtým vravel, tie lehoty, ten posun lehôt.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2013 16:40 - 16:41 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak, pán Duchoň, aj vy ste nám prečítali návrh, zrejme ste mali nutkanie takýto napísať. Opäť to len potvrdzuje to, že ministerstvo financií to nemá dostatočne dobre pripravené, je to šité horúcou ihlou. A chcel by som teda ale prinajmenšom to oceniť, že bude, dúfam, teda niekoľko dní času, že ten zákon navrhovaný sa spíše do jedného celku a že to nebudú takéto siahodlhé, siahodlhé pozmeňovacie návrhy. A že aspoň legislatívci si to budú môcť prečítať. Lebo takto horúcou ihlou šitých vecí, väčšinou to dopadne tak, že potom tam sme zabudli, tam sme nevedeli, tam sme si mysleli, a sú z toho úplne zbytočné problémy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2013 16:05 - 16:07 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán poslanec Petráš, ja som si predtým nevedel vaše meno spomenúť, lebo ja vás asi prvýkrát teraz počujem niečo hovoriť. Neviem teda, že prekvapuje ma tá vaša citlivosť. Hneď hovoríte o osobných invektívach. Ja keď vyslovím podozrenie, že ste to čítali prvýkrát, to nie je osobná invektíva. Osobná invektíva je napríklad, keď kolega Martvoň povie Petrovi Osuskému, že je univerzitný šašo. To je osobná invektíva. Ale vysloviť podozrenie, že ste to čítali prvýkrát, snáď aj pri teda mimoriadnej citlivosti kolegov zo SMER-u, osobnou invektívou snáď ešte nebude. Takže vy ste to čítali niekoľkokrát, hej? Takže pozmeňovací návrh, ktorý vy predkladáte, ste čítali niekoľkokrát. Ja som teda dúfal, že poviete, ja som ho písal. Lebo návrhy, ktoré ja predkladám, tak ich si aj napíšem. Vám to zrejme niekto strčil do ruky, niekto z ministerstva, čo len potvrdzuje to, že tento zákon je šitý horúcou ihlou. No tak dobre, nepovedali ste, že ste to teda vy písali, ale že ste to niekoľkokrát čítali. Chcem vám veriť.
A ďalšia reakcia, to je typicky smerácka, a to neberte ako osobnú invektívu, smerák, smerácka zatiaľ nie je nadávka. A hovoríte teda, že: No, pán Sulík, tak ako vy ste viedli Národnú radu. No tak ja vám poviem, ako som viedol Národnú radu. Okrem toho, že som tu bol úplne nový, myslím si, že som ju viedol o triedu lepšie, ako to vedie teraz pán Paška preto, lebo ja som dodržiaval do posledného písmenka rokovací poriadok. Ale váš predseda pán Paška to nerobí, a potom je tu taký bordel, aký tu občas zvykne. Ako pán Paška je katastrofa pre túto Národnú radu. To mňa s ním porovnávať, no neviem. Ale nikdy sa mne nestala situácia, že by bolo niekomu umožnené, povedzme kolegovi Hlinovi, tak skákať mne po hlave, ako on skáče a mohol skákať pánovi Paškovi po hlave, lebo ten zase to dovolil, aby Kaliňák tu šaškoval, a ide dnu a ide von a tak ďalej. Čiže ja by som pomlčal o národnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2013 15:50 - 16:02 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň, dámy a páni. No, počuli sme tu práve pána spravodajcu odrapkať pomerne veľké množstvo zmien. Ja teda pochybujem, že ste to predtým mali prečítané na základe tých veľa chýb, ktoré sa vám tam pri čítaní podarilo spraviť. To len potvrdzuje to, že tento zákon jednoducho je šitý horúcou ihlou a ministerstvo nie je pripravené robiť takúto komplexnú zmenu.
Chcel by som pripomenúť, že ten hlavný dôvod, prečo vôbec takáto zmena má byť, je presunúť tlač týchto známok, ktoré sa nachádzajú na fľaškách s liehom, do štátnej tlačiarne. A toto celé sa robí pod rúškom boja proti daňovým únikom. Samozrejme, že každý z nás je za to, aby boli daňové úniky čím nižšie, respektíve aby neboli, aby neboli, len jednoducho každá jedna vec sa dá prehnať a tým pádom je možné napáchať ešte väčšie škody. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Ja nespochybňujem, že pán minister Kažimír má dobré úmysly pri boji proti daňovým únikom, spochybňujem spôsob, ktorým to chce dosiahnuť. Ako už v minulosti, neviem, pri minulej schôdzi v rozprave sme sa bavili, živo diskutovali, tak spásu má, má priniesť hĺbkostroj, na ktorom sa teda budú tie pásiky, tie prúžky tlačiť. Hĺbkostroj na Slovensku neexistuje preto, lebo je to pomerne veľká investícia, je to suma okolo 3,5 mil. eur, ten najlacnejší. Zároveň ale treba povedať, že aj ten najlacnejší, a teda najmenší hĺbkostroj bude vyťažený asi na jednu štvrtinu svojej kapacity, čiže už len z tohto dôvodu sa spraví pomerne nezmyselná investícia.
To, že zabránime, ako tu aj pán minister vo svojej úvodnej reči uviedol, aj ohrozeniu na zdraví konzumentov, nie je pravda, preto lebo hĺbkostroj v Čechách majú. V Čechách existuje Štátna tiskáreň cenín, ktorá má hĺbkostroj. Tie prúžky, ktoré sa teda nachádzajú na tých fľašiach s alkoholom, pochádzajú zo Štátnej tlačiarne cenín a sú tlačené na hĺbkostroji. A napriek tomu mala Česká republika škandál s desiatkami mŕtvych kvôli pančovanému alkoholu. Toto skrátka nie je riešenie problému, voči ktorému ministerstvo stojí. To po prvé.
Po druhé, štátna Mincovňa Kremnica nikdy nič netlačila. Skúste si teraz predstaviť státisíce, možno milióny rôznych prúžkov a nejakých tých nálepiek. Ten manažment toho je komplikovaný, obzvlášť, keď má byť každá nálepka jedinečná s nejakým svojím číslom. Napriek tomu to dostanú ľudia, ktorí teda s týmto skúsenosti nemajú, a dostane to štátna Mincovňa. Tam sa kúpi hĺbkostroj, zrejme sa už niekto teší na peknú zákazku, nie je to len hĺbkostroj, sú to aj ďalšie stroje, ako napríklad počítačky a tak ďalej.
Doteraz tieto prúžky tlačili na Slovensku dve súkromné tlačiarne a ja si myslím, že pokiaľ neboli žiadne problémy s týmito súkromnými tlačiarňami, po prvé, a po druhé, hĺbkostroj evidentne nič neprinesie, tak neexistuje žiaden dôvod toto presúvať. Tie tlačiarne to tlačia 15, 20 rokov. Majú s tým skúsenosti, je to vec, ktorá je zabehnutá a fungujúca. A takáto prudká zmena, pán minister, vám zlepšenie neprinesie. Problém totiž nie je to, že tie tlačiarne, ktoré majú licenciu na tlačenie týchto známok, že ony samy by tlačili falošné, respektíve pokiaľ také informácie máte, tak, prosím vás, ich povedzte a potom áno, to mení situáciu. Ale aby ste toto vedeli, by ste tam museli poslať najprv nejakú kontrolu.
V novom návrhu zákona, tam okolo § 53 sa píše teda, že tlačiareň, zrejme už iba tá štátna, v budúcnosti je povinná sprístupniť priestory zamestnancovi ministerstva. To tam je niekde napísané. Ale vy ste o toto za posledné dva roky, ste sa nepokúsili alebo za posledný vyše rok, vyše roka ste sa nepokúsili napríklad v existujúcich tlačiarniach. Ja sa vás teda pýtam, prečo nie sú tie tlačiarne, ktoré to dnes robia, lepšie kontrolované? Alebo teda tá predošlá otázka: Máte vy poznatky o tom, že by došlo k falšovaniu priamo v tých tlačiarniach? Lebo keď je problém, že tie známky na alkohol sa falšujú niekde v nejakej garáži, tak to s tým tlačiareň nemá nič dočinenia.
Uvediem vám iný príklad pre ilustráciu. Keď pán Harman zabil šiestich ľudí so zbraňou, ktorú mal ilegálne držanú, lebo si ju prerobil, tak nemá zmysel tých, ktorí majú zbrane legálne, posielať na psychotesty. Takže o toto viac mám pochybnosti, že to bude fungovať. Po prvé, Kremnica nemá skúsenosti s tlačou, po druhé, tento zákon je nevyzretý, ako sme už počuli, desiatky zmien na poslednú chvíľu. A po tretie, vy ste nepodnikli nič významnejšie, aby ste tie tlačiarne kontrolovali. Preto chcem ešte raz upozorniť, že tu naozaj môže byť problém, aby ste potom nehovorili, že my sme nevedeli, alebo my sme sadli na lep ľuďom z Kremnice a podobne.
No a druhý problém, ktorý je, to je to zvýšenie cien. Dnes tie prúžky niečo stoja, po novom budú asi o polovicu drahšie a podľa toho výnosu, ktorý ste už zverejnili. Vy, pán minister, ste v minulosti v rozprave pri prvom čítaní argumentovali teda tým, že: no veď to je chlast, chlast nie je obchodný tovar, lebo chlast je chlast, a nech tam tie prúžky kľudne sú drahšie; kto chce chlastať, nech si zaplatí. Áno, dá sa k tomu tak pristúpiť. Len, po prvé, nie je to iba nejakého pol centa alebo jeden cent na fľašu, ako ste vraveli. Ako teda to áno, ale napríklad alkohol sa predáva aj v tých malých poldecáčikoch, takých plastových a tam už je to významne viac, respektíve tam ten jeden cent oproti cene toho poldecáčiku robí samozrejme viac ako oproti cene celej fľašky, čiže tam už percentuálne to stúpne citeľne ten náklad. A po druhé, každým jedným opatrením, ktorým zvýšite oficiálnu cenu alkoholu, motivujete výrobcov čierneho alkoholu a vlastne im pomáhate, lebo o to viac sa im bude dariť. Preto je napríklad aj nebezpečné každé jedno zvýšenie dane, lebo vždy to naženie kšeft tým, ktorí vyrábajú alkohol načierno.
V návrhu zákona, tam niekde za § 53, píšete, že zriadite komisiu, ktorá bude rozhodovať o cene týchto prúžkov, známok. A je to úplne vtipné, ako milé teda, že píšete, že v komisii, v päťčlennej komisii majú byť dvaja zástupcovia od výrobcov. Fajn, ale komisia rozhodne väčšinou. Čiže tí traja, tí zvyšní traja sú: jeden je z ministerstva, jeden je z finančnej správy, jeden je zo samotnej tlačiarne. Čiže traja štátni zamestnanci rozhodnú, predpokladám, to, čo im minister nakáže. To je úplne zbytočné, čo tam navrhujete. Bude to nejaké divadlo, asi také divadlo, aké máme pri minimálnej mzde. No tak stretnú sa zamestnávatelia a odborári. Aj tak sa nikdy nedohodnú. Zbytočne tam zabíjajú čas.
Tak možno, že by bolo načase robiť klinčeky s hlavičkami a navrhovať tie zmeny, o ktorých niet pochýb, že povedú k zlepšeniu stavu. Napríklad tie pravidelné kontroly. Čo aj oceňujem, že ste to už zapísali do zákona, teda, že to je v návrhu zákona.
Na záver by som vás poprosil, až je to možné, buď o odpoveď teraz, alebo keby ste sa, pán minister, na to mohli pozrieť. Píšete v bode 60, momentík, v bode 79, že slová tridsiateho, týka sa to § 73 ods. 4, ktorý vlastne hovorí o tom, že dokedy tie dnešné súkromné tlačiarne môžu tlačiť a dokedy môžu tie známky používať. Je to tam niekde okolo toho bodu 70, 68, 70. A pointa je takáto: že dnes ich môžu tlačiť do konca budúceho roka a používať ešte tri mesiace neskôr. To chápem. Ale vy teraz v tom vašom návrhu túto lehotu predlžujete. No, prepáčte, môžu ich tlačiť do konca tohto roka a používať ďalšie tri mesiace. To je pochopiteľné. To, čo vytlačili do konca decembra, môžu ešte tri mesiace dávať. Okej. Ale teraz táto novela, ktorú navrhujete, tá predlžuje tú prvú lehotu o rok a pol, ale tú druhú lehotu iba o rok. To znamená, oni ich budú môcť tlačiť až do júna toho ďalšieho roka 2015, ale používať iba do marca. Tak toto evidentne nedáva logiku.
Možno, že to je preklep, alebo možno, že som to zle pochopil. Možno, že mi nedáte teraz presnú odpoveď. Ale myslím si, že stálo by za to sa na to pozrieť a možno pozmeniť, aby jednoducho tu nedochádzalo k zbytočným potom výkladom, že čo, kto, dokedy mohol. Je to bod 77, už som to našiel. Je to bod 77, týka sa § 73 ods. 4. Tam sa slová "1. január 2014" nahrádza "31. augustom 2015". Čiže to je tých rok a pol aj niečo. No a hneď za tým bod 78, sa "31. marec 2014" nahrádza "31. marcom 2015". Tak ak som to správne pochopil, môžu do konca augusta 2015 tlačiť to, čo môžu distribuovať alebo dať na trh iba do konca marca. To nedáva žiadnu logiku.
Ja vám veľmi pekne ďakujem. Viem, že tieto moje apely na to, aby ste jednoducho robili zmeny, ktoré majú hlavu - pätu, a nerobili zmeny typu pokus - omyl, že to už teraz nepomôže. Ale nebudete môcť povedať, že neboli ste varovaný.
Veľmi pekne ďakujem, a, pán spravodajca, za pekne prednesený pozmeňovák aj vám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 16:33 - 16:35 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem za podporu. Pecunia non olet. Ale to chvíľku potrvá, pokiaľ to pochopia aj tí, ktorí navrhujú zákony.
No, pán Martvoň, ja teda vás obdivujem, ako vy dokážete nielen v tomto prípade systematicky obhajovať akýkoľvek nezmysel, ktorý sem príde. Myslím si, že toto vás robí veľmi cenným v poslaneckom klube strany SMER. Možnože tým niečo naprávate.
Ale poďme teda k tým štatistikám. Tak to, že nejaká štatistika vykazuje, že priemer je päť nocí, nedáva žiaden zmysel, že my musíme teraz dať podmienku piatich dní. Tak keby sme sa už mali o tom baviť, no tak dajme podmienku siedmich dní alebo ôsmich dní, že chceme teda ten priemer zdvihnúť, lebo predpokladám, že čím je to dlhšie, tým je to lepšie.
Ale tu iná vec podstatná, o ktorej si dovolím si tvrdiť, vám uniká. Prečo má do tohto štát strkať nos? Toto nie je úloha štátu, sem dostať 2 milióny neviem koľko ľudí ročne. Toto nie je úloha štátu, aj keď to vo väčšine európskych krajín vidia rovnako pomýlene, ale úloha štátu je zabezpečiť, aby mal každý životné minimum, aby sa tu ľahko podnikalo, aby tu bol poriadok, aby tu, skrátka, justícia fungovala. Toto sú úlohy štátu, a nie zabezpečiť xy turistov, ktorí tu majú stráviť z dní. Toto nie je úloha štátu. A keď teda my si povieme, že ale chceli by sme to, lebo je to dobré, lebo budeme sa tak mať všetci lepšie, fajn, zlepšujme podnikateľské prostredie, lebo na jednej strane systematicky strana SMER zhoršuje podnikateľské prostredie a potom akoby kompenzáciu dáva dotácie, ktoré platíme my všetci. Toto je to pomýlené na tejto politike.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2013 16:17 - 16:29 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ja si delím našu vládu na také dve skupiny, to sú ministri, ktorí sú úplne neschopní, a potom ministri, ktorí sú schopní všetkého. A budem to musieť zrejme prehodnotiť v tomto prípade. A možnože v tej skupine tých neschopných pribudne jeden ďalší kandidát, lebo takúto kravinu navrhnúť dokáže naozaj len sociálny demokrat. Nechajme teraz bokom Rusov a Dom Pérignon, i keď teda verím, že hotel Kempinski v Tatrách skôr dokáže získať z mimoschengenského priestoru na päť dní nejakého turistu ako nejaký maličký rodinný penzión v Žiari. Ale vôbec to, že toto môže niekomu napadnúť, to je presne ten typ rozhodnutia typu, že zakážeme zisk zdravotným poisťovniam, však to nevadí, čo sa tým stane, to je úplne jedno, nevadí, koho peniaze to sú, tuto budeme dotovať pracovné miesta 2 700 eurami mesačne, však, čo, veď sme sa dohodli neplatíme to, tu dva milióny alebo 2,6, mil., alebo 26 mil., už je to jedno, koľko to je. Tak nabudúce skúste rovno zakázať infláciu v ústave napríklad. A možnože to bude fungovať.
Ale tá podstatná vec je, či mal by vôbec štát robiť takéto zákony a takéto dotácie. Jasné, vítame každého turistu, však, samozrejme, každý turista donesie niečo. A niekedy si donesie aj v mastnom papieri desiatu so sebou. Ale nejaké peniaze sem donesie vždy. A otázka ale je, či to treba extra zvýhodňovať. A ja chápem, že, no dobre, veď všetky cestovné organizácie cestovného ruchu, zväzy cestovného ruchu sa vyjadrili, že je to dobrá vec. Len toto je strašidelne slabučký argument. Veď toto je lobing, keď je nejaká organizácia, ktorá je tu od toho, aby vybavovala biznis a peniaze pre nejakú tú svoju oblasť, z ktorých nakoniec je platená, sú tí jej zástupcovia platení, tak je jasné, že budú tvrdiť, že to je dobrá vec, že to treba podporiť. Tak ako výrobcovia áut podporili šrotovné a bola to hlúposť, takisto aj toto je hlúposť. A argument, že veď sú za to všetky zväzy cestovného ruchu, nielen spoločnosť J&T, to je scestné. Treba sa spýtať zväzu daňovníkov, či sú za to, že zrazu 2 milióny eur alebo aj viac ročne pôjde na nejakú dotáciu.
No a teraz sa poďme baviť o tom, čo je to za dotáciu. Tak kto vymyslel tých 5 dní, prečo nie 4 dni alebo 29 dní? Kockami ste si tam hodili? Ako ste zistili, že tých 5 dní je super, najlepšie možné? Prečo je to mimo Schengenu? Prečo je turista z Luxemburska alebo z Nemecka horší ako turista z Číny alebo z Dubaja, alebo z Bieloruska? Nechápem, kto toto mohol vymyslieť. Je to mimo Schengenu, ešte ste tam mali dať, že musia tam byť takí, čo vedia hádzať si tri loptičky naraz. Zaplatí víza, no to je skutočný argument, on zaplatí víza 35 eur. Nebolo by rozumnejšie potom radšej za tie víza nepýtať peniaze? My na jednej strane skásneme 35 eur od turistu. A potom mu povieme, no ale keď tu zostane 5 dní, tak potom povedzme mu, tak kto si požiada o víza na dlhšie ako 5 dní, tak nech neplatí za ne. Toto je presne to. Tu čím viac zoberieme a tu čím viac rozdáme, toto vyznačuje socialistickú vládu. A je to zrejme aj legitímne. Týmto sa dajú možno aj voľby vyhrať. Len treba si uvedomiť, vždy tam niekde niečo ostane. To nie je tak, že tu turista zaplatí 35 eur a tie použijeme na to, že to vrátime tomu, kde on 5 nocí spal. Nie, tam bude určite v tom nejaký úradník namočený, ktorý bude o tom rozhodovať, niekto, kto bude inkasovať za tie víza, potom to bude vyplácať, potom to bude kontrolovať. A takto sa stane, že my si pekne nakoniec živíme armádu úradníkov. Momentálne má náš štát vyše 400 tisíc zamestnancov. A jednou hlúposťou za druhou to bude rásť ďalej.
No a teraz keď si pozrieme, čo som teda už vôbec nepochopil, ten samotný zákon, § 27a teda hovorí o tej účelovej dotácií, fajn, tak v § 29 ods. 10 je napísané, na čo sa môže tá dotácia poskytnúť, dobre. A keď si pozrieme vykonávací predpis, tak tam zas je napísané, čo sú neoprávnené náklady, na čo sa nemôže dotácia poskytnúť, v písmene i) „náklady na obstaranie a odpisovanie dopravných prostriedkov“. Čiže majiteľ hotela, ktorý teda moc strašidelne motivovaný dotáciou 35 eur bude oslovovať takéto cestovky, zistí, že on potrebuje mikrobus, z popradského letiska ich dopraviť do svojho hotela, tak na to nemôže použiť dotáciu, lebo nejaký úradník niekde pri zelenom stole si povedal „no toto nie“. Predpokladám, že potom to bude musieť nejako vyriešiť, zas dotáciu smie použiť na zabezpečenie infraštruktúry, to zas je napísané v tom inom paragrafe. Ale keby to písal úradník, ktorý v živote s tým niekedy robil, tak by si to asi rozmyslel, by sa zamyslel nad tým, ako to, sakra, chceme skontrolovať, na čo on dotáciu použil, čo budeme, ako to budeme robiť, veď on to mal za nejaké obdobie, mal tu tých svojich x prenocovaní, ktoré spĺňajú tieto z prsta vycucané podmienky, 5 dní, dobre, a ide si požiadať o dotáciu, povedzme, že je ešte aj kamoš s tými, ktorí práve vládnu, lebo tá dotácia nie je nárokovateľná, čiže kamoši dostanú skôr ako nekamoši, dobre, ako má štát následne skontrolovať, či on z tejto dotácie si to auto nekúpil, po prvé, po druhé, prečo si ho nesmie kúpiť. Tam bude mať nejakú extra sporiteľničku odstavenú v tom svojom penzióniku a bude môcť platiť len nejaké marketingové štúdia, lebo tie sú zas dovolené? Tak isto strategické, koncepčné, analytické materiály, dokumenty, z toho to smie platiť, kúpiť nesmie auto alebo mikrobus napríklad. To ako chcete, ja to nechápem. Jano, veď aj ty sám si podnikal a predpokladám, že celkom dobre vidíš do účtovníctva a finančných tokov nejakej firmy, povedzme, penziónu, ako chce štát kontrolovať, na čo bola dotácia použitá, keď je raz splnená tá podmienka? Čiže tu si nejakí úradníci niekde na navymýšľali hlúposti a teraz tu musí minister dopravy sedieť a rozprávať o tom, že to robíme preto, lebo oni zaplatili 35 eur za víza a navyše zväzy cestovného ruchu sa predsa vyjadrili, že to je skvelá vec. Len potom si položme otázku, dobre, keď ideme podporovať teda takýchto, tak prečo nejdeme podporovať takých, čo vyrábajú žinčicu. Napríklad príde na salaš turista s mimoschengenského priestoru 5 dní po sebe si kúpiť žinčicu, prečo on nedostane, keď ukáže, že, aha, predal žinčicu turistovi 5 dní po sebe, prečo taký človek nedostane dotáciu? Prečo nedostane dotáciu taký človek, ktorý takémuto turistovi predá jedlo v reštaurácii, práve keď ten turista tu prenocoval? Inkasovaných 100 eur za nocľah je lepších ako 100 eur za obed? Ja si to nemyslím. Toto je práve tá chyba tých úradníkov, ktorí si myslia, že vedia, ako život funguje. Pritom treba si povedať, že veľa ľudí by malo problém sa v súkromnom sektore uživiť, ktorí si vycucajú z prsta podmienky. A potom to len veľmi silne deformuje hospodársky priestor. Vyrobené 1 % HDP z auta je 1 euro vyrobené produkciou áut alebo cestovným ruchom, alebo vedou, alebo niečím podobným, je vždy 1 euro. A my si povieme, nie, to euro, ktoré je z cestovného ruchu, je natoľko dobré, že my teraz donútime všetkých obyvateľov sa cez nejakú DPH-čku napríklad na toto zložiť. Mimochodom, jasné, vláda robí deficity, toto deficit zvýši. Čiže vláda by mala šetriť. A napriek tomu bude takúto hlúposť platiť. No ale keď nebude... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, ďakujem za pripomienku. Hovorí mi tu pán minister, že vláda to teda nebude. Tak prečo to dávame do zákona, keď to tak nebude? (Reakcia z pléna.) To tam bolo. Možnože by bolo načase hlúpy zákon, skrátka, zrušiť. Ale tak možnože § 27a by sa tam naozaj nemusel dávať.
Ja teda súhlasím s tým, že cestovný ruch je dobrá vec, ale nemyslím si, že oveľa lepšia je ako napríklad nejaká produkcia kvalitného biomlieka alebo toho, čo sa to na tých pasienkoch v nejakom Taliansku, v Rakúsku pasie alebo akákoľvek iná aktivita. A robíme z toho cestovného ruchu modlu. A potom prídu iní lobisti, ktorí povedia, ako ďalej ale ešte aj z tohto a z tohto a z tohto. A potom skončíme pri tom, že čo vlastne si môžeme dovoliť, respektíve kto to má vlastne zaplatiť, lebo to je také ako krôčik za krôčikom, kvapka po kvapke. A zrazu zistíme, že štát robí 3 miliardy eur ročný deficit. A keď to chce minister financií vykryť, tak musí vyplácať super dividendy, predať zásoby ropy, sprivatizovať Telekom a podobne. Táto cesta nikam nevedie a pán minister dopravy to veľmi dobre vie. Ja viem, že on to vie. No a o to viac ma to mrzí, že takýto strašidelný zákon, alebo nazvem to opatrenie, teda nie celý zákon, ktorý som čakal skôr od tej skupiny tých neschopných ministrov, príde. No ja by som sa teda hanbil takéto niečo predkladať. Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2013 14:40 - 14:44 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Vážený pán minister, dovoľte mne položiť vám dve otázky, ktorým som neporozumel v tejto novele.
Je to, po prvé, bod 13. Bod 13 vraví, „dosiahol vek ten vodič trolejbusu dvadsať rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla, koľajového vozidla pre špeciálnu dráhu, električky a dvadsaťštyri rokov, ak ide o vedenie trolejbusu“. Ja nechcem teraz tvrdiť, že toto je ten bod, na ktorom stojí svet, ale nerozumiem, prečo môže viesť dvadsaťročný človek električku, povedzme, aj autobus, aj vlak, železničné vozidlo a zrovna ten trolejbus musí si počkať na dvadsaťštyriročného. Ja si viem celkom dobre predstaviť, že v takej MHD v Bratislave toto môže robiť reálny problém, že budú musieť rozlišovať, tak ten má vek ešte iba 23 a nemá vek ešte 24 rokov. Neviem, prečo to tak niekto napísal, ale dovolil by som si dať dobrú radu, možno v druhom čítaní to jednoducho vyhodiť alebo teda to zrovnoprávniť, lebo to môže potom v praxi úplne zbytočne spôsobovať problémy.
Druhá moja otázka na vás sa týka bodu 38. Bod 38 sa teda týka tej debarierizácie, o ktorej tu už bola reč, konkrétne v prílohe č. 3 sa teda doplní podbod 1. 6, ktorý má znieť: „Subsystémy, infraštruktúra a železničné koľajové vozidlá musia byť prístupné osobám so zdravotným postihnutím." Teraz máme tomu rozumieť tak, že všetky subsystémy, ktoré dnes nie sú prístupné osobám, lebo predpokladám, také vlaky alebo možno stanice, alebo nejaké nástupné koridory asi existovať budú, musia byť zrazu jednorazovo prestavané? Keď áno, tak toto nebude stáť päť korún, určite, a potom nerozumiem tomu, že v doložke vplyvov máte napísané, že to nemá žiaden dopad na štátny rozpočet. Takže keď sa teraz nejaká množina vlakov, netuším, samozrejme, aká to má byť, keď desiatky až stovky vlakov budú musieť sa nejako vybaviť, dozbrojiť, voľačo bude treba s nimi spraviť, tak to bude stát nejaký počet peňazí. Nehovorím, že sa to spraviť nemá. Ale myslím si, že je chyba keď v doložke je napísané, že vplyvy na rozpočet verejnej správy nie sú žiadne. Ja si myslím, že tam vplyvy sú. A malo by to byť vyrátané. A, po druhé, bolo by dobré stanoviť dobu, v ktorej to chcete spraviť, lebo predpokladám, že to nespravíte z mesiaca na mesiac. A otázka je aj, či na nejakých vagónoch, ktoré sú možnože rok, dva roky pred skončením životnosti, má zmysel ešte niečo prerábať. Ja si pamätám, na meste Bratislava keď som šéfoval OLO, prijala sa nejaká smernica, tiež to nebolo dostatočne domyslené. A potom sa narýchlo dobudoval niekam na schody taký ten výťah pre vozičkárov, ktorý iba zapadal prachom. Potom tam raz jeden vozičkár išiel, ten si odniesol traumu na zvyšok života, lebo skoro z toho spadol a nikto to nevedel obsluhovať. Aj dobrý úmysel sa jednoducho dá prehnať a dá sa nejako zle vykonať. A tento zákon možnože k tomu smeruje. To je toľko z mojej strany.
Veľmi by som ocenil, pán minister, keby ste v rozprave vystúpili a mohli na toto reagovať, aby bolo možné ešte aj faktickou poznámkou sa ozvať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis