Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som v krátkosti zaujal stanovisko k debate, ktorej som mal možnosť sa zúčastniť, prípadne aj tej, o ktorej som počul z médií, prípadne som si mal možnosť teraz pozrieť.
Budem asi reagovať len na tie veci, ktoré majú nejaký význam v zmysle vecného, pretože drvivá väčšina bola absolútne, absolútne netýkajúca sa témy alebo úplne mimo.
Ale ak môžem teda stručne, pán poslanec Lipšic, v podstate vy ste vystúpili v rozprave počínajúc skráteným konaním cez prvé čítanie, cez výbory a druhé čítanie, resp. ešte aj k ústave, pretože to nebola spoločná rozprava, to bola rozdelená rozprava, viac ako osemkrát určite. V podstate ste nepriniesli od prvej debaty, čo sme mali, nič nového. V podstate spochybňovali ste stále dokola to isté, hovorili ste o tom istom. Hovorili ste svoj názor. Ja som vám raz odpovedal a považoval som za vhodné jedinýkrát odpovedať, pretože opakovať dokola mne sa nechce, teda na rozdiel od vás. Ja chápem, že vy máte potrebu viac k tomu mikrofónu pristupovať.
Ale nie správne ste ma pochopili možno vtedy, keď ste hovorili, že som si alebo že som vám tvrdil v prvom čítaní, že tam, čo sa týka tých väzobných dôvodov, áno, že tam potom súd bude mať nejakú povinnosť zákonom stanovenú. Nie. Ja hovorím: iura novit curia. Prečo? Vy síce spochybňujete, že súd nepozná judikatúru alebo nepoznajú sudcovia judikatúru. To je vec názoru, pán poslanec. Vy tvrdíte, že ju nepoznajú, ja hovorím, že mali by poznať a poznajú. A ak nepoznajú, tak to nie je chyba zákona, ale chyba sudcov. Takže v tomto sa asi nezhodneme a ja s vami nesúhlasím v tomto, ale to je právo každého súhlasiť, resp. nesúhlasiť s niekým iným.
A čo sa týka ďalších, ďalších tém, najviac tu zaznievala téma politický a náboženský extrémizmus. Ja chápem, že je to veľmi citlivá téma, a chápem aj pána poslanca Viskupiča, ktorý vlastne predložil tento pozmeňovák, ale možno je to trošku aj taká fóbia alebo obava zo zneužívania služieb. Ale ešte raz, je tam súd, ktorý kontroluje odpočúvanie, resp. web, ktorý by mal byť nejakým spôsobom pozastavený, čiže čo sa týka politického extrémizmu, prípadne náboženského extrémizmu. Ale veď keď hovoríme o myšlienkach Islamského štátu Daiš, to je, ako by ste to nazvali? Čo to asi je? Ja neviem, ja by som rád počul potom, samozrejme, už asi len v súkromnej debate, ale ja by som rád počul, že čo si pod tým vy predstavujete. Pretože ja si pod tým predstavujem politický a náboženský extrémizmus, pán poslanec.
A pokiaľ si myslíte, že to je len terorizmus, tak tá debata by potom musela byť vyslovene o tom, že tá radikalizácia, ktorá prebieha prostredníctvom tohto štátu a ich imámov a ich proste vyslancov, no tak pokiaľ by sme hovorili, že je to len terorizmu, tak asi by sme si nevystačili, pán poslanec. Pretože oni nehovoria o tom, ako čo vyhodia do vzduchu, čo je terorizmus, ale oni hovoria o tom, akým spôsobom tých ľudí dostať na svoju stranu - a to je politický a náboženský extrémizmus, pán poslanec. Takže pokiaľ si myslíte, že to nie je potrebné, nesúhlasím s vami. Je mi ľúto.
Čiže záverom veľmi stručne chcem povedať, že podľa môjho názoru... (Reakcia z pléna.)
To je síce pravda, ale čo nie je dnes, môže byť zajtra. My nerobíme zákony na dobré časy a na to, čo je teraz, ale čo môže prísť zajtra. To, dúfam, súhlasíte.
Čiže ja si myslím, že ten balíček, tak ako bol predstavený, chápem, niektoré veci sa vám páčia, niektoré menej, niektoré vôbec. Je to vec názoru. Ja som presvedčený o tom, že tak, ako je predložený, plne spĺňa potreby, ktoré štát potrebuje naplniť tak, aby mohol účinne bojovať proti terorizmu. A, samozrejme, aj politickému, prípadne náboženskému extrémizmu, ktorý nepozná hranice. A možno dnes ho nevidíme, možno dnes o ňom nepočujeme, ale to neznamená, že tu nemôže byť.
Toľko záverom. Veľmi pekne ďakujem a chcem vás požiadať, aby ste podporili tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.