Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bavíme sa tu o návrhu zákona, ktorý bol uvedený ako iniciatívny dokument, ktorý hovorí o novom systéme zavádzania štátnej podpory, alebo možnože už aj v kultúre budú existovať tzv. investičné stimuly pre podnikateľov, ktorí chcú, môžu, budú mať záujem investovať do audiovizuálneho priemyslu na Slovensku.
Ja mám nejaké dve základné výhrady, ja sa úplne stotožňujem, bola to rovnako moja výhrada, ktorú hovoril Richard Sulík, že dvojitá hranica pri 2,5-miliónovej produkcii, ktorá ako keby mala prísť zo zahraničia, a ak sa zaviaže alebo teda nejakým spôsobom bude preukázateľné, potom neskôr to potom v rozprave rozvediem, kde ja mám obrovský problém, a chcem sa pýtať aj na, či nebude problém s Európskou úniou, ak odcitujem to uvedené znenie zákona z hľadiska daňového domicilu na Slovensku a jeho podmienenosti pri tomto, či to nevzbudí problém. Prečo to tak komplikujeme, keď už sme sa teda rozhodli ísť cestou investičných stimulov, ktoré by mali mať nejaké blahodarné účinky na fondy?
Ja mám asi tri okruhy otázok a odpustite mi, pán minister, ale v jednom bode sa budem venovať hlavne pri tom kultúrnom teste aj nie celkom filozofii zákona, ale troška konkrétnejšie, možnože tam mám tri veci, na ktoré by som potreboval odpoveď.
Dôvodová správa hovorí a dovolím si zacitovať, že tieto investičné stimuly sa budú týkať, je tu asi preklep, malo by tu byť uvedené na tvorbu, je tu uvedené, že: "No tvorba a výroba realizačne náročnejších filmových diel" - na čo budú tieto stimuly použité - "a žánrov (napr. teda rozprávka, fantasy, sci-fi, historické filmy a pod.)"
Vychádzam z toho, že dôvodová správa, pravda, nebude tým záväzným dokumentom, ktoré by asi určovali tie parametre, ale priamo teda potom následne v kultúrnom teste tu hovoríme o diele alebo "dielo by malo spĺňať a efektívne prispievať k rozvoju audiovizuálnej výchovy, hodnotovej orientácie detí a mládeže". S týmto bodom v rámci tých piatich bodov, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, šiestich bodov prvej časti kultúrneho testu mám však najmenší problém. Možno s určitou mierou nadsádzky pani poslankyňa Vášáryová tu odcitovala jedno z dosť ťažko merateľnou mierou objektivity a to, čo sa pýtal pán poslanec Sulík, či je to nárokovateľné, z toho, ako som ja zákon študoval, aj z tých predmetných ustanovení by som nedokázal teda odkývať hlavou, ako bolo odpovedané, a skôr by som ťa nepotešil, pán poslanec, mám predpoklad, že je to v obrovskej miere závislé od subjektívneho rozhodnutia kreačného orgánu, ktorý bude pravdepodobne dohliadať, a o žiadnej nárokovateľnosti tuná nemôže byť reč, pretože ako dokážeme my objektívne pôsobiť, objektívne zhodnotiť, či to dielo, ktoré by mohlo mať nárok z parametrov, ktoré sú zaradené a môžu získať najväčšiu mieru bodov v tom kultúrnom, čiže 5 bodov z 24 oprávnených je, "ak je založená na zobrazení významnej spoločenskej hodnoty v európskom kontexte, ako napr.: kultúrna rozmanitosť, sloboda, spravodlivosť, solidarita, tolerancia, rovnosť, ochrana práv detí, ochrana menšín, ľudských práv, ochrana životného prostredia, rešpektovanie tradícií, sloboda, solidarita", všetko je. Čiže ale môžeme to dať do jednej - proste to je svetový mier, všetko, proste čiže toto predpokladám, že je jedna a dostáva to 5 bodov z 24 bodov, môže teda dostať.
Druhé kritérium, "ak je väčšina diela nakrútená v pôvodnom jazyku," to je to exaktnejšie, "ktorý je niektorým z jazykov európskych krajín, krajín Európskej únie".
Ten štvrtý bod citovala pani kolegyňa, čiže "dielo významnou mierou prispieva k rozvoju niektorého z filmových žánrov alebo k rozvoju kreativity a originály filmového audiovizuálneho spôsobu zobrazovania skutočnosti", 4 body z 24. Potom máme, ale, aby som bol objektívny, čiže v rámci týchto z môjho pohľadu vo väčšine subjektívnych kritérií v rámci testu, máme body, takisto je ich 24 a tie sú exaktné, čiže zo 48 bodov, ktoré môže získať dielo, a tým pádom získať nárok na túto dotáciu, je 24, viac-menej záleží na subjektívnom rozhodnutí a ostatné sú ako keby merateľné. Dôležité ale pri tomto je, že tá miera, koľko tých bodov získa rozhoduje aj o dotácii, či ju získa, alebo nie, tam je ten 50 % potrebný zisk, čiže "audiovizuálne dielo spĺňa kritéria kultúrneho textu, ak získa spolu najmenej 24 bodov z celkového počtu 48". To znamená, ak máme rozdelenú mieru objektivity na subjektívne a objektívne práve v miere 24, si myslím, že dosť to nechávame v rukách nejakého subjektívneho rozhodovania.
Toto však pre účely prvého čítanie môže byť možno pri ochote sa pobaviť a viac to vycizelovať nie celkom s účelom, nie celkom o filozofii zákona, aby bolo jasné, aj z tohto miesta si myslím, že to, že ministerstvo prikračuje k nejakej možnej kreácii podpory audiovizuálnej tvorby na Slovensku s tým, že okolité štáty majú v parametroch, ktoré spomínala pani poslankyňa Vášáryová, v Poľsku neobmedzené, v Maďarsku 660-tisíc, sa mi takisto zdá tá hranica vysoká, ale tam môže - nemusí byť na diskusiu, či to bude teda predmetom aj druhého, tretieho čítania, následne schválené prezidentom, to uvidíme. Čiže je dobré, že sa ministerstvo vydalo a zameralo sa na jeden z kultúrnych fondov. Osobne - a to je teda ten druhý okruh problémov - ja som sa celkom potešil, že ministerstvo tu spomína zákon z roku 1993 a mení ho aj v tomto, nie v celkom súvise s týmto dotačným alebo dotačným mechanizmom, alebo aj s investičnými stimulmi, v čl. 3 sa mení zákon o umeleckých fondoch, zákon č. 13/1993 Z. z., ale iba v tej miere, že sa koruny, československé koruny - na ten zákon sa výrazne zabúda - sa menia na eurá. Čo je škoda. Tu by som sa chcel opýtať pána ministra, či, som zachytil, nejaké medializované informácie o tom, že aj iné kultúrne fondy, ako je zrovna audiovizuálny, to znamená výtvarný, hudobný a literárny, budú môcť na to, čo veľmi správne podľa mňa bolo vytvorené pre audiovizuálnom fonde, či vznikne jeden veľký kultúrny, alebo sa pozrieme na fungovanie týchto fondov aj z pohľadu toho, ako sú financované, že vy, predpokladám, veľmi dobre viete, že tieto fondy sú takpovediac zavesené na, aj na úhrady verejnosti pri financovaní RTVS a pod., a či príde legislatívna iniciatíva k tomu, aby sme sa nebavili iba o úzkom, aj keď hovoríte v zákone, že riešite komplexne a iniciatívne, či vznikne jeden veľký kultúrny fond alebo či si všimneme, že od '93. roku sa medzi používateľov diel zaradil aj komerčný sektor, že tu máme vysielateľov z licencie a žeby bolo vhodné zmeniť aj financovanie fondov týchto troch, kde vysielateľ z licencie platí ako čierny a ostatní majú zatiaľ stále z hľadiska používania diel prázdniny pri tejto platbe, čoby možno aj uvoľnilo ruky generálnemu riaditeľovi verejnoprávneho média atď. a tak podobne, ale tento návrh zákona sa tomu - nejako s tým nechcem ísť nad mieru. Posledný taký bod, ktorý som naznačil v úvode, je, zacitujem ten predmetný návrh paragrafového znenia a to je, že: "Fond poskytuje finančné prostriedky podľa § 22 na základe písomnej zmluvy o podpore audiovizuálneho priemyslu prijímateľovi na podporu audiovizuálneho priemyslu, subjektu, ktoré má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a je registrovaný u správcu dane."
Ja vítam to, že tieto prostriedky, ak majú byť preinvestované zo štátneho rozpočtu, tak, povediac ľudovo, majú zostať doma. Predpokladám, že na túto otázku máte odpoveď, čo na toto Európska únia, a či nie sme v tomto prípade v rozpore s jednotným trhom a pod., nerád by som bol, aby iniciatíva na podporu mechanizmu, ktorý by mohol rozvinúť audiovizuálny priemysel v miere teda kinematografickej tvorby a pod., by zavádzalo tento problém.
Stotožňujem sa na záver s tým, že, a je to koniec koncov aj v dôvodovej správe, žeby sme mali vytvoriť podporný mechanizmus v Slovenskej republike, ako vy sám hovoríte, z dôvodov, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami a ktorý môže v rozhodovacom procese zahraničných produkcií, ktoré robia zahraničné produkcie, ponúknuť okrem výhod Slovenska aj to, že bude mať vytvorený transparentný dotačný systém v audiovízii, a to aj v tom, že sa pozrieme na objektivitu a mieru objektivity kritéria kultúrneho testu, kritérií kultúrneho testu, ktoré ste sám alebo vaši ľudia s vami zadali. Je to aj v tom duchu, že technologická, výrobná a profesijná základňa na Slovensku nie je vysoká, spomína to aj pani poslankyňa Vášáryová. Naozaj kolegu už nemáme a pri týchto produkciách, preto aj mnohé vznikajú v koprodukciách, že technika sa zdieľa, šetria sa možno finančné prostriedky, a každý sa tešíme každému jednému filmu, ktorý vznikne v Slovenskej koprodukcii, a dúfam, že sa do budúcna budeme môcť tešiť aj filmom, ktoré vznikajú na území Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko, aby sme sa chápali, ja nespochybňujem aj legislatívny nárok ministerstva, aby niektoré konkrétne veci upravovalo vyhláškami, to som sa snažil povedať. Ale považujem za nedobré z hľadiska právnej istoty, že ministerstvo sa ubralo úplne opačnou cestou, a to znamená, že vyhodil aj ten bod, ktorý tam bol z hľadiska tej prvej časovej opony od 6.00 hod. do 22. hod., a všetko sa dostalo do vyhlášky. Čiže ak by bola tá druhá opona, možno presne to isté, čo vravíš, zostala, resp. priamo v tele zákona sa vyskytovala táto úprava a potom následné vykonávacie kroky, tak sa vieme baviť o tom, že toto je účelné. Nemal som na mysli, aby celý podrobný výkon, tak ako je vyhláška koncipovaná, sa ocitla v zákone. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, chcel som začať pôvodne, keďže tento návrh zákona sa venuje niekoľkým okruhom z iného súdka, ale začnem tam, kde moji predrečníci zhruba skončili.
A chcem na začiatok povedať, že bol som zvyknutý, že ministerstvo prichádza s kvalitnejšími návrhmi zákonov, a toto je asi najmenej kvalitný zatiaľ, ktorý, mne sa zdá, za toto volebné obdobie. Mám tu vypísaných asi 7 problematických oblastí. To, čo tu teraz odznelo z úst pána poslanca Hlinu je priamym dôsledkom nie možno snahy ministerstva nejakým spôsobom vysporiadať sa či už s problémom, ktorý máme na základe stanoviska Komisie, či už s druhou alebo treťou oponou, alebo s titulkovaním, či otvorené, alebo skryté titulky. Ale je to dlhodobá vec, ktorú kritizujem, a to je, prečo sa zavádzanie druhej opony, prečo povinné označovanie programov, a teda následný mechanizmus ich vykonávania sa deje mimo zákon a nie je priamo obsahom zákona, ale pristúpilo sa k inej právnej norme alebo k inej sile právnej úpravy a to je vyhláškou.
V podstate tá, nechcem, aby to zostalo vo vzduchu, aby táto nahrávka na smeč, ktorá tu prišla, prišla od pána poslanca Hlinu, bola jednoducho zamietnutá tým, že mu vysvetlíte šírku legislatívnej úpravy v tejto miere a odkážete ho na vyhlášku a poviete, že tie veci, na ktoré on sa sťažuje, sú predsa upravené v inej norme a nie priamo v zákone. Filozofia tohoto je pre mňa neakceptovateľná. Vyzývali sme to, aby vyhláška z roku 2007 sa stala obsahom zákona, aby možno nemusela ani pani poslankyňa Mezenská žiadať o vysvetlenie priamo ministra, pretože to v zákone nenachádzajú.
Čo v zákone nachádzajú, je v podstate vynechanie bodu, ktorý môžme ľudovo označiť, a chcem sa na to odvolať, že je to ľudové označenie, kedy ste z tela zákonu vyňali jeden bod, kde vysielanie, ktoré bolo medzi 6.00 až 22.00 hod. možno v rámci právnej čistoty, bolo zo zákona vyňaté. A predpokladám, že aj tá argumentácia bude v tomto duchu, že nech sa upravujú podmienky, teda vyhláškou absolútne, všetko bude obsiahnuté vo vyhláške a potom aj následné mechanizmy označovania a sankcií sa budú odvolávať na tento právny predpis.
Myslím si, že z hľadiska čistoty právneho predpisu, všeobecnej zrozumiteľnosti by v zákone o vysielaní a retransmisii mala byť vyhláška obsiahnutá ako taká aj prvá, aj druhá opona, aj podmienky zadeľovania do jednotlivých kategórií, pretože to zneisťuje ako samotných poslancov, a videli sme to pri rozprave a následných poznámkach, a to už nehovorím verejnosť, ktorá by sa mohla domáhať svojich práv.
Takže to, čo sme hovorili aj pri zavádzaní druhej opony, že nepristupujme k tomu, aby sme, aby ministerstvo vo svojich rukách, čiže exekutívna moc nástrojmi, ktoré sú legitímne, to nespochybňujem, ale nie celkom čisté a možno verejnosť môže byť týmto zavádzaná a nevie sa potom orientovať v týchto právnych úpravách, aby to bolo upravené priamo v zákone. Toľko na úvod možno k tomuto základnému filozofickému problému, a predsa budem apelovať, aby úprava pri ochrane maloletých sa stala obsahom zákona a nebola riešená vyhláškou, dá sa to aj takto jednoducho povedať.
Ďalšie body, ktoré, budem ich smerovať možno v miere otázok, keďže sme v prvom čítaní, aby sme sa mohli pripraviť na druhé čítanie. Mňa by teda zaujímalo, napr. bod, kedy hovoríte o nezávislom vysielaní. Aby sme neboli iba kritickí, zadefinovanie 10 % novej tvorby pri nezávislej tvorby je vec, ktorú ja osobne môžem iba privítať. Možno sa môžme baviť o výške toho percenta. Pravdepodobne bude ministerstvo prihliadať nejakým reálnym situáciám, že táto tvorba v tom období, ktoré stanovilo ministerstvo, môže v tomto percente byť reprezentované, a tým pádom zaviazať touto povinnosťou vysielateľov aj v zmysle toho, aby táto tvorba mohla vznikať, je privítaniahodný posun.
Čo ma však ale zarazilo pri týchto percentách, pri nezávislej tvorbe sa ešte upravovala jedna vec, ktorá nie je spomínaná, aspoň som nenašiel v dôvodovej správe, a to je, že sa upravuje pre vysielateľa zo zákona alebo teraz telerozhlas, RTVS, kde sa pristupuje k úprave práve pri nezávislej produkcii z 20 % podielu na 15 % podiel. Chcel by som sa spýtať, čo ministerstvo k tomuto viedlo aj vzhľadom k odvolávania sa na programové vyhlásenie vlády a deklarácie ministra, ktorý chce podporovať v tomto prípade európsku, ale môžme pod tým vidieť aj domácu tvorbu. Prečo sa percento pri vysielateľovi verejnoprávne znižuje z 20 % na 15?
Druhá vec, pri licenčnom konaní sa z môjho pohľadu pristupuje k dosť k jednej zásadnej a významnej zmene. Ja si dovolím odcitovať. V § 48 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "Účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie alebo konania o zmenu licencie na terestriálne vysielanie je oprávnený podľa novej úpravy nahliadať iba do tej časti spisovej dokumentácie, ktorá sa týka výhradne jeho žiadosti. Rada je povinná zabezpečiť, aby sa účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie nemohol oboznámiť s údajmi, ktoré rade na účely tohto konania poskytol iný účastník konania."
Keď sa to prerozpráva do normálneho jazyka, čiže účastník konania, ktorý zaslal nejaké informácie rade, môže požiadať iba o informácie, ktoré zaslal rade on. Snažil som sa dopátrať k nejakej všeobecnejšej úprave a k všeobecnejšiemu postupu v tejto oblasti a takisto rozkódovať to, prečo ministerstvo pristupuje k tomuto kroku. Odpoveďou je, že štandardne pravdepodobne tá obhajoba pôjde v tom, že tieto údaje môžu obsahovať nejaké obchodné tajomstvo alebo nejaké údaje, ktoré by nechcela protistrana, aby sa jedna strana, aby sa k nej dostala druhá. Na druhej strane si však myslím, že toto by malo byť predmetom nielen posudzovania účastníkov konania, ale to, či niekto pred radou obstál a na základe čoho obstál, by mohlo byť predmetom posudzovania aj verejnosti, aby sme mohli verejnosti urobiť, alebo ak sa bude na tieto otázky pýtať, prečo niekto licenciu dostal a prečo niekto nie, tak aby mohol na základe dokumentov, ktoré rade poslal, toto posúdiť. Nerozumiem tomu. Myslím si, že je dosť zásadný skok v tom, ako licenčná rada koná, a tento konkrétny paragraf mne sa zdá až trošička absurdný, že by som mal možnosť žiadať o údaje pred radou, ktoré som tam sám zaslal. Načo by mi boli? Veď ich mám, som ich tam posielal. Čiže to, aby sa údaje, ktoré boli rade zaslané, aby sa s ním mohla zaoberať nielen protistrana, ale aj široká verejnosť a mohla posúdiť, či rada rozhodla relevantne, keďže naše podmienky konania pred licenčnou radou sú viac súťažou krásy ako relevantne určenými parametrami, a tam by mohlo zamerať svoju pozornosť, aby sme dokázali zadať také podmienky, ktoré sú následne kvantifikovateľné a dohľadateľné, prečo jeden projekt, ktorý môže byť napísaný na A4 v licenčnom konaní, uspieva, a prečo projekt, ktorý napríklad pri obnove licencií, kde vysielateľ z licencie vysielal, nemal takmer žiadne konanie pred radou, jeho licencia obnovená nebola a úplne iný subjekt, ktorý dovtedy pôsobil ako právnická organizácia, odrazu bude frekvenčné pásma využívať lepšie ako ten, ktorý to pred ním robil 8 rokov.
Tretí bod sa bude venovať tomu istému, čo hovoril predrečník Laci Sólymos. Viem, že v dôvodovej správe hovoríte o tom, že Komisia nás požiadala o to, aby, alebo vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania, a teda venovala sa tomuto licenčnému konaniu. Ja mám jednu obrovskú výhradu a to je, keďže viem, že tu sedia aj právnici z ministerstva, viete si predstaviť, že bude v rámci všeobecnej platnosti a k tomu, aby existovala nejaká právna istota, že v právnom texte je definícia toho, ako bude ministerstvo alebo orgán na to určený postupovať nasledovne: "Rada je povinná posudzovať a prihliadať aj na skutočnosť, či existuje" - a teraz sa podržme - "dostatočná ponuka regionálneho vysielania."
Čo je to dostatočná ponuka? Ako, viem si predstaviť percentuálne. V regionálnom vysielaní neexistuje, stanovíme si v štátnom jazyku 50 %, 60 %, 70%? Tomuto pravdepodobne budeme všetci rozumieť, ale dostatočnej ponuke nerozumiem. Niekde to môže byť kvantifikované ako minúta rozhlasového vysielania, niekde ako 24 hodín. Proste v rámci právnej istoty by som si dovolil apelovať, lebo je to dokonca v dvoch bodoch, keďže sa v § 47 aj § 25, čiže tam, kde je definovaná tá povinnosť, aj v paragrafe, kde sa odvoláva teda na potom nejaké možné postihy pri tomto, v oboch je zopakovaný ten istý terminus technicus, to znamená neexistuje dočasná, dostatočná ponuka regionálneho vysielania. Myslím si, že mali by sme v tomto bode vyhovieť rade a zabezpečiť vysielanie aj v jazykoch Európskej únie, ale malo by pri kreovaní právneho textu byť úplne všetkým jasné, ak ich touto povinnosťou a jej následnou vymáhateľnosťou a pokutovateľnosťou chceme zaviazať, aby nie personálne a politickými nominantmi obsadený orgán Rada pre vysielanie a retransmisiu vykladala zákon, čo dostatočné je a čo dostatočné nie je. Dajme tam percentuálne vyjadrenie a myslím si, že bude všetkým jasné, o čo ide.
Ďalší okruh problémov je samotná problematika opony. Keďže sa tu tomu venovali dvaja poslanci predo mnou, ja nemám pred očami nejakú červenú zástavu a nepozerám sa na ochranu možno z úzkoprsého, pardon, z nejakého úzkoprsého záujmu alebo veľmi emotívne. Napriek tomu si myslím, že uvoľňovanie v oblasti audiovizuálneho pôsobenia v tejto - aj cez môj liberálny pohľad na svet - nie je celkom správna cesta. Vyčítali sme vám aj na výbore, aj predtým, okrem toho, že teda toto vypadáva zo zákona a deje sa to iba úpravou vo vyhláške, že to, čo platilo predtým, a nebolo to vymožiteľné, to znamená povinné označovanie. My sme si povedali, že my tuto, táto novela nie je celkom jednoduchá, lebo myslím, že zasahuje do piatich zákonov. Čiže zákon, ktorý ukladal vysielateľom povinnosť označovať, ak sa mal pretaviť aj do toho, že tá povinnosť bude ohraničená dennou dobou a bude sa prihliadať aj pod pokutami a príde k reálnej vymoženosti tejto povinnosti. Čiže to, čo naozaj vysielateľ označí, že je vhodné do 12 rokov, že je vhodné do 15 rokov a že vhodné do 18 rokov, sa odrazu, ak sa to dostalo teda do vyhlášky a vykonávacieho predpisu, že na toto sa bude tá vyhláška odvolávať pri zavádzaní druhej opony, tak odrazu sa tie kritériá ponížili. Jednoducho povedané, niektoré definície aj pod mohutným pripomienkovaním nakoniec Radou pre vysielanie a retransmisiu, a teda myslím trojnásobnému odloženiu účinnosti toho, prišlo k nejakému kompromisu. A zrazu sa to, čo sme aj upozorňovali, že zamerajme sa aj na programy, ktoré sú zamerané na odkazovanie na budúce obsahy, ktoré budú vysielané v tých hodinách, aby sa nám nestalo, že tieto programy budú zaraďované v inej, v inom časovom horizonte a tie budú odkazovať na tie obsahy, ktoré sú ako keby vhodné pre vyššie vekové skupiny. No a, čuduj sa svete, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pardon, na portáli právnych predpisov, som pozeral presne to, čo tu kolegovia kritizovali, že obsah, ktorý je vhodný pre nižšiu vekovú kategóriu, pardon, vyššiu vekovú kategóriu sa môže promovať aj v čase, kedy sa na televíziu dívajú aj deti alebo môžu dívať deti, ktoré spadajú do tej nižšej vekovej kategórie. Jednoducho povedané, platil tu zákon o povinnom označovaní a na základe neho vysielatelia označovali programy. Keď to malo byť vymožiteľné, znížili sme to o kategóriu. Čo bolo vhodné pre 18-ročných, odrazu bolo vhodné aj pre 15-ročných. A keď budeme hovoriť o upútavkách, tak to sme znížili ešte o jednu, čiže to, čo pôvodne bolo označené vhodné nad 18, tak na toto môžme upozorňovať upútavkami 12-ročné deti.
Nemyslím si, že je to vhodné a ten príklad o vhodnosti obsahu alkoholovej fľaše je tuná, ktorý spomínala Janka Žitňanská, veľmi na mieste. Pravdepodobne k tomuto príde nejaká obhajoba. Na ňu sa teším. Tiež by som sa pripájal k tomu, aby sme mohli aspoň faktickou na ňu reagovať, či by nebolo vhodné vystúpiť k tomu v rozprave.
Posledný okruh, ktorý, ktorý by som chcel označiť, je, sú problémy, ktoré sa tu upravujú. Týkajú sa vlastne vyberania úhrady. A mňa tam, chcem to aspoň spomenúť v rozprave, zarazil jeden bod a to je, že s údajmi, ktoré, s ktorými disponujú vyberatelia a tiež to zacitujem: "Na účely preukázania nároku podľa § 5 vyberania úhrady, kontrola platenia úhrady a vymáhanie úhrady je vyberateľ úhrady" - a bude po prijatí tejto úpravy - "oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať a spracúvať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania." Čo znamená, že bez vedomia človeka budú orgány, myslím, že je to SIPO, Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika, môcť nakladať s údajmi spôsobmi, ktoré definuje zákon alebo teda bude definovať zákon, a to je, sa budú môcť kopírovať, skenovať alebo inak zaznamenávať tieto úradné doklady. Nemyslím si, že toto je celkom správny krok, i keď na druhú stranu viem, že zosúladenie databáz s ktorými disponuje verejnoprávny vysielateľ, a databáz týchto vyberačov podľa čísla, ktoré spomínal generálny riaditeľ na výbore je to 30-percentný nesúlad medzi týmito dvomi databázami, kde pravdepodobne budú ukryté nejaké finančné prostriedky.
Je to cesta dobrým krokom, zároveň je cesta dobrým krokom, že vedenie RTVS-ky sa po dekáde a možno aj väčšom období, čiže po niekoľko desaťročí rozhodlo teda navštíviť vyberateľov, a myslím, že spomínal pán generálny riaditeľ, že sa tam, že boli nejaké tri rokovania s týmito vyberateľmi a pravdepodobne zefektívneniu výberu a nájdenia možných zdrojov, aby neunikali, je dobrý krok. A nemyslím si, že by sme na úkor ochrany osobných údajov mali pristupovať v zákone o vysielaní a retransmisii touto úpravou, ide to urobiť aj lepšou cestou.
Takže nemôžem inak, a preto si dovolím dať procedurálny návrh, pán spravodajca, nie o zastavení rokovania, ale na to, aby bol predmetný návrh zákona vrátený ministerstvu na dopracovanie. Ďakujem.

Ďakujem. Troška ohnivejší vstup do diskusie. Ďakujem zaňho. V mnohých parametroch možno súhlasím, dúfam, že to nepôjde cestou - navždy SMER a nikdy inak -, ale obmedzovanie slobody prejavu tak ako vy, pán Zsolt Simon, takisto, všetci ostatní z opozície, aj ja si dokonca myslím, že toto bude vadiť a mohlo by vadiť aj kolegom z vládnej strany, pretože občianska spoločnosť tu za ten krátky historický úsek urobila veľké veci a skôr by sme jej mali byť vďační a nie klásť polená pod nohy aj tak apatizovanému obyvateľstvu Slovenskej republiky. Takže dúfam, že tieto naše výhrady padnú na úrodnú pôdu a strana SMER sa nevydá cestou betonácie pomerov, aby hlas občianskej spoločnosti bol zadupaný a ešte menší ako v súčasnosti. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, chcem sa úvodom ospravedlniť za päťminútové meškanie aj za veľkorysosť pána ministra, aj pani predsedajúcej, keďže som strávil asi 5 minút navyše v zápche na moste SNP.
Dva zákony, ktoré predniesol alebo priniesol minister do nášho pléna, oba sa týkajú všeobecne povedané politickej súťaže. Táto rozprava vlastne pri druhom znení končí týmto dňom. Predpokladám, že aj jej dĺžka hovorí o tom, že keďže sme začali o tom rozprávať ešte v piatok, o tom, že sú to dôležité zákony a že môžu zasiahnuť alebo majú ambíciu upraviť niektoré volebné pravidlá, niektoré možno výhrady a výhrady k tej ceste alebo k tej filozofii, ktorú zvolilo ministerstvo, som hovoril pri prvom z nich. Niektoré, možno 4 zásadné pripomienky k filozofii zákona a zmien, ktoré sa chystajú urobiť, by som si dovolil povedať aj teraz. Povedané bolo veľa a pravdepodobne bude na čo reagovať. Vítam to, že pri určovaní pravidla politickej súťaže by mali byť zainteresovaní úplne všetci a nielen cez politické spektrum, nielen cez parlamentné politické spektrum, ale tvoríme zákony aj pre nezávislých kandidátov, v tomto prípade, a možno v podstate celú spoločnosť, ktorá sa nejakým spôsobom chce a mohla by sa politickej súťaže a jej niektorých parametrov dotknúť.
Minister hovoril na začiatku alebo väčšinu času sa venoval dohliadaniu alebo tvorbe, kreovaniu nejakého orgánu stálej volebnej komisie, možno profesionalizovaného orgánu, ktorý by už nebol kreovaný len pred, ad hoc pred nejakými voľbami, ale stál by, bol by kreovaný stále a dohliadal by nad pravidlami súťaže, ktoré zákonom zadefinujeme.
Problém, ktorý spomínal, bol v personálnom obsadení a ja by som si dovolil možno zoširšia ten problém v personálnom obsadení, obsadzovaní, nemáme len pri stálej volebnej komisii, ale možno je širší, tých dvanásť, ak si dobre pamätám, 12 ľudí, bol vymenovaný nejaký jeden-dvaja, ktorí by teoreticky mohli byť, a predpokladám, že, a dúfam, že kreácia tohto orgánu bude čo najviac transparentná a budú do nej zahrnuté všetky možné dotknuté subjekty. Ja tento moment vytvorenia tohto orgánu vítam a dúfam, že to ku transparentnosti a kvalite volebnej súťaže prispeje.
Čo sa týka a spomenuté to bolo viacej, tento druhý zákon sa dotýka marketérov, marketingových organizácií, definície volebnej kampane, čo je volebná kampaň, kedy začína. Takisto sa prikláňam k tomu, aby sme určili, ak pri volebnej kampani sa majú zarátavať náklady s ňou súvisiace, aby sme určili presný čas, resp. nejaký iný parameter, ktorý by dokázal povedať, že toto už budeme pre účely tohto zákona pokladať za začiatok volebnej kampane a všetky finančné prostriedky, ktoré boli počas tohto vynaložené na propagáciu myšlienok, tváre, osobnosti, hocičoho, budeme považovať nie za propagáciu osobnosti alebo myšlienok ako takých, ale táto propagácia sa deje pre účely politickej súťaže, čiže pre účely volebnej kampane.
Ak tam, myslím, že to Igor Matovič spomínal, ak tam tento začiatočný moment nebude, tak teoreticky, ak to prenesieme ad absurdum, tak to môže byť hocičo, čo sa v komerčnej sfére objavilo od narodenia nejakého kandidáta a mohlo by sa to zarátavať do volebnej kampane, čo asi celkom legislatívny zámer nemal na mysli.
Čo ma najviac vyrušuje a to vyrušilo, predpokladám, úplne každého, kto sa zapojil do rozpravy, bol ako keby zákaz tejto kampane pre iné subjekty. Kolega, bývalý, zo SaS, myslím, že to bol Miškov, ten hovoril o anti-Shooty ustanovení a pod., ja mám, možno aj to, samozrejme, nejaké antikampane, ale ja mám skôr na mysli úplne inú vec, keďže sa netajím tým, že pochádzam z prostredia novín a vydávania regionálnych novín. Ja ešte za obdobia, kedy som pôsobil v tomto vydavateľstve, si pamätám niekoľko možno desiatok, nechcem to nazvať, že antikampaní, ale v rámci tej, kde vyššia vizibilita pre politické otázky, a to je zrovna, možno je to na škodu, ale zrovna je to tesne pred voľbami a pod. Pamätám si okresné mestá, kedy opozícia alebo ľudia s iným názorom, keďže predtým než sa rozhodli vydávať alebo vydať svoj vlastný nejaký pohľad na vec v čase volebnej kampane, to robili presne tesne pred voľbami, neboli nijak politicky organizovaní, boli to väčšinou občianske združenia, nevedeli si pomôcť so zastupiteľmi, ktorí ich reprezentovali v miestnych zastupiteľstvách alebo parlamentoch, a vydávali svoje tlačoviny, ktoré poukazovali na nejaké nekalé súťaže, a ja si myslím, že to bolo len dobre. Išli za vlastné peniaze, na vlastné tričko, s dosť neistým výsledkom, keďže sa stavali proti establishmentu, a potom vznikali, jeden mi tak utkvel v pamäti, napr. tlačoviny Pravda o Senci a, čuduj sa svete, odrazu sa takmer istý primátor primátorom nestal, nejaká časť politickej reprezentácie sa priklonila k týmto aktivistom a celé sa to dialo počas volebnej kampane a celé sa to dialo tým, že, samozrejme, z niečoho to chceli zaplatiť, tak nejaká časť podnikateľov miestnych sa do tohoto zapojila, čiže boli tam aj inzeráty a oni si aj tieto články, alebo ako to nazvať, platili.
Takže vnímam to, nechcem to používať ako veľké ohnivé slová o zaliepaní úst a pod., viem, že sa to deje pri komerčnej sfére, ale nemali by sme sa báť iného názoru a myslím si, že či už občianske spoločnosti, kvalitné diskusie množstva diskutérov, ktorí sa zapojiť chcú, ktorí v prípade, že nie sú spojení so štandardným politickým establishmentom, ťahajú vždy za výrazne kratší koniec, a keď už naozaj to dosiahne hraničnú mieru, že sa chcú nejak vyjadriť, tak si teda zaplatia inzerát, bilbord a nejakým spôsobom poukážu na veci, ktoré aj na komunálnej, aj regionálnej úrovni, kde predsa len k tým problémom majú tí ľudia bližšie. Zaplatia si inzerát aj počas behu politickej kampane s úmyslom, keďže na Slovensku, bohužiaľ, to veľakrát funguje tak, že volení zástupcovia potrebujú voliča len pri akte volieb a potom štyri roky nie, tak zrovna pred voľbami chcú svoje postoje a svoje názory, ktoré často smerujú aj k tomu, že zlyhávajú inštitúcie a nevedia nikde sa domôcť svojej pravdy, tak je veľmi dobré, ak to môžu establishmentu ukázať aj spôsobom, a bolo to doteraz dobre, aj platenou reklamou, aj počas volebnej kampane.
Čo ma najviac zaráža, je tu taký, nazvem ho politologicko-filozofický spor, o tom, aký, aký veľký má byť volebný obvod. Patrí to z môjho pohľadu, ale keďže sa tu kolegovia vyjadrovali aj v tejto súvislosti tuná, patrí to k tomu prvému zákonu. Ja už mám na toto len jednu odpoveď. Ak by som vychádzal z tej tvrdej logiky Richarda Sulíka, ktorý hovorí o tom, že ak je poslanec Národného parlamentu, má ho voliť, voliť občan Slovenskej republiky bez volebných obvodov, sa potom, dám len rečnícku otázku, čo potom Európska únia? Budeme voliť zástupcov do Európskeho parlamentu z celej Európskej únie, bude to jeden volebný obvod? Myslím si, že všetci vieme, ako by to asi dopadlo, to znamená, že, to znamená, že, ja hovorím o zastupiteľoch, lebo pri prezidentovi asi nebude spor, že ho budeme voliť všetci, ale ten jeden volebný obvod, ak by to bola Európska únia, tak by sme tam mali, predpokladám, kopec známych hercov z Európskej únie, lebo nikoho iného nepoznáme, a možnože by sme tam nemali zo Slovákov, ktorí tu vizibilitu v rámci Európskej únie ako jedného volebného obvodu mať nebudú. Čiže tá logika kríva. Ja by som to skôr videl v tom, že nechajme túto tému zatiaľ mimo, a poďme sa baviť mimo témy medzi prvým a druhým čítaním a volebné obvody pravdepodobne témou budú a neviem, či aj keď teda, našťastie, ambíciou oboch predložených noviel meniť pravidlá súťaže, až do tejto hĺbky nešli.
Úplne na záver by som chcel poznamenať, keďže ja som sa v prvom, v prvom príhovore dotkol tém nezávislých kandidátov. Troška ma sklamala diskusia včera na RTVS 1, kedy sa téma dotýkala nezávislých kandidátov, a za nás to tam musel odrozprávať pán kolega Martvoň a týmto mu aj ďakujem, že spomenul, keďže máme taký mediálny blackout, naše hnutie, napriek asi najvyššej aktivite klubovej, ktorá tu vôbec v parlamente je, a nezávislých kandidátov, teda by som chcel dať záväzok, čo mi napadol, aby sme tu nedohadovali aj s ministrom cez to, že kde to funguje a kde nie. Podľa mojich vedomostí z 28 krajín Európskej únie 7 má umožnenú kandidatúru nezávislých kandidátov. Dal som to teraz spracovať, takže prinesiem vyčerpávajúci materiál k tomu, ako to beží, aby sme, keďže ja som skôr marketér a pán minister je právnik, aby sme si nechali poradiť od politológov, aby sme si všimli to, že po Slovensku tu vznikajú rôzne aliancie nezávislých a že čím ďalej väčší tlak na to, aby reprezentanta, ktorý má zastupovať záujmy voličov na báze individuálnej a nestraníckej, aby sme mu urobili za dosť a netlačili ľudí presne opačným smerom, kde či už táto novela zákona robí ako keby z nezávislého kandidáta strašiaka, ako keby sme sa ho báli, a sťažujeme mu podmienky oproti straníckym kandidátom aj v predloženom návrhu zákona. Dúfam, že toto si nejak vydiskutujeme, a či zatiaľ v regionálnej a lokálnej úrovni nezávislí kandidáti budú aspoň na rovnakej úrovni ako kandidáti, ktorí kandidujú za politické strany.
Toľko odo mňa. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Z tohto rozsiahleho prejavu mňa zaujal jeden fakt a ten, kedy si pán poslanec všimol ako keby ten strach pred nezávislými kandidátmi. Ja musím povedať, že som si našiel stanovy strany SMER, tam v čl. 7 je zánik členstva. Členstvo strany SMER zaniká totižto podľa bodu a) úmrtím člena a podľa bodu d) v druhom článku zaniká, ak straník strany SMER podá kandidatúru na verejnú funkciu ako nezávislý kandidát bez predchádzajúceho písomného súhlasu politbyra. Čiže áno, majú, majú strach pred nezávislými kandidátmi a majú to aj v samotných stanovách svojej strany. Takže nezávislá kandidatúra svedomia a presvedčenie poslancov pravdepodobne nie je dôležité. Dôležitejšie bude to, aby poslúchali. Inak bude vylúčený zo strany.

Ďakujem. Ja som hovoril o kontrole okrskov pri mechanizme, že zákon na to pamätá, ale v tom duchu, že je to tak zložitý mechanizmus, že ak sa vyskytnú niektoré pochybenia, tak tá oprava sa veľmi ťažko zabezpečuje. Ja som spomínal číslo 35, čo je v miere štatistickej chyby pri 6 tisíc okrskoch. Napriek tomu sme si dali tú prácu, napriek tomu tá náprava je veľmi ťažká. Ale zmyslom toho bolo, že napriek tomu, že teraz máme takto nastavené pravidlá, a to znamená, že volebný proces môžu kontrolovať všetky politické subjekty, ktoré prejavia ochotu a majú rovnaké podmienky pri odmeňovaní, prečo ideme opačným smerom a zabezpečujeme odmenu, alebo robíme dve kategórie tých kontrolórov alebo okrskárov, alebo ako ich nazveme? To bol celý point.
Čo sa týka diskusie, hovorím, nie je diskusia ako diskusia. Lebo ak má byť výsledkom, čiže nebudeme hovoriť iba o proces, procese, že diskutujeme a toto stačí, ak má byť výsledkom nejaká, nejaký kompromis, tak ja ho, napríklad tie body ohľadom kontroly, ohľadom práva odsúdených a podobne, nevidím a nemyslím si, že polročné obdobie naozajstnej diskusie, ktorá ku kompromisu povedie, by bolo na škodu veci.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Máme troška menej obsadené plénum. Dúfam, že bol dobrý obed. Takže ak by som mal voľne nadviazať na moje vystúpenie spred obeda, chcel by som už len pristúpiť k nejakému zhrnutiu vystúpenia a možno zopár postrehov.
A pripojiť sa teda k procedurálnemu návrhu k prerokovanému bodu programu, pre pána spravodajcu, a to, aby sme stiahli tento bod programu a nerokovali sme o ňom ďalej.
Čiže ako prvé som spomínal, že tento zákon je jednoduchým zákonom, čiže aj teraz, aj do budúcna ho bude mať stále v rukách sedemdesiatšesťka z tohoto pléna. A osobne to považujem za chybu. Na to, aby sme nie s prosíkom bežali za vládnou stranou, ale aby sme urobili zadosť tomu, že pravidlá súťaže, ktorú voláme politická súťaž, aby sa k nim mohli, ale nielen mohli, ale aj museli vyjadrovať všetky zainteresované subjekty, okrem politických možno aj ďalšie, bolo by vhodné upraviť toto aspoň na vyššiu mieru rigidity, a to je 90. Toto by mohlo nejakým spôsobom zabezpečiť deväťdesiat poslancov.
Čo sa týka komisií okrskových, spomínali to tu viacerí. Na začiatku tejto schôdze som mal ja poslaneckú iniciatívu na to, aby sme umožnili vo VÚC-karských aj v lokálnych komisiách, keďže tam už nezávislí kandidáti kandidovať môžu, aby sme umožnili aj nezávislým kandidátom zabezpečiť proces kontroly volebného procesu, a to teda tak, že by sme stanovili presný počet osôb a medzi nimi by sa rozhodlo losom. Pán minister spomínal, že bol to jeden z nápadov, ktorý mohol mať úspech, aby rozhodoval v zastúpení volebných komisií los, vraj to neprešlo. Ja si myslím, že je to asi najspravodlivejší systém, ktorý, o ktorom hovorí história. A preto som aj prekvapený, že do návrhu zákona sa dostalo niečo úplne opačné a idúce v protismere snahy o stransparentnenie a lepšiu kontrolu volebného procesu, kde sa teda obmedzuje, alebo chce sa obmedziť možná kontrola na úspešné strany v minulosti, alebo strany, ktoré získali viac ako 3 percentá.
Tretí bod. Tento zákon sa venuje tomu, ako hľadať spomínanú všeobecnú vôľu, volunteer jeneral, ako nájsť to, kto a prečo má zastupovať občanov. Tomuto som sa venoval viacej a myslím si, že ak to má zostať iba v rukách možno projektu, ktorý predseda parlamentu volá politement, niečo, čo ide mimo straníckeho záujmu, možno by bolo vhodné sa zamyslieť, že poslancov, ktorí budú obhajovať verejný záujem, ako poslanec a nie ako straník, na základe svojho vedomia a presvedčenia, je cesta dopredu.
Spomínala sa tu diskusia. Chcel by som možno povedať, že nie je diskusia ako diskusia. Za predchádzajúceho volebného obdobia, bolo to tu spomínané, to bolo zriadené pri ministerstve vnútra. Ja ako vtedy začínajúci poslanec som mal možnosť sa zúčastňovať, myslím, že tam chodil za vtedajšiu opozičnú, terajšiu vládnu stranu kolega Martvoň. Mohli sme dávať nejaké podnety a pripomienky ku chystanej legislatíve. K tomuto za nového ministra sa nepristúpilo, čiže ja nemám celkom, a tá otázka je stále otvorená, kde bola diskusia pred návrhom zákona. A diskutovať o legislatívnom procese už pri predložených notách, ako to má vyzerať, je pre mňa málo.
Preto dávam aj procedurálny návrh na stiahnutie, pretože si myslím, že zákon mal riešiť úplne iné veci a úplne inak do hĺbky.
Okrem toho si myslím, že by bolo vhodné, aby sme sa zamerali, možno ak teda je výzva pri tomto prvom čítaní a bavíme sa o filozofii zákona, poďme sa zaoberať spomínanou témou jedného alebo viacerých volebných obvodov. Poďme sa zaoberať preferenčným krúžkom a jeho váhou. Poďme sa zaoberať možnosťou nezávislej kandidatúry aj na národnej úrovni. Poďme sa zaoberať zmenou pravidiel v polke volebného obdobia, aby sme naozaj dostali k tomu, čo si myslím, že si verejnosť pri tomto zákone pýta.
Môj najväčší problém pri tomto kĺzaní pri povrchu, a to som spomínal takisto, je anonymizovaná poslanecká snemovňa, kto, aký, koho poslanec zastupuje. Prečo politbyrá jednotlivých politických strán pri možnosti nasadenia poslancov podľa toho, kto sa zdá politickej strane, že by mal reprezentovať, okrem marketingových dôvodov aj na báze nejakej lojality, vrch kandidátky, a keďže týmto ľuďom, myslím, že to tu spomínal Rado Procházka, sú tu ľudia, ktorí boli, ktorí kandidovali z 12. miesta, získali takú podporu, že skončili na 45. mieste, a napriek tomu, že ich štyridsaťštyri ľudí predbehlo, sú poslancami parlamentu. V tomto prípade si myslím, ak by tá kandidátka, ten, to 3-percentné kvórum pri posune kandidátov nepomáhala týmto pánom poslancom, tak by sme mohli tvrdiť, že tu naozaj sedia poslanci, ktorých sem poslali voliči. Teraz, bohužiaľ, je to tak, že voliči skôr povedali, že nechcú, aby ich reprezentoval tuná, chceli by, aby tu boli iní ľudia, napriek tomu tu sedia. On spomínal svoju domovskú stranu pri kandidatúre sem do parlamentu, čiže KDH. Ja robím to isté. Tento príklad je zo strany KDH.
Myslím si, že tá debata by mala byť omnoho širšia. A možno, keďže som sa bavil aj s ministrom vnútra a je otvorený tomu a existuje možnosť, ak by vyslyšal v tomto prípade opozičných poslancov na to, aby bol návrh stiahnutý z rokovania parlamentu a mohli by sme sa naň pozrieť znova, tak v nejakom polročnom horizonte by možno bolo vhodné, aby sme sa o pravidlách hry politickej súťaže pobavili inak. A možno, že by tá prepotrebná dohoda cez politické spektrum mohla vzniknúť.
V tomto prípade ja nemôžem z uvedených dôvodov hlasovať za zákon.
Ďakujem za pozornosť.

45.
Vážený pán predseda parlamentu, kolegyne, kolegovia, vážený minister, pán spravodajca, dovoľte aj mne zaujať zopár stanovísk k predmetnému návrhu zákona, ktorý nehovorí nič viac a nič menej, ale hovorí o tom, kto nabudúce v tejto snemovni bude, kto bude v snemovniach našich obcí, VÚC, kto bude zastávať prezidentský post, alebo ako budú volení všeobecne zástupcovia ľudu do všetkých možných orgánov.
Ja by som si dovolil napriek kritike, ktorú tu od piatku začala, myslím, že pani poslankyňa Žitňanská, pokračoval pán poslanec Lipšic, a označili niektoré problémové miesta tohto návrhu zákona, až sme sa dostali k pánovi poslancovi Procházkovi, ktorý hovorí o tom, že zmeny, ktoré ministerstvo prichystalo pri volebnom zákone, môžme označiť za banálne, nepodstatné, kozmetické úpravy, ktoré síce môžu nejakým spôsobom zasiahnuť do všeobecne nazvanej politickej súťaže, ale z môjho pohľadu takisto veľmi neriešia podstatu.
V tejto snemovni alebo v slovenskom parlamente sa vyskytol projekt, pôvodne na kandidátke politickej strany SaS a neskôr, od novembra, zhruba, minulého roku projekt kandidatúry nezávislých kandidátov alebo kandidátov, ktorí nebudú mať tvrdú politickú príslušnosť k jednej politickej strane. Teraz ho verejnosť pozná pod názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. A jeho základným pilierom bolo to, aby nie úzke politické špičky alebo politbyrá rozhodovali o tom, kto bude v parlamente a kto nie, ale aby sme sa obrátili k voličovi. Mám pripravený jeden citát k tejto téme, prečo sa nám zdá, že, či už to nazveme partokracia alebo vláda strán, alebo to, že stranícke establishmenty sa vymykajú a čím ďalej viacej sa dostávajú mimo reprezentáciu (Pozn. red.: správne má byť – „prezentáciu“)  skutočnej reality, ktorú potrebuje riešiť občan a volič. Myslím si, že toto nie je problém, s ktorým sa potýkame my tuná v tejto dobe, ale dovolím si jeden citát, a možno vás samých zarazí, ako je starý.
´Ponižuje nás nedôstojnosť parlamentu, ktorý i štátne nezbytnosti´, citujem z češtiny, tak ma ospravedlňte, ´ktorej štátne veci, ktoré neznesú odklad, robí pod straníckym handlom. Ponižuje nás parlamentný systém v ňom, kde sú hrubé a honorované majority a ktoré potrebujú, aby štátne záujmy neboli hájené a neboli prezentované, ale pod straníckym handlom riešené. Ponižuje a skľučuje nás prízemnosť politického jednania, ktorá ide vysoko nad domáce záujmy strán, je, ich politických exponentov, je tak ľahostajný´ všeobecný občiansky ´záujem ako chalupníkovi avionitika (Pozn. red.: správne má byť - "aviatika".)
Ponižuje nás samozrejmosť, s ktorou sa politickí machri, s ktorou politickí machri prijímajú fakt, že štát je odovzdaný straníckym centrálam k absolútnej exploatácii všetkých jeho zdrojov. Ponižuje nás osobná úroveň mnohých, z ktorých strany urobili vladárov nad všetkými vecami národa. Ponižuje nás forma a duch politiky, ktorá vládne pomocou nečistých kompromisov a pomocou bezohľadných záujmov... Sme nespokojní. A volá sa na nás: Pracujte a my v stranách rozhodneme! Sme nespokojní. Či nám je toto vlastne treba. Hovoria nám: Pracujte v stranách! Strany za vás vyriešia všetky problémy. Nie, toto nám nie je treba. Je preto treba pracovať proti stranám, proti vláde strán, proti hlasovacej mašinérii v našom parlamente, proti inkompetencii, proti politike za zavretými dverami, v úzkych kuloároch, proti všemohúcnosti výkonných výborov, proti našemu poníženiu, proti úpadku demokracie.´
Tento výrok nevymyslel nikto zo súčasného obdobia. Tento výrok sa datuje do 21. 9. v roku 1925 a napísal ho Karel Čapek do novín Lidové noviny.
Áno, aj prvá republika mala problém s partokraciou, aj v podstate v začiatkoch prvej republiky, po siedmich rokoch jej existencie si niekto všimol, že politický systém, ktorý je naklonený k straníckemu handlu, k tomu, aby sa veci tvorili na výkonných výboroch, aby sa diali za zavretými dvermi, toto všetko si už v 25. roku uvedomil Karel Čapek.
Mám pocit, že stranícky handel a individuálna možnosť záujmu, možnosť presadzovať záujmy občanov je široko rozšírená téma aj súčasne medzi voličmi, a vôbec medzi občanmi Slovenska. Zdá sa mi, že ambícia, s ktorou prišlo ministerstvo, má skôr za cieľ betónovať súčasný stav, má skôr záujem nadbiehať tomu, aby politické strany, možno aj ústami premiéra, volá ich štandardné politické strany a je pripravený spolupracovať aj do budúcna so štandardnými politickými stranami, je zdvihnutým prstom a obrovským výkričníkom k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, či je záujmom občana alebo verejného záujmu to, aby, tak ako hovoril Jano Mičovský, ľudský príbeh bol garantom toho, či zastupiteľ je na svojom správnom mieste, alebo sa to má diať v úzkom handli politických strán, kde politbyrá rozhodujú o tom, kto na kandidátke bude. A keďže aj zákonná úprava umožňuje to, že čím vyššie na kandidátke, tým (Na zdravie! Je to asi pravda.), tým viac sa odhliada od záujmu občana a tým menej môže rozhodnúť o tom, kto ho bude zastupovať.
Ja som si dovolil okrem spomínaných problémov možno ísť troška zoširšia na to, a tak ako sme sa bavili, možno či je záujmom pri určovaní pravidiel politickej súťaže nájsť čo najefektívnejší, čo najlepší spôsob ako nájsť Rouseauom spomínaný volonté générale. Čiže ten záujem, ktorý stojí, na ktorom demokracia stojí a padá. Či ten záujem, ktorý my budeme zisťovať a vyhrabávať z toho, aké sú nálady spoločnosti, či k tomu nastavím pravidlá tak, aby sila straníckych centrál bola oslabovaná, alebo, naopak, tomuto nevyhovieme, budeme uzatvárať všetky ventily k tomu, aby nové politické subjekty, aby skutočne ľudia mohli zastávať názory občanov a reprezentovať verejný záujem, pustíme ďalej.
Ja by som chcel upozorniť túto ctenú snemovňu, že k tomuto uzatváraniu všetkých možných kanálov je jedna obrovská iniciatíva. Môžme ju nazvať všeobecne "pod krídlami priamej demokracie", ktorá hovorí o tom, že zastupitelia nedostatočne prezentujú verejný záujem, a preto chcú čím ďalej viac nástrojov na to, aby mohli verejný záujem prezentovať a určovať pravidlá ich vlastného života sami pod nejakými cenzami. U nás to môže byť, zatiaľ, veľmi okresané referendum alebo petičná iniciatíva. Alebo urobíme zo zastupiteľov naozaj relevantných ľudí, ktorí sa vedia oprieť o svoj mandát, ak presadzujú nejakú agendu a ak je tá agenda správna.
Problém tejto snemovne v tomto duchu je z dlhého pohľadu, a spomínal som to tu niekoľkokrát, je anonymizácia. Súčasný volebný systém anonymizuje túto poslaneckú snemovňu. Tak ako máme vymyslené voľby, neexistuje možnosť, aby bola priama dohľadateľnosť poslanca, ktorý je zodpovedný pred konkrétnym človekom za konkrétnu agendu. Môžme povedať to, že strany, a tá súťaž prebieha dlho, a často nám to tu rozprávajú, o prezentácii volebných programov. Doteraz, až príchodom jedno, vlády jednej strany, bola každá jedna vláda počas dvadsaťtriročného obdobia koaličná. To znamená, čo sa stáva? Je koaličná zmluva zákon? Je potom orgán, ktorý sa kreuje na vykladanie koaličnej dohody, niečím, čo má oporu v zákone alebo v ústave, tzv. koaličná rada? No nie je. Čiže prichádza k obrovskej miere kompromisu. Čiže volebný program, ktorý bol predstavovaný voličom, musí nabrať takú mieru kompromisu, aby bol realizovateľný pre každý jeden zúčastnený subjekt, rozumejme politickú stranu, a potom orgán, ktorý je zriadený za účelom vykladania možno programových vecí a možno ad hoc vecí, ktoré prináša život, je postavený, aj keď nemá zákonnú ani ústavnú oporu, možno niekedy nad parlament, niekedy až nad vládu. Až sa ľuďom zdalo, že nevládne tejto krajine vláda, ani parlament, ale nejaký orgán, ktorý sa nazýval koaličná rada. Toto všetko sú problémy, ktoré prináša betónovanie a prehlbovanie vlády strán. Strán, ktoré či už sú v koaličnej rade, alebo vládnu samé, chcú mať monopol nad rozhodovaním nad otázkami veci verejných.
Pomohol by som si možno aj iným citátom pána prof. Zeleného, ktorý takisto okrem našich celkom slušne spracoval to, prečo sa čím ďalej politické strany a ich reprezentanti vzďaľujú realite, ktorú prežívame, a prečo je potreba nejakej zmeny. A možno aj v dobrom duchu. Aby bolo jasné, že stojím na strane zastupiteľskej demokracie, že zastupiteľská demokracia má miesto, a nevieme všetky otázky, ktoré prináša spoločenský život a riadenie štátu, riešiť inštitútmi priamej demokracie, ale na to, aby sme mali relevantnejší hlas a na to, aby zastupiteľ nebol súčasťou anonymného pléna, kde občan ťažko dohľadá svojho konkrétneho poslanca, ktorého môže osloviť, z jeho a zároveň nielen na jeho dobrovoľnosti, ale v zmysle systému mu musí tento poslanec za agendu zodpovedať.
Dá sa to povedať aj jednoduchšie, aby volič vedel chytiť svojho poslanca, možno v obvode, kde ho volí, možno za agendu, za ktorú zodpovedá, a poslanec bol povinný riešiť a minimálne nejakým spôsobom odpovedať, čo sa v súčasnej, v súčasnom stave, bohužiaľ, nedeje.
V tomto duchu pán prof. Zelený hovorí o tom, že, veľmi voľne, alebo skoro až cez storočia nadväzuje na pána Čapka, a hovorí o tom, že systémová chyba toho, prečo partokracia, možno premiešaná s prvkami oligarchie, už nezodpovedá verejnému záujmu. A nie je to problém personálny, ale je to problém, je to problém systémový, toho, ako sú nastavené, to presne, o čom sa bavíme, volebné systémy. To znamená, keďže strana motivuje a úzko udržuje svoje členstvo v tom, aby tu na budúce v parlamente boli znova, podriaďuje straníckemu záujmu omnoho viacej a prichádza možno čím ďalej viacej do rozporu s obhajobou verejného záujmu. Čiže keďže tu máme medzi občanom a volenými inštitúciami inštitúciu - politickú stranu, ktorá v prvom rade musí hájiť svoje vlastné záujmy, to znamená, aby bola úspešná, aby členská základňa dostala to, čo si myslí, že jej po voľbách právom patrí, medzi všeobecný a verejný záujem musí stavať stranícky záujem. Ak sa tieto záujmy nestretávajú, tak potom naozaj uchádza verejný záujem v prospech straníckeho handlu a je veľmi ťažké, či už ľudí, ktorí sú v tomto zainteresovaní, a je to možno už len na ich osobnej statočnosti, bojovať proti systému, aký politické strany zastávajú v parlamente.
Slovami pána prof. Zeleného, ktorý to vymenoval v nejakých troch bodoch, ktoré si dovolím odcitovať, hovorí o tom, že: "Prvým a jediným záujmom strany musí byť jej prežitie, čiže znovuzvolenie. Ak neprežije, nemôže svojim členom zaručovať očakávané výhody, rozkladá sa, buď sa reštartuje, transmutuje, alebo a, bohužiaľ, veľmi, nie veľmi často úplne zaniká. Čiže cieľ, cieľom svojho prežitia musí strana podriadiť všetky svoje deklarované aj nedeklarované záujmy. Žiadna strana nemôže povýšiť záujmy národa nad svoje vlastné prežitie a udržanie sa pri moci pre úzke vedenie, inak nemôže existovať ako strana.
Po druhé, tomuto záujmu je nutné podriadiť aj prejavy jednotlivých členov, ktorí musia svoje osobné názory podobne podriaďovať záujmom strany. Nesúhlasné alebo individuálne prejavy musia byť obmedzené, trestané, alebo musia byť títo členovia vylučovaní z kolektívneho ideového imidžu strany. Voliť podľa svojho svedomia a presvedčenia je prípustné iba potiaľ, pokiaľ ide o vedomie a svedomie celej strany a jej zákulisných kmotrov alebo oligarchov. Ľudia, ktorí volia podľa svojho osobného uváženia, hodnôt a interpretácie v danej situácii, sú potom zradcovia, odpadlíci a sú úplne vyvrhnutí z danej straníckej kasty. Musia byť bez akéhokoľvek meškania usmernení, alebo následne vystavení posmechu médií a vylúčení.
Po tretie, je preto naivné hľadať a voliť lepšie stranícke osobnosti alebo lepšie strany. Prostá a jednoduchá zámena ľudí a ich chovania nemôže stranu premeniť v nestranu. Nie sú preto potrební tí, ktorí by vedeli povýšiť svoje stranícke záujmy, ale sú potrební tí, ktorí nad stranícke záujmy povyšujú záujmy všeobecné. A preto systém, ktorý hovorí o tom, že iba stranícka angažovanosť môže zaručiť vôbec súťaž o to, kto bude zastávať verejný záujem, je falošná. Systém hovorí o tom, že nikto sa nedostane do parlamentu, ak nebude svoj politický cieľ deklarovať tým, že sa združí v politickej strane. Myslím," pán profesor hovorí, "že je dostatočný čas na vytvorenie nového pohľadu na zastupiteľskú demokraciu, a to, ktorá by mohla predchádzať tomu, aby sa výkon zastupiteľského mandátu spreneveril skutočnej realite až natoľko, že to sformuje možno väčšie masy, v Európe sa to deje, projekt Beppeho Grilla, južné Rakúsko a podobne, kde sa vymkne zastupiteľská demokracia a prejavy priamej demokracie a možno aj toho, čo nedokážeme predpokladať, budú väčšie a väčšie."
Chcel by som v tomto duchu povedať, že zákon, ktorý by mohol upraviť hľadanie volonté général, hľadanie spravodlivého systému, hľadanie toho, čo reprezentujeme a chceme ďalej reprezentovať v našom združení, ktoré bolo zriadené pro forma, ktoré na základe pravidiel, ktoré si tu zadefinovali v dlhom historickom momente od začiatku republiky, kde politická súťaž nemohla a nemôže prebiehať na angažovaní, osobnej angažovanosti nezávislých kandidátov, aby tento model prestal platiť a aby to, čo ústava predpokladá, svedomie a presvedčenie, nebolo podriadené svedomiu a presvedčeniu politických centrál a možným oligarchom, ale aby sme urobili presnú a jasnú definíciu toho, že tuná nielen z ústavného konštruktu, ale reálne rozhoduje každé jedno svedomie a presvedčenie každého jedného člena tohoto poslaneckého zboru.
Volebný zákon, ktorý predkladá minister, je jednoduchým zákonom. Nepotrebuje ústavnú väčšinu a ľudia, ktorí vnímajú realitu, vedia, že osemdesiattri poslancov je viac ako sedemdesiatšesť, čiže súčasné pravidlá, ktoré sú, môže nastaviť jedna vládna strana. Napriek tomu minister vnútra, ak si dobre pamätám, podal ruku a hovoril o tom, že vieme sa baviť o jednotlivých inštitútoch, ktoré navrhol. A keďže ja som zachytil asi tri problematické momenty, možno k nejakým úpravám pôjde, dôjde. Mám však pocit, že kĺžeme po povrchu a, ako hovoril pán poslanec Procházka, zaoberáme sa banalitami a neriešime podstatu.
Možno, že mandát jednej politickej strany, ktorá prevzala zodpovednosť za riadenie tejto krajiny, dokázal, by dokázal byť pretavený aj do toho, aby sme pravidlá politickej súťaže viac naklonili nie politickým centrálam, ale občanom, aby skutočne občania si mohli vybrať, kto ich bude reprezentovať. Nie som však naivný a myslím si, že angažovanosť v politických stranách bude ešte nejaký ten čas trvať, aby zostala toto jediná možnosť ako kandidovať na národnej úrovni do parlamentu, a to, čo sa nám osvedčilo v lokálnych alebo regionálnych voľbách, sa v dohľadnej dobe stane aj možnosťou, aby, či už kandidáti na kandidátke nezávislých kandidátov, alebo nie absolútny krúžok tým, že odstránime trojpercentnú hranicu pohybu na kandidátke, ale absolútny krúžok cez kandidátky, čiže ak v posledných voľbách kandidovalo niečo cez štyri tisíc ľudí, tak aby prví stopäťdesiati, ktorí získali najviac krúžkov, sa ocitli, alebo predpokladám, že tak rozhodli voliči, sa ocitli v tejto snemovni. A tých úvah je viacej.
Preto sa pripájam k výzve Miroslava Kadúca, aby, a dávam, rovnako sa pripájam k procedurálnemu návrhu, aby sme tento zákon stiahli z rokovania a pustili odbornú debatu ľudí, ktorí sa venujú volebným systémom, a pozreli sa na jej úpravu hlbšie.
Rozumiem tomu, že možno neexistuje reálny čas, kedy sa tomuto venovať môžme, pretože blížime sa k polovici volebného obdobia, a sám minister vníma to, že meniť pravidlá hry tesne pred parlamentnými voľbami by pravdepodobne nebolo to najlepšie, tak možno, že by pri tom, ako sa rozbiehala debata o volebnom zákone, kedy sme mnohé z našich návrhov adresovali vtedajšiemu ministrovi vnútra na zmeny, ktoré by mohli viacej reprezentovať občanov a menej stranícke centrály, aby sa to dostalo do nového volebného kódexu a aby sme nekĺzali po povrchu.
Chcel by som ešte povedať to, že takisto ma hrozne zarazil v návrhu, ak mám byť úplne konkrétny, a spomínalo to tu, myslím, že úplne každý rečník, ktorý sa tu objavil z opozície, je úzke rozlišovanie medzi tým, kto získal trojpercentnú podporu v ostatných voľbách a môže tým pádom kontrolovať proces volebný. Ja by som si dovolil, následne vám to, pán minister, môžem poslať aj mailom, upriamiť pozornosť na niektoré nezrovnalosti už pri súčasnom prebiehajúcom, alebo pri tom, ako súčasný systém funguje, ako prebehli voľby 2012 a pri reálnom skutočnom nastavení a kontaktovaní volebnej komisie s vecou, že niektoré volebné okrsky proste zabudli zrátať preferenčné hlasy, a reálny nástroj opravy bolo žiadať o prerátanie celých volieb. Ja ich tu mám, je ich asi 35, kde sa nevyskytli proste na našej kandidátke. Niektorí naši voliči a sympatizanti si dali tú robotu, že asi preliezli všetkých 6 000. A stalo sa nám proste, že preferenčné krúžky z obvodu do obvodu pri rádovej podpore okolo sto, stopäťdesiat ľudí sa neobjavil ani jeden. Sú to veci, ktoré aj napriek tomu, že v súčasnom stave vedia kontrolovať volebné okrsky, každý jeden zástupca politickej strany a nie je pod cenzom trojpercentnej hranice, napriek tomu ten volebný proces má svoje chyby.
A jeden z nich sa podľa mňa prejavuje aj týmto, že, ja jeden spomeniem za všetky, keďže ho mám blízko, volebný obvod Horné Orešany, preferenčné krúžky pri sto pätnástich voličoch, sto jedenástich voličoch, pardon, pre našu stranu nula. Čo je neštandard, lebo v opačnom, teda cez ulicu, volebnom obvode boli priradené pri 126 krúžkoch až v miere tej, že koniec našej kandidátky zostal tak ako celé Slovensko, čiže v nejakom normálnom pomere. Je tam možno nejaký osobný záujem, to myslím, že do pléna celkom nepatrí. Ale aj súčasné parametre korektného kontrolovania volebného systému, alebo prebiehajúcich teda volieb, má svoje chyby. Naša odpoveď pri tomto bola, že samozrejme, keďže sa v tých volebných obvodoch vyskytlo to v miere štatististickej chyby, dávať, spúšťať prerátanie celých volieb, nám v tomto prípade nepripadalo najvhodnejšie. Ale možná úprava, aby sa dal prerátať a skontrolovať tento jeden, alebo tie konkrétne, a bola ochota z volebnej komisie, možno aj zaviazať zákonom, by koniec koncov bola prebiehajúcemu procesu kontroly by urobila zadosť. A neobmedzovať to ešte tým, že skutočne môžu niektoré politické strany zaniknúť, ale v predchádzajúcom volebnom období získali nad, nad tri percentá a vznikli by nové subjekty, to znamená nový subjekt, a toto je naša skúsenosť ako nového subjektu, by kontrolovali tí, ktorí svoju politickú púť ukončili, alebo už ten trojpercentný, päťpercentný cenzus nedodržia.
Čiže ak ten hlas je pri tej podanej ruke, ktorý hovorí o tom, že debata je otvorená a do druhého čítania by mohli prejsť niektoré rozumné návrhy, ktoré by tieto kozmetické úpravy volebného systému vedeli podržať a upraviť, tak toto je jeden z nich.
Nerobte rozdeľovanie v odmenách medzi okrskármi silných a tradičných politických strán a nových, alebo politických subjektov, ktoré sú možno identifikované v regiónoch, ale na národnej úrovni nedosahujú trojpercentnú hranicu.
Často tu bola mojimi kolegami spomínaná otázka umožnenia a odbyrokratizovania procesu voľby zo zahraničia. Ja sa k tejto iniciatíve pridávam. Viem, že sú problémy, potrebujeme zdigitalizovať register obyvateľstva, následne sa dopracovať aj k digitalizácii možného voličstva. Ušetrilo by to finančné prostriedky. Zakázali sme registráciu pobytu, pravdepodobne register obyvateľstva týmto, ale viem si predstaviť nástroje, lebo nejaký predsa len existovať musí. Čiže z niečoho vychádzame, toto dostať, môj point je v tomto iba, toto dostať do elektronickej podoby (Vystupujúci počúva reakciu predkladateľa.). A budem, budeme musieť pravdepodobne nájsť nástroj, okrem témy, ja som to chcel premostiť, lebo okrem témy hlasovania zo zahraničia, ktorému by mohlo pomôcť aj hlasovanie elektronickou formou, by sme sa mohli vydať, i keď viem, že strecha nášho, našej budúcej spolupráce alebo budúceho nasmerovania nášho štátu na využívanie toho, aby obiehala informácia a nie občan, čiže zavedenia parametrov e-Governmentu a iných elektronických služieb záleží aj od legislatívnych úprav, môžme ho nazvať všeobecne, tzv. electronic act, kedy zrovnoprávnime písomnú podobu s elektronickou podobou. A už sme tu mali, teda v prvom čítaní prebehol zákon o e-Governmente, čo v našom V4 priestore, alebo priestore celej Európy, sme úplne na chvoste s týmto, ale je dobré, že sa to deje. A toto sa dá využiť možno aj na, keďže staviame ten systém od nova, tak by sme sa mohli zapojiť do relevantných debát, aby sa volebný akt, či už pri inštitútoch priamej demokracie, pri referende alebo petícii, alebo následne pri samotných voľbách mohol diať elektronicky.
My už jednu lastovičku máme. Možno neuniklo kolegyniam a kolegom to, že na európskej úrovni beží iniciatíva, ktorá ako jediná obmedzuje zákonodarnú iniciatívu Európskej komisie, a to je tzv. citizen initiation, alebo iniciácia občanov, ktorá môže smerovať až k rozbehnutiu legislatívneho procesu na európskej úrovni. A, čuduj sa svete, náš, práve náš eurokomisár, ktorý za túto agendu je zodpovedný, zaviedol do tohto systému aj možnosť zberu podpisov, ktoré je u nás v miere 9 750, ktoré musia byť nazbierané, sa môže diať aj elektronicky.
Čiže lastovička v tomto momente už je a myslím si, že aj pri kreovaní volebných zákonov a v spojení s elektronizáciou a s internetom by sme sa mohli dostať do toho, aby sme sa stali trendsettermi v danej oblasti v nejakom horizonte a nie trend followersmi.
Ďalším prvkom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, Igor, za prejav. Keďže sme sa o tomto bavili, myslím si, že téma možností zúčastniť sa volieb aj elektronickou formou je výzva nielen zo zahraničia, lebo mali by sme sa ňou zaoberať aj na domácej pôde. Sledujeme diskusie, či sú to estónske, možno írske, možno zo škandinávskeho prostredia, kde sú v tomto omnoho ďalej. Ocenili sme to, že vláda prišla so strechou všetkých procesov, ktoré by mali zabezpečiť to, aby v rámci Slovenska obiehali po úradoch informácie, a nie občania. A jednou z vetiev tohto celého procesu je aj to, aby sa volieb mohli zúčastniť elektronicky občania, či už starší s asistovanou službou, to znamená cez možné integrované obslužné miesta alebo aj z pohodlia svojho, svojej domácnosti, kde cez počítač by mohli odovzdať svoje hlasy. Má to veľké množstvo pozitívnych výhod. Jednou z nich je, to by malo byť pre nás politikov zaujímavé, vyššia volebná účasť, vyššia angažovanosť občanov, vyššia miera preukázateľnosti toho, kto bude zastupiteľom, pretože ak volí viacej ľudí a my im na to vytvoríme podmienky, tým viac sa môžeme opierať o to, že v poslaneckých snemovniach či už na lokálnej úrovni v mestách, obciach, alebo na regionálnej úrovni, vo VÚC-kach, v parlamente, v europarlamente a prezidentskom úrade sedí ten správny, ktorého naozaj občania chcú. Takže vítam túto poznámku. A dúfam, že si to minister vnútra zoberie k srdcu.