(So smiechom.) Nie, nechcem mať posledné slovo, ani som nevedel, že sa Štefan chce prihlásiť. Chcel by som zaujať veľmi stručné stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vzhľadom na to, že na výbore a vzhľadom na iniciatívu ministerstva sme boli niekoľkokrát už konfrontovaní so zákonom o povinnom označovaní programov a následných zmenách. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť to, čo prebehlo na tejto schôdzi už prvým čítaním, a to je, že zo zákona 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii absolútne na základe návrhu ministerstva kultúry vypadla aj opona prvá. To znamená, že zámerom ministerstva bolo posunúť aj čas, ktorý bol doteraz určený vzhľadom na označovanie programov, ktorý úzko súvisí s tým, čo predkladá pán poslanec Hlina, čiže priamo zo znenia zákonov vypadla aj všeobecne ľuďom známa takzvaná prvá opona a obidve opony - aj prvá, aj druhá -, čiže čas od 6.00 do 22.00 aj čas od 6.00 do 20.00 hodiny z návrhu zákona úplne vypadol. Kritizovali sme to pri vládnom návrhu zákona, budem sa snažiť tie výhrady povedať v stručnosti aj teraz.
Vzhľadom na to, že ministerstvo uznalo, že ministerstvo pristúpilo k tejto úprave, podľa mňa zavádza značnú mieru právnej neistoty, keďže priamo z tela zákona vypadávajú obidva zámery a posúva sa to iba na úroveň legislatívy z exekutívy, čiže ministerstvo si toto necháva v gescii vyhlášky. Akákoľvek argumentácia o právnej istote je podľa mňa falošná a absurdná, pretože, myslím si, že o týchto veciach by malo rokovať plénum Národnej rady a ak by, ak je zámer zástupcov voličov pred, stáť pred verejnosťou, mali by sme si toto ponechať v rukách a naopak, nie že vypadne ustanovenie o tom, že ako je celej spoločnosti známe, že bola nejaká hranica od 22. hodiny, tak pri zavedení aj nejakých obmedzení, nechcem ich tu teraz priamo rozoberať, pri 20. hodine, tá 22. hodina vypadáva zo zákona, z tela zákona. Toto sa mi nezdá, čiže ide to v príkrom rozpore s tým, čo hovorí pán poslanec Hlina.
Zároveň tá aplikačná prax, ktorá pravdepodobne vyústila do tejto, tohoto legislatívneho návrhu, je veľmi pofidérna a stretávať sa s tým, že počas behu rozprávky, myslím, že to bolo, je reklama na alkohol, sa mi zdá v príkrom rozpore s tým, čo ministerstvo deklaruje. A ak tá tvrdá úprava alebo tá jasná úprava, alebo jasnejšia úprava, ktorá bola priamo písaná v zákone, odtiaľ vypadne, tak sa obávam, že tá aplikačná prax bude ešte horšia. Chcem povedať to, že ohľadom vyhlášky z roku 2007, čiže ktorá vznikla počas prvej Ficovej vlády, vzhľadom na zámery ministerstva sa prikročilo k nasledovnému. Je to úplne jednoduché, stala sa tá vec, tá vyhláška bola častokrát kritizovaná, tým, že ju kritizovala samotná Rada pre vysielanie a retransmisiu, bola odložená, myslím, že trikrát jej účinnosť a zo začiatku tohoto roka samotné ministerstvo muselo upraviť svoj pôvodný zámer, ktorý vyslovene nadbiehal nejakému tlaku; môžme sa domnievať akému, samozrejme, myslím, že ten tlak išiel zo strany vysielateľov; a tomuto ustúpila.
Čo sa deje teraz? Deje sa vlastne to, že úprava tej vyhlášky zavádzaním druhej opony posúvala pôvodné znenie povinného označovania, to povinné označovanie si možno pamätáte z televízií, že boli určené tri alebo štyri vekové skupiny, kedy boli označované programy vhodné pre deti do 7 rokov, 12 rokov, 15 rokov a nad osemnásť. Zavedením vyhlášky, ktorá má účinnosť od apríla tohoto roku, keď to jednoducho zhrnieme, sa prísnosť tých vekových kategórií posúvala o jednu nižšie, čiže - ľudsky povedané - to, čo bolo vhodné do roku 2012 alebo nevhodné do roku 2012 pre ľudí od 15 do 18, odrazu je vhodné pre deti 12-ročné. Čiže to, čo bolo niekedy, mohlo ísť v telke až od 22. hodiny, odrazu môže ísť od 20. hodiny, čo je paradox, a je to vhodné a bolo to vhodné pre deti od 15 rokov.
Čo je ale úplne podľa mňa, to môžme nazvať, naozaj absurdné, že upútavky, ktoré boli do roku 2012 vhodné pre decká alebo pre dospelých ľudí od 18 rokov, sú teraz vhodné pre deti od 12 rokov. To znamená, že to, čo platilo do roku 2012, do konca roku 2012, respektíve teda apríla 2013, sa teraz posúva vzhľadom na upútavky, čo je zmyslom úpravy, tejto úpravy, ktoré hovorí aj pán poslanec Hlina, sa dostali o dve vekové kategórie nižšie. Čiže program, ktorý by bol vhodný pre dospelého človeka nad 18 rokov, úpravou pre druhú oponu a novou úpravou, ktorú chce zaviesť ministerstvo, naňho môžme robiť upútavky, ktoré môžu byť umiestňované v programe pre deti od 12 rokov.
Mám pocit, že nejdeme správnou cestou, a necítim sa byť veľmi prudérny alebo veľmi konzervatívny v niektorých otázkach, ale je pre mňa absolútne neakceptovateľné, aby všeobecná dohoda, ktorá platila pri zákone o povinnom označovaní, posúvala tú hranicu tak nízko, že môžme robiť reklamu v kategóriách, ktoré spoločnosť si všeobecne na ne zvyká a boli zaraďované až po 22. hodine, tak na základe iniciatívy ministerstva budeme na tieto programy môcť robiť upútavky v programoch, ktoré sú vhodné pre deti do 12 rokov. Zaznelo to tu pri inom zákone, preto aj z hľadiska právnej istoty, aj z hľadiska vyčistenia právneho systému alebo tohoto zákona, ja úpravu, aby sa rozšírila v podstate, aby sa rozšíril uvedený návrh zákona o presné definovanie, že máme dve opony, že toto má v zákone zostať, vítam a možno pre potreby druhého čítania ja len apelujem na vládnu väčšinu, že aby sme toto do zákona dali, by bolo vhodné vrátiť tak čas vhodnosti programov od 6. do 22.00 - a nie to vyhadzovať odtiaľ - a zároveň tam doplniť to, aby sme mali presné a jasné aj od 6. do 20. hodiny. Čiže v zmysle filozofie tohoto návrhu ja ho vítam a chcel by som a podporím ho, zároveň dúfam, že nechcem byť až tak kritický, ako bol poslanec Hlina, že táto vec bude vadiť aj širšiemu politickému spektru, ako je opozičné a poslanci nebudú chcieť odmietnuť to, aby sme robili upútavky na programy nad 18 rokov v programoch, ktoré sú vysielané pre deti od 12 rokov. Je to naozaj nevhodné a nesúvisí to čisto iba s alkoholom.
Ďakujem za pozornosť.
