Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca, na záver k tomuto chcel by som, zámerne som rozdelil rozpravu na dve časti a prihlásil som sa do ústnej aj časti, kde by som sa chcel venovať len jednému konkrétnej, konkrétnemu ustanoveniu. Predpokladal som, teda že by sa mohol aj nejaký vládny poslanec v rozprave vyjadriť. Tak ja to nechám teda v rovine rečníckej otázky na pána poslanca Senka a možno v záverečnom slove sa dostane k odpovedi na túto konkrétne otázku.
Čiže keďže tento predmetný pozmeňujúci návrh výboru vieme a poslalo k nemu ministerstvo kultúry stanovisko, teda k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka.
V predmetnom návrhu, ktorý bol predložený na výbore, v bode 12 sa teda mení to, čo aj pán poslanec Sulík ocenil a predtým kritizoval, že sa vypúšťa: celkový rozpočet filmového projektu je naplánovaný v sume nižšej ako 2,5 milióna eur a slová "2,5 milióna eur" sa nahrádzajú slovami "suma podľa § 22 ods. 1 písm. c)".
Ja si teda dovolím zacitovať, čo teda v tom predmetnom písmene c) sa nachádza a prečo si myslím, že tie subjektívne dôvody narástli a narástli, presiahli podľa mňa únosnú mieru. Čiže podľa tohoto predmetného § 22 ods. a, § 22a ods. 1 v bode c) sa hovorí, že "finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho prostriedku poskytuje fond na realizáciu filmového projektu v súvislosti s vytvorením diela, ktorého boli oprávnené výdavky minimálne vo výške ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise" - a pozor -, "ktoré vydá ministerstvo samo". Čiže predtým v zákone nastavená presná suma, teraz nastavené - nie suma, ktorá vyplýva z rozhodnutia Audiovizuálneho fondu alebo teda z tej rozhodovacej identity, ale vydá ministerstvo. Čiže nie je pravdou to, čo píše v stanovisku ministerstvo kultúry k stanovisku k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Senka ako po druhé, že "celý novonavrhovaný dotačný mechanizmus pre podporu audiovizuálneho priemyslu je postavený tak, že sa jedná o systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje." To je v stanovisku. Čiže je postavený ako systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje. Dotácia po splnení podmienok poskytuje každému žiadateľovi. Tieto podmienky určí právna norma a potvrdí Európska komisia v rámci notifikácie schémy štátnej pomoci. Čiže kde je tá rozhodujúca entita, hovorí tento ods. 4, to znamená vydá všeobecne záväzný právny predpis, to je tá norma a ten vydá ministerstvo. Je to v tom návrhu zákona, čiže ak máme byť korektní, na čo vyzýva predseda výboru, tak teda buďme korektní, čiže tá rozhodujúca entita, ktorá rozhoduje o tom, ako budú použité finančné prostriedky v súvislosti s vytvorením diela, bude to definované v podzákonnej norme, môžem rozumieť v snahe teda vyhovieť Európskej komisii a túto podzákonnú normu z hľadiska tohoto vydá ministerstvo. Takže ten subjektívny moment, môžme sa zakrývať tou Úniou, nemusíme, ale netvrďme tu, že sa jedná o automatický systém podpory a je nárokovateľný, proste nárokovateľný. Ja tam, ako nech to čítame zhora, zdola, žiadny automatický systém podpory nefunguje, je to v gescii ministerstva kultúry podľa teda parametrov, ktoré si nastaví vo vyhláške, samo to tu definuje a ja mám totižto jeden zásadný problém a nehnevajte sa na mňa, proste neverím ja vláde ľudí, ak nebudeme mať nastavené dostatočné parametre zákonné, to znamená vláda zákonov a pravidiel.
Ja mám totižto aj pri tomto návrhu zákona jeden zásadný problém, keď sme sa bavili s ľuďmi, ktorí chceli hájiť naše farby a majú teda právnické vzdelanie a máme entitu právnikov, ktorí sa venujú a rozoberajú tieto zákony, keď sme ich prijímali, tak sme im definovali také tie základné požiadavky, čo na nich máme, a to bolo, že nájdi v navrhovaných zákonoch, či sú vládne, opozičné alebo naše, skús nájsť verejný záujem, ak je dobrý, podporíme, nezáleží na politickom tričku, ak je zlý, definuj ako by sa dal urobiť lepšie. V poslednom čase máme však obrovský problém aj s týmito ľuďmi, lebo skôr nám hovoria, že pracujú pod tlakom a pod takým mottom, že dívajú sa na zákony a musia sa tak dívať, lebo z veľa zákonov to proste trčí, možno, možno aj z tohoto, lebo sa zvyšuje miera subjektivity, a musia pracovať s parametrom - nájdi lobistu a snaž sa ho odstrániť. Proste do tohoto stavu nie je dobré, že sme sa dostali, a myslím si, že dávať rozhodovacie kompetencie aj pri nakladaní, z finančných prostriedkov, ktoré nie sú ani ministrove, ani naše, proste sú v štátnom rozpočte, by sme mali nastaviť pravidlá tak, že ktokoľvek, nie, či je zafarbený načerveno, namodro, naoranžovo, nazeleno, ak má kvalitný projekt, ktorý prejde v tomto prípade kultúrnym testom, by malo byť jedno, o akú hranicu sa uchádza, a mala by tam byť čo najväčšia možná miera zásahu politika, politickej reprezentácie. Dajme to naozaj tam, kde by ste to chceli mať a kde v tom stanovisku to uvádzate, pretože to, čo čítame v zákone, tak naozaj - a nehnevajte sa na mňa - nie je a nie je to teda interpretácia len mňa samého, ale aj ľudí, ktorí sa do tohoto vyznajú, a myslím si, že ten právny konštrukt naozaj nie je dobrý.
Toľko na záver iba k jednej tejto konkrétnej výhrade. Ja som si dovolil teda zacitovať aj v miere 7 minút priamo z tela zákona, aby bolo jasné, o čom sa bavíme. Ďakujem.

Ďakujem. Tiež si myslím, že či zostáva tá výčitka, že či by takto zásadné a masívne pozmeňujúce návrhy mohli byť doručené aj poslancom opozície alebo kolegom na výbore, nepočul som k tomu nič a ďakujem za to, že moja účasť na výbore je podnetná. Viete čo, ale mne sa, áno, predkladal som na výbore viacero pozmeňovákov či už v predchádzajúcom období, alebo toto, ale nikdy sa mi nestalo, že či už Krajcerove ministerstvo, alebo Maďaričove podávalo za mňa stanoviská. Proste, pán kolega Senko, ja držím v ruke stanoviská ministerstva kultúry k zavádzajúcim tvrdeniam mňa k vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Proste doteraz som nemal pocit, že hovorcom poslancov, či už vo výbore, alebo v parlamente, sa stáva teda ministerstvo a prijíma stanoviská k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, ak sa, ak sa niekomu teda zdá, že sú zavádzajúce. V tom duchu mám pocit, že sme sa mohli baviť aj viacej o tom, že čo teda na nich bolo zavádzajúce, lebo k tomu ja odpoveď nedostávam.
Proste tá miera subjektivity narastá, vy ste sa snažili svojím pozmeňujúcim návrhom možno predchádzať niektorým možným výtkam z Európskej komisie, a preto si myslím, že ten legislatívny proces nie je v dobrej fáze, a preto som aj využil rokovanie pléna a dal procedurálny návrh na vzatie tohoto zákona späť na prepracovanie, aby sme ho nemuseli meniť väčším počtom ustanovení, ako samostatný zákon má.
Takže takisto nič neštandardné, tu stačí fakt zísť z kratšej cesty a nastaviť tie pravidlá poriadne. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolil by som si vystúpiť k zákonu v druhom čítaní, ktorý podľa tvrdení v dôvodovej správe aj podľa informácií, ktoré máme, môžme ho volať o zákone o Audiovizuálnom fonde, ktorý má za cieľ jednu krásnu myšlienku, a to je podporiť rozvoj kinematografie alebo audiovízie alebo vôbec podporiť celý audiovizuálny priemysel, čiže aby sa na Slovensku natáčalo viacej filmov, resp. či už slovenskej, alebo zahraničnej produkcie, dôležité je to, aby sa aj štát zúčastnil nejakej možnej podpory na základe parametrov, ktoré napísalo ministerstvo kultúry.
V prvom čítaní sme sa, myslím, že aj dosť detailne, dokonca až viac detailne, ako sa páčilo pánovi ministrovi, zaoberali jednotlivými parametrami a odkázal nás na toto druhé čítanie, že je teda priestor, aby sa, aby sa o tom, akým spôsobom sa, akým spôsobom štát pristúpi k podpore natáčania filmov na Slovensku, postaví, a že teda je možné nejakým spôsobom predkladaný návrh vycizelovať a urobiť možným výhradám zadosť, aby sme sa hlavne zbavili toho, že síce zabalené v krásnej myšlienke, a to je teda podpora natáčania filmov na Slovensku, či slovenských, alebo zahraničných, aby sa z toho nestalo niečo, kde opozícia a niektorí kolegovia spolu so mnou mali obavy, že sa to môže zvrtnúť na subjektívne rozhodovanie na základe teda kultúrneho testu, ktorý bol pôvodne definovaný v samotnom tele zákona.
Pán minister teda prisľúbil možnú spoluprácu v tomto a niečo sa teda naozaj stalo. Stalo sa hlavne to, že počas rokovania výboru, a tu by som chcel uviesť veci na pravú mieru, lebo to súvisí aj s predchádzajúcou debatou, je pravdou, že som pána ministra na výbore nestihol, pretože vlak Váh meškal viac ako 55 minút, a štandardne som sa ospravedlnil a informoval som sa o tom, čo na výbore bolo preberané. Čiže nie je pravdou to, čo tvrdí predseda výboru, že som na výbore nebol. Bol som, akurát som teda zmeškal dva body pána ministra, ale následne som sa informoval o tom, akým spôsobom bolo čo prijaté a aká bola debata, a riadne som sa teda ospravedlnil, na výbore som bol. Toľko k tomu obvineniu zo zavádzania. Troška mi to vadí, lebo v predchádzajúcej téme, neviem, či bola zaujímavá moja účasť na výbore, alebo nebola, podľa mňa to v metóde red herringa - odpútanie pozornosti od tej konkrétnej témy - zohralo svoje a plénum parlamentu je na predkladanie návrhov zákonov.
V tomto duchu by som aj chcel povedať, že sú niektoré zasadnutia výboru, ktoré možno majú nejaký význam, ak sa so zamýšľanými úpravami, a v tomto prípade, keďže ministerstvo sa postavilo a vydalo stanovisko k tvrdeniam, ktoré ja som mal voči kolegovi z výboru, pánovi poslancovi, ale ministerstvo malo za to, že treba reagovať na mňa a možno sa zastať pána poslanca, mohli sme to kľudne si s pánom Senkom vydiskutovať aj tu v pléne, neviem, prečo do tohoto, myslím si, že dosť vecného sporu samotné ministerstvo potrebovalo alebo niektorí teda jeho pracovníci, myslím, že to bol hovorca, neviem, potrebovalo vydávať stanovisko č. 942, a uvedené bolo to, že sú, nazvali to tak, že zavádzajúcim tvrdeniam poslanca Národnej rady Jozefa Viskupiča k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka. Ocenil by som, keby sa pán Senko k tomu vyjadril možno sám, zatiaľ som v písomnej, možnože aj v ústnej sa prihlási, pretože mám za to, že tak rozsiahly, že má 25 bodov ten pozmeňujúci návrh, ktorý menil základnú podstatu v mnohých parametroch, dokonca sa mi zdá, že je rozsiahlejší ako zákon sám, menil základné parametre nastavenia, aké sa snažilo urobiť ministerstvo, i keď som sa následne teda dozvedel, že bol to viac-menej ministerský návrh, ktorý si pán poslanec osvojil.
K tým, k tým, chcel by som sa teda venovať tomu, čo túto debatu..., alebo môžem to nazvať aj mediálnu prestrelku cez agentúry a ďalších novinárov. Ja som sa po rokovaní výboru ohradil voči spôsobu jednania so zástupcami na výbore. Je nás tu teraz viacej, myslím si, že je korektné, ak či už pán spravodajca Náhlik, alebo pán poslanec Senko má úmysel predkladať takto rozsiahlu zmenu zákona, že ju minimálne v nejakej podobe dostaneme 24 hodín vopred a oboznámime sa s tým, čo potom na výbore bude preberané. Prístup či už ku kolegom, neviem, či boli teda kolegovia z vládnej strany s týmto oboznámení, ja za seba a možno viacerých ľudí, ktorí sedíme v opozícii, sme s týmto rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom boli konfrontovaní až teda na predmetnom výbore a myslím si, byť tam alebo tam nebyť, tak k tomuto sme mohli mať jednoznačný postoj, že je lepšie sa toho výboru nezúčastniť, lebo ako keby sme tam neboli dôležití.
Druhá vec je, že čo sa teda deje po tom, ako tento návrh prešiel a je obsahom teraz spoločnej správy, a myslím si, že sme sa dostali kdesi, kde sme asi celkom nechceli byť. Keď Komisia teda alebo v duchu toho, že dotačný mechanizmus, ktorý sa rozhodlo ministerstvo urobiť, musí medzi prvým a druhým čítaním priznať až takéto veľké zmeny a argumentované z hľadiska toho stanoviska je hlavne tým, že treba predchádzať niektorým parametrom, ktoré by nám mohla Európska komisia alebo Európska únia vyčítať pri tomto, tak je dostatok času, pretože tieto parametre my prijímame až pre rok 2015, je dostatok času na to, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z rokovania Národnej rady, a nie cez pozmeňujúce návrhy cez poslancov na výbore, bez možnosti diskusie a medzirezortnej procedúry prijímania takto dôležitého zákona, aby sme ho mohli teda následne upraviť. Nič nesvedčí tomu, že by niečo horelo okrem toho, že môže to byť nejaký, nejaká forma politického statementu, že nestiahnem, ani keď budú traktory padať, tak myslím si, že pri takto masívnej zmene by bolo vhodné, aby tento návrh zákona bol stiahnutý a prepracovaný a zapracované tieto podmienky korektne.
Ja tento procedurálny návrh, pán spravodajca, dávam aj teraz, nedávam návrh na zastavenie rokovania, dávam návrh na prepracovanie alebo vrátenie ministerstvu na prepracovanie. A to v duchu toho, že súhlasím s tým, aby sme zadefinovali nejaký rámec podpory natáčania filmov na Slovensku, ale nie takto. Ak mám byť konkrétny, budem sa pridržiavať toho daného stanoviska ministerstva kultúry vraj k mojim zavádzajúcim tvrdeniam, ktoré, priznávam, že z nejakej časti mohli byť, pretože sme po výbore sa k tomuto stavali nejakým spôsobom, a teda nepáčilo sa nám to, že nemôžme dostatočne nahliadnuť. Čo ale zostáva paradoxné, že aj napriek potom hĺbkovej alebo hlbšej analýze tie výhrady proste zostávajú.
Chcel by som možno povedať 4 zásadné výhrady a potom sa venovať tomu konkrétnemu stanovisku a to je, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, čiže my upravujeme nejaké parametre, zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a zmene neskorších predpisov, je priznané, že má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože zavádza mechanizmus podpory 400- a 800-tisícovej sumy, ktorá je predpokladaná v zmysle dôvodovej správy, že by mohla byť poskytnutá ako kompenzácia, ak preinvestuje, a pôvodne bolo v zákone v sume 2 miliónov eur ako a bude to zarátané ako v rámci teda oprávnených výdavkov. Na základe teda odhadovaných objemov, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 3 v dôvodovej správe, sa predpokladá, teda že predloženie prvých žiadostí o podporu bude až v roku 2015, ako som spomínal, a teda ešte raz chcem zopakovať, že je vytvorený dostatočný časový priestor, aby ministerstvo kultúry vyčkalo na stanovisko a prípadné požiadavky Komisie k systému štátnej pomoci, ktoré ministerstvo chce zaviesť, a až potom sa mohli predmetné ustanovenia návrhu zákona predložiť na schválenie do parlamentu, a nie teda naopak, či táto schéma bude vyhovovať aj z hľadiska Komisie, alebo nie. Podľa ministerstva kultúry, ktoré píše v tom stanovisku, sa jedná o automatický systém podpory, s tým ja teda výrazne nesúhlasím a skúste mi teda potom odpovedať, kto bude mať vôľu, pretože podľa § 22a ods. 5 vládneho návrhu zákona poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu neexistuje právny nárok, čiže toto pred aj po zostáva nemenné, myslím si, že či už to píše niekto v stanovisku, alebo to tvrdí minister alebo pán poslanec Senko, neexistuje žiadny právny nárok, čiže nejedná sa o žiadny automatický systém podpory. A ja som vytýkal v rámci svojej poznámky o tom, že sa tým, že tá dvojmiliónová hranica vypadáva z tela zákona, tak sa tá moja pôvodná výhrada, že je tu na základe toho kultúrneho testu, ktorý vypracovalo ministerstvo kultúry, a snažilo sa, my sme to tu kritizovali v prvom čítaní, ale boli tam niektoré objektívne veci a ja rozumiem tomu, že Európska komisia bude mať nejaké výhrady presne k tej sume, ktorú sme hovorili, že ako vznikla dvojmiliónová suma, prečo nie milión, prečo nie tri, toto zo zákona na základe pána poslanca, pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Senka vypadlo a tým pádom som si dovolil toto komentovať, že sa to posunulo ešte o rovinu viacej do subjektívneho rozhodovania o tom, kto dotáciu dostane a kto nie. Možno na, na, prečo si to myslím, a na vysvetlenie je, že k subjektívnemu posúdeniu zo strany ministerstva alebo ministra môže dôjsť v dvoch základných prípadoch.
Čiže po prvé, ak, keď budú podané viaceré žiadosti a celková suma požadovaná ako dotácia bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže bude treba rozhodnúť, ktorý zo subjektov danú dotáciu dostane, je jeden.
A druhé, keď Európska komisia vyhodnotí, že tá daná suma, ktorá teraz podľa pozmeňujúceho návrhu by mohla byť určovaná vyhláškou, čiže nejaká suma iks ypsilon ešte neohrozí vnútorný trh a minister kultúry teda rozhodne o nižšej sume podľa toho, ako to bude vyhovovať, alebo môže rozhodnúť podľa toho, ako to bude vyhovovať jemu spriazneným subjektom, a bude tak robiť priebežne alebo každoročne podľa svojich vlastných aktuálnych potrieb podľa vyhlášky ministra. Je to zásadný bod, ktorý, ktorému, dúfam, že, že rozumieme, že tá miera subjektivity pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu nielen počas ministrovania pána Maďariča, ale možno pro futuro pre každého je, je, je riziková, proste mala, ak sa máme tváriť, že sme právny štát a že sa tu správame podľa presne jasne prednastavených a nastavených pravidiel, tak by bolo dobré, aby tá miera subjektivity už pri prijímaní nového mechanizmu prerozdeľovania bola čo najviac jasná a čo v najväčšej možnej miere objektivizovaná. Ja si myslím, že sa tak nedeje, a by som poprosil, keby k týmto otázkam, ktoré nemajú byť prečo zavádzajúce, pretože sú to otázky, a myslím, že sú legitímne, je dôvodné alebo teda dobré odpovedať mne a odpovedať ľuďom, ktorí sa na to pýtajú a tomu rozumejú. To, že bol by som rád a chcel by som poprosiť k tomu, že, alebo o to, aby sme neodchádzali od témy tým, že sa budeme tu napádať ad hominem, kto kde bol a kto kde nebol, a či dodržal nejaké potrebné parametre pripomienkového konania a podobne, i keď vieme, že som ich dodržal tak, ako ich každý môže, skúsme z toho tú moju osobu vynechať a venovať sa teda tomu, čo by mohlo zabezpečiť alebo čo by mohlo byť naozaj relevantné k odpovediam predkladateľov a možných vylepšovateľov tohto návrhu zákona.
Aby som zhrnul na záver, myslím si, že tento návrh zákona, ktorý chce zaviesť novú schému používania finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu, nie je dobrý, nie je dostatočne pripravený, možno samotní pozmenovatelia tohto zákona obrovskou mierou, 25-bodovým pozmeňovacím návrhom toto dokumentujú, nech už sa na to pozeráme z akejkoľvek strany, preto by bolo vhodné túto schému možno nastaviť v rámci prvého polroku 2014 dostatočne, aby pri aj zamýšľanom úmysle, kedy tie prvé nárokovateľné prostriedky môžu byť až v roku 2015, sme mali obhájený verejný záujem, aby bola spokojná, a možné výhrady Európskej komisie, sme im predchádzali v priamej komunikácii, ale a nie na, medzi prvým a druhým čítaním, a aby sa zvýšila miera objektivity a daných a dopredu predpokladateľných pravidiel pri aplikácii nejakých možných žiadostí o dotačné peniaze zo štátneho rozpočtu a nemali to ukryté pod možnou interpretačnou rovinou takou, že si tu pán minister chce rozhodovať, komu a na základe akých sympatií budú finančné prostriedky pridelené, alebo nebudú. Súčasné znenie pred alebo aj po pozmeňovacom návrhu mne na toto, mi odpoveď nedáva a myslím si, že ešte sa dá zísť z kratšej cesty a venovať sa tomuto mechanizmu nanovo a nedramatizovať možno aj plénum, aj výbor, aby tu nevznikali nejaké dezinterpretácie.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ak nepríde k stiahnutiu, že môj návrh procedurálny na vrátenie tohoto na dopracovanie bude úspešný. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská, ja tiež chcem veriť tak, ako hovoríte, že tu je nejaká základná vôľa a základné prednastavenie na to, aby sme veci, ktoré podľa mňa politicky nepomáhajú a politicky neubližujú, ale pomáhajú niektorým znevýhodneným alebo všetkým skupinám obyvateľstva, aby minimálne tú deklarovanú vôľu zo strany ministerstva sme pretavili aj do reálnych krokov. Ja sa však v tomto duchu obávam, že tá deklarovaná vôľa niekedy presahuje ako keby možnosti toho, čo sa naozaj dá urobiť. Ja skutočne nerozumiem, prečo samotný pán minister si, si hovorí o tom, že som, som nebol účastný rokovania, pripomienkované, pripomienkoval, že som poslal niečo neskôr, keď samotné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré spravuje portál právnych predpisov, poslalo ospravedlnenie, že prišlo pre technické problémy k zlému zaevidovaniu a že som vyhovel času aj všetkým podmienkam, ktoré z hľadiska toho, ako je, ako je nastavený proces pripomienkovania, som splnil všetko do bodky. Mám tu vyjadrenie, že prišlo k nejakému technickému omylu, ktorý ja skutočne neviem ovplyvniť, a skôr teda kolega z vlády pána ministra by sa k tomuto mohol vyjadriť, nie ja, ale napriek tomu teda ďakujem, že tá pripomienka iniciovala nejaké rokovanie na ministerstve kultúry, ale ja neviem ovplyvniť fungovanie a zlé zaraďovanie do zlých kolóniek a technické problémy Portálu právnych predpisov. Ďakujem.

Ďakujem. Ja som sa nečudoval, ja som, čo sa týka ministerstva školstva, len som hovoril, že v zásade bola štyrmi orgánmi, ktoré nie celkom môžme považovať za opozičné, vznesené nejaké pripomienky. Ja tým pádom som chcel iba dokumentovať to, že to bolo vecné. Čo sa týka zámeru prideliť rade rozhodovanie aj alebo teda prijímať rozhodnutie so všeobecnou platnosťou, v tomto prípade teda vyhlášku, ja som adresoval ľuďom na ministerstve u vás, že takýto nejaký zámer, možno aj z konzultácie s radou by bol dobrý, pripravili sme pozmeňovací návrh, ktorý ad jedna môže otvoriť diskusiu. Myslím si, že dôvody, ktoré ste hovorili, sa dajú vyriešiť celkom elegantne, ale rozumiem tomu, že vy sám viete, že páni poslanci z vládnej koalície tento návrh nepodporia. Teda ja, ja, ja toto neviem až do hlasovania, ale pravdepodobne o tom viete lepšie ako ja. Ale možno, že by bolo vhodné sa zamyslieť nad tým, aby orgán bol zadefinovaný, to, čo ste všetko menovali, sú len technické veci, tak, aby mohol do budúcna vlastne prijímať v štandardnom procese tak, ako máme iné orgány štátnej správy, ktoré máme definované. Jediné, čo ma tam zaráža, a možnože sa teda budem dopytovať ministerstva financií, že či naozaj a v akom rozsahu by prišlo k zvýšeniu nárokov na rozpočet, ak by rada fungovala aj s touto kompetenciou. Čo sa týka hlasovania, je, neviem, aká miera sebakritiky by vám bola vhodná, ja hovorím ministerstvo sa nevydalo správnou cestou, ale možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No. Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Myslím si, že toto je celé v duchu, topiaci sa slamky chytá. Opravím vás, pán predseda, ja som na výbore bol a nestihol som prvý bod. Ospravedlnil som sa aj vopred, aj potom. Viete, čo ale mňa zaráža? Že tento pozmeňujúci návrh sme dostali do lavíc tak, ako jeden ďalší, ktorý predkladá pán poslanec Senko, a mal 25 bodov. Je úplne jedno, či na tom výbore my sme alebo nie, keď nám predložíte do lavíc pred rokovaním výboru 25-bodový pozmeňujúci návrh, o tom sa budeme baviť následne, nemá nikto ani najmenšiu šancu sa s ním oboznámiť. To znamená, že niekedy tie výbory sú fraškou a je úplne jedno, či sa niekto na nich zúčastní, alebo nie. Ja som na tom výbore bol, akurát som sa ospravedlnil, že, že tento prvý bod som nestihol s tým, že následne sa aj tak budeme baviť v pléne a robíte to, robíte to často.
To, čo som hovoril ohľadom zjednocovania režimov, je presne, ja som vo svojom úvode proste priznal, ja to pozriem, to hlasovanie, lebo mám pocit, že táto moja transparencia, nepáči sa mi, že sa to rozdelilo, a by ste to mohli opraviť, páni, ale vy to betónujete na druhú, druhú stranu a to znamená, idete utajovať aj to, čo je teraz verejné. Tak z čoho nás obviňujete? Predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý toto opraviť môže. A vy hovoríte, že za minulej vlády takto, tak my nemáme žiadnu inú možnosť, a keďže minule sme vás zato kritizovali, tak ešte urobíme horšie. No tak tomuto už nerozumie nikto. A chcel by som povedať to, že sa hovorí, že nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie, ja by som chcel, keby ste nám poslali pozmeňujúce návrhy, kolegovia z výboru, aspoň deň vopred... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z môjho pohľadu predmetný návrh zákona má štyri problémy. O, myslím, že dvoch tu bolo, dva tu boli spomínané. Môžme ich nazvať tak, že problém s oponou alebo teda s vyhláškou ministerstva kultúry, a druhý spomínal pán poslanec Abrhan a to je utajovanie konania licenčnej rady v prípade udeľovania licencií pre vysielanie.
Myslím si, že sú ďalšie. Chcel by som možno tak, ako sme v prvom čítaní hovorili o problémoch, ktoré predmetný návrh zákona má, a to hlavne v tom smere, že zavádza z môjho pohľadu nie celkom šťastný moment, že vypadáva z tela zákona to, že chceme niektoré vekové kategórie chrániť, čiže by sme nezabudli, čo sa priamo zavádza. Odteraz to, čo si dlhodobo, počas desaťročí obyvatelia na Slovensku zvykli, že niektoré programy sú vysielané po 22.00 hodine, už teraz v samotnom zákone nebude. Bude to odkazovať na nižšiu normu alebo normu nižšej právnej sily, na vyhlášku. Ja som mal problém s filozofiou tejto zmeny a dokonca teda kvôli tomuto sme navštívili Radu pre vysielanie a retransmisiu. Totižto, aby bolo jasné, túto vyhlášku pôvodne alebo túto kompetenciu, čo sa týka vyhlášky, pôvodne mal orgán, ktorý priamo pracuje s tým, čo je vhodné pre jednotlivé vekové kategória, a to je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Dovolil som si následne pripraviť aj pozmeňovacie návrhy v tom duchu, ktoré poviem potom úvode, po tomto v úvode. Budú dva a chcem sa teda aj pripojiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme vypracovali spolu s Branislavom Škripekom, ktorý tu viac menej v dlhšej časovej dotácii hovoril o najproblematickejších častí z hľadiska zavádzania druhej opony. Čo sa týka toho, čo spomínal, a ten prvý problém, čo prioritne prišiel pán minister riešiť, bol nejaký tlak Európskej komisie, ktorej sa zdalo, že prideľovanie licencií vysielateľom, ktorí chcú vysielať v nejakom jazyku Európskej únie na našom území, nie je riešené dobre a vyhovujúco, a preto teda ministerstvo na základe tohoto tlaku prikročilo k zmene zákona. Pre mňa toto bol dosť legitímny krok, keďže pán minister sa v úvode svojho ministrovania v tomto volebnom období vyjadril, že nemá ambíciu veľmi do zákona 308 alebo teda zákona o vysielaní a retransmisii vstupovať a že niektoré parametre tam meniť nechce. Keďže toto sa javilo v duchu tlaku Európskej komisie, sme inak jediný podľa mojich informácií, možnože na ministerstve budú mať iné, kde Európska komisia takýto audit vykonala. Pri ostatných 27 štátoch Európskej únie k nemu neprikročili. Vraj sa stalo to, že nejaká lobistická skupina z krajín nášho južného suseda, teda prikročila k tlaku na Komisiu takým spôsobom, že sme boli nútení nejakým spôsobom upraviť parametre prideľovania licencií pre vysielanie v akomkoľvek jazyku členského štátu, keďže aj Maďarsko je členským štátom, tak aj v jazyku maďarskom. Čo sa ale však stalo? Vraj teda podľa mojich informácií Komisia s touto úpravou súhlasí, takže pán poslanec Sólymos by mal byť do nejakej miery spokojný, ale nie je. Ja si myslím, že nechcem posudzovať to, či to napĺňa nejaké ambície maďarského štátu, a na to by sme sa my nemali tuná v tejto snemovni prihliadať. Ale čo robíme týmto návrhom zákona? Podľa mňa absolútne ničíme náš duálny systém a spôsob rozhodovania o tom, kto licencie dostane a kto nie. Rada z toho tak isto nie je veľmi nadšená. Totižto z jedného dôvodu. Ona nemá kapacity, aby terénne zisťovala alebo zisťovala to, akým spôsobom je vysielanie v štátnom alebo úradnom jazyku na danom území zastúpené a podľa mojich informácií, neviem, ako bude táto podmienka vykonaná. A takisto by som sa pripojil k výzve pána poslanca Abrhana, aby sa k tomuto pán minister vyjadril, pretože netuším, môžu tam nastať niektoré problémy. A netuším skutočne, ako sa rozhodne, keďže to percento alebo čo vlastne znamená zastúpenie vysielania v národnom jazyku alebo v štátnom jazyku? Aké to percento presne bude a kto licenciu dostane a kto nie? Ak to má byť naozaj nejaká latentná podmienka otravovania podnikateľov, ktorí chcú podnikať a žiadať o licencie pre vysilenie, či už rozhlasové alebo audiovizuálne, televízne, aby mohol radný alebo minister rozhodnúť, kto ju dostane a kto nie. Myslím, že v tomto prípade je to skôr teda rada, ktorá sa tejto kompetencii bráni, pretože nemá na ňu účinné nástroje.
Je tam ešte jeden výrazný problém a to je to, že aj na území južnom sú zastúpené celoplošné rady aj televízie. Čiže ten signál z hľadiska, či už celoplošných komerčných televízií alebo rádií v slovenskom jazyku, je, a chcel by som poznať alebo vedieť možno viac do detailu, akým spôsobom potom má rada rozhodnúť, či v slovenskom jazyku tam bude dostatočné zastúpenie alebo nie? Ja by som chcel možno aj oceniť to, že koniec koncov, teda podľa mnohých informácií s Komisiou táto úprava bola nejakým spôsobom prejednaná a vraj by mala teda vyhovieť tomu, čo Komisia teda zamýšľala. A či ich následne teda nebude znepokojovať ten fakt, že skutočne orgán, ktorý bude rozhodovať o tých licencií, neprikročí k tomu, že niektorý podnikateľ, ktorý chce robiť vysielanie v jazyku členského štátu dostane zelenú a niektorý nie. Keďže tie pravidlá podľa mňa nie sú nastavené dostatočne, a skutočne tá rada sa aj ústami teda ich právneho oddelenia, ako aj predsedu tomuto bráni a hovorí, že ten systém, ktorý fungoval doteraz, je z hľadiska podnikania v audiovizuálnom priestore lepší a týmto tam zavádzame nejakú mieru neštandardu, ktorá môže byť zneužitá, využitá a oprávnene sa teda podľa mňa pýtame na to, čo sa s týmto stane? To je ako keby to gro, ktoré ministerstvo chcelo touto zmenou zákona nastaviť.
Čo mňa však ale prekvapilo, a podľa mňa s týmto mám obrovskú výhradu a to je to, čo sa udialo následne. A nebude to adresované v tomto prípade pánovi ministrovi, ale tuná kolegovi Fitzovi, ktorý predložil návrh zákona, ktorý stručne môžme označiť, že ide presne proti prúdu. To znamená, že rokovanie rady aj pri udeľovaní, nazvem to tak pracovne, digitálnych licencií sa utají. To je teraz rozhodovanie rady a zápisnice z neho sú otvorené, pri analógovom vysielaní je režim utajenia. Ja som sa na tento fakt pýtal pána ministra, možno je to rok dozadu, na výbore. A skôr som mal dojem a ostatní poslanci z výboru, že otvoriť rokovanie nebol šťastný krok predchádzajucej, teda uzavrieť rokovania a utajiť licencie nebol šťastný krok bývalej koalície. Boli sme za to kritizovaní. A mal som za to, že je lepšie, aby verejnosť bola presne konfrontovaná a odborná verejnosť, aby sa dostala k tomu, kto a aký radný o čom sa baví a ako hlasoval pri udeľovaní konkrétnej licencie konkrétnemu vysielateľovi. Čuduj sa svete, pán poslanec Fitz priniesol na výbor presne naopak, preto hovorím, že to ide v protismere toho a utajuje aj rozhodovanie pri udeľovaní, teda podľa zákona 220 aj pri rozhodovaní digitálnych licencií.
Čo ma zarazilo, keďže som naozaj si myslel, že táto vláda si stojí za slovom, sú vyjadrenia pána predsedu výboru, ktorý podľa mňa, neviem, či možno nebol dostatočne pripravený na novinársku otázku, alebo lebo podľa verejných a dostupných informácií, ja si dovolím odcitovať, povedal, že: "Rokovania rady musia byť utajené, pretože radní majú právo na ochranu pred nátlakom rôznych lobistov." To znamená, že ak je teda rokovanie rady a zápisnice z nich verejné, tak radný môže byť viac od tlakom nejakého lobistu a podobne. Ja sa potom pýtam, toto zasadnutie tu je verejné. Naše hlasovanie je do dvoch sekúnd zverejnené na internete, tak potom poslanci SMER-u nie sú chránení pred lobistami? Ak ich rokovanie tu v pléne parlamentu je verejné a každý vie, akým spôsobom hlasovali. Tam tá logika uchádza a myslím si, že cesta transparentnosti, otvoreného vládnutia je správnou cestou a mať k dispozícii to, akým spôsobom volení zástupcovia, aby sme si spomenuli, tak radných do Rady pre vysielanie a retransmisiu nevolí nikto iný ako toto plénum. Čiže sú v obdobnej situácii ako my a myslím si, že ochrana pred lobistami, utajenými záujmami a pod. sa dá urobiť, iba ak verejnosť, odborná verejnosť a dokonca aj poslanci, ktorí volia, aby som vám, kolegovia, povedal, ani vy nemáte nárok, keďže sme, ja som inicioval jeden poslanecký prieskum a spolu s kolegami sme Radu pre vysielanie a retransmisiu v jednej konkrétnej situácii navštívili a o hlasovaní a rozhodnutí rady sme sa nemohli dozvedieť nič. Kuloárne áno. Kuloárne sa presne vyjadrili niektorí radní, ktorí hlasovali za, ktorí hlasovali proti, snažili sa teda povedať, že nie je to pri jednom konkrétnom prípade Rádia Viva licencie, ktorý skončil až na Najvyššom súde. A na Najvyššom súde títo páni uspeli. Čiže keďže sme chceli poslanecky preskúmať, ako tí radní konajú, čo, aké motivácie mali, sme sa v podstate ani pri poslaneckom prieskume nedostali k relevantným informáciám. Preto mi je čudné, že na možno kolegu by som chcel vyzvať, aby tento návrh stiahol a nedalo sa o ňom hlasovať a podporili ten môj, ktorý hovorí a ten protismer otáča a hovorí o tom, aby sme odtajnili aj rokovanie pri analógových vysielaniach a nechali tie digitálne licencie tak, ako sú doteraz. Myslím si, že tlak verejnosti na túto otázku, transparentnosť, otvorené vládnutie a možnosť aj pre radných stáť za svojím názorom, akým spôsobom sa pri licenciách rozhodnú hlasovať, je tou správnou cestou a myslím si, že z tohoto pohľadu je kritika oprávnená.
A takisto sa pripájam k otázke pána Abrhana, prečo, keď sa s tým, pán minister, stotožníte, prečo sa toto deje, a či naozaj sa necítite v tejto miere, že vás nejakým spôsobom poslanci na výbore nemilo prekvapili predložením tohoto zákona? Chcem veriť, že to nie je pozmeňujúci návrh z dielne ministerstva, ale teda nejaká osobná iniciatíva poslanca.
V tomto duchu teda by som predložil prvý z mojich pozmeňujúcich návrhov, ktorý predkladám spolu s kolegom Hraškom, a je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 11 odsek 4 znie:
(4) Rokovania rady sú verejné. Ak rada rokuje o skutočnostiach, ktoré podliehajú ochrane údajov podľa osobitných predpisov, rada je povinná" zabezpečiť ochranu, "zabezpečiť opatrenia na ochranu týchto údajov."
2. V článku I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 11 ods. 5 sa na konci vypúšťajú slová "a zápisnice z rokovania podľa jedenástej alebo dvanástej časti".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Stručne k odôvodneniu. Čiže navrhovanou zmenou sa vypúšťa zámer predkladateľa zmeniť rokovania Rady pre vysielanie a retransmisiu na neverejné v prípadoch, pokiaľ Rada rokuje podľa tretej a štvrtej hlavy štvrtej časti zákona o digitálnom vysielaní a aj o licenciách na digitálne vysielanie. Súčasná právna úprava síce hovorí o tom, že rokovania rady sú verejné, ale súčasne zavádza výnimku z tohto pravidla pri rokovaní rady o správnych konaniach vo veci udeľovania licencií a registrácií retransmisie. Pozmeňujúcim návrhom podaným vo výbore pre kultúru a média bolo stanovené, aby tieto konania boli nielen označené za verejné, neverejné, ale aj zápisnice z týchto rokovaní zakázané zverejňovať. Z uvedených dôvodov sa týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom výslovne zavádza povinnosť viesť všetky rokovania rady ako verejné. Súčasne sa týmto návrhom odstráni aplikačný problém, na ktorý poukazovalo aj samotné ministerstvo kultúry, a to dvojitý režim rokovania rady podľa dvoch zákonov. Po prijatí tejto úpravy bude v zákone o vysielaní a retransmisii, ako aj v zákone o digitálnom vysielaní výslovne stanovené, že všetky rokovania podľa oboch zákonov budú verejné, čím sa aj zvýši tak transparentnosť rozhodovacích procesov o udelenie licencií, ako sa aj posilní kontrola verejnosti, ktorú by sme mali mať všetci na srdci. Chcem vás, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, poprosiť o podporu tohto konkrétneho pozmeňujúceho návrhu, a to aj v tom duchu, aby kompetencie vaše ako tých, ktorí majú dohliadať na čistotu, transparentnosť exekutívy a orgánov, ktoré priamo tu volíme v Národnej rade, pretože podľa predloženého návrhu sa tejto kompetencie zbavujeme, a dokonca aj my, odborná verejnosť a verejnosť ako taká sa nedostane podľa definovaného k rozhodnutiam Rady pre vysielanie a retransmisiu v tak dôležitých otázkach, ako je to, kto bude na Slovensku vysielať a vlastniť licencie. Druhý bod, ktorý by som si dovolil teda predložiť, a možno zabŕdnuť do troška systémovejších vecí a to je to, že aby sme do nemoty nemuseli byť konfrontovaní tu s tým, že zákon č. 308 síce stanovuje nejaké kompetencie Rade pre vysielanie a retransmisiu, ale nedovoľuje jej prijímať legislatívne normy nižšej váhy ako, ale osobuje si to ministerstvo samostatné. Na poslednom rokovaní pri bode jedna sme sa bavili o rôznych cestách, jedna z nich bolo, aby sme v tele zákona ponechali znenie prvej a, znenie definovania prvej a druhej opony. To predkladal poslanec Škripek. A ja som si dovolil pripraviť pozmeňujúci návrh k tomu, aby kompetenciu vydávať vyhlášku a vyhlášky, ktoré sa dotýkajú priamo mediálneho priestoru, nemalo ministerstvo a nezverovali sme to do rúk politického orgánu najvyššieho rangu, ale aby to mala samostatná rada. Nie je to v našich podmienkach nič nové. Znamená to iba to, že tí, ktorí reálne uplatňujú vykonateľnosť vyhlášky z dielne ministerstva kultúry, by mali kompetenciu tieto pravidlá nastavovať sami, to znamená, podobne ako ÚRSO alebo podobne ako ďalšie orgány, ktoré máme takto definované, že samostatne, a nie politický, politický orgán, v tomto prípade ministerstvo upravuje vyhlášku. Nie je to žiadne nóvum. Toto platilo pri Rade pre vysielanie a retransmisii aj pred rokom 2007, kedy bola táto kompetencia odňatá a bola pridelená Ministerstvu kultúry.
Myslím si, že ten, je aj iná cesta definovať tieto vyhlášky priamo do zákona, je zložitejšia, pretože by sme sa tu v pléne o tom bavili, ale myslím si, že logika veci, že orgán, ktorý priamo pracuje s prostredím mediálnym, je kompetentnejší, a preto ho volíme, aby vydával tie nariadenia, ktoré súvisia s jeho prácou. Preto som si dovolil aj na... a vítam tú podanú ruku, že sme mohli naše zásadné pripomienky k predmetnému návrhu zákona komunikovať aj na Ministerstve kultúry, kde ľudia, ktorých poveril pán minister, boli otvorení k diskusii a dúfam, že sa tá diskusia sa posunie do takého bodu, že v podstate ministerstvo nebude mať ďalej ambíciu nastavovať vyhlášku, ktorá ide medzirezortne, ktorá, nie je celkom z toho rada nadšená, že kompetencia nastavovať pravidlá jej bola odňatá a zostala - toto je už tretie volebné obdobie - v rukách samotného ministerstva.
Čiže dovolil by som si predniesť môj druhý doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii k zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 4 odseky 2 a 3 znejú:
"(2) Rada dbá o uchovávanie plurality informácii v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie" podľa toho, "podľa tohto zákona. V rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.
(3) Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Rada je orgánom štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi."
2. V § 5 ods. 2 písmeno b) znie:
"b) vydávať všeobecne záväzné právne predpisy a zúčastňovať sa na tvorbe zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania mediálnej služby na požiadanie."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V článku IV vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V odseku 12, v § 12 odsek 2 znie:
"(2) Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Rada pre vysielanie a retransmisiu.
Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
"14) § 5 ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Stručne k tomu odôvodneniu. Na záver do roku 2008 bolo určovanie pravidiel jednotného systému označovania v kompetencii Rady - ako som spomínal - pre vysielanie a retransmisiu, na ktorú ju splnomocňoval už v súčasnosti zmenený § 20 ods. 6 zákona č. 308/ 2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Ministerstvo kultúry jej kompetenciu vydávať takýto predpis odobralo zákonom č. 343/2007 Z. z., tzv. audiovizuálny zákon, v znení neskorších predpisov. Následne po prenose tejto kompetencie však paradoxne došlo k zníženiu ochrany maloletých, keďže počas dňa sa vo väčšom množstve začali vysielať násilné programy alebo programy, ktorých súčasťou deja boli aj mravnosť ohrozujúce scény (napr. sexuálne scény). V tomto duchu môžem povedať, že aj pri začiatku funkčného obdobiu pána ministra on definoval, pán minister definoval fórum, okrúhle stoly a možno si ešte pamätáte o tom, ako sa zadefinoval, to, že náš mediálny priestor idiotizuje spoločnosť. Mám za to, že mozaika, prečo tento stav trvá, sa skladá z viacerých, viacerých prvkov, ale jedným z nich môže byť aj tento, že orgán, ktorý by mohol reálne a účinne nastavovať a následne uplatňovať pravidlá, nedisponuje právomocou tie pravidlá nastavovať, ale nastavuje ich ministerstvo. Pravdepodobne sa táto cesta neosvedčila. Slovami ministra sa spoločnosť idiotizuje ďalej alebo viacej, a preto by bolo vhodné vrátiť sa k stavu, ktorý na Slovensku máme zavedený, je štandardný a to je to, aby ten orgán, ktorý uplatňuje vyhlášku, aby tú vyhlášku aj mohol sám vydať.
K tomuto by som ešte chcel spomenúť, že samotná rada by s touto kompetenciou súhlasila, a podľa mňa sa tu bavíme iba o kompetenčnom spore medzi ministerstvom kultúry a radou, ktorá by mohla byť rozseknutá do tej štandardnej cesty, a to, aby, aby ministerstvo prestalo mať ambíciu ustanovovať vyhlášku, s ktorou má obrovské problémy, pretože, ak si spomíname, na začiatku tohto roka bola dva- alebo 3-krát posúvaná účinnosť na základe obrovského pripomienkového konania samotnej rady.
K tomuto bodu pripomienkovania by som chcel položiť aj jednu otázku, v zásade znie, že aj pri ostatnom nastavovaní pravidiel, nastavenia teda parametrov prvej a druhej opony alebo vôbec opôn sa rozbehlo podľa mňa dosť masívne, na Ministerstvo kultúry neštandardne veľké pripomienkové konanie. To, že sme sa tam zapojili ako poslanci ja s Braňom Škripekom, Janka Žitňanská sa môže síce vyhodnocovať ako politicky, ale ako politické zapojenie, i keď môžme tvrdiť, že z nášho pohľadu bolo skôr vecné, ale nebýva štandardom, že vláde jednej strany sa stane to, že zamýšľaný zámer kritizuje aj nejaké iné rezortné ministerstvo do tej miery, že navrhne konkrétne vypustenie celej právnej úpravy. Myslím, že to bolo definované, aby bol, a myslím, že ministerstvo školstva v tomto prípade bolo najtvrdšie zo všetkých pripomienkujúcich. My sme prikročili k možnému hľadaniu kompromisu, ale ministerstvo školstva navrhlo vypustiť celý odsek 4 v tomto prípade a v rámci teda následného rozporového konania nám nebolo dostatočne vysvetlené, keďže nenastala konkrétna zmena, na ministerstve sme sa iba dozvedeli, že teda rozpor netrvá, a boli vysvetlené zámery ministerstva, pretože neboli asi pravdepodobne správne pochopené ministerstvom školstva. V tomto bode ma zaujíma, lebo aj Rada pre vysielanie a retransmisiu je politicky nominovaná, nemusíme si nič zakrývať a tí mali zase najmasívnejšie pripomienky k predmetnému, predmetnej zmene, ktoré ale paradoxne, či už ministerstvo školstva, Rada pre vysielanie a retransmisiu, ja s poslancom Škripekom alebo pani Žitňanská, sme mali úplne rovnaký názor. Proste nebola v tom žiadna politika a hovorili sme o tom, že zavádzanie parametrov, ktoré sa rozhodlo ministerstvo, nie je šťastné, pretože ministerská ambícia bola oddeliť obsah programu filmu alebo nejakého komunikátu Farmy alebo nejakého filmu od upútavky na neho. Gro problému bolo v tom, že samotná upútavka mala byť označovaná inou ikonou v rámci jednotného systému označovania ako program. To znamená, ak program by bol, tak ako hovoril pán poslanec Kvasnička, označený hviezdičkou, čiže nebol by prístupný mládeži do 18 alebo 15 rokov, tak program alebo upútavka, ktorá na neho odkazuje, by mohla byť zaradená v inom čase, kedy sa s touto upútavkou môže stretávať nižšia veková kategória. Čiastočne mám pocit, že ľudia, ktorí sa zúčastnili aj za ministerstvo kultúry, aj na rade, aj na ministerstve školstva im bolo vyhovené, a to napr. aj v takom jednom detaile, že pri navrhovanej úprave sa stala chyba, pretože pri programe, ktorý je vhodný do 15 rokov, bolo tvrdé pravidlo, že nesmie byť umiestňovaný odkaz na ten program alebo upútavka pred, počas alebo po rozprávke, ale paradoxne sa toto nevzťahovalo na programy, ktoré boli nad 18 rokov, čiže vyššia miera ochrany, a teda bolo nám prisľúbené, že toto bude vo vyhláške zmenené a že počas rozprávky, keď to tak povieme, ktorá je zaraďovaná medzi 20.00 hod. a 22.00 hod., lebo aj také sú, disneyovky, Shrek a podobne, ktoré sú klasifikované pre nízke kategórie z hľadiska svojho vlastného obsahu podľa predkladaného návrhu mohli byť promované programy, ktoré spadajú do tej najvyššej miery ochrany, a to je nad 18 rokov. Bolo to vyhodnotené ako možná chyba a vraj teda s tým nebude problém, aby sa to rozšírilo nielen o vekovú kategóriu 15 alebo programy prístupné od 15 rokov, ale teda aj od osemnásť.
Ďalej nastala taká paradoxná situácia, že mohli sme sa my právom domnievať, že to, čo ministerstvo sleduje oddelením tých obsahov, že upútavka má, je vhodná pre nižšiu vekovú kategóriu ako samotný program, k čomu následne teda ministerstvo pristúpilo k tomu, že nie, takto to nebude, lebo vznikali otázky, že či bude táto upútavka označovaná dvomi piktogramami. Len jednotný systém označovania má mať ambíciu, aby bol naozaj jednotný a hlavne jednoznačný a nie pre samotné dieťa, ale pre rodiča. Nevedel by som si skutočne predstaviť, že ak to premietneme do aplikačnej praxe, čo bolo aj cieľom ministerstva, ktoré hovorí, že vylepšiť aplikačnú prax, tak si neviem predstaviť, že v časovom úseku, kedy niekto posadí svoje dieťa za televízor s vedomím, že ide program, ktorý je vhodný do 7, 12 rokov, a počas neho by išli upútavky na program z inej vyššej vekovej kategórii, ktorý by bol nevhodný. Ja proste nechcem, aby som môjmu synovi alebo dcére musel vysvetľovať, čo to je Farma. Proste, keď ho raz za tú televíziu postavím, nemal by, alebo posadím, nemal by byť konfrontovaný s obsahmi, ktoré spadajú do vekových kategórií, ktoré nesúvisia a nemajú tam čo byť proste. Ak raz sleduje rozprávku, či bude prerušená reklama, alebo to bude pred, alebo po nej, nemá sa stretávať s obsahmi, ktoré nevyhovujú jeho vekovej kategórii aj v zmysle upútavky na program. Takže dúfam, že tie ubezpečenia, ktoré sme dostali na ministerstve kultúry, budú platné a premietnu sa do platného a reálneho znenia vyhlášky. Toľko k tým zásadnejším bodom, čo sa týka predmetného návrhu. Chcel by som zhrnúť to, aby dva pozmeňujúce návrhy, ktoré idú v ambícii vylepšiť predkladaný návrh zákona, som poprosil vás o podporu, aby ste si, páni poslanci a pani poslankyne, aj vy, ako aj verejnosť zabezpečili možnú kontrolu rozhodovania o licenciách, a v tom, kto a prečo tu bude vysielať, aby ste mohli klásť otázky ako verejnosť a neutajovať tento proces a naozaj išli tak, ako je v dôvodovej správe v ambícii zjednotiť režimy, ale nie zjednotiť na utajení, ale zjednoťme sa na tom, že to stransparentníme, a zjednoťme sa na tom, že rokovania rady zverejníme, a naozaj vás vyzývam, aby sme dôsledne zvažovali, či, ktorá cesta je pre nás tá správna a takisto pre verejnosť.
V tomto prípade vás prosím o podporu a zároveň vás prosím o podporu aj toho, aby sme z politických rúk vytrhli ambíciu určovať vyhlášky a nastavovať parametre nášho audiovizuálneho priestoru ministerstvu a dali túto kompetenciu rade, kde pôvodne bola a podľa mňa tam aj patrí. Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za prípadnú podporu.

Ďakujem. Braňo, spomínal si teda a dúfam, že spomínal si to, že sme navštívili ministerstvá, resp. niektoré, navštívili sme Radu pre vysielanie a retransmisiu, ministerstvo školstva, a oceňujem, že nás prijali aj zodpovední ľudia z ministerstva kultúry. Dostali sme ubezpečenie, že pravdepodobne niektoré tie najvypuklejšie problémy sa do nejakého stavu upravia. Ja chcem tomu veriť, že áno.
Chcem sa teda vyjadriť k rozprave aj k tomu bodu, ktorý si spomínal ty, a to sú spomínané zavádzanie prvej, druhej opony, ale hlavne to, ako sa toto naozaj premietne do reality. Totižto čo si možno nespomenul dostatočne jasne, bolo, že pri návrhu tej spomínanej vyhlášky sa v rámci medzirezortu otvorila obrovská debata medzi ľuďmi, ktorých nikto nemôže obviniť, že sú teda naklonení súčasnej opozícii, a to teda aj Rada pre vysielanie a retransmisiu a dokonca teda aj samotné ministerstvo školstva, ktoré bolo asi najtvrdšie zo všetkých subjektov, ktoré sa zúčastnilo, zúčastnili, a v rámci tej pripomienky, ktorú poslali, napísali, že odporúčame vypustiť celý navrhovaný ods. 4, pretože tam bola chyba. Takže podrobnejšie sa vyjadrím v rozprave. Stojím za pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme opätovne teda spolu predložili, a dúfam, že poslanci z vládnej strany ho podporia. Ďakujem.

Ďakujem. Mňa zaujal jeden, jeden moment, keďže tejto agende sa na klube venujú ľudia príslušní k výboru, možnože len budem pokračovať v tej otázke, jedná sa o ten vstup do lesa. Ono, ono nie je prvýkrát, keď sa táto vec dostáva do tela nejakého zákona, keďže ja som predkladal, myslím, trikrát, aby sme opäť umožnili ľuďom, ktorí sa vozia na bicykli, a tým, ktorí sa vozia na koňoch, aby mohli vstupovať do lesa. Ak je to pravda, čo si rozprával vo svojom, tak potom niekto iba konzistentne pokračuje v tom, že chce ich, chce občanov, ľudí z tohto dostať. Ak to pravda nie je, dúfam, že pán minister osvetlí, čo je vlastne zámer, a možno aj v duchu toho, čo hovorí Ján Mičovský, že budeme predpokladať nejaké bona fide konanie, že s dobrým úmyslom niekto predkladá návrh zákona, ktorý má nastaviť pravidlá tam, kde chýbajú, alebo tam, kde nie sú dobre nastavené. Ale keď z toho vyplývajú tie riziká, ktoré si pomenoval, tak potom nekráčajú po správnej ceste a skôr pokračujú v tom, čo nastolili pri cyklistoch a ľuďoch, ktorí sa vozia na koňoch.
Ďakujem.

Tiež mám pocit, že dobu nezastavíme. A je dobré, že prichádza ministerstvo s týmto návrhom. Nemyslím si zase, že spôsobovalo to až také prehnané problémy.
Skôr ma zaujíma jedna otázka. Pri študovaní toho návrhu zákona ste hovorili, že z hľadiska objektivizácie alebo objektívnej zodpovednosti to pravdepodobne prinesie mnohé benefity. A váš predrečník spomínal, ako keby tu bol nejaký plus a mínus. Ja som tam videl teda dva plusy. Tým pádom bude objektivizácia zodpovednosti viacej vymožiteľná, lebo bude mať ako keby podklad na to Policajný zbor, aby konal pre tých, čo dopravné predpisy porušujú.
Skôr by ma zaujímala otázka voči zahraničným tranzitujúcim cez Slovensko, že do akej miery to bude riešené a či tam bude nejaký efektívny prístup k tomu, aby, ak sú títo neplatiči, ktorí sú, inšpirovali sme sa aj modelmi z Rakúska a podobne, že keď je takýto nezodpovedný vodič alebo vodič, ktorý neplatí v tomto prípade diaľničnú známku, bol efektívne postihnuteľný, ak bude táto vec odhalená. Ďakujem.