Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár poznámok k prerokovanému bodu programu, zákon roka alebo zákon zákonov, zákon o štátnom rozpočte. Pôvodne, keď som sa v stredu alebo vo štvrtok zapisoval do tejto debaty, mal som ambíciu pomenovať niektoré riziká a možno označiť rozpočet niektorými prívlastkami. A mám pocit, že ak porovnám debatu z roku 2012, na konci roku 2012 a roku 2013, nastal určitý posun. Venujem sa médiám, som súčasťou výboru pre kultúru a médiá, preto aj môj príspevok sa bude prioritne venovať tejto oblasti. Ale čo ma najviac zaráža, keďže debata bola prerušená víkendom a bola možnosť možno zreflektovať štvrtkovú a piatkovú debatu nad týmto dokumentom, tak prívlastky, ktoré tento rozpočet dostáva z jednej alebo z druhej strany, ma nenapĺňajú vôbec žiadnym optimizmom. Idú totižto v absolútne príkrom rozpore a dokonca, ak by sme mohli stručne vyhodnotiť mediálny diskurz, kedy nie je dôležité, čo povieme tu, ale to, čo sa dozvedia ľudia, je podľa mňa aj v zmysle tejto debaty dosť katastrofa.
V mediálnom obraze o tejto debate by som ju stručne mohol nazvať ako debata, ktorá skôr prišla z nejakej ornitologickej ríše, a ten messaging alebo tie správy, ktoré zo siene zákonnosti prenikli na verejnosť, sa niesli v duchu označovania sa jastrabmi, supmi a podobne. Mal som z roku 2012, na konci, lepší pocit, keď niekto, jeden z našich kolegov označil túto debatu ako debatu nejakých ekonomických titánov, a pre mňa mala omnoho väčší význam z tohoto pohľadu. Trošička ma aj zaráža, že nejaký zásadný prejav z 83-členného poslaneckého klubu neprichádza a skôr tu je na podľa mňa dosť relevantné a zásadné otázky poslaneckých kolegov z opačnej strany strieľané faktickými poznámkami, ktoré veľkú relevanciu nemajú.
Táto debata by ale nemusela v čase konsolidácie, v čase krízy, kedy sa možno niekto schováva alebo skrýva za to, že veľa parametrov tohoto rozpočtu je na základe toho, že síce možno ústami premiéra, ktorý označuje rozpočet ako za pokrízový, si myslím, že by si zaslúžila skôr hľadanie nejakej cesty, či už bude rozpočet komentovať alebo nejakým spôsobom dávať možno aj dobré rady a dobrozdania exminister Mikloš alebo kolega Kollár alebo kolega Kadúc.
Ja by som si teda dovolil upriamiť pozornosť z hľadiska východísk a nastavenia a porovnania rozpočtov, štátneho rozpočtu pre rok 2013 a zamýšľaný rozpočet pre rok 2014 aj z pohľadu štandardnej Popolušky rozpočtových kapitol, Popolušky, ktorú môžme, a nemalo by to tak byť, môžme nazvať kultúra. Ja si dovolím odcitovať jedno z dôležitého dokumentu, za ktorý hlasovala väčšina tohto pléna, keď sa vláda uchádzala o dôveru pri tomto pléne a dokumentovala programové vyhlásenie vlády, kedy minister kultúry presadil do programového vyhlásenia nasledujúce dve, tri vety: "Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu, absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale poskytne aj výraznejšiu (rozumejme finančnú) podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Mám pocit, že mal na mysli šetriť finančné prostriedky. "Finančná podpora kultúry musí vychádzať z ekonomických možností štátu a súčasne byť schopná napĺňať reálne stanovené ciele, priority a očakávania kultúrnej obce."
Nuž, tak sa teda pozrime na rozpočtové kapitoly, či naozaj nejde o oblasť, v ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť. Rozpočet ako taký pre kapitolu kultúry nezaznamenal žiadny nárast. Bavíme sa o takmer 5-miliónovom poklese, čiže je to v príkrom, v príkrom rozpore aj s týmto dôležitým dokumentom, ktorým ste mimo iné, poslanci, ktorí tvoríte poslanecký klub SMER-u, viazaní. Hlasovali ste za to, že sa na kultúre, i keď v konsolidácii a pri konsolidácii verejných financií, lebo nehlasovali ste o tomto v roku nula, ale v roku, kedy sme vedeli, že krízový scenár je jasný a pravdepodobne budeme musieť konsolidovať, ale nemyslím si, že ak teda ste presadili túto vetu do programového vyhlásenia vlády, že to je nejakým spôsobom aj váš vnútorný záväzok. Pokles pre kapitolu kultúry preto považujem, a v objeme 5 mil. eur, za nedodržanie vami proklamovaného programového vyhlásenia vlády, dokonca si myslím, že idete v tomto smere v príkrom rozpore.
Ak sa pozrieme podrobnejšie na jednotlivé kapitoly, ktoré navrhli, ja by som tak, ako som to aj na výbore vyzdvihol, boli tam podľa mňa dve zásadné otázky.
Minister kultúry tento rok otváraním okrúhlych stolov vyhlásil boj proti idiotizácii spoločnosti. Nazval to týmito podľa mňa príkrymi a možno niektorým sa budú zdať aj nie veľmi kultúrnymi slovami, ale mal pravdepodobne, ak to nebol iba marketingový účel, aby ukľudnil verejnosť alebo možno nejakých partnerov, mal na mysli, aby sme sa vydali na reálny, reálnu cestu, aby sa nastavili parametre nášho mediálneho sveta, či už sa budeme baviť o vysielateľoch zo zákona, čiže nášho spojeného tele-rozhlasu, RTVS, ale aj vysielateľov z licencie, a mala prísť, pravdepodobne, a predpokladal som, že príde nejaká legislatívna smršť v tejto oblasti, a zároveň orgán, jediný orgán, ktorý má nad týmto dohliadať, a je to Rada pre vysielanie a retransmisiu, dostane a bude, dostane ad 1, financie, a ad 2, teda kompetencie, aby reálne mohla ad 1, kontrolovať, a ad 2, predchádzať. Tá fáza ad 2, to predchádzanie tomu, aby sa komunikáty, ktoré ničia kultúrne alebo vôbec povedomie našej spoločnosti tým, že vysielatelia môžu bezbreho zasahovať a následne teda Rada pre vysielanie a retransmisiu má rozhodovať, by mala byť naplnená.
Čo však ale hovorí náš štátny rozpočet alebo predkladaný štátny rozpočet, kde sa môžu stretnúť zámery piár alebo marketingové vyjadrenia a bubliny posielané do spoločnosti? No tak rozpočet v prvej fáze hovorí o 25-percentnom znížení finančných prostriedkov pre Radu pre vysielanie a retransmisiu. Nakoniec v tomto už reálnom návrhu rozpočtu čítame o osemnástich percentách, kde samotný predseda rady hovorí o likvidácii, respektíve, že už rada nebude môcť pri 18-percentom znížení rozpočtovej kapitoly pre tento orgán vysielať. Hovorí o tom, že nemá dostatočné vybavenie. Spoločnosť by sa mohla začať baviť o tom, že na našom trhu z jednej strany, alebo vôbec v mediálnom priestore, nepôsobí iba, nepôsobia iba celoplošné médiá, audiovizuálne televízie a rozhlasy, ale pôsobia aj regionálne. Kto sa kedy zamýšľal nad tým, že naše regionálne televízie z hľadiska zákona o vysielaní a retransmisii majú napĺňať presne tie isté parametre, ako napĺňajú celoplošne? Kto to kontroluje? Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu hovorí, že nemá na to záznamové prostriedky, nemá na to technické vybavenie. Netuší a nemôže, keďže na to nemá peniaze, čo sa v regionálnej televízii vysiela v Trnave, v Košiciach, v Poprade, a čaká, či prichádzajú podnety. A podnety prichádzajú. V jednej regionálnej televízii počas moratória si dovolí jeden z kandidujúcich poslancov sa postaviť do úlohy moderátora, zavolá si troch ďalších kandidujúcich ľudí a počas moratória veselo majú diskusnú politickú reláciu, ktorú moderuje jeden z kandidujúcich poslancov. Kedy toto a na základe akých parametrov dokáže skontrolovať jediný orgán, ktorý máme na Slovensku určený, a to je retransmisná rada, ak mu znížite rozpočet takmer o 20 percent?
A to nie je celé! Pretože v retransmisnej rade okrem zníženia priamo rozpočtu je navrhované, že príjmy zo štandardných 170 000 euro má retransmisná rada dosiahnuť v objeme 340. Čiže pravdepodobne to, čo tu často sa hovorilo, v miere pokút za podnikanie a podobne, čiže na čom zarába retransmisná rada. Retrasmisná rada zarába na tom, že udeľuje pokuty. A teraz ministerstvo pristupuje k jej činnosti tak, že zdvojnásobí jej záväzok, aby udelila o 100 % viacej pokút, aby dokázala ale iba zabezpečiť svoju vlastnú činnosť. Nemá to v nejakej položke, že ju zlepšuje, alebo že mám vyšší rozpočet, môžem sa pozrieť aj na niektoré oblasti, ktoré môžem na základe vyššieho výberu pri pokutách. A zároveň sám predseda hovorí, že to sa nedá odhadnúť. Nedá sa odhadnúť dopredu, či všetci vysielatelia sa odrazu zbláznia a budú o 100 % viacej porušovať zákon. Alebo potom samotné ministerstvo má lepšie informácie ako predseda retrasmisnej rady, ktorý hovorí v dlhodobom horizonte dozadu, že takéto príjmy sú proste nereálne. Potom na rok 2015, ak sa budeme baviť, tak čo príde do retransmisnej rady potom? Správa, že nenaplnili ste príjmové požiadavky, tým pádom rozpočet nebude relevantne navyšovaný? A čo to teda dáva za signál? Prečo minister, ak chce reálne bojovať proti idiotizácii spoločnosti, nepresadil to, že je absolútne nehorázne znižovať retrasmisnej rade rozpočet o 20 percent? To je jeden moment, ktorý si myslím, že trčí z návrhu pre rozpočet kultúry do neba.
Ďalší, ktorý dlhodobo pravdepodobne trápi, personálne obsadenie ministerstva, a to je, a tu, ak som prečítal dobre celý rozpočet, je tu uvedené, nejaká komunikácia medzi ministerstvom financií a ministerstvom kultúry v duchu, že ministerstvo kultúry odkazuje ministerstvu financií, že nebude môcť ďalej znižovať počty zamestnancov na ministerstve kultúry. Doteraz využívali metódu tzv. kumulácie funkcií, ale tak ako v kapitole kategórie 610, čiže mzdové prostriedky, sa očakáva, a je to adresované ministerstvu kultúry, reálny pokles priemernej mzdy zamestnancov, čoho dôsledkom sú ďalšie obmedzenia možnosti dosahovať stanovené ciele a merateľné ukazovatele ministerstva. Ďalej píšu, že k postupnému znižovaniu počtu zamestnancov v organizáciách rezortu dochádza už niekoľko rokov. Aj nadväzne na vykonaný profesijný a procesný audit a na jeho závery sa ďalšie znižovanie počtu zamestnancov, ktoré bolo logickým vyústením tohto auditu, nebude môcť pre rok 2014 ďalej počítať. A dokonca expressis verbis služobné príjmy a ostatné osobné príjmy v roku 2014 považujeme my z ministerstva kultúry, a odkazujeme ministerstvu financií, za neudržateľné. Čiže predpokladám, že asi zamestnanci a zodpovední zamestnanci, ktorí toto odkazujú ministerstvu financií, si to neťahajú z prstu. A bol tu, a ten audit bol iniciovaný podľa mojich informácií ešte za prvej vlády Roberta Fica, hovoria, sme z hľadiska kumulácie funkcií a z hľadiska prepúšťania na dne. Už ďalej to takýmto spôsobom nejde, máme na ministerstve kultúry najnižšie, myslím, že to bolo 88 eur, nižšie platy ako všade inde a ďalej to touto cestou nepôjde a považujeme toto z hľadiska možnosti dosahovať stanovené ciele a merateľné ukazovatele, ktoré sú na ministerstvo kladené, za neudržateľné. Toto nehovorí opozičný politik zostavovateľovi rozpočtu alebo ministerstvu. Toto hovorí materiál, ktorý sme dostali ako návrh rozpočtu.
Ďalšia kategória, ktorá z hľadiska kultúry ma zaujala, keďže v kapitole Pamiatkového úradu som objavil zásadnú sumu. V prvom pohľade som sa celkom potešil, pretože príjem Pamiatkového úradu z 1,5 mil. v roku 2013 alebo z 1,6 mil. v roku 2012 skočil na 17 mil. 800 tis. korún (Pozn. red.: správne má byť -"eur".). Čiže príjmy na rok 2014 navrhované v sume 17 mil. 800 tis. eur pozostávajú z príjmov v sume 1,5 mil., ktoré štandardne mával tento úrad, a ministerstvo ich považuje za reálny predpoklad vzhľadom na dosiahnuté príjmy v minulých obdobiach. Zostávajúcu sumu tvoria finančné prostriedky z predpokladaného odpredaja prebytočného majetku. Súčasne uvádzame, že predpokladom splnenia tohto ukazovateľa nenaplnenia piatich rizík, ktorým by som sa povenoval následne.
Mal som možnosť sa dopytovať aj na ministerstve kultúry, tam som nedostal odpoveď. Dostal som ju následne, vraj sa teda jedná o odpredaj majetku alebo jednej z budov v Bratislave. Myslím si, že, neviem, nakoľko je to tajná informácia... Je tajná? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Takže ju nezverejním. A možno niekto iný. Ale predpokladám, že audit ministerstva, audit Pamiatkového úradu, možno si to niekto vyžiada na základe zákona č. 211, čiže bude sa odpredávať jedna budova. Viem, že tie možno, možno tie, tu chcem urobiť zadosť, aby tie paranoidné predstavy o tom, že či sa to náhodou netýka kaštieľa v Budmericiach alebo nejakých iných, tak dozvedel som sa, že nie, a môžme hovoriť o tom, že Pamiatkový úrad dostáva, teda dostane do rozpočtu takmer 16 mil. 300 tis. eur odpredajom jednej budovy. Ak teda privatizovať, tak takým spôsobom, že to nazveme "z predpokladaného odpredaja prebytočného majetku". Toto sa objavilo v rozpočte, zatiaľ sa tomu nikto hlbšie nevenoval a možno, že ten, 16 mil. 300 tis. eur začne niekoho zaujímať, kde sa vezmú, a dopátra sa k tomu, že čo teda vlastne bude Pamiatkový úrad odpredávať.
Ďalšiu poznámku, ktorú som chcel spomenúť pri rozpočte, rozpočte v kapitole kultúry, je tá, že na výbore sme sa bavili o možnosti, teda či to programové vyhlásenie, teda ak 2014. rok nie je tým rokom, kedy sa nebude, alebo kedy tá oblasť, kde sa nemá šetriť, ale predsa len sa tam šetrí, že čo nás teda čaká z hľadiska rozpočtu verejnej správy ako takého pre tie ďalšie roky a či sa, existuje nejaký možný predpoklad, že sa bude blýskať na lepšie časy. Chcel by som povedať, že ešte ministerstvo samotné, konečne teda, pristupuje k realizácii investičnej akcie v roku 2014 z hľadiska obnovy Slovenskej národnej galérie a z predchádzajúcich rokov odložené peniaze 11,5 mil. eur sa teda budú používať tento rok. Ale máme dve budovy, jedna je tá spomínaná budova kaštieľa v Budmericiach a druhá, pokračovanie rekonštrukcie Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde ministerstvo nepriznáva v rámci kapitálových výdavkov nič. Čiže na výbore som sa pýtal, čo s Budmericami, pretože v momentálnom stave tento objekt stráži SBS-ka, nemá reálne využitie. A pamätáme si to, že prebehlo, pôvodne to používal jeden z našich kultúrnych fondov, momentálne už tu máme vlastne dvojročný, dvojročný časový horizont absolútneho nepoužitia a budúci rok sa teda z hľadiska pokračovania rekonštrukcie kaštieľa v Budmericiach nepočíta ani s jednou korunou alebo s jedným eurom, takže pravdepodobne sa s týmito dvomi objektmi nebude robiť nič.
To svetielko nádeje, ktoré teda má priniesť, bude samozrejme, ako som dostal na, odpoveď na kultúrnom výbore, ráta sa ako keby s tromi oblasťami, takzvaný Integrovaný regionálny operačný program, čiže ráta sa s timevacím, v rámci partnerskej dohody s nejakými európskymi peniazmi v takzvanom IROP-e, alebo aj z výskumu a inovácia, kde by projekt, ktorý rozbehlo ministerstvo, a volá ho Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky na rok 2014 a 2020, kde by kultúrna a kreatívna ekonomika mohla nejakým spôsobom participovať aj na tomto, alebo teda z európskych peňazí aj v rámci informatizácie spoločnosti. Čiže nedostal som nejakú reálnu odpoveď na to, že kde sa v kapitole, budúcich kapitolách štátneho rozpočtu pre ministerstvo kultúry môže blýskať na lepšie časy. Skôr som dostal odpoveď takú, že alokácie, ktoré v rozbitých alebo v troch nejaký osiach z hľadiska európskych peňazí by mohli do kultúry byť naliate.
Chcem sa aj v tomto momente opýtať, keďže tu prebieha proces, ktorý tvorí, volá sa Príprava stratégie rozvoja kultúry Slovenskej republiky na rok 2014 až 2020, s kolegom Hraškom sme sa zúčastnili druhej fázy pripomienkovania. Ministerstvo pripravilo pre informáciu na základe zainteresovania rôznych odborníkov takzvanú vstupnú analýzu, predložilo dokument na prvú fázu pripomienkovania. Následne prichádza k druhej fáze pripomienkovania. A stratégia rozvoja kultúry, vznikol taký 7-bodový scenár, akým spôsobom teda stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky bude prebiehať a bavíme sa o 7-ročnom období. Čiže o období, ktoré nie celkom kopíruje volebný cyklus. Tak možno by som týmto, síce už v záverečnej fáze, ale do budúcna by som to otvoril na širšie, a možno predpokladať teda aj to, že nemusí tu byť SMER naveky a táto republika nebola zakladaná pre iba straníkov SMER-u, otvoriť to širšie a možno zabezpečiť aj stabilitu, ak sa bavíme o strategických dokumentoch napríklad aj v rozvoji kultúry.
Mňa z hľadiska štátneho rozpočtu, keďže ja tu nevidím celkový prepoj, totižto stala sa taká paradoxná vec, že jedno z tých pilierových vecí je takzvaný branding krajiny alebo jednotný branding krajiny navonok. A bola to ako siedma oblasť stratégie rozvoja kultúry, aby sme pôsobili, alebo aby sme sa konečne dohodli na tom, že kultúra má v sebe obsiahnutý potenciál jemnej diplomacie, alebo kultúrnym prenosom, čo si osvojili mnohé krajiny, sa dokáže pôsobiť v regiónoch, kde štandardne Slovenská republiky nie je známa. Dokonca my máme veľké predpoklady tým, že máme tu úrad pod Úradom vlády, ktorý sa volá Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a vytvoriť nejaké predpolie na to, aby sme mohli ten kultúrny prenos, známosť našej krajiny a potom aj následne z hľadiska kreatívnej, kreatívneho biznisu pôsobiť v niektorých krajinách. Len, čuduj sa svete, že v paradoxnej situácii, kedy sme sa bavili o stratégii rozvoja kultúry Slovenskej republiky na ministerstve, sme išli na hodinový poslanecký prieskum do Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, a tieto inštitúcie nekomunikujú. Proste priamo pri otázke, či sa zúčastnili, akým spôsobom a či znalosti tam, kde sú najväčšie slovenské enklávy a kde ten úrad má teda nejaké možnosti poskytnúť samotnému ministerstvu, keďže myslím si, že stratégia rozvoja kultúry nemá byť rezortná, ale pri brandingu by malo byť zabezpečené, komunikácia inštitúcií, ako je SACR, inštitúcie ako ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo kultúry a tak ďalej a tak ďalej, a samotný úrad, ktorý nestojí malé peniaze, a preto ma nenapĺňa veľmi optimizmom, že síce s malými peniazmi v objeme 182 mil. eur tá kultúra stále zostáva Popoluškou a stále sa jedná o oblasť, v ktorej sa aj v týchto rokoch šetrí, nevyužívame ich efektívne, nevieme.
Ono totižto, v čom sa delí tá situácia, v čom je iná tá situácia z minulých rokov? Slovensko bolo zvyknuté na koaličné vlády. Slovensko bolo zvyknuté na to, že SACR bolo pod vplyvom jednej strany, ministerstvo zahraničných vecí jednej, možno ministerstvo kultúry, úrad ďalšej. A možno sa v nejakej nie dobrej, ale v nejakej tradícii zabezpečilo, že personálne obsadenie pod vplyvom politických nominácií celkom nespolupracuje. Lenže my tu máme monolitnú vládu. Tak, kde je problém? Potom už je len nejaký vnútorný problém v nastavení mechanizmov, ak všetci ťaháte, a predpokladám, že ťaháte, za jeden povraz. A toto by malo byť výrazom aj rozpočtu v mnohých oblastiach, ktoré sa mi nezdajú, že vykazujú známky spolupráce a synergických efektov, ako tu bolo často spomínané, ale deje sa to v nejakej tradícii. Niekto to označil tým, že pri tak obrovskom mandáte, ktorý máte, ste mohli byť architektmi nových riešení. A vy ste sa skôr postavili do roviny udržiavačov status quo, niekto to tak až pejoratívne označil, skôr údržbármi toho, čo tu beží. A ja si myslím, že trošička plytváte tým mandátom, ktorý ste mohli urobiť, ktorý ste dostali.
Myslím si, že z hľadiska tých kategórií, ktoré som spomínal, mal som ešte na mysli z tých kapitálových výdavkov niektoré, ale myslím si, že pre účely debaty a toho, že by som rád tak isto podporil nejaký zmysluplný rozpočet, ale nemyslím si, že pre oblasť kultúry sa tento rozpočet môže stretnúť s nejakým mojím vnútorným presvedčením. A preto z týchto troch, štyroch kritických poznámok ja rozpočet nemôžem podporiť.
A to som zabudol ešte spomenúť jednu stavovskú organizáciu, ktorá pracuje s pamäťou národa, a tá dostáva na budúci rok o 73 000 eur rovnako menej. Myslím si, že šetriť na pamäti národa, kultúre sa nevypláca. Tešil som sa, že minister kultúry toto presadil do programového vyhlásenia vlády. A z toho pohľadu je pre mňa návrh rozpočtu pre rezort kultúry sklamaním, preto ho nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.
