Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, dnes som v tejto debate pri téme zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky prvý raz a dúfam, že pôvodne, keďže to tu bolo viacejkrát spomínané, sme sa o tejto správe mali baviť ešte minulý rok a viackrát bolo spomenuté, že by možno z hľadiska, že ona bola vypracovaná niekedy v októbri, sa jej zišiel nejaký update, čo ale z hľadiska procesného...
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, dnes som v tejto debate pri téme zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky prvý raz a dúfam, že pôvodne, keďže to tu bolo viacejkrát spomínané, sme sa o tejto správe mali baviť ešte minulý rok a viackrát bolo spomenuté, že by možno z hľadiska, že ona bola vypracovaná niekedy v októbri, sa jej zišiel nejaký update, čo ale z hľadiska procesného fungovania parlamentu nie je možné, takže sa bavíme vo februári o možno dokumente, ktorý, a teraz ja by som si dovolil trošička nesúhlasiť s viacerými predrečníkmi, pretože vyčítať diplomatom diplomatický jazyk sa mne celkom nezdá. Napriek tomu si myslím, že niektoré body, resp. to, čo v správe je, popisuje trendy, popisuje daný stav a snaží sa vykresliť nejaký obraz zamerania zahraničnej politiky, možno aj v nejakom PR rozmere najlepšie, ako sa dá. Preto niektoré oblasti možno sú vynechané, niekomu tam chýbajú a niektorým oblastiam je venovaná iná pozornosť, ale z celkového zámeru, čiže zamerania zahraničnej politiky, by som vedel z toho, čo bolo odprezentované, vyčítať máločo.
Z hľadiska tej absencie a z hľadiska zamerania mne chýba, a z kuloárnych rozhovorov, nie som sám, posledný rozhovor o tom som mal s pánom poslancom Froncom, takisto Juraj Droba, takisto s ďalšími, že ako keby ministerstvo zahraničných vecí v minulosti a i ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti nemalo a nemá ambíciu vytvoriť konkrétny dokument, požičiam si ten váš názor, pán kolega, ktorý by sa mohol volať doktrína zahraničnej politiky, ktorá by mala alebo mohla by mať jednu veľkú ambíciu a tou ambíciou by bola jej nemennosť cez volebný cyklus. Myslím si, že dokument, ktorý by sa dal dohodnúť cez politické spektrum, ktorý by bol jasný a rešpektoval by parametre, kde by či už národno-štátny záujem, alebo komunitárny záujem v Únii, bilaterálny záujem v Únii, bilaterálny záujem mimo Únie a aj multilaterálne záujmy bol zhrnutý v jednom dokumente, ktorý by bol jasnou víziou, jasnou stratégiou alebo jasným zámerom toho, čo si praje diplomacia ako taká v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte, a tento dokument by odolal i výmene politických reprezentácií cez volebný cyklus. A myslím si, že tak ako mnohé rezortné agendy jednotlivých ministerstiev by si takúto doktrínu zaslúžili, tak by pri tom obrovskom mandáte, ktorý súčasná vládna strana má, a reprezentácii zahraničnej politiky v osobe nestraníka, v osobe pána ministra, ak by s takouto ambíciou prišiel, tak v správe, ktorá by sa týkala zamerania zahraničných politík, by som toto veľmi ocenil, privítal. A myslím si, že by nám bolo už raz a navždy jasné a veľmi ťažko spochybniteľné aj do budúcna, ak by bolo naveky jasné, kam sa, alebo naveky, alebo teda aj v tom dlhodobom horizonte, kam sa zahraničná a európska politika Slovenskej republiky chce uberať. Toľko úvodom.
Rôzni predrečníci sa dotýkali rôznych parciálnych tém a ja som v pôvodnom príspevku do tejto debaty sa chcel venovať reprezentácii, ale teda tak ako tradične našej obchodnej diplomacii, chcel som sa venovať oficiálnej a zvojovej pomoci a možným eurotémam a táto debata teda mohla byť v novembri.
Chcem vás, pán minister, tak troška poľutovať s tým, že ste sa stali troška súčasťou aj európskej kampane už a možnože tá dlhá debata, kde či už niektoré ohlásené ambície národných poslancov, alebo poslancov z tohto parlamentu sa teda prejavili aj do komentovania tejto správy. Z tohto pohľadu vás chcem upozorniť, že som v tomto miernom konflikte záujmov, ale tým, že som sa pripravoval kdesi na október na vystúpenie, tak by som chcel zostať vo vecnej rovine a možné závery, možno otázky by som nechcel prezentovať v 48-minútovom elaboráte o predstave fungovania Európskej únie.
Napriek tomu mi nedá, keďže v správe sa nachádza z hľadiska európskej politiky dosť výrazný priestor, a to v stati jedna, ktorá je nazvaná Aktívnou európskou politikou, dosť výrazný priestor a dosť výrazný priestor k niektorým konkrétnym agendám.
Počuli sme tu z úst pani poslankyne Vášáryovej kritiku Národného konventu a dokonca z úst pána Blahu zase kritiku tejto kritiky. A z jednej strany vítam akúkoľvek snahu, kedy si myslím, že je veľmi dobré zacielenie to, že za desať rokov slovenský občan sa s europrojektom nevžil. Mám pocit, že ten dominujúci a pretrvávajúci pocit je o tom, že síce som v Európskej únii, ale mnohé agendy, ktorým ad 1 Únia napomáha v jej nezrozumiteľnosti a ad 2 možno samostatný nezáujem občana, ale ja si osobne myslím, keďže som z výboru pre médiá a kultúru, aj nezáujem mediálneho sveta, či už médií verejnej služby, ale aj všetkých iných audiovizuálnych médií a audiomédií kreovaných na základe nášho duálneho alebo možno aj printov, ktoré prinášajú vo veľmi obmedzenej miere, niekedy až takmer nijakej, európske témy a sprostredkovávajú občanom. A v neposlednom rade aj samotnú reprezentáciu v osobách europoslancov, ktorých máme, že európsky projekt, síce sme v ňom, ale mám pocit, že tie základné postoje, že my tu a oni tam v Bruseli a toto, keďže aj Národný konvent by mohol nejakým spôsobom prispieť k informovaniu. Ja si pamätám pri tom ustanovujúcom, že eurokomisár Šefčovič vtedy robil nejakú route show v autobusoch, kde informoval, a zároveň samotné ministerstvo si dáva ako jednu z ambícií aj v rámci toho, že teda príde ku koncu volebného cyklu v máji, že by obyvateľstvo malo byť viacej informované a že európske témy sa ho dotýkajú v omnoho väčšej miere, ako si doteraz možno uvedomuje, alebo ako je mu prezentované, ak by som to mal zhrnúť.
To, že 70 % novej legislatívy je v priamej gescii Európskej únie a tento údaj bol odprezentovaný už na mnohých fórach, je presne tým momentom, akú dôležitosť má európska agenda, kde sa tu berú vlastne pravidlá, ktoré sa nastavujú a v akom sú počte. Čo na druhej strane znamená, že legislatívna činnosť tohoto zboru pri inom mediálnom pokrytí, inom alebo možno vyššom, keď to poviem, keď to kvantifikujem, vo vyššom mediálnom pokrytí a vyššom záujme obyvateľstva tvorí už len 30 % normotvorby, a preto by malo byť každému jednému občanovi Slovenskej republiky jasné, že tá Únia a aj zastúpenie v nej je pre neho bazálne dôležité pre mnohé životné situácie.
Možno mám aj inú interpretáciu toho, prečo máme vo voľbách do europarlamentu, ktoré sa udiali od vstupu do Európskej únie, dvakrát najmenšiu volebnú účasť vôbec. Okrem týchto štyroch príčin, ktoré som popísal, to môže byť aj jedna, a to je sklamanie zo vstupu do tohoto projektu, do tejto Únie. Pretože ja si pamätám, bol som teda o desať rokov mladší, ale pamätám si to, že keďže bežalo referendum a bolo treba urobiť a vyvinúť čo najvyššiu možnú mieru, či už politicky vtedajších politických špičiek, ale aj iných spoločenských organizácií, aby teda referendum bolo úspešné, a stalo sa úspešným a myslím, že v histórii jediným, že témy sa približovali obyvateľstvu a tým pádom veľa ľudí si pamätá to, že Únia sľubovala alebo vstup do Únie sľuboval zvyšovanie životnej úrovne, sľuboval dobiehanie a vyrovnávanie šancí, sľuboval prácu. A teraz vznikajú pri mnohých debatách s občanmi Slovenskej republiky, kde je práca, kde je dobiehanie životnej úrovne, kde je vyrovnávanie rovnosti šancí, ak dostávame správy, že konzumujeme potraviny druhej kategórie, že poľnohospodári majú stále 40-percentné platby, že namiesto práce sme dostali eurovaly.
Viem, že je to skratka a že treba trpezlivo vysvetľovať to, že Európska únia ako projekt znesie kritiku v mnohých oblastiach, ale, bohužiaľ, s naším, alebo vďaka, s naším geopolitickým umiestnením je Únia jediným možným spolkom, kde vzhľadom na naše umiestnenie a tradície, kam patríme. A v tomto je veľmi ťažké korčuľovať, pretože dokážu niektoré politické reprezentácie alebo budúce, ktorých sa často aj poslanci Národnej rady a možno aj celá spoločnosť obáva, obávajú, dokážu pôsobiť v oblasti, ktorú môžme nazvať mottom, "nevieme, ako to chcem, ale chceme to inak", odvahou proti systému a všetko, čo súvisí so systémom Európskej únie, dokážu zametať alebo interpretovať tak, že toto spôsobuje to, že sme v Európskej únii, vaše problémy a tým pádom sa celá agenda Európskej únie, nech sa na ňu pozrieme z rôzneho uhla pohľadu, stáva ako keby nevysvetliteľná, pretože na to potrebujeme kontext, na to potrebujeme vyššiu mieru zainteresovaných tých zodpovedných a hlavne lepšiu mieru fungovania Európskej únie, ktorá by naozaj rátala nie s demokratickým deficitom, ale so zainteresovaním občana do rozhodovacích procesov.
Vzhľadom na to, že som posledný, tak tu by som si dovolil zareagovať na niektoré vízie, ktoré aj mne chýbali, ale myslím si, že v rámci tohoto dokumentu by tam mohli byť, a týka sa to v rámci Európskej únie z môjho pohľadu, nazýva sa to tak krásne, deficit demokracie a chcel by som to teda rozmeniť na drobnejšie.
Ja výrazne nemôžem súhlasiť s tým, čo tu prezentoval predseda eurovýboru, pretože v mnohých oblastiach zmiešal hrušky s jablkami a jeho kauzuálny svet a logická výstavba toho, kde videl príčiny stavu, kde sa naši ľudia nachádzajú, nemôžem s nimi absolútne súhlasiť. Podľa mňa Únia má byť nie socialistickejšia, ale má byť výrazne demokratickejšia. Odstránenie deficitu demokracie v mojom prípade prioritne znamená to, že, áno, tak ako bola vystavaná, že technokrati mali rozhodovať v monopolnom postavení Európskej komisie v rámci legislatívnej iniciatívy, čiže v rámci toho, kto navrhuje zákony pre europarlament, je túto kompetenciu treba zmeniť, a preto si myslím, že v Európe by odstránenie demokratického deficitu aj v tomto jednom parciálnom momente výrazne prospelo.
Viem, že bol nástupom Lisabonu schválený tzv. citizens´ initiative (alebo občianska iniciatíva), spomínané tu boli dve, jedna o vode, ktorá bola úspešná, a jedna veľmi neúspešná, kde naša sociálna demokracia dokázala presvedčiť v rámci ročného zberu podpisov pod tému, ku ktorej sa pán predseda výboru prihlásil veľmi výrazne, bola to tá téma základného alebo nepodmieneného štátneho príjmu, ktorý mal byť vyplácaný z európskych peňazí, a tam Slovensko nazbieralo 6 200 podpisov. Zberalo sa to rok a z môjho pohľadu, ak to môžem interpretovať, aj elektronicky, ak to podpísalo 6 200 ľudí, tak to v podstate odmietli. Krajiny v rámci Európskej únie, kde naša kvóta na to, aby bola platná, je 9 750, čiže ani túto základnú kvótu na platnosť sme v tomto prípade nenaplnili, a preto si nemyslím, že s výzvou v ideologicky zafarbenom a nie čiernobielom svete, ktorý sa snažil vykresliť pán predseda Blaha, celkom obyvatelia alebo občania Slovenskej republiky budú súhlasiť.
Rozumiem, rozumiem však mnohým názorovým spektrám, ktoré sa ohľadom európskej politiky môžu aj na tomto fóre prezentovať, pretože, tak ako som spomínal úvodom, by mala byť urobená bazálna dohoda na tom, kam sa bude uberať naša zahraničná a európska politika. A ja si myslím, že tomuto procesu by bol každý jeden zodpovedný zastupiteľ otvorený.
Takisto som chcel spomenúť v rámci práce eurovýboru, ktorý je jeden z dvoch a ktorého som členom, ktorý sa zaoberá zahraničnou, našou zahraničnou pôsobnosťou. Mám úplne rovnaký názor ako bývalý predseda tohoto výboru pán Štefanec, že je minimálne na diskusiu a vyvoláva otázky, že sme nie kvôli tomu, aby sme boli a priori proti niečomu, ale že sme ani raz za tieto dva roky nevyužili ani žltú, ani teda oranžovú kartu, a pritom bolo, bolo na čom a bolo kde hľadať partnerov v rámci Európskej únie, aby niektoré procesy, ktoré nám, ktoré bežia v rámci Európskej únie, vedel aj náš eurovýbor nejakým spôsobom zaujať stanovisko.
Pán predseda výboru spomínal Britov, že oni sú v tejto činnosti kladenia alebo vystavovania žltých kariet a brzdenia procesu favoriti. Len moja interpretácia, prečo sa tak deje, nie je taká istá, ako hovorí predseda eurovýboru, ale je trošička inde. Pretože každý jeden poslanec eurovýboru v britskom parlamente témam, ktoré do výboru prichádzajú, musí rozumieť. To znamená, že jemu pripravujú podklady mnohočetné a rezortné, vyprofilované osobnosti, ktoré pôsobia v jednotlivých rezortoch, a poslancom eurovýboru pri britskom parlamente dokážu kvalifikovane dávať odpovede na všetky možné rezortné iniciatívy, ktoré do eurovýboru prichádzajú. Ja sa čudujem, a niekoľko písali sme vám z eurovýboru list, že ak príde dokument, ktorý sa nazýva Sumár legislatívnych aktov, alebo to, čo chce eurovýbor prejednávať, a zo 79, to bolo, keď som to naposledy otváral na eurovýbore, 79 legislatívnych aktov Európskej únie neexistuje ministerské stanovisko pri 72. Toto je proste a na základe rokovacieho poriadku je či už anotácia k tomu, alebo predmetné ministerské stanovisko, ktoré by mal eurovýbor zobrať na vedomie, neexistuje žiadne ministerské stanovisko. Už aj procesuálne, aj ľudský, aj vecne nemôžme brať na vedomie niečo, o čom nevieme, že naša exekutíva má nejaký postoj. A preto si myslím, že v tomto, aj keď viem, že ten prísľub zlepšenia tejto situácie z júna minulého roku, ktorý prišiel, by mohol nastať a možno rozumiem procesionálnym a personálnemu poddimenzovaniu či už jednotlivých ministerstiev, alebo samotného eurovýboru, napriek tomu si myslím, že pre informovanosť členov malej národnej rady v Národnej rade, čo je pracovný názov eurovýboru, by mala byť omnoho vyššia a využívať svoje právo na to, aby niekedy naozaj vznikala debata v tak dôležitom orgáne Národnej rady, kde má Európska únia vysunutý prst pri prijímaní národnej aj legislatívy, ktorá potom končí v národnej legislatíve, ako tomu je doteraz.
Ja môžem porovnať iba dve obdobia fungujúce pri eurovýbore. Zdá sa mi, že redukovať zasadnutia eurovýboru iba pred samity a iba pred zásadné zasadanie finančných výborov, a nie tak, ako to bolo za predsedovania pána Štefanca, že takmer každá rada, buď sme dostali informáciu ex ante, alebo ex post, a bola snaha na eurovýbore urobiť naozaj v každej jednej, v každom jednom zastúpení na euroúrovni, aby sa poslanci mohli oboznámiť s postojom ministra, ktorý nás tam ide reprezentovať, nie je dobrým trendom a dúfam, že sa to v druhej polke volebného obdobia zlepší. A možno aj vy ako rezortný minister pre európsku agendu by ste mohli vyvinúť v tejto miere nejakú aktivitu, aby sme nerobili iba fikciu fungovania eurovýboru, ale aby eurovýbor naozaj fungoval.
K európskym témam by som asi vedel hovoriť aj dlhšie, ale nemám, nemám ambíciu na tomto fóre pri zameraní zahraničnej európskej politiky, možnože teda vznikne, a keď nás navštívite na eurovýbore pri tejto téme, rozoberieme to tam.
Mám ešte dve poznámky. Chcel som sa venovať aj oficiálnej zahraničnej pomoci, ale profesorka pani poslankyňa Horváthová, mám pocit, že túto tému z hľadiska aj jej praxe a pôsobeniu v regiónoch Afriky toto zobrala z dosť širokého záberu. Preto iba krátka poznámka možno v duchu toho, ktorý spomínali predrečníci v miere našej ekonomickej diplomacie.
Vy píšete v dokumente, že chcete sa teda zamerať, chcem to nalistovať, ospravedlňte ma, čiže v rámci ekonomickej diplomacie hovoríte, že by ste radi diverzifikovali export Slovenskej republiky na trhy mimo EÚ, najmä na Ukrajinu, Ruskej federácie, ďalších krajín BRICS a regiónov juhovýchodnej Ázie. My sme kritizovali svojho času aj v roku 2012, že prišlo k sťahovaniu OBEO z niektorých regiónov a začali pôsobiť v Európe. Myslím si, že diverzifikácia exportu mimo krajín Európskej únie je dobrý trend. Len ja sa potom pýtam ako?
Takisto som sa pýtal pred rokom a pýtam sa to znova, Juro Droba ma v tomto predbehol dnes, rád by som videl naozaj kvalifikovanú tabuľku efektivity pôsobenia našej ekonomickej diplomacie. A odpustite mi túto poznámku, ale chcel by som upriamiť pozornosť, že toto nie je téma pre tému a že by som chcel do tejto otázky nejakým spôsobom príliš zasahovať, ale mnohí z nás tu máme, máme odborné a pracovné skúsenosti s tým, akým spôsobom funguje obchod. Ja si myslím, že sa stalo veľmi dobre, že obchodní alebo obchodní diplomati, lebo OBEO skončili z ministerstva hospodárstva u vás, ale presne ten parameter odpočtu ich činnosti, keď to mám úplne zredukovať, koľko peňazí, investícií, pracovných miest ich pôsobenie v krajinách, kde sú vyslaní, prinieslo Slovenskej republike, keďže sú to počítateľné veci, by možno mohlo byť aj obsahom do budúcnosti tejto správy, ale ak aj nie, tak nejakého iného odpočtového mechanizmu.
A prečo to je dôležité? Pretože často počúvame v debatách o tom, ako sme my odkázaní 85 % na trhy Európskej únie a podobne. Práve títo ľudia, tento úzky výsek, samozrejme, v celkovej v spolupráci ministerstva a všetkých jeho zložiek by dokázali zachovať objem, ktorý tvorí tých 85 % exportu pre Európsku úniu. Ale ak by sme ich mali naozaj funkčných a ak by plnili tento základný cieľ diverzifikácie exportu SR mimo trhy Európskej únie, tak toto je presne to, čo by dokázalo ľuďom odpovedať na otázku, že by bolo viacej práce, že by bolo viacej investícií. Lebo títo ľudia môžu pôsobiť prioritne v dvoch oblastiach. Vyhľadávať teda odbytiská pre tovary, ktoré vyrábame tu, a zároveň hľadať investície, ktoré môžu priniesť výrazne vyššiu pridanú hodnotu a zaoberať sa teda naozaj nielen diverzifikáciou exportu, ale aj toho, že investičné príležitosti na Slovensku zo všetkej, z celého portfólia toho, čo Slovensko môže poskytnúť, by mohlo byť vo vyššej miere.
Ale nechýba mi len odpočtový mechanizmus, ale možno aj zameranie sa na to, že títo ľudia, ak si pozrieme iné krajiny Európskej únie, vedia pôsobiť na prísnych obchodných kritériách, a to je to, že pôsobia a sú odmeňovaní percentuálne z toho, aký objem finančných prostriedkov dokážu v rámci investície do svojej domovskej krajiny dostať. Toto by nestálo, nechcem pôsobiť v tejto oblasti ako insitný radca, ale mať ekonomických zástupcov alebo nejakú nižšiu, alebo inú formu nepriamo ekonomickej diplomacie pod gesciou ministerstva, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorí by boli ako koordinátori a boli by platení presne z tých prostriedkov, ktoré by dokázali pre Slovenskú republiku doniesť, je to ten významný posun, aby sme diverzifikovali export, diverzifikovali aj možné investície na Slovensku a mali by sme ľudí zastúpených pod rezortným dohľadom, možno v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, po celom svete alebo v tých prioritných oblastiach, ktoré si určíme.
Chcel by som sa okrem tejto témy ešte zamerať na, spomínal to predrečník môj, a je to taká ožehavá téma, a keď sme sa naposledy bavili o úrade Slovákov žijúcich v zahraničí, dostal som možno taký, taký politický odkaz, že nerozumiete tomu, akým spôsobom a prečo sa tejto témy dotýkame viac ako iných, a teda že pôsobí niekde blízko nám bývalý predseda tohoto úradu. Napriek tomu si myslím, že to, čo je zapracované v tejto správe, a ja skončím do tej siedmej, to je posledná otázka, si myslím, že aj po poslaneckom prieskume, ktorý sme vykonali, a malo nám byť na mnohé parciálne otázky odpovedané, a doteraz nebolo, že málo využívame potenciál Slovákov žijúcich v zahraničí a že tento úrad by si zaslúžil vašu pozornosť. Pretože podľa mňa, veľmi krátko to zhodnotím, jeho nové vedenie viac otázok otvorilo, ako vyriešilo, a možno zo záverečnej reči sa dozvieme, aká je konkrétna vízia možného pôsobenia tohoto úradu v oblasti soft diplomacie alebo v oblasti toho, kde máme možno využívať potenciál ľudí, ktorí sa hlásia k Slovákom a žijú tam a ktorí by mohli a ktorých potenciál by sme mali viacej podchytiť.
Poslednou iniciatívou v tejto oblasti, som zachytil, že títo ľudia sa ozvali petíciou a chceli by volebné právo, aby pri téme zjednocovania volebných systémov, a keďže máme v druhom čítaní volebný zákon a možno aj pod váhou vašou, kde by ste sa týchto ľudí, neviem, či mohli zastať, aby sa zjednotili aspoň v tej miere, že môžu hlasovať v jednotlivých voľbách a uplatniť si ústavou garantované právo cez poštu alebo ambasády a následne v nejakom horizonte aj cez internet, čo oni žiadajú konkrétnou petíciou, či by toto nebol jasný signál pre tieto komunity, že patria a cítime, že patria, chceme, aby vedeli, že patria k nám a že uplatniť svoje právo by mohli aj napríklad kapacitne na ambasádach, tam, kde sú otvorené, a mohli sa zúčastniť volieb.
Ďakujem.
Skryt prepis