Videokanál poslanca

Ďakujem, mňa zaujala jedna časť, kedy si hovoril, že ten, kto bol úžerníkom, zostáva pre teba naveky úžerníkom, čiže ja po tvojom vystúpení čakám nielen interpeláciu na ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, ale rezignáciu úžerníka, ktorého máte na ministerstve sociálnych vecí a rodiny, ak vychádzaš a naozaj hovoríš pravdu a tak strašne ti záleží na tom, že pravda má zaznieť, tak štátny tajomník Burian, ktorého spoločnosť, v ktorej mal podiel, si tu ty sám citoval, by mal podľa tvojho vystúpenia sa vzdať funkcie. Úžerníctvo ste, ťaháte siedmy rok vládu, po 12. marci je to siedmy rok, obludný systém, ktorý vám tu opisujú mnohí, ste mohli riešiť niekoľkonásobne a teraz ty prídeš s vystúpením, kde spomínaš pani, ktorá namiesto 5 000 eur dostala 200, a je to tvoja zodpovednosť. Sedíš v poslaneckých laviciach, ktoré znamenajú, že prijímaš pravidlá. Pravidlá, ktoré ste nastavili, ožobračujú ľudí. Ten systém ste vytvorili vy.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, ospravedlňujem sa, myslel som, že to stihnem, ale päť minút bolo naozaj málo.
Chcel by som trošička do histórie tohto návrhu zákona. Ja som hlasoval za skrátené legislatívne konanie, lebo, myslím si, že je potrebná zmena, i keď som teda nečakal, že to príde v tomto čase. Chcel by som sa vyjadriť možno k trom zásadným skutočnostiam. Kúsok k histórii legislatívneho procesu, kúsok k tomu, aby pracovná metóda pokus - omyl už nefungovala, a možno aj záverom to, že môžme očakávať ďalší tlak na, na predmetnú právnu úpravu, a či ministerstvo bude ochotné pristúpiť nielen k celkovej zmene obligatórnosti, pardon, úrad, k celkovej zmene obligatórnosti ukladania pokút a poriadkových pokút, ale možno aj viacej k obsahu.
Úvodom, teda možno si aj pán podpredseda výboru pre ľudské práva spomenie, že tento zákon nebol prijímaný v nejakej všeobecnej zhode a skôr sme, vtedy som dostal možnosť aj vystúpiť na výbore, hovorili o tom, že sa jedná o veľmi rýchly a veľmi náročný legislatívny proces vzhľadom na to, že bolo počas jeho prijímania predložené obrovské množstvo pozmeňujúcich návrhov priamo z pléna, zároveň aj medzirezortné pripomienkové konanie zaznamenalo obrovský, obrovský podnet alebo obrovský nápad podnetov. To znamená, môže to hovoriť o dvoch veciach, že to nebola jednoduchá norma, zároveň sa jednalo o transpozíciu do určitej časti. Viacero predrečníkov spomenulo, že, že v rámci transpozície sme nešli len po alebo predkladateľ nešiel iba po povinnostiach, ktoré transpozícia predkladala, ale možno sme šli nad rámec.
Celková situácia dospela do toho, že, a predpokladám, že aj na základe toho tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, že premiéra administratívneho zaťaženia na malých, stredných a možno aj väčších podnikateľov bola taká, že keď sa priblížila vlastne platnosť aj účinnosť, teda v tomto prípade účinnosť zákona, a v druhej miere alebo druhá účinnosť príde, myslím, že v polke tohto roku, predpokladám, že sa vyhodnotila tzv. aplikačná prax, a je dobre, že prichádza k zmene.
Tu by som si dovolil teda povedať, že ja tu čítam z tej histórie trošička, že v rámci toho pripomienkového konania boli pre mňa dosť dôležité štyri stanoviská, stanoviská KOZ, stanovisko RÚZ, stanovisko Asociácie zamestnávateľov a ZMOS-u. Vtedy som bol mierne sklamaný, že pri tejto norme, ktorú sme my opisovali s tým, že môže - a pravdepodobne s veľkou mierou pravdepodobnosti - naplniť to, že dopadne to na podnikateľské prostredie takým spôsobom, že zaťaží ich až nad, nad rozumnú mieru. Sme boli vtedy sklamaní, pretože zhodne - a nechcem citovať z každého jedného, ale okrem Asociácie zamestnávateľov vlastne vyjadrili teda podporu, že v legislatívnom to fórum bolo, myslím, sociálna rada, rada vlády pre hospodárske a sociálne veci alebo podobne, čiže okrem Asociácie zamestnávateľov vyjadrili ako keby spoločne, možno na ukážku. Čiže Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení trvala na rozpore, ktorý poslala, a zobrala iba na vedomie a prípadné pripomienky chceli uplatniť teda priamo na rokovaní. Ale postúpili zákon, teda odporúčali postúpiť návrh zákona ďalej na rokovanie. KOZ, RÚZ a pod. vyjadrili ako keby zhodné stanovisko. A prečo to hovorím? Myslím si, že sú niekedy, metóda pokus - omyl je dobrá, ale nemyslím si, že v tak formalizovanom zložitom procese, ako je prijímanie zákonov, navyše keď doňho vstupuje Európska únia cez smernicu, a teda naša povinnosť je transponovať, by sme mali k takejto metóde pristúpiť. A je teda pravdou, že tie varovné hlasy, ktoré hovorili o tom, že nechoďme touto cestou, nestavajme úrad a nepokutujme podnikateľov zbytočne, pretože prevádzka s piatimi, dvomi, tromi - a to mám osobnú skúsenosť - a možno prevádzka veľkých spoločností je nadmieru zaťažená, a napriek dobrej snahe pri, ktorá má chrániť osobné údaje, nie celkom naplníme účel. Možno aj tá legisvakačná doba, proste kedy sa mohli tie prevádzky pripraviť, mohla byť dlhšia a pod., celkom, celkom nepadla na úrodnú pôdu.
Myslím si, že je dôležité z hľadiska tej histórie povedať to, že návrh zákona nebol pripravený v komunikácii s tými ľuďmi, na ktorých môže najviac dopadnúť, a teda javí sa aj zo súčasného pohľadu, že bol pripravený viac-menej od zeleného stola, a toto je obrovskou chybou. Chyba je, že sme si to teda vyskúšali v praxi, a čo môžem oceniť, je, že napriek teda účinnosti, ktorá trvá tretí mesiac, prichádza k zmene. Myslím si, že prichádza k zmene aj trošička neskoro, lebo už niektoré - a určite to ohlasuje aj ministerstvo, keďže sa to dostane aj k nám ako poslancom - hovoria o tom, že vznikli už nejaké náklady, vznikla neistota, možno aj to, že sa snažili pri tomto tlaku, ktorý na základe tejto zákonnej úpravy prišiel, obísť alebo nejakým spôsobom sa zariadiť tak, aby predsa len vyhoveli dikcii zákona. Čo tu chcem prehlásiť, že takto by sme nemali pracovať v Národnej rade, takto by nemala k riešeniu problémov pristupovať vláda.
Uvidíme, teda čo príde, a neviem, nakedy je plánované aj druhé čítanie k tomuto, či, či to zvládneme. A chcel by som možno povedať niečo k zamýšľaným pozmeňujúcim návrhom a to je, že aby sme nešli len po pokutách, ale možno tam, kde nie je premiéra návrhov, ktoré zavádzajú povinnosti pre hlavne malých a stredných podnikateľov, aby sme tu upustili aj od priamej, výkonu tej povinnosti - a nielen tej pokutovej - alebo dávali do polohy obligatórnosť ukladania pokút.
Čo si ja myslím, že je dôležité ešte povedať, táto norma nie je jednoduchá a mne trošička chýbala aj pomoc vlády možno pri vysvetľovacej a zavádzajúcej praxe alebo praxe, ktorú, ktorú sme týmto alebo ktorú ste týmto z Národnej rady vyslali, pretože často všetky možné portály, ktoré ale nie sú pod gesciou vlády, sa skúšali, skúšali vysvetliť tento proces a veľmi ťažko sa komunikovalo, kde, do akej miery povinností, čo naozaj, čo je nutné minimum, a toto boli všetko otázky, ktoré podľa mňa vo veľmi rýchlom konaní pri tomto návrhu zákona, a ja som tu v doložke vplyvov si všimol, že my sme transponovali vec, ktorá bola prijatá 1. mája 2004. Čiže viem, že ten proces transpozícii hrozí aj nejakými pokutami. Ale to sme hovorili tiež pri prijímaní toho pôvodného zákona, že skúsme dať tomu dostatočný časový priestor, aby sme sa pripravili. Je toto podľa mňa vizitka rýchlej, rýchleho konania, vizitka toho, že nie celkom tie reprezentatívne orgány, ktoré sa legislatívneho procesu zúčastnili, naozaj pomenovávali tie skutočnosti, ktoré teraz my musíme v skrátenom legislatívnom konaní riešiť. Dúfam, že toto poučenie a možno aj teda druhé čítanie, kde by, ak to časové možnosti dovolia, by sme chceli prísť s pozmeňujúcim návrhom. Ak teda nevznikne, aby sme sa tu zase politicky nepretekali, kto, kto prinesie lepší, ak niekto danú situáciu nebude chcieť a mať vôľu riešiť.
Čiže, pán minister, možno naozaj niekedy netreba pozerať na politické spektrum, ak nehlasovalo za programové vyhlásenie vlády, ale snaží sa k norme pristúpiť s bona fide, že naozaj dvakrát merať a raz rezať v tomto prípade platí dvojnásobne. Dotklo sa to obrovského množstva ľudí, ktorí vytvárajú prácu, a v tomto prípade by sme aj s nimi nemali až takto hazardovať. Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda, budem asi hovoriť dlhšie ako päť minút, takže...

Ďakujem. Ja si dlhodobo všímam vašu snahu o, alebo to, že máte na srdci nejaký, kultúru parlamentného prejavu a kto by sa mohol a kto by sa nemohol k niečomu vyjadrovať. Ja by som vás chcel poprosiť, odpustite si už tieto reči minimálne voči Jankovi Mičovskému, pretože neviem, kde tento mentorský prístup beriete, keď vám hneď vzapätí človek, ktorý sa v procese trestného práva vyzná a poviete, že urobíte v samotnom prejave tri, štyri bazálne a faktické chyby. Ale zároveň v tom prejave ste spravili, alebo povedali ste takú vec, že tretina sudcov teda je pracovitých a sú snaživí, tretina sudcov tak nejak vegetuje a prežíva a tretina sú tí korupční. Citujem. Vy máte 83 poslancov. Jediné, na čo ste sa zmohli v tom prejave, je hodnotenie stavu do roku 2006. Je rok 2014, pred pár týždňami ste si spomenuli, že je v justícii nejaký problém. Objavil sa tu aj pán kandidát a možno on prinesie tie správy, na ktoré chceme a celý čas sa tu pýtame, že čo bolo tým dôvodom, že pán minister sa rozhodol využiť prostriedok mimoriadneho dovolania, zasiahol do ukončeného prípadu dvomi senátmi a odložil výkon trestu jedného človeka, ktorý zhodou okolností bol na kandidátke SMER-u, HZDS, SNS a Slobodného fóra v Košiciach. Skúste k tomuto povedať niečo a bude tá debata mať odrazu veliký význam. Doteraz sme sa nedopočuli nič.

Ďakujem. Rozumiem tvojim otázkam, ktoré dávaš a keďže viem, že z hľadiska signálov vo verejnosti robíš veľmi záslužnú robotu a práve preto si sa asi pýtal na osudy ľudí, ako je pán Žarnaj alebo pani kontrolórka Lapinová, alebo aj Vanda Tuchyňová. Pre mňa je preto zarážajúce, ako bolo v úvodnom slove povedané, že toto konanie vydáva minimálne dva a podľa mňa až tri zlé signály. Potom ti chcem povedať, že tvoje spájanie statočných môže v tej symbolickej rovine ísť do zodratia tela, môžeš pospájať aj celé Slovensko, ak zodpovední tejto krajiny nebudú chcieť, nebudú môcť vysvetliť, prečo prichádza pri jasnom prípade a dvoch rozsudkoch človeka, ktorý pôvodne bol podozrivý z korupcie a keďže bol odsúdený, tak asi sa správal korupčne, sa v tomto prípade angažuje tak vysoký predstaviteľ štátu, ako je minister spravodlivosti a vydáva zlé signály voči ľudom zainteresovaným na tom, aby korupcia odhaľovaná bola, čiže orgánom činným v trestnom konaní voči súdnictvu, ale aj voči verejnosti, že niektorí ľudia požívajú vyššiu ochranu, ak kandidujú za koalície SMER-u, HZDS a SNS oproti úplne iným a obyčajným ľudom, ktorí na Slovensku žijú. Toto nie sú dobré signály a preto rozumiem aj tvojim legitímnym otázkam a tvojej viere a čakaniu, ako pán minister zareaguje. Ďakujem.

Ďakujem. Čiže ak tomu správne rozumiem, tak sa bavíme o dvoch právoplatných odsúdeniach za korupciu. Zároveň si spomínal, že prišlo k odkladu výkonu trestu len na základe toho, že do toho mohol vstúpiť minister, čím sa teda stala zmena z uzatvoreného prípadu na prípad živý. A vy, aj všetci tu sa pýtame na tie dôvody, čiže doteraz je to ako keby bez udania dôvodu, na základe ktorého minister konal.
Ja som spomínal, že týka sa to pána Olejníka, ty si uvádzal F. O., ktorý bol poslancom za SMER, HZDS, SNS a Slobodné fórum v miestnom zastupiteľstve a vzal úplatok. O tom rozhodli dva súdy. Minister za SMER ho odložil, výkon jeho trestu, čiže nenastúpil do väzenia. Poslanci SMER-u, aj šéf výboru ústavnoprávneho toto obhajuje a ja sa teda pýtam, kde tie pochybenia tých súdov naozaj boli? Ty sa na to pýtaš a stále nedostávame odpoveď.
Teda pýtam sa inak. Čo, preboha živého, tento človek vie a na koho to vie, keď sa v jeho prípade musí exponovať aj sám minister. Jediné, čo sa mi javí z tejto situácie, keďže súdy pravdepodobne nepochybili, keďže sa tie dôvody nevieme dozvedieť, tak súdy pochybili len v jednom prípade, že odsúdili a trvali a následne potvrdili odsúdenie tohto človeka za korupciu a minister uznal iba ten dôvod, že toto je nejaký chránenec strany SMER a spoluvládcov z minulého obdobia HZDS a SNS a potrebuje ministerskú ochranu, lebo by mohol to, čo vie a na koho to vie, začať rozprávať. Nič iné mi z tohto prípadu zatiaľ nevychádza. A je pre mňa naozaj dehonestujúce, že Národná rada sa musí zaoberať prípadom jedného korupčníka, ktorý má dávno sedieť.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, tiež sa opýtam, kam sa snažíte túto debatu stočiť, alebo zvrtnúť. My naozaj nie sme tu súdom. Tu niekto spáchal korupciu, dva súdy alebo dve súdne rozhodnutia máme o tom, že ju spáchal a myslím si, že to nechajme na túto chvíľu bokom. To, či on naozaj sa správal korupčne alebo nie, budú posudzovať súdy. My tu posudzujeme to, že človek, ktorý je a bol právoplatne odsúdený, by mal, alebo mal nastúpiť na výkon trestu a do tohoto vstúpila exekutíva, čiže človek, ktorý je zodpovedný tomuto plénu a podal mimoriadne odvolanie. Zhodou okolností človek, ktorý korupciu spáchal a bol odsúdený, je zo strany SMER. Rovnako je zo strany, alebo bol poslancom, ktorý bol zo strany SMER. Rovnako je tu minister, ktorý je z vašej strany a vy ste predsedom za stranu SMER vo výbore, nechajte ma dohovoriť, do kelu. Čiže vás sa chcem opýtať, akým spôsobom chcete toto a už sa to pýtam druhýkrát, povedať, že, lebo naozaj sú tu otázky, a to sú politické otázky, keďže tu môže byť nejakým spôsobom politické krytie, a tie otázky sú oprávnené. Čiže prečo do tohoto vstúpil niekto z exekutívy, minister, ktorý je zodpovedný tomuto plénu a my sa ho na to aj prostredníctvom tejto schôdze pýtame. Čiže nechajme súdy konať, nech si robia svoju prácu a nevstupujme im do konania a nejakým spôsobom sa nesnažme proces, kde korupčný alebo človek, ktorý je podozrivý a bol odsúdený za korupciu, aby nastúpil výkon trestu. Ďakujem.

Ďakujem. Pán podpredseda vlády, ja možno budem troška ostrejší a poviem, že toto je, toto je naozaj hanba, veď vy obhajujete, tuná zazneli dosť závažné obvinenia a dosť fakticky popísaných vecí, ktoré v úvodnom slove popísal poslanec Lipšic a celá vláda poverí vás a nepoviete jednu jedinú faktickú vec. Snažil som sa ju napísať. Nie je. Ako to, že minister má právo podať dovolanie, to všetci vieme. Ale prečo, preboha živého, chráni človeka odsúdeného za korupciu? Potom sa naozaj tu môžu policajti, súdy, súdne senáty, odvolacie rozkrájať a človek, ktorý niekde niekomu zavolá a nechce ísť do väzenia a pritom má dobré a správne politické krytie, sa do toho väzenia nedostane. Veď to, ja som myslel, že to nejakým spôsobom niekto obháji a teda naozaj som bol zvedavý na stanovisko vlády. A pán Olejník, ktorý má politické krytie strany SMER, nie je vo väzení a zachránil ho odtiaľ minister, ktorý sedí vo vláde SMER-u. Na toto by sme radi počuli odpoveď. Ďakujem.

Ďakujem za poznámku. Na výbore bolo rokované o presne tej situácii deštruktívneho alebo nedeštruktívneho výskumu a vraj teda odborná verejnosť bola s vysvetlením spokojná. Následne sme sa s časťou odbornej verejnosti, hlavne s archeológmi stretli, ako som avizoval aj vtedy na výbore. A vraj tá situácie nie je uspokojivá. Preto prichádzam do pléna s týmto návrhom zákona.
Samozrejme dôležité je stanovisko predkladateľa a tak isto budem zvedavý, ako sa k možným vylepšeniam zákona, ktorý tak isto považujem za odborný, postaví. Dal som o každom návrhu hlasovať zvlášť, pretože aj vnímam situáciu, že niektoré body, ktoré predkladáme s kolegom Hubom, môžu zakladať na zvýšené nároky na štátny rozpočet a možno bude dobré ich predpokladať a vyčísliť štandardnou metódou predloženia legislatívneho zámeru do Národnej rady, kde bude aj doložka vplyvov. Niektoré však sú naozaj technická a terminologická zmena, ktorá môže zákon vylepšiť, a ako som spomínal, odstrániť neologizmus v pamiatkových zónach pri ochrane kultúrnej a nekultúrnej pamiatky. Alebo nerobiť z archeológov, ktorí vykonávajú nedeštruktívne metódy výskumu, alebo nedávať im viacej povinností ako tým, ktorí môžu v nekalej činnosti ako vykrádači pamiatkových nálezísk pôsobiť voľnejšie, pretože archeológov chceme a budeme regulovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže nechcem zdržovať, tak som prišiel skôr. Mám, chcel by som kratučko spomenúť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme spolu s pánom profesorom Hubom, ktorý mám pocit, že opísal dostatočne, len chcel by som pána spravodajcu poprosiť, a spolupredkladateľ, že by sa o bodoch 1 a o bodoch 2 hlasovalo zvlášť.
Ja by som si dovolil následne predložiť tiež pozmeňujúci návrh, ktorý je rozdelený do piatich častí. Chcel by som povedať, že keď sme tieto pozmeňujúce návrhy chystali, niektoré veci sme mali aj na výbore a niektoré sme sa snažili teda zapracovať tu priamo v pléne, rozdelil by som možno do dvoch takých podkategórií. Z pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Huba, boli dva, rozdelil by som ich do kategórie, jeden, ktorý zakladá náklady na štátny rozpočet, a druhý, ktorý podľa mňa rieši dosť výrazný nelogizmus, ktorý by sa prijatím tohto zákona mohol, ktorý by mohol prijatím tohto zákona nastať. Čiže budem sa venovať možno opisu toho bodu 2 pri § 35b, tzv. pomoc štátu a obce pri pamiatkovom výskume.
Podľa mňa, ako som sa pozeral na ten zákon, ktorý je predložený, by prijatím tohto zákona nastala nasledujúca vec: ak máte nehnuteľnosť v pamiatkovej rezervácii a pamiatkovo chránenom území a nie je to pamiatka, musíte absolvovať výskum; ak by to bola pamiatka, môžte požiadať o preplatenie alebo spolupodieľanie sa na nákladoch obec, ale ak sa nachádzate v tomto území a ani nevlastníte pamiatku, tak o toto požiadať nemôžete. Podľa mňa je to dosť nelogické, že nevlastním pamiatkovo chránený objekt, ale nachádzam sa v území, ktoré je pamiatkovo chránené, a pravdepodobne to budú nie veľmi vysoko príjmové osoby. Čiže určite poznáte takéto prípady, že je tam v pamiatkovo chránenom možno nejaký činžiak, malometrážny činžiak a bude vám nariadený pamiatkový prieskum, lebo sa nachádzate v pamiatkovo chránenom území, ale nemôžete štát požiadať, nemôžete požiadať samosprávu alebo v podstate štát, aby vám s tým pamiatkovým prieskumom pomohli, pretože nevlastníte pamiatku.
Pozmeňujúci návrh, ktorý sme dali, žiadam vás teda o podporu tohoto bodu 2, aby sme túto disproporciu medzi vlastníkmi pamiatok v pamiatkovom území a vlastníkmi nepamiatok v pamiatkovom území dali na rovnakú úroveň. Čiže myslím si, že mali by mať, ak teda má štát záujem, aby pamiatkové prieskumy aj na 5-, 6-, 10-ročných bytovkách prebiehali, ak si niekto chce vymeniť plastové okno v takto chránenom pamiatkovom území, aby sa, aby išiel v tom istom režime ako ten, ktorý je v pamiatkovom území a vlastní pamiatkovo chránený objekt. Toľko k predkladanému návrhu zákona, ktorý spolupredkladám s pánom Hubom.
Druhú časť som rozdelil do piatich bodov a predložím zvlášť pozmeňujúci návrh a tak isto by som poprosil o každom bode hlasovať zvlášť, pretože sa týkajú možno legislatívno-technických alebo aj teda terminologických vylepšení, a to aj na základe prebehnuvšej rozpravy a potom aj výsledkov, ktoré s odbornou obcou som následne, keďže pán poslanec Huba zorganizoval také stretnutie s odbornou obcou, kde boli pamiatkari, archeológovia a podobne, ja som aj pozýval zástupcov ministerstva priamo na výbore. A myslím si, že má významnú logiku, ak nechceme hovoriť o nejakých slovíčkach. Ale priamo zapracovanie termínov do návrhu zákona vie predchádzať možno nejakým dezinterpretáciám alebo nedobrému uplatňovaniu zákona, ktorý, a to chcem povedať, že je prepotrebný a je dobré, že ministerstvo tento návrh zákona pripravilo. Čiže chcem sa venovať bodu 1, ktorý hovorí o tzv. probléme, čo je, alebo že sa vypustila z úpravy nehnuteľná vec, pojem pri archeologickom náleze, kde sa vypúšťa pojem "alebo nehnuteľná vec". Ministerstvo dôvodí, že slovné spojenie "alebo nehnuteľná vec" sa z definície pojmu archeologický nález vypúšťa vzhľadom na možný konflikt so všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka, ktorá rozdeľuje veci na hnuteľné a nehnuteľné, čo teda podľa stanoviska ministerstva v aplikačnej praxi vznikali problémy aj z dôvodu úpravy režimu archeologického nálezu, ktorý je vlastníctvom Slovenskej republiky. Pri objektoch, ktoré sa tradične považovali za nehnuteľné archeologické nálezy, vznikal problém určenia vlastníka. Takýto archeologický nález sa po úprave považuje za súčasť pozemku, to jest archeologické nálezisko. Ja si myslím, alebo myslíme si, že práve vypustenie slov "alebo nehnuteľná vec" sa javí v kontexte ustanovenia ako výrazne nelogické. Napriek spomínaným problémom v aplikačnej praxi je vhodnejšie z hľadiska právnej istoty ponechať v definícii aj nehnuteľnú vec a nesústrediť sa iba na časť pozemkov, ktorou je tzv. archeologické ložisko.
Mám za to, že máme tu, všetci rozumieme, hnuteľný a nehnuteľný a celkom tomu dôvodeniu, že prichádza v aplikačnej praxi k problémom, ak sa toto vypustí. Ja to, snažili sme sa to právne a legislatívno-právne doplniť tak, aby bolo presne jasné, kde archeologické ložisko, ak robí aj s nehnuteľnými vecami, ako má byť právna ochrana, a preto si myslím, že ponechať aj ustanovenie nehnuteľnosti pri archeologických nálezoch je len a len dobré. A preto toto navrhujeme, aby sa do § 5 ods. 2 v druhej vete za slovo "munícia" vložilo slovo "strelivo". Prečítam následne.
Bod 2. Myslím si, že nie je dobré, že meníme koncepciu zastupovania štátu v trestnom konaní z ministerstva na pamiatkový úrad. Uvediem prečo. Doteraz ak prišlo k nejakému zastupovaniu v trestnom konaní, bolo samotné ministerstvo tým, kto zastupoval štát v týchto konaniach. Novela alebo teda tento zákon predložený si myslím, že zakladá určitý konflikt záujmov, a to hlavne v oblasti, keďže my pamiatkový úrad môžme považovať za odbornú organizáciu, ktorá dáva stanoviská na to, aby sa pri týchto konaniach, mohli sme sa oprieť o nejaký odborný moment, tak teraz pamiatkový úrad by bol ako keby v dvojúlohe, že bol by účastníkom trestného konania ako za štát a zároveň by dával stanoviská a odborné stanoviská k predmetnému trestnému konaniu. Myslím si, že poškodenú stranu v trestnom konaní alebo vôbec v trestnom konaní by malo zostať ministerstvo a mali by sme nechať to, že odborné posudky, ktoré pre účely tohoto trestného konania vydáva pamiatkový úrad, by mali aspoň možno zdanie, alebo možno reálnu úlohu v tom, že by zabezpečili nestrannosť. Neviem si predstaviť, ak by účastníkom konania, kde by tieto odborné posudky boli treba, by bol samotný pamiatkový úrad a zároveň by v tomto procese podával odborné stanoviská. Preto navrhujem, aby naďalej štát zastupoval v trestnom konaní samotné ministerstvo a pamiatkový úrad, aby zostal na tejto odbornej rovine. A chceli by sme, aby teda ostalo v pôsobnosti pamiatkového úradu ako organizácie s expertným zastúpením vydávanie odborných posudkov, avšak teda v trestných veciach by zostalo ministerstvo zodpovedné za štát.
Tretí návrh alebo tretí pozmeňovací, tuto by som dvojku, trojku môžme hlasovať spolu, lebo to je len legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s bodom 2.
V štvrtom bode pozmeňujúceho návrhu si myslím, že jedná sa o tzv. platnosť alebo neobmedzenú platnosť rozhodnutí, ktoré vedú k, alebo hovorí sa o zámere obnovy kultúrnych pamiatok. Teraz je to nastavené tak, že ak k takémuto rozhodnutiu príde, teraz myslím tento návrh zákona, tak má neobmedzenú platnosť. My navrhujeme, aby táto platnosť bola podobne, ako je v stavebnom zákone alebo v iných normách, ktoré vedia s týmito, alebo robia v podobnom režime, aký chceme pri obnove stanoviť, aby platil na dva roky s opciou na predĺženie na desať. Ale nemyslím si, že by neobmedzená platnosť takéhoto rozhodnutia o zámere obnovy mala mať v zmysle reálneho uskutočnenia tej obnovy neobmedzenú platnosť, pretože tie veci vedia chátrať a meniť sa v priestore a čase. A keď už teda niekto pristúpi k zámeru obnovy, tak by aj orgán, v tomto prípade krajský úrad, mal vedieť, alebo malo by sa pristúpiť k vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia o zámere obnovy a neobmedzená platnosť takéhoto rozhodnutia nedáva, ako keby nebolo. Čiže myslím si, že nemôže mať neobmedzenú platnosť, pretože stav tých nehnuteľností, ktoré sa majú obnovovať, sa môže zmeniť a vlastne v tom priebehu času, ak to je fakt neobmedzená platnosť aj zásadne, a preto je potrebné, aby to rozhodnutie prihliadalo na skutočnosti, v akom je tá pamiatka v stave teraz, pretože ak je neobmedzená platnosť, tak niekto pristúpi o 15 rokov, a tá pamiatka môže byť v úplne inom stave. Preto by bolo dobré, keby sme obmedzili platnosť rozhodnutia na dva roky a, hovorím, s opciou na desať rokov, pretože vieme, že pamiatky môžu byť obnovované aj v režime náročnom a môže to trvať. Ale myslím si, že desaťročný horizont je celkom slušný alebo dosť veľký časový rozsah na to, aby sme mohli, alebo aby ten, kto pamiatku obnovovať chcel, tento zámer vykonal. Preto navrhujeme termín vykonania toho zámeru, ak krajský úrad rozhodne o zámere obnovy, aby ten, kto tú pamiatku vlastnil, nedisponoval rozhodnutím o zámere obnovy neobmedzene, ale iba teda nejaký časový úsek.
A posledný piaty moment bol preberaný aj na výbore a následne ale archeológovia, teda odborná obec sa vyjadrila veľmi skepticky k tomu, čo ministerstvo zamýšľa pri tzv. nedeštruktívnych metódach archeologického výskumu. Myslím si, že nedeštruktívne metódy, ako napríklad zhotovovanie skíc, nákresov, nevplývajú nejakých spôsobom na nálezisko, archeologický nález alebo celkovú nálezovú situáciu a nie je dôvod ich nejakým spôsobom z hľadiska ministerstva regulovať. V prípade regulácií totižto hrozí práve archeológovi, oprávnenej osobe, ktorá vykonáva tzv. nedeštruktívnu metódu, čiže si kreslí na nejaký nákres alebo nejakým spôsobom skúma možný objekt výskumu aj vo voľnom čase, že bude postihnutá kvôli vykonávaniu tzv. neoprávneného archeologického prieskumu. Tým je postavenie oprávnených osôb absolútne v absurdnej situácii, keď ich postavenie je omnoho slabšie v porovnaní s osobami, ktoré vykonávajú to isté, kreslia si skice, výskum načierno, alebo ich môžme nazvať aj tzv. vykrádačmi hrobov. Čiže oprávnená osoba, ktorá môže vykonávať archeologický prieskum a bude si kresliť skicu a robiť tzv. nedeštruktívnu metódu archeologického výskumu, môže byť postihnutá za to, že tento archeologický výskum vykonáva. Na druhej strane ten, kto nie je archeológom a príde na takéto územie a vykonáva nedeštruktívne vykrádanie hrobu, postihnutá byť nemôže. Naozaj to považujem za absurdné, a preto navrhujeme vypustiť slová "nedeštruktívnych metód archeologického prieskumu", aby sa nedávali do návrhu zákona a skôr by sme sa mali tešiť, že niekto sa zaujíma z archeologickej obce a môže predísť neoprávneným osobám, ktoré pri nedeštruktívnych metódach, čiže voľného zámeru archeologického priestoru, vykonávať nejaký prieskum. Myslím si, že pri schválení tohto bodu v predloženom znení bez zohľadnenia tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, hrozí situácia, že fotograf zhotovujúci záznam hradu či inej pamiatky, ktorý je oprávnenou osobou, môže byť obvinený z neoprávneného archeologického výskumu. V dikcii návrhu zákona to je. Myslím si, že nie je treba chodiť veľmi ďaleko, aby k uplatneniu takéhoto absurdného konania voči archeológom prišlo, preto by sme mohli predchádzať stavu, kedy je rozdiel medzi archeológom a rozdiel medzi bežným občanom iba v tom, že je archeológom a fotí si hrad a môže byť táto jeho činnosť považovaná za nedeštruktívnu metódu archeologického výskumu a takéto absurdity by v zákone byť nemali.
Je to teda, štyri podľa mňa zmeny, ktoré by mohli vylepšiť veľmi vítaný návrh zákona o obnove ochrany pamiatkového fondu, a preto si vás dovolím požiadať o podporu.
Teraz by som pristúpil k, aby som aj procesu urobil zadosť, k prečítaniu predmetného pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, rozdaný ho máte v laviciach v pravom hornom rohu pod č. 1, tlač 834.
Vládny návrh zákona, ktorým sa a mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé, v čl. I bod 1 znie:
"V § 2 ods. 5 v druhej vete sa za slovo "munícia" vkladá slovo "strelivo",."
Odôvodnenie: Vypustenie slov "alebo nehnuteľná vec" sa javí v kontexte znenia ustanovenia ako nelogické. Napriek problémom pri aplikačnej praxi sa javí vhodnejšie ponechať v definícii aj nehnuteľnú vec a nesústrediť sa iba na časť pozemku, ktorou je archeologické ložisko.
V bode 2, po druhé. V čl. II sa za bod 4 vykladá nový bod 5, ktorý znie:
" 5. V § 4 sa ods. 1 dopĺňa písm. h), ktoré znie:
"h) Zastupuje štát ako poškodenú stranu v trestnom konaní v rozsahu pôsobnosti podľa tohto zákona."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Niet dôvodu, aby pamiatkové orgány zastupovali štát v trestnom konaní. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkové fondu, mala by to byť preto jeho výslovná úloha. Navyše by podľa vládneho návrhu zákona dochádzalo ku konfliktu záujmov, keď by pamiatkový úrad v trestnom konaní štát zastupoval a zároveň by v trestnom konaní vydával aj odborné posudky. Preto ponecháva v pôsobnosti pamiatkového úradu ako organizácie s expertným zastúpením vydávania odborných posudkov, avšak zastupovanie v trestných veciach sa prenáša na ministerstvo.
Po tretie, v čl. I v bode 1, v čl. I bode 14 v § 10 ods. 2 sa vypúšťa písm. r).
Odôvodnenie: Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu v zmysle predchádzajúceho bodu 2.
Po štvrté, v čl. I bod 30 znie:
"30. V § 32 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:
"V rozhodnutí o zámere obnovy podľa ods. 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy. Rozhodnutie o zámere obnovy podľa ods. 2 platí na dva roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti, ak krajský pamiatkový úrad v odôvodnených prípadoch nestanoví dlhšiu lehotu, najviac však desať rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zámere obnovy.".".
Odôvodnenie: Predkladateľ, alebo som toho názoru, že rozhodnutia nemôžem, rozhodnutie nemôže mať neobmedzenú platnosť, pretože stav nehnuteľnosti sa v priebehu času môže zmeniť, a to aj zásadne, preto je potrebné, aby sa v rozhodnutí na takéto skutočnosti prihliadalo. Predkladateľ vychádza zo štandardnej doby platnosti stavebného povolenia, avšak s prihliadnutím na osobitný charakter obnovy kultúrnej pamiatky dáva krajskému pamiatkovému úradu možnosť lehotu predĺžiť, a to až na dobu desať rokov. Pri obnove totiž môžu byť použité historické, či časovo náročné postupy, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu ako štandardný stavebný proces, nie však neobmedzenú.
Po piate, v čl. I bode 42 v § 36 ods. 1 sa vypúšťajú slová "nedeštruktívnych metód a".
Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že nedeštruktívne metódy ako napríklad zhotovovanie skíc či nákresov nevplývajú na archeologické nálezisko, na archeologický nález alebo nálezovú situáciu, nie je dôvod ich preto regulovať. V prípade regulácie totiž hrozí oprávnenej osobe, ktorá vykonáva nedeštruktívnu metódu vo voľnom čase, že bude postihnutá kvôli vykonávaniu neoprávneného archeologického výskumu. Tým je postavenie oprávnených osôb v absurdnej situácii, keď je ich postavenie slabšie v porovnaní s osobami, ktoré vykonávajú archeologický výskum načierno ako tzv. vykrádači archeologických nálezísk. Rovnako pri schválení tohto bodu v predloženom znení vládneho návrhu zákona, bez zohľadnenia tohto bodu môjho pozmeňovacieho návrhu, hrozí situácia, že fotograf zhotovujúci záznam hradu či inej pamiatky môže byť ako oprávnená osoba obvinený z neoprávneného archeologického výskumu.
Myslím si, že na záver by som iba pár poznámok. Je to veľmi zložitá a myslím si vo viacerých bodoch prínosná právna úprava a viacerí a veľmi nepoliticky sa vyjadrili, že tento návrh zákona bol potrebný. Je dobré, že ministerstvo si v tejto situácii splnilo svoj vlastný zámer, legislatívny, a s touto novelou prišlo. Chcel by som v tomto bode iba poprosiť o podporu návrhov, ktoré som predniesol, pretože v niektorých bodoch vedia dobrý návrh vylepšiť a možno odstrániť niektoré nelogizmy alebo aj možné absurdné situácie, ktoré v tomto znení by mohli vzniknúť. Dúfam, že získajú pozmeňujúce návrhy podporu a ďakujem vám v tejto chvíli za pozornosť.