Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, téma poľnohospodárskej pôdy a jej nadobúdania sa nemôžeme čudovať, že určite vzbudzuje aj emotívnu debatu, a mám pocit, že je naozaj treba ako keby v tej debate oddeliť zrno od pliev. Úplne na začiatku to, čo som sa snažil povedať aj počas prerokúvavania ambície schvaľovať tento legislatívny návrh v skrátenom legislatívnom konaní, je dôležité povedať to, že prichádzame do legislatívneho procesu veľmi neskoro. Hovorilo to viacero predrečníkov a tým pádom aj debata sem-tam skĺzne do obrovských emócií, pretože sa naozaj bavíme o nie kapitále, a trošička ma optika porovnávania poľnohospodárskej pôdy s Felíciami a s iným tovarom - a poviem naozaj, ako to cítim - uráža. Myslím si, že obmedzené množstvo nejakej hodnoty, ktorou pôda určite je, lebo jej bude vždy len toľko, zo 49-tisíc kilometrov štvorcových, ktoré má Slovensko, aj ten pôdny fond, ktorý slúži na poľnohospodárske účely, nejakým spôsobom rásť nebude a sú tu väčší odborníci ako ja na túto tému, skôr hovoria o tom, že jej ubúda. Myslím si, že sme sa mohli na túto tému baviť pred dvomi rokmi, mohli sme sa na túto tému baviť aj pred rokom. Bavíme sa na túto tému, nech mi hovorí kto chce, čo chce, že to nesúvisí s ako keby verejnou mienkou citlivo vnímaným termínom 1. 5., kedy končila predĺžená doba moratória. Boli tu názory, ktoré sa snažili troška odbornosti do tejto témy dať, a musím povedať, že ten odborný pohľad na, a tiež si myslím, že je to o ochrane. Táto debata by mala byť - o ochrane slovenského pôdneho fondu určeného na poľnohospodárske účely -, by mala byť v prvom rade vecná.
Ja by som napriek tomu, že som sledoval spolu s kolegami z klubu, ktorí predložili alebo plánujú teda predložiť pozmeňovacie návrhy, ktoré sú už rozdané v laviciach, so snahou vylepšiť tento návrh. Myslím si, že ak by bola táto debata skôr, mali by sme 30-dňovú lehotu medzi prvým a druhým čítaním, mohli by sme sa baviť o zlepšeniach, nápadoch, ktoré prezentoval, ak som dobre počúval, poslanec Hlina. Mohli by sme sa baviť aj o zlepšení, ktoré prezentoval pán poslanec Fecko. Falošná debata o dvoch miliónoch ľudí, ktorým niekto chce znížiť ich výnos, je falošná z jedného základného predpokladu, a to je ten, že neexistuje, že sa táto skupina ľudí zoberie ako rukojemníci nejakých uletených nápadov a budeme naozaj porovnávať, že pôda je Felícia, ako som tu počúval, ktorej my chceme znížiť cenu. Nie je to striktne o tom, že pôda by mala nepatriť alebo nemala by byť dávaná do rúk cudzincom. Je to o tom, že možno vznik malých farmárov, možno celá poľnohospodárska politika by mala byť otočená k slovenskému občanovi. Mala by byť otočená na to, aby sa generoval nejaký potravinársky priemysel tu na Slovensku.
To, že sa ľudia obávajú výpredaja slovenskej pôdy, je asi pochopiteľné. Načo sme tu potom v prístupových rokovaniach uzatvárali nejaké moratóriá na 7-ročné obdobie a ďalej sme ho predlžovali na, o ďalšie 3 roky. Myslím si, a chcem to povedať na záver môjho príspevku k tejto debate a možno pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov pôjdem hlbšie do tém, kde by som chcel povedať viac vecne. Je jedna zásadná vec, podľa mňa tento spôsob, ako sme pred desiatimi rokmi pristúpili k tejto otázke už pri prístupových rokovaniach, možno celé ďalšie vládne garnitúry, resp. nie možno, ale určite priviedol do stavu, že po páde týchto moratórií sa bavíme v skrátenom legislatívnom konaní o spôsobe nadobúdania poľnohospodárskej pôdy týmto spôsobom. Ja oceňujem to, že koniec koncov ten návrh nejaký prišiel, ale vzbudzuje obrovské otázniky a tieto otázniky aj pri snahe, ktorú prezentuje, a garantujem to, že je to v záujme aj tých dvoch miliónov vlastníkov, aj celého poľnohospodárskeho sektoru, a tým pádom aj Slovenskej republiky, je len ukázanie dobrej vôle, že to, čo máme na stole, aj z hľadiska toho vývoja, kam sme sa dostali, by mohlo nastoliť nejaké parametre. Len je tam obrovský otáznik a ja uvidím, ako dopadne druhé čítanie a aké pozmeňujúce návrhy prídu a kam to budeme vedieť posunúť, pretože tento konkrétny návrh je u mňa v tej podobe, ako je predkladaný, a tú filozofiu, ktorú rieši, skôr na zdržanie sa, resp. aj vyjadrenie nesúhlasu. Takže z hľadiska filozofie predkladaného návrhu rozumiem, že niečo treba robiť. My sme vyzývali a chceli sme zvolávať mimoriadnu schôdzu na túto tému, aby sme možno otvorili ešte v tej dobe, čo zostala, aj parlamentnú debatu, aby tu mohli padať odborné argumenty, a tá debata mohla byť absolútne vyčerpávajúca, a aspoň ukázali občanom, že sú naozaj legislatívci, a možno aj snaha ministerstva, aby sme možno ukľudnili vášne, ktoré na jednej strane vznikajú, a na druhej strane ponúkli nejaké riešenia. Takže zatiaľ sa mne zdá, že v tej situácii, kde sme teraz, tu treba pristúpiť k tejto debate konštruktívne a zamerať sa na to, či je predmetný návrh možné upraviť do tej podoby, aby sme nevyautovali z konania obce a mestá a aj štát koniec koncov, kde budú smerovať, ako som sa bavil s kolegami z klubu, aj naše alebo pozmeňovacie návrhy kolegov, kde prosím ľudí, ktorí sú naozaj odborníci v tejto oblasti, aby uznali aspoň snahu vylepšiť niektoré parametre tejto, tohto legislatívneho zámeru.
Chcem sa poďakovať za pozornosť a možno s malým upozornením, že aby sme boli do budúcna prezieraví a nenechávali si na poslednú chvíľu, keďže argumentácia je tá, že môžu hroziť vážne hospodárske škody, aby sme to nenechávali na poslednú chvíľu, pretože sa nám to môže reálne vymknúť z rúk a 40-tisícová petícia, ktorá hovorí o tom, 40-tisíc podpisov pod petíciou, ktorá hovorí o tom, že ľudia majú reálny strach, že by mohli prísť o nejakú pôdu, je obrovským mementom aj pre legislatívcov, aj pre možno aj exekutívu našej krajiny. Takže ďakujem za pozornosť a dúfam, že pozmeňovacie návrhy nájdu podporu v druhom čítaní.

Ďakujem. Ja sa tiež čudujem, že keďže všetky inštrumenty potrebné na to, aby sme prijali a v reálnom čase prijali riešenie otázky pôdy, teda v tomto prípade poľnohospodárskej pôdy, bolo času habadej. Teraz tu máme skrátené legislatívne konanie, na ktoré sme vyzvali vládu, pretože od decembra, kedy mal tento zákon tu byť, sa ako keby nič nestalo. A nie je pravdou, čo počúvam v tejto diskusii, že ako keby ten mesiac nič neznamenal. Ten mesiac môže znamenať zásadné veci. Nie, že za mesiac nám vykúpia pôdu, ale tí, čo ju reálne vlastnia v eseročkách a v právnických osobách, sa môžu stať fyzickými vlastníkmi tejto pôdy a tým pádom aj mechanizmus, ktorý je navrhnutý zo zákona, ich bude predurčovať na kúpu aj ďalšej pôdy. Čo znamená, že skrátené legislatívne konanie má predchádzať, v tomto prípade je už len obžalobou toho, že sa dlho týmto problémom nezaoberali vládni politici a zodpovední ľudia, a je podľa mňa naozaj obžalobou parlamentu, že mechanizmus nadobúdania pôdy nemáme doteraz, tak ako hovoril aj predrečník Záhumenský.

Ďakujem. Myslím, že zmestím toto do tej minútky, ktorá zostáva. Chcel by som, aby; uveríš. Ja len tým, že sa zaplnila sála, by som chcel povedať, že cieľom predloženého návrhu zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady, vlády a výboru pre európske záležitosti, a myslím si, že schválením tohto návrhu zákona by prišlo k posilneniu postavenia Národnej rady Slovenskej republiky v tomto procese a mohli by sme vytvoriť naozaj reálny predpoklad na to, aby prijímanie legislatívnych aktov Európskej únie nebola, nebol iba fingovaný proces, ale reálny proces schvaľovania pri informovanosti členov eurovýboru alebo aj napríklad poslancov tohto pléna. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu a dúfam, že tento, či už ústavná zmena a nasledujúca zmena, ktorú predkladám do rokovacieho poriadku, získa vašu podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Stručne. Táto úprava úzko súvisí s tým, čo som hovoril predtým, keďže si to vyžadovalo dve zákonné úpravy. Jednak ústavnú a jednak do zákona. Argumenty, ktoré som uvádzal predtým, v zásade platia aj na túto úpravu. Chcem iba podotknúť, že naozaj by bolo vhodné sa zamerať aj v situácii, v ktorej sa nachádzame, kedy po prieskume verejnej mienky, kde vychádza, že ľudia na Slovensku z väčšinovej časti sú spokojní, respektíve nemajú zásadné výhrady k nášmu pôsobeniu v Európskej únii, len by chceli zlepšiť situáciu a zastúpenie, na druhej strane máme najmenšiu volebnú účasť. Je predmetná úprava vzhľadom na to, že by Národná rada a jej poslanci mali byť informovaní o európskych témach, o témach prijímania zákonov, aby lepšie, efektívnejšie a nielen pod rúškou fingovania práce eurovýboru, ale naozaj práce, ktorá môže otvoriť niektoré témy, ktoré budú súvisieť alebo súvisia s národnou suverenitou, vás chcem poprosiť aj pri tejto zákonnej úprave o podporu, ktorá úzko súvisí s tým, čo som hovoril predtým.
Ďakujem.

Neplánoval som, že sa stanú moje návrhy zákonov posledné na schôdzi, ale považujem túto tému za veľmi dôležitú, a aby som nebol obvinený z toho, že sa niekde nachádzame v téme ako keby nanovo, tak by som si dovolil povedať nejaké dva zásadné fakty.
23. júla 2013 odišiel ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe sťažnosti viacerých členov výboru pre európske záležitosti list z výboru, z ktorého, z ktorého si dovolím zacitovať možno úvod. "Vážený pán minister, dovoľte mi informovať vás, že na včerajšej schôdzi Výboru Národnej rady pre európske záležitosti výbor prerokoval informáciu o nových návrhoch právnych aktov Európskej únie. V tejto súvislosti členovia výboru vyjadrili nespokojnosť so skutočnosťou, že ministerstvá nezasielajú výboru včas predbežné stanoviská k jednotlivým návrhom." Pevne verím, že pán minister uvedené informácie v budúcnosti, uvedené informácie, ktoré uvádzame, že výbor prerokoval 122 nových legislatívnych aktov a iba 13 sa dostalo na výbor, by bolo dobré, aby v zákonnej lehote sa tieto informácie výboru dostali. Nato prišla odpoveď z ministerstva, že budú sa teda v nejakom časovom horizonte snažiť s touto situáciou niečo urobiť, pretože, tak ako som spomínal v úvodnej reči, schvaľovať legislatívne akty Európskej únie bez toho, aby samotní, aby samotní poslanci držali tieto stanoviská v ruke, a brať ich na vedomie by už nemalo byť do budúcna praxou fungovania eurovýboru. Tak minister v odpovedi sľúbil, že sa stane náprava.
Po pol roku, ja som si pripravil dva, čiže kritizovali sme zo 122 stanovísk, že príde 12 a po pol roku sa situácia v podstate zopakovala, pretože myslím, že zo 79 sme mali asi 11. Pomer sa zvýšil, ale nedokážeme sa k niektorým zásadným stanoviskám vlády, s ktorými následne minister odchádza na, ako som spomínal, jednotlivé formácie Rady, oboznámiť. Tým pádom si myslím, že aj proces schvaľovania týchto legislatívnych zámerov je iba fingovaním práce eurovýboru, a tým pádom nedostávame, a vôbec tento ako keby na konci rokovania eurovýboru pri jednotlivých témach zaradený v rámci nejakého nutného zla sa vždy a jednotne berie na vedomie.
Podľa mňa toto je zásadný problém a Národná rada potom v tabuľke, ktorú môžem dať voľne k dispozícii, sa stáva to, že napríklad pri besede s europoslankyňou Monikou Beňovou, ktorá hovorí o tom, že oni činnosť v Európskom parlamente robia, ale náš národný parlament poslal za rok 2012 nula odôvodnených stanovísk. A ja som spomínal niektoré čísla, spomeniem viac. Portugalsko z hľadiska toho, ako má eurovýbor konať, poslalo 227 minule. Taliansko 96, Nemecko 59, Česká republika 46, Švédi 33, Rumunsko 26, Francúzsko 19 a tak ďalej. Myslím si, že to, že sme úplne, úplne poslední v tomto, neznamená to, že sa zaraďujeme do nejakého jadra snáh alebo bytia v jadre Európskej únie, ale skôr sa orientujeme na to, že sme absolútne rezignovali na snahu ovplyvňovať, resp. dívať sa reálnymi očami na legislatívny proces, ktorý beží a na nás prichádza aj z Európskej únie.
Minule, keď som sa k tejto téme pri inej rozprave dostal, som bol obvinený, že pána predsedu výboru Blahu táto téma unudila k smrti. Myslím si, že je dôležité, aby raz a navždy zaznelo, že fingovanie legislatívneho procesu, ktorý zásadne ovplyvňuje direktívy, nariadenia a možno aj budúcu transpozičnú snahu aj tejto snemovne, je veľmi dôležité označiť, že tento proces je zlý, hráme sa na legislatívny proces. Nevieme o stanoviskách našej exekutívy k jednotlivým návrhom legislatívnych aktov. A nebolo tomu vždycky tak, ale na druhej strane si myslím, že tá reálna zmena, ktorú predkladám, že exekutíva nebude môcť odísť s kladným stanoviskom do Európskej únie, s kladným stanoviskom za Slovenskú republiku, kým eurovýbor jej stanovisko nepozná, je riešením tejto situácie. A dúfam, že bude existovať minimálna zhoda, aby, ak sme teda na strane Slovenskej republiky a chceme, aby sa tu prijímali zákony a prijímali procesom, že aspoň sme o tom my tu informovaní, tak nebude problém túto, tento legislatívny zámer predložiť alebo podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si na túto schôdzu zaradiť dva návrhy zákonov, ktoré spolu úzko súvisia. A chcel som aj povedať, že nebýva často, že má niekto ambíciu otvárať ústavu, čo ale na túto schôdzu celkom neplatí, pretože ústava bola otvorená niekoľkokrát, a chcel by som na začiatku stručne zdôvodniť to, prečo som sa rozhodol navrhnúť zmenu ústavy a následne aj rokovacieho poriadku. Pretože, pretože, tak ako volá toto plénum Janko Mičovský sieň zákonnosti, majú poslanci Národnej rady zákonodarnú aj ústavodarnú iniciatívu a rozhodujú o tom, aké pravidlá pre túto krajinu budú platiť.
Myslím si, že jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je aj kontrola vlády Slovenskej republiky, a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcie a orgánov Európskej únie, najmä Európskej komisie, v súvislosti a zásahmi do našej národnej suverenity. Slovenský parlament túto kontrolu vykonáva najmä tak, že po prvé by mal schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a príslušných orgánov EÚ. Mali by sme udeľovať takzvané žlté a oranžové karty Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska, respektíve sa používa taký odborný termín: porušujú princíp subsidiarity. Zároveň sa udeľuje a má možnosť udeliť aj červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska a porušujú tento princíp subsidiarity.
Podľa štatistík Výboru Národnej rady pre európske záležitosti si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z toho ústavného zákona, ktorý chce meniť, č. 379/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie, pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré to má aj uvedené, po novom, v názve. Dokonca toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne tieto povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania je, že na rokovanie Národnej rady sa predkladá iba zlomok a úplne malinké percento predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený, predbežných stanovísk a toho, čo vláda myslí, a tým pádom sa snažím do ústavného zákona zaviesť povinnosť, aby minister, ak s takýmto stanoviskom nedisponuje a neprerokoval ho eurovýbor, musí odchádzať na formácie Rady EÚ s negatívnym stanoviskom. Následne vysvetlím, prečo je to dôležité.
Zo štatistiky: napríklad rokovanie výboru pre európske záležitosti 29. 1. 2014, bolo namiesto 72 takýchto stanovísk predložených iba 12. Čiže tí poslanci, ktorí sú členmi výborov, a je to, pracovne sa eurovýbor volá, výbor, malá Národná rada v Národnej rade, je to jediný výbor, ktorý kreuje aj náhradníkov, pretože jeho rozhodnutia vedia reálne ovplyvniť legislatívny proces.
Myslím si, že situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide aj o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa najnovšej správy Európskej komisie za rok 2012 sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity v celkovom počte 1-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ tak urobili 663-krát. Pre porovnanie, Česká republika 46. Táto otázka však nie je absolútnym predpokladom, že táto iniciatíva nastane, ale môže prispieť k tomu, aby minister, ktorý si nesplní povinnosť a do tejto obrovskej, súboru právnych legislatívnych aktov únie sa ani neunúva poslať stanovisko vlády, a tým pádom ani jeden národný poslanec nevie, s akým odchádza do Európskej únie, a k 72 legislatívnym aktom, koľko má schôdza vládnych návrhov, priemer môže byť niekto okolo 35, tu preberáme približne v rovnakej perióde 79. A vláda ani nepredloží stanovisko, s ktorým odchádza na jednotlivé formácie Rady EÚ, a tým pádom si myslím, že by sme to vedeli prirovnať k tomu, keby tu prišiel predkladateľ návrhu zákona a iba povie jeho názov. Toto sa nám deje a deje sa to dlhodobo. Ťahá sa to v podstate od vstupu do Európskej únie a je s tým treba niečo robiť.
Môj návrh v zásade spočíva v tom, že ak si túto povinnosť predmetné ministerstvo nesplní, nemôže odísť minister na formáciu Rady EÚ s kladným stanoviskom, odchádza automaticky so záporným. Ak si túto povinnosť splní a eurovýbor prerokuje aj na základe jeho stanoviska jednotlivé akty, tak môže odísť so stanoviskom, ktoré predpokladá ústava, predpokladá rokovací poriadok. Chcem povedať jednu vec, že dá sa porovnávať z môjho pohľadu fungovanie prijímania zákonov pre túto krajinu, kde na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa častokrát preberá, že náš právny systém je atakovaný legislatívnymi normami z Únie, ktoré prichádzajú v pomere 70 ku 30.
Myslím si, že by bolo vhodné, aby sme sa témam prijímania európskej legislatívy venovali naozaj do hĺbky a niekde tu je zapnutý zlý, zle gombík. Často nás verejnosť obviňuje z toho, že nevie o Európskej únii nič, že nie je informovaná, nemáme dobré mediálne pokrytie týchto tém, a potom sa stretávame s občanmi na základe nejakej obžaloby, že kto, preboha, plodí nezmysly, na základe ktorých oni musia potom žiť a ich dodržiavať. Niekde tu sa skrýva, v hĺbke tohto sa skrýva to, že by sme mali konečne sa zamerať na to, akým spôsobom aj Národná rada vie v tomto procese pomôcť, a to je napríklad to, že minimálne občania Slovenskej republiky prostredníctvom aj svojich zástupcov tu na národnej úrovni budú informovaní o tom, čo sa na nich z Európskej únie hrnie.
Dúfam, že tento relatívne jednoduchý návrh, ktorý síce môže skomplikovať život vláde a život v tej miere, že bude musieť plniť svoje povinnosti, ktoré má definované jednak v ústave a jednak v rokovacom poriadku, a chcem iba, aby ich napĺňala a aby povinnosti, ktoré jej z tohto vyplývajú, boli naplnené. Dúfam, že tento návrh zákona nemá žiadny iný podtext, neexistuje žiadna politika v tomto. Chceme, aby Národná rada a predmetný výbor boli informovaní o tom, aké zákony sa na európskej úrovni prijímajú a aké je stanovisko Slovenskej republiky v týchto veciach. A tí, ktorí o tom informovaní majú byť, túto informáciu dostanú. Na základe toho podľa mňa môže vzniknúť aj spôsob, akým, že budú vznikať odôvodnené stanoviská a nebudeme na konci toho, že niektoré štáty, myslím, že si spomínam, aj Portugalsko dokáže za rovnaké obdobie poslať zásadné stanovisko, odôvodnené alebo reasoned opinion, ako sa to volá, nie iba jedno za celé obdobie, ale Portugalsko ich malo 225. Ako som spomínal, Česká republika 46.
Chcem a pýtam sa, či naozaj všetka legislatíva, ktorá tu za posledné dva roky bola, bola tak strašne v poriadku, čo sa týka Európskej únie, že sme poslali jedno zásadné stanovisko.
Ďakujem.

Ja by som len voľne nadviazal na to, čo si hovoril, pretože to, že si naši europoslanci nevšimli európsky strom roka, už nechajme bokom a že sa tam žiadny neukázal, robilo to obrovskú mieru reklamy regiónu, krajine a možno aj nejakým historickým súvislostiam, ktoré sa spájajú či už so zechenterovským, s geografickým stredom Európy, ale aj s osudom tohoto stromu, ktorý tam bol, nechajme bokom. Mňa zaráža pri tejto debate obrovská miera ignorancie, a tu vystupuje človek, ktorý vtedy, keď bolo ťažko a kedy nebolo nič isté, spísal alebo spoluautoroval Bratislavu/nahlas a ja mám pocit, keď som ten dokument čítal, že vo voľnej analógii sa deje aj pri tejto rozprave nejaká obžaloba, ktorá tu teda pretrváva desaťročia.
Ako si pán poslanec Martvoň môže vôbec dovoliť hovoriť o cestách, viete vy, prečo je pri cestách, prečo sú stromy? To bol boj proti daňovým únikom, to je historický ráz krajiny. To, že pred mýtnicami sa sadili stromy, aby vozy neodchádzali z ciest, nám tvorilo historický ráz krajiny. Veď aspoň kúsok pokory a úcty voči tomu, že to Slovensko nejak vyzerá! Rozorávanie celín, robenie nejakých obrovských projektov, ktoré sa všetky vypomstili, či už životnému prostrediu a následnej kvalite života, sú veci, kde iné mozgy ako vy, pán poslanec, nad tým rozmýšľali a celé to pohnojili. Nekosme si stromy okolo ciest, to je historický ráz krajiny, ktorý má jasné historické predurčenie, a keď máte na mysli, že autá chodia a majú nehody pri stromoch, sa to rieši úplne iným opatrením ako rúbaním stromov popri cestách, preboha živého!

Rozmýšľal som, či sa zapojím do rozpravy a možnože bude stačiť faktická. Rozumiem téme, ktorú hovoríš, a visí vo vzduchu tá otázka, či si niekto zobral za rukojemníka kvôli nenažranosti a kvôli tomu, že niekto už naozaj nevie, čo od dobroty, ráz krajiny a možno, ako ste to tu hovorili, aj budúce generácie. 42 % našich, nášho územia tvoria lesy a ja aj celkom rozumiem, Janko, tvojmu rozhorčeniu, keďže sme boli na jednej akcii, ktorá sa volá alebo sú udeľované Biele vrany a zrovna tento, alebo za minulý rok to dostala pani, ktorá zasvätila posledné desaťročia tomu, aby chránila a bojovala s úradným šimľom, aby zachránila podstatné dedičstvá, ktoré sú vpísané do určitých niektorých významných stromov a niektorých aj menej významných, ktoré jednoznačne ten ráz krajiny tvoria. Bol som pred dvomi týždňami na jednej významnej akcii, ktorú usporiadali na pôde Európskeho parlamentu, ktorá má aj iný rozmer, a to je povedzme si že turistický alebo možno ten, ktorý robí reklamný rozmer pre našu krajinu, volá sa to súťaž o najkrajší strom Európy. Zúčastnili sa toho, náš strom postúpil medzi prvú desiatku a skončili sme nakoniec štvrtí. Celé sa to týkalo iba toho, že existujú v Európe miesta, ktoré sa viažu historicky a sú zapísané aj do histórie národov, práve spojené s nejakými symbolmi a tvorí aj v našej symbolike toto, stromy, my, bohužiaľ, som tam nestretol ani jedného slovenského europoslanca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Novotný, ja ťa nebudem obviňovať z hnedého jazyka a myslím si, že neprichádza vôbec k strašeniu. Ja som to ani minule nevnímal, ako nejaké strašenie, len mal by som možno dve poznámky. Jeden taký základný omyl, ktorý v tej diskusii často zaznieva, je spracovaná štúdia, ktorú dal spracovať Peťo Polák ohľadom vzniku a historického momentu, kedy sa tie, ako ty si volal, aglomerácie, čiže tie osady vznikali. A toto nie je problém socializmu, to je problém ďaleko skôr, od Márie Terézie a podobne, kde samotní možno vajdovia alebo nejakí komunitní šéfovia týchto komunít vlastnia dokonca certifikáty, ktoré im umožňujú sa na týchto územiach historicky usádzať. Čo ale nie je celkom podstata, ja obdivujem často rečníkov, ktorí dokážu, tak ako ty, rečniť do prázdneho pléna a skôr ma tak, ako bolo na začiatku uvádzané kolegom Kaníkom, že sa jedná o malú rómsku reformu a podobne. Ja si myslím, že sa veľmi nejedná vzhľadom na to, ako má táto téma podporu aj v tejto snemovni v zmysle účasti. Myslím si, že je to obrovský problém v spoločnosti a poslanci by si minimálne, môžme sa sporiť o tých argumentoch, ale poďme sa sporiť o tých riešeniach, ale akonáhle nenastáva diskusia, tak myslím, že sa nepohneme a ja mám pocit, že ten záujem je vždycky len nejakým spôsobom jednostranný. Dokonca toto je asi vyhodnocované ako nejaká opozičná téma, možno povinná jazda a myslím si, že je to škoda. Ďakujem.

Ďakujem. Ja s jednou časťou súhlasím a možno, že by som ju vyzdvihol, a to je, že ak platilo niečo o stabilite, tak myslím si, že by to malo trojnásobne platiť pri nastavení dôchodkového systému a často tu spomínaného druhého piliera. Ja ale mám určitú mieru skepsy, tak ako túto debatu sledujem a počúvam, že práve vládny SMER nechce k stabilite druhého piliera alebo jeho ochrany aj ústavným zákonom nejakým spôsobom pristúpiť. A napriek takmer celej opozičnej zhode ten dôležitý partner chýba. A nechápem potom tie vyjadrenia aj zo začiatku mandátu ministra Richtera a vôbec snahy, že chcú nejakú mieru stability. Ja by som sa prihováral za to, aby teda poslanci z vládneho SMER-u povedali, či chcú nejakú mieru stability naozaj, pretože do nemoty po troch otvoreniach druhého piliera ho otvárať spôsobuje obrovskú mieru neistoty.
A chcel by som v druhej časti, ste spomínali alebo vydali ste sa na taký politologický diskurz ohľadom paralely s osudom Mečiara. Ja by som tuto bol opatrný, lebo možno sa to na prvý pohľad môže zdať, že sa tu rysuje nejaký mečiarovský scenár, ale nestaval by som všetko na túto kartu, lebo strana SMER a premiér Fico si teraz zobral oddychový čas a time out, a uvidíme, čo príde. A ja si skôr myslím, že tá miera toho, čo môže prísť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)