Vážený kolega z Trnavy, vážení kolegovia z Klubu KDH a OĽaNO a nezaradený pán poslanec Hlina a pán Herda na balkóne, ja si nedovolím dehonestovať túto tému, pretože si myslím, že je zásadná z hľadiska suverenity Slovenskej republiky, a to tým, že by som sa nevenoval do podrobna tomu, i keď je piatok, i keď je jedna hodina poobede a dovolím si osvetliť, keďže nie je veľa príležitostí, ešte na margo toho, o čom vlastne, keďže pri posudzovaní...
Vážený kolega z Trnavy, vážení kolegovia z Klubu KDH a OĽaNO a nezaradený pán poslanec Hlina a pán Herda na balkóne, ja si nedovolím dehonestovať túto tému, pretože si myslím, že je zásadná z hľadiska suverenity Slovenskej republiky, a to tým, že by som sa nevenoval do podrobna tomu, i keď je piatok, i keď je jedna hodina poobede a dovolím si osvetliť, keďže nie je veľa príležitostí, ešte na margo toho, o čom vlastne, keďže pri posudzovaní suverenity sa používajú také cudzie slová, sú zhrnuté do tzv. zásady subsidiarity a proporcionality, chcel by som z tohoto miesta možno osvetliť, že o čom sa vlastne bavíme.
Pri normotvorbe Európskej únie možno viete, že monopol pri navrhovaní legislatívnych aktov má Európska komisia a to je technokratický orgán úradníkov, ktorý, ľudovo povedané, nikto nikdy nevolil a naozaj majú monopol pri tvorbe jednotlivých legislatívnych aktov. Tento technokratický orgán, ktorý sa nazýva Európska komisia pripravuje zákony a keď to teda voľne preženieme, ak naozaj platí, že 70 až 80 % zákonov, ktorými sa, ktorými je atakovaný slovenský právny systém, pochádza z pôdy Európskej únie, tak na začiatku tohoto procesu, okrem procesu prijímania, alebo ktorý sa nazýva proces zelených a bielych kníh a možno v nasledujúcich bodoch sa budem venovať aj tomuto, prichádza v podstate k tomu, že Európska komisia predkladá návrhy legislatívnych aktov, alebo sama ich tvorí pre celý európsky priestor.
V Lisabonskej zmluve bolo definované, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa podľa čl. 4 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, a teraz sú tu tie slovká: subsidiarity a proporcionality, pripojeného k zmluve o Európskej únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, čiže tých dvoch najzákladnejších dokumentov, ktoré Úniu tvoria, zasiela národným parlamentom. Podľa čl. 6 toho istého protokolu, môže ktorýkoľvek národný parlament do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu, poslať predsedom, predsedovi Európskeho parlamentu alebo Rady Európskej únie alebo Európskej komisie tzv. odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení poslanci národných parlamentov, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Budem stále dopĺňať, jedná sa o suverenitu a suverénne uplatňovanie atribútov národného parlamentu.
Keďže rokovania o niektorých záležitostiach týkajúcich sa členstva Slovenskej republiky v Európskej únii boli v zmysle rokovacieho poriadku prenesené na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ľudovo alebo medzi poslancami často aj volaný "malá Národná rada v Národnej rade", ustanovuje sa, aby najmä tento výbor mal možnosť prijať uznesenie, ktorým by vydal tzv. odôvodnené stanovisko. Čiže stanovisko, že Slovenská republika vie upraviť niektoré inštitúty a niektoré zámery Európskej komisie, ktoré poslali národné parlamenty lepšie, ako si komisia myslí.
Pri prijímaní uznesenia má Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti možnosť vziať do úvahy stanoviská iných výborov Národnej rady, o ktorých zaslanie, čiže tých vecných výborov, tých ako, alebo rezortných, o ktoré zaslanie stanoviska požiadal. Až v prípade, ak Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti neprijme odôvodnené stanovisko vo forme uznesenia, a aj napriek tomu by sa jedna tretina jeho členov domnievala, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie je v protiklade alebo nie je v súlade so zásadou subsidiarity, má právo požiadať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze podľa § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku. Národná rada Slovenskej republiky zaujme k legislatívnemu aktu Európskej únie, čiže celé toto plénum, odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Čiže predkladám návrh zákona, ktorý pamätá aj na situácie, keď by mohlo dôjsť k pochybnostiam, a preto sa jednoznačne určuje, že uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa prijalo odôvodnené stanovisko, má prednosť pred uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktorým sa neprijalo odôvodnené stanovisko.
Čiže toto plénum dostáva právo uplatniť odôvodnené stanovisko, aby sa v nasledujúcom období, keďže v tomto mám za to, že výbor pre európske záležitosti zásadne zlyhal, lebo vydal jedno jediné, aby toto plénum sa mohlo zaoberať otázkami subsidiarity a proporcionality a suverenity, ktoré môžu zasahovať do suverenity Slovenskej republiky ako členského štátu.
Čiže, či už dôjde k prijatiu odôvodneného stanoviska výborom alebo týmto plénom, predseda Národnej rady Slovenskej republiky má povinnosť toto stanovisko zaslať bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie. Nemožno poprieť fakt, že vydanie odôvodneného stanoviska akýmkoľvek členským štátom Únie, má zásadný vplyv nielen na Slovenskú republiku, ale aj na všetky ostatné štáty Európskej únie, pretože keď sa raz vyskytne nejaký štát, ktorý má s normotvorbou Európskej únie problém, väčšinou sa stane, že niektoré ďalšie štáty Európskej únie sa k tomuto pripoja. Ani toto sa však nedeje na Slovensku, takže ešte raz, stále bude svietiť to jedno jediné odôvodnené stanovisko, na ktoré sa zmohol náš výbor pre európske záležitosti.
Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených Národným parlamentom v zmysle spomínaného protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, pripojenej k zmluve o Únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa musí opätovne posúdiť, a tým sa vlastne uplatňuje tzv. žltá karta. V prípade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v zmysle čl. 76 zmluvy o fungovaní Európskej únie stačí, ak k návrhu takéhoto legislatívneho aktu vyjadrí odôvodnené stanovisko len štvrtina uvedených hlasov následne v týchto orgánoch a tým sa uplatní tzv. oranžová karta.
Čiže ešte raz, máme nástroje tzv. žltej karty, máme nástroje tzv. oranžovej karty. Vieme reálne pri zapracovaní orgánov členského, legislatívnych orgánov, čiže Národnej rady Slovenskej republiky, naozaj reálne pristúpiť k tomu, aby niektoré akty v Európskej únii boli podrobené pripomienkovaniu a aby sme mohli my, ako poslanci Národnej rady, do normotvorby Európskej únie zasiahnuť. Je preto naozaj podľa mňa až nepochopiteľné, že tento reálny nástroj pri obrovskej kritike fungovania Európskej únie a normotvorbe, kedy aj tuná kolega zo strany SaS, mali zásadné problémy s niektorými, ako ste to volali, absurdity alebo niečo, čo Únia robí a pri ani jednej, pretože mechanizmus reálneho uplatňovania tejto zásady v Národnej rade nemáme dobre upravený, sa z pôdy Národnej rady nedostalo na orgány predsedu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie alebo samotnej Európskej komisie, viac ako jedna pripomienka. Je to zlyhanie procesu, zlyhávanie možno inštitútov rokovacieho poriadku, a tu a teraz je možnosť vtiahnuť do tohoto procesu toto plénum, vtiahnuť aj verejnosť, informovať ich o tom a na základe sfunkčnenia mechanizmu o prijímaní a odôvodňovaní stanoviska, pritiahnuť tú normotvorbu Európskej únie viac k občanom Slovenskej republiky, aby cez svojich volených zástupcov, pretože volených zástupcov máme iba trinásť v Európskom parlamente a stopäťdesiat tu, aby sme reálne spojili úroveň Európskeho parlamentu a úroveň normotvorby členského štátu pri využívaní mechanizmu, ktoré z čl. 4 Protokolu 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality máme k dispozícii. Ak nasledujúce dva roky funkčného obdobia Národnej rady alebo novo kreovaného Európskeho parlamentu bude opäť a zase výsledok, že všetko, čo tvorí Európska únia, okrem jednej jedinej veci, bolo správne, tak potom je naozaj obžaloba slovenských občanov, ktorí hovoria, že Európska únia im zasahuje do oblastí, ktoré oni si sami nepredstavujú a mala by sa venovať iným otázkam, prichádza k reálnemu zlyhávaniu oboch zastupiteľských zborov, aj našich zástupcov na pôde Európskeho parlamentu, ale aj nás samotných.
To znamená, že pri väčšinovom rozhodovaní, či už vo výbore európskych záležitostí, alebo tohoto pléna, je dobré, aby sa o týchto témach viedla širšia a väčšia diskusia a aby si občan pri normotvorbe Európskej únie vedel urobiť lepší názor, kto na akej strane kope, kto je oblečený v akom tričku a čo to teda znamená, že zásady, kedy sa jedná o to, že táto Národná rada alebo naša vláda vie, alebo naše regionálne alebo lokálne parlamenty vedia lepšie upraviť niektoré inštitúty, ako samotná Európska únia a Európska únia s obrovskou chuťou sa púšťa do úpravy mnohých inštitútov normotvorby, od VZN-iek začínajúc, po zákonné úpravy končiac a o vyhláškach ani nehovoriac.
Tak preto by bolo dobré, aby aspoň v niektorých parciálnych veciach sa zaoberalo v prípravnej fáze alebo v tej fáze, kedy ešte tá normotvorba môže uplatniť to, že tu volení zástupcovia, a to som zabudol možno v tom úvode, lebo netýka sa iba volených zástupcov Národnej rady alebo aj regionálnych parlamentov, čiže VÚC-iek alebo aj mestských, že by túto zásadu mohli uplatňovať priamo v procese a možnože by bolo pre občanov lepšie, ak by svojich volených zástupcov mohli atakovať alebo pýtať sa ich na to, čo vlastne z hľadiska normotvorby v Európskej únii pre nich robia. Teraz to vyzerá iba a len tak, že v podstate nechávame všetko na normotvorbu a prípravu Európskej komisie, že to, čo ona robí, je všetko v poriadku a okrem iných štátov Európskej únie a tohoto priestoru sme sa my dostali ku, a teraz to ani nie je priamo kritika, ale je to iba odôvodnené stanovisko, že oblasť, ktorú definuje Európska komisia a chce tam niečo upravovať, by vedel náš národný parlament riešiť omnoho lepšie, ako samotná Európska únia.
Toto zásadné veci, ktoré, a myslím, že sa nebudem veľmi mýliť, ak poviem, že o tomto mnoho občanov Slovenskej republiky ani nevie a nevytvára teda dostatočný a efektívny tlak na svojich volených zástupcov na národnej úrovni, aby sa otázkam uplatňovania týchto zásad venovali lepšie, hlbšie a aby naozaj pri tvorbe zákonov, ktoré k nám prichádzajú z Európske únie bolo jasné, že aj tento parlament má reálne, dobré nástroje na to, aby niektoré veci vedel v procese korigovať, zmeniť, alebo upraviť omnoho lepšie, respektíve nechať ich v tvorbe Národnej rady Slovenskej republiky.
Čiže, ak by som to mal zhrnúť jednoducho, tento zákon sa, alebo tento návrh novely rokovacieho poriadku sa venuje ľudovo pomenovaným žltým a oranžovým kartám. To sú inštitúty, ktoré vedia zefektívniť, zlepšiť, korigovať alebo dokonca zastaviť proces normotvorby Európskej komisie, čiže orgánu, ktorý nie je volený, je menovaný a má monopol, má legislatívnu iniciatívu, ak to tak povieme, pretože asi všetci vieme, že napriek prijatiu Lisabonskej zmluvy ani nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, poslanci Európskeho parlamentu legislatívnu iniciatívu mať nebudú.
Na závere by som možno spomenul, aby ma niekto nenapadol z toho, že som to nepovedal úplne vyčerpávajúco. Áno, Európska komisia má, má monopol. Nie je úplne absolútny, pretože existuje inštitút občianskej iniciatívy alebo anglicky volaný "Citizen initiation", ktorý by mohol aspoň čiastočne a vo veľmi malej miere tento monopol narúšať a znamená to zhruba to, že Lisabonskou zmluvou bol vytvorený inštitút, kedy jednotlivé alebo niektoré návrhy legislatívy môžu iniciovať aj samotní občania. Čiže bol vytvorený inštitút takzvanej Európskej občianskej iniciatívy. Možno v pamäti zostáva takzvaná občianska iniciatíva, ktorá bola úspešná, týkala sa vody. Keď to povieme jednoducho, aby voda bola vyňatá z pôsobnosti, alebo vyňatá z pohľadu, že voda je tovar a stala sa ako keby na základe tejto iniciatívy ľudských právom. Čiže jedna z občianskych iniciatív bola úspešná.
Je však obrovským, obrovskou otázkou, či Európska občianska iniciatíva, tak ako je to napríklad na národnej úrovni u nás petičné právo, by nemalo ísť priamo do Európskeho parlamentu na posudzovanie už samotnými poslancami Európskeho parlamentu, pretože pri súčasnom nastavení akákoľvek občianska iniciatíva posledná, ktorú odchádzajúca Barrosova Európska komisia takpovediac zabila, alebo nedovolila jej úpravu, bola iniciatíva, myslím, že sa volala "one of us", kde 1,7 milióna ľudí sa podpísalo iba pod to, aby Európska komisia sa týmto návrhom zaoberala. Čiže odchádzajúca Barrosova Európska komisia 28. mája hlas 1,7 milióna ľudí cez celý európsky priestor považovala za neodôvodnený a teda tá Európska komisia, ktorá má monopol na normotvorbu, nepustila v procese túto iniciatívu ani do samotného Európskeho parlamentu.
Myslím si, že bude jednou z výziev pre nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, aby nielen toto, ale takzvanú tému demokratického deficitu, v ktorom aj tento, aj táto novela nášho rokovacieho poriadku vie veľa urobiť, pretože vtiahne aj poslancov tohoto pléna, aj keď nie sú členmi európskeho výboru, do rozhodovania o európskych záležitostiach a to vtedy, ak tretina poslancov z výboru zvolá mimoriadnu schôdzu pri prijímaní aktov Európskej únie. Myslím si, že by, ak by táto novela bola prijatá, boli by niektoré témy, ktoré často tvoria možno až mienkotvorné, alebo zaoberajú sa nimi veľké skupiny občanov cez celú Európsku úniu, by sa dostávali na rokovanie tohoto pléna a v tomto bode chcem ešte zdôrazniť to, že akákoľvek téma, ktorá z Európskej únie prichádza, by len a len sme urobili dobre pre vôbec všeobecný politický diskurz, aby toto plénum sa mohlo týmito otázkami zaoberať.
Toľko k predmetnému návrhu zákona rokovacieho poriadku a dúfam, že napriek tomu, že je tu veľmi málo zúčastnených poslancov a pravdepodobne aj vzhľadom na to, že som nemal veľké šťastie, čo sa týka času preberania tohoto, podľa mňa jedného zo zásadných návrhov zákona a dostal som sa tesne v piatok pred koncom rokovania tohoto pléna, si poslanci jednotlivých klubov a budem mať obrovskú snahu vysvetľovať cez kluby, že je to dôležité a možno aj po rozhovoroch s predsedom parlamentu o tejto téme, chystám sa aj na rozhovor síce z iného politického tábora, tak dopadli voľby, aj s predsedom výboru pre európske záležitosti. Či po, a nebránim sa tomu slovu, obžalobe toho, že európske témy nie sú obsahom rokovania, často nie sú obsahom rokovania tohto pléna a že verejnosť má o únii veľmi málo informácií a že ako keby Európska únia prichádzala na pretras iba a len v niektorých parciálnych veciach a väčšinou pred eurovoľbami na nejaký veľmi úzky a krátky čas, by bolo veľmi vhodné sa zamerať na to, ako jednotlivé inštitúty aj pri parlamentnej debate dostať medzi širšiu verejnosť, aby naozaj bolo jasné, aké sú stanoviská jednotlivých či už politických strán alebo poslancov pri prijímaní európskej normotvorby.
Používať Európsku úniu ako výhovorku pri mnohých zákonoch, ktoré sa stávajú platnými v našom právnom systéme, nie je dobré ani z hľadiska stability, pretože otváranie otázky, či je pre Slovenskú republiku výhodné alebo nevýhodné zostávať v Európskej únii, sa častokrát skĺzava do jednoduchých riešení a zjednodušení a potom sa nemôžeme čudovať, že rátané na tretinu možno 20 % spoločnosti má striktne vymedzený názor, že Európska únia nie je dobrým projektom, že by bolo dobré z nej vystúpiť a stále ako keby sa vraciame na začiatok, aj po dekáde zotrvania a bytia v Európskej únii.
Témy zbytočnej adorácie alebo zbytočnej glorifikácie úspechov Európskej únie, neustále omieľanie dokolečka rozbehnutých procesov, kde procesy, ktoré boli dávno pri vstupe Európskej únie naštartované, a to voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru alebo služieb, alebo tým, že Európska únia posadila mnohých "decision make-rov" a mnohých dvadsiatich ôsmich "decision make-rov", alebo, ako to nazvať, predstaviteľov jednotlivých štátov za rokovacie stoly a tým pádom po storočiach konfliktov, ktoré sa diali v Európskej únii, máme možnosť stretávať na ulici 69, 70-ročných ľudí, ktorí nezažili vojnový konflikt aj u nás, je už ako keby "off topic", ako sa hovorí, alebo to, čo európskemu projektu neprináša tú pravú šťavu a ten pravý moment, ktorý by verejnosť chcela a mohla vnímať, pretože verejnosť by potrebovala jednoznačnejšie komunikovať to, kam a čím sa, kam chce Európska únia smerovať a čím sa chce Európska únia "pro futuro" zaoberať. A je otázkou, aká je vízia, pretože motto jednotných rozmanitostí je možno intelektuálnym mottom Európskej únie, ale denný život a takzvané chlebové témy pri normotvorbe Európske únie by mali byť priamo tu obsahom rokovania jednotlivých zámerov a toto sú veci, ktoré by mohol aj tento sfunkčnený mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska vyriešiť, respektíve prispieť k tomu, aby niektoré témy, ktoré Európska únia prináša, sa stali aj témami rozhovorov vo verejnosti, a spomínam to druhýkrát, a aby bolo jasné, že projekty jednotlivých, jednotlivé politické projekty alebo strany, ktoré sú rozpustené vo frakciách Európskeho parlamentu, akým spôsobom sa odrážajú aj do fungovania jednotlivých politických strán a "stay gold-erov" alebo tých ľudí, ktorí prijímajú rozhodnutia aj na národnej úrovni.
Takže, prepáčte mi, že som sa takmer v pol hodinovej rozprave chcel vyjadriť k tomu, že inštitút subsidiarity a proporcionality nie je nejaké zaklínadlo. Je to reálny nástroj, ktorý by mal byť sfunkčnený a prihováram sa za to, aby sme ďalej nechodili okolo horúcej kaše, ale sfunkčnili tento mechanizmus a v podstate dali právomoci tomuto plénu, keď budú dôležité otázky, ktoré sa môžu týkať vízií lebo fungovania Európskej únie, alebo normotvorby, ktorá sa priamo dotýka životov ľudí, sem do tohoto pléna, aby všetci stopäťdesiati poslanci sa mohli vyjadriť k jednotlivým otázkam, ktoré sa Európska komisia na základe fungovania Európskej rady alebo Rady EÚ rozhodla upravovať.
Toľko z mojej strany k tomuto návrhu zákona a dúfam, že než príde k utorňajšiemu hlasovaniu, budem mať možnosť možno cez e-mailing zaslať jednotlivým poslancom do klubov, aby aspoň strávili možno rozmýšľaním nad tým, že tento nie opozično-koaličný alebo opozično-vládny, ale návrh zákona, ktorý dáva vyššie možnosti zúčastnenia sa európskej normotvorby tomuto plénu, je možné prijať. Som ochotný, čo iné mi zostáva, keďže som opozičný poslanec, otvárať túto tému aj s vládnymi predstaviteľmi, či už na eurovýbore alebo vo vedení parlamentu. A ďalšie návrhy, ktoré sú rátané na ďalšie tri sa budú venovať presne tejto otázke, pretože myslím si, že nech sa na to pozrieme z rôznych uhlov, sme na jednej lodi, čo sa týka európskej prítomnosti a myslím si, že naši občania si zaslúžia, aby volení zástupcovia aj tohoto pléna sa zaoberali strážením suverenity tohoto štátu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
