Videokanál poslanca

Viac-menej ďakujem za faktickú poznámku a súhlasím s oboma tematickými okruhmi, ktoré spomínaš. A to myslím si, že bude veľmi dôležité pre radu, akým spôsobom sa popasujeme so všetkými tromi podmienkami, ktoré pre zlepšenie jej činnosti, alebo možno preplávanie do ďalšej časti 21. storočia, pretože sú tu výzvy z hľadiska audiovizuálneho a audio obsahu nielen digitálneho, respektíve bývalo terestriálneho, teraz preklopeného do DVBT, ale prichádza tu aj výzva na možný dohľad nad obsahom, ktorý je šírený inými médiami. Ja som nespomínal ešte satelitné média a problém s tým, akým spôsobom môže regulačná činnosť rady v tomto pôsobiť.
Čo chcem povedať, áno, rada má aj cez politický cyklus stabilitu, minimálne v osobe pána profesora Mistríka, keďže do rady bol zvolený za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, a možno aj v osobe vedenia rady je tá personálna stabilita, účinnosť v oblastiach, kde rada má pôsobiť, aj cez tento moment veľmi dôležitá a nestala sa zatiaľ obsahom nejakých veľkých politických zápasov.
Takže výzva pre 21. storočie: potrebuje legislatívnu zmenu, potrebuje lepšie technické vybavenie a potrebuje vyššiu zdrojovosť. A dúfam, že pre nasledujúce obdobie toto bude výzva pre akúkoľvek vládu, ktorá v tejto krajine vznikne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán profesor Mistrík, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predkladanej správe, ktorú sme už mali možnosť prebrať aj na výbore, a niektoré poznámky z výboru, možno zhodnotenie aj úvodnej reči, ako bola táto správa prednesená tomuto plénu, by som si dovolil doplniť, možno zdvihnúť a možno aj na záver položiť zopár otázok.
Pán predseda rady spomínal niekoľko zásadných štatistických údajov. Ja ich chcem voľne zhrnúť, a to je: podstatné bolo napríklad množstvo prijatých sťažností, udelenie pokút a dokonca mňa zaujal údaj a podobne ako na výbore mňa zaujal údaj o tom, že bolo na rok 2014 ako keby vo vyššom objeme sankcií, ale náš právny systém a následne reálne uplatnenie tohto sankčného mechanizmu sa dostalo do nižšej vymožiteľnosti. Čiže ak som to dobre pochopil, v roku 2013 sankčný, alebo množstvo vybratých sankcií bolo 432-tisíc eur, ale tento rok napriek tomu, teda rok 2014, napriek tomu, že bolo udelených sankcií viac ako v roku 2013, tak bolo vybratých 345-tisíc eur z toho, akým spôsobom jednotlivé televízne stanice alebo rádiá nedodržiavali zákon. A keď sa na nich ľudia sťažovali, tak rada rozhodla v takomto mechanizme. Ak je to tak, chcem sa spýtať na príčiny tohto stavu a ako by sa teda dalo legislatívne pomôcť, pretože ste sa viackrát vo svojej úvodnej reči odvolali na nie dobrý legislatívny stav.
Druhá, okrem tohoto, druhá téma, ktorá súvisela s možnou zmenou legislatívy v oblasti retransmisie a vysielania, súvisela s tými ezoterickými súťažami a programami, ktoré vysielajú niektoré naše komerčné stanice, kde ste zaznamenali aj sťažnosti. A z vášho hodnotenia, ja sa s ním do veľkej miery stotožňujem, hovoríte o tom, že idú na hranici zákona. A myslím si, že my by sme mali tú hranicu posunúť tak, aby vy ste mohli lepšie uplatniť zákon, a či už to bude v spolupráci s našimi českými partnermi, pretože toto sa deje cezhranične, myslím, že ste to tiež spomínali, aby sme mohli na základe nie zlého nastavenia zákona, ale lepšieho nastavenia zákona takpovediac tieto mnohokrát zavádzajúce informácie a následne potom vznikajúce sťažnosti, kde sa ľudia sťažujú, že boli zavedení, vedeli riešiť lepšie.
Pýtam sa na váš názor pre toto fórum, pretože predpokladám, že aj síce veľmi málo zastúpených poslancov vládnej strany, ale my im to odkážeme, keďže je tu iba jeden, myslím si, že viac by zobrali profesný názor na možnú legislatívnu zmenu od vás ako od ktorého opozičného politika. A preto možno na riešenie, legislatívne riešenie by som chcel počuť váš názor.
Ďalšiu tému, ktorú chcem spomenúť, je, a keďže sme aj spolu s pánom spravodajcom iniciovali dva poslanecké prieskumy pri, nazvem to, že kauza, teraz už má nové meno, vtedy sa to volalo kauza VIVA, teraz ju môžeme nazvať Vlna, keďže prišlo k veľmi kontroverznému rozhodnutiu rady, ale teda k nejakému prišlo, bolo skúmané Najvyšším súdom a opakovane skúmané Najvyšším súdom. Kauza sa uzavrela rozhodnutím Najvyššieho súdu z 30. 10. minulého roku a stala sa nám nasledovná vec, že firma CORPORATE LEGAL, jednochlapová firma, právnická firma, ktorá dňom, alebo vo veľmi krátkom rozmedzí svojej právnickej činnosti si zaradila do živnosti aj to, že sa bude venovať rádiovým službám. Následne podala projekt a následne rada tento projekt odobrila. Myslím si, že je verejným tajomstvom, že to prešlo piatimi hlasmi iba, a toto preskúmaval Najvyšší súd. My sme sa snažili poslaneckým prieskumom do toho vniesť svetlo. Výsledok, aby som nezaťažoval plénum, je ten, že nie pôvodný vysielateľ VIVA, a. s., ani ľudia, ktorí vyrobili eseročku a nazvali ju VIVA produktion House, myslím, nezískali licenciu. Získala ju teda CORPORATE LEGAL, čiže právnická agentúra o jednom človeku, ktorá presvedčila radu svojím programom, že zabezpečí vysielanie najlepšie zo všetkých zúčastnených. Myslím, že tam bol ešte nejaký štvrtý subjekt.
Z môjho pohľadu, a teraz budem politický, aj z toho zákonného nastavenia, myslím si, že máme ten licenčný mechanizmus alebo prideľovanie licencií nastavené zle. Vrabce na streche čvirikajú, že Vlna sa dostala do záujmovej sféry jedného z oligarchov. Neviem to ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Preto si myslím, že máme naše zákonné možnosti nastavené zle, lebo ak je naozaj pravdou, že Vlnu ovláda J&T, tak potom ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii, kde je zakázané takzvané cross vlastníctvo dvoch mediálnych domov alebo programových služieb dokonca pri vysielateľoch z licencie, je minimálne obídené, ak nie porušené, a tým pádom by som aj ja chcel vedieť, kto je tým posledným prijímateľom alebo kto naozaj vlastní Vlnu? Kto a akým spôsobom a či to nie je ten istý produkčný alebo mediálny dom, ktorý vlastní Televíziu JOJ? Ak to tak je, urobme nápravu. Ak to tak nie je, mali by sme mať zákonné mechanizmy, keďže často sa tu bavíme o schránkach a snažíme sa tomuto negatívnemu javu v našom spoločenskom, ekonomickom aj politickom živote zabrániť, dostáva sa nám aj do mediálnej oblasti a je veľmi ťažké potom rozlúsknuť, či je zákon obchádzaný alebo dokonca porušovaný aj v tejto parciálnej veci.
To, že sa nám médiá nielen printové, ale aj médiá audiovizuálne alebo audio, čiže rozhlas a televízia, oligarchizujú, je z môjho pohľadu fakt a nemyslím si, že je toto dobrá evaluácia alebo dobré zhodnotenie toho, akým spôsobom máme nastavené zákonné prostredie v tejto oblasti, pretože všetko ostatné ide tak troška bokom, ak vieme, že v pozadí našich médií sa organizujú oligarchovia.
Ďalší, čiže kauza Vlna bola doriešená tak, že ja teraz neviem, či majetková štruktúra toho CORPORATE LEGAL-u sa zmenila alebo nie. Ak to tak je, skúsme sa dozvedieť, že kto teda za týmto rádiom skutočne je. Pre mňa je nie veľmi dobrým zhodnotením celého toho procesu, že veľmi kontroverzný projekt veľmi kontroverzného subjektu, nakoniec túto súťaž na základe rozhodnutia rady dostala právnická kancelária s týmto menom.
Chcel by som, a to už tu hovorím opakovane, ja si myslím, že pre lepšiu a účinnejšiu funkčnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu by sme mohli vyriešiť tri základné parametre. A prvým je, a opakovane sa naň pýtam, možné zákonné nastavenie v niektorých parciálnych oblastiach. Dokonca si myslím, že zákon 308 z roku 2000 by potreboval bazálnejšiu novelu alebo takú hĺbkovú, ale nevyskytlo sa to v programovom vyhlásení vlády, nebola to ako keby priorita. A teda robíte a mediálny svet je spravovaný zákonom, ktorý má v mnohých oblastiach už nedostatky. Čiže prvý okruh problémov je z môjho pohľadu, aby retransmisná rada vedela riešiť viac problémov, zákonné nastavenie.
Druhé je technické vybavenie, ktoré myslím, že aj vašimi slovami ste spomínali, že je nedostatočné. Ja dlhodobo a opakovane sa na výbore dopytujem po možnosti zvýšenia technického vybavenia Rady pre vysielanie a retransmisiu a to v oblasti mapovania rozmáhajúcich sa alebo fungujúcich regionálnych štúdií, regionálnych televízií, pretože následný proces pri nedostatku technického vybavenia a možného online monitoringu aj týchto regionálnych, často iba propagačných hlásnikov miestnych starostov alebo miestnych politických štruktúr, prichádza. Nielen vy ste tým atakovaní, ale takisto my ako poslanci, pretože viete, je to citlivá vec, hlavne spravodajské a publicistické veci.
K tomu zákonnému nastaveniu. My sme sa ešte na škole bavili možno o nastavení vyváženosti a objektivity v rámci spravodajstva, ale my máme tam brutal public, čo znamená publicistika. Čiže toto je jedným z tých základných kameňov, ktoré by táto spoločnosť si mala oddebatovať, ako nastaviť publicistické žánre. Možno by sme potom predchádzali kauzám Týždeň a podobne, pretože spravodajstvo má mať parameter brutálnej hĺbkovej kontroly, publicistika už je na zváženie. A preto si myslím, že by zákonné nastavenie aj z tohto pohľadu, okrem tých dvoch, čo som spomínal predtým, malo prísť lepšie.
No a okrem zákonného nastavenia technického vybavenia, ja sa prihovorím a opakovane, myslím, že som to hovoril aj minulý rok, aj pred tým rok, sú zdroje. Mali sme tu, myslím, že sa to stalo v rámci rozpočtovej kapitoly pre Radu pre vysielanie a retransmisiu minulý rok, kedy sme dokonca hovorili o možnom ohrození funkčnosti. A ja si myslím, že ak zhrnieme fungovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu slovami – mám iba toľko muziky, koľko som dal peňazí – tak z toho mohutného dokumentu, ktorý nám prišiel a bol vám zaslaný aj mailmi, by sme mohli byť spokojní. Ale my by sme mali mať omnoho vyššiu ambíciu pri kontrole dodržiavania zákonných nastavení a činnosti rady, nie, teraz myslím v tom licenčnom výseku, ale v tom výseku dohľadu nad mediálnym priestorom v audiovízii a audiách.
A preto zdrojovosť, aby ste mohli vyriešiť svoj problém s technickým vybavením, je otázka, na ktorej stojí a padá fungovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu aj do budúcna. Kým neprídu vyššie zdroje, rada nebude mať dokonalejšie technické vybavenie, kým nebude mať dokonalejšie technické vybavenie, môžeme zabudnúť na monitoring regionálnych hlásnikov miestnych starostov a monitoring miestnych televízií a rádií, čo by ale vyčistilo možno priestor od toho, že niekto dokáže účinne na základe nedostatočnosti alebo na základe toho, že vy nemôžte konať takpovediac ex offo, pretože nemáte kapacitu, možno aj personálnu, toto to by som nechal bokom, monitorovať všetky regionálne a lokálne televízie alebo rozhlasovú službu takpovediac online. K tomuto bodu by sme sa mali priblížiť, pretože tým pádom by retransmisná rada bola a mohla kontrolovať celé naše mediálne prostredie omnoho účinnejšie ako to, že teraz musí čakať na možno nejakú sťažnosť od konkrétneho občana, potom celkom zložitým systémom sa dopytovať po tej nahrávke, ktorú v zákonnej lehote 40-tich dní, myslím, že musia archivovať. Ale keď náhodou sa dostane občan k tej sťažnosti o kúsok neskôr a rada nedisponuje online archivovaným záznamom, no tak správne konanie ani neprebehne a často ľudia ani nevedia, že aj na tieto regionálne televízie, ktoré dokážu pri voľbách, pri možno nejakých kontroverzných regionálnych témach robiť omnoho väčšiu paseku ako celoplošné televízie, by sme sa dostali do bodu, že máme naozaj účinne skontrolovaný celý priestor, kde na základe zákonného nastavenia Rada pre vysielanie a retransmisiu pôsobiť má.
Takže toľko poznámka k možným zlepšeniam. A všetky tri parametre, ktoré vidím, čiže zákonné nastavenie, zlepšenie technického vybavenia aj zdroje pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, by v synergii mohli odpovedať na možno aj niekedy až agresívne útoky na činnosť rady. Pretože ak nebude zvýšená, a nemyslím si, že je to nejaká zásadná rozpočtová položka na to, aby sme toto dokázali lepšie zorganizovať, tak si myslím, že budú aj nespokojné hlasy s činnosťou rady, pretože tú činnosť jednoducho neviete nijak inak sanovať, ak nemáte ani videá, alebo keď to tak ľudsky poviem, ktoré by dokázali monitorovať všetko, čo monitorovať zo zákona máte.
Posledná otázka. Zachytil som v bode dva, tri, štyri takzvané vysielanie HbbTV, ktoré myslím, že v súčasnom čase organizuje iba RTVS. Je to nové vysielanie, kedy divák na pozadí, ako, keby som to priblížil, na nový teletext, ale omnoho interaktívnejší a lepší. Či rada zaznamenala, keďže sa nemám k tomuto viac, že tieto služby, ktoré ľudia na ovládači možno poznajú pod tlačítkom EPG, či okrem vysielateľa zo zákona sa to viacej rozšíri a pôjde takáto cesta. Či ste zachytili signály, keďže vy to aj priamo v správe spomínate. Pretože si myslím, že toto z hľadiska technologických aj pre rok 2014 je ako keby progres.
A posledná poznámka, k ezoterickým súťažiam a tomu zlému nastaveniu, kedy vy síce opakovane dávate sankcie, či by sa vám nepáčila možno aj legislatívne, to už je taká pomôcka, keďže sa na to opakovane pýtam, nejaký parameter, takzvaný "trikrát a dosť". A to "dosť" by bolo možno aj legislatívne riešené tak, že ak by prichádzalo k opakovanému porušeniu napríklad dĺžky reklamných blokov a podobne, že by rada neprikročila len k finančnej sadzbe, ale aj napríklad k tomu, že v nejakých časových výsekoch by bola reklama takémuto médiu zakázaná predávať vôbec, čo by si, myslím si, každý jeden vysielateľ aj marketér, ktorý tieto výseky schvaľuje alebo teda predáva, trikrát rozmyslel. Pretože možno že aj tá sankčná, ten sankčný mechanizmus, ktorý je následne, prebieha zložitým súdnym procesom, nakoniec môže byť udelený v menšej miere, ako je reálny benefit predaja reklamy v tom-ktorom programe. Čiže ak v programe umiestni reklamu za vyššie peniaze od zadávateľa, ako dostane pokutu, no tak to bude robiť. Ale ak by zákonné nastavenie po trojnásobnom porušení takéhoto ustanovenia zakázalo v nejakom výseku reklamu vysielať vôbec, je možno účinnejší sankčný mechanizmus, ktorý by dokázal nedôsledných vysielateľov v tejto miere minimálne upozorniť, že ešte raz k tomuto príde, tak na tomto type programu alebo v tom programe v tom časovom úseku vysielania nebudete môcť zarábať vôbec. Je to, je to nápad, ktorý nevznikol celkom na Slovensku, ale vieme dohľadať aj štáty, ktoré k tomuto prikročili. Ale mieru toho zavinenia vidíte aj z toho, ako sa pri týchto sankciách na vás ľudia obracajú a príliš dlhé reklamné úseky, ktoré obsahujú produktovú, alebo služby, reklamu na produkty a služby, ale aj samotný obsah vysielania, dosahuje niekedy už takú mieru, že človek stráca dejovú linku vysielaného programu, a preto je asi vhodné sa zamyslieť, aby aspoň 20-percentné zákonné nastavenie vysielatelia nezneužívali.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja som celkom rád, že niekedy tie moje vystúpenia majú taký ten utlmujúci charakter. A ďakujem za obe faktické poznámky. A, áno, tu sme presne na tom, pán poslanec Martvoň, že my hovoríme alebo teda pri prvom čítaní aj viacero vašich kolegov z poslaneckého klubu sa vyjadrilo, že je to problém a že chceme dať represívnym zložkám tohto štátu v priestupkovom konaní túto právomoc. Tá právomoc je, že budú môcť konať na základe a podľa zákona, ako to je tu definované, a odobrať veci, ak teda zjavne ide o priestupok a nebude to chcieť dotyčný uhradiť, tak túto právomoc by sme mali. A teraz to je to podstatné vysvetliť aj ľuďom, lebo tá represia sa zvyšuje. Čiže mali by sme byť na jednej lodi s tým, že budeme pravdepodobne riskovať vyššiu policajnú alebo inú správnu alebo priestupkovú represiu kvôli tomu, že si uvedomujeme, že policajti alebo kontroly nemajú reálne nástroje pri uplatnení svojej moci, ak niekto je priestupkovo imunizovaný na základe svojho sociálneho statusu. Toto keď pochopíme ako základnú premisu, tak potom sa bavme o tom, ako to urobiť, aby to malo čo najmenšie škody. Čo je nebezpečné na tom, keď niekto tu bude kritizovať presne tak ako vy a strašiť ľudí tými extrémnymi ukážkami toho, čo by sa asi mohlo stať. Myslím si, že to by znieslo to prvé čítanie. A tu sme mali presne dať, aby sme po tomto strašení proste nešli, ale vyšpecifikovali to. Preto som dal procedurálny návrh. A dúfam, že tento návrh zákona do konca volebného obdobia nejakým spôsobom upravíme, lebo si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Teraz mám takú moc v rukách tu zdržiavať, ale zdržiavať nebudem. Ctené plénum, chcel by som sa stručne vyjadriť k tomu, lebo toto nie je jednoduchá vec. A myslím si, že mohla by mať ambíciu, i keď veľmi prekvapivo tento návrh zákona bol posunutý z prvého čítania do druhého. A viac-menej videl som v ňom aj iné parametre, aké spomína jeho navrhovateľ, pretože problém bezdomovectva alebo opilectva na námestiach, respektíve znevýhodnených sociálnych skupín, ktoré trávia veľké množstvo svojho denného času na verejných priestranstvách, vnímame úplne rovnako tak Bratislavčania, ako aj my v Trnave a kdekade po Slovensku.

A myslel som si, že táto ťažká téma, pretože ona má v sebe ako keby rozšírenie aparátu alebo sankčného mechanizmu našich policajtov, bude potrebovať minimálne oporu v poslaneckých laviciach, aj v miere vysvetľovania, že ak nám tento neblahý stav v našich mestách hrozí, tak existuje možno diapazón nejakých riešení, pričom jedno z riešení je tu.

Ja som si voľne pozeral to rakúske riešenie, pretože možno aj vám niekde, vašim kamarátom alebo známym sa stalo, že nemali v Rakúsku dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie pokút a prišli tak o fotoaparát a podobne. A často nám to ľudia píšu, že takýmto spôsobom by to malo byť riešené aj na Slovensku a podobne. To bol ako keby ten prvoplán.

A v druhom slede, keď som to počúval v prvom čítaní, som sa s tým veľmi stotožnil. A mňa len tak voľne napadlo, keďže sme len predsa v tom politickom ringu, že túto tému totižto som ja zachytil v roku 2010 s nejakou ambíciou riešenia vtedajším kandidujúcim budúcim poslancom aj súčasným stávajúcim poslancom trnavského mestského zastupiteľstva, čuduj sa svete, za stranu SMER. A keďže on bol dlhodobo krajským šéfom Policajného zboru v Trnave, tak mal vo volebnom programe takú peknú vetičku, ktorá znela pekne, ľúbivo pre voličov. A to bolo, že bude sa snažiť vytláčať opilcov, ak tamojšia mestská polícia a konanie toho mestského úradu bude vytláčať bezdomovcov a opilcov z námestia. Lenže on tak tuho narazil, lebo si ho vzali do úst všetky média. Zľakol sa toho, asi po týždni zverejnenia toho volebného programu túto vec stiahol. A ten problém od novembra 2010 v podstate v Trnave pretrváva a rieši sa možnými inými represívnymi účinkami, či už tej mestskej polície, alebo je to tam, ako keby sa snažili tým ľuďom ten pobyt znepríjemniť. Ale je pravdou, že nemá žiadnu zákonnú ani legislatívnu oporu.

Preto, a to vyplynulo z tej rozpravy, bol som si to overiť, ja aj informoval som o tom navrhovateľa, ja dávam to, čo som dvakrát spomenul vo faktickej poznámke, návrh na teda riešenie, aby sme podľa § 83 ods. 1 procedurálne vrátili tento zákon v druhom čítaní na dopracovanie. A tým pádom by sa otvoril diapazón možností zmeny a zlepšenia ustanovenia, ktoré nás naozaj trápi.

A tu sa chcem ohradiť proti slovám nie všetkých poslancov vládnej strany, len niektorých z nich pretože my vieme tu v opozícii, že sú návrhy, ktoré dokážu prejsť, len musia mať dva parametre. Z nich jeden parameter je, že návrhy, ktoré prípadne prejdú, musia byť spolu predkladané alebo teda minimálne odobrené ministrami a klubom strany SMER. A predpokladám aj z tých vyjadrením predkladateľa, že dosť brutálny proces v tomto absolvoval. A netvárme sa tu, že sme nečakali, že príde pozmeňujúci návrh zo strany SMER-u, ktorým, keď ho schválime, tak vie toto riešenie prejsť ako také. Čiže nikto tu nečakal od pléna alebo od niekoho, že bude nejakým zásadným spôsobom vylepšovať tento návrh. A ja som tiež absolvoval kvôli tomuto návrhu možno dva-tri rozhovory so samotným ministrom vnútra. Tam bol problém, často navrhovateľ kritizuje smeráckych poslancov. A mal si dať na to pozor, lebo mohol by zákon inak prejsť. A teraz je to otázne. Ale to sa medzičasom vyriešilo. Takže to sú tie zásadné parametre o ktorých sa tu bavíme. Ale nemyslím si, že by mali byť pri návrhu tohto zákona podstatné, pretože on chce riešiť vec, aj keď tu môžeme mať riziko, aby sme zas to neprehupli na druhú stranu. A to je vysoká represia

Ja z opozície sa chcem dosť výrazne ohradiť proti slovám, ako budú policajti ohmatávať dievčatá a brať telefóny doktorom a živnostníkom, pretože môžu tak robiť. Myslím si, že taký policajt by sa dlho neohrial na tom svojom poste, ktorý zastáva. A naozaj nerobme z nich odľudov, pretože tu máme aj príklady, keď policajt zneužíval svoje postavenie. Ja som sa tej téme teda nevenoval. Ale viem, že tu hovorilo o tom viacero poslancov. A aj nakoniec potrestali toho, ja si to meno jeho nepamätám, Tiefenbach sa tuším volal. Nakoniec teda presne tam, kde má zákon zafungovať, zafungoval. A myslím, že bol postavený mimo služby alebo ho nejako riešia. Čiže nestrašte ľudí policajtmi, pretože je tu tá druhá časť ľudí, ktorá má práve vtedy, keď potrebujú najviac pomoc, práve vtedy, keď sú šikanovaní, tak už tá posledná inštancia, ktorá im má pomôcť. A nakoniec im ten policajt nevie pomôcť, lebo nemá legislatívne nastavenie a právo pomôcť. Tak s týmto ja mám v poslednom čase omnoho viacej problémov. A myslím si, že aj omnoho viacej ľudí na Slovensku má s tým väčší problém ako s tým, že niekde nejaký policajt by bral, panebože, mobil doktorovi, ktorý je v službe. Myslím si, že ak by to malo nastať, tak to teda vyriešme, možno aj taxatívne, vymedzením toho, za čo by tieto orgány, ktoré v tom priestupkovom konaní sú, mohli pokračovať.
Toľko som chcel povedať a nechcem to viacej naťahovať, preto je môj procedurálny návrh na vrátenie zákona na dopracovanie predkladateľovi a teda pár poznámok k tomu, že prihováram sa za to, aby sa nám to tu v druhom čítaní stalo ústavne konformné s tým, že tu bude politická vôľa vyriešiť vypuklý problém, napriek tomu, že my sa veľmi teda v rámci politiky nemusíme o tom baviť. Myslím si, že toto vieme vyriešiť takto, pretože ide o občanov tejto krajiny. A nestrašme ich policajtmi zbytočne. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja na rozdiel od kolegu Novotného asi rozumiem, kde malo toto vystúpenie smerovať. A mňa už, pri všetkej úcte, pán poslanec Martvoň, otravuje spor Hlinu s Martvoňom, ktorý často tu zažívame z jednej alebo z druhej strany, ale momentálne ste prekročili hranicu, pretože nielen my opoziční, ale aj vaši vládni kolegovia tu proste krútili hlavami a klopili zrak, pretože, škoda, že tu nesedel naozaj minister vnútra, tak ako ste si vy vzali do úst celý Policajný zbor, kde policajti budú ohmatávať dievčatá, budú brať telefóny doktorom a živnostníkom vŕtačky, tak hovorím, budú v prvom rade šikanovať čestných občanov, keď spáchajú priestupky a šliapnu alebo zavezú auto na trávnik. Policajti chcú, aby ľudia platili blokové pokuty za priestupky, ktoré nespáchali. To kde sme? A dokonca vy viete, o čom policajti snívajú. To ja si nedovolím povedať, neviem, či minister vnútra alebo prezident Policajného zboru vie o tom, že policajt sníva o tom, ako môže siahnuť niekomu na majetok. My sme tu poslanci Národnej rady, zákonodarného zboru tejto republiky a podľa mňa môžeme mať výhrady, ak nejaký policajt nekoná na základe a podľa zákona. Ak také vedomosti máte, máte plné právo to kritizovať, a nie tuto v rozprave v spore s Hlinom vyťahovať toto na policajtov. Podľa mňa máloktorý poslanec alebo máloktorá poslankyňa takto ublížili Policajnému zboru, ako ste to práve predviedli vy. Myslím si, že poznáme legislatívny proces, že poznáme, ako to tu funguje, a preto by bolo dobré, keby ste aspoň ten procedurálny návrh boli dali s tým, že nech sa to opraví.

Ja mám sto chutí si požičať už pamätný výrok pána poslanca Čaploviča na adresu svojich kolegov pri kazítkovom zákone, kde sa pýtal, že čo sa stane, ak tisíc právnikov v Amerike zviažu reťazou a hodia ich na dno Tichého oceánu. A tá odpoveď je, že konečne sa začne Amerike dariť. Ja len teraz prvýkrát tu počúvam za celý čas, čo tu sedím, že tu máme druhé čítanie k zákonu, a jeden právnik viac-menej korektne a druhý právnik sa vyjadruje k tomu, že my od neho, nedajbože, chceme, aby predložil pozmeňujúci návrh alebo v druhom čítaní povedal, čo sa s tým zákonom dá urobiť. A, nedajbože, ešte je zodpovedný aj predkladateľ za jeho interpretáciu názoru na predloženú právnu normu. Pre boha živého, sme v druhom čítaní, nie v prvom, o filozofii zákona a jeho nastavení sme sa bavili v tom prvom. Mohol vtedy ktokoľvek vystúpiť. Teraz je jednoznačné dať procedurálny návrh o stiahnutí, na dopracovanie návrhu, alebo predložiť predmetný pozmeňujúci návrh, ktorý by danú normu postavil do toho svetla tak, ako to kritik vyžaduje. Čiže o čom sa tu, pán Martvoň, bavíme? Aj pán Jarjabek, aj pán Susko majú aspoň vecný moment toho, čo by sa s tým dalo urobiť. Ale vám, pán Martvoň, teraz naozaj skutočne nerozumiem. Máte predložiť pozmeňujúci návrh tak, ako my to predkladáme pri každom jednom druhom čítaní vašich vládnych návrhov, a nikto vám to nevyčíta, že vaše zákony sa snažíme opraviť a máme na triku aj veľa schválených pozmeňujúcich návrhov, aj keď boli z dielne opozície, lebo vylepšujú zákony.

Ďakujem. Ja som u teba, Martin, zvyknutý na dobré prejavy. A toto bol bravúrny prejav, pretože si do jedného vystúpenia zhrnul dve pilierové časti programu vašej strany. Čiže okrem oddelenia štátu od politickej činnosti si spomenul highlight vášho pôsobenia. A to je oddelenie cirkvi od štátu.

Zároveň by som chcel ale poznamenať tak na margo, že si v tom závere svojho prejavu spomínal úžasnú ambíciu, kde síce u nás zákonné nastavenie hovorí, že u nás volebné zákony vieme zmeniť jednoduchým zákonom, ale predpokladám, keďže v tejto debate sa zúčastnili len opoziční poslanci verzus opoziční poslanci, tak budeme potrebovať na obe tie témy iné fóra alebo minimálne inú šírku politického spektra na to, ty si pomenoval možno päť nápadov, čo by sme s volebnými kódexmi v Mečiarovom duchom mali urobiť. A my sme z hľadiska jednej našej pilierovej agendy, a to je zmena politických pomerov a zmena politického systému, predložili plejádu zákonov, z ktorých mnohé, inak v súčinnosti s tým, čo si povedal, hovorili úplne v súzvuku. Možnože reformuje politický systém Mičovského absolútny krúžok, možno delenie volebného bodu a tak ďalej a tak podobne, len chýba tomu podľa mňa ten zásadný moment, ktorý my často tu zažívame, volá sa tak vzdušne politická vôľa a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Svojím postavením sa sem som dal najavo, že sa chcem vyjadriť k rozprave. Keďže zaznelo viacero podporných stanovísk a niektoré z nich boli akcentované, budem sa snažiť zhrnúť tie podporné argumenty. A môžem sa vyjadriť k niektorým z nich. Alebo ich uviedol iba jeden pán poslanec možno takým spochybňujúcim tónom,.

Ja som zachytil, Jožko Mikloško, ten tvoj nápad s tým superhlasom. A práve táto mladá generácia hráva takú hru, ktorá sa volá Mafia. A tam je jedna taká postava na prepožičané meno Mečiar, pričom tá má vždycky dva hlasy. Takže by som veľmi nerád išiel po takomto nejakom moderátorskom mostíku, že by niekto získaval dva hlasy. Ale, kľudne, možnože niekde s tým uspeješ. To, že ľudia, absolvovali povinnú školskú dochádzku, a je to obžaloba nášho školského systému a vzdelávacieho systému, napriek tomu, že desať rokov strávia v povinnej školskej dochádzke a strieľajú stále mimo toho a nevedia to, čo si ty spomínal, kto je predseda vlády alebo v ostatných funkciách, je myslím si, obžaloba tam, lebo ešte sú aj v procese priameho toho hodnotenia, keď niečo vedia alebo nevedia, tá evaluácia prechádza hneď. Čiže ich tí učitelia skúšajú a možnože tuto je to jedným z možných veľmi rýchlych zhodnotení toho, čo tie školy vlastne učia.
A to, čo si spomínal, ja neviem ja som to tiež zachytil v diskusii, podľa mňa to bol dosť taký falošný tón pri tejto téme, že mali by sme tak odoberať hlasy seniorom. Nemali by sme celkom nabiehať pri akejkoľvek téme, ktorá má možnú realizačnú bázu, že sa teda môže stať na Slovensku nejaká zmena, napríklad že znížime vek aktívneho volebného práva, s nejakou úplne vyšinutou proste témou. Ja neviem, odkiaľ sa berie nápad, že ukončíme aktívne volebné právo arbitrárne 65. rokom života, pretože ja poznám aj ľudí, ktorí dosahujú omnoho vyšší vek a sú, ako sa tak írečito hovorí, čiperní. A často by som tohto človeka nevymenil, ak by mi mal radiť alebo mal by som sa ho pýtať na všeobecný rozhľad, aj s nejakým 25- alebo 35 ročným človekom. Takže toto do tejto témy nie je celkom dobré hovoriť. A škoda, že si to pri komentovaní spomenul.
Päť pohľadov, prečo je to dobré urobiť, je. A ja ich zhrniem. A týmto by som chcel poprosiť o podporu návrhu.

Najviac tu zaznievalo to, že keď už sme urobili zodpovednostnú bázu detí v tomto prípade, lebo to je až 14 rokov pri trestnoprávnej zodpovednosti, tak by bolo, a ja to poviem teda na plné ústa, minimálne spravodlivé, a to je jeden z tých prvých dôvodov, trošička narovnať ten zodpovednostný a spravodlivý moment, že keďže sú vo veku od štrnásť rokov zodpovední, mohli by sa zúčastniť, síce o dva roky neskôr, ale je tam ten argument absolvovania povinnej školskej dochádzky, volebného aktu a ovplyvňovať pravidlá, ktoré nastavuje parlament, teda sa vo volebnom procese vyjadriť k tomu, kto bude krajinu nasledujúce štyri roky ovládať. Čiže prvý dôvod je taká tá základná, elementárna spravodlivosť o tom, že keď človeka robíme zodpovedným, máme mu umožniť do toho procesu zasiahnuť.

Druhý moment je spomínané Rakúsko, ktoré sa o tejto téme bavilo od roku 2007. Aj to prijali, prijímali veľký kódex, ktorý stál v podstate na takých troch dôležitých témach. Z nich prvou bolo zatraktívnenie volebného procesu. A to bolo to spomínané korešpondenčné hlasovanie vnútri krajiny, ale aj zvonku, u nás sa nám to zjednotiť celkom nepodarilo, i keď pri parlamentných voľbách to máme, druhou bolo predĺženie volebného cyklu o jeden rok, no a treťou bolo, že ten pilier tej reformy stál práve na týchto šestnásť rokov. Spomínal som, že po dnešný deň si to chvália. Ak si pozrieme iba štatistiku tých ostatných volieb, eurovolieb celoplošných, tak Rakúsko v segmente veku 16 až 24 rokov malo 29-percentnú účasť, my sme ju mali 6-percentnú.

Ešte veľmi je to, kde sa diskutuje o tejto téme, Švédsko. Tam, čuduj sa svete, je až neštandardný prvok práve v kategórii veku 18 až 24 rokov. Tam sa javí, ako keby boli Švédi najzodpovednejší, kde je 66-percentná tá volebná účasť v segmente veku 18 až 24 rokov, pričom priemerná za krajinu v tých vyšších vekových kategóriách je okolo, presne to poviem, 43 %. Je to unikátne, pretože ich skoro susedia, Fíni, dosahujú práve v tomto segmente 10 %.

Ale my s Igorom Hraškom, asi budúcim tým spolupredkladateľom, ak to nepríde, alebo možno iniciátori tejto témy by sme sa možno pozreli na to, čo je také sexi v tej švédskej politike, že tam sa zúčastňuje 66 % mladých ľudí volebného aktu, pričom sú omnoho zodpovednejší, pretože všetky ostatné krajiny tu vykazujú ako keby nárastovú krivku smerom k veku, kde niekedy dosahujú tie percentá až trojnásobok a štvornásobok toho, ako sa volí v tej vekovej kategórii 18- až 24 ročných inde.
Posledným alebo tým dôležitým argumentom, ktorý tu často zaznieva, je, že deti z hľadiska svojej budúcnosti a zodpovednosti, ktorú by mohli prevziať, alebo tí, ktorí majú vek 16 rokov, by sa chceli vo volebnom procese vyjadriť k tomu, aby neboli zadlžovaní, pretože zadlžujú prioritne ich. To vnímam ako veľmi zásadný podporný argument tohto schválenia.

A ja dodám ešte jeden argument predsa len a na to aj zopár tých čísel z tých štatistík, že je to minimálne aktivizačný prvok segmentu, ktorý by sme, ak sa budeme a tváriť zodpovedne, mali do volebného procesu vtiahnuť. Čiže nemyslím si, že tento moment nejako zásadne delí alebo násobí volebné výsledky. V Rakúsku ovplyvňuje v segmente 2,2, u nás je to celkovo 0,2 %, ale predsa len má symbolický význam. A to je, že ľudia omnoho skôr sú vťahovaní do zodpovedného, rozhodujúceho konania. A potom už v tých vyšších vekových kategóriách, a to je ten zásadný obrat, Rakúšanom sa podarilo už pri tom starnutí zvýšiť volebnú účasť. A to už je dokázané v rámci, ak som to dobre zrátal, siedmich volebných období alebo siedmich volieb, ktoré mali od toho ustanovenia. A preto vás týmto žiadam o podporu návrhu a dúfam, že jeho schválením vydáme signál, že nám na mladých ľuďoch tejto krajiny záleží a že chceme byť voči nim spravodliví. Ďakujem.

Ďakujem. Ja uvediem možno niekoľko podporných faktov, aby sme sa nebavili o tom, že toto je v rámci Rakúska nejaká zmena, ktorá prišla v poslednom období. Oni sa bavili v Rakúsku o tom od roku 2007, keď to tam schválila vlastne vláda, následne prešlo parlamentom. Čiže už majú evaluáciu niekoľkých volebnými cyklami. A malo to, a ja to asi v záverečnom slove poviem hlbšie, niekoľko významných štatistických dopadov práve do toho segmentu, ako je často meraný vo veku od 18 do 24 alebo od 16 v prípade Rakúska do 24 rokov. Oni robili volebnú reformu a v rámci toho, že umožnili korešpondenčné hlasovanie z akéhokoľvek kúta krajiny a vo všetkých voľbách, umožnili aj toto, vekový cenzus znížili pri aktívnom volebnom práve na šestnásť. A malo to veľmi dobré a blahodarné účinky na volebnú účasť priamo v tomto segmente, ak to porovnáme niekoľko volieb dozadu. A myslím si, že trafili klinec po hlavičke, pretože zo 17-, 18-, 19-percentných účastí tam urobili, keďže je to rátané v percentách, 29-percentnú účasť v segmente 16- až 24-ročných. Oproti zhruba 44-percentnej volebnej účasti iných vekových kategórií u nás sa týmto nevieme veľmi pochváliť, pretože oproti nasledujúcej vekovej kategórii je to zhruba 50 %. Posledné eurovoľby mali účasť u nás 12, 24 až 30, ale len 6 % v segmente 18- až 24-ročných. Chcem poukázať aj na iné príklady a myslím si, že áno, máš pravdu, Igor, je vhodné posunúť tú vekovú hranicu aj z tohto štatistického dôvodu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, veď nie je piatok poobede, nejako nás tu je pomenej opäť.

Dovolím si vás oboznámiť s dôvodmi predloženia malej novely, ktorá sa týka zníženia hranice možností zúčastnenia sa volieb pre ľudí na 16 rokov veku. Čiže hlavným účelom predkladanej novely zákona je po vzore iných štátov z Európy, z nich najbližší k nám je Rakúsko, znížiť vekovú hranicu aktívneho volebného práva, čiže práva voliť, zo súčasných 18 rokov na 16 rokov veku života. Touto úpravou sa Slovenská republika teda priradí k viacerým štátom, ako je napríklad spomínané susedné Rakúsko, kde takýto právny stav funguje už minimálne niekoľko rokov. To zníženie vekovej hranice by sa týkalo nielen parlamentných volieb, ale aj volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, ľudového hlasovania pri odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky a volieb do orgánov samosprávnych krajov, volieb do orgánov obcí a, samozrejme, referenda.

Máme za to, že v súčasnosti sú mladí ľudia v úplne inej pozícii, ako boli pred niekoľkými rokmi alebo pred rokmi, keď sa tento vekový cenzus stanovoval, a to najmä z hľadiska pohľadu informačnej vyspelosti, keď vďaka používaniu prostriedkov elektronickej komunikácie, internetu získavajú značné množstvo informácií o verejnom živote, možno politickom systéme a jeho fungovaní, čím sa zvyšuje ich rozumová vyspelosť v tejto oblasti. Zníženie vekovej hranice v prípade aktívneho volebného práva len o dva roky by preto nemalo mať zásadný negatívny vplyv na túto skupinu ľudí, skôr, naopak, na ľudí, ktorí v tomto veku tak budú môcť nie iba virtuálne, ale priamo pri volebnom akte sa zúčastniť a prevziať zodpovednosť. Jednoznačne pri našich stretnutiach a projekte, ktorý robí aj náš predseda klubu za účasti mnohých z nášho klubu, to nám dáva o tomto aj dôkaz. Ten projekt sa nazýva Nemaj v paži. Podobne činnosť rôznych žiackych či študentských parlamentov na školách naznačuje, že aj mladšie generácie ľudí, nielen 18-ročných prejavujú záujem o osud tejto krajiny. A preto by sme boli radi, ak by tento vekový cenzus bol znížený. V dôsledku zníženia vekovej hranice pri aktívnom volebnom práve možno preto očakávať aj zvýšenie účasti vo voľbách, referende či v ľudových hlasovaniach, ktorá na Slovensku nie je v posledných rokoch vysoká a pri voľbách do Európskeho parlamentu bola druhou najnižšou v Európskej únii spomedzi všetkých členských štátov.

Na Slovensku volebným právom v súčasnosti disponuje aj niekoľko desiatok tisíc ľudí s neukončeným základným vzdelaním. Preto sa nazdávame, že rovnaké právo môžu dostať aj mladí ľudia, ktorí takzvanú povinnú školskú dochádzku ukončili. Tam smeruje tento návrh.

Súčasne si treba uvedomiť, že dnes už sú 16-roční v značnej miere zodpovední za svoje konanie, od ktorého sa odvodzuje určitá miera priznania zodpovednosti za svoje konania zo strany štátu. Ako príklad tu možno uviesť trestnú zodpovednosť alebo aj priestupkovú zodpovednosť, ktorá bola desaťročia zakotvená na vyššej vekovej hranici a len nedávno sa znižovala práve kvôli väčšej rozumovej vyspelosti mladších generácií. Navyše, vzhľadom na neustály trend starnutia populácie sa prijatím návrhu zákona zvýši podiel mladých ľudí na výkone aktívneho volebného práva, čo bude znamenať vyváženejší pomer jednotlivých generácií na rozhodovaní o veciach verejných.

Pre všetky tieto dôvody môžeme oprávnene konštatovať, že Slovenská republika je dostatočne zrelá na to, aby sa zaradila medzi štáty, ktoré prijali právnu úpravu umožňujúcu mladým ľuďom voliť si svojich zástupcov v rôznych voľbách, v referende a ľudových hlasovaniach od dosiahnutia 16. roku veku.

Predkladaný návrh zákona, si myslím, reaguje na spoločenský trend a po tomto úvodnom slove vás žiadam, vážení kolegovia, o jeho podporu. Ďakujem.