Ďakujem. Pokúsim sa rozdeliť moje vystúpenie v rozprave k tomuto bodu na tri časti. Prvá by sa mala venovať tomu, že áno, túto debatu sme tu zažili. Zažili sme ju pod témou potreby transponovať smernicu Európskej únie.
V dôvodovej časti mojej novely a opravy uvádzam citáciu komisára, ktorý sa k tejto smernici vyjadril v dvoch bodoch, a teda skúsim naznačiť, že prečo sociálnodemokratická vláda vydala ľudí do rúk monopolom pod záštitou toho, že toto od nás chcela Európska únia, je jednoducho lož.
Európsky komisár pre energetiku v odpovedi na otázku poslanca Európskeho parlamentu Richarda Sulíka sa vyjadril k tejto otázke veľmi jednoznačne, a to nasledovne:
Po prvé, smernica o energetickej efektívnosti, právne predpisy Európskej únie, sa nevzťahuje na pripájanie sa a odpájanie sa spotrebiteľov od systému alebo k systému centralizovaného zásobovania teplom, t. j. aplikáciou na slovenské pomery obec, mestská časť nemá dôvod uplatňovať nové ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) a § 12 ods. 3 písm. b) a c) zákona o tepelnej energetike na postup podľa tohoto predmetného paragrafu zákona o tepelnej energetike. A dokonca, keďže je tam to tvrdé ustanovenie v tom zákone, ono sa láme na slovíčku "rovnako", čiže hovorí, že nemôže sa toto uplatnenie zákona o tepelnej energetike uplatňovať rovnako. Ak sa teda chápeme, eurokomisár vraví, že predmetná smernica nehovorí zbla o pripájaní sa alebo možnosti pripojenia sa alebo odpojenia sa od centrálneho dodávateľa tepla.
Po druhé, podľa smernice o energetickej efektívnosti sa má účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie, respektíve chladenie. Čiže toto stanovisko vylučuje európskeho komisára, aby obec uplatňovala predmetné ustanovenie § 12 o tepelnej energetike tak, že bude prihliadať na ustanovenie zákona o tepelnej energetike rovnako, ako to niektoré obce robia v súčasnosti.
Bohužiaľ, prax je v nastavení, keďže sa tam ocitlo to slovíčko "rovnako", tak predpokladám, keďže už bežia v tejto veci súdne spory z oboch strán, lebo energetika nie je jednoduchý problém a problém individuálneho vykurovania, respektíve malých centrálnych dodávateľov tepla, centrálnych dodávateľov tepla do 10, 30, potom nových, tu spomínal kolega Hlina, že tí, ktorí majú staré rúry, dostali takú moc do rúk, že tí, ktorí prichádzajú s novými rúrami, sú do toho neni pustení. Čiže sme zabránili ekologickej a efektívnej možnosti riešenia problému s vykurovaním, a to – a to je zásadná pravda – a to na úkor jednoduchých ľudí, ktorí vedia, že v danej klimatickej oblasti, keď to tak nazveme, v danom regióne, dokonca je to tak priestorovo umiestnené, že sú to dva vchody vedľa seba, vedia ďaleko efektívnejšie, čo by nemalo dávať logiku, lebo ak sa pri jednej vatre vie ohriať dvadsať ľudí, tak nemusí dvadsať ľudí urobiť malé vatry. Proste to vyjde aspoň z tejto metafory z fyziky.
Bohužiaľ, u nás je ten proces možno z historických dôvodov, zastaralosti, možno naozaj arogantným správaním centrálnych zdrojov tepla, ktoré sa možno vykašľali, možno z iných dôvodov na to, akým spôsobom budú efektívnejšie teplo vyrábať, teplo distribuovať, teplo rozdeľovať, a ten povestný Damoklov meč, ktorý bol, že ak to bude, ak to presiahne už nejakú rozumnú, únosnú mieru a hranicu, tak príde k odpojeniu, ľudia si to proste dajú od nejakého alternatívneho zdroja tepla zrátať a zistia, že na tom ušetria, tak sa budú odpájať, tak tu v tejto snemovni sa zahlasovalo väčšinou za to, že im to jednoducho neumožníme. Neumožníme im to ale veľmi hlúpo na základe znenia zákona. Nie na základe toho, že my prinútime veľkých monopolných dodávateľov tepla – robte to efektívnejšie, lebo nám rozmrvíte celú energetickú politiku. Nie tí ľudia, nie to, že my voláme po tom, že zmeňte zákon, ohrozujeme energetickú politiku štátu, ale presne naopak. Nezodpovednou politikou hospodárskou, ekonomickou politikou centrálnych zdrojov tepla sme sa dostali do bodu, že okrem toho, že máme mierne zimy, že ľudia aj na základe podpory štátu zatepľujú, sa dostávajú do situácie, že vedia svoju vykurovaciu alebo náklady, ktoré súvisia s vykurovaním a ohrevom vody, riešiť ďaleko efektívnejšie ako arogantné a neefektívne zdroje tepla.
Chcem upozorniť, že nehádžme ich všetkých do jedného vreca, pretože tí efektívni sú častokrát v úplne rovnakom vreci ako tí, ktorí sa chcú odpojiť na malé zdroje tepla. Pretože máme tu aj riešenia, kde zainvestovali na novodobých technológiách, na obnoviteľných zdrojoch a dokonca sa potýkajú s tými starými a neefektívnymi dodávateľmi tepla s úplne rovnakým problémom, pretože ani ten efektívny centrálny zdroj tepla nevie urobiť odpojenie. A to dostali sme sa do bodu a celé jadro toho problému znie v tom, že našu energetickú politiku, ktorá je z 37 % riešená cez centrálne zdroje tepla, ohrozuje možno, a to chcem zdôrazniť, to, že doteraz máme vo Fonde národného majetku teplárne, že tu máme teplárne oligarchov, ktorí kašlú na to, za aké peniaze ľudia vykurujú, a vidíme ich potom, keďže stále hovoríme o centrálnych zdrojoch tepla, ako keby v jednom balíku a stavajú sa proti nim takzvaní malí kotlikári, ktorí sú obviňovaní z toho, že chcú rozbiť energetickú politiku tohoto štátu. Nie, nie je to tak.
My by sme mali trvať na tom, aby sme vytvorili taký legislatívny mechanizmus, že pritlačíme tých neefektívnych dodávateľov tepla k tomu, že na základe aj legislatívnych parametrov nad nimi bude visieť tá koncová stanica možného odpojenia, ale zároveň ich regulačnou politikou, efektívnejšou, vyššou kontrolou aj tých štátnych teplární donútime k tomu, že budú ďaleko lacnejší ako akýkoľvek individuálny alebo individuálnejší, keď to tak mám nazvať, zdroj tepla.
O tom má byť zmena tohoto zákona, o tom má byť navrátenie do status quo, o tom má byť ústavné podanie, o tom má byť vyhodnotenie na základe, ak oslovíme Protimonopolný úrad, predpokladám, že príde k obnoveniu analýzy, z ktorej chcem následne citovať; a to bude druhá časť vystúpenia; ktorá má, myslím, že rok doteraz. Čiže podľa mňa by sme sa mali naozaj zamerať na to, že zavesme nad monopolných, častokrát arogantných a neefektívnych ľudí, ktorí dostali eso, tromf do ruky, že tlačia na jednoduchých ľudí tým, že teraz môžu chodiť na ich stretnutia vlastníkov bytov a tým hovoriť, že vy nemáte šancu.
Chcem povedať dva príklady zo Slovenska. Jeden je tu neďaleko, z Petržalky, kedy vchod, ktorý je na starej, myslím, že železničiarskej rozvodnej, po starom volané aj výmenníčka, teraz sú to KOS-ky, kde nebolo investované niekoľko dekád a odpojenie sa od tohoto by absolvoval každý jeden z nás, kto býva v činžiaku. A ľudia mali dve alternatívy, požiadať, myslím, že to sa volá, tá firma, Veolia alebo Dalkia – teraz je to pre účely tejto rozpravy jedno, požiadať o zregulovanie, zateplenie, čiže revitalizáciu a žiadosť o to, aby boli vykurovaní efektívnejšie a mali možnosť teda to riešiť individuálnym odpojením a ustanovením svojej vlastnej kotolne do vchodu, alebo by im Veolia ponúkla inú, efektívnejšiu výmenníčku. Toto platilo ale len do mája. V máji sa stalo to, že môžu to vymeniť iba za tú efektívnejšiu výmenníčku. Na tom stretnutí som bol a padli tam zásadné otázky, ktoré sa týkali, ako dlho sa musia tí ľudia zaviazať, koľko budú náklady, koľko ich bude stáť teplo, koľko ich bude stáť meter kubický vody a podobne.
Pre mňa bolo prekvapením, pretože som pracoval predtým aj v obchode, že v podstate ten zástupca tej firmy bol obchodník a mal presvedčiť ľudí o efektívnosti zriadenia zotrvania na centrálnom zdroji tepla a o tom, že budú mať takéto a takéto náklady, takúto a takúto viazanosť, toľko toto bude stáť. Pre mňa bolo absolútnym, naozaj, neviem to inak nazvať, ako arogantným vyjadrením, že on im povedal, že ja tieto údaje neviem a nie sú pre vás podstatné, vás nemá čo zaujímať, čo bude stáť meter kubický vody, vás nemá čo zaujímať, koľko bude stáť vykurovanie, jediné podstatné, čo ja vám tu poviem, že ak sa tá KOS-ka zrealizuje vo vašom vchode, tak bude na dvadsať rokov a vy sa mi musíte na tých dvadsať rokov upísať, lebo nám vzniknú náklady a vy musíte chápať, že nám vzniknú náklady a že to nevieme inak urobiť ako tým, že vy sa nám na dvadsať rokov upíšete.
Keď ľudia sa začali proti tomu brániť a tam prišiel ten najväčší, najväčší brutál a najväčšia pointa, ktorá bola zhrnutá do nasledujúcich slov: Vy ste sa tu síce v marci 2014 stretli a bavili ste sa o odpájaní, ale momentálne ste sa tu stretli iba kvôli tomu, že či zostanete v tej starej železničiarskej kotolni, alebo dáte toto, čo ja som vám tu priniesol, i keď neviete, do čoho vstupujete.
A toto sme urobili zo zákona. Ten človek vedel, že má, že nepotrebuje tým ľuďom odpovedať, vedel, že má eso v rukáve, a povedať, že vy tu teraz neriešite dilemu medzi efektívnym, že vo vedľajšom vchode majú o 700 eur na vykurovaciu sezónu menej, to vy už neriešite, oni to stihli a vy už nie. Vy tu len riešite, či zostanete v tej najneefektívnejšej z hľadiska Petržalky výmenníčke a ak ste rozumní, tak aspoň kúsok si z tých nákladov dáte dolu a nám sa upíšete na 20 rokov. A ja si myslím, že toto si tí ľudia v tom danom vchode nezaslúžia. A to je jeden príklad, ktorý my na základe legislatívy tu prijatej sme dali do ruky silnému hráčovi, súkromnému hráčovi, to je súkromník. A tí ľudia nevedia alebo nemajú možnosť sa brániť, pretože jediné, čo konštatovali a to tam tá miera tej emócie a nahnevanosti bola o tom, načo sme si tie byty kupovali do osobného vlastníctva? Načo my sa tu hráme na nejaké zatepľovanie, budeme tu efektívne spravovať, keď o svojom vlastnom vykurovaní neviem rozhodnúť ani na tejto bytovej schôdzi a schádzame sa tu už niekoľko rokov na to, aby sme to vyriešili? A toto si myslím, že si ani v tej Petržalke nezaslúžia.
Iný príklad, z opačnej strany. Nová Dubnica. Kto je primátorom Novej Dubnice? Je to nominant a primátor za SMER. A ten človek, naopak, kope, čudujme sa svete, za individuálne vykurovanie. Je tam centrálny zdroj tepla postavený na obnoviteľných zdrojoch, bioplynky a on si potiahol infraštruktúru, zainvestoval nejaké peniaze a primátor, ktorý v tomto centrálnom zdroji tepla má, myslím, že 4 %, sa rozhodol, že on podporí odpojenie. A teraz chcem povedať, že tí ľudia v tom vchode, ktorí nemajú žiadnu moc a centrálny dodávateľ tepla im povie, ešte tak arogantne im povie, že vy tu nemáte žiadnu alternatívu iba moje dve, ktoré ja vám hovorím, tak máme tu aj rovnejších pred tým zákonom, pretože tu si lajzol ten primátor, že umožnil proti bioplynke, efektívnemu a novému centrálnemu zdroju tepla, lebo možno, ja, proste aj tuto sa dajú hľadať politické dôvody, ale umožnil odpojenie obídením zákona, centrálny zdroj tepla, v ktorom má to mesto 4 %, nepozval, vydal jedno rozhodnutie, dali si ho potvrdiť, keďže bolo aj odvolanie na okresnom a skončilo to na súde. A teraz tu chcem dokumentovať tú absurditu prijatého návrhu zákona, že koniec koncov v rámci predbežného konania to bolo zastavené.
Čiže dúfam, že ten súd nakoniec rozhodne tak, že tvrdosť absurdného zákona musí proste platiť na všetkých a aby aj tento primátor sa dostal na loď s nami, i keď zastupuje farby SMER-u, a to, že tento zákon proste nerieši individuálne vykurovanie spôsobom, že viem ušetriť, ak sa budem správať efektívne, pretože doteraz ani jeden, ani druhý to nemá v rukách. Ak ten súd, a budem ho sledovať, ale dopadne v jeho prospech, tak potom máme jednoznačný dôkaz o tom, že ak si z tej správnej strany, tak ti dokonca umožníme aj obísť zákon, ktorý sme my tu, tvoji kolegovia, prijali.
To boli zásadné momenty a chcel som to uviesť na konkrétnych príkladoch, ja som tých stretnutí mal niekoľko a tieto sa mi zdali také akože hraničné, z jednej aj z druhej strany, a preto hovorím, nie sme bojovníci a nikdy nebudeme proti centrálnym zdrojom tepla. Je dobré, že niekto sa tu zamyslel nad tým, že je aj z hľadiska environmentu nestavať 40 komínov, keď nám stačí jeden, je dobré, že sa niekto niekedy zamýšľal nad tým, že sa dajú zbytkové teplá, že sa dajú využiť, alebo že keď niekto chce kúriť na základe obnoviteľných zdrojov a má na to know-how a mechanizmy, tak môžme hovoriť o dobrom smerovaní v tejto oblasti. Len to nesmieme stavať do polohy, že ak mi tu vznikne centrálny zdroj tepla, ja ho posvätím ešte monopolizačným momentom a dám mu posvätné eso do ruky a môže sa následne správať už hocijako a už potom nejde o efektivitu, už potom nejde o environment, už potom nejde o to, že ľudia budú v konečnom dôsledku kúriť za menej.
V tomto celom probléme ešte vstupujú tri základné veci, ktoré často používa ako keby tá protistrana, a to je, že sú objektívne a legislatívne a štátne zásahy do tejto oblasti, ako keby tá vis maior je teplé zimy, to nevieme ovplyvniť, a teda klesá odovzdané množstvo energie a teda aj výnosy. Druhé je predmetné zatepľovanie a tretie je odpájanie. Ale veď my sa netvárme, že politikou tohoto štátu by malo byť to, aby sme udržali objem vyrobeného tepla, niekde som sa dozvedel, že ho vyrábame dokonca dvakrát toľko, ako ho spotrebujeme. Ale naším záujmom by malo byť, že keďže chceme zatepľovať, tak by to nemalo viesť k tomu, aby dané rozvody si zachovali svoju objemovú ziskovosť pri nižších dodávkach, ale aby sme na výstupnej stanici mali, že oni musia hlavne efektivizovať, pretože ľudia ich do tej efektivity tlačia. Čiže predpokladám, že ak oni zefektivizujú, tak si zachovajú ziskovosť, ale nemôžu to robiť do nemoty tak, že budú umelými legislatívnymi a regulačnými zásahmi si držať nejaké pásmo ziskovosti a vykašľú sa na to, že treba meniť infraštruktúru, rozmýšľať, investovať a hlavne byť tak dobrý, že nikomu ani len nenapadne realizovať svoju potrebu dodávky tepla alebo zohrievania vody tak, že sa odpojí od centrálneho zdroja tepla. Logiku to proste nemá. Čiže chyba nastáva v neefektívnom spravovaní centrálneho zdroja tepla a riešiť takto brutálnym zákonom, ktorý stavia ľudí do situácie až zúfalej, nie je proste cestou.
Tá druhá časť, ktorú som avizoval, sa týka možno, keďže táto téma je veľmi zložitá a stojí na, vstupujú tam rôzne faktory, chcem upozorniť, že naozaj, myslím, že 28. 5. 2014 vyšiel článok k tejto téme, kde citovali nálezy Protimonopolného úradu a aj z tých nálezov vyplýva, niektoré veci z hľadiska percent som citoval, to je tých, že CZT, ktorý pokrýva viac ako 50 % celkovej spotreby tepla, v oblasti výroby a dodávky tepla pôsobí v Slovenskej republike približne 340 podnikateľských subjektov, pričom prevažne výroba vo väčších teplárenských systémoch je realizovaná práve teda rozvodom z centrálneho zdroja tepla. Ďalšia výroba sa zabezpečí v lokálnych alebo okrskových zdrojoch, alebo vlastnými tepelnými zdrojmi v príslušných tepelných okruhoch. Z toho vypadáva aj ten nález, percentuálny nález, že u nás je 37 % bytového fondu realizovaných cez centrálny zdroj tepla a ten priemer Európskej únie je 10.
V tej štúdii, analýze si kládli tú základnú otázku, že odpojiť a neodpojiť. Ja si dovolím zacitovať, pretože ani na základe týchto údajov nie je ten moment úplne jednoznačný, pretože preskočím na koniec, ten najzásadnejší moment medzi CZT a tými, ktorí dokážu v tých bytových spoločenstvách osloviť niekoho, ktorý tam následne robí tzv. revitalizačné procesy a absolvuje sa to ako keby v balíku, čiže efektívnejšie zregulujú, zateplia, vymenia okná a podobne, sa dokáže blížiť pri tomto vstupe do toho bytového domu k ušetreniu na 40 až 50 percent. Na základe tejto analýzy vyplýva, že toto by vedeli robiť aj centrálne zdroje tepla. Len problém je, že to nerobia. Problém je, že nemajú záujem, čiže niekto má komerčný záujem na tom, aby zrealizoval dodávku kotla, vybavenie stavebných povolení pre zateplenie, zregulovanie a podobne, je to preňho ekonomické a to ho do toho tlačí a tým pádom dokáže pre ten bytový vchod, ktorý následne je kúrený z centrálneho zdroja tepla, zefektivizovať natoľko, že to má až takéto úspory. Na druhej strane však je ten moment, že keby sa správali k svojim zákazníkom tí velikí podobne, tak by z toho malo vypadnúť niečo rovnaké alebo dokonca efektívnejšie. Len problém je, že nevypadol. A tento návrh zákona zabetónoval ten stav, že oni ani teraz nemusia, lebo im toho, ktorý na tom žil, dostali von a tento tlak ako keby prestal byť, tak keď sa správali pod týmto Damoklovým mečom arogantne, tak čo budú robiť teraz po návrhu tohto zákona?
Čiže chcel by som poprosiť naozaj, vráťme to do status quo, ktorý bol pred 1. májom 2014, zamyslime sa nad tým, ako odstrániť nedobré a monopolné fungovanie tých veľkých arogantných zdrojov tepla, ktorí využívajú argumentáciu, že keď sa raz veľa odpojí, tak tí, ktorí sa neodpojili, to budú mať drahšie. Toto je falošný argument. Ten argument by mal byť o tom, že vy budete tak efektívni, že nikoho ani nenapadne, aby sa odpájal, a čím viacej ľudí vy dokážete pre svoje služby vtiahnuť do toho procesu, tým bude nižšia energia. Túto výhodu majú, to tento malý dodávateľ toho kotla proste mať nikdy nebude, z východiska. Nikdy nevie pre kotol, ktorý má kapacitu vykúriť jeden vchod mať možnosť ešte byť efektívnejší a vykúriť dva.
Čiže predpokladám, že už viac plastickejšie sa mi to vysvetliť nepodarí, a dúfam, že naozaj ľudia, ktorých tu často vnímam, že nemajú radi tie, kartelizáciu, oligarchizáciu, monopolizáciu spoločnosti a chcú bojovať proti monopolom a sedia viac-menej v laviciach sociálnej demokracie, si uvedomia v tomto parlamente, že sme vystavili zbytočne ľudí bezmoci, dali sme obrovský tromf do rúk miestnym, lokálnym a niekedy aj nadregionálnym monopolom a toto im odnímme a radšej na nich začnime tlačiť inými nástrojmi, že ak nebudete efektívni, tak proste môže prísť k odpojeniu. A keď k nemu príde, tak vy, vy centrálni dodávatelia tepla torpédujete energetickú politiku tohto štátu.
Ďakujem za pozornosť.
