Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, chcel by som v téme zákona o organizácii činnosti vlády a organizácie ústrednej štátnej správy sa zamerať na pôsobenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže predkladaný návrh hovorí o tom, že úlohy tohto úradu budú zverené pod novokreované, alebo novonazvané, a s novými kompetenciami, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Mám za to, že v niektorých bodoch sa stráca akoby taká trošička terminologická nevyváženosť, a mám na mysli pojmy koordinácia, tvorba a výkon.
Chcel by som povedať, že záverom môjho vystúpenia by som chcel predniesť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa mohlo vo vyššej miere zadefinovať základné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov, a to, aby bolo dôsledne aj na základe platného zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí jasné, kedy sa jedná o koordináciu, kedy o tvorbu politiky týmto úradom a kedy o výkon.
Chcem podotknúť začiatkom vystúpenia, že ten predmetný pozmeňujúci návrh vychádza z filozofie návrhu novely a viac-menej ju nemení, jedná sa v podstate, ak to môžem označiť za viac-menej legislatívnu technickú úpravu, ktorá má za cieľ doplnenie a možno odstránenie medzier návrhu novely, a to v zmysle, aby ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí dostalo skutočné právomoci pri určovaní, tvorbe, koordinácii a výkone zahraničnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom.
Podľa súčasného znenia návrhu novely o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy budem používať pojem kompetenčný zákon, aby som nebral cteným pánom kolegom čas a pánovi ministrovi, by kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorého funkciu sa vláda rozhodla neobsadiť, mali prejsť na viacerých členov vlády. Rezort diplomacie by teda mal zastrešiť štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Aby som sa dostal k meritu veci, myslím si, že tak ako som z predmetného návrhu pochopil, účelom predloženého návrhu zákona v čl. I je predovšetkým reagovať na skutočnosť, že vo vláde sa teda nepočíta s funkciou podpredsedu vlády, ktorá by strešne zastrešovala problematiku, ako tu aj predrečníci spomínali, ľudských práv, ale v niektorých bodoch sa podľa mňa nedostatočne a možno aj nie úmyselne nevenuje práve zosúladeniu fungujúceho zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladaného návrhu kompetenčného zákona.
Presunúť právomoc podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo v oblasti podpory kultúry národnostných menšín, a Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, si myslím, že by bolo vhodné, ale k tomu pozmeňovák nesmeruje.
V ostatných oblastiach, ktorým sa pozmeňujúci návrh bude venovať, by som chcel, aby sa možno poslanci s ním stotožnili. Jedná sa hlavne o to, že tá krajanská problematika je veľmi špecifická téma, ktorá v oblasti kompetencií prešla za posledné desaťročie viacerými zásadnými zmenami.
Úrad samotný bol vytvorený v roku 2006 a jeho ambíciou bolo zjednotiť dovtedy veľmi roztrieštenú agendu, ktorú čiastočne zastrešovalo ministerstvo zahraničných vecí, v oblasti vydávania osvedčení ministerstvo kultúry, ktoré zastrešovalo organizáciu kultúrnych podujatí na Slovensku prostredníctvom Domu zahraničných Slovákov a Úradu vlády Slovenskej republiky, koncepčná činnosť prostredníctvom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a jeho generálneho sekretariátu.
A k týmto úlohám v oblasti tvorby a výkonu štátnej politiky bolo potrebné v tom čase pridať aj koordináciu krajanskej agendy, a to vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, čo práve predstavovalo, a myslím si, stále predstavuje pridanú hodnotu samotnej existencie úradu.
Pokiaľ viem, vláda sa nezamýšľa, alebo nedeklarovala ambíciu zrušenia úradu, takže jeho existencia by mala práve túto koordinačnú funkciu nejakým spôsobom mať zachytenú aj v predkladanej novele kompetenčného zákona.
Chcem konštatovať, že na zabezpečení tvorby a výkonu sa zahraničné politiky voči zahraničným Slovákom, podieľajú okrem spomínaných ministerstiev doteraz aj iné ministerstvá, ktorých agenda nemá zahraničnopolitický, ale vnútroštátny charakter. A to je ministerstvo školstva, ktoré hovorí o krajanských štipendiách, alebo  ministerstvo vnútra, ktoré hovorí o migrácii aj v tejto konkrétnej otázke zahraničných Slovákov, ktorí žijú mimo hranice a ďalšie.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si myslím, že nikdy nevisel vo vzduchu, ako to tvrdil minister Lajčák, a myslím si, že aby sme ho nezavesili zo vzduchu do vzduchoprázdna, bolo by dobré, aby sme sa zamerali na definovanie tých konkrétnych pojmov, kto koordinuje, kto vykonáva a kto tvorí štátnu politiku voči zahraničným Slovákom.
Predchodca ministra v podobe generálneho sekretariátu splnomocnenca vlády, myslím už predchodca z hľadiska kompetencií, ktoré mu chce novela pridružiť, bol zastrešený podpredsedom vlády pre legislatívu, čoho pozostatky možno nájsť v stále platnom štatúte tohto úradu schváleného aj Ficovou vládou.
Následne si túto agendu formou uznesenia vlády Slovenskej republiky privlastnil bývalý podpredseda vlády Čaplovič a po ňom ju zdedil aj podpredseda vlády Chmel, kým si agendu nevzala pod patronát samotná predsedníčka vlády Radičová a nezverila ju vedúcemu úradu vlády koncom roka 2010.
Ak sa teraz navrhuje presun tejto agendy pod ministerstvo zahraničných vecí, tak v duchu doterajšej koncepcie, nie preto, že ide o ministra zahraničných vecí, ale z dôvodu, že minister je zároveň aj podpredsedom vlády Slovenskej republiky.
V takomto duchu si zamýšľaný presun zachováva svoju logiku, a to aj z dôvodu, že ide o primárne zahraničné záležitosti. S týmto sa dá súhlasiť. Preto hovorím, že v rámci toho pozmeňujúceho návrhu a v rámci tej logiky, ktorú by som chcel predložiť, sa s týmto dá súhlasiť, a preto by som chcel, aby kompetencie ministerstva boli určené v tejto oblasti jednoznačne.
Preto aj hovorím o negatíve, kedy možno vnímať fakt, že Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa ako keby odnímala pridaná hodnota, ktorou doteraz bola tá spomínaná koordinácia vo vzťahu so slovenským zahraničím na vnútroštátnej úrovni, čo predznamenáva postupnú likvidáciu, možno, úradu v tejto oblasti, alebo možno tam vidím snahu, v lepšom prípade, aby sme z úradu neurobili len nejakú servisnú organizáciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Je zjavná, podľa mňa, väčšinová politická vôľa posunúť veci smerom k tomu, aby úrad túto kompetenciu nejakým spôsobom nemal, a ja celkom vnímam a oceňujem, že ministerstvo chce robiť koordináciu v oblasti zahraničných Slovákov pod svojou gesciou. Na druhej strane si myslím, že návrh v nedostatočnej miere definuje práve túto oblasť. Čiže ak ministerstvo chce, aby koordinovalo a tvorilo politiku, treba to v kompetenčnom zákone priznať, a aby to tam bolo explicitne uvedené. Myslím si, že ďalej, keďže zjavná väčšinová politická vôľa hovorí, alebo ju vnímam tak, že by chcela posúvať veci odnímania niektorých právomocí toho fungujúceho úradu, možnože sa otvorí aj otázka, a dnes to bolo aj na výbore pre médiá a kultúru, že príde k novelizácii zákona o fungovaní úradu, myslím si, že by bolo dobré, keby sa tieto dva procesy zladili, ale v súčasnom stave to ja neviem posúdiť. Nakoľko k zmenám v zákone príde. Preto si dovoľujem požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, kde si myslím, že je potrebné ponechať úradu kompetencie podieľať sa na tvorbe štátnej politiky a zabezpečenia jej výkonu, keďže výkonné kompetencie mu predložený legislatívny návrh síce neodoberá, ale nie je presne jasné, čo ministerstvo zahraničných vecí v tejto logike bude robiť.
Ak by som teda mohol zhrnúť, pozmeňujúci a doplňujúci návrh nemení filozofiu návrhu novely, je len, ako som spomínal, legislatívno-technickou úpravou, ktorá sleduje doplnenie medzier v návrhu novely, sústreďuje sa na zákonné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov rozlišujúcich medzi pojmami koordinácia, tvorba, výkon.
Náš návrh, alebo môj návrh a návrh pána poslanca Hraška, ktorý spolu predkladáme, tento pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, hovorí o tom, že koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí podľa zákona č. 575/2001 Z. z. bude podieľanie sa na výkone podľa zákona o zahraničných Slovákoch, už v zmysle platného zákona teda zostáva úrad, podieľanie sa na tvorbe už je v návrhu novely a zabezpečuje ad jedna výkon, navrhuje sa mu pridať tú výkonnú právomoc práve pozmeňujúcim návrhom.
Štátna politika, starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá štát zaväzuje, aby posilňoval národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Nemala by byť marginalizovaná. Štát by mal podporovať ich organizácie a inštitúcie zriadenia a zabezpečenia tohto účelu, aby posilňoval vzťahy medzi týmito komunitami a materskou krajinou.
Podľa platného znenia zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a doplnení niektorých zákonov štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí by mala byť zameraná na vzdelávanie, vedu, výskum, kultúru, informačnú pôsobnosť a oblasť médií.
V súčasnosti má úrad Slovákov žijúcich v zahraničí na starosti koordináciu, tvorbu a výkon politiky voči krajanom žijúcim v zahraničí, ktorú definuje predmetný zákon, ktorý som spomínal. A ministerstvo zahraničných vecí sa podieľa na tvorbe a výkone, pričom gesciu nad grantovou schémou má samotný úrad.
V novele kompetenčného zákona je vládou navrhnuté preniesť výkon na ministerstvo zahraničných vecí a mení sa rozpočtové napojenie úradu na ministerstvo zahraničných vecí.
V čl. IV sa úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí napája na rozpočet ministerstva zahraničných vecí. V tejto súvislosti sa zároveň ministerstvu v čl. I dopĺňa kompetencia výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. My navrhujeme iba doplniť pôsobnosť ministerstva o koordináciu a tvorbu, pretože už samotný výkon má podľa platného takzvaného krajanského zákona.
V tomto bode by som si dovolil predniesť predmetný pozmeňujúci návrh, keďže sa jedná o súboj slovíčok medzi koordináciou, tvorbou a výkonom. Ambíciou, ktorá smerovala k vytvoreniu tohto pozmeňujúceho návrhu je, aby ministerstvo malo skutočné nástroje na tom, aby úrad nevisel vo vzduchoprázdne, vo vzduchu, slovami ministra, alebo teda po novom, vo vzduchoprázdne.
Čiže navrhujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.
Po prvé. V čl. I v bode 9 v § 14 sa odsek 2 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú: "h) koordináciu a tvorbu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, i) koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky v zahraničí a jednotnú prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí." Odôvodňujem túto zmenu tým, že to navrhované znenie nie je v súlade s § 3, ods. 3, zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíval v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvo spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy. Navrhované znenie novely kompetenčného zákona ustanovuje, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom a § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa mení tak, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa bude iba podieľať na zabezpečení tvorby štátnej politiky. Takéto znenie spôsobuje nesúlad medzi kompetenčným zákonom a zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zároveň zakotvuje nesystémové riešenie vzťahu Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ak bude schválené iba navrhované znenie novely, v prvom rade chýba subjekt, ktorý bude koordinovať a zabezpečovať tvorbu štátnej politiky v tejto oblasti. Preto, spomínal som to viackrát, by bolo veľmi dobré, keby tá koordinácia smerom k ministerstvu zahraničných vecí bola jasne zadefinovaná aj v kompetenčnom zákone. Logicky by ním malo byť ministerstvo zahraničných vecí podľa navrhovaného znenia. Podľa návrhu však tak nie je a cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je preto zakotvenie postavenia uvedeného ministerstva ako subjektu zodpovedného za koordináciu a tvorbu štátnej politiky, čo je aj v súlade s programovým vyhlásením súčasnej vlády.
V § 14 ods. 2 písm. h) kompetenčného zákona pritom nie je potrebné uvádzať, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zabezpečuje výkon štátnej politiky, keďže v skutočnosti výkon zabezpečuje Úrad pre Slovákov podľa citovaného § 4 ods. 6 písm. b) až j) zákona o zahraničných Slovákoch.
Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a na realizácii štátnej podpory. Ak bude schválené navrhované znenie, pôjde o nepriamu novelu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, čo je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, ktoré sú v zmysle § 69 rokovacieho poriadku pre navrhovateľa zákona záväzné. Zároveň si myslím, že bude absentovať právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale tento nedostatok odstraňuje pozmeňovací a doplňujúci návrh uvedený v bode 3, ktorý následne prečítam.
V čl. IV bod 1 v § 2 písm. c) sa slová "ako súčasť štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí" nahrádzajú slovami "ako súčasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí". Odôvodňujeme to tým: Navrhované znenie je zásadnou zmenou v poskytovaní štátnej podpory Slovákom žijúcim v zahraničí a nie zosúlaďovaním pojmov s predmetom úpravy zákona. Súčasný model štátnej podpory pozostáva z rôznych opatrení, z ktorých sú verejnosti najznámejšie osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí a dotácie na projekty na udržiavanie národného povedomia a kultúrnej identity v súlade s čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky.
Predmetom úpravy zákona je práve naopak, zakotvenie takého systému opatrení štátnej podpory, ktorá je v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, keďže štátna podpora napríklad vo forme dotácií je nástrojom štátnej politiky, a nie akýmsi bianco šekom, ktorý umožňuje Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí udeľovať dotácie bez akýchkoľvek kritérií, respektíve ako dar alebo formou odškodnenia. Štátna podpora sa aj v minulosti, pred vznikom úradu, pred rokom 2006, udeľovala ako súčasť štátnej politiky, a to v súlade s dokumentmi, ktoré prijala Národná rada alebo vláda. K takýmto dokumentom patrí Deklarácia Národnej rady k Slovákom žijúcim v zahraničí alebo Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 625 zo 17. novembra 2008, ktorým bola schválená koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. V súlade s uvedenou koncepciou ako základným dokumentom vyjadrujúcim politiku štátu vo vzťahu k Slovákom v zahraničí sa do roku 2015 zrealizujú všetky opatrenia štátnej podpory, napríklad v súlade s koncepciou sú nastavené aj spomínané dotačné pravidlá, kritériá posudzovania projektov a podobne.
Ak bude schválené navrhované znenie novely, bude to nielen v nesúlade s predmetom úpravy zákona, to jest presný opak toho, čo hovorí dôvodová správa k návrhu novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ale tiež nebude možné napríklad overiť hospodárnosť udeľovania dotácií, keďže udeľovanie štátnej podpory nebude musieť byť v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Mám obavu, že vznikne stav, na ktorý upozornila už finančná kontrola úradu vlády vo svojich správach č. 3/2009 a opätovne č. 5/2011, keď konštatovala, že v rokoch 2006 až 2010 nebolo možné overiť hospodárnosť udeľovania dotácií poskytnutých Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že takýto legislatívny návrh nie je v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, požiadavkou na účinnosť, efektívnosť a zákonnú zodpovednosť nakladania s verejnými financiami.
Pozmeňujúci návrh teda, ak by som ho mal zhrnúť, v tomto bode smeruje, aby bola rešpektovaná filozofia a predmet úpravy zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pričom formulačne sa prihliada na znenie navrhovateľa, ktoré zavádza v čl. IV v bode 2 v § 3 zákona, predmetný § 3 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Bod 3. A tým bodom by som skončil. V čl. IV v bode 5 v § 4 ods. 6 písm. a) znie: "a) podieľa sa na zabezpečovaní tvorby štátnej politiky a zabezpečuje jej výkon vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí." Odôvodňujeme to tým: "ako je uvedené už v bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíva v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 1 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvá spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti sa podieľali na tvorbe a výkone štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 3 predmetného zákona. V tomto ohľade je nová právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí podľa § 4 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorá spočíva v podieľaní sa na zabezpečení tvorby štátnej politiky duplicitná s právomocou, ktorú má tento úrad ako orgán štátnej správy podľa § 3." Na druhej strane si myslím, že absentuje právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Nechcem sa k tomu vracať, odargumentoval som to predtým.
Navrhované znenie, si myslím, že nie je v súlade s § 4 ods. 6 písm. b) až j) platného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ani s filozofiou a predmetom úpravy zákona, ktorý predkladáte. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je odstrániť tieto nezrovnalosti a nesúlad navrhovaného znenia s inými ustanoveniami zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Myslím si, že nad týmto neexistuje žiadne nejaké obrovské politikum. Snažil som sa venovať krajanskej otázke aj v predchádzajúcom volebnom období v snahe určiť strechu, ktorá nad úradom má byť, ak bola táto právomoc priznaná ministerstvu zahraničných vecí, po novom európskych záležitostí, bolo by dobré, ak by malo skutočne priznané právomoci, ktoré by mu nespochybniteľne zabezpečovali koordinačnú, tvorivú aj určujúcu funkciu presne. Myslím si, že tento, podľa môjho názoru, vecný pozmeňujúci návrh by mohol získať podporu, aj keď vás tu je veľmi málo, kolegyne, kolegovia, čím aj za kolegu Hraška vás o ňu prosím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec Mihál. Táto debata bola predznamenaná nejakým vystúpením na Facebooku a som skutočne smutný z toho, ako som to aj písal, do akých krajností vieš dotlačiť niekoho, ak neurobí to, čo ty od neho požaduješ. Igor spomínal vo svojom vystúpení to, že niektorí boli skeptickí s tým, že mali by sme ten SMER ešte teda pritlačiť. Veľmi korektne a zodpovedne som ti vysvetlil, že som v tom bol aj ja. A myslel som si, že náš doterajší vzťah pramení na tom, že si minimálne dôverujeme. Samozrejme, som z hľadiska hlasovania, ktoré spomínaš, bol presvedčený o tom, že spojenie hlasovaní nie je šťastným krokom, pretože vás tlačili k múru a vy ste tvrdohlavo trvali na svojom.
Miera zodpovednosti za moje hlasovanie. Tú, prosím ťa, nechaj na mňa. Za pád vlády, dobre to vieš, ste zodpovední len a len vy. Naše dôvody, prečo sme karty vytiahli, sme vám oznamovali. Bolo to práve spôsobené ako protest proti tomu, že ste sa nevedeli dohodnúť. My sme boli v celej situácii v bývalej koalícii považovaní za piate koleso na voze. A ty to dobre vieš. Ani do Zákonníka práce sa nám nedokázalo ani pri tvojej vláde potlačiť ani jeden náš návrh.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, možno aj unavený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dostalo sa mi asi tej cti ukončiť asi najdlhšiu letnú schôdzu, možnože aj dekády. A prišlo k tomu na základe toho, že predkladáte a vládna strana predkladá veľmi dôležitý zákon, predkladá ho v skrátenom legislatívnom konaní. A mojím vystúpením sú v podstate uzávery možno z vystúpenia poslancov v druhom čítaní ústne prihlásených. A chcel by som možno aj po vystúpení predrečníkov sa vrátiť na vecnú rovinu a záverom môjho vystúpenia by mal byť predložený poslanecký pozmeňujúci návrh.
Počuli sme tu plejádu pozmeňujúcich návrhov, plejádu argumentov, plejádu toho, či niekto má silu alebo nemá silu niečo na SMER-e dosiahnuť alebo nedosiahnuť. Ja by som sa možno aj opýtal pána ministra, keďže mám tu možnosť, či existovala reálna možnosť, ak by sme tu boli o dva-tri dni dlhšie, tak či by sme niečo uhrali na tých živnostníkov, keďže ste predkladali tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní a išlo o 40 mil. eur, ktoré ste týmto chceli získať, a či by pri akomkoľvek ústupku pri znižovaní percenta, ako spomínal pán poslanec Mihál, mohlo prísť tým k tomu, že by sme ťahali o týždeň dlhšie.
Včera pri rokovaní v opozícii sme mali za to štyri opozičné strany, že pravdepodobne ten scenár nenastal, pretože sme ukázali, čo vieme urobiť a že ten čas teda ťahať vieme. Vieme, že ste tu mali veľmi ukáznený poslanecký klub. Tu pravdepodobne niektorí vraveli že sa prehodili do modu toho, že tu trávia vlastne dovolenku. Takže prišli sme po ten stav, že sme mohli požiadať o nejaké požiadavky, prišlo k tomu, že z nich akceptované niektoré boli, niektoré nie. Mali sme za to, že viac-menej ďalej ťahať túto schôdzu nemá význam.
Ja som sa rozhodol spolu s kolegami Kuffom a Dodom Hlinom a Helenkou Mezenskou predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý nebude teraz adresovaný vám, pán minister, ale poslancom strany SMER, aj keď ich je tu veľmi málo, či by sa nezamysleli nad tým, teraz sa aj trošku bojím, aj keď ho máte rozdaný v laviciach, keďže môžeme byť obvinení z hocičoho a pravdepodobne tuná niekto rozpráva rozprávky, dúfam že to spoločnosť vyhodnotí ako nejakú veľmi zlú rozprávku s veľmi zlým koncom o malom milom vydavateľstve. Môj pozmeňujúci návrh sa má týkať takisto študentov, keďže od svojich devätnástich rokov som so študentmi pracoval. A tak ako som bol študentom, som už v tom čase zamestnával študentov. Až do vstupu na politickú scénu som sa snažil vytvárať projekty pre študentov a podobne. Pozmeňujúci návrh je zároveň aj prosbou, aby sme sa zamysleli nad tým, či skutočne je odôvodnené, aby študenti, tentoraz vysokých škôl alebo študenti vo veku do 25 rokov, museli síce vo zvýhodnenej forme ako ostatní dohodári, to priznávam, koniec koncov platiť zvýšené odvody, ktoré v súčasnosti sú v symbolickej rovine 1 %. Pozmeňujúci návrh sa teda týka práve tejto skupiny, keďže som sledoval v tej smršti pozmeňujúcich návrhov jednak kolegov z klubu a jednak z iných poslaneckých klubov, takže bude na pánovi spravodajcovi asi to, aby legislatívny proces mal urobené zadosť, tak aby sa v ňom dalo vyznať. Mojím zámerom je to, aby študenti vo veku do 25 rokov zostali v režime takom istom, v akom sú doteraz, teda aby bol naplnený účel ten, že ak v tomto veku si chcú privyrobiť nejaké to euro k študijným nákladom, prípadne pracovať niekde, kde získavajú prax, a toto zamestnávateľ vyhodnocoval, tak je mu dobré využiť inštitút práce na dohodu, tak aby sme tuto nekládli polená pod nohy. A možnože štátny rozpočet by sa nezbláznil, ak by nechal študentov v režime zodvodovania do 1 %. Nerád by som bol obvinený z niečoho podobného, ako sme tu zažili ten rozstrel predtým, než som vystúpil ja.
Takže dôvodom navrhovanej právnej úpravy je predísť negatívnym vplyvom na trhu práce. Študenti sú v súčasnosti motivovaní sa zamestnať už počas štúdia na vysokej školy tým, ako je systém nastavený teraz, čo im umožňuje, ako som spomínal, privyrobiť si na štúdium, pomáha čiastočne pokryť výdavky so štúdiom spojené a hlavne pripravovať sa na budúce povolanie v takej chcenej veci čiže odbore, dúfam, že veľa z nich v tom odbore pracuje, pričom toto vytvára predpoklad na to, aby sa mohli ďalej uplatniť na trhu práce.
Má to následne významný vplyv na zamestnanosť a ekonomiku v Slovenskej republike, ako uvádzam v odôvodnení tohto pozmeňujúceho návrhu. Zavedenie povinného dôchodkového poistenia pre študentov, ktorí sú v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa osobitného predpisu, by výrazne oslabilo záujem študentov sa zamestnať, prípadne by výrazne oslabilo možnosť zamestnávateľov alebo ich motiváciu študentov zamestnávať touto formou, ak by sme ho síce zvýhodnenou mierou, ale predsa len zodvodovali vyššou formou.
Na záver teda toho vystúpenia, myslím si, že viacero kolegov sa tu zastalo tejto kategórie ľudí, ktorí sa pripravujú na výkon svojho budúceho povolania, chcel by som poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý je dosť v jednoduchej forme, záverom ho prečítam, a či poslanci ak náhodou sa dostanú k tomuto môjmu odôvodneniu, by sa aj v rozprave nezamysleli nad tým, či skutočne, pokiaľ ide o túto skupinu, možnože aj, pán minister, na váš podnet, aj keď som veľmi skeptický, nezmeniť nastavenie, aby študenti vo veku do 25 rokov mohli vykonávať prácu na dohodu v režime symbolického odvádzania odvodu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V článku I 3. bod znie: „3. V § 4 ods. 2 sa slová „fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 25 rokov veku v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov“, a na konci sa pripája táto veta: „Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.“.“
K odôvodneniu.
Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, navrhuje, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli zaradené do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného a invalidného dôchodku. Na účel dôchodkového poistenia však fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu a právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, sú považované za zamestnanca. Prijatím navrhovaného znenia sa tak zavedie povinnosť platiť dôchodkové poistenie študentom odmeňovaným na základe dohody o brigádnickej práci študentov na báze pravidelného mesačného príjmu, pričom táto povinnosť bola doposiaľ platnou právnou úpravou pre dohodárov vyňatá.
Navrhuje sa preto ustanoviť výnimku pre fyzické osoby, ktoré nedovŕšili 25 rokov veku a sú v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
Dôvodom navrhovanej úpravy je predísť negatívnym vplyvom na trhu práce. Študenti sú v súčasnosti motivovaní sa zamestnať už počas štúdia na vysokej škole, čo im umožňuje si jednak privyrobiť na štúdium, pomáha čiastočne pokryť výdavky, ktoré sú so štúdiom nevyhnutne spojené, a hlavne pripravovať sa na budúce povolanie, získavať potrebnú prax a pracovné návyky, čo im v budúcnosti umožní lepšie sa zamestnať a uchytiť sa na trhu práce. To má následne výrazný vplyv na zamestnanosť a ekonomiku Slovenskej republiky. Zavedenie povinného dôchodkového poistenia pre študentov, ktorí sú v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa osobitného predpisu, by výrazne oslabilo záujem študentov sa zamestnať, čo by mohlo mať negatívny dopad aj na fyzické alebo právnické osoby v právnom vzťahu s touto fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, najmä z dôvodu, že tieto osoby sú často zamestnávané za účelom výpomoci a výkonu činností, ktoré sú menej ohodnotené, preto sú pre zamestnávateľov veľkým prínosom. V neposlednom rade treba tiež zohľadniť fakt, že prijatím navrhovanej úpravy môže dochádzať k obchádzaniu zákona, a to tak, že fyzické alebo právnické osoby v právnom vzťahu s takouto fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov budú študentov odmeňovať tak, aby títo nesplnili podmienku stanovenú v navrhovanom § 4 ods. 2 poslednej vete.
Zároveň záverom, aby som nenaťahoval čas, by som si dovolil poznamenať, že ak by aj náhodou návrh prišiel, nijakým spôsobom to neohrozuje to, že kritika zodvodovania živnostníkov a ďalších skupín, ktoré tu boli neraz pomenované, nemá s týmto nič spoločné a dúfam, že maximálna snaha vylepšiť zákon, ktorý považujeme za zlý a zavádzajúci a ohrozujúci veľké skupiny obyvateľstva, nie je týmto nijako dotknutá. Poprosím vás teda o podporu pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť a dúfam, že viete, páni a dámy zo strany SMER, čo robíte, ak tento zákon schválite. Ďakujem.

Ďakujem. Keďže včera bol avizovaný nejaký polhodinový prejav, ktorý by mal priniesť nejaké zásadné čísla, aby sme si mohli utvoriť skutočný názor na to, o čom sme presvedčení minimálne v opozícii dávno, tak som si ho veľmi so záujmom vypočul. A skutočne musím uznať, že tie čísla boli predstavené dobre a tabuľky a grafy sedia.
Mňa len zaráža jedna vec, čo sa asi pravdepodobne do tabuliek nezmestí. A to je tá vec, ktorú si spomínal úplne na záver vlastne prejavu. A to je nejaké pôsobenie v opozícii, ako keby niekto skladal zbrane. Alebo neviem, či som to dobre pochopil. Preto hovorím, že nikto žiadne zbrane neskladá a nesnaží sa urobiť alebo uľahčiť priechodnosť tejto zmeny. A nikto nie je pripravený hlasovať za zmeny, ktoré vládna strana chystá. Ja chcem iba, aby sa ti aj do budúcna do tabuliek zmestili veci, ako je napríklad to, že politika je vždy umením možného, a preto treba vyhodnocovať dané postavenie svojich síl s jedným takým odporúčaním, že, tak ako hovorili aj ostatní, že aj je dobré, že ten tvoj prejav je zaznamenaný, tak hlavne si treba uvedomiť, dejiny píšu víťazi. A tuná práve je to, že veľa nezodpovedných krokov nás prinieslo do situácií, že sme v opozícii, a je to, že momentálne dejiny nemôžeme písať a ťaháme za veľmi krátky koniec pri tom, čo vládna strana SMER chce urobiť. Ďakujem.

Ďakujem. Takisto oceňujem, že ste v rozprave vystúpili a čakal som trpezlivo, že, že asi k tomuto kroku príde, keďže viacero kolegov a kolegýň vyzývalo k tomuto. Zaujíma ma, keďže vystupujem ako posledný prihlásený vo faktických, že či prinesie to vaše vystúpenie nejakým spôsobom svetlo a ukľudnenie tej situácie, a tým pádom môžem povedať, že oceňujem ochotu ministerstva pristúpiť k tomu, aby sa pristúpilo k zmene financovania DSS-iek, alebo teda zníženiu tomu pomeru, ktorý je v návrhu zákona a ktorý v súčasnej podobe máme predložený, urobený.
Druhú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je to, že som mierne sklamaný aj na základe toho, čo odznelo vo faktických poznámkach, a to z hľadiska toho, že či vznikla teda nejaká dohoda, keďže sme tu masívne kritizovali pri predkladanom návrhu o skrátenom legislatívnom konaní, že bola, bol zanedbaný proces alebo teda spochybniteľný proces prijímania tohto legislatívneho návrhu, a teda chcel by som sa spýtať, či naozaj prišli k zjednoteniu všetkých zainteresovaných partnerov, ktorých ste vy spomínali, pretože vaši kritici aj na základe mojich informácií, prišlo k zjednoteniu postoja proti tomuto, tomuto legislatívnemu zámeru.
No a skutočne poslednú vec, nezávidím vám to, že prichádza, musí prichádzať k vysvetľovaniu aj vašim voličom, ktorí jednoznačne medzi skupiny, ktorých sa tento návrh zákona týka, patria, či už to bude 800-tisíc dohodárov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec, že ste sa venovali niektorým mýtom, ktoré sa tu výrazne šíria, napriek kritike, ktorú, ktorá snaží hovoriť o tom, že mýty nie sú mýtami, vnímam to, že treba dôsledne a stále a stále opakovať to, že deje sa nespravodlivosť nielen voči týmto, návrhom zákona, nielen voči samotným dôchodcom a budúcim dôchodcom, ale nesmieme zabúdať, že predložený návrh zákona sa týka aj 800-tisíc ľudí pracujúcich na dohodu, týka sa to 300-tisíc živnostníkov a podobne. Trošička čo ma vyrušil ten moment úplne zo začiatku vášho príspevku, že strácate vieru, či je vôbec nutné nejakým spôsobom tieto stanoviská v rozprave prezentovať, myslím si, že práve to, že čím ďalej, čím vytrváme v tom, aby sme hovorili, že tento úmysel v niektorých bodoch nie je dobrý, je treba hovoriť stále a stále dokola, napriek tomu, že sa to strane a vládnej strane a jej poslancom nepáči. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže viacero poslancov z nášho klubu je natoľko zhnusených a nedokážeme sa pozerať na to, ako budete o tomto návrhu hlasovať, že odchádzame preč a nezúčastníme sa takisto hlasovania.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Jasaň, začnem teda odzadu. Skúste si pozrieť tie moje hlasovania, keďže ja som bol ten najväčší kritik odsúvania akéhokoľvek poslaneckého návrhu, čiže tu troška, plačete na nesprávnom hrobe. Ani raz, ani jeden raz nenájdete moje hlasovanie za posúvanie bodov programu schôdze. Vychádzal som z toho, že opozícia alebo ktokoľvek, také voltairovské, že síce nemusím súhlasiť s vašim názorom, ale zomriem za to, aby ste ho mohli povedať, a mal som za to, že akýkoľvek názor, keďže sme mali akýkoľvek legislatívny návrh, ktorý tu bol predložený, sa má konať a prerokovať vtedy, kedy bol predložený. Častokrát som práve ja kritizoval to, že sa posúvali návrhy z mája na jún, z júna na september, zo septembra až do februára, čiže mňa ani raz, ani jeden jedinýkrát, vždy som bol proti. Toľko k tej prvej časti.
Trápna obštrukcia, neviem, každá jedna obštrukcia je obštrukciou v prvom rade, takže ak sa tu deje a vnímate to tak, tak je to vaše sväté právo. Myslím si, že každý poslanec má nárok, vy ste urobili dve schôdze o, o skrátenom legislatívnom, 4. aj 6., takže čo je trápne, nech posúdi volič.
No a, pán poslanec Jarjabek, ja som o žiarovkách a svietení naozaj nikdy od tamtoho pultu nerozprával. Skôr si myslím, že ste si ma pomýlili s niekým iným. To, že trvalo to vystúpenie, ja už som tam z toho kúta celkom zvyknutý na to, že tam funguje nejaká časomiera a skoro každý opozičný poslanec dostane vysvedčenie, koľko rozprával v rozprave.
Ďakujem.